Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/436/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712206201
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712206201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený: JUDr. Helena
Strachotová, usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: A. S., nar. XX.XX.XXXX,
Z.. L. XXX/XX, M., o zaplatenie 399,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Skalica, č.k. 3C/276/2012-47 zo dňa 05.08.2013 v jeho zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorou súd návrh vo zvyšku
zamietol, určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a druhým odsekom výroku rozhodol, že žiadny z

účastníkov nemá právo na náhradu trov (prvostupňového) konania p o t v r d z u j e .

Posledný výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania odvolací súd r u š í .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
161,26 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 15.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Tiež určil, že súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných
podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vo význame článku
III.-4. splácanie úveru, podľa ktorej CETELEM splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov

podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov zverejneného CETELEMOM
vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ je klient poistený a príslušnej časti úverovej istiny,
klient je povinný splácať poskytnutý úver vrátane nákladov a vo význame článku V.-3., podľa ktorého
má odporca ak poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní sú
podmienkami neprijateľnými a neplatnými a posledným odsekom výroku duplicitne rozhodol, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne

aplikáciou ust. § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1, 2 a 5, § 4 ods. 1, 2 a 3, ods. 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 25
ods. l zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, § 544 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 Nar. vlády č. 87/1995 účinného do 31.12.2010. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil
právny záver, že bola platne uzavretá zmluva o úvere dňa 17.05.2010, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou
a vzťahujú sa na ňu ustanovenia citovaných noriem. Jednalo sa o sumu 584,10 Eur, čo vyplýva aj
z potvrdenia navrhovateľa o prefinancovaní tejto sumy predajcovi dňa 20.05.2010. Vychádzajúc ztvrdenia navrhovateľa, že s odporcom dňa 17.05.2010 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd
posúdením náležitostí Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dospel k záveru, že medzi
účastníkmi vznikla platne zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože navrhovateľ podľa ustanovenia §

2 písm. b) ZoSÚ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na kúpu tovaru, ktorého cena bola 649,- Eur,
poskytnutie úveru bolo zistené aj vyjadrením odporcu. Ďalej bolo listinnými dôkazmi, a to Žiadosťou/
Zmluvou preukázané, že strany sa dohodli na splácaní úveru v mesačných splátkach vo výške 62,53
Eur po dobu 12 mesiacov, pričom súd z výpisu z účtu odporcu a z odporcom predložených poštových
poukážok mal za preukázané, že odporca celkom zaplatil navrhovateľovi sumu 422,84 Eur. Nakoľko

však v zmluve nebolo uvedené, aké poplatky požaduje navrhovateľ po odporcovi uhradiť, nebola
uvedená výška poplatkov a ani za aké plnenie od navrhovateľa poskytnuté odporcovi ich má odporca
zaplatiť, navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť poplatkov, o ktorých sa odporca vyjadril, že ich vôbec
nedohodoval a ani ich nepoznal, tieto navrhovateľovi súd nepriznal. Okrem uvedeného k poplatkom
nie je dôvodné priznať navrhovateľovi poplatky, ktoré slúžili navrhovateľovi iba jeho účelu na vymáhanie
jeho pohľadávky od odporcu. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že bola s odporcom uzavretá riadna

zmluva týkajúca sa poistenia, ide iba o uvedenie, že odporca oboznámil s Rámcovými zmluvami
o poistení, ktorá môže byť iba zmluvou o budúcej zmluve. Konkrétna zmluva medzi odporcom a
poisťovňou s dohodnutými podmienkami poistenia súdu predložená nebola a súd mal za to, že bola
porušená zmluvná voľnosť účastníkov pri uzatváraní zmluvy, keď navrhovateľ konal bez odbornej
starostlivosti a ohľadom na predmet jeho podnikateľskej činnosti a dlhoročné pôsobenie na trhu v

oblasti poskytovania úverov nebankovým subjektom sa tak nemalo stať, že odporcovi predložil návrh
takej zmluvy, ktorá bola tlačivom, obsahujúcim aj poistenie. Návrh zmluvy vypracovaný navrhovateľom
vrátane ním navrhnutých úverových podmienok a poistenia mohol odporca buď ako celok prijať alebo
odmietnuť, nemohol ovplyvniť ich obsah, teda ak mal záujem, aby bola prefinacovaná navrhovateľom
cena tovaru, o ktorého kúpu mal záujem, mohol odporca Žiadosť/Zmluvu podpísať iba ako celok alebo

akocelokodmietnuť.Nemoholpodmienkyúveruindividuálnevyjednávať,atoaniupoistenia.Vdôsledku
nedostatku slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu mal súd za to, že riadna zmluva o poistení medzi
odporcom a poisťovňou nevznikla, poplatok za poistenie navrhovateľovi nepatrí a pretože navrhovateľ
dal do zmluvy aj výšku úroku, ktorú odporca nemohol vyjednať, považoval súd aj úrok za nedohodnutý.

Súd po overení výšky úrokových mier úverov na webovej stránke ECB Slovensko poskytnutých na jeden

rok a za zistenia, že táto miera bola vo výške 14,83% ročne považoval navrhovateľom stanovený a
odporcovi počítaný úrok vo výške 39% ročne za neprimeraný, keď ide o vzťah medzi navrhovateľom
a odporcom, ktorý je spotrebiteľ.

Zmluvnúpokutusúdnavrhovateľovinepriznalzdôvodu,žejezmluvnoupodmienkou,ktorúnavrhovateľs
odporcom pri uzatváraní zmluvy nedohodol. Zmluvná pokuta je uvedená iba vo VOP navrhovateľa, ktoré

nie sú zmluvou. U odporcu chýba prejav vôle k tomu, aby bola zmluvná pokuta dohodnutá. Podmienka
dohody k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute je jednoznačne vyjadrená v § 544 Občianskeho
zákonníka (OZ). Bez nedostatku slobodnej vôle, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti je právny úkon
podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný a z neplatného právneho úkonu nemožno priznať plnenie. Táto zmluvná
podmienka napĺňa znaky aj neprijateľnej podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ v znení platnom a účinnom v

čase uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z § 53 ods. 3 OZ a v nadväznosti na § 120 ods. 1 a § 120 ods. 4
O.s.p. mal navrhovateľ povinnosť ako dodávateľ finančnej služby preukázať, že zmluvné ustanovenie
týkajúce sa zmluvnej pokuty s odporcom individuálne vyjednal, čo v konaní splnené nebolo a preto treba
ajustanoveniezmluvy,týkajúcesazmluvnejpokutypovažovaťzaindividuálnesodporcomnevyjednané.
Zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je daná do zmluvy v neprospech odporcu ako slabšej

zmluvnej strany z pohľadu vyjednávacej sily pri uzatváraní zmluvy, pretože odporca má popri zmluvnej
pokute platiť aj úroky z omeškania a čl. V.-3. dáva navrhovateľovi možnosť navyše uplatniť voči nemu aj
náhradu škody, čo spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvnom vzťahu v neprospech
odporcu, spotrebiteľa.

Vychádzajú z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a postavenia

účastníkov v zmluvnom vzťahu, je aj zmluva o spotrebiteľskom úvere svojím charakterom zmluvou
spotrebiteľkou, lebo na jednej jej strane je spotrebiteľ. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu
súdu nielen vnútroštátnymi predpismi, ale aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS poskytovanej spotrebiteľovi
ex offo dospel súd k záveru, že je v záujme ochrany spotrebiteľa potrebné určiť, že zmluvná podmienkauvedená vo všeobecných podmienkach CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo význame článku III.-4. splácanie úveru, podľa ktorej CETELEM splátku použije na úhradu
dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov

zverejneného CETELEMOM vrátane čiastky určenej na úhradu poistného pokiaľ je klient poistený
a príslušnej časti úverovej istiny, klient je povinný splácať poskytnutý úver vrátane nákladov a vo
význame článku V.-3., podľa ktorého má odporca ak poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne
a včas, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do
omeškania viac než 30 dní, že tieto podmienky sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

