Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514201160
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7514201160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci maloletej P. O., nar.

XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, dieťaťa rodičov Bc. P. F., nar. X.X.XXXX, bytom G., A. XXXX/XX, právne zastúpenej F.. Lenkou
Seitz, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moyzesova 36, a Mgr. K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V., ul. I.
F. 5, právne zastúpeného JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, J. Kozačeka 6,
v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

r o z h o d o l :

Zveruje maloletú P. O., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v
mesiaci vopred do rúk matky, počnúc 22.1.2014.

Dlžné výživné za obdobie od 22.1.2014 do 31.10.2014 spolu vo výške 270,- eur povoľuje otcovi splácať

v mesačných splátkach po 22,50 eura spolu s bežným výživným až do vyrovnania do rúk matky, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým dieťaťom v tomto znení:

- 2 - 9P/19/2014

Styk otca s maloletým dieťaťom do 31.8.2015 - pred začatím povinnej školskej dochádzky sa upravuje
nasledovne:

2.2.1 Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom obdobie od druhého piatku v mesiaci do soboty
nasledujúceho týždňa každý kalendárny mesiac. Táto úprava sa nepoužije pre kalendárne mesiace, v
ktorých otec strávi s maloletým dieťaťom aspoň 7 dní počas prázdnin alebo sviatkov podľa článkov 2.2.2.

až 2.2.4, článku 2.4 a článku 2.5.

2.2.2 Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom obdobie Veľkonočných sviatkov v termíne od
2.4.2015 do 11.4.2015.

2.2.3 Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom jarné prázdniny v termíne od prvej soboty jarných
prázdnin určenom pre Nitriansky kraj do nasledujúcej soboty.

2.2.4 Otec alebo starý otec maloleté dieťa prevezme v mieste jeho bydliska o 17.00 hod. v deň začatia
práva styku a po ukončení styku maloleté dieťa opäť odovzdá matke v mieste bydliska maloletéhodieťaťa najneskôr o 17.00 hod. v deň skončenia práva styku. Matka je povinná maloleté dieťa na styk
s otcom riadne pripraviť.

Styk otca s maloletým dieťaťom po začatí povinnej školskej dochádzky sa upravuje nasledovne:

2.3.1. Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom prvý alebo tretí víkend každý kalendárny mesiac.
Táto úprava sa nepoužije pre kalendárne mesiace, v ktorých otec strávi s maloletým dieťaťom aspoň 2
dni počas prázdnin alebo sviatkov podľa článkov 2.3.2 až 2.3.5, článku 2.4 a článku 2.5 tejto Dohody.
Otec maloleté dieťa prevezme v mieste jeho bydliska najskôr v piatok o 17.00 hod. a po ukončení styku
maloleté dieťa opäť odovzdá matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa najneskôr v nedeľu o 17.00
hod. Otec oznámi matke termín, kedy dieťa prevezme, minimálne 10 dní vopred. Ak pripadne prvý alebo

tretí víkend v kalendárnom mesiaci na deň narodenín / menín maloletého dieťaťa, alebo na prvý víkend
po narodeninách / meninách mal. dieťaťa, otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom tento víkend
každý nepárny rok.

2.3.2. Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom jesenné prázdniny každý nepárny kalendárny
rok v období od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom jesenných prázdnin do dňa

predchádzajúceho prvému dňu školského vyučovania po jesenných prázdninách.

2.3.3. Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom každé polročné prázdniny za podmienky,
že polročné prázdniny pripadnú na piatok alebo pondelok, pričom o deň polročných prázdnin bude
predĺženýstykotcasdieťaťomvzmyslečlánku2.3.1tejtoDohodyauvedenomobdobíjeotecoprávnený
stráviť s maloletým dieťaťom obdobie od posledného dňa školského vyučovania pred začiatkom

polročných prázdnin od 17.00 hod. do dňa predchádzajúceho prvému dňu školského vyučovania po
polročných prázdninách do 17.00 hod.

2.3.4. Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom Veľkonočné prázdniny v termíne a v trvaní
školských prázdnin v období odo dňa nasledujúceho po poslednom dni školského vyučovania pred
začiatkom veľkonočných prázdnin do dňa predchádzajúceho prvému dňu školského vyučovania po

veľkonočných prázdninách každý nepárny kalendárny rok.

2.3.5. Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom jarné prázdniny v termíne od prvej soboty jarných
prázdnin určenom pre Košický kraj do nasledujúcej soboty.

2.4. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny
rok obdobie odo dňa nasledujúceho po poslednom dni školského vyučovania pred začiatkom letných

prázdnin do 15.7. a obdobie od 1.8. do 16.8. a každý párny kalendárny rok obdobie od 16.7. do 30.7. a
od 17.8. do dňa predchádzajúceho prvému dňu školského vyučovania po letných prázdninách.

2.5. Otec je oprávnený stráviť s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin každý párny
kalendárny rok obdobie odo dňa nasledujúceho po poslednom dni školského vyučovania pred začiatkom
školských vianočných prázdnin do 30.12 a každý nepárny kalendárny rok obdobie od 30.12. do dňa

predchádzajúceho prvému dňu školského vyučovania po školských vianočných prázdninách.

2.6. Otec alebo starý otec vo všetkých prípadoch maloleté dieťa prevezme v mieste jeho bydliska o
17.00 hod. v deň začatia práva styku a po ukončení styku maloleté dieťa opäť odovzdá matke v mieste
bydliska maloletého dieťaťa najneskôr o 17.00 hod. v deň skončenia práva styku. Matka je povinná
maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

2.7. Otec je povinný hradiť svoje cestovné náklady a cestovné náklady maloletého dieťaťa spojené s
realizáciou práva styku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Matka podala dňa 22.1.2014 návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktorý
odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2011. Žiadala
zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti, zaviazať otca prispievať na jeho výživu primeranou

sumou a upraviť styk otca s mal. dieťaťom na päť kalendárnych dní v mesiaci na základe dohody a
počas prázdnin a sviatkov bez obmedzenia na základe dohody rodičov.

Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu 26.3.2014 uviedol, že nesúhlasí s úpravou styku len
na päť dní v mesiaci, pretože je to málo. Pôvodne chcel požiadať o zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ale vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov a skutočnosť, že

mal. Jasmína v septembri 2015 nastúpi do školy, by to nebolo vhodné.

Na pojednávaní dňa 31.10.2014 sa rodičia dohodli na úprave styku otca s mal. dieťaťom tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, predložili súdu písomné znenie dohody o styku a preto
súd prevzal presné znenie ich dohody spolu s číselným označením.

Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky a zaviazať otca prispievať na jeho výživu sumou primeranou jeho schopnostiam a

finančným možnostiam ako aj oprávneným potrebám maloletého dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou kolízneho opatrovníka o
prešetrení pomerov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že od januára 2014 do mája 2014 brigádnicky pracovala v spoločnosti

X. F., kde zarábala 250,- eur mesačne. V júli a auguste 2014 brigádovala pre firmu T., kde zarobila XXX
- XXX,- eur. Od konca augusta do septembra 2014 2 týždne pracovala v C. voľného času L. v A. a
od 19.9.2014 pracuje na dohodu na polovičný úväzok v L. kútiku K. v obchodnom centre H. v A., kde
zarába 2 eurá na hodinu. Zarobí maximálne 160,- eur mesačne. Okrem toho poberá prídavok na dieťa
a výživné od otca na mal. P. v sume 90,- eur mesačne. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke do

šiestich rokov mal. P.. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a nezamestnaným bratom. Jej otec je na
čiastočnom invalidnom dôchodku, matka bola dlho práceneschopná, má zdravotné problémy. Výdavky
matky sú 100,- eur mesačne na stravu, 10 - 15,- eur mesačne na kozmetiku, 30,- eur mesačne cestovné
náklady, 15 - 20 eur mesačne oblečenie, 25 - 30 eur mesačne mobil. Pokiaľ jej zvýšia financie, prispieva
rodičom na bývanie.

Mal. P. navštevuje F. školu v G.. Je predškoláčka, takže školné neplatí, na stravu v škôlke jej matka
vynakladá 20,- eur mesačne, rodičovský príspevok 20 eur ročne, školské pomôcky 7 eur, strava mimo
školy 50 - 60 eur mesačne, lieky na alergiu 12 eur mesačne.

