Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8614202448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S V I D N Í K, samosudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobkyne B. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom
Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s
príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2013-1963 zo dňa 19.3.2014.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2013-1963 zo dňa 19.3.2014.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania na účet právneho zástupcu JUDr. Igora

Šafranka, vo výške 251,68 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť poplatok v sume 99,50 eura na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku s návrhom na odklad jeho
vykonateľnosti, ktorý odôvodnila tým, že v predmete veci sa jedná o rozhodcovský rozsudok z 19.3.2014
sp. zn. II/2013-1963, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave a o zmluvu o osobnom účte č. 0116230. Okrem toho návrh odôvodnila tým, že po konzultácií
so Združením Brániť sa oplatí - BSO bola oboznámená, že v prípade rozhodcovských doložiek, akou je

aj rozhodcovská doložka v danom prípade, súdy už judikovali ich nezákonnosť. Žalobkyňa si osobitne
nevyjednala rozhodcovskú doložku, táto rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v
štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne určil dodávateľ. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ tak sa mu už musí
žalobkyňa nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobkyňu nepredvídateľný
a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na
neprijateľnú rozhodcovskú doložku je potrebné vychádzať z rozsudku Súdneho dvora Oceáno Grupo

Editorial SA a Rocio Murciano Quintero a medzi Salvat Editores SA a José m. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-204/98 až C-244/98.

-2- 4C/100/2014Okrem toho návrh ďalej odôvodnila tým, že požaduje naplniť ciele Smernice EÚ, podľa ktorej
sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (článok 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Plnenie ktoré sa

vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vádneho
súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy

určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ostatné neprijateľné podmienky, na základe
ktorých sa od žalobkyne vymáha plnenie ponecháva na judikovanie súdu podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p.
Nekalosťrozhodcovskejdoložkyvyplývanajmäzovzdialenostiaznutnostipodrobiťsarozhodcovskému
konaniu, ak začne pred rozhodcom, čo sa fakticky aj za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení
rozsudku by sa žalobkyňa musela podrobiť podľa § 43

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred
všeobecným súdom by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť vybrať si súd v bydlisko podľa §
87 písm. f/ O.s.p. Na podporu žaloby čo sa týka neprijateľnej rozhodcovskej doložky poukázala na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.US 55/2011 a sp. zn. IV.US 60/2011, taktiež aj na rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C 61/10 zo 6.6.2011, zároveň poukázala aj na list Európskej komisie

zo 14.9.2010. Spotrebiteľské právo bolo porušené nielen použitím neprijateľných podmienok, ale aj
nekalou obchodnou praktikou a tak je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zároveň dala do pozornosti
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 12/2012 zo dňa 16.10.2012. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhla v
zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní odložiť vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku na čas do rozhodnutia vo veci samej. Žalobe navrhla vyhovieť, uplatnila trovy
konania.

Žalovaná nepripojila sa k žalobe.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti
žalobkyne, ktorá bol v konaní zastúpený advokátom.

U žalovanej doručenie vykázané, neúčasť ospravedlnila, vo veci podala písomné vyjadrenie, žalobu
navrhla zamietnuť.

Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav:

StályrozhodcovskýsúdSlovenskejbankovejasociácierozhodcovskýmrozsudkomzodňa19.3.2014sp.
zn.II/2013-1963rozhodolrozhodkyňouJUDr.ĽubicouAdamcovouvprávnejvecižalobcuPROCIVITAS,
s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti žalovanej B. Q. o zaplatenie
456,19 eura s príslušenstvom rozhodol tak, že žalovaná je povinná žalobcovi dlžnú sumu vo výške
456,19 eura spolu s príslušenstvom a to debetnými úrokmi a sankčnými debetnými úrokmi za obdobie

od 1.3.2009 do 15.12.2010 vo výške 94,78 eura, sankčnými debetnými úrokmi vo výške 10 % ročne zo
sumy 456,19 eura odo dňa 16.12.2010 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 50,46
eura pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 16,60 eura, paušálneho poplatku na
krytie správnych nákladov rozhodcovského súdu vo výške 25,00 eur a 20 % dane z pridanej hodnoty,
právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 94,00 eur a to všetko do 3 dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (rozsudok právoplatný 29.4.2014, vykonateľný
2.5.2014).

