Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/142/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899917
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1102899917.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa:

Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., sídlo Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sídlo Župné nám. 13, Bratislava, Slovenská
republika- Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sídlo Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody
podľa zák.č. 58/1969Zb

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom
financií SR náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 05.09.2002 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím uložil odporcovi Slovenskej
republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody
vo výške určenej súdom, ďalej žiadal určiť, že doba od 16.12.1958 do 03.09.1964 sa navrhovateľovi
započítava do nároku na účely dôchodkového zabezpečenia a zamestnania v I. pracovnej kategórii od
dobyvznikunárokunadôchodok,žezadobu69mesiacovmánavrhovateľnároknazvýšenýdôchodoko
20,-Sk za každý mesiac výkonu trestu, čo odpracoval za ťažkých podmienok. Svoj návrh odôvodnil tým,
že rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č. 6Tz 19/93 z 15.09.1993 a rozsudkom Okresného súdu v Nitre
pod č. 6T 187/93 z 30.03.1994 bol navrhovateľ oslobodený z trestných činov a v dôsledku nezákonného

odsúdenia mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá odporca podľa zák.č. 58/1969 Zb..

Keďženávrhvykazovalprocesnévadyvčastišpecifikácienáhradyškody,súdvyzvalnavrhovateľanaich
odstránenie, ktoré podaním z 11.03.2003 špecifikoval v náhrade škody na zdraví vo výške 1.000.000,-
Sk a náhrade škody na majetku vo výške 140.000,-Sk.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, podaním z 22.03.2004 s tým, že podľa § 23 zák.č. 58/1969
Zb., nárok na náhradu škody sa premlčí za rok odo dňa kedy nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce
rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce k miernejšiemu trestu alebo rozhodnutie, ktorým bolo
trestné stíhanie zastavené. Vzhľadom na rozhodnutie NS SR pod č. 6 Tz 19/93 z 15.3.1993, právoplatne

doručené navrhovateľovi 19.6.2001 a rozsudok Okresného súdu v Nitre z 30.3.1994 pod č. 6 T 187/93
z 30.3.1994 právoplatný dňa 24.7.2001, jednoročná premlčacia lehota uplynula dňom 19.06.2002 a
24.07.2002. Keďže navrhovateľ si uplatnil nárok na súde až 05.09.2002, nárok je premlčaný a žalobu
žiadal zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupcu odporcu, oboznámil sa s
listinami - súdnym spisom býv. Ľudového súdu v Nitre pod č.k. 2T 168/58 v spojení so spisom býv.
Krajského súdu v Nitre pod č.k. 2To 950/58, rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod č.k. 6Tz 19/93 a

spisom Okresného súdu v Nitre pod č.k. 6T 187/93, s ostatnými listinami založenými v spise a zistil
tento skutkový stav:

Navrhovateľ bol rozsudkom býv. Ľudového súdu v Nitre pod č.k. 2T 168/58 z 02.10.1958 v spojení s
rozsudkom býv. Krajského súdu v Nitre pod č.k. 2To 950/58 z 19.11.1958 uznaný vinným z trestných
činov špekulácie podľa § 134a ods.1, ods.2 písm. a) Trest. zákona, ohrozenia devízového hospodárstva

podľa § 145 ods.1, ods.2 písm. a) Trest. zák. a rozkrádaním majetku v socialistickom vlastníctve podľa
§ 245 ods.1 písm. b) a ods.3 Trest. zák., za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
12 rokov, prepadnutie celého majetku a všetkých zabavených vecí, stratu čestných práv občianskych
na 5 rokov po odpykaní trestu. Vo väzbe a výkone trestu bol navrhovateľ od 09.06.1958 do 05.09.1964,
z čoho ako baník v uránových baniach pracoval 2 088 dní.

