Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Tomčovčíková Šandalová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214219605
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214219605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou, v právnej veci

navrhovateľky B. C., P. E., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. V. Č.. XX, zastúpenej JUDr.
Michalom Medviďom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Business Centre Košice, so sídlom
na Štúrovej ulici č. 27, Košice, proti odporcovi Y. C., G.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcemu Z. C. G. F.
V. Č.. XX a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C.Í. C., G.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dcéru rodičov B. C. G.. XX.X.XXXX,
zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Michalom Medviďom, advokátom Advokátskej kancelárie so so
sídlom v Business Centre Košice, so sídlom na Štúrovej ulici č. 27, Košice, a Y. C., G.. XX.XX.XXXX, v

konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

ManželstvoúčastníkovY.C.,G..XX.XX.XXXXaB.C.,P.E.,G..XX.X.XXXX,uzavretédňaXX.XX.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. - J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú C. C., G.. XX.X.XXXX, do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju
a spravovať jej majetok.

Zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej C. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna
výživným vo výške po 150 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-

ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti návrh vo veci určenia výživného zamieta.

Upravuje styk odporcu s maloletou C. tak, že odporca je oprávnený sa s maloletou C. stýkať každú
párnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele
do 18.00 hod., s tým, že odporca si v stanovený čas dieťa prevezme pred bytom navrhovateľky, resp.
pred materskou škôlkou a následne maloletú C.G. navrhovateľke v stanovený čas odovzdá pred jej
bytom, navrhovateľka v stanovený čas otcovi maloletú riadne odovzdá a následne maloletú od odporcu
v stanovený čas riadne prevezme.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľka doručila cestou svojho právneho zástupcu tunajšiemu súdu dňa 8.7.2014 návrh, ktorým
žiadala o rozvedenie manželstva účastníkov, pričom na čas po rozvode tohto manželstva žiadala zveriť
maloletú dcéru účastníkov C. do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloletú zastupovať a

spravovať jej majetok, žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške po 200
eur mesačne a upraviť styk otca s maloletou každý nepárny týždeň od soboty od 10,00 hod. do 18,00
hod. a od nedele od 10,00 hod. do 17,00 hod. každoročne od 24.12. od 10,00 hod. do 15,00 hod.,
zároveň žiadala rozhodnúť, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Návrh odôvodňovala tým, že manželstvo účastníci uzavreli po dvojročnej známosti, pol roka po uzavretí

tohto sa im narodila maloletá dcéra C.. Spočiatku ich spolužitie bolo dobré a nieslo sa vo vzájomnej
harmónií,domácnosťviedlivbyte,ktorýimprenechalirodičianavrhovateľky,podľatvrdenínavrhovateľky
odporca sa po narodení maloletej dcéry zmenil, ich manželské spolužitie sa začalo zhoršovať, postupne
odporca vystriedal ku dňu podania návrhu 13 zamestnaní, okrem toho sa venoval svojmu koníčku, je
muzikantom, hrával po večeroch a po nociach v nočných baroch a na spoločenských akciách a pod.,
tým si vedel privyrobiť za víkend okolo 200 eur, zakúpil viacero motorových vozidiel, pričom jazdil v

aute aj pod vplyvom alkoholu, vozieval cudzie ženy po nociach, čo medzi nimi viedlo k nezhodám a
následne i hádkam. Situácia sa zhoršovala i tým, že odporca sa neprimerane zadlžoval, bral na seba
pôžičky, úvery, ktoré nevedel splácať, preto mu so splácaním pomáhala navrhovateľka pokiaľ ide o jeho
pôžičky z čias jeho prvého manželstva v sume 20.000 eur. Tvrdila, že odporca navštevoval web stránky
so sexuálnom tématikou, platil ženám za sexuálne služby cez web, prípadne za videá, podozrievala

ho, že má i milenku, čo viedlo k ukončeniu ich intímneho spolužitia. Tvrdila, že odporca ju v okruhu
známych a priateľov ohovára, zosmiešňuje ju, vysmieva sa jej a býva bezdôvodne žiarlivý. Pokiaľ ide o
prispievanie na náklady na bývanie, uviedla, že na nájomné odporca prispieva sumou 100 eur, nehradí
poplatky za odvoz komunálneho odpadu, neprispieva na daň z nehnuteľností v súvislosti s predmetným
bytom, ani na iné výdavky súvisiace s bytom vrátane energií, nevenuje sa riadne rodine, nikdy nie je

doma, večer prichádza veľmi neskoro, doma nie je ani cez víkendy, voľné chvíle trávi s priateľmi, v
spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v čase podania návrhu býval podľa jej tvrdení len z dôvodu, že
nemal kam odísť. Spoločne už nehospodária, dlhodobo intímne spolu tak isto nežijú, nevedia spoločne
komunikovať, vzhľadom na uvedené považuje navrhovateľka ich manželstvo za úplne rozvrátené a
nefunkčné. Z manželstva pochádza jedno dieťa, C., ktorú navrhovala zveriť do svojej starostlivosti.

Súčasťou uvedeného návrhu boli návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a zverenie
maloletej C. do jej osobnej starostlivosti, zaviazanie odporcu prispievať na jej výživu výživným vo
výške 100 eur mesačne a úprave styku otca s dieťaťom, čo odôvodňovala tvrdením, že odporca vôbec
neprispievanavýživumaloletej,návrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniabolvylúčenýnasamostatné
konanie 27P 210/2014.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky napriek doručenej mu výzve zo strany súdu nevyjadril.

Kolízny opatrovník v písomnej správe okrem iného konštatoval, že s otcom maloletej sa mu nepodarilo
skontaktovať, preto nepoznal jeho stanovisko a vyhradil si právo k návrhu sa vyjadriť na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Toto ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
M. Ú. C. - J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Obaja účastníci
majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľka má ukončené vyššie odborné
vzdelanie a odporca má ukončenú učňovskú školu bez maturity. U navrhovateľky ide o manželstvo
prvé, u odporcu o manželstvo druhé. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa, maloletá C., G..

XX.X.XXXX, ani jeden z manželov okrem maloletej C. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Z evidenčných pomôcok tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde boli vedené konania vo veci
rozvodumanželstvaúčastníkovaoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinnostívočimal.C.načas
po rozvode manželstva a to konanie vedené pod sp. zn. 23P/261/2013, začaté na návrh navrhovateľky
doručený súdu dňa 22.11.2013, ktoré konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou bolozastavené uznesením zo dňa 13.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2014 a konanie
vedené pod sp. zn. 45P/14/2014, ktoré bolo začaté taktiež na návrh navrhovateľky doručený tunajšiemu
súdu dňa 31.1.2014, ktoré konanie taktiež bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou

uznesením zo dňa 25.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2014.

Navrhovateľka je zamestnankyňou M. C., ako vyplýva z odpisu jej mzdových listov u tohto
zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 481,20 eur.

Navrhovateľka spolu s maloletou býva v 4-izbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej rodičov, v
súvislosti s ktorým bývaním uhrádza mesačné úhrady 270 eur mesačne.

Maloletá C. navštevuje materskú škôlku, kde jej matka hradí mesačný poplatok mestu 15 eur, poplatok

za ZRPŠ 7 eur mesačne, za stravu v priemere okolo 25 eur mesačne, za výuku anglického jazyka 4
eura mesačne, maloletá zároveň navštevuje krúžok Ž., kde jej hradí mesačne poplatok 10 eur, s ktorou
aktivitou súvisia výdavky na oblečenie ako napr. dres v hodnote 13 eur, tričko v hodnote 3 eura, sukne,
cvičky, silonky a podobne. Navrhovateľka uhrádza taktiež výdavky v súvislosti s jednorazovými aktivitami
organizovanými škôlkou. Maloletá má časté zápaly stredného ucha z dôvodu zväčšenej mandle, v

krátkej budúcnosti má podstúpiť operáciu, doposiaľ však z tohto dôvodu užíva probiotiká, za ktoré jej
matka dopláca 5 eur mesačne a sirup v hodnote 8 eur na mesiac. Odporca na výživu maloletej v auguste
tohto roka prispel sumou 100 eur, v septembri tohto roka sumou 50 eur a v októbri sumou 50 eur, inými
formami na úhradu jej potrieb neprispieval. Pokiaľ ide o voľnočasové aktivity, navrhovateľka udáva, že
súbor Ž. maloletá navštevuje vždy v utorok a vo štvrtok od 17,00 hod. do 18,00 hod., v pondelok má

výuku anglického jazyka od 15,00 hod. do 16,00 hod., vzhľadom na uvedené navrhovateľka súhlasila
s úpravou styku odporcu s maloletou počas pracovných dní každú stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod.,
zároveň navrhovateľka poukázala na to, že spätne po dobu troch týždňov pred pojednávaním vo veci
sa otec s maloletou nekontaktoval, čo on sám zdôvodňoval denným výkonom prác a poukázala na
to, že ona odporcovi nikdy nebránila v stýkaní sa s ich maloletou dcérou, avšak zároveň poukazovala

na skutočnosť, že odporca ako otec dieťaťa chodieva hrávať, keďže je muzikantom, väčšinou v piatky
a soboty, niekedy nie je doma z tohto dôvodu od ôsmej hodiny večer do tretej hodiny rannej, preto
namietala jeho schopnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletú v takýchto obdobiach. Tvrdila, že dieťa
malo negatívny zážitok s pobytom u otca zhruba pred mesiacom, kedy súhlasila s prespaním maloletej
u otca, avšak dieťa sa následne sťažovalo, že muselo spať v spoločnej posteli s otcom a jeho priateľkou.

Vo svojej výpovedi navrhovateľka ďalej poukazovala na to, že problémy v ich spočiatku harmonickom
spolužití začali vznikať v priebehu dvoch až troch rokov po uzavretí manželstva, tieto pramenili z toho,
že odporca sa začal výhradne venovať svojim koníčkom, riešil iba svoje vlastné záujmy, zadlžoval
sa, čo všetko zaťažovalo rodinu, vrátane exekučných konaní, ktoré začali byť voči odporcovi vedené,
uvedenéviedlovpodstatekzánikuajichintímnehospolužitia,stálečastejšievichspolužitísavyskytovali

hádky a to aj za prítomnosti dieťaťa. Opätovne poukázala na odporcovu „virtuálnu neveru“, využívanie
internetových erotických služieb cudzích žien a v konečnom dôsledku aj na to, že odporca prestal tráviť
s rodinou aj víkendy.

Lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne bolo zistené, že odporca bol zamestnaný v spoločnosti L. A.
A..P..U.. od 26.5. do 9.7.2013 a v spoločnosti N., A..P..U.. P. od 2.4. do 15.5.2014, v období od 12.8.2013

do 1.10.2013 bol dobrovoľne poistenou osobou.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že odporca má živnostenské oprávnenie od 15.7.2013
na predmet podnikania výroba jednoduchých výrobkov z kovu a opracovanie kovu jednoduchým
spôsobom. Živnostenské oprávnenie mal aj v období od 1.3.2009 do 27.1.2011 na predmety podnikania
sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, v oblasti služieb a kúpa tovaru na účel jeho predaja

konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).Z daňového priznania podaného odporcom za rok 2012 vyplýva, že tento vykázal úhrn príjmov od
všetkých zamestnávateľov 3575,59 eur, základ dane po zákonných zrážkach 3139,28 eur, jeho daň bola
249,24 eur a bol mu vyplatený daňový preplatok 103,35 eur.

Z daňového priznania podaného odporcom za rok 2013 vyplýva, že vykázal úhrn príjmov všetkých
zamestnávateľom 1656,90 eur, úhrn povinného poistného 220,78 eur, základ dane 1435,12 eur, a ďalej
vykázal príjmy zo živnosti 2754,60 eur, výdavky 2304,10 eur, základ dane 450,50 eur a nulovú daň,
vznikol mu nárok na daňový preplatok 226,36 eur.

ZosprávyspoločnostiN.,A..P..U..P.vyplýva,žeodporcajeobchodnýmpartneromuvedenejspoločnosti,
zamestnaný bol v tejto spoločnosti od 2.4.2014 do 15.5.2014 na dobu určitú, počas trvania uvedeného

pracovného pomeru, ako vyplýva zo mzdových listov, dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 524,945
eur.Obchodnýmpartneromspoločnostijeod15.6.2014avykonávaprespoločnosťpráceakoživnostník.

Spoločnosť N., A..P..U.. P. súdu následne na výzvu oznámila, že od začatia spolupráce s otcom ako
osobou samostatne zárobkovo činnou mu vyplatili odmenu spolu do 16.9.2014 2435 eur.

Jeho priemerný mesačný príjem bol 545 eur vrámci pracovného pomeru, následne v období od júna do

septembra 2014 vrámci živnosti priemer 812 eur.

Zo správy spoločnosti L. A. A..P..U.. vyplýva, že v mesiacoch máj, jún, júl 2013 odporca u tohto
zamestnávateľa dosiahol spolu čistý príjem 247,51 eur.

Na základe odpovede sociálnej poisťovne si súd ďalej vyžiadal správu od F. Z. L. Q. Y. Z. C., ktorá
súdu oznámila, že odporca bol u nich zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce od 4.2.2014 do

24.3.2014 a dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 387,48 eur.

V období od januára do apríla 2014 odporca na základe dohody o vykonaní práce vykonával prácu pre
M. C., kde dosiahol príjem 250 eur, z čoho mu bolo zrazené poistné po 23,50 eur.

Z odporcom predloženého potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na
daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2012 vyplýva, že u zamestnávateľa spoločnosti T. X,

Q..A.. K. v mesiacoch máj až august dosiahol úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov 1026,99 eur, a z
obdobného potvrdenia vystaveného spoločnosťou Q. A. M. A..P..U.. K. vyplýva, že v mesiacoch marec-
apríl 2013 dosiahol úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti 235,19 eur, obdobne z
potvrdenia spoločnosti C. A..P..U.. C. vyplýva, že v roku 2013 bez bližšej špecifikácie mesiacov dosiahol
úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov 42 eur.

Na základe zmluvy o diele, ktorú odporca uzavrel so spoločnosťou O. Q..A.. C. sa odporca ako zhotoviteľ
zaviazal vykonať predmet zmluvy pre objednávateľa spoločnosť O. Q..A.. od 18.7.2013 do odvolania
po vzájomnej dohode, pričom účastníci zmluvy na základe vzájomnej dohody stanovili pre zhotoviteľa
hodinovú zúčtovaciu sadzbu 6 až 6,80 eur na hodinu.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že medzi účastníkmi začali vznikať v priebehu spolužitia

nedorozumenia finančného charakteru, následne aj citové aj osobné nedorozumenia, prestali vzájomne
spolu komunikovať, tieto nezhody vyvrcholili pred dvoma rokmi, odkedy on začal prispievať na náklady
na byt v ktorom bývali po 100 eur mesačne a každý tretí mesiac platil poplatok za odvoz odpadu. Potvrdil,
že spätne od augusta 2014 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, odvtedy on býva v podnájme v
jednoizbovom byte, za ktorý podnájom mesačne platí 330 eur, od 1.9.2014 v tomto byte žije s priateľkou,