Zo zmluvy o osobnom účte evidenčné číslo 0116213 vyplývajú zmluvné strany Poštová banka-3- 4C/100/2014

a.s. Bratislava (ďalej len banka) a klient - majiteľ účtu B. Q. (ďalej len klient), predmetom zmluvy je
založenie a vedenie osobného účtu a poskytovanie ďalších služieb k zvolenému účtu č. 14486769/6500,

pobočka Prešov. Zmluva je účastníkmi podpísaná.

Z listu Európskej komisie, generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť zo dňa 14.9.2010 sp. zn. JUST/
A3/RMkbD (2010) 11360 vyplýva, že útvary komisie dostali v súvislosti s podnikateľskými praktikami
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. a ďalších nebankových inštitúcii pôsobiacich na trhu spotrebiteľských
úverovsťažnostiodslovenskýchspotrebiteľov(CHAP2010)651a829),akoajsťažnosťodSlovenského
Združenia na ochranu spotrebiteľa (HOOS, CHAP (2010) 1208). Útvary komisie sa o týchto praktikách

dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania ktorý podľa článku 267
ZFEU podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10). Zdá sa, že týmito praktikami je postihnutá
veľká časť obyvateľov Slovenska, pričom ide najmä o občanov s nízkymi príjmami. Problémy v
spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky sú stanovené
prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky

sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo
strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských
orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Uvedené sťažnosti a vec C-76/2010 súvisia predovšetkým so Smernicou

87/102/EHS a Smernicou 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, so Smernicou 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj správnymi predpismi, prostredníctvom
ktorých sa tieto smernice transponovali do slovenského právneho poriadku. Relevantné môžu byť aj
ďalšie slovenské právne predpisy a právne predpisy EÚ predovšetkým Smernica 2005/25/ES o nekalých
obchodných praktikách.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 16.10.2012 sp. zn. 20Co 12/2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.10.2012 a stal sa vykonateľným 24.10.2012 v právnej veci žalobkyne I. Z. proti
žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenia
na ochranu spotrebiteľa HOOS o neplatnosť rozhodcovského rozsudku jednohlasne rozhodol takto -
potvrdil rozsudok vo výroku o určení rozhodcovskej doložky v zmluve č. 8000003935 za neplatnú, zrušil

rozsudok v prevyšujúcej napadnutej časti t.j. s výnimkou zamietavého výroku a v rozsahu zrušenia vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva systém ochrany
uvedený smernicou je založený na ideí, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči predajcovi alebo
dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalosti. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí
predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich

obsah. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť
proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybni
podmienku prednesenú proti nemu. Žalovaný v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že konanie pred
rozhodcom bolo písomné a preto je sťaženie prístupu žalobkyne na rozhodcovský súd nedôvodné.
Odvolací súd považuje túto námietku na nedôvodnú. Ak zmluvná podmienka, ktorá umožňuje vedenie
ústneho konania pred rozhodcovským súdom na neprijateľnom mieste spotrebiteľovi nadmerne sťažuje

uplatnenie jeho práv, o to viac sťažuje takýto prístup k súdu zmluvná podmienka o rozhodcovskom
konaní, ktorá zavádza písomné konanie. Písomné konanie pred rozhodcom oproti ústnemu konaniu
robí rozhodcovský súd spotrebiteľovi ešte viac vzdialenejším. Preto je záver žalovaného o odstránení
prekážky k súdu zavedením písomného konania nedôvodný. Súdny proces je aj o predkladaní
obhajovacieho spisu, o štúdiu spisového materiálu, o dokazovaní, o nemeritórnych procesných úkonoch

z ktorých je spotrebiteľ vo vzdialenejšom mieste fakticky vylúčený. Súdne konanie je aj o dokazovaní,
ktoré

-4- 4C/100/2014umožňuje spotrebiteľovi využiť všetky prostriedky vrátane konfrontácie za účelom čo najúplnejšieho
zistenia skutkového stavu veci. Článok 4 ods. 1 Smernice Rady 92/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v rámci súdnej kontroly predpokladá zisťovanie okolnosti uzatvárania zmluvy.