Zdôraznil, že navrhovateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy o úveroch s veľkým množstvom spotrebiteľov,
čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, ako aj to, že navrhovateľ predkladá návrhy zmlúv
spotrebiteľom a všeobecné obchodné podmienky na ním vypracovaných formulároch, ktorých obsah či
zmlúv, VOP spotrebitelia nemôžu ovplyvniť, môžu ich buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Tak to bolo
zistené aj v súdenej veci účastníkov, preto súd s odkazom na ustanovenie § 153 ods. 3 a O.s.p. súdnym
výrokom potom určil, že vo výroku rozsudku uvedené podmienky, dané do VOP navrhovateľom sú

podmienkamineprijateľnýmianeplatnými.Anizjednéholistinnéhodôkazupredloženéhonavrhovateľom
nie je zrejmé, aké náklady má spotrebiteľ uhradiť navrhovateľovi. Súd mal za to, že takto naformulovaná
povinnosť spotrebiteľa je príliš všeobecná, bez možnosti súdneho preskúmania nároku navrhovateľa a
možnosti poskytnutia právnej ochrany spotrebiteľovi pred prípadným uplatnením finančných nárokov
navrhovateľa voči odporcovi nesúladných s právom. Celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú spojené so

spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru s výnimkami, uvedenými pod 1) až 5). Čo mienil navrhovateľ nákladmi, okrem
úrokov a poplatkov zo žiadnych ustanovení zmluvy ani VOP nevyplýva a súd mal za to, že ustanovenie
tak, ako je naformulované navrhovateľom treba hodnotiť pre spotrebiteľa ako neprijateľnú podmienku,
ktorej obsah odporca nemohol ovplyvniť, preto je pre odporcu podmienkou ho nezaväzujúcou. Táto

podmienka je neurčitá v tom, že nie je zo zmluvy jasné aké poplatky a náklady spojené s úverom má
spotrebiteľ platiť. Tieto náklady ani poplatky nie sú v zmluve presne špecifikované a teda má dodávateľ
priestor účtovať akékoľvek poplatky a „náklady“, čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa.

Čo sa týka zmluvnej podmienky, ustanovenej navrhovateľom do VOP v čl. III.-4. súd ju hodnotí
ako pre odporcu neprijateľnú. Pri súdnej kontrole zmluvných podmienok súd vychádzal z predmetu

zmluvy. Navrhovateľ stanovil v článku III. bod 4.1. zmluvnú podmienku, podľa ktorej CETELEM
SLOVENSKO, a.s. použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere,
prípadne podľa sadzobníka platného v deň čerpania úveru. Túto podmienku súd vyhodnotil v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
ako ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou, pretože umožňuje veriteľovi, aby splátku použil
najprv na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov. Podľa názoru súdu veriteľ si takouto podmienkou istí,
že v prípade nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok a o poplatky za upomienky a o
poplatky za vstup pohľadávky do vymáhania. Súd vyhodnotil tieto zmluvné podmienky ako neprijateľné,
dané do zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemôže mať záujem na uhradení najprv úrokov a

poplatkov veriteľovi za upomienky a až potom istiny. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a §
2 písm. a) ZoSÚ vyplýva, že spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, teda ide zo strany veriteľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Tomu nezodpovedá, že si
veriteľ stanovuje v zmluve poplatky a odpočítava ich od splátky uhradenej odporcom, pretože odporcovi

žiadne finančné prostriedky, ale ani služby v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch neposkytuje. Poplatok by mal podľa uvedených ustanovení korešpondovať nejakému predmetu
plnenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2
písm. e) ), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za upomienky a poplatok za

vstup pohľadávky do vymáhania, teda za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži
výlučne v prospech veriteľa. Čo sa týka poradia odrátavania zo splátok najprv na úroky, na poplatky
a nakoniec na istinu, má súd za to, že ide tiež o podmienku danú do zmluvy v rozpore so záujmom
odporcu, ktorý nemôže mať záujem najprv na uhradení úrokov, vôbec nie poplatkov a až potom istiny.
Navrhovateľ dal do zmluvy takúto podmienku slúžiacu iba jeho prospechu zrejme podľa § 330 ods. 1

Obchodného zákonníka, ak sa zoberie do úvahy, že predkladateľom návrhu a stanovenia podmienokzmluvy je navrhovateľ na tlačive a obsah zmluvy nemohol odporca ovplyvniť, nebola daná ani odporcovi
možnosť vyjadriť sa ako dlžníkovi, aké určí poradie zo splátky na započítanie, či najprv na istinu, čo
odporca aj očakával a až potom na úroky, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.