s ktorou sa zoznámil, podľa jeho tvrdení, spätne pred dvoma mesiacmi. Je vlastníkom auta zn. Peugeot
405 rok výroby 1994, iný majetok uviedol, že nevlastní. Ani on okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie
povinnosti nemá.Pokiaľ ide o pracovný pomer v spoločnosti O. odporca upresnil, že u tohto zamestnávateľa pracoval
od júla 2013 a pracovný pomer ukončil on v októbri 2013, pričom jeho príjem u tohto zamestnávateľa
bol v rozpätí od 1100-1400 eur mesačne v čistom, u tohto zamestnávateľa pracoval ako zvárač,

v rovnakom pracovnom zaradení pracuje aj u terajšieho zamestnávateľa N. A..P..U... Ako dôvod
ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti O., ako aj u iných predchádzajúcich zamestnávateľov,
odporca uvádzal snahu nájsť zosúladenie medzi pracovným zaradením a svojim koníčkom, ktorým je
hranie na hudobnom nástroji, ktorému sa venuje prevažne počas víkendov, pričom upresnil, že pre firmu
O. pracoval ako živnostník a keďže odmietal nastúpiť na výkon prác v čase víkendov, kedy, ako už

bolo uvedené, sa venoval hraniu,, firma s ním prestala spolupracovať. Tvrdil, že rovnako ako živnostník
pracuje pre spoločnosť N.. Pokiaľ ide o príjmy z hrania, udával, že z tohto si vie zarobiť od 100 do 400
eur mesačne podľa toho, ako často hráva, tvrdil, že v priemere hráva jednu noc, čím si zarobí 100
eur za takéto hranie.

Nesúhlas s matkou navrhovaným výživným zdôvodňoval i tým, že spláca úver mesačne po 109 eur,
ktorý si vzal za účelom splácania „kreditných pôžičkových kariet“, ktoré má splácať ešte do roku 2017,

spláca pôžičku, ktorú si vzal na zakúpenie aparatúry, túto spláca po 115 eur mesačne, ktorú má splácať
do roku 2015, taktiež má dlh na kreditnej karte vo výške 700 eur, ktorý spláca po 20 eur mesačne.

Navrhovateľka k výpovedi odporcu upresnila, že v spoločnej domácnosti nežijú od 5.7.2014. Namietala
jeho tvrdenia o zárobkoch z hrania na hudobnom nástroji vrámci akcii a tvrdila, že za hranie na svadbe
ma príjem 400-500 eur, za hranie napr. k životnému jubileu k 50.tym narodeninám a pod. okolo 200

eur, a má vedomosť o tom, že štyrikrát do mesiaca hráva v O. F. O. za 100 eur za noc. Ako dôkaz o
svojich tvrdeniach založila do spisu kópie z internetových stránok, z ktorých vyplýva že odporca hral v
O. O. 16.8. , v O. F. O. „stredu o 19,24“ a ďalej že vystupoval v O. F. O. 14.8., 29.7., 30.7., že hral na
Silvestra 7.12.2011, inzerciu o hraní na svadbách, plesoch, zábavách, stužkových, Silvestroch, jubileách
a rôznych hudobných produkciách aj v maďarskom jazyku.

Otec uviedol, že príjmy ktoré získava z výkonu svojej záujmovej činnosti, t.j. hranie na akciách, do
daňových priznaním ním podávaných nezahrňuje.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať
navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého
manžela.Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá

na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo

ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť

styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť

o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet
zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí
uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné.Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže dospel k záveru, že toto manželstvo je v súčasnosti už úplne nefunkčným, neplní žiadne zo
svojich spoločenských určení, nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia účastníkov,

keďže žiaden z nich na obnovení tohto spolužitia nemá žiaden záujem. Ako dôvod rozpadu manželstva
účastníkov súd vyhodnotil závažné povahové odlišnosti účastníkov a uprednostňovanie vlastných
záujmov na strane odporcu pred záujmami rodiny ako takej.

