Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200211
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne I. N., bytom X. XX, C., právne
zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti
žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3,
Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Co 17/2013/Mi zo dňa 4.
decembra 2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. Co 17/2013/Mi zo dňa 4. decembra 2013 vo výroku, ktorým
potvrdil výrok rozhodnutia bývalej Správy katastra Prešov č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30. septembra

2013onevyhovenínámietokkparcelámEKNč.1-123/1,1-123/101,1-122/4,1-123/102,1-458,1-459/1,
1-603/2 a 1-603/102 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa
30. septembra 2013 vo výroku, ktorým nevyhovela námietkam k parcelám EKN č. 1-123/1, 1-123/101,
1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.

Z a s t a v u j e konanie vo vzťahu k výroku, ktorým žalovaný potvrdil výrok rozhodnutia Správy katastra

Prešov o vyhovení námietkam k parcele EKN 1-122/3, a ktorým žalovaný zmenil výrok rozhodnutia
Správy katastra Prešov s tým, že o námietkach k špecifikovaným parcelám sa rozhodne v samostatnom
konaní podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 488,87 € v lehote 10 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr.
Martiny Kožárovej Jenčovej, advokátke zriadená v Q., a.s., č.ú. XXX XXX XX XX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.12.2013 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7

ods. 1 a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) a podľa § 2 ods. 3, § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu
Správy katastra Prešov, odbor katastrálnych konaní (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. C ROEP
90/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 o námietkach žalobkyne zo dňa 04.01.2012 proti výpisu z návrhu registra
obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k.ú. G. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil výrok
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 o vyhovení
námietkam k parcele E KN č. 1-122/3 a výrok rozhodnutia o nevyhovení námietkam k parcelám E KN č.
1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1,123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102; zmenil výrok rozhodnutiaprvostupňového správneho orgánu č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 30.09.2013 o rozsahu parciel, ktoré
budú predmetom konania podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. tak, že v samostatnom konaní podľa §
12 citovaného zákona rozhodne o námietkach k týmto parcelám: E KN č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101,

1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503,
1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2,
1-558/3,, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1,
1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1; mpč. 259/2 a mpč. 260/2.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 04.01.2012 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené
námietky žalobkyne zo dňa 18.12.2011 proti výpisu z návrhu ROEP v k.ú. G.. Námietky sa týkali
parciel registra „E“ katastra nehnuteľností, a to č.: 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103,
1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1,
1-890/2, 1-890/3, 1-122/3, 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1,
1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1, 1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308,

1-458, 1-459/1, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-603/2, 1-603/102, 1-259/1,
1-260/1; mpč. 259/2 a 260/2. Z námietok vyplýva, že žalobkyňa podala námietky podľa ust. § 7 ods. 3
zákona č. 180/1995 Z.z. a zároveň namietala aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom
v námietkach žiadala rozhodnúť podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Prvostupňový správny
orgán rozhodnutím č. C ROEP 90/2011/Pe zo dňa 25.10.2012 podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995

Z.z. námietkam žalobkyne nevyhovel. Na základe odvolania žalobkyne bolo rozhodnutím odvolacieho
orgánu, Správy katastra Prešov, ako správy katastra v sídle kraja č. Co 42/2012/Ba zo dňa 10.06.2013
totorozhodnutiezrušenézdôvodovvecnýchaprocesnýchpochybeníavecbolasprávekatastravrátená
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Uviedol, že listom zo dňa 14.08.2013 prvostupňový správny orgán vyzval žalobkyňu, aby do 10 dní
od doručenia výzvy upresnila svoj návrh a oznámila, ktorých parciel sa návrh na vydanie rozhodnutia
podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. týka. Súčasne poučil žalobkyňu, že o tomto návrhu rozhodne v
samostatnom konaní. Dňa 22.08.2013 bol správe katastra doručený list právnej zástupkyne žalobkyne
JUDr.MartinyKožárovejJenčovej,vktoromuviedla,ževnávrhuROEPsúparcelyč.1-797/2,1-797/102,

