Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612207532
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4612207532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: Q.. J. M., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko: C., A. XXXX/XX, proti odporcovi: TOMA, s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch,
Gorkého 2019, IČO: 31 421 695, zastúpenom : JUDr. Ľubomír Varga, bydlisko: Topoľčany, Bernolákova
2112, o určenie neplatnosti zápisnice a hlasovania zo schôdze vlastníkov konanej dňa 15.08.2012 a o
náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 17. apríla 2014 pod č.k. 6C/248/2012-326 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie odporcu proti I. zamietajúcej časti výroku rozsudku o d m i e t a .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zrušenia zápisnice o hlasovaní zo schôdze správcu konanej
dňa 15.08.2012 ako nezákonnej a nemajetkovej ujmy v sume 500 eur. Odporca sa domáhal zaplatenia
nemajetkovejujmy5.000eur.Prvostupňovýsúdnávrhnavrhovateľaavzájomnýnávrhodporcuzamietol.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia o návrhu navrhovateľa podrobne poukázal na výsledky
vykonaného dokazovania, ustanovenie § 80 písm. c/ OSP a ustanovenia § 8 ods.1, § 8a ods. 1, 5 §
8b ods.1, § 14 ods.1-7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platnom v
čase konania schôdze a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je daný. Uviedol, že navrhovateľ

sa domáhal neplatnosti zápisnice z domovej schôdze bytového domu A. č. XXXX C. konanej dňa
15.08.2012. Návrh podal proti odporcovi TOMA, s.r.o., ako správcovi predmetného bytového domu. V
prípade vlastníkov bytov sa jedná o nerozlučné spoločenstvo vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu
vlastníkov a pokiaľ má vo veci rozhodnúť súd o návrhu jedného z nich, toto rozhodnutie sa vzťahuje
na všetkých ostatných vlastníkov bytov, ktorí musia byť účastníkmi konania. Navrhovateľ podal žalobu
iba proti správcovi, ktorý nie je pasívne legitimovaný, preto jeho návrh zamietol. Z toho dôvodu
sa nezaoberal jednotlivými bodmi, ktoré boli predmetom programu schôdze vlastníkov bytov, najmä

napadnutých navrhovateľom. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že došlo k porušeniu
zákona pri hlasovaní. V časti uplatnenej nemajetkovej ujmy uviedol, že navrhovateľ uplatnil nárok z
titulu, že odporca zvolal na deň 15.08.2012 domovú schôdzu s programom odporujúcim zákonu a
vystavenie zápisnice na verejnom priestore obytného domu XXXX ul. A., C.. Preto zisťoval, či a do akej
miery prišlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľa v spoločnosti, v prostredí v ktorom
žije a je opodstatnený jeho nárok. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie
odporcu nenapĺňa predpoklady postupu podľa ustanovenia § 13 OZ, keď nebola splnená existenciatakého zásahu, ktorý by bol schopný vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrozená
osobnosti navrhovateľa a jeho morálnej integrity. Nepreukázal zásah, súd nemal za preukázané, že
došlo k ohrozeniu alebo porušeniu osobnostných práv navrhovateľa konaním odporcu natoľko, že by

bola spôsobená ujma na jeho osobnosti znížením jeho cti, vážnosti u iných občanov, najmä obyvateľov
daného domu. Poukázal na výpovede jednotlivých svedkov, z ktorých vyplýva, že na schôdzi vlastníkov
predmetného bytu konanej 15.08.2012 nedošlo k takému zásahu do osobnostnej sféry navrhovateľa,
čím nedošlo k naplneniu podmienky § 13 OZ.

K návrhu odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 19b ods.3 OZ uviedol, že

do práva na ochranu právnickej osoby možno zasiahnuť podobne, ako do práva fyzickej osoby.
Odporca uplatňoval svoj nárok z titulu ohovárania navrhovateľom, uvádzaním klamstiev, nepravdivých
výrokov, čím narúšal dobré mravy a ohrozoval jeho dobrú povesť. V konaní však nepreukázal, že
podania navrhovateľa boli spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Svedok J.. K. potvrdil, že
vystupovanie navrhovateľa na schôdzi bolo etické, jeho postoj k odporcovi bol kritický, bol voči nemu
otvorený a náročný. Kritiku odporcu zo strany navrhovateľa v zásade nemožno považovať za zásah

do práv chránených zákonnými ustanoveniami, proti oprávnenej kritike nemožno použiť inštitút ochrany
osobnosti.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania vzhľadom na neúspešnosť oboch účastníkov.

Obaja účastníci napadli rozsudok v zákonnej lehote odvolaním.

Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd nevykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie skutkového
stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho názoru. Poukázal na jednotlivé výpovede svedkov na základe
ktorých sa nestotožnil s názorom súdu o nesplnení podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy.
Nestotožnilsanázoromsúduonedostatkupasívnejlegitimácieodporcu,pretoženebolihlasovacielistiny

a v tom prípade je daná zodpovednosť odporcu.