Za obdobie väzby a výkonu trestu od 09.06.1958 do 05.09.1964 si navrhovateľ uplatňuje náhradu

škody vo výške 190.000,-Sk, trovy právneho zastúpenia zaplatené advokátskej poradni v Leviciach vo
výške 400,-Kčs, za trvalé zdravotné následky vo výške 1.000.000,-Sk (resp. sumu stanovenú súdnym
znalcom), započítanie doby od 16.12.1958 do 03.09.1964 pre účely dôchodkového zabezpečenia -
2 088 dní v I. pracovnej kategórii, titulom zabavenia vecí a peňažnej hotovosti - hodnotu určenú
súdnym znalcom v zmysle protokolu o domovej prehliadky, sumu 40.000,-Kčs, 52.200,-Kčs, 1.890,-Kčs

zaplatených za vyňatie vecí zo zhabania a sumu 140.000,-Kčs ktoré boli zaplatené ako tzv. manko.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod č.k. 6Tz 19/93 z 15.09.1993 súd zistil, že rozsudkom a uznesením
býv. Krajského súdu v Nitre z 19.11.1958 sp.zn. 2To 950/58 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol
porušený zákon, tento rozsudok a uznesenia sa zrušujú a podľa § 226 písm. b) Tr. por. sa obvinení
oslobodzujú spod obžaloby. Medzi obvinenými je i meno navrhovateľa. V rámci konania bol navrhovateľ

vedenýakonebohý,bolmuustanovenýobhajca,ktorémubolrozsudokdoručenýastalsaprávoplatným.
Po ozrejmení situácie, že navrhovateľ žije, bol mu rozsudok riadne doručený dňa 19.06.2001.

O predbežné prerokovanie nároku sa navrhovateľ domáhal u odporcu listom z 09.04.2003 na ktorý
dostal odpoveď listom z 24.06.2004 s tým , že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa
§ 9 zák.č. 58/1969 Zb. nie je dôvodné, keďže s odkazom na ust. § 10 citovaného zákona, si uplatnil

nárok súdnou žalobou.

Z rozsudku Okresného súdu v Nitre pod č.k. 6T 187/93 z 30.03.1994, právoplatným dňa 24.07.2001 súd
zistil, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom
vlastníctve podľa § 245 ods.1 písm. b), ods.3 zák.č. 86/1950 Zb. v znení zák.č. 63/1956 Zb..

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil, že odporca s poukazom na právoplatné rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR pod č.k. 6Tz 19/93 z 15.09.1993 a Okresného súdu v Nitre pod č.k. 6T 187/93 z
30.03.1994, právny titul navrhovateľa na náhradu škody uznáva, avšak s poukazom na zákonnú lehotu
podľa § 23 zák.č. 58/1969 Zb., s poukazom na skutočnosť, že rozsudok NS SR bol navrhovateľovi
doručený dňa 19.06.2001 a rozsudok OS v Nitre nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2001, jednoročná
premlčacia lehota uplynula vo veci rozsudku NS SR dňa 19.06.2002 a vo veci rozsudku OS Nitra dňa

24.07.2002.Keďžesúdnoužalobousanárokudomáhalnavrhovateľaždňa05.09.2002,uplatnenýnárok
je premlčaný.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 27.04.2006 pod č.k. 15C/142/2002-67 tak, že konanie v časti návrhu
špecifikovaný na strane 3 bod 5. zastavil, v tejto časti postúpil vec Sociálnej poisťovni v Bratislave, vo
zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V časti zamietnutia návrhu podal

navrhovateľ odvolanie o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17.09.2008
pod č.k. 4Co/529/2006-86 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil naďalšie konanie s odôvodnením, že pokiaľ ust. § 24 ods.2 zák.č. 119/1990 Zb. ako lex specialis osobitne
upravuje lehotu uplatnenia nároku na odškodnenie rehabilitovaných osôb na súde v rozsahu troch
rokov, ako lehotu prekluzívnu, nebolo možné nárok z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietnuť,