1-797/202, 1-797/302, 1-797/402, 1-797/502, 1-797/3, 1-797/103, 1-797/203, 1-797/303, 1-797/403,
1-797/503, 1-797/603, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-556/102, 1-558/1, 1-558/2 a 1-558/3, resp.
ich časti zapísané v prospech Mesta Prešov, a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vlastníctve
k nehnuteľnostiam zo dňa 18.03.1999, spísanom vo forme notárskej zápisnice č. N 602/98, Nz
114/99 pred notárom JUDr. Mariánom Petrom, podľa geometrického plánu č. 14360071-107/98,

úradne overeným pod č. 1664/98, ktorého správnosť údajov namietajú účastníci konania z dôvodu,
že odporujú skutočnosti, pretože uvedené nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané na účastníkov, resp.
ich právnych predchodcov. Zdôraznila, že pôvodní vlastníci si uplatňovali svoje vlastnícke práva od
Mesta Prešov a opakovane žiadali o majetkoprávne vysporiadanie ich nehnuteľností. Konštatovala, že
uvedené nehnuteľnosti boli predmetom dedenia v celom ich rozsahu, a to v niektorých prípadoch pred

osvedčenímMestaPrešov,akoajpoosvedčení.Uviedla,žeosvedčenieneuvádzaakýmvyvlastňovacím
rozhodnutím malo dôjsť k vyvlastneniu a osvedčené boli z väčšej časti pozemky, ktoré mali byť
predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice,
pričomtotovyvlastňovacierozhodnutieniejeopatrenériadnoudoložkouprávoplatnostiavykonateľnosti,
resp. že k právoplatnosti nemohlo dôjsť pre nevyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Poukázala na

judikatúru, podľa ktorej je možné spochybniť obsah verejnej listiny, čo vyplýva aj z ust. § 12 ods.
1 zákona č. 180/1995 Z.z. a žiadala, aby v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona
bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k osvedčeným parcelám v
prospech účastníkov konania. Súčasne žiadala, aby v súlade s § 12 ods. 1 citovaného zákona
bolo potvrdené vlastnícke právo účastníkov v im zodpovedajúcich podieloch, a to k nehnuteľnostiam

parc. č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/3, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/202, 1.797/302,
1-797/502, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1,
1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1,
1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3,
1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, 259/2 a 260/2, ktoré sú v návrhu ROEP zapísané v prospech Mesta Prešov,

resp. Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu Prešov, ktorí mali vlastníctvo nadobudnúť na
základe rozhodnutí finančného odboru ONV Prešov. Vo vzťahu k týmto parcelám uviedla, že je potrebné
námietky posúdiť ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. z dôvodu, že účastníci v námietkach
namietali zníženie výmery s poukazom na to, že uvedené parcely považujú za svoje a navrhujú zapísaťpôvodnú výmeru parciel v ich prospech. V závere uviedla, že v prípade, ak prvostupňový správny orgán
nebude mať splnené podmienky pre postup podľa § 12 citovaného zákona, je toho názoru, že sú splnené
podmienky pre postup podľa § 11 citovaného zákona.

Konštatoval, že po opätovnom prejednaní veci prvostupňový správny orgán dňa 30.09.2013 rozhodol
tak, že námietkam k parcele E KN č. 1-122/3 vyhovel a námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1,
1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 nevyhovel. Zároveň rozhodol,
že o obsahu námietok k parcelám E KN č. 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103,

1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1,
1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1,
1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3,
1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, mpč. 259/2 a 260/2 rozhodne v samostatnom konaní v súlade s ust. § 12
zákona č. 180/1995 Z.z. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, žalobkyňa podaním zo dňa 04.01.2012 doručila
komisii pre vypracovanie ROEP pre k.ú. G. námietky podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. k

vyššie uvedeným parcelám. Prvostupňový správny orgán začal konanie o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa ust. § 5 zákona č. 180/1995 Z.z. verejnou vyhláškou č. ROEP
24/2011 zo dňa 08.03.2011 pre k.ú. G.. Listom zo dňa 21.02.2011 zriadil podľa § 4 citovaného zákona
komisiu pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „komisia“). V súlade s
ust. § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. vyhláškou zo dňa 01.04.2011 zverejnil týmto dňom po dobu

