Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/131/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312210961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312210961.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobkyne Ľ. O., rod. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. G. Y. XXX, právne zastúpená JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova
17, 066 01 Humenné, proti žalovaným v 1. rade S. O., v 2. rade C. C., rod. O., v 4. rade E. O., v 7. rade
S. O., v 12. rade S. O., v 13. rade Š. O., v 14. rade S. O., v 15. rade E. O., v 16. rade S. O., v 17. rade
Š. O., všetci nezvestní, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, v 18.
rade K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. G. Y. XXX, zast. K. N., bytom Č. XXX, v 19. rade K. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, v 20. rade Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.-C.-N. - D.. X, XX XX O.,
L., zast. K. N., bytom Č. XXX, v 21. rade M. T., rod. P., T. S.-X, C., právne zast. LEGAL CARTEL s.r.o.,

Ľubinská 18, 81103 Bratislava, v 22. rade C. J.á, rod. P., B. X, Y., v 23. rade Š. P., N. XX, Y., v 24. rade
W. J., I. XXX, D., v 25. rade D. J., K. J.. XX, D., v 26. rade P. D.W. rod. J., Š. XX/X, B., v 27. rade E.O.
G., B. XX, Y., v 28. rade C. G., T.W. XX Y., v 29. rade Y. G. rod. I., D. XXXX XX Š., Č. O., v 30. rade Y.
I., O. G. Y. XXX, v 31. rade C. I., O. G. Y. XXX, v 32. rade C. J. rod. I., C. A. B. XXX, XXX XX B., Č. O.,
v 33. rade E. I., C. A. B. XXX, XXX XX B., Č. O. , v 34. rade C. I., O. G. Y. XX, v 35. rade C. X. r. I., C.
XX, Y., v 36. rade Y. D., K. G. G. XXX, v 37. rade C. Č., G. XX, Y., v 38. rade N. Č.S., Š. XXXX, D., v 39.
rade W.. G. X., O. L. B. XXX, v 40. rade I. X., P. XX, Y., v 41. rade C.. S. Y., V. XXX/XX, C., v 42. rade

C. Y., D. XXXX/X, T.-L. I., v 43. rade C. C. rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX, C., v 44.
rade W.. B. K., K. XXX C., v 45. rade C. W. rod. K., K. X, G., v 46. rade Ľ. K., T.. L. XXX/XX, C., v 47.
rade W. O., nar. XX.XX.XXXX, D., S. XXXX, Č. O., v 48. rade C. O., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/XX, Y., v
49. rade C. O., nar. XX.X.XXXX, Y. XXXX/XXX, M. X, Č. O., v 50. rade C. O. rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
D.. W.. C. XX/XX, E. L. P., v 51. rade K. O.W., nar. X.X.XXXX, D.. W.. C. XX/XX, E. L. P., v 52. rade B.
O., nar. X.X.XXXX, D. X/XX, T., v 53. rade Š. O., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX/XX, D., v 54. rade I. O., nar.
XX.X.XXXX, T. XXXX/X, D., v 55. rade ,C. T. rod. O., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, D., v 56. rade C.

O. rod. J.Č., nar. XX.XX.XXXX, O. G. Y. XXX, v 57. rade K. E., rod. O., nar. XX.X.XXXX, G. XX, Y., v 58.
rade E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Y., o určenie nehnuteľnosti patriacich do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že parcely Q.-T. XXX zastavaná plocha o výmere 275 m2, C-KN XXX záhrada o výmere X
XXX m2 katastrálneho územia Y. O., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXX-XX/XXXX
zo dňa 27.7.2012 znalca W.. C. C., ktorý je súčasťou tohto rozsudku a ktoré boli vytvorené z pôvodnej
parcely R.-T. X zapísanej na LV č. XXX katastrálneho územia Y. O. patria do dedičstva po nebohom
K. O., zomrelom dňa XX.X.XXXX.

Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala dňa 23.08.2012 na tunajší súd žalobu o určenie, že parcely C-KN XXX zastavaná

plocha o výmere 275 m2, C-KN XXX záhrada o výmere X XXX m2 katastrálneho územia Y. O., ktoré
boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 27.7.2012 znalca W.. C. C., ktorýje súčasťou tohto rozsudku a ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely R.-T. X zapísanej na LV č.
XXX katastrálneho územia Humenský Rokytov patria do dedičstva po nebohom K. O., zomrelom dňa
XX.X.XXXX.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že pôvodne žalovaní v 1.-17. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci
parcely R.-T. X zast. plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ktorá je zapísaná na LV Č.. XXX kat. územia
O., pričom všetci žalovaní sú nezvestní. Podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX znlaca
W.. C. C. zo dňa 27.07.2012 parcela E-KN X dnes zodpovedá Parcelám C-KN XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a C-KN XXX - záhrada o výmere XXXX m2 kat. územia O. G. Y..

Spoluvlastníctvo žalovaných, tak ako vyplýva zo zápisu na LV Č.. XXX kat. územia O. G. Y. je iba

formálne, pretože parcelu E-KN X resp. teraz už parcely Q.-T. XXX a XXX na základe zámeny s
pôvodnýmipozemnoknižnýmispoluvlastníkmizískalvobdobímedzidvomasvetovýmivojnamiminulého
storočia jej nebohý svokor, Š. O.. On tieto nehnuteľnosti pokojne a nikým nerušený užíval, a to až do
roku 1976, kedy ich daroval svojmu synovi a jej, toho času už nebohému manželovi, K. O., ktorý ho mal v
starobezaopatriť.Nazákladedarovaniavstúpiljejnebohýmanželdodržby aužívaniaparcielC-KNXXX

a XXX, ktoré pokojne a nikým nerušený užíval až do svojej smrti roku 2010. Na predmetných parcelách
si postavil rodinný dom, ktorý následne po jeho smrti nadobudla v dedičskom konaní žalobkyňa a ktorý je
v súčasnej dobe už majetkovoprávne vyporiadaný. Preto s poukazom na dlhodobú, pokojnú a nerušenú
držbu jej manžela, K. O. má za to, že parcely C-KN XXX a C-KN XXX mu v čase smrti patrili a z toho
dôvodu, žiadala, aby súd určil, že patria do dedičstva po por. K. O..

Podanímdoručenýmsúdudňa26.02.2013spresnilaokruhúčastníkovnastranežalovanýchapožiadala,
aby súd pribral do konania ako žalovaného v 18. rade K. O., ako žalovanú v 19. rade K. N., rod. O.Ú. a
ako žalovaného v 20. rade Ľ. O.. Pribratí žalovaní sú jej deti, ktoré sú dedičmi po por. K. O., jej manželovi.
Súd uznesením zo dňa 23.04.2014, č.k. 11C/131/2012-39 pribral do konania žalovaných v 18., 19. a
20. rade.

Podaním doručeným súdu dňa 11.02.2014 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zobrala žalobu voči žalovaným v 3., 5., 6., 8., 9., 10. a 11. rade späť a žiadala proti nim konanie zastaviť.
Zároveň týmto podaním požiadala aj o rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane žalovaných,
nakoľko po zomrelých žalovaných nastúpili do konania na základe univerzálnej sukcesie ich dedičia,
právni nástupcovia.