posudzujúc lehotu na uplatnenie nároku podľa § 23 zák.č. 58/1969 Zb. ako jednoročnú premlčaciu
lehotu na uplatnenie náhrady škody. Preto keď rozsudok NS SR z 15.09.1993 pod č.k. 6Tz 19/1993
vo vzťahu k navrhovateľovi nadobudol právoplatnosť až jeho doručením 19.06.2001 a rozsudok OS v
Nitre z 30.03.1994 pod č.k. 6T 187/1993 dňa 24.07.2001, pričom navrhovateľ uplatnil nárok na súde
05.09.2002, nárok uplatnil včas v trojročnej prekluzívnej lehote. Na základe uvedeného názoru odvolací

súd uložil súdu prvého stupňa vykonať potrebné dokazovanie pre objasnenie skutkového stavu a vo
veci rozhodnúť.

Na základe indícií odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa,
vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením zástupcov odporcu pričom prihliadol na obsah
spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Podaním právneho zástupcu navrhovateľa z 12.12.2011, navrhovateľ rozšíril návrh o ďalší ústredný

orgán štátu - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sídlo Štefanovičova 5, Bratislava o čom súd
rozhodol uznesením zo 06.11.2013 pod č.k. 15C/142/2002-180.

Podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo 16.04.2013, navrhovateľ zmenil petit návrhu ktorým žiadal
zaviazať Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti SR na zaplatenie náhrady za stratu na
zárobku za každý mesiac väzby a výkon trestu odňatia slobody vo výške 6.306,84 EUR, náhradu trov

trestného konania vedeného Ľudovým súdom v Nitre pod č.k. 2T 168/58 a býv. Krajským súdom v Nitre
pod č.k. 2To 950/58, vo výške 64,18 EUR a zaviazať Slovenskú republiku - Ministerstvo financií SR za
zhabané finančné prostriedky vo výške 140.000,-Sk na náhradu vo výške 4.647,14 EUR, náhradu za
prepadnutie majetku

v rozsahu Protokolu o vykonaní osobnej domovej prehliadky dňa 09.06.1958 v Bratislave a Protokolu o

vykonanídomovejprehliadkyz09.06.1958voŠtvrtkunaOstrovevovýškeurčenejznaleckýmposudkom
a náhradu trov konania. Zároveň uplatnený nárok v časti náhrady škody na zdraví zobral späť.

O zmene petitu súd podľa § 95 O.s.p. rozhodol uznesením z 31.01.2014 pod č.k. 15C/142/2002-182.

Keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania vo veci samej a s odkazom na ust. §
96 ods.2 O.s.p. Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR a

Slovenská republika - Ministerstvo financií SR na pojednávaní dňa 14.10.2014 s čiastočným späťvzatím
súhlasili, súd konanie v časti náhrady škody na zdraví zastavil a uznesenie, proti ktorému je prípustné
odvolanie, vyhotovil písomne.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu ktorý konštatoval, že zákon
o súdnej rehabilitácii bol jedným z nových právnych predpisov prijatých po zmenách v novembri

1989, ktorého cieľom bolo odstránenie krívd spáchaných na osobách v období rokov 1948 do 1989.
Navrhovateľ preukázal, že vyššie uvedenými rozsudkami bol uznaný vinným z tam uvedených trestných
činov a odsúdený na jednotlivé tresty s tým, že následne boli uvedené rozsudky zrušené, resp.
navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený. V ďalšom zdôraznil, že ust. § 24 ods.2 zák.č. 119/1990 Zb.
ustanovuje špeciálnu trojročnú prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej si navrhovateľ uplatnil nárok včas.