Zmluvná podmienka je preto neprijateľnou podmienkou, danou do zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ak
sa navyše stanovuje poradie na úhradu najprv úrokov, potom poplatkov za upomienky či iné poplatky,
ktoré nie sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ ani príslušenstvom pohľadávky.

Súd potom návrh navrhovateľa posúdil ako iba čiastočne dôvodný. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané,
že platne vznikla poistná zmluva, zmluvná podmienka odrátavania zo splátky najprv na úroky, poplatky

až potom na istinu je neprijateľnou podmienkou, odporcu nezaväzujúcou, úrok 39% neprimerane
vysoký oproti úrokom požadovaných bankami pri spotrebiteľských úveroch, súd dospel k záveru,
že je dôvodné zaviazať odporcu iba na zaplatenie sumy 161,26 Eur, čo je rozdiel poskytnutého
úveru na prefinancovanie ceny tovaru vo výške 584,10 Eur a odporcom uhradenej sumy v splátkach,
navrhovateľom si ponechaných na úrokoch, poistnom a poplatkoch celkom vo výške 422,84 Eur.
Odstúpenie od zmluvy neobsahuje žiadny prejav vôle navrhovateľa na odstúpenie od zmluvy s účinkom

vyvolať ukončenie zmluvy týmto spôsobom. Podľa Obsahu je iba oznámením o zaplatení úveru dňom
15.05.2011. Z poštových poukážok odporcu je zrejmé, že uhrádzal splátky oneskorene, teda neplnil
peňažný záväzok riadne a včas a dostal sa do omeškania ešte pred dňom 15.05.2011. Bolo potom
dôvodné zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne podľa § 517
ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR z priznanej sumy od 15.05.2011 do zaplatenia, pretože omeškanie

trvá. Súd musel návrh v časti úrokov z omeškania požadované navrhovateľom zamietnuť, pretože
pri započítavaní úrokov vo výške 39% ročne, rozpočítaných v mesačných splátkach a pri úhradách
poistného a odpočítavaní zo splátky na poplatky sa nedá ustáliť a potom ani preskúmať, s akou sumou
bol odporca v omeškaní. Preto súd návrh vo zvyšku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p. Úspech odporcu a navrhovateľa bol rovnaký, ak súd zohľadní, že navrhovateľ

požadoval aj úrok z omeškania ako samostatný nárok. Preto súd o trovách rozhodol podľa uvedeného
ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Na výzvu súdu potom doplnil dôvody odvolania tým, že
rozsudok napáda v jeho zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania ako aj v časti vyslovenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Má za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu názoru, že
návrh navrhovateľa je dôvodný iba čiastočne, a preto odporcu zaviazal iba na zaplatenie sumy 161,26
Eur so zákonným úrokom z omeškania, s ktorým názorom nesúhlasí. Má za to, že z uzavretej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.05.2010 je zrejmé, že odporca súhlasil s poisteným úveru i
stým,ževýškapoistnéhobolaupravenávbode2častid)uzavretejzmluvyoposkytnutíspotrebiteľského

úveru. V danom prípade odporca iba v splátkach hradil poistné CETELEM SLOVENSKO, a.s., ale
rámcová zmluva o poistení uzavretá medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s. a Poisťovňou Cardif Slovakia,
a.s. Jedná sa o bežnú prax subjektov poskytujúcich úver s tým, že rámcová zmluva je uzavretá medzi
subjektom poskytujúcim úver a poisťovňou a pre účely jednotlivých zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského
úveru vystupuje CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako poistník a fyzická osoba spotrebiteľa ako poistený.