30 dní návrh ROEP a prostredníctvom komisie doručil výpisy z ROEP známym účastníkom konania.
Žalobkyni bol výpis z návrhu ROEP doručený dňa 07.12.2011 a námietky proti svojmu výpisu z ROEP
podala dňa 04.01.2012, teda včas. Konštatoval, že hlavným dôvodom vypracovania ROEP pre dané
katastrálne územie je potreba obnovy výkonu pozemkového vlastníctva k pôvodným nehnuteľnostiam.
K námietkam žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o parcelu E KN č. 1-122/3 tejto vyhovuje z dôvodu, že

pozemkovoknižná parcela mpč. 122/3 nebola predmetom dostupných rozhodnutí a v konaní nebolo
žiadnou listinou preukázané, že vlastnícke právo prešlo na bývalý Československý štát, preto pri zápise
vlastníckeho práva k tejto parcele je potrebné vychádzať z pôvodných údajov zapísaných v pozemkovej
knihe v súlade s v tom čase platnými právnymi predpismi. Preskúmal námietku k parcele E KN č.
1-514 a uviedol, že táto parcela má byť predmetom ROEP. Konštatoval, že námietkam k parcelám

E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 nevyhovuje z dôvodu prechodu
vlastníckeho práva na štát na základe verejných listín uvedených v odôvodnení k týmto parcelám. Pri
parcelách E KN č. 1-123/102 a 1-122/4 konštatoval, že tieto parcely nikdy neboli v pozemkovej knihe
zapísané vo vlastníctve Bývalých urbárskych gazdov obce D.. Zároveň uviedol, že návrh žalobcu na
vydanie rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. je podaný oneskorene, preto na tento

návrh v konaní neprihliada. Rovnako neprihliada ani na tie parcely, ktoré sú uvedené v odpovedi na
výzvu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.08.2013, ktoré neboli predmetom námietky zo dňa
04.01.2012, pretože predmetom rozhodnutia môžu byť iba tie parcely, ktoré boli uvedené v námietkach
a boli podané včas.

Ďalej konštatoval, že proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa
prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Martiny Kožárovej Jenčovej v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom právna zástupkyňa namietala argumentáciu prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k
parcelám č. 123/1 a 123/101, že parcela mpč. 123/1 bola vyvlastnená v prospech Československého
štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov, predtým vykúpená na základe kúpnej zmluvy v

prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov a zapísaná v prospech
Mesta Prešov na základe žiadosti č. OSMPaMH/1101893-Ad. Vytýkala správnemu orgánu, že uvedené
listiny akceptoval, avšak potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo
vydané v rámci reštitučného konania, nerešpektoval. Poukázala na zrejmú nelogickosť vykonávaných
prevodov, keď najskôr mala byť celá parcela predaná, následne vyvlastnená, pričom vyvlastňovacie

rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na liste vlastníctva. Konštatovala, že nepodáva
odvolanie vo vzťahu k parcelám 123/102 a 122/4, pretože tieto nikdy neboli vo vlastníctve Urbárskych
gazdov obce D.. Vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2 a 603/102 uviedla, že na rozhodnutia
finančného odboru nie je možné prihliadať, pretože samé osebe nemali konštitutívne, ale len
deklaratórne účinky. Zdôraznila, že ak prvostupňový správny orgán rešpektuje právny stav vytvorený

zákonom č. 81/1949 Zb., ktorým ex lege prechádzalo vlastnícke právo k pasienkom, pôvodne vo
vlastníctve urbárnikov, na družstvá, tak musí rešpektovať aj právny stav vytvorený zákonom č. 49/1959
Zb., ktorým opätovne ex lege došlo k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov alebo ich
právnychnástupcovkpozemkomzdruženýmvdružstve,ktoréichobhospodarovalo.Poukázalanato,žev konaní predložili dôkaz, z ktorého je zrejmé, že družstvo v obci D. nikdy nevzniklo. S týmito dôkazmi a
námietkami sa prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Namietala nesprávnosť
napadnutéhorozhