Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612207716
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612207716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľky: U. Q., nar. XX. C. XXXX, bytom W.
X. U. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Pavol Kollár, Lehotského 4, Bratislava, proti odporkyni: P. O.,
nar. XX. T. XXXX, bytom W. X. U. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Agáta Džačovská, Hviezdoslavova
315, Senica, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Senica z 11. júla 2013 č. k. 7C/127/2012-84 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vydania

rozhodnutia o určení, že ona je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s. č. XXX, stojaceho na parcele
č. 1578, zapísaného na LV č. XX, vedeného Správou katastra Senica pre katastrálne územie W. X.
U.. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 80 písm. c/ O. s. p. (zákona č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), § 130 ods. 1 O. z.
(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, aj keď navrhovateľka
preukázala naliehavý právny záujem na veci, keď sa pozitívnym určovacím návrhom domáhala určenia,
že má vlastnícky vzťah k celému rodinnému domu s. č. XXX, pričom tento záujem je daný tým, že

momentálne postavenie navrhovateľky bez takéhoto určenia je neisté. Súd prvého stupňa vychádzal
z darovacej zmluvy zo dňa 25. 1. 1966, z ktorej vyplýva, že U. P. - starý otec účastníčok konania
daroval svojmu synovi U. P. a jeho manželke Y. svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice na
nehnuteľnostiach parc. č. 1578 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1579/3 - záhrada, kde títo (syn a
jehomanželka)užzačalisvýstavbounovéhorodinnéhodomunaparceleč.1578nazákladestavebného
povolenia ONV - odbor výstavby Senica, č. výst. 1598/65 z 15. 6. 1965, ktorý dom bol dokončený a
užívania schopný 1. 8. 1967. Z výsluchov svedkov mal súd preukázané, že rodičia navrhovateľky a

odporkyne stavali dom sami, nikto im finančne nepomáhal. Otec účastníčok konania zomrel XX. XX.
XXXX. Dedičské konanie po ňom bolo právoplatne skončené dňa 24. 3. 1998 osvedčením o dedičstve
sp. zn. D 119/97, Dnot 5/98 zo dňa 6. 3. 1998. Ku dňu svojej smrti bol spoluvlastníkom nehnuteľností
parc. č. 1578, parc. č. 1579/3 a rodinného domu s. č. XXX postaveného na parc. č. 1578 v podiele
1/4-ina, popri svojej manželke, ktorá vlastnila nehnuteľnosti v podiele 1/4-iny a popri bratovi U. P.,
ktorý vlastnil predmetné nehnuteľnosti v podiele 1/2-ice. V tomto dedičskom konaní uzavreli dedičky
(manželka otca účastníčok a jeho 5 dcér) dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej sa 5 dcér

vzdalo v prospech matky svojho dedičského podielu a táto sa tak stala vlastníčkou 1/2-ice predmetných
nehnuteľností.Matkaúčastníčokkonaniapotomdarovacouzmluvouz9.3.2000darovalanavrhovateľkesvoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice na predmetných nehnuteľnostiach. Z dedičského spisu
sp. zn. D 537/98 mal súd (prvého stupňa) preukázané, že U. P., nar. XX. X. XXXX, ktorý je bratrancom
účastníčok konania (a synom brata ich otca U. P.), sa stal osvedčenia o dedičstve D 537/98, Dnot

144/98-V vlastníkom nehnuteľností - parc. č. 1578 a parc. č. 1579/3 zapísaných na LV č. XX v podiele
1/2-ice. Nestal sa však podielovým spoluvlastníkom aj rodinného domu s. č. XXX, pretože jeho otec
U. P. ku dňu svojej smrti (XX. X. XXXX) nemohol byť vlastníkom i tohto, keďže rodinný dom s. č.
XXX bol postavený až v roku 1967. Správa katastra Senica však ako vlastníka zapísala záznamom
U. P. i pre predmetný rodinný dom. U. P. darovacou zmluvou z 21. 5. 1999 daroval odporkyni svoj

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice na nehnuteľnostiach na LV č. XX, t. j. parc. č. 1578, parc.
č. 1579/3 a predmetného rodinného domu, napriek tomu, že podiel na rodinnom dome mu nepatril,
pričom U. P. musel vedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že Správa katastra
Senica pri zápise jeho vlastníckeho práva pochybila, keď ho zapísala ako podielového spoluvlastníka
i predmetného rodinného domu. Odporkyňa sa tak nemohla stať vlastníčkou predmetného rodinného
domu v 1/2-ici titulom darovacej zmluvy od U. P., pretože tento jej nemohol previesť viac práv ako mal

sám. Súd prvého stupňa preto u nej skúmal splnenie podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, ktorými sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby veci alebo práva a nepretržitosť
a dlhodobosť trvania držby, resp. dobromyseľnosť takejto držby. Súd prvého stupňa mal bez pochýb
preukázané,žeodporkyňaboladobromyseľnávtom,žejejspoluvlastníckypodielpatrí,pretoženemohla
maťvedomosťotom,žeSprávakatastraSenicanesprávnezapísalaU.P.naLVč.XXajakopodielového

spoluvlastníka rodinného domu. Počas celej doby držby jej nikto nevytýkal ani ju nikto neupozorňoval
na to, že by spoluvlastníčkou nemala byť. Oprávnenou držiteľkou 1/2-ice predmetného rodinného domu
sa stala 6. 7. 1999 a splnila tak i podmienku nepretržitého trvania oprávnenej držby najmenej 10 rokov.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku) a neúspešnej navrhovateľke

uložil povinnosť zaplatiť odporkyni (k rukám jej právnej zástupkyne) náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 594,16 eur za 6 úkonov právnej služby po 60,07 eur a 1 úkon právnej služby za 15,02 eur, 7 x
režijný paušál po 7,81 eur a 5 x náhradu za stratu času po 13,01 eur plus 20% DPH 99,03 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedla, že odporkyňa nikdy nemohla vydržať spoluvlastnícke právo k rodinnému
domu o veľkosti 1/2, nakoľko nikdy v minulosti a ani v súčasnosti nebola splnená žiadna zákonná
podmienka a náležitosť pre vydržanie zo strany odporkyne. Odporkyňa nikdy nemala rodinný dom v
držbe, tento má v držbe navrhovateľka, ktorá od času, kedy sa nasťahovala k matke a opatrovala ju až do

jej smrti. Navrhovateľka sa o dom nepretržite a výlučne stará, platí daň z nehnuteľnosti, ktorú odporkyňa
nikdy neplatila, čo je priamym dôkazom, že nie je dobromyseľnou držiteľkou. Odporkyňa nemôže ani
tvrdiť, že nevie, kto rodinný dom postavil a kto bol jeho výlučným vlastníkom, keďže išlo o rodičov
odporkyne. Pred navrhovateľkou mala rodinný dom vo výlučnej držbe matka navrhovateľky a odporkyne.
Nikdy tak nevznikli pochybnosti ohľadom vlastníctva a ani držby rodinného domu. Navrhovateľka

nadobudla výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu ešte počas života matky navrhovateľky na
základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a matkou navrhovateľky. Nebola zapísaná
ako výlučná vlastníčka len z toho dôvodu, že z neznámych príčin pochybil príslušný notár a následne
príslušná Správa katastra, čo potvrdil aj súd prvého stupňa. Výlučnou vlastníčkou rodinného domu je
navrhovateľka, nakoľko rodinný dom nadobudla do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy

medzi navrhovateľkou a svojou matkou, rodinný dom užíva, má ho v držbe ešte z čias, keď žila jej matka
a táto držba trvá dodnes.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
resp. i konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.
s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súduprvého stupňa je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). Rozsudok
odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 4. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 O. s. p.), pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred

vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 7C/127/2012 je určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. W. X. U.. Predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý.

Podľa§219ods.1,2O.s.p.odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.Podľaods.

2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia a na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré ho viedli k správnemu rozhodnutiu. Odvolací súd sa
preto v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. W. X. U. podľa listu vlastníctva č. XX ako parc. č. 1578 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 720 m2 a parc. č. 1579/3 - záhrady vo výmere 645 m2, resp. i rodinného

domu s. č. XXX postaveného na parc. č. 1578 sú navrhovateľka a odporkyňa. Navrhovateľka sa stala
spoluvlastníčkou svojho podielu titulom darovacej zmluvy zapísanej pod V 255/2000 a odporkyňa titulom
darovacej zmluvy zapísanej pod V 737/99. Navrhovateľke polovičný podiel darovala jej matka (Y. P.),
ktorá svoj polovičný podiel nadobudla jednak na základe osvedčenia o dedičstve (dedičskej dohody) sp.
zn. D 1119/97 Dnot 5/98 zo 6. 3. 1998 (1/4-ina) a jednak na základe darovacej zmluvy registrovanej

25. 1. 1966 (1/4-ina). Z obsahu tohto osvedčenia vyplýva, že rodinný dom s. č. XXX s príslušnými
parcelami nadobúda v spoluvlastníckom podiele 1/4-ina vzhľadom na celok bez povinnosti výplaty oproti
ustupujúcim dedičkám matka navrhovateľky a odporkyne, keďže ustupujúce dedičky (5 dcér) sa svojich
podielov v jej prospech vzdali. Z obsahu darovacej zmluvy registrovanej Štátnym notárskom v Senici
dňa 25. 1. 1966 pod R/BB/66, resp. SE-703/65-64 vyplýva, že darca U. P., st. daroval U. P., ml. a

jeho manželke Y. P. polovicu (1/2) svojich predmetných nehnuteľností parc. č. 1578 a parc. č. 1579/3.
Tento darca U. P. (t. j. starý otec účastníčok konania) mal okrem syna U., ml. aj syna U., ktorý však
zomrel v roku XXXX a zanechal po sebe syna U., nar. X. X. XXXX. Z uznesenia Ľudového súdu v
Malackách Čd 827/55 z 15. 2. 1956 vyplýva, že tento povolil podľa kúpnej zmluvy z 22. 8. 1955 zapísať
do novootvorenej vložky číslo 3718 v prospech U. P., st. v 1/2 a syna U. P. v 1/2 nehnuteľnosti parc. č.

1579/3 - stavebná plocha vo výmere 13 a 65 m2 a odpísať ich z vložky č. 12. Vlastníctvo parc. č. 1578
od počiatku nebolo doložené do súdneho spisu. Osvedčením o dedičstve D 537/98 Dnot 144/98-V z 15.
4. 1999 bolo dodatočne prejednané dedičstvo po U. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. X. XXXX a
dedičstvo po ňom (predmetné nehnuteľnosti parc. č. 1578 a parc. č. 1579/3) nadobudol jeho jediný syn
U. P., nar. XX. X. XXXX. Tento potom predmetné nehnuteľnosti daroval odporkyni darovacou

zmluvou z 21. 5. 1999 (V 737/99).

Zo svedeckých výpovedí potomkov jednak Y. P. (5 dcér) a jednak syna U. P. U. P. (nar. X. X. XXXX)
vyplýva, že si boli vedomí, že polovičný podiel na predmetných nehnuteľnostiach vlastní i U. P. (nar.
X. X. XXXX), ktorý s nimi žil a na stavbe nového rodinného domu sa podieľal finančne i prácou. Ak by
bolo dedičstvo po U. P. (zomr. XX. X. XXXX) vyporiadané v čase krátko po jeho smrti, stal by sa U. P.

(nar. X. X. XXXX) polovičným vlastníkom všetkých nehnuteľností už v tomto čase. Navrhovateľka bola
účastníčkou dedičského konania najskôr po svojom otcovi (rok 1998), kedy svoj podiel odstúpila matke
a už vtedy musela mať vedomosť, aký podiel je predmetom dedenia. V roku 2000 (9. 3. 2000) jej matka
darovala svoj polovičný podiel na predmetných nehnuteľnostiach a i v tomto čase mala navrhovateľka
vedomosť o tom, aký podiel je predmetom darovacej zmluvy. Už v tomto čase bola druhá polovica

predmetných nehnuteľností zapísaná v liste vlastníctva č. XX na odporkyňu, ktorej ju U. P. (nar. X. X.XXXX) daroval darovacou zmluvou z 21. 5. 1999. Navrhovateľka nenamietala veľkosť spoluvlastníckeho
podielu pri dedičskom konaní v roku 1998, resp. nenamietala objem dedičstva prejednávaný po otcovi
U. P., ml. Tvrdenie navrhovateľky, že súrodenci U. P., ml. - U. P. a G. F., rod. P. boli ním vyplatení

zo starého rodinného domu sa ukázalo ako nepravdivé, keď G. F. vo svojej výpovedi jednoznačne
uviedla, že vyplatená nebola ona, ani jej brat U. P. a čestné vyhlásenie, ktoré to malo dosvedčovať jej pri
podpise nikto neprečítal. Obsah čestného vyhlásenia nečítala, pretože navrhovateľke dôverovala, avšak
k údajnému vyplateniu v roku 1958 jednoznačne nedošlo. To, že navrhovateľka nepreukázala žiadny
titul, na základe ktorého by čo i len teoreticky mohla byť vlastníčkou rodinného domu s. č. XXX v celosti,

potvrdzuje i vyjadrenie U. P. (nar. X. X. XXXX), ktorý uviedol, že ho navrhovateľka asi pred dvoma rokmi
navštívila a chcela, aby zrušil darovaciu zmluvu, ktorou odporkyni daroval svoj podiel na predmetných
nehnuteľnostiach a aby ich daroval jej, čo však odmietol a navrhovateľka urazená odišla. Ak potom
navrhovateľka (resp. jej právny zástupca) tvrdí - pri absencii iného titulu - že by mohla polovičný podiel
na nehnuteľnostiach vydržať, ani toto tvrdenie nemôže obstáť, keď navrhovateľka už pri obdarovaní
svojou matkou v roku 2000 musela vedieť (a na liste vlastníctva č. XX i vidieť), že vlastníctvo druhého

polovičného podielu na nehnuteľnostiach patrí odporkyni od roku 1999 a sama si tak bola vedomá
skutočnosti, že jej držba nemôže byť dobromyseľná.

Akpotomsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľkyzamietol,rozhodoltaksprávne,pretoženavrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala žiaden titul, na základe ktorého by mala byť výlučnou
vlastníčkou predmetnej domovej nehnuteľnosti. Odvolací súd mohol takýto jeho rozsudok ako vecne

správny podľa § 219 ods.1 O. s. p. len potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p. tak, že ich úspešnej odporkyni nepriznal, vzhľadom na to, že táto si žiadne v odvolacom
konaní nevyčíslila a ani jej zo spisu žiadne nevyplývajú.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.