Podľa názoru navrhovateľa sa nejedná o postup, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou a pokiaľ
spotrebiteľ súhlasil s takýmto postupom a s tým, že osobou oprávnenou na prijatie poisteného plnenia
je CETELEM SLOVENSKO, a.s., nie je dôvod považovať čiastku poistného o ktorú sa navýšila splátka
úveru za nepreukázaný nárok navrhovateľa.

Pokiaľ súd prvého stupňa uvádza, že zmluvná podmienka odrátavania zo splátky najprv na úroky a

poplatky a až potom istinu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. S takýmto názorom tiež nesúhlasí,
keď takýto postup je súčasťou zmluvných podmienok, na ktoré odporca ako klient pristúpil pri uzavretí
zmluvy.

Súd považuje zmluvný úrok 39% ročne za neprimerane vysoký oproti úkonom požadovaných bankami
pri spotrebiteľských úveroch s čím tiež nesúhlasí. Nepovažuje totiž za rozporné s § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka. Dojednanie úrokov v takejto výške uzavretej medzi účastníkmi za stavu,
keď výška RPMN v tomto konkrétnom prípade by predstavovala 61,61% a priemerná hodnotaRPMN na tento typ úverov bola v čase uzavretia zmluvy na trhu SR 48,34%. Úver bol poskytnutý
na dobu trvania 12 mesiacov, na finančnom trhu nebankových subjektov a to bez akéhokoľvek
zabezpečenia, pričom jeho splácanie zodpovedalo finančných možnostiam odporcu. Dohodnutá odplata

vo forme úroku za poskytnutie úveru je oproti odplatám, ktoré požadujú banky, teda aj priemerným
odplatám vyššia. Je však výsledkom jasnej a zrozumiteľnej dohody účastníkov konania uzavretej na
slobodnom trhu poskytovania peňažných prostriedkov pri poskytnutí úveru bez ďalšieho zabezpečenia,
bez predchádzajúcich skúseností navrhovateľa s plnením finančných záväzkov odporcu. Navrhovateľ
poskytol odporcovi peňažné prostriedky na trhu nebankových subjektov, pričom na takomto trhu, ktorý

je charakteristiky vyšším rizikom nesplácania úveru sú úrokové sadzby prirodzene vyššie ako na trhu
bankových úverov, na ktorom je poskytnutie obdobného úveru viazané na prísnejšie podmienky. Preto
od nebankového subjektu, ktorým je navrhovateľ nemožno očakávať pri väčšom riziku nesplácania
úveru poskytovanie úveru pri rovnakých úveroch za aké poskytujú obdobne úvery banky alebo za
priemerných úrokov, ktoré sú tvorené z úrokových sadzieb, ktoré používajú banky. Pri uzavieraní
zmluvy boli dodržané všetky podmienky vyplývajúce z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré odporcovi umožňujú úvahu o tom či s navrhovateľom
za daných podmienok zmluvu uzavrie. Keďže zmluva bola uzavretá v čase, keď bola limitovaná výška
úrokov v spotrebiteľských vzťahoch, pričom táto výška úroku bola nižšia ako pripúšťali právne predpisy,
nebol dôvod na to, aby súd postupoval podľa právneho názoru. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR v
konaní vo veci pod sp. zn. M Cdo 1/2009, ktorý sa zjavne vzťahuje na také úverové spotrebiteľské

vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou limitácie výšky úrokov z úveru.

Pokiaľ súd uvádza, že odstúpenie neobsahuje žiadny prejav vôle navrhovateľa na odstúpenie od zmluvy
dal do pozornosti, že splatnosť celého úveru vyplýva z uzavretej zmluvy, keď prvá splátka bola do
15.06.2010, dohodnutých bolo 12 mesačných splátok a posledná splátka, ktorou nastala splatnosť
celého úveru bola dňa 15.05.2011 a to v súlade s uzavretou zmluvou bez nutnosti odstupovať od zmluvy.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a
žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu k novému prerokovaniu veci.

Odporca odvolanie nepodal. Vo veci písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti
a vo výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 219 O.s.p.

Pretožeodvolacísúdvcelomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, vykonané

dôkazy správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam a keďže odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne právne normy a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Predmetom konania bol návrh na zaplatenie sumu 399,- Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania
vo výške 39% ročne od 02.08.2011 zo sumy 459,87 Eur od 19.01.2012, od 20.01.2012 zo sumy 459,19
Eur do 21.02.2012, od 22.02.2012 zo sumy 449,19 Eur do 22.03.2012, od 23.03.2012 zo sumy 439,19
Eur do 19.04.2012, od 20.04.2012 zo sumy 429,19 Eur do 15.06.2012, od 16.06.2012 zo sumy 419,- Eur

do 16.07.2012, od 17.07.2012 zo sumy 399,- Eur do zaplatenia a požadoval po odporcovi zaplatiť úrokz omeškania vo výške 9,25% ročne od 16.05.2011 zo sumy 509,19 Eur do 29.11.2011, od 30.11.2011
zo sumy 479,19 Eur do 19.01.2012, od 20.01.2012 zo sumy 459,19 Eur do 21.02.2012, od 22.02.2012
zo sumy 449,19 Eur do 22.03.2012, od 23.03.2012 zo sumy 439,19 Eur do 19.04.2012, od 20.04.2012

zo sumy 429,19 Eur do 15.06.2012, od 16.06.2012 zo sumy 419,- Eur do 16.07.2012, od 17.07.2012 zo
sumy 399,- Eur do zaplatenia a náhradu trov konania.

V návrhu navrhovateľ tvrdil, že odporcovi poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo 17.05.2010 úver vo výške 584,10 Eur na nákup
spotrebného tovaru. Zmluva bola uzavretá prijatím návrhu odporcu navrhovateľom tak, že navrhovateľ

zaplatil za odporcu časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcej výške poskytnutého úveru, odporca tovar
prevzal. Odporca mal splatiť úver v 12 mesačných splátkach, každú vo výške 62,53 Eur so splatnosťou
do 15. dňa v mesiaci, počnúc od 15.06.2010, záväzok odporca nesplnil. S poukazom na čl. V.-3 VOP
navrhovateľapožadovalnavrhovateľpoodporcovizaplatiťzmluvnúpokutuvovýške8%zkaždejsplátky,
s ktorou bol odporca v omeškaní viac ako 30 dní a bol na jej zaplatenie vyzvaný. K tomu označil
navrhovateľ za dôkaz výzvy na úhradu zmluvnej pokuty, posledná z 09.08.2011. Dlh odporcu sa stal

splatným 15.05.2011 vo výške 509,19 Eur, po zaplatení čiastok odporcom celkom v sume 110,99 Eur
je dlh odporcu 399,- Eur. Navrhovateľ žiadal k dlhu priznať aj úrok v stanovenej sadzbe 39% ročne k
02.08.2011 (ku dňu pristúpenia k vymáhaniu dlhu), t.j. 459,87 Eur (úverovú istinu) a z tejto istiny ďalej
od 02.08.2011 priznať úrok 39%.

Odporca pred súdom prvého stupňa potvrdil, že si od navrhovateľa zobral úver na kúpu notebooku,

za ktorý pri jeho preberaní zaplatil sumu 65,- Eur. Svoj dlh splácal, pričom so splátkami sa dostal do
omeškania. Nie je si vedomý žiadnej povinnosti platiť zmluvnú pokutu a nevie, že by súhlasil, aby sa
z jeho platieb neuhrádzali prednostne dohodnuté splátky, ale iné navrhovateľom uplatňované úroky
a poplatky. Pred obdržaním návrhu žil v domnienke, že dlh voči navrhovateľovi má vyrovnaný. O
poplatkoch nevedel, nebol na ne upozornený a sadzobník poplatkov navrhovateľa mu doručený nebol.

Odvolacie dôvody sa týkajú:

- v zmluve obsiahnutého poistenie úveru a poplatkov s ním spojených

Odvolací súd neoponuje názoru, že v zmluve účastníkov môže byť dohodnuté poistné, (čo považuje
za bežnú prax u navrhovateľa), ale musí byť urobené v takej podobe, aby v prípade jeho vymáhanie
požívalo právnu ochranu, čomu v danom prípade tak nie je.

Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom
a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo
viacerýchprípadochažespotrebiteľspravidlajejobsahnemenívzhľadomnaformulárovúpredtlač.Teda
spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez
časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne

pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
Mostaza Claro).

Rovnako možno tiež konštatovať, že pri kupovaní tovaru - v danom prípade kúpy úžitkovej veci s
predajnou cenou cca 650,- Eur priemerný spotrebiteľ náležite nevyhodnocuje zmluvné podmienky .

Prirodzene, že spotrebiteľ sa orientuje na kupovaný tovar a predstava, že vyhodnotí ostatné dojednania
je len iluzórna. Len ťažko si možno predstaviť, že by sa spotrebiteľ od úverovej časti zmluvy prepracoval
naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej časti zmluvy. Postup navrhovateľa, ktorý umiestnil uzavretie
dohody o poistení do vopred predpísaného textu, ktoré odporca nemohol ovplyvniť má za následok, že
treba pri tomto dojednaní usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného

zmluvného vzťahu (poistný vzťah s tretím subjektom), ako bol primárne vo sfére jeho záujmu, ktorým
bolo získanie spotrebiteľského úveru na kúpu spotrebného tovaru. Z uvedeného postupu navrhovateľapotom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako prijať dohodu o poistení aj s dohodou o poistnom, ktorú
ani nechce uzavrieť. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu
spätý so skutočnosťou, či vôbec odporca mal reálnu možnosť odmietnuť túto dohodu o poistnom.

- neprijateľnej podmienky odrátavania zo splátky najprv na úroky, potom na poplatky a až potom na istinu

V zmysle článku III. bod 4.1. zmluvnú podmienku, podľa ktorej CETELEM SLOVENSKO, a.s. použije
splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka
platného v deň čerpania úveru. Túto podmienku súd vyhodnotil v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi ako ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a je neprijateľnou podmienkou.

V zmysle § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

V zmysle ods. 2 cit. ust. pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na
istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Ustanovenie obsiahnuté v zmluve účastníkov dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný
účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu odporcu, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú
podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo, pretože kým odporca zrejme považoval úverové
splátky za splnené, tak žalobca uplatnil na súde aj časť istiny. Odporca pritom žil v presvedčení, že
dlh riadne spláca. Použitie splátky na iný účel ako určil spotrebiteľ, môže tak pre bežného spotrebiteľa

mať za následok, že spotrebiteľ v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko
bez toho, aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Nekončiace zasielanie výziev, vymáhanie nedoplatkov a
následné uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde, môže u spotrebiteľa, ktorý žije vo viere, že dlh riadne
spláca, vyvolať oprávnený stres.

Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v

otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke
plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až
nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných
splátok a vždy prioritne istiny. Tento, vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca
s účinnosťou od 01.01.2008 aj vo vyššie uvádzanom § 566 ods. 2 OZ.

Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až

v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS 55/201-19.

Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a

teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej
istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto
časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.Neprijateľná podmienka vo formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

- posúdenia úroku 39% ročne

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, že zmluvne dojednaný
úrokvovýške39%ročnejevrozporesdobrýmimravmi,pretožesaoviacako200%prevyšujepriemerné
úrokové miery podobného úveru v čase uzavretie zmluvy o úvere. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška
úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch

nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie
je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne
neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru

vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011)

Záverom odvolací konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil i to, že odporca sa dostal do
omeškania pred 15.05.2011, ale pre nedostatok podstatných relevantných údajov potrebných na

posúdenie s akou sumou sa odporca dostal do omeškania, mohol súd tieto úroky s určitosťou priznať
až od 15.05.2011 a v ostatnej časti bolo dôvodným návrh v tejto časti zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, potom odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti včítane vecne správneho výroku o náhrade trov konania,
s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní mal plný úspech odporca a preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na
náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho
konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní
zrejme ani žiadne nevznikli), bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.