Súd uznesením zo dňa 04.03.2014, č.k. 11C/131/2012-70 konanie voči žalovaným v 3., 5., 6., 8., 9.,
10. a 11. rade zastavil a pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných, tak že do konania
pribral žalovaných v 21. rade až 58. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom zástupcu nezvestných žalovaných v 1.,
4., 7., 12., 13., 14., 15., 16., 17. rade- Slovenský pozemkový fond, výsluchom žalovanej v 19. rade,

výsluchom žalovanej v 22. rade, výsluchom žalovanej v 36. rade výsluchom žalovaného v 27. rade,
výsluchom žalovaného v 37. rade, výsluchom žalovanej v 57. rade, výsluchom žalovanej v 58. rade,
výsluchom svedka K. D., výsluchom svedka C. I., výsluchom svedka Y. Š. a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, najmä LV č. XXX kat. územie O. G. Y., potvrdením M. O. o nezvestnosti žalovaných v 1.
-17. rade , Osvedčením o dedičstve po por. K. O. sp. zn. 13D/XXX/2010, potvrdením Obce Rokytov pri

Humennom o užívaní parciel C-KN XXX a C-KN XXX K. O. a jeho právnym predchodcom, geometrickým
plánom, vyjadreniami účastníkov, prehláseniami žalovaných 2., 18. - 58. rade a zistil nasledovný
skutkový stav.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že podanou žalobou sa domáha, aby pozemok, na ktorom sa
nachádza dom a ostatné zastavané plochy prešiel na ňu, pretože tento pozemok užíval jej svokor, potom

jej manžel a teraz ona. Celý život tento pozemok užíval jej svokor nebohý Š. O.. Jej manžel potom
opravoval tento dom, pretože jej svokor ho dal svojmu synovi, t.j. jej manželovi K. O.. V súčasnej dobe jejvznikajú rôzne komplikácie, pretože chce robiť prípojku na plyn a popritom zistila, že nemá vyporiadaný
pozemok. Spôsob, akým sporný pozemok nadobudol jej svokor, uviesť nevedela. Ona tam prišla bývať
v roku 1977 a od nebohého manžela počula, že to stále bolo ich, teda im to vlastnícky patrilo a nikto sa

k tomu ani roky nehlásil. Ona stále za tento pozemok platí daň, stará sa o neho, nikto jej nikdy nebránil,
aby ho užívala, a to ani za života jej manžela, ani za života jej svokra a ani teraz. Preto žiadala, aby súd
podanej žalobe vyhovel a určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej manželovi, K. O..

Zástupca žalovaných v 3., 5., 6., 8., 9., 10. a 11. rade, Slovenský pozemkový fond, vo svojej výpovedi
spočiatku žiadal žalobu zamietnuť. Z výpisu PKV č. XXX je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov

nehnuteľnosť odkúpili od svojich predchodcov, ktorí ju získali titulom držby tiež len v podiele 544/560.
Táto skutočnosť im bola známa, takže nemohli žiť v presvedčení, že v dobrej viere nadobudli
nehnuteľnosť v celosti. Okrem toho skutočnosť, že v roku 1961 na základe návrhu ( zo dňa 15.07.1961 )
bol vykonaný zápis pre doterajších vlastníkov v nezmenenom pozemnoknižnom stave spochybňuje
oprávnenosť a dobromyseľnosť predchodcov žalobcov, že sú vlastníkmi žalovaných nehnuteľností v
celosti. Tvrdenia žalobkyne, že došlo k zámene pozemkov s pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi a

jej nebohého svokra nepreukázala, zo žaloby nie je zrejmé, kde na základe zámeny pozemkov získali
uvedenou zámenou pozemky pôvodní pozemnoknižní vlastníci. Ďalej uviedol, že nebolo preukázané v
tomto konaní medzi kým došlo k reálnej deľbe a že chýba taktiež právny titul vstupu do držby. Taktiež
neboli splnené podmienky vydržania týkajúce sa oprávneného vstupu do držby právnych predchodcov
a uplynutia zákonom stanovenej doby. Ak žalobkyňa tvrdí, že v roku 1976 vstúpila do držby, resp.

jej manžel, v tomto čase bola potrebná na takýto úkon, písomná forma. Je to vlastne existencia
neospravedlniteľná právneho omylu. Taktiež zo zápisu v KN vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi
EKN parcely č. X zapísanej na LV č. XXX k.ú. Humenský Rokytov J.- J. sú nezistení vlastníci a podľa
§16 ods. 1 zák. č. 180/1995, SPF okrem iného nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov ( ak bol
schválený register obnovenej evidencie pozemkov ). Následne po vykonanom dokazovaní uviedol, že

rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu, nakoľko rešpektuje skutočnosť, že všetci žalovaní sa súhlasne
vyjadrili s určením vlastníckeho práva v prospech nebohého K. O.. Trovy konania si neuplatnil.

Žalovaná v 19. rade vo svojej výpovedi uviedla, že je dcérou žalobkyne. Ďalej uviedla, že pokiaľ si
pamätá, nikto im nikdy do tohto vlastníckeho práva nezasahoval, stále ho užívali ako svoje vlastné. Stále
s tým boli len náklady, kosenie, upratovanie a podobne. Jedná sa o pozemok pri dome a je tam stále dosť

čo robiť, aby sa to všetko aspoň pokosilo. Či niekto zasahoval do tohto vlastníckeho práva jej rodičom,
resp. niekomu inému, uviesť nevedela. Nikto sa tu však nikdy neukázal.

Žalovaná v 22. rade vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou súhlasí, trovy konania si
neuplatnila.

Žalovanýv27.radevosvojejvýpovediuviedol,žespodanoužalobousúhlasí,trovykonaniasineuplatnil.

Žalovaná v 36. rade vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou v prospech žalobkyne súhlasí,
trovy konania si neuplatnila.

Žalovaný v 37. rade vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou súhlasí v prospech žalobkyne,
trovy konania si neuplatnil.

Žalovaná v 57. rade vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou súhlasí a nárok žalobkyne uznala,

trovy konania si neuplatnila.

Žalovaná v 58. rade vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou súhlasí a nárok žalobkyne uznala,
trovy konania si neuplatnila.Svedok K. D. vo svojej výpovedi uviedol, že svokor žalobkyne pochádzal z viacerých detí a v tých časoch
súrodenci odchádzali za prácou do Ameriky a tým pádom celý majetok ponechali nebohému Š. O., ktorý
niekedy v roku 1975, alebo tak nejako, daroval pozemok aj rodinný dom svojmu synovi K. O. s tým, že ho

on doopatruje. Záznam o tom nie, on to vedel z rozprávania nebohého Š.. V tom čase už bol poslancom
obecného úradu a nebohý Š. robil zriadenca na obecnom úrade, vtedy na MNV. Toto mu rozprával, že
tak urobí, aby mal kto potom dochovať. Neskôr mu to aj potvrdil, pretože sa potom stal tajomníkom
MNV a on robil potom zriadenca až do svojej smrti v roku 1995. Na predmetných pozemkov nikdy neboli
spory, jedná sa pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom a priľahlá záhrada. O to všetko sa staral

najprv nebohý Š., potom jeho syn a teraz žalobkyňa. Ohľadne tohto pozemku nikdy neboli spory, nikto sa
iný k tomuto pozemku nehlásil. Čo sa týka daní, tieto platil Š. O., potom jeho syn a následne žalobkyňa.
Daň mohol K.S. O. platiť od roku 1975, predtým ich platil Š. O., ktorý v roku 1975 mu tieto nehnuteľnosti
daroval. Iba z počutia vie, že pozemky užíval Š. O. potom, čo jeho súrodenci odišli do Ameriky a tieto
pozemky mu nechali. Iné osoby žijúce po Š. O. mu známe nie sú. Rovnako nevedel uviesť a presne
určiť súrodencov Š. O., a teda ani uviesť či sú uvedení na liste vlastníctva.

