Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214203185
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214203185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: E. J.,

nar. X.XX.XXXX, G. 9, T., aktuálne bytom 17 Q.l C., O. S., L. O., K. 7, T., zast. JUDr. Janou Piatnicovou,
advokátkou,Tehelná4,Gelnicaprotiodporcom:1./G.J.,nar.X.X.XXXX,G.XX,tohočasunaneznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou tunajšieho súdu, 2./ T. J., nar.
XX.X.XXXX, G. 9, T., aktuálne bytom XX Q. C., O. S., L. O., K. 7, T., zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Ľudmily Raffáčovej, Mäsiarska 4, Košice, v konaní, o prípustnosti zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Košice II p r i p ú š ť a konanie o zapretie otcovstva, ktoré svedčí G. J., nar. X.X.XXXX,
k E. J., nar. X.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Košice II č. k. 41P/223/2013-14 zo dňa 8.1.2014 bol Úrad Práce sociálnych

vecí a rodiny Košice ustanovený za kolízneho opatrovníka v tom čase maloletého navrhovateľa,
oprávneného ho zastupovať pri podaní návrhu na začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva k
matrične zapísanému otcovi. V odôvodnení uvedeného podania je uvedené, že maloletý pochádza z
manželstva rodičov, otca G. J. a matky T.y J., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k.
16C/164/1997 zo dňa 21.3.1997, právoplatným 17.7.1997, rozvedené. Osobnú starostlivosť o dieťa v
čase po rozvode vykonávala matka, ktorá sa v čase rozhodnom pre splodenie syna intímne stýkala
výlučne s ňou označovaným biologickým otcom dieťaťa E. J., nar. XX.XX.XXXX. Tzv. matičnému otcovi

prináleží iba zákonná domnienka otcovstva svedčiaca v čase narodenia maloletého manželovi matky.
Zároveňp.J.nejavilodieťapočínajúcjehonarodenímžiadnyzáujem,nakoľkoztitulutrvalorozvrátených
manželských vzťahov s matkou mal vedomosť, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Neskôr na žiadosť
bývalej manželky udelil písomný súhlas k zmene priezviska maloletého, pričom o predmetnej veci
právoplatne rozhodol Obvodný úrad Košice, č. A/2010/05542 dňa 17.5.2010. Matka dieťaťa uzatvorila
druhé manželstvo, teda manželstvo s ňou označovaným biologickým otcom syna dňa 24.5.2003. V
návrhu o ustanovenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, uviedla, že syn nie je s jej bývalým

manželom dlhodobo v žiadnom kontakte. Naopak, s ňou označovaným biologickým otcom má vytvorený
citový vzťah. Samotné dieťa vníma terajšieho manžela matky ako svojho biologického otca, ktorý sa
aktívne podieľa na výkone jeho výchovnej starostlivosti. Matka sa aktuálne so svojím manželom a
dieťaťom zdržiavajú v Írsku. Otec sa v čase rozhodovania o zmene priezviska dieťaťa v máji 2010
pravdepodobne zdržiaval vo Veľkej Británii (EN 3 4DA, B., R., I D. Y. O.), o jeho aktuálnom bydlisku však
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice nemá žiadnu vedomosť.

Dňa 4.2.2014 podal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice na tunajší súd žiadosť na rozhodnutie
o prípustnosti zapretia otcovstva, ktorý okrem vyššie uvedeného skutkového stavu odôvodnil záujmom

vtedy maloletého dieťaťa poznať svojich biologických rodičov, keďže odporcom v 1. a 2. rade uplynula
zákonná lehota na zapretie otcovstva.Vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 11.3.2014, odporkyňa v 2. rade uviedla, že s návrhom
súhlasí. Okrem opisu skutkového stavu (rovnakého ako v žalobe), uviedla, že maloletý E. J., mal v čase
rozvodu matky s domnelým otcom iba jeden rok, a teda na G. J. sa ani nepamätá, ani si s ním nemohol

vybudovať citový vzťah. Takisto uviedla, že v čase narodenie navrhovateľa už neviedla s odporcom v 1.
rade intímny život. Otec dieťaťa zapísaný v rodnom liste nejavil žiadny záujem o svojho syna, nakoľko
vedel, že to nie je jeho biologický syn. Od istého času si dieťa vybudovalo citový vzťah k biologickému
otcovi. Podľa názoru matky je v záujme dieťaťa oboznámiť sa so skutočnosťou, kto je jeho biologický
otec a tiež aby bol zosúladený stav otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva, pretože

tieto skutočnosti majú priamy súvis s citovým mentálnym a morálnym vývinom maloletého dieťaťa, ktorý
sa nevie zorientovať v tom, že ho vychováva biologický otec ale v rodnom liste má za otca uvedeného
odporcu v 1. rade. S odporcom v 1. rade dieťa neudržiava žiaden styk a rovnako odporca v 1. rade o
neho nejaví žiadny záujem.