Dokazovanie je preto významné a výsluch spotrebiteľa ako dôležitý. Písomné konanie neumožňuje
spotrebiteľovi byť vypočutý a tak prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. Teda písomná forma
rozhodcovského konania nijako nevylepšuje pozíciu spotrebiteľa oproti ústnemu rozhodcovskému
konaniu. Názor žalovaného preto logicky neobstojí a skôr pôsobí ako sofistikovane nachádzanie
spriechodnenia neprijateľnej rozhodcovskej doložky na úkor práv žalobkyne, ktorá konala v nevýhode,

či už z dôvodu neinformovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (m.m. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro body 25 až 37, rozsudok C-243/08 Pannon, bod 30, uznesenie C-76/10 Pohotovosť/Korčovská,
bod 47 - 51). Odradzujúci aspekt rozhodcovského konania vo vzdialenosti cca 500 km od bydliska
žalobkyne v čase vzniku zmluvy bol objektívne umocnený aj výlučnou príslušnosťou súdu na konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku v mieste rozhodcovského konania (§ 88 ods. 2 in fine O.s.p.)
Nič na veci nemení, že sa nakoniec predmetné konanie po eurokomformnom prístupe prvostupňového

súdu uskutočňuje v mieste bydliska žalobkyne (porovnaj každý vnútroštátny súd je povinný v plnej
miere aplikovať právo spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom
musí prípadne neaplikovať akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v
rozpore. Simmenthal C-106/76, ECR 629 In Brostl, A. a kol: Ústavné právo SR, str. 113 alebo tiež
Ústavný súd SR v náleze z januára 2011 konštatuje: všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci

aplikuje ustanovenia práva Európskej únie a je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a z
úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré
je v rozpore s právom spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie
legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom. Na margo Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odvolací súd poukazuje na pomerne stabilizovanú judikatúru

súdov, podľa ktorej je okruh zmluvných klauzúl vypočítaný v prílohe smernice len vzorový a je v
právomoci členských štátov určiť okruh neprijateľných podmienok. Slovenský zákonodarca upravil okruh
zakázaných neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tzv. čierny
zoznam nekalých podmienok. Tento zoznam nepredstavuje prekážku pre súdy v rámci súdnej kontroly
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, zoznam je len indikatívny (arg. slovo najmä).

Naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v spotrebiteľských veciach vyplýva z ustanovenia § 3
ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (3) každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinnosti
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosť ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Žalovaná k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala vyjadrenie, že žalobca vo svojom

žalobnom návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla, že si osobitne nevyjednal rozhodcu,
rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, miesto rozhodcovského
konania si jednostranne určil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu, že spotrebiteľ
sa musí konaniu na rozhodcovskom súde nezvratne podrobiť, riešiť spor pred rozhodcom ktorý je pre
žalobkyne nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského

procesu. Ďalej žalobkyňa žiada naplniť ciele Smernice EÚ, podľa ktorej sa majú štáty postarať o
to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS) o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), žalobkyňa má zato, že plnenie ktoré sa vymáha
bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky,
pričom táto neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä
zo vzdialenosti a nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému

-5- 4C/100/2014konaniu. Ak začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky aj za netransparentných podmienok stalo.
Po zrušení rozsudku by sa žalobkyňa musela podrobiť podľa § 43 zákona č. 244/2002 Z. z., o
rozhodcovskom konaní, konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred všeobecným súdom by

ako spotrebiteľka mala možnosť vybrať si súd v jej bydlisku podľa § 87 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiada súd, aby odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
sp. zn. II/2013-1963 zo dňa 19.3.2014 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej
žalobkyňa žiada, aby súd zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok a zaviazal žalovanú na zaplatenie
trov konania. Žalovaná ďalej vyjadrenie odôvodnila ustanovením § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ďalej ustanovením § 41 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní ak súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/,
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplýva z rozhodcovskej doložky z priloženej zmluvy
o osobnom účte č. 0116230 zo dňa 26.4.2006 v bode 3 článok 5 Záverečných ustanovení ako aj zo
zmluvy o debetnej platobnej karty zo dňa 29.9.2006 v bode 2 článku 8 Záverečných ustanovení a v