Svedkyňa C. I., vo svojej výpovedi uviedla, že nie je v príbuzenskom pomere so žalobkyňou. Ona je
narodená v roku 1936 a pamätala si jedine to, že na sporných pozemkoch býval Š. O.. Uviedla, že tento
dom postavil Š.P. O., pričom nevedela, či tam predtým stál nejaký iný dom. Nevedela uviesť, či niekto
iný býval v tomto dome okrem Š. O.. Tento dom sa staval niekedy po vojne, niekedy v 50-tych rokoch. Š.
O. tam žil s manželkou a deťmi. Podľa jej vedomostí, mali ich asi sedem. Z týchto detí ostal v Rokytove

bývať K. O. a on aj rodičov dochoval. Pokiaľ má vedomosť, tak v obci Rokytov pri Humennom žila iba
jedna rodina O..

SvedkyňaY.Š.vosvojejvýpovedinapojednávaníuviedla,žepoznalanebohéhoŠ.O.,ktorýbolsvokrom
žalobkyne. Jej manželom bol K.S. O.. Nepamätala si, aby mal Š. O. nejakých súrodencov. Š. O. si
bol istý, že predmetný pozemok je jeho a preto na tomto pozemku postavil dom. Jej rodina postavila

rodinný dom v roku 1942 a on staval dom až po nich, ona sa však o to nezaujímala, nakoľko nebol ich
bezprostredným susedom, býval trošku ďalej od nich. Vedela len, že staval dom asi spolu s manželkou.
Nepamätala si ani ich deti, preto nevedela ani koľko mali detí. Rovnako nemala vedomosť, že by ohľadne
pozemkov viedli niekedy nejaký spor.

Žalovaní 2., 18. - 58. rade, doručili Prehlásenie, každý jeden osobitne, ktorým každý jeden súhlasil

so žalobou žalobkyne a s určením, že parcely Q.-T. XXX zastavaná plocha o výmere 275 m2, Q.-
T. XXX záhrada o výmere 1 185 m2 katastrálneho územia Humenský Rokytov, ktoré boli vytvorené
geometrickým plánom Č.. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 27.7.2012 znalca Ing. Miroslava Mihalíka, ktorý
je súčasťou tohto rozsudku a ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely E-KN 5 zapísanej na LV č.
592 katastrálneho územia Humenský Rokytov patria do dedičstva po nebohom K. O., zomrelom dňa

XX.X.XXXX. Zároveň všetci potvrdili, že tieto nehnuteľnosti stále a pokojne nikým nerušený užíval
najmenej od roku XXXX K. O. a predtým tieto nehnuteľnosti nerušene užívali jeho právni nástupcovia.

Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.08.2010, sp.zn. 13D/108/2010 jedinou a výlučnou dedičkou
celého majetku po por. Dušanovi Rutrichovi sa stala žalobkyňa, a to bez povinnosti výplaty ustupujúcim
dedičom.

Z Potvrdenia Obce Rokytov pri Humennom vyplynulo, že parcely C-KN 129 a 130 kat. územie Rokytov
pri Humennom, ktoré boli vytvorené pôvodnej parcely E-KN 5 kat. územia Rokytov pri Humennom užíval
od doby čo existujú pamätníci nebohý Štefan Rutrich až do roku 1976 pokojne a nikým nerušený. V roku
1976 tieto parcely daroval Š. O. svojmu synovi K. O., ktorý tieto nehnuteľnosti nerušene užíval rovnako
až do svojej smrti 2010.

Podľa geometrického plánu č. 32389833-43/2012 znalca Ing. Miroslava Mihalíka zo dňa 27.07.2012
parcela E-KN 5 vo výmere 1460 m2 v súčasnej dobe zodpovedá parcele C-KN 129 - zastavané plochy
o výmere 275 m2 a parcele C-KN 130 - záhrady o výmere 1185 m2.Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia
a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak
následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom

tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek
1 a § 120, odsek 1 O.s.p.