Súd zároveň rozhodol o zverení maloletej dcéry účastníkov C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka starostlivosť o maloletú

zabezpečuje dlhodobo sama, najneskôr od úplného rozchodu rodičov tak, ako je to uvedené vyššie, vtejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, samotný odporca súhlasí so zverením maloletej
do starostlivosti navrhovateľky a toto zverenie doporučil aj kolízny opatrovník dieťaťa.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú

potreby súvisiace s bývaním, ošatením , stravovaním ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým
vyžitím primeraným veku dieťaťa, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja
rodičia, pričom na strane navrhovateľky súd prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu
určeným na úhradu potrieb maloletého dieťaťa a ktoré sú vyplácané k rukám navrhovateľky a taktiež
prihliadol k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľky o dieťa formou

osobnej starostlivosti oň; zohľadnil, že žiaden z rodičov nemá okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie
povinnosti a prihliadol aj na vyššie uvedené majetkové pomery rodičov; zároveň súd vychádzal zo
zárobkových možností a schopností rodičov, prihliadol k ich reálnym príjmom tak, ako sú uvedené
vyššie, teda u navrhovateľky 481 eur v priemere mesačne v čistom, pričom u odporcu zohľadnil nielen
reálne ním dosahované príjmy, ale v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami aj na potencionalitu
jeho príjmov, keďže na strane odporcu súd jednoznačne musel vziať do úvahy skutočnosť, že tento

bez vážneho dôvodu ukončil spoluprácu so spoločnosťou O., z ktorej spolupráce, ako aj sám uvádzal,
dosahoval príjmy 1100-1400 eur mesačne v čistom a táto spolupráca bola ukončená vlastne z dôvodu,
ktorý uviedol sám otec dieťaťa, že uprednostnil svoju záujmovú aktivitu, t.j. venovanie sa hraniu a teda
ukončením tejto spolupráce sa jednoznačne odporca vzdal finančného prospechu t.j. príjmu, ktorý mohol
dosahovať,akbyvyužívaltútospoluprácusuvedenoufirmouvplnomrozsahuidobudúcna;súdzároveň

pri hodnotení potencionality príjmov na strane odporcu jednoznačne vychádzal aj zo skutočností, že
vrámci venovania sa svoju koníčku t.j. hraniu na rôznych akciách, dosahuje pravidelný príjem, ktorý
je a môže byť podstatne vyšší než odporca uvádzal vo svojej výpovedi, keďže sú všeobecne známou
skutočnosťou platby na obdobných akciách ako je hranie v rôznych kluboch, svadbách a pod., súd
upustil od zistenia konkrétnych výšok takýchto príjmov, keďže ako odporca sám uviedol, tieto svoje

príjmy nezahŕňa do ním podávaných daňových priznaní a teda nie sú tieto jeho príjmy nikde oficiálne
podchytené. Pokiaľ ide o schopnosť odporcu prispievať na výživu maloletej dcéry súdom stanoveným
výživným, súd túto vyvodil aj zo zistených skutočností, že otec mesačne uhrádza z titulu rôznych
pôžičiek a úverov platby vo výške minimálne po 244 eur, pričom žiadne plnenia nemajú prednosť pred
plnením vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči dieťaťu, z čoho v konečnom dôsledku vyplýva, že

ak odporca dokáže uhrádzať len na pôžičkách mesačne uvedenú čiastku, tieto finančné prostriedky má
prednostne použiť na úhradu potrieb vlastného dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistené pomery účastníkov v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky,
ktorým žiadala určiť výživné v sume 200 eur mesačne zo strany odporcu na dieťa zamietol.

Súd zároveň upravil styk odporcu s maloletou C. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

keďže dospel k záveru, že táto úprava je v záujme maloletej a umožní jej plný rozvoj vzájomných vzťahov
s odporcom a udržiavanie týchto vzťahov, pričom upravený styk rešpektuje i záujmy dieťaťa primerane
k jeho veku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd

však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutiealebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.