zmysle článku 16. Platobný styk uvedený vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom nato,
že pôvodným veriteľom v čase uzatvárania predmetných zmlúv bola Poštová banka, a.s., v zmysle §
93 b/ ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bola povinná ako banka ponúknuť svojím klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o tom, že ich prípadne vzájomné spory z obchodov § 5 písm. i/ budú rozhodnuté v rozhodcovskom

konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Žalovaný ako právny
nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského
zákona. Zdôraznil a dal do pozornosti súdu, že v zmysle bodu 1 článku 5 zmluvy o osobnom účte
klient svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami pre osobný účet a
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať v zmysle bodu 1 článku 8 zmluvy o debetnej platobnej

karte. Klient svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený okrem iného aj so Všeobecnými obchodnými
podmienkami. Poštová banka si splnila povinnosť v zmysle § 96 b/ zákona o bankách teda Poštová
banka, a.s. postupovala v súlade s § 96 b/ zákona o bankách ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.

Súdy opomínajú tú skutočnosť, že Poštová banka bola zo zákona povinná klientovi ponúknuť návrh
rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak nerobila došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek
splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľ práve týmto splnením zákonnej povinnosti
dôvodí zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné

strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom nato, že to vylúčené nebolo, žalovaný nemal inú
možnosť ako podať žalobu na

rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky Poštovou bankou, a.s., v zmysle § 96
b/ ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu inak je neplatná, písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Ak teda rozhodcovská doložka bola dohodnutá v obchodných podmienkach
pre úver, bola dohodnutá riadne v súlade so zákonom. Vzhľadom nato, že zmluva o osobnom účte

bola uzatvorená 26.4.2006 a zmluva o debetnej platobnej karte bola uzatvorená 29.9.2006 teda
pred novelizáciou Občianskeho zákonníka týkajúcou sa spotrebiteľských vzťahov úprava Občianskeho
zákonníka sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje nakoľko zákonník

-6- 4C/100/2014taxatívne vymedzoval ktoré zmluvy možno považovať za spotrebiteľské a teda sa táto úprava na tento
typ zmluvy nevzťahuje. Podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. PL.US
36/95) k imanentným znakom právneho vzťahu neodmysliteľné patrí aj požiadavka (princíp) právnej

istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou je i zákaz spätného (retroaktívneho)
pôsobenia právnych predpisov resp. ich ustanovení. Zákaz retroaktivity je súčasťou ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR. Žalovaný ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v
súladesustanoveniamirozhodcovskéhozákona.Ďalejvyjadrenieokreminéhoodôvodnil,žejevylúčene
a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosť zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských podmienkach, nakoľko ide o sekundárny zdroj
právaajezáväznáprekaždýčlenskýštát,nemožnojupoužiťvhorizontálnychvzťahochmedzisubjektmi
súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. Voľbou spotrebiteľa
bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojím podpisom a prejavil tak svoju vôľu avšak
súd by svojím rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za irelevantnú, nerešpektujúc ju, nahrádzal
by ju svojím rozhodnutím postaveným nad zákon. Zasiahol by do zmluvnej voľnosti strán, odňal by

žalovanému právo uspokojiť svoju pohľadávku, porušil by základné princípy právneho štátu, ako aj
viaceré právne normy odvolávajúc sa na ochranu spotrebiteľa dôvodiac rozporom s dobrými mravmi.
Predmetné zmluvy ktorej plnenie je predmetom konania predstavuje štandardné zmluvy, ktorými banka
poskytuje bankové obchody, pričom banka bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s
ustanoveniami zákona o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny

nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky. Podľa článku 12 ods. 4 zákona č. 460/1992 Z.
z., Ústavy SR nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné
práva a slobody. Žalovaná ďalej poukázala, že žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa k žalobnému
návrhu ktorý bol podaný na rozhodcovskom súde t.j. rozhodcovský súd zaslal žalobkyni v súlade s
článkom 7 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu zaslaná žaloba listom II/2013/1963 zo