Súdu sa nepodarilo zistiť súčasnú adresu odporcu v 1. rade a preto mu ustanovil opatrovníčku na
zastupovanie v konaní.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, opatrovníčky odporcu
v 1. rade a odporkyne v 2. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 uviedla právna zástupkyňa navrhovateľa, že navrhovateľ sa
pripája k návrhu, ktorý podal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v čase, keď bol navrhovateľ ešte
maloletý a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

Právna zástupkyňa odporkyne v 2. rade na rovnakom pojednávaní uviedla, že odporca v 1. rade nie je
otcom dieťaťa a preto je potrebné zosúladiť stav evidovaný na matričnom úrade so skutočnou pokrvnou
líniou.

Na otázku súdu právne zástupkyne účastníkov konania uviedli, že odporca v 1. rade nie je biologickým
otcom navrhovateľa a navrhovateľ od narodenia žije s biologickým otcom a teda vytvárajú harmonické

rodinné prostredie. Účastníci nemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

Podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa
posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z
nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 51 ods. 1 (Zákona č. 94/1963 Zb. o rodine platný do 1.4.2005), Ak sa narodí dieťa v čase

od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie,
že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa

zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky
dieťaťa sa použijú primerane.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a
ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa
rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym

opatrovníkom.Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa
odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže
dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Otcovstvo odporcu v 1. rade vo vzťahu k navrhovateľovi vyplynulo zo znenia § 51 ods. 1 (Zákona č.
94/1963 Zb. Zákon o rodine), pretože odporca v 1. rade bol v čase narodenia navrhovateľa manželom
matky navrhovateľa. T.j. za odporcu bol podľa prvej domnienky otcovstva určený manžel matky.

Z vykonaného dokazovania (zhodné vyjadrenia účastníkov konania) vyplýva, že biologickým otcom
navrhovateľa nie je odporca v 1. rade, ale zrejme je ním E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v súčasnej
dobe manželom odporkyne v 2. rade (t.j. matky navrhovateľa). Odporkyňa v 2. rade je v súčasnej dobe

manželkou zrejmého biologického otca navrhovateľa, pričom tento sa ako manžel matky navrhovateľa aj
priamo podieľa na výchove navrhovateľa. Z rozhodnutia Obvodného úradu v Košiciach zo dňa 17.5.2010
č. k. A/2010/05542, ktorým bola povolená zmena priezviska navrhovateľa z „J.“ na „J.“ je zrejmé, že
odporca v 1. rade s touto zmenou súhlasil.

Zo všetkých týchto skutočností dostatočne vyplýva, že je v záujme navrhovateľa, aby bol aj po uplynutí

zákonnej lehoty podaný návrh na zapretie otcovstva a aby bol ako jeho otec určený jeho skutočný
biologický otec. Obidvom odporcom už uplynula ich zákonná lehota určená na podanie návrhu na
zapretie otcovstva, čo vyplýva zo znenia § 88 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Na
základe uvedených skutočností súd podľa § 96 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o návrhu
navrhovateľa na pripustenie podania jeho návrhu na zapretie otcovstva rozhodol tak, že jeho podanie

pripustil, nakoľko určil, že tento návrh je v záujme navrhovateľa. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku má navrhovateľ právo podať návrh na zapretie otcovstva.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Žiadny z účastníkov konania nenavrhol rozhodnúť o jeho trovách konania (respektíve o trovách vôbec
nijako nenavrhol rozhodnúť). Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na znenie § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku o trovách konania vôbec nerozhodoval, pretože o trovách sa rozhoduje iba na základe
návrhu účastníkov konania.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môžu účastníci konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v
zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má
obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a
podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.