Zástupca odporcu Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu, že trestné činy za ktoré bol navrhovateľ oslobodený sa v taxatívne vymedzených
trestných činov uvedených v § 2 ods.1 zák.č. 119/1990 Zb. nenachádzajú a preto nie je možné aplikovať
citovaný rehabilitačný zákon.Zástupkyňa odporcu Slovenská republika - Ministerstvo financií SR žiadala návrh v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu vznesenej námietke premlčania. Nárok na náhradu škody voči Slovenskej republike
- Ministerstvu financií SR navrhovateľ uplatnil až podaním zo 16.04.2013. Poukázala na ust. § 23 ods.2

zák.č. 119/1990 Zb. v spojení s § 13 ods.2 a ods.3 zák.č. 87/1991 Zb. s tým, že výška náhrady je
limitovaná zákonom vo výške 60.000,-Kčs a finančnú náhradu bolo potrebné uplatniť na príslušnom
ústrednom orgáne štátnej správy najneskôr v lehote jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, ktorým bola oprávnená osoba podľa zák.č. 119/1990 Zb. rehabilitovaná; inak nárok zaniká.

Rozsudok NS SR z 15.09.1993 pod č.k. 6Tz 19/1993, ktorým bol navrhovateľ rehabilitovaný podľa

zák.č. 119/1990 Zb. nadobudol právoplatnosť 19.06.2001 a v prekluzívnej jednoročnej lehote nepodal
navrhovateľ žiadosť o finančnú náhradu, nárok zanikol.

V súvislosti s uplatneným nárokom za zhabané finančné prostriedky vo výške 140.000,-Sk má odporca
zato, že ide o náhradu zaplateného peňažného trestu, kedy sa postupuje podľa zák.č. 58/1969 Zb.
a v tejto časti uplatneného nároku Slovenská republika - Ministerstvo financií SR namieta nedostatok
pasívnej legitimácie. Napriek uvedenému právnemu názoru namieta premlčanie, nakoľko podľa §

24 ods.2 zák.č. 119/1990 Zb. nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku; inak nárok zaniká.

Podľa § 1ods.1 zák.č. 119/1990 Zb., účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za
činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a
slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych

normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne
odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané
tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a
primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám,
ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

Podľa§1ods.2zák.č.119/1990Zb.,činy,ktorésmerovalikuplatneniuprávaslobôdobčanovzaručených
ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných
paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými trestnými zákonmi vyhlásené za
trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie
a trestanie.

Podľa § 2ods.1 zák.č. 119/1990 Zb., právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v čase od
25. februára 1948 do 1. januára 1990, týkajúce sa skutkov spáchaných po 5. máji 1945

a) podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre zločiny, prečiny alebo
priestupky úkladov podľa § 1, prípravy úkladov podľa § 2, vierolomnosti podľa § 4, vyzradenia štátneho
tajomstva podľa § 5, vojenskej zrady podľa § 6, spolčenia sa na útoky na ústavných činiteľov podľa

§ 9, násilia proti ústavným činiteľom alebo privlastňovania si ich moci podľa § 10, urážky prezidenta
republiky podľa § 11, neprekazenia alebo neoznámenia trestných podujatí podľa § 12 ods. 1 vo vzťahu
k činom podľa § 1, 2, 6 a 9, rušenia všeobecného mieru podľa § 14 ods. 1, 5, 6 a § 14a, výzvy na
neplnenie zákonných povinností alebo na trestné činy podľa § 15 ods. 1 a podľa § 15 ods. 3 vo vzťahu
k zločinom podľa § 1 a 2, štátu nepriateľského združovania sa podľa § 17, šírenia nepravdivých správ

podľa § 18, hrubej neslušnosti podľa § 20, nedovoleného spravodajstva podľa § 23, ohrozovania obrany
republiky podľa § 24 alebo schvaľovania trestných činov podľa § 16 vo vzťahu k uvedeným zločinom
alebo k prečinom;

b) podľa zákona č. 231/1948 Zb., pre zločiny, prečiny alebo priestupky velezrady podľa § 1 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 písm. b), c), d) a e), združovania sa proti štátu podľa § 2 ods. 1 a 3, poburovania proti

