Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/246/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201126
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613201126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Nákladná automobilová doprava Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 2, 031 01
Liptovský Mikuláš, IČO: 31 625 274, právne zastúpeného JUDr. Ďurčeková s.r.o., so sídlom Námestie
Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 254, proti žalovanému: AODAS, s.r.o., so sídlom 031 01
Liptovský Mikuláš - Ploštín 170, IČO: 31 645 844, právne zastúpenému FIAČAN & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, v konaní o zaplatenie 1.032,14
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.

9Cb/89/2013-132 zo dňa 21.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/89/2013-132 zo dňa 21.06.2013 v napadnutej
časti výroku o zaplatenie 1.032,14 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 08.09.2012 do
zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
1.773,43Eurs8,75%ročnýmúrokomzomeškaniaod08.09.2012dozaplatenia,trovykonania106,-Eur
a trovy právneho zastúpenia 748,87 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom
na žalobu žalobcu, uplatnenú obranu žalovaného, vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové

zistenia a závery, za aplikácie § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), § 663 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), § 671 ods. 1 OZ, § 673 OZ,
§ 674 OZ, § 675 OZ, § 676 ods. 1 OZ, § 677 ods. 1, 2 OZ, § 679 ods. 3 OZ, § 344 OBZ, § 349 ods.
1 OBZ, § 536 ods. 1, 2 OBZ, § 544 ods. 1 OBZ, § 560 ods. 1, 2 OBZ, § 562 ods. 1, 2, 3 OBZ, §
428 ods. 2, 3 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom do 31.01.2013, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, § 768k ods. 2 OBZ, okresný súd žalobe vyhovel v

plnom rozsahu. Konštatoval, že účastníci konania sú podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a) OBZ. Sumu
1.773,43 Eur s príslušenstvom, ktorú okresný súd priznal žalobcovi, pozostávala: 1/ zo sumy 685,- Eur
titulom nájomného, a to za mesiac máj 2012 vo výške 274,- Eur, za mesiac jún 2012 vo výške 274,-
Eur a za mesiac júl - do 16.07.2012 vo výške 137,- Eur; 2/ zo sumy 56,29 Eur za neuhradenú faktúru č.
007405 (oprava č. 218) vystavenú za opravu motorového vozidla žalovaného a 3/ zo sumy 1.032,14 Eur
za neuhradenú faktúru č. 008405 (oprava č. 222) vystavenú za opravu motorového vozidla žalovaného.
Keďže voči rozhodnutiu okresného súdu v časti o priznaní pohľadávok žalobcu s príslušenstvom pod

bodom 1/ a 2/ nebolo podané odvolanie, krajský súd v plnej miere odkazuje na dôvody rozhodnutia
okresného súdu vzťahujúce sa k týmto sumám a nepovažuje za potrebné tieto dôvody pre potrebyrozhodnutia o odvolaní žalovaného len k pohľadávke žalobcu v sume 1.032,14 Eur s príslušenstvom
(bod 3), opakovať.

Vo vzťahu k priznanému nároku žalobcu vo výške 1.032,14 Eur s príslušenstvom okresný súd uviedol,

že sa týkala ceny opravy motorového vozidla žalovaného (faktúra č. 008405, splatná 21.03.2012,
oprava č. 222 zo dňa 14.02.2012), ktorú žalobca preukazoval predložením faktúry, listiny označenej
ako zmluva o oprave a zákazkovým listom (č.l. 20-27). Okrem predložených listín potvrdil vykonanie
opráv bývalý zamestnanec žalobcu, Ing. P. Q., ktorý pracoval na pozícii vedúceho hospodárskeho
strediska opravy a služieb. Okresný súd jeho výpoveď považoval za hodnovernú, lebo v súčasnosti

nie je vo vzťahu závislosti od žalobcu. Žalovaný rozporoval riadne vykonanie opravy č. 222 na sumu
1.032,14Eur(faktúrač.008405z29.02.2012,splatná21.03.2012,opravavykonávanáod14.02.2012do
29.02.2012). S argumentáciou doručenia faktúry sa okresný súd vysporiadal rovnako ako s doručovaním
predchádzajúcej faktúry č. 007405 za opravu vo výške 56,29 Eur, keď poukázal, že podľa výpovede
svedka Ing. Q. žalovaný žiadal po vykonaní opráv odklad platenia, teda faktúry s vyúčtovaním cien
opráv mu museli byť doručené. Tiež poukázal, že žalovaný v reakcii na upomienku žalobcovi oznamoval