Súd sa najprv zaoberal otázkou, keďže ide o určovaciu žalobu podľa § 80, písmeno c ) O.s.p., či žalobca
preukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p.; návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého právneho
záujmu. Vecná legitimácia je vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá
žalovateľnosť nároku. V danom prípade bude na podanie určovacej žaloby vecne legitimovaný účastník
právneho vzťahu či práva, o ktorého v určovacej žalobe ide. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení bude vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto

požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Pri uplatňovaní inštitútu vydržania je potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia jej právnej úpravy a
to obdobie platnosti Obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, obdobie platnosti tzv.
Stredného občianskeho zákona č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.04.1964 a obdobie platnosti
terajšieho Občianskeho zákona č. 40/1964 Zb. od 01.04.1964 s prihliadnutím na jeho novelizácie.

Od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie a do dnešného Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. sa vydržanie zaviedlo až novelou zák. č.131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 a
v dnešnom rozsahu sa zaviedlo až novelou zák. č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992. Základné
podmienky vydržania boli a sú : - oprávnená a dobromyseľná držba (a právny titul vstupu do takejto
držby), čo sa hodnotí vždy objektívne a nie podľa subjektívneho názoru účastníka, - musí ísť o spôsobilý

predmet vydržania, - držba musí byť nepretržitá po dobu 10 rokov, pričom je možné započítať si aj čas
oprávnenej držby právneho predchodcu.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlast. práva k pozemku, podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi
ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi vec alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej

držbe musia byť splnené tieto náležitosti a to a) faktické ovládanie vecí alebo práva; b) vôľa nakladať s
vecou alebo s právom; c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Uvedené podmienky
musia byť pritom splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci,
ktorú drží alebo subjektívneho práva, ktoré vykonáva, prípadne že sú dané právne skutočnosti, ktoré
majú za následok zánik vykonávaného práva. Pre splnenie požiadavky dobrej viery nestačí negatívne

presvedčenie držiteľa, že nespôsobil bezprávie, ale je potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo
právo patrí. Držiteľ nie je oprávnený v prípade, že síce vec dobromyseľne nadobudol vec, napr. pre
omyl, ale jeho dobrá viera tu nie je so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Predpoklad, či je držiteľ v
dobrej viere alebo nie je, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska,
t.j. z osobného presvedčenia samotného účastníka. Je potrebné zobrať do úvahy, či držiteľ pri bežnej

normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom
požadovať, nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Dobrá viera preto zaniká v okamihu, keď držiteľ sa oboznámil s okolnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v
tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.

V danom prípade mal súd za preukázané, že manžel žalobkyne, K. O. užíval výlučne sám nielen
rodinný dom, ale aj ostatné pozemky patriace k domu ako vlastné a to nikým nerušene, nepretržite,
dobromyseľne a dlhodobo, najskôr od roku 1976, pričom už predtým užíval predmetné nehnuteľnosti
nepretržite, pokojne a nikým nerušene jeho otec, Š. O.. Vstup do držby K. O. odvodzoval najmä na
základe ústneho darovania od pôvodného vlastníka, svojho otca, Š. O., keďže ešte skôr došlo medzi

pôvodnými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe sporných nehnuteľností tak, že tieto mal
najskôr v držbe Š. O. s manželkou. To potvrdili všetci vypočutí svedkovia a niet dôvod pochybovať o
opaku. Zároveň žalovaní v 2., 18. - 58.rade súhlasili so žalobou a s určením, že predmetné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohom K. O.. O predmetné nehnuteľnosti sa nikdy neviedli žiadne spory, nikto
iný neprejavil o ne žiaden záujem ani sa nikto iný o ne nestaral. Žalobkyňa preukázala aj oprávnenosť

držby, nakoľko všetky náležitosti splnila. Na základe darovania mala za to, že nehnuteľnosti patria
jej manželovi, K.S. O., teda v dobrej viere nehnuteľnosti užíval. Vo výkone držby nebol ani rušený,
minimálne od roku 1976 až do svojej smrti, teda držba bola nepretržitá a po celú túto dobu bola držba
dobromyseľná, preto súd určil že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom K. O..

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade mala úspech žalobkyňa, ktorá si náhradu
trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.