dňa 6.12.2013 spolu s výzvou, aby sa k žalobe písomne vyjadrila. Na uvedenú výzvu žalobkyňa žiadnym
spôsobomnereagovala,t.j.vstanovenejlehoteneoznámilasvojužalobnúodpoveď,nepredložilažiadne
listinné dôkazy, neustanovila sa rozhodcu, a ani nenamietala rozhodcovskú doložku, bola nečinná.
Preto rozhodcovský súd pokračoval v konaní a vydal na základe predložených listinných dôkazov
rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.3.2014 sp. zn. II/2013-1963 ktorý nadobudol právoplatnosť 29.4.2014

a vykonateľnosť 2.5.2014 a stal sa exekučným titulom. Žalovaná má zato, že žalobkyňa v žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedla žiadne relevantné dôvody ktoré predpokladá ustanovenie
§ 40 ods.1 písm. a/ - j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v súlade vo všeobecnými právnymi predpismi nakoľko žalobkyňa ako dlžník si nesplnila svoje
povinnosti voči žalovanému ako právnemu nástupcovi veriteľa pričom tento je po formálnej aj materiálnej

stránke vykonateľný. Žalobu navrhla zamietnuť, uplatnila trovy konania (žalovaná vyjadrenie podala
cestou Advokátskej kancelárie verita, s.r.o. avšak súčasne s vyjadrením nebola doložená plná moc).

Poštová banka (právny predchodca žalovanej) listom z 31.7.2008 vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej
sumy, zároveň túto poučil, že ak dlžná suma do 30 dní od doručenia výzvy nebude zaplatená a nebude
žalobkyňoupodpísanánávratkajepotrebnépovažovaťtútovýzvuajzavýpoveďzmluvyoosobnomúčte.

Poštová banka (právny predchodca žalovanej) tlačivom návratka s uvedením Q. B. z obsahu
ktorej vyplýva text sa týmto zaväzujem uhradiť Poštovej banke a.s. dlžnú sumu na mojom učte
000000-0014486769/6500 vo výške 14 660,73 Sk/489,97 eur za nasledujúcich podmienok: dlžnú sumu
budem uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1/10 dlžnej sumy (minimálne však
300 Sk/9.96 eur), každá pravidelná mesačná splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, Poštová banka

je oprávnená počas doby nepovoleného prečerpania prostriedkov na mojom účte úročiť existujúcu
pohľadávku sankčnou úrokovou sadzbou podľa aktuálneho oznámenia Poštovej banky o úrokových
sadzbách (návratka tvorí formulár tlačiva, táto okrem mena a priezviska nie je vyplnená ani podpísaná).

-7- 4C/100/2014

Poštová banka (právny predchodca žalovanej) listom z 31.7.2008 označeným ako oznámenie o

zrušení o povoleného prečerpania upovedomila žalobkyňu, že na účte 000000-0014486769/6500
vzniklo nepovolené prečerpanie čím sa porušili príslušné ustanovenia platných obchodných podmienokpre osobný účet, banka zrušila poskytovanie povoleného prečerpania na osobnom účte, tým zaniklo
právo čerpať peňažné prostriedky do výšky povoleného prečerpania.

Poštová banka (právny predchodca žalovanej) listom z 24.3.2009 označeným ako výzva, pokus o zmier

upovedomila žalobkyňu, že v zmysle platných obchodných podmienok je klient povinný vyrovnať všetky
záväzky voči banke vzniknutých z titulu debetného zostatku na bežnom účte, ďalej banka má záujem
o mimosúdne vyriešenie prípadu a vyzvala žalovanú na zaplatenie 576,19 eura/17 358,30 Sk s 10 %
ročným úrokom od 1.3.2009 do zaplatenia. Z výzvy zároveň vyplýva poučenie, že nezaplatenie dlžnej
sumy bude mať za následok, že Poštová banka podá na súd žalobný návrh.

Z oznámenia 7/2006 Poštová banka s účinnosťou od 15.9.2006 stanovuje Poštová banka, a.s. v

percentách - debetné sadzby, sankčná debetná úroková sadzba pre osobný účet a pre podnikateľský
účet (nepovolený debet) - 24 p.a.