listom z 27.07.2012, že faktúru č. 007405 neeviduje vo svojom účtovníctve, preto žalobca listom zo
14.08.2012 opakovane pripojil ako prílohu aj faktúry č. 007405, č. 008405 s vyjadrením,
že žalovanému boli zasielané tieto faktúry na základe zmlúv o oprave a pri vzájomnej komunikácii o
spôsobe a čase úhrady. Ďalej okresný súd podrobne zdôvodnil vyhodnotenie predkladaných dôkazov
o podaní poštových zásielok obsahujúcich i predmetnú faktúru č. 008405, zasielaných žalobcom na

adresu žalovaného so záverom, že sporná faktúra (i faktúra č. 007405) bola žalovanému doručovaná
29.02.2012. Podľa zákazkového listu (č.l. 21, 27) bolo vozidlo prijaté na opravu 14.02.2012 a po oprave
odovzdané žalovanému 29.02.2012. Žalovaný sa bránil tým, že oprava nebola vykonaná riadne. Lehota
na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady začala žalovanému plynúť odo dňa odovzdania diela,
t.j. jeho prevzatia po vykonanej oprave 29.02.2012, keď mal možnosť dielo si prezrieť a nie odo dňa

doručenia faktúry (§ 562 ods. 1, 2 písm. a) OBZ). Žalovaný v konaní nepreukázal uplatnenie práva
zo zodpovednosti za vady diela, najmä oznámiť vady diela zhotoviteľovi - žalobcovi bez zbytočného
odkladu po tom, ako ich zistil t.j. 29.02.2012, keď podľa jeho tvrdenia žalobca vozidlo neopravil a on si ho
dal opraviť tretej osobe (PROCAR, a.s., kde malo byť prevzaté 07.03.2012 a odovzdané 30.03.2012, č.l.
54-60). Žalobca sa bránil, že podľa dohody so žalovaným mal vykonať opravu len v rozsahu mechanickej

časti a potom sa mal autobus presunúť do inej dielne značkového servisu, ktorú opravu si zabezpečoval
sám žalovaný (výpoveď svedka, Ing. P. Q.. X. je, že v konaní pred súdom žalobca prostredníctvom
splnomocneného zástupcu namietol včasné neoznámenie vady (§ 428 ods. 2 v spojení s § 562 ods.
3 OBZ). Preto okresný súd ďalej nekonal o právach žalovaného z vád diela (obrana) a nevykonal
dokazovanie výsluchom svedka, p. A. - mechanika, ktorý vykonával opravu k technickej stránke opravy,

čo by malo význam, len pokiaľ by súd konal o obrane žalovaného a jeho právach zo zodpovednosti za
vady diela. Preto okresný súd aj v tejto časti žalobe vyhovel. Okrem istiny titulom ceny diela je žalovaný
podľa okresného súdu povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne (súčtu
základnej úrokovej sadzby ECB 08.09.2012 a 8 percentuálnych bodov), čo nie je v rozpore so záujmami
žalobcu, keďže k 17.03.2012 nebola nižšia základná úroková sadzba ECB ako k 08.09.2012 (1% od

14.12.2011 do 10.07.2012 a 0,75% od 11.07.2012 do 07.05.2013) a s tým, že pohľadávka 1.032,14 Eur
sa stala splatná 21.03.2012; omeškanie vzniklo 22.03.2013. O trovách prvostupňového konania okresný
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 146-149 spisu). Uviedol, že odvolanie podáva len proti výroku v časti, v ktorej okresný súd uložil

povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.032,14 Eur (faktúru č. 008405 na sumu 1.032,14 Eur) s
príslušnými úrokmi z omeškania a trovami konania. So zaplatením faktúry č. 008405 žalovaný nesúhlasí
a tento nárok žalobcu nepovažuje za vecne správny. Uvedenou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému
cenu za opravu motorového vozidla na základe Zmluvy o oprave č. 222 zo dňa 14.02.2012. Žalovaný
poukázal na obsah zmluvy - objednávku opravy a zdôraznil, že pri jej uzavretí nedošlo k dohode o cene