republike podľa § 3 ods. 1 a 2, hanobenia republiky podľa § 4, vyzvedačstva podľa § 5, vyzvedačstva
proti spojencovi podľa § 6, nedbanlivého uchovávania štátneho tajomstva podľa § 7, ohrozenia obrany
republiky podľa § 8 a 9, nedovoleného spravodajstva podľa § 12, spolčenia sa na útoky na ústavných
činiteľov podľa § 17, privlastňovanie si právomoci ústavných činiteľov podľa § 19, vzbúrenia podľa §
20 a 21, ublíženia na cti prezidenta republiky podľa § 23, hanobenia niektorých ústavných činiteľovpodľa § 24, popudzovania podľa § 26, zneužitia úradu duchovného alebo inej podobnej funkcie podľa
§ 28, nedovoleného ozbrojovania podľa § 31, šírenia poplašnej správy podľa § 32, sabotáže podľa
§ 36 a 37, ohrozovania jednotného hospodárskeho plánu z nedbanlivosti podľa § 38, vierolomnosti

podľa § 39, neoprávneného opustenia územia republiky a neposlúchnutia výzvy na návrat podľa § 40,
poškodzovania záujmu republiky v cudzine podľa § 41, hanobenia spojeneckého štátu podľa § 42 alebo
podnecovania na trestný čin a na neplnenie zákonných povinností podľa § 33, schvaľovania trestného
činu podľa § 34, neprekazenia alebo neoznámenia trestného činu podľa § 35, spáchané vo vzťahu k
uvedeným zločinom alebo prečinom;

c) podľa zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre trestné činy velezrady
podľa § 78 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b), c), d) a e), združovania sa proti republike podľa § 79 a § 80
ods. 1, ods. 2 písm. b), podvracania republiky podľa § 79a, teroru podľa § 80a ods. 4 a 5, poburovania
proti republike podľa § 81 ods. 1 a § 82, sabotáže podľa § 85, vyzvedačstva podľa § 86 a 87, ohrozenia
štátneho tajomstva podľa § 88 až 92, vierolomnosti podľa § 93 a 94, opustenia republiky podľa § 95,
ohrozovania záujmov republiky v cudzine podľa § 96 a 97, spolčenia sa na útok na ústavného činiteľa

podľa § 107, násilia na ústavnom činiteľovi podľa § 108, znižovania vážnosti prezidenta republiky podľa
§ 110, hanobenia ústavného činiteľa podľa § 111, ohrozenia hospodárskeho a služobného tajomstva
podľa § 112 až 114, nedovolenej výroby a držania vysielacej stanice podľa § 122, zneužitia náboženskej
funkcie podľa § 123, hanobenia republiky podľa § 124, hanobenia spojeneckého štátu podľa § 125,
šírenia poplašnej správy podľa § 127 a § 128 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3, nepriateľského konania

proti republike podľa § 129, intríg proti zoštátneniu podľa § 130, zneužitia vlastníckeho práva podľa §
133, ohrozenia zásobovania podľa § 134, ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu podľa § 135 a
136, intríg pri verejných dodávkach a prácach podľa § 137, ohrozenia plánovania a kontroly plnenia
plánu podľa § 138, marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 173 a 174
alebo nadržiavania podľa § 163, neprekazenia trestného činu podľa § 164, neoznámenia trestného činu

podľa § 165, spolčenia sa podľa § 166, podnecovania podľa § 167 a 168 alebo schvaľovania trestného
činu podľa § 169, spáchané vo vzťahu k uvedeným trestným činom;

d) podľa zákona č. 140/1961 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre trestné činy
rozvracania republiky podľa § 92 ods. 1, ods. 2 písm. a), podvracania republiky podľa § 98 ods. 1, ods.
2 písm. a) a b), poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy podľa § 99 vo vzťahu k trestným

činom podľa § 92 ods. 1, ods. 2 písm. a) alebo § 98, poburovania podľa § 100 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a),
zneužívania náboženskej funkcie podľa § 101, hanobenia republiky a jej predstaviteľa podľa § 102 a 103,
hanobenia štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa podľa § 104, opustenia republiky
podľa § 109 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a), b) a c), poškodzovania záujmov republiky v cudzine podľa § 112,
odňatia veci hospodárskemu určeniu podľa § 116 ods. 1 a 2, ohrozenia hospodárskeho tajomstva podľa