V konaní pred súdom žalovaná zotrvala na podanej žalobe, poukázala na ustálenú judikatúru Krajského
súdu v Prešove, na rozhodnutia ďalších krajských súdov a na rozhodnutia najvyššieho súdu konštatujúc,
že ak bol vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky ide o tzv.

neexistujúce rozhodnutia. Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ktorý
tak isto vylučuje použitie rozhodcovskej doložky pri tam stanovených podmienkach. Žalobe navrhla
vyhovieť.HhH

Zistený stav súd právne uzatvára:

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až s/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu
a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého
pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza
na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia

vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú

sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet
nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver

pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob

-8- 4C/100/2014určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia

sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa
§ 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a prace, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka).

Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom
ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek
zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa

nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto
ustanovením je neplatná ( § 53c Občianskeho zákonníka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

-9- 4C/100/2014

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník

rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku
zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie

účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol
dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy

na ochranu práv spotrebiteľa.13a (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia (§ 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
(§ 4 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných

-10- 4C/100/2014

zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
(§ 4 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do

zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §
3. (§ 4 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa týchto podmienok a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 vyššie uvedenej Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku. Nárok žalobkyne posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, pričom podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V
konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o osobnom účte č. 0116230
pričom zo záverečných ustanovení (článok 5) bodu 6 vyplýva zmluvné strany sa dohodli, že všetky

spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporu o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované
pred Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácií bank SR a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany konečné a záväzne. K
tejto dojednanej doložke je potrebné zdôrazniť, že zmluva o osobnom účte má formulárovú predtlač,
ďalej bod 6 je písaný drobným písmom, z toho zároveň plynie, že predmetná doložka nebola dojednaná

individuálne, túto stanovil dodávateľ v danom prípade predchodca žalovaného (Poštová banka, a.s.)
pričom právne následky z toho plynúce platia pre žalovaného a nezbavujú žalovaného zodpovednosti
pretože práve žalovaný titulom zmluvy o osobnom účte uplatnil nárok na rozhodcovskom súde a tento
stav ho nezbavuje zodpovednosti, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne pričom
bez povšimnutia nemôže zostať výzva predchodcu žalovaného z 24.3.2009 sp. zn. 01128/2009-D kde

práve predchodca žalobcu vyzýva žalovanú na splnenie povinnosti prípadne mimosúdne riešenie
sporu pretože v opačnom prípade podá žalobu na súd. V predmete veci žalovaný nárok uplatnil v
rozhodcovskom konaní, vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, žalovanej bola uložená povinnosť
na plnenie (456,19 eura s príslušenstvom).

Skutočnosť na ktorú poukazuje žalovaná tak ako to vyplýva aj z poučenia rozhodcovského rozsudku

zo dňa 19.3.2014 sp. zn. II/2013-163, že účastník rozhodcovského konania môže sa podanou žalobou
podanou na Okresnom súde Bratislava I domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku nezbavuježalovaného zodpovednosti pretože práve žalovaný uplatnil právo v rozhodcovskom konaní vo vzťahu
k žalobkyni ako spotrebiteľovi. Rozhodcovská zmluva už bola vopred naformulovaná v podobe
pretlačeného formulára ktorú žalovaný v rámci svojej činnosti (predchodca žalovaného) použil v

prípadoch uzatvárania rôznych zmlúv a neurčitého počtu spotrebiteľov. Porušenie práva spotrebiteľa
predchodcom žalovaného nezbavuje žalovaného zodpovednosti. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré
sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. Členské štáty si mohli vybrať do akej miery
prevezmú smernicou odporučované nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom

prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj

-11- 4C/100/2014

širšie ako odporúča smernica. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl,
slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok, to znamená, že súdu nebráni
nič judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice
alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa v danom prípade zmluva
o osobnom účte z 26.4.2006 (článok 5 záverečné ustanovenia bod 6 zmluvné strany sa dohodli, že

všetky spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované
pred Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácií bank SR, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku
Rozhodcovského súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzne),
zmluva o debetnej platobnej karte zo dňa 29.9.2006 (článok 8 - záverečné ustanovenia bod 2
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú z platobného styku budú rozhodované

Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej bankovej asociácií, rozhodnutie rozhodcovského súdu
bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzne). Podľa všeobecných obchodných podmienok
článku 16 banka a klient sa dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú z platobného styku z bankových
obchodov, predložia na prejednanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bank so
sídlom Rajská 15/A, 814 99 Bratislava a toto rozhodnutie bude pre strany konečné a záväzné. Podľa

názoru prvostupňového súdu vzhľadom na vyššie uvedené je jednoznačné, že žalobkyňa si osobitne
nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská doložka už bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve
taktiež miesto rozhodcovského konania jednoznačne určil dodávateľ teda rozhodcovská doložka je
neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ tak žalovaná sa musí tomu
nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom a podľa žalobkyne tento je pre ňu nepredvídateľný

a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Vo veci je možné
stotožniť s tvrdením žalobkyne, že táto požaduje naplniť ciele Smernice EÚ, podľa ktorej sa majú
štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (článok 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS ods. 1 zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby
zmluva podľa týchto podmienok a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok). V prejednavanej veci nepochybne
ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac podľa obsahu spisu
dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od

občianskeho súdneho konania, nepredstavil tomu pravidla podľa akých sa bude viesť súkromný súdny
proces a nedal mu preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Na individuálne dojednanie je
potrebné rešpektovať a zachovávať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Opak
tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktik (klamlivá
obchodná praktika). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za podmienok keď nepoznajú

pravidla arbitráže - predmet rozhodcovskej zmluvy, nevenujú tomu dostatočnú pozornosť (formuláru) sa
zneužívakzáveromoindividuálnomvyjednanízostranyspotrebiteľa,pričomnatomničnemenítechnika
predkladania, či už je doložka zakomponovaná do Všeobecných obchodných podmienok (zmluvných)
alebovyhotovenieštandardnejrozhodcovskejzmluvynasamostatnomliste,vdanomprípadespôsobom
ako je vyššie uvedené. Neprijateľná zmluvná podmienka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiachvneprospechspotrebiteľaapriečisadobrýmmravom.Akrozhodcovskékonanieprebehlona základe neplatnej rozhodcovskej doložky (zmluvy) tak aj nový kvalifikovaný záväzok ktorý mal vzísť z
takého vadného súkromnoprávneho procesu nie je v súlade s dobrými mravmi. Rozhodca nerešpektoval
predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako aj

odklad jeho vykonateľnosti. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä zo vzdialenosti a z nutnosti
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak začne konanie pred rozhodcom čo v danom prípade aj za
netransparentných podmienok bolo. Preto z uvedených

-12- 4C/100/2014

dôvodov bolo potrebné takto rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s .p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na
návrh vzmysle§ 151ods. 1O.s.p.,nakoľkožalobkyňabolavkonaníúspešnásúdtejtopriznalnáhradu
trov konania na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta Advokátskej kancelárie so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, vo výške 251,68 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia z neurčitej hodnoty čo predstavuje podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len AT) za jeden
úkon právnej služby odmenu 61,87 eura a 8,04 eura paušál pri vykonaných úkonoch: - prevzatie a
príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§13a ods. 1, písm. a/AT) - 61,87 eura, paušál
8,04 eura, podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/AT) - 61,87 eura, paušál 8,04 eura, zastupovanie pri
pojednávaní dňa 28.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/AT) - 61,87 eura, paušál 8,04 eura, odmena spolu

bez DPH - 209,73 eura, DPH 20 % - 41,95 eura, odmena advokáta spolu s DPH 251,68 eura.

Podľa osvedčenia o registrácií pre daň z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je JUDr. Igor Šafranko,
identifikačné číslo pre daň SK:1031237812, platiteľom dane od 1. marca 2005, vydal Daňový úrad
Prešov 1.

Náhradu trov konania navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka,

VÚB Prešov, číslo účtu: SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 18914 spôsobom ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Nakoľko žalobkyňa podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch § 4 ods. 2 písm. za/ je od
poplatku osobne oslobodená, pričom súd žalobe vyhovel, poplatková povinnosť v rozsahu 99,50 eura
podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov prechádza na žalovaného v súlade s § 2 ods.

2 citovaného zákona, preto súd vyslovil, že neúspešný žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v
sume 99,50 eura na účet Okresného súdu Svidník, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov

200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.