opravy. Ako objednávateľ pristavil vozidlo na opravu k žalobcovi ako zhotoviteľovi 14.02.2012, pričom
všetky náhradné diely potrebné na vykonanie opravy žalovaný dodával sám (sám si ich zakupoval).
Predmetnoufaktúroužalobcavyúčtovalžalovanémudefactolencenuzaprácu;prílohoufaktúryjelistina
označená ako „číslo zákazkového listu 222“, v ktorej je vyčíslená hodnota prác vo výške 1.006,50 Eur
bez DPH a ďalšou prílohou je listina označená ako „Súpis spotreby materiálu na zákazkový list č. 222“, v

ktorej je vyčíslená hodnota spotrebovaného materiálu len vo výške 3,62 Eur bez DPH. Podľa žalovanéhožalobca opravu vôbec nevykonal, čo žalobca relevantným spôsobom nepoprel. Závadu vozidla (oprava
vzduchu) žalobca nebol schopný odstrániť, preto žalovaný bol nútený motorové vozidlo odviesť do iného
servisu PROCAR, a.s., kde bola oprava vozidla vykonaná, čo žalovaný doložil. K faktúre č. 008405

žalovaný ďalej uviedol, že s opravou vzduchu súvisí len práca uvedená v prílohe faktúry pod por. č. 2 (V-
Z, R-Z vyrovnávač tlaku vzduchu, V - kryt podlahy) v hodnote 82,52 Eur bez DPH. Všetky ostatné práce
popísané v prílohe faktúry nesúvisia s touto opravou „a vyplývajú z toho, že žalobca nebol schopný
opravu vykonať“. Podľa žalovaného „podľa zmluvy bol žalobca povinný žalovaného vopred upozorniť
na zmenený rozsah opravy (príp. použitia náhradných dielov) a pre ten prípad dohodnúť novú cenu,

ako to vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov. To však žalobca neurobil“. S poukazom
na § 554 ods. 1 OBZ žalovaný namietol, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela, keďže
ako zhotoviteľ dielo nevykonal. Až riadnym vykonaním diela by vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie
jeho ceny a na vystavenie faktúry. Ak v Zmluve o oprave č. 222 absentuje dohoda o cene opravy, tak v
prípade, ak by dielo bolo riadne vykonané, bol žalovaný povinný zaplatiť zhotoviteľovi len obvyklú cenu
a tou by bola len cena za výmenu gumičky ako ju vyúčtovala spoločnosť PROCAR, a.s., v hodnote 60,90

Eur bez DPH, ktorá oprava v konečnom dôsledku vykonala. K posúdeniu veci v zmysle ust. § 428
ods. 2 OBZ v spojení s § 562 ods. 3 OBZ okresným súdom žalovaný poukázal na skutočnosť, že v tomto
prípadenejdeouplatňovanieprávzozodpovednostizavady,keďženárokybymohlinastúpiťažvtedy,ak
by žalobca dielo vykonal a žalovanému odovzdal, avšak pri jeho odovzdaní alebo v záručnej dobe by sa
vyskytlivadyopravy.Žalobcavšakopravuvôbecnevykonalavozidložalovanémuopravenéneodovzdal,

preto žalovaný ani nemohol uplatňovať nejaké nároky zo zodpovednosti za vady diela. Žalobca podľa
žalovaného nemá právo na zaplatenie faktúry č. 008405; žalobca nepreukázal doručenie tejto faktúry
žalovanému. Z týchto dôvodov žalovaný nesúhlasil ani so zaplatením faktúry č. 007405 na sumu 56,29
Eur,keďžepritejtoopravedošloktakýmistýmnezrovnalostiamakotožalovanýuvádzavyššievovzťahu
k faktúre č. 008405, avšak „pre zjednodušenie“ tohto sporu žalovaný v tejto časti rozsudok nenapáda. Na

základeuvedenýchskutočnostížalovanýnavrhol,abyodvolacísúdprvostupňovýrozsudokvnapadnutej
časti zmenil tak, že v tejto časti žalobu žalobcu zamietne. Žalovaný uplatnil a vyčíslil i nárok na náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 166-167 spisu). Napadnutý rozsudok okresného súdu žalobca označil za správny v skutkovej i

právnej rovine. Poukázal na zmluvu o dielo so žalovaným, predmetom ktorej bola oprava. Svedok
Ing. Q. riadne, zrozumiteľne a logicky vysvetlil priebeh, ako aj rozsah vykonania diela - opravy, za
ktoré bola vystavená faktúra. Žalobca vyúčtoval len práce, ktoré skutočne vykonal. Skutočnosť, že boli
vykonané ďalšie špecializované činnosti v autorizovanom servise, a to aj také, ktoré mali súvis s tou
istou poruchou na motorovom vozidle žalovaného, nemôže byť dôvodom na nezaplatenie celej ceny

za opravy, tak ako ju žalobca vykonal. Žalovaný žiadnym spôsobom rozsah ani cenu diela nenamietal
a začal tak robiť účelovo až po dlhšom čase. Podľa žalobcu bolo preukázané, že žalovaný mal od
začiatku vedomosť o rozsahu vykonanej opravy, o jej cene. Vystavená faktúra bola zaslaná „obyčajnou“
poštou; predmetná skutočnosť môže mať vplyv len na plynutie doby omeškania so zaplatením dlžnej
sumy. Žalobca nepoprel komunikáciu ohľadne zaplatenia faktúr so svedkom Ing. Q., čo vyplýva aj

z korešpondencie predloženej v konaní. Nie je daný dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutiaokresnéhosúdu.Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutieokresnéhosúdu
potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSPapostupombeznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásenímrozsudku

za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP, rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti výroku o zaplatenie 1.032,14 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od
08.09.2012 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1
OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. K podanému odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že je to odvolateľ, ktorý kvantitatívne a
kvalitatívne vymedzuje odvolacie dôvody a tými je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1, 3 OSP). Táto
viazanosť odvolacími dôvodmi je však obmedzená, resp. vylúčená v prípade, ak ide o argumentáciu
obsahujúcu nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a ak

súčasne neboli naplnené niektoré z dôvodov taxatívne stanovených v ust. § 205a ods. 1 OSP. V danom
prípade žalovaný ako odvolateľ v prvostupňovom konaní neuplatnil časť svojej obrany, argumentačne
vymedzenej až v podanom odvolaní, v písomnom podaní jeho právneho zástupcu na č.l. 146-149 spisu,
a to v skutkovej rovine, keď novo tvrdil, že pri uzatvorení Zmluvy o oprave č. 222 nedošlo k dohode
o cene, ako to vyplýva z časti zmluvy označenej ako ,,Dohoda o cene“. Ďalej išlo o argument, že ak
v Zmluve o oprave č. 222 absentuje dohoda o cene opravy, tak v takom prípade by žalovaný (ak by

dielo bolo riadne vykonané) bol povinný zaplatiť zhotoviteľovi len obvyklú cenu (§ 546 ods. 1 v spojení
s § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka). Obvyklou cenou v tomto prípade by bola len cena za výmenu
gumičky tak, ako ju vyúčtovala spoločnosť PROCAR, a.s. v hodnote 60,80 Eur bez DPH, ktorá opravu v
konečnom dôsledku vykonala. Keďže procesná poučovacia povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 OSP bola
okresným súdom podľa obsahu spisu splnená, voči žalobcovi aj žalovanému (poučenie na č.l. 73, 74

spisu), nebolo možné prihliadať na tie skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa.
Uvedená nová argumentácia žalovaného tak nemohla tvoriť relevantné odvolacie dôvody a zostala bez
vplyvu na posúdenie a závery odvolacieho súdu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvého
stupňa.

Nepochybne relevantným tak zostal jediný a nosný odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom

posúdení veci. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Prejednaním veci v rozsahu a z relevantných odvolacích dôvodov vymedzených odvolateľom, vo väzbe
na uzavretý skutkový stav pred súdom prvého stupňa, ktorým bol odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1,
§ 213 ods. 1 OSP), krajský súd uvádza, že nezistil dôvodnosť podaného odvolania. Za stotožnenia sa
s dôvodmi uvedenými okresným súdom k napadnutej časti rozsudku, o zaplatenie sumy 1.032,14 Eur
s príslušenstvom, krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na tieto dôvody uvedené v

odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd
uvádza, že nepochybne v posudzovanom prípade išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri výkone
ich podnikateľskej činnosti, preto bolo správne a dôvodné, ak okresný súd pri právnom posúdení nároku
žalobcu na zaplatenie ceny vykonaného diela, opravy motorového vozidla žalovaného, vyúčtovaného

faktúrou žalobcu č. 008405, splatnou 21.03.2012, vychádzal primárne z právnej úpravy v Obchodnom
zákonníku, t.j. zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Okolnosť uzatvorenia
zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola oprava motorového vozidla žalovaného podľa Zmluvy o oprave
ev. č. 222 (č.l. 23, 151 spisu) a Zákazkového listu č. 222 zo dňa 14.02.2012 (č.l. 24, 152 spisu), v
prvostupňovom konaní nebola medzi účastníkmi sporná. Napokon, pokiaľ žalovaný vozidlo odovzdal

