Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613207565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613207565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu Z. K., K..Q..X.., N.
L. XXXX/X, S., P.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, Nám. Sv. Anny
7269/20A, Trenčín, proti žalovanému O.-K., K..Q..X.., Z. L. X, K. H. N., P.X.: XX XXX XXX, o zaplatenie
16 023,15 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
10Cb/60/2013-89 zo dňa 22.10.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 328,15 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16
023,15 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z jednotlivých súm a za obdobie špecifikované vo výroku
napadnutého rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania 2 567,79 eur
na účet právnej zástupkyne žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania, vychádzajúc z ust. § 409 ods. 1, § 407 ods. 3, § 323
ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 uzavrel, že žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný prevzal,
avšak žalobcom vystavené faktúry za dodaný tovar neuhradil. Žalovaný dlžnú sumu 16 023,15 eur
listom zo dňa 28.9.2012 (v súlade s ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka) uznal a zaviazal sa
dlh uhradiť v splátkach vo výške a v termínoch, ktoré sám určil, avšak navrhnuté splátky nedodržal a
dlžnú sumu neuhradil. Súdu nepredložil žalovaný žiaden doklad, ktorý by preukázal, že aspoň časť dlhu
uhradil. Uznaním záväzku prešlo dôkazné bremeno na dlžníka. Keďže žalovaný faktúry za dodaný tovar
neuhradil a ich neuhradením sa dostal aj do omeškania, súd zaviazal žalovaného sumu 16 023,15 eur
uhradiť v plnej výške spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2 567,79 eur, ktoré pozostávali z náhrady zaplateného
súdneho poplatku zo žaloby vo výške 961,00 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v
sume 1 312,60 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vychádzajúc z obsahu
podaného odvolania, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne navrhoval
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v
dôsledku čoho je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p. Uviedol súdu,
že platbu žalovaného 4 400,00 eur vôbec nezohľadnil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú
žalovanú sumu, t.j. 16 023,15 eur. Uviedol, že platbu 4 400,00 eur uskutočnil po podaní návrhu na
začatie konania žalobcom, pričom žiadne staršie faktúry žalovaný od žalobcu v tom čase neevidoval.
Ďalej namietal aj odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko postupom súdu prvého
stupňa sa odňala žalovanému možnosť konať pred súdom, pretože rovnopis návrhu na začatie konania
mu bol doručený bez príloh.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
v celom rozsahu ako vecne správny a priznať žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania, ktorých
výšku špecifikoval.

Skutkové a právne tvrdenie žalovaného v odvolaní hodnotil ako zjavne účelové a právne irelevantné vo
vzťahu k tvrdeným odvolacím dôvodom. Zastával názor, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov v konaní dospel k správnym skutkovým zisteniam, kedy mal na základe zistených dôkazov
predložených žalobcom dostatočne preukázaný skutkový stav a právny nárok žalobcu. K tvrdeniu
žalovaného, že platbu 4 400,00 eur uskutočnil po podaní návrhu na začatie konania uviedol, že z výpisu
účtu žalobcu je zrejmé, že žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 4 400,00 eur, avšak dňa 24.1.2011,
t.j. dva roky pred podaním súdneho návrhu (nie až po jeho podaní). Nesúhlas žalovaného s tvrdením
žalobcu považuje teda za účelový, zavádzajúci a nedôvodný aj z toho dôvodu, že sám žalovaný zaslal
žalobcovi dohodu o splátkovom kalendári, ktorú mu žalobca potvrdil a vrátil listom zo dňa 13.2.2013.
V texte sám žalovaný uvádza čísla faktúr a ich čiastku, ktorú je dlžný žalobcovi, uznáva svoj záväzok
a zaväzuje sa zaplatiť a nepopiera nárok žalobcu (uvádza, že záväzok nesplnil z dôvodu prechodného
nedostatku finančných prostriedkov). V priebehu odvolacieho konania žalobca doručil odvolaciemu
súdu aj listinný dôkaz inventarizácie pohľadávok žalobcu (dodávateľa) a žalovaného (odberateľa) zo
dňa 17.12.2013, ktorú podpísal dňa 7.1.2014, pričom odsúhlasil vykázaný zostatok - jeho neuhradený
záväzok voči žalobcovi v čiastke 16 023,15 eur a opätovne uznal svoj záväzok voči žalobcovi (čo do
dôvodu i výšky).

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a v celom
rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť).

Podľa ust. § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci aj správne rozhodol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má
podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Dôvody sú
vecne správne a na tom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, lebo
boli známe už na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v súlade so zákonom náležite
vyporiadal a vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho
aj správne aplikoval, t.j. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania, pričom odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám a
zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je presvedčivé.

Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že platbu 4 400,00 eur uskutočnil po podaní návrhu na začatie
konania, aj odvolací súd zastáva názor, že ide o účelové tvrdenie žalovaného, keďže z listinných dôkazov
takéto tvrdenie žalovaného nevyplýva.

Odvolací súd zároveň považuje, vychádzajúc zo zákonnej procesnej úpravy konania pred súdmi
uviesť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k určitým skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (ten účastník, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí). Dôkazné bremeno znamená procesnú zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj
v takom prípade, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva na rozhodnutie vo veci, či už
pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu podľa § 120 ods. 1 vety prvej
O.s.p.) alebo vôbec (objektívne) nemohla byť preukázaná.

Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na skutočnosti ním uvádzané, správne prvostupňový súd
po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) žalobe vyhovel.

Pokiaľ žalovaný namietal, že spolu s návrhom mu neboli doručené prílohy, ani túto námietku odvolací
súd nepovažuje za dôvodnú, keďže z obsahu spisu ním tvrdené skutočnosti nevyplývajú.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa
správne a zákonne vo veci rozhodol, a preto podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi účelne vynaložené trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie
(za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 328,15 eur, t.j. odmenu
320,34 eur, režijný paušál 7,81 eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.