§ 122, neoprávneného nakladania s vynálezom podľa § 123, ohrozenia služobného tajomstva podľa
§ 173, marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 alebo podnecovania
podľa § 164, schvaľovania trestného činu podľa § 165, nadržovania podľa § 166, neprekazenia trestného
činu podľa § 167 a neoznámenia trestného činu podľa § 168, spáchané vo vzťahu k uvedeným trestným
činom;

e) podľa zákona č. 150/1969 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre prečiny proti
záujmom socialistickej spoločnosti v oblasti styku s cudzinou podľa § 5 písm. b) a c), proti verejnému
poriadku podľa § 6 písm. a) a c) alebo nadržiavania podľa § 12 vo vzťahu k uvedeným prečinom;

f) podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb. pre priestupok
podľa § 1, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia v tej istej trestnej veci na ne obsahovo nadväzujúce sa

zrušujú ku dňu, keď boli vydané;

g) podľa § 153, 155, 156 a 157 zákonného článku V trestného zákona o zločinoch a prečinoch z roku
1878, pre zločiny vzbury spáchanej vo vzťahu k ochrane náboženskej slobody;h) podľa § 2 a 4 zákonného článku XL z roku 1914 o trestnej ochrane úradov, pre trestné činy zhŕknutia
spáchané vo vzťahu k ochrane náboženskej slobody.

Podľa § 2ods.2 zák.č. 119/1990 Zb., rozhodnutie o tom, či a do akej miery je odsúdený zúčastnený

na rehabilitácii, urobí súd aj bez návrhu. Ak sa vzťahuje rehabilitácia podľa odseku 1 len na niektorý z
trestných činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd podľa vzájomného pomeru
závažnosti primeraný trest za trestné činy rehabilitáciou nedotknuté alebo od určenia primeraného trestu
upustí. Inak trestné stíhanie zastaví.

Podľa § 2ods.3 zák.č. 119/1990 Zb., proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok. Ak boli rozhodnutia vydané v pôvodnom konaní, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

ne obsahovo nadväzujúce zrušené v plnom rozsahu, môže sťažnosť podať len prokurátor.

Podľa § 23 ods.1 zák.č. 119/1990 Zb., nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:

a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 2
500 Kčs, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na
zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,

b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody,
pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov,

c) náhradu trov trestného konania vo výške 200 Kčs, výkonu väzby vo výške 600 Kčs za každý mesiac
väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 150 Kčs za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ
poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených

trov,

d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,

e)náhraduzaplatenéhopeňažnéhotrestualeboúhrnuvykonanýchzrážokzodmenyzaprácuprivýkone
trestu nápravného opatrenia.

Podľa § 23 ods.2 zák.č. 119/1990 Zb., osobitný zákon upraví podmienky uplatňovania nárokov

vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci,
ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov.

Podľa § 23 ods.3 zák.č. 119/1990 Zb., odškodnenie v plnom rozsahu sa poskytuje len vtedy, ak
bolo odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho oddielu alebo také
rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený spod obžaloby.

Ak dôjde len k čiastočnej zmene odsudzujúceho súdneho rozhodnutia, poskytne sa odškodnenie len
so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a ustanovenými
primeranými trestami alebo novouloženými trestami.

Podľa § 23 ods.4 zák.č. 119/1990 Zb., pre spôsob a rozsah náhrady za stratu na zárobku a náhrady
škody na zdraví platia ustanovenia Občianskeho zákonníka;

a)priemernýmzárobkompredpoškodenímsarozumiepriemernýzárobokvčasepredzačatímtrestného
stíhania,

b) náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody nesmie presiahnuť sumu
30 000 Kčs za 1 rok.Podľa § 24 ods.1 zák.č. 119/1990 Zb., pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje podľa
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom.