Odporca vo svojom odvolaní namietal procesný postup súdu a priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov navrhovateľovi. Namietal, že zdôvodnenie súdu v časti svedeckej výpovede svedka K., ktorý
bol do roku 2011 zástupca vlastníkov, ale vlastníci bytov ho na schôdzi odvolali. Navrhovateľ svojím
konaním kazí jeho dobrú povesť aj všetkým zamestnancom. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že

návrh navrhovateľa zamietne, jemu prizná nemajetkovú ujmu 5.000 eur a náhradu trov konania.

Účastníci sa k odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote ( § 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 OSP) a zisteným

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky § 213
ods. 2-7 § 213 OSP (213 ods.1OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 214 ods.2, § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Preto
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods.2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Ustanovenie § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné

rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa obmedzí len na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť dôvody na zdôraznenie
správnostipreskúmavanéhorozhodnutia.Vprípade,akúčastníkvodvolaní,ktoréhodôvodmijeodvolací
súd viazaný (§ 212 ods.1 OSP), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne
posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal, v odôvodnení rozhodnutia uvedie svoje úvahy a

názory, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť
súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu.

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal dvoch nárokov. Prvým výrokom súd zamietol žalobu o
neplatnosť zápisnice a hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov obytného domu A. č. XXXX/XX C. z
dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu

prvého stupňa.

Z ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993Z.z. vyplýva, že prehlasovaný vlastník sa môže domáhať
na súde určovacou žalobou neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov, nie neplatnosti
zápisnice o hlasovaní a hlasovania. Podaného nároku sa môže domáhať len vlastník bytu alebo
nebytového priestoru, ktorý je oprávnený na schôdzi hlasovať a ktorého práva, či právom chránené

záujmy boli rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov spoločných zariadení podľa jeho názoru nejakým
spôsobom dotknuté. Tvorcom prejavu vôle, ktorá sa transformuje do podoby uznesení prijatých na
schôdzi sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Zákon nedovoľuje iným osobám ako
vlastníkom návrhom podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. zasahovať do vnútorných pomerov
a rozhodnutí vlastníkov prijatých na schôdzi či zhromaždení vlastníkov. Z toho vyplýva, že žaloba

musí smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome bez ohľadu na to,
či boli prítomní na schôdzi, na ktorej bolo prijaté napadnuté uznesenie. Správca bytu je odlišná
osoba od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd sa preto plne stotožnil s názorom
prvostupňového súdu, že navrhovateľ sa mohol domáhať neplatnosti uznesenia prijatého vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov a nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v tejto časti.

V časti súd zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 500 eur, ktorej sa
navrhovateľ domáhal z titulu uvedenia nepravdivých údajov na schôdzi z dôvodu, že bola vyvesená
na bytovom dome. Aj v tejto časti sa odvolací súd stotožnil so zamietnutím žaloby, pretože sa jedná o
zápisnicu vlastníkov bytov a nebytových priestorov z konanej schôdze. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania účastníkov konania (§ 212 ods.1 OSP) rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto

časti ako vecne správny potvrdil, pretože navrhovateľ v tejto časti žiadnym spôsobom nezdôvodnil, v
čom vidí nesprávnosť rozsudku v tejto časti.

Odporca napadol celý rozsudok odvolaním. Žaloba navrhovateľa bola zamietnutá, preto odporca nie
je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozsudku v jeho I. výroku. Z toho dôvodu odvolací
súd odvolanie odporcu proti I. zamietajúcej výrokovej časti rozsudku podľa § 218 ods.1 písm. b/ OSP

odmietol.

V druhom výroku rozsudku prvostupňový súd zamietol vzájomný návrh odporcu o zaplatenie
nemajetkovej ujmy spôsobenej chovaním navrhovateľa ktorým kazí jeho dobrú povesť. Odporca v
odvolaní namietal vyhodnotenie výpovede svedka K.. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania dospel k záveru, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby nezaložil na

výpovedi tohto svedka, ktorého výpoveď vôbec nehodnotil v tejto časti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie
založil na výpovediach svedkov V. H., Z. V., V. W., K. V., S. X., V. A. ,J.. C. V.. Odvolací dôvod namietaný
odporcom tým nie je daný.Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňovým súdom a jeho právnym
posúdením. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia dostatočne vysporiadal
s námietkami odporcu namietanými v priebehu konania a svoj právny záver dostatočne zdôvodnil.

Odporca vo svojom odvolaní ani neuviedol, v čom konkrétne považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa
za nesprávne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods.1 veta prvá v spojení s §
224 ods.1, 2 OSP a navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní zo zamietajúcej II. výrokovej
časti rozsudku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy

nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok neuplatnil. Odporca bol úspešný v odvolacom
konaní v I. výrokovej časti rozsudku, proti ktorej podal odvolanie navrhovateľ. V tejto časti konania si
odporca neuplatnil náhradu trov konania, trovy konania uplatnil iba za zaplatený súdny poplatok z jeho
vzájomného návrhu. Preto ani odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.