Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228127
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113228127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky N.. O. C., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom H., C. XX, v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin
Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667 proti odporcovi Československej
obchodnej banke, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, v konaní zastúpenej
URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO 36 646 181, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. apríla 2014 č.k. 15Cpr/9/2013-282, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľke listom odporcu zo dňa 31.07.2013, ktorý bol navrhovateľke doručený dňa 09.08.2013,
je neplatné. Návrh navrhovateľky o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 16.08.2013 do umožnenia
výkonu práce vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich bude
rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa
domáhala vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané listom
odporcu, doručeným jej dňa 09.08.2013. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru videla v

tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podpísané osobou, ktorá nebola oprávnená konať
za odporcu; že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované so zástupcami
zamestnancov; pre rozpor s dobrými mravmi, ale najmä, že sa nedopustila závažného porušenia
vnútorných predpisov zamestnávateľa ani závažného porušenia pracovnej disciplíny. Domáhala sa aj
náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Po vykonanom dokazovaní súd prvého
stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

že okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.07.2013, ktoré navrhovateľka prevzala dňa
09.08.2013 odporca pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou z dôvodu, že dňa
19.07.2013 pri vykonávaní dennej kontroly riaditeľkou pobočky bolo zistené, že navrhovateľka dňa
18.07.2013 vykonala na účtoch klientky O.. P. S. vklad na účet (tam uvedený) v sume 10.100 Eur bez
podpisuklientky,výplatu100Eurzpodnikateľskéhoúčtu(tamuvedenéhosubjektu)bezpodpisuklientky,
výplatu 10.000 Eur z podnikateľského účtu (tam uvedeného subjektu) bez podpisu klientky a pokyn na
nákup podielových listov (tam uvedeného čísla) v objeme 10.100 Eur do fondu Jumper bez podpisu

klientky. Uvedené transakcie vykonala odporkyňa na základe žiadosti klientky zo dňa 12.07.2013, kde
síce klientka podpísala žiadosť o zainvestovanie do fondu Jumper, ale neuviedla č. účtu, z ktorého
majú byť prostriedky vybrané a ani výšku investície. Ďalej bolo zistené, že s klientkou nebol spísaný
investičný dotazník a ani podpísaná rámcová zmluva, čo je nevyhnutnou súčasťou pri vykonávaníuvedenejtransakcie.Podľavyjadreniaodporkynesamalarámcovázmluvapodpísať05.08.2013,pričom
upisovanie do fondu bolo do 26.07.2013, čím vzniklo operačné riziko pre banku. Uvedeným konaním sa
tak navrhovateľka podľa odporcu dopustila závažného porušenia vnútorných predpisov zamestnávateľa,

konkrétne L. Predaj podielových listov, príloha 4, ustanovenie bodu 5.3, 5.6, 7.8 a 8.1 a ID. Vkladové,
výplatné a zmenárenské operácie, ustanovenie bodu 3.15 písm. a/, b/, c/ a f/, čím sa navrhovateľka
v zmysle ustanovenia 3.3.4 ods. a/ Pracovného poriadku dopustila závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Súd prvého stupňa skúmal dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,
tvrdené navrhovateľkou a dospel k záveru, že pokiaľ sa jedná o domnienku navrhovateľky, že okamžité

skončenie pracovného pomeru bolo podpísané osobou, ktorá nebola oprávnená konať za odporcu, táto
námietka nebola dôvodná, keď okamžité skončenie pracovného pomeru za odporcu podpísala na 1.
mieste L.. M. A., F. v zastúpení L.. M. Z. a Z. M., I., ktoré boli oprávnené konať za odporcu. Taktiež
nebola dôvodná námietka navrhovateľky, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred
prerokované so zástupcami zamestnancov, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
podnikový výbor odborového zväzu zamestnancov odporcu prerokoval okamžité skončenie pracovného

pomerunavrhovateľkydňa01.08.2013,t.j.predtým,akojejbolookamžitéskončeniepracovnéhopomeru
dňa 09.08.2013 dané. Pokiaľ sa jedná o ďalšie dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, dospel k záveru, že skutok tak, ako bol vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru
sa stal. Napriek tomu však súd vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru ako neplatné, a to z
dôvodu, že dôvod takéhoto skončenia pracovného pomeru, ako ho použil odporca, neobstojí. Odporca

okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľkou z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
a tento dôvod v úkone skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil. Z vykonaného dokazovania
nebolo sporné, že konanie navrhovateľky pri obchode s klientom odporcu O.. P. S. tak, ako je odporcom
vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2013 sa stalo. Toto potvrdila
navrhovateľka písomne pri prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru i vo výpovedi pred

súdom a bolo to preukázané aj výpoveďou svedkýň L.. C. a O.. S. a pokladničnými dokladmi. Uvedené
konanienavrhovateľkyjebezpochybyporušenímpracovnejdisciplíny,keďnavrhovateľkatýmtokonaním
postupovala v rozpore s vnútornými predpismi odporcu, inštrukciou odporcu č. 639 Predaj podielových
listov účinnou od 15.06.2013 a Inštrukciou odporcu č. 719 Vkladové, výplatné a zmenárenské operácie
účinnouod01.06.2013,ktorébolapodľaPracovnéhoporiadkuodporcuúčinnéhood01.03.2013povinná

dodržiavať.Súdsavšaknestotožnilskvalifikácioutohtokonanianavrhovateľkyodporcomakozávažným
porušením pracovnej disciplíny. Konštatoval, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi
základné povinnosti zamestnávateľa, avšak aby takéto porušenie pracovnej disciplíny bolo dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, muselo by
sa jednať o porušenie závažné, teda porušenie, ktoré malo určitý vyšší kvalifikovaný stupeň intenzity,

keď porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže byť podľa § 63 ods. 1 písm.
e/ Zákonníka práce sankcionované za určitých podmienok výpoveďou z pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa. Keďže samotné ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a ani iné
ustanovenie Zákonníka práce nedefinuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, vymedzenie tohto
pojmu je úlohou súdu. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka porušila

pracovnú disciplínu pri realizácii obchodu pre klienta odporcu, ktorý obchod prebehol celkom v súlade
s vôľou klienta, k naplneniu všetkých formálnych náležitostí obchodu nedošlo len pre nedostatok času
na strane klienta, ktorý však mal zároveň záujem na tom, aby obchod prebehol, realizáciou obchodu
nedošlo k žiadnym škodám na majetku zamestnávateľa - odporcu, ani klienta a navrhovateľka nebola
vo svojom konaní vedená nekalým úmyslom. Klient okrem toho všetky formálne náležitosti obchodu

hneď ako to bolo objektívne možné (po návrate z dovolenky) naplnil. Súd ďalej prihliadol k tomu, že
navrhovateľka si pred okamžitým skončením pracovného pomeru plnila svoje pracovné povinnosti a iné
porušenie pracovnej disciplíny jej nebolo dovtedy vytknuté. Za významnú považoval aj tú skutočnosť,
že ak by sa navrhovateľke podarilo odstrániť formálne nedostatky obchodu po tom, čo jej ich riaditeľka
pobočky odporcu vytkla, konanie navrhovateľky by pravdepodobne (podľa vyjadrenia riaditeľky pobočky

odporcu) bolo sankcionované len písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny (vytýkacím
listom). Navrhovateľka pritom odstrániť formálne nedostatky obchodu hneď po ich zistení riaditeľkou
pobočky objektívne nemohla (klient odišiel vzapätí po realizácii obchodu na dovolenku), hoci na to
bola objektívne pripravená (príprava všetkých pokladničných dokladov, kde sa vyžadoval podpis klienta
ešte dňa 18.07.2013, teda pred kontrolou zo strany riaditeľky pobočky). Z týchto dôvodov posúdil súd