Podľa§24ods.2zák.č.119/1990Zb.,nároktrebauplatniťnasúdevlehotetrochrokovodprávoplatnosti
oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia,
ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku
podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.

Podľa § 1 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako

aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o
väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,

ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 5 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči

štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod
obžaloby oslobodený.

Podľa § 6 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má voči
štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod obžaloby
oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.

Podľa § 23 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok
odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na
miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Zo žalobného návrhu po konečnej úprave je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha náhrady za stratu na
zárobku za každý mesiac väzby a výkon trestu odňatia slobody vo výške 6.306,84 EUR, náhradu trov

trestného konania pred býv. Ľudovým súdom v Nitre pod č.k. 2T 168/58 a býv. Krajským súdom v Nitre
pod č.k. 2To 950/58, vo výške 64,18 EUR, za zhabané finančné prostriedky 140.000,-Sk náhradu vo
výške 4.647,14 EUR, náhradu za prepadnutie majetku v rozsahu Protokolu o vykonaní osobnej domovej
prehliadky dňa 09.06.1958 v Bratislave a Protokolu o vykonaní domovej prehliadky z 09.06.1958 v
Štvrtku na Ostrove vo výške určenej znaleckým posudkom.

Z rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Bratislave zo 17.09.2008 pod č.k. 4Co/529/2006-86
je zrejmé, že ust. § 24 ods.2 zák.č. 119/1990 Zb. osobitne upravuje lehotu uplatnenia nároku na
odškodnenie rehabilitovaných osôb na súde v rozsahu troch rokov, preto keďže rozsudok NS SR
z 15.09.1993 pod č.k. 6Tz 19/1993 vo vzťahu k navrhovateľovi nadobudol právoplatnosť až jeho
doručením 19.06.2001 a rozsudok OS v Nitre z 30.03.1994 pod č.k. 6T 187/1993 dňa 24.07.2001 a

navrhovateľ uplatnil nárok na súde 05.09.2002, nárok uplatnil včas v trojročnej prekluzívnej lehote.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ bol rozsudkom býv. Ľudového súdu
v Nitre pod č.k. 2T 168/58 z 02.10.1958 v spojení s rozsudkom býv. Krajského súdu v Nitre pod č.k.
2To 950/58 z 19.11.1958 odsúdený pre trestný čin špekulácie a ohrozenia devízového hospodárstva a

rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve.

Na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom SR, Najvyšší súd SR
rozsudkom z 15.09.1993 pod č.k. 6Tz 19/1993 rozhodol, že rozsudkom býv. Krajského súdu v Nitre pod
č.k. 2To 950/58 z 19.11.1958 a v konaní ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon a navrhovateľ bol
oslobodený spod obžaloby. Vec v časti trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve,

uložil NS SR znovu prejednať. Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť 19.06.2001.

Rozsudkom Okresného súdu v Nitre pod č.k. 6T 187/93 z 30.03.1994 bol navrhovateľ oslobodený spod
obžaloby okresného prokurátora v Nitre sp. zn. Pv 485/2958 pre skutok trestného činu rozkrádania
majetku v socialistickom vlastníctve, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.07.2001.

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd podľa §226 O.s.p. viazaný a

uvedených skutkových okolností súd žalovanú náhradu posudzoval podľa zák.č. 119/1990 Zb., ktorý ako
rehabilitačný zákon bol prijatý na základoch demokratickej štátnej a politickej moci ako reakcia na ideové
a mocenské zmeny vo vládnucich štruktúrach spoločnosti. Niektoré vtedajšie ustanovenia trestného
zákona boli nezákonné pre rozpor s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúce občianske práva
a slobody zaručené ústavou, deklarované v medzinárodných dokumentoch a právnych normách. Práve

