Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224655
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112224655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu C. U., bytom XX.W. XXXX/
XXA, L., právne zastúpený JUDr. Ingrid Škrabskou, advokátkou, Hlavná 15, Prešov proti žalovanému
H. L., naposledy bytom N. XXXX/XXX, T., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom
pre konanie X. I., pracovníčkou Okresného súdu G. o zaplatenie 6.074,- Eur istiny s prísl., o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 7C/70/2013-84 zo dňa 27.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom

nepriznal. V odôvodnení poukázal na zistený skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania, obsah
pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 657, § 658, § 564 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna
zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal žalobca žalovanému finančné prostriedky celkom v sume
6.074,- Eur, a to dňa 11.03.2010 sumu 4.100,- Eur, dňa 10.04.2010 sumu 1.775,- Eur a 49,- Eur, dňa
13.04.2010 100,- Eur a 16.06.2010 sumu 50,- Eur. Pôžičku poskytol bezúročne z dôvodu, že žalovaný
v tom čase potreboval finančnú pomoc. Z výpovede žalobcu súd zistil, že ohľadne splatnosti pôžičky
so žalovaným sa dohodli tak, že mu požičanú sumu vráti čím skôr, keď bude mať dostatok finančných

prostriedkov, pričom žalovaný mu povedal, že mu finančné prostriedky vráti čím skôr, keď predá rodinný
dom.

Súd s poukazom na ust. § 564 Občianskeho zákonníka uviedol, že pri určovaní času splatnosti
pohľadávky treba vychádzať z konkrétnych okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, a to so zreteľom
na dôvody, ktoré viedli k tomu, že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, na platobnú neschopnosť
dlžníka a naliehavosť potreby veriteľa, pričom vec bude treba posúdiť aj z hľadiska jej súladu s dobrými
mravmi. Následne poukázal na rozhodnutie č. R 68/1969, z ktorého vyplýva, že ak bolo dohodnuté,

že dlžník zaplatí až bude chcieť alebo môcť (ak bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka), veriteľ je
povinný prijať plnenia len čo mu ho dlžník ponúkne. Sám však nemôže, a to ani tým, že by požiadal
dlžníka o splnenie dlhu, určiť čas splnenia, môže len navrhnúť, aby ho určil súd.

Žaloba o určenie času splnenia v zmysle ust. § 79 Občianskeho súdneho poriadku (správne pozn.
odvolacieho súdu nie Občianskeho zákonníka), nie je žalobou o určenie, či tu je alebo nie je právny vzťahalebo právo v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, t.zn., že ju nemožno zamietnuť
pre nedostatok právneho záujmu na takomto určení. V danom prípade bolo potrebné postupovať v
zmysle ust. § 564 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania, a to najmä výpovede žalobcu,

oboznámením sa s obsahom jeho výpovede z pripojeného trestného spisu sp. zn. ČVS: ORP-462/
OEK-PO-2012, súd mal za preukázané, že čas plnenia bol ponechaný výlučne na vôli dlžníka, keď
žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že mu žalovaný mal vrátiť finančné prostriedky, keď bude
mať dostatok finančných prostriedkov najneskôr však, keď jeho matka predá pozemok, resp. rodinný
dom. Z tohto dôvodu súd bol toho názoru, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko nedošlo ešte k

splatnosti pohľadávky. Žalobca mal postupovať v zmysle ust. § 564 Občianskeho zákonníka, t. j. podať
žalobu o určenie splatnosti pohľadávky, ktorá by v tomto smere nahrádzala vôľu dlžníka (§ 161 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku). Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol
ako predčasne podanú, lebo splatnosť pôžičky v danom prípade ešte nenastala.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu
trov konania účastníkom nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania

nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalobcu. Opätovne
poukázala na zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania. Podľa jej
názoru, čas plnenia bol dojednaný, a to určením, že žalovaný vráti finančné prostriedky, keď matka
žalovaného predá pozemok alebo, že mu pôžičku vráti čím skôr. Aj z čestného vyhlásenia žalobcu

vyplýva, že dohoda medzi ním a žalovaným bola, že vráti peniaze čím skôr ako bude môcť. Poukázala
na to, že žalobca opakovane vyzýval žalovaného aj formou emailu, na ktorú emailovú komunikáciu
žalovaný nereagoval. Navyše aj svedok C. U., ml. uviedol, že otec žalobcu zapožičiaval žalovanému
finančné prostriedky na to, aby mu platil dlhy, ktoré v tom čase mal. Opakovane bol upozorňovaný na
vrátenie finančných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu, čas plnenia bol dohodnutý, a preto súd nemal

právny dôvod zamietnuť žalobu žalobcu. Dohoda o splatnosti pôžičky bola dohodnutá čo najskôr, resp.
keď matka žalovaného predá pozemok. Z tohto dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Opatrovníčka žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

So zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku súdom
prvého stupňa, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením uvedeným súdom
prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého
stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.

Súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy, vrátane svedeckých výpovedí, listinných dôkazov, ako aj tvrdení
samotného žalobcu, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132
Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je vždy
vecou súdu, nie účastníkov konania. Nie je porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská

republika viazaná, ani v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky
(čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), iné hodnotenie vykonaných dôkazov, ako podľa názoru
účastníka, ktorý dôkaz navrhol vykonať. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že čas splnenia
bezúročnej pôžičky uzavretej medzi účastníkmi konania nebol určený, a preto s poukazom na ust. § 564Občianskeho zákonníka má žalobca právo domáhať sa súdnym rozhodnutím určenia času splnenia.
Na tejto skutočnosti súd prvého stupňa správne poukázal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že samostatnou žalobou na určenie času splatnosti pôžičky uzavretej medzi fyzickými osobami -

občanmi v zmysle ust. § 564 Občianskeho zákonníka, nebude žalobca ukrátený na svojich právach, lebo
premlčacia lehota začína plynúť až nasledujúcim dňom po uplynutí času splatnosti pohľadávky, ktorý
určí súd. Je preto v záujme žalobcu, aby si uplatnil samostatnou žalobou určenie splatnosti pôžičky vo
vzťahu k žalovanému a následne, v prípade jej nesplnenia sa domáhal žalobou na plnenie zaplatenia
finančných prostriedkov, ktoré rozhodnutie bude podkladom na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu súd

prvého stupňa správne uzavrel, že žaloba je predčasná, a preto odvolací súd nepovažoval odvolanie
žalobcu za opodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

z dôvodu, že návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nebol predložený. Žalovaný nie je
zastúpený právnym zástupcom a iné trovy konania z titulu odvolacieho konania žalovanému z obsahu
spisu nevyplývajú (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.