Z výpovede otca vyplýva, že je zamestnaný ako policajt OR PZ Levice, žije v spoločnej domácnosti s
rodičmi a svojou priateľkou v rodinnom dome v V.. Rodinný dom vlastnia jeho rodičia. Jeho matka pracuje

ako hlavná vychovávateľka na ZŠ J. A. v V., otec je živnostník. Priateľka je zamestnaná ako obsluha
čerpacej stanice. Výšku ich príjmu uviesť nevedel. Otec zotrval na výdavkoch uvedených v písomnom
vyjadrení z 26.3.2014, a to 129,74 eura - úver v banke G., ktorý z časti použil na splatenie akontácie na
auto a z časti na pôžičku, ktorá mu vznikla počas štúdia na vysokej škole, 19,91 eur mesačne - úver
v banke ČSOB, ktorý použil na zaplatenie dovolenky do Chorvátska v roku 2011, absolvovanej s mal.

P. a matkou mal. dieťaťa, 144,25 eura mesačne - splátka leasingu na vozidlo K. W., ktoré si zakúpil,
aby mohol chodiť do práce, 109,12 eura - splátka pre spoločnosť S. za úver, ktorým z časti použil na
dovolenku v roku 2013 do Turecka, kde zobral mal. Jasmínu, 100,- eur mesačne prispieva rodičom na
stravu a bývanie, nakoľko u nich býva. Otec ďalej vynakladá na mobil 30 - 35 eur mesačne, benzín
120,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že od októbra 2011 platí výživné na mal. P. vo výške 90,- eur

mesačne.Na pojednávaní 31.10.2014 otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 110,- eur
mesačne, zároveň predložil súdu zoznam vecí, ktoré nakúpil mal. Jasmíne za posledné dva roky nad
rámec výživného, ktoré však nezdokladoval.

Matka na pojednávaní 31.10.2014 súhlasila s tým, aby otec prispieval na maloletú sumou 130,- eur
mesačne.

Opisom mzdových listov otca bolo preukázané, že jeho priemerný čistý príjem bol za obdobie 02/2013
- 01/2014 vo výške 719,72 eura mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že je v
záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ riadne
zabezpečuje starostlivosť o dieťa, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené
žiadne nedostatky v jej starostlivosti.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj všetky potreby nevyhnutné pre
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch
rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z rodičov a v
akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a

výšku príjmu otca súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu
maloletéhodieťaťa výživnýmvovýške,ktorájeuvedenávovýrokutohtorozsudku,aktorúsúdpovažoval
za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Súd dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné
je primerané a otec, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť, ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez
ohrozenia svojich potrieb.

Pri určení výšky výživného súd nezohľadnil výdavky otca, ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou
povinnosťou k maloletému dieťaťu, a to sú výdavky otca na úvery v G. banke vo výške 129,74 eura
a 19,91 eur mesačne, splátku v sume 109,12 eura pre spoločnosť Quatro, pričom je povinnosťou otca
usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd poukazuje na
to, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradá a má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami rodičov.

Keďže podľa vyjadrenia matky otec odo dňa určenia vyživovacej povinnosti pravidelne prispieval na
výživu maloletej 90,- eur mesačne, súd určil výživné v sume 120,- eur mesačne, vznikol otcovi dlh na
výživnom za obdobie od 22.1.2014 do 31.10.2014 spolu vo výške 270 eur (za január 2014 dlh nevznikol,
dlh za mesiace 02/2014 - 10/2014, t.j. 9 mesiacov x 30 € = 270 €). Aj napriek tomu, že je nepochybné,
že otec v rozhodnom období prispieval na výživu mal. P. aj nad rámec sumy 90,- eur mesačne, a to

prevažne nákupom oblečenia, otec však sumu za toto oblečenie nepreukázal a matka ju nepotvrdila, a
preto ju súd nemohol odpočítať od dlžného výživného.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil otcovi splácať dlžné výživné v dvanástich mesačných
splátkach po 22,50 eura spolu s bežným výživným až do vyrovnania tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého

žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný
dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233 / 1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.