ustanovenie § 2 ods.1 cit. zákona taxatívne vymenováva rozhodnutia vyhlásené v dobe od 25.02.1948
do 01.01.1990, týkajúcich sa skutkov spáchaných po 05.05.1945, ktoré boli zrušené zo zákona a
podliehajú rehabilitácii podľa zák.č. 119/1990 Zb.. O tom, či je odsúdený zúčastnený na rehabilitácii
rozhoduje súd aj bez návrhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že trestné činy za ktoré bol navrhovateľ odsúdený,

nie sú medzi skutkami vymenovanými v cit. ust. § 2 ods.1 zák.č. 119/1990 Zb. a preto nie je možné pre
uplatnenúnáhraduškodyaplikovaťzák.č.119/1990Zb..Podpornetátoskutočnosťvyplývazrozhodnutia
NS SR z 15.09.1993 pod č.k. 6Tz 19/1993, právoplatný 19.06.2001 v ktorom je konštatované, že
navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby za to, že bol porušený zákon, a nie, že skutok podlieha
rehabilitácii. Rovnako z rozsudku Okresného súdu v Nitre pod č.k. 6T 187/93 z 30.03.1994, právoplatný

24.07.2001 vyplýva, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby za to, že nebolo dokázané, že sa
skutok pre ktorý bol stíhaný stal, a nie, že skutok podlieha rehabilitácii.

SpoukazomnauvedenéanovúobranuSlovenskejrepubliky-MinisterstvospravodlivostiSRsúddospel
k názoru, že pre aplikáciu zákona č. 119/1990 Zb. neboli splnené zákonné podmienky, preto súd obranu
Slovenskej republiky - Ministerstva financií SR, ktorá bola postavená na zák.č. 119/1990 Zb., z dôvodu

hospodárnosti konania neanalyzoval.

Keďže zákonné podmienky pre aplikáciu zák.č. 119/1990 Zb. neboli splnené, súd uplatnený nárok
vyhodnotil aj podľa zák.č. 58/1969 Zb.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako

aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o
väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,

ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.Podľa § 4 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 5 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči
štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod
obžaloby oslobodený.

Podľa § 6 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má voči
štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod obžaloby
oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.

Podľa § 20 zák.č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 21 zák.č. 58/1969 Zb., strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví.
Ustanovenie § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v týchto prípadoch obdobne.

Podľa § 23 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok

odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na
miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ podľa § 4 ods.1, § 5 ods.1 a § 6
ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. slnil zákonné podmienky na náhradu škody, keďže bola na ňom väzba aj
trest na základe rozsudku býv. Ľudového súdu v Nitre pod č.k. 2T 168/58 z 02.10.1958 v spojení s

rozsudkom býv. Krajského súdu v Nitre pod č.k. 2To 950/58 z 19.11.1958 vykonaný a rozsudkom NS
SR z 15.09.1993 pod č.k. 6Tz 19/1993, bol oslobodený spod obžaloby.

Keďže rozsudok NS SR z 15.09.1993 pod č.k. 6Tz 19/1993 sa stal právoplatný 19.06.2001 a podľa §
23 zák.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa
právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia, nárok na náhradu škody

bolo potrebné uplatniť do 19.06.2002. S poukazom na skutočnosť, že návrh bol podaný na súd
05.09.2002, bol uplatnený po zákonnej lehote.

Rovnako rozsudok Okresného súdu v Nitre pod č.k. 6T 187/93 z 30.03.1994, ktorý sa stal právoplatný
24.07.2001, nárok na náhradu škody, bolo potrebné uplatniť do 24.07.2002. S poukazom na skutočnosť,
že návrh bol podaný na súd 05.09.2002, bol uplatnený po zákonnej lehote.

Vzhľadom na uvedené námietka odporcu bola podaná dôvodne, preto súd návrh zamietol. Pre vyššie
uvedené esenciálne dôvody pre ktoré súd návrh zamietol, sa s ostanými dôvodmi obrany Slovenskej
republiky - Ministerstva financií SR, z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní úspešný, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil, lebo
mu nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od

doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.