žalobcovi na vykonanie opravy 14.02.2012, tak podpísal aj jeho prevzatie, vrátane textu: „vozidlo s
inventárom prevzal a vykonané práce potvrdil:“, pričom podpis konateľa žalovaného, p. X. Q., na
spodnej časti Zákazkového listu č. 222 kryje aj text o vykonaných prácach s dátumom 14.02.2012
až 23.02.2012, menom pracovníka, popisom práce, odpracovaných hodín a cenníkovej ceny 1.006,50
Eur ako ceny za prácu (bez DPH a bez poskytnutej zľavy), ktorá korešpondovala cene stanovenej

(spolu s cenou materiálu 3,62 Eur bez DPH a zľavou 150,- Eur) vo faktúre č. 008405 z 29.02.2012 so
stanoveným dátumom splatnosti 21.03.2012 (č.l. 153 spisu). Konateľ žalovaného pred súdom prvéhostupňa opakovane uviedol, že faktúru č. 008405 od žalobcu „neprevzal, nakoľko nedošlo k odstráneniu
závady, pre ktorú bol daný autobus do opravy“ (č.l. 54, 80, 83, 105 spisu); z uvedeného však vyplýva,
že o faktúre mal vedomosť. V tomto smere nebolo podstatné, že faktúru od žalobcu odmietol prevziať

a nezahrnul ju do svojej účtovnej evidencie. Relevantná tiež bola výpoveď svedka, Ing. P. Q. (č.l.
117 spisu), ktorá úplne korešpondovala s doloženými listinnými dôkazmi a z ktorých dôkazov, správne
okresným súdom vyhodnotených v zmysle § 132 OSP, vyplynulo, že dohodnutá oprava bola žalobcom
vykonaná a odovzdaná žalovanému. Ten (resp. jeho konateľ) na č.l. 122 spisu tiež potvrdil o oprave
závady, že: „tá síce urobená bola, ale nebola odstránená“. Z predloženého písomného vyhotovenia

zákazkového listu č. 222, nachádzajúceho sa na č.l. 21, bol preukázaný moment prevzatia vozidla
žalovaným. Pri prevzatí vozidla žalovaný nenamietal vady zrealizovanej opravy. Uvedenú skutočnosť
potvrdzuje aj výpoveď svedka, Ing. J. Q., ktorý uviedol: ,,čo sa týka tejto opravy, tak s tým nebol
žiadny problém. Prvé dva mesiace po vyúčtovaní, keď sme chceli zaplatiť, odporca hovoril, že nemá
peniaze, lebo mu nezaplatil hokejový klub, aby sme mu počkali. Keď mu bola vypovedaná nájomná
zmluva nastal problém a zrazu začal tvrdiť, že oprava mu urobená riadne nebola.“ Taktiež z obsahu

spisu vyplývalo, že navrhovateľ vzniesol námietku v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktorú skutočnosť dotvrdzuje aj vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom dňa
21.06.2013, kde uviedla: ,,odporca nepreukázal reklamovanie vykonanej opravy.“ Z obsahu spisového
materiálu nevyplývalo, že by žalovaný oznámil žalobcovi vady diela v zákonom stanovenej lehote,
teda bez zbytočného odkladu, čo ich zistil, resp. čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd bol povinný na námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcu
prihliadať a vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi oznámil vady diela bez
zbytočného odkladu v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, postupoval okresný súd správne,
ak v tejto časti žalobe vyhovel.

Z vyššie uvedených dôvodov došlo k potvrdeniu rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti

meritórneho rozhodnutia ako vecne správneho v zmysle § 219 ods. 1 OSP a súčasne, keďže žalovaný
osobitné, vecné dôvody vo vzťahu k výroku o trovách prvostupňového konania neuviedol, bol tento
(závislý) výrok rovnako podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, ktorý však návrh na náhradu

trov odvolacieho konania nepodal, preto mu náhrada trov tohto odvolacieho konania nebola (nemohla
byť) priznaná.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.