konanie navrhovateľky ako porušenie pracovnej disciplíny, ktoré však svojou intenzitou nedosiahlo
stupeň závažného porušenia, ktoré by mohlo byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na základe toho návrhu navrhovateľky v časti o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel s tým, že nárok na zaplatenie náhradymzdy vylúčil podľa § 112 ods. 2 O.s.p. na samostatné konanie. O náhrade trov konania nerozhodol s
tým, že o nich v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku, jeho výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, podal v

zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne. Ako
odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že v konaní nebolo
sporné, že navrhovateľka v prípade svojho konania vo vzťahu s klientkou O.. S. nepostupovala v súlade
s internými predpismi odporcu, rozhodujúcou je posúdenie otázky, či navrhovateľka porušila pracovnú

disciplínuspôsobom,ktorýust.§68ods.1písm.b/Zákonníkaprácedefinujeakozávažnéporušenie.Bol
toho názoru, že konanie navrhovateľky nie je možné hodnotiť ako menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, pretože pokiaľ by každý zamestnanec postupoval tak, ako navrhovateľka, bankový systém
by prestal byť transparentný, prevádzkovaný na zmluvnom základe a znamenalo by to riziká na strane
banky i klienta. Konanie navrhovateľky ohrozilo riadny chod odporcu, nakoľko v dôsledku zisteného
porušenia kontrolným systémom hrozila odporcovi sankcia podľa § 50 zákona č. 483/2001 Z.z., a to

jednak pokiaľ ide o finančný postih či dokonca obmedzenie alebo pozastavenie činnosti. Argumentácia
navrhovateľky o tzv. „bežnej praxi“ je z pohľadu odporcu neprípustná, pretože sa jednalo o konanie
jasne a presne špecifikované v interných predpisoch odporcu. Poukázal na to, že navrhovateľka svojím
konanímporušilahneďviaceropredpisovodporcu,pričomdôsledkyporušeniapreodporcuznamenaloaj
narušenie dôvery zo strany klientky. Bol toho názoru, že záver súdu prvého stupňa o porušení pracovnej

disciplíny menej závažným spôsobom nie je možné považovať za správny, nakoľko u odporcu nie je
možnéspravodlivopožadovať,abynavrhovateľkuďalejzamestnával,pretožebytovytvorilonebezpečný
precedens vo vzťahu pracovnoprávnych predpisov inými zamestnancami v obdobných situáciách. Preto
bolo potrebné s navrhovateľkou okamžite skončiť pracovný pomer.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že skutočnosť, že sa závažného
porušenia pracovnej disciplíny nedopustila, bola preukázaná už pred súdom prvého stupňa, pričom súd
prvého stupňa sa k námietkam, uvádzaným odporcom v odvolaní už vyjadril vo svojom rozhodnutí, a
to náležite a veľmi precízne. Poukázala na to, že aj keď v posudzovanom prípade nedodržala všetky
formálne náležitosti potrebné pri danom druhu investície, nekonala v žiadnom zlom úmysle, v úmysle

obohatiť sa, či poškodiť klienta odporcu, naopak, konala výlučne v záujme klienta, ktorý bol dlhoročným
a veľmi perspektívnym klientom odporcu a nemohol čakať na vybavenie potrebných formalít, pričom
samotný klient sa vo výpovedi pred súdom vyjadril, že mu žiadna škoda nevznikla, že navrhovateľka sa
k nemu správala vždy korektne a mal k nej dôveru. Poukázala tiež na to, že samotná riaditeľka pobočky,
v ktorej pracovala, pred súdom prvého stupňa uviedla, že riešila obdobný prípad porušenia pracovnej

disciplíny a zamestnankyni dala len vytýkací list (upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny), z
čoho vyplýva, že nie každé porušenie interných bankových predpisov je závažným porušením pracovnej
disciplíny.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania pred odvolacím súdom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je

potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p.odôvodniťlenokolnosťamiuvedenýmipodpísmenamia/ažf/citovanéhozákonnéhoustanovenia.

Odporca vo svojom odvolaní označuje ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), a odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci).

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým

v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia,ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam
§ 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo
spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie
je možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v
zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logicky ani faktické
rozpory. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutok tak, ako bol vymedzený v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2013 sa stal, čo bolo potvrdené výsluchom navrhovateľky,
ako aj svedkov O.. P. S. a L.. M. C.. Prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy samostatne,

ako aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle zásad upravených v ustanovení § 132 O.s.p., pričom
prvostupňovému súdu nemožno vyčítať nesprávne hodnotenie uvedených dôkazov. Odvolací súd teda
nezistilopodstatnenosťodvolaciehodôvodupodľa§205ods.2písm.d/,keďnezistil,žebyprvostupňový
súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na

zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí vo veci správne aplikoval
ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70 a § 74 Zákonníka práce, ktoré na vec aj správne
interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery. V preskúmavanej
veci neboli pochybnosti o tom, že navrhovateľka konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného

pomeru z 31.07.2013 porušila pracovnú disciplínu tým, že vykonala na účtoch klientky O.. P. S. vklad
na účet v sume 10.100 Eur bez podpisu klientky, výplatu 100 Eur z podnikateľského účtu bez podpisu
klientky, výplatu 10.000 Eur z podnikateľského účtu bez podpisu klientky a pokyn na nákup podielových
listov do fondu Jumper bez podpisu klientky, ale súd právne toto konanie posúdil ako také, ktoré svojou
intenzitou nedosiahlo stupeň závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo byť dôvodom

na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Postupoval
pritom s ustálenou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej
disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu
postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k
miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom

porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, k tomu, či zamestnanec svojím konaním spôsobil
zamestnávateľovi škodu a v akej výške a podľa ktorej súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej
disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca v pracovnom
poriadku alebo inom vnútornom predpise (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 173/2006).
Odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym záverom, že v posudzovanej veci, aj keď nepochybne došlo

k porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľkou, jednalo sa o také porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré by mohlo byť iba dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1
písm. e/ Zákonníka práce, nakoľko nešlo o taký stav, kedy by odporca nemohol zotrvať v pracovnom
pomere s navrhovateľkou čo i len po dobu trvania výpovednej doby a bolo by potrebné skončiť s ňou
pracovný pomer okamžite, bez uplynutia výpovednej lehoty. Súd prvého stupňa pritom správne prihliadol

k úmyslu navrhovateľky, ktorá sa uvedeného konania nedopustila v nekalom úmysle, ale v úmysle
vyhovieť klientovi odporcu, ktorého považovala za prominentného klienta, a ku skutočnosti, že odporcovi
nebola spôsobená konaním navrhovateľky žiadna škoda. Správne prihliadol aj ku skutočnosti, že
navrhovateľkasipredokamžitýmskončenímpracovnéhopomeruriadneplnilasvojepracovnépovinnostia iné porušenie pracovnej disciplíny jej nebolo dovtedy vytknuté. Ani strata dôvery odporcu k osobe
navrhovateľky, ani jeho názor, že ak by každý zamestnanec postupoval tak ako navrhovateľka, bankový
systém by prestal byť transparentný, znamenal by riziká na strane banky i klienta, nemôže byť takou

okolnosťou, pre ktorú by bolo možné považovať okamžité skončenie pracovného pomeru za dôvodné;
ide totiž o okolnosti na strane odporcu založené výlučne na jeho subjektívnom pocite alebo presvedčení
o nutnosti len takéhoto spôsobu riešenia zániku pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania,
a preto ich nemožno považovať pre riešenie daného sporu za smerodajné a zakladať na nich platnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nerozhodol, pretože v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o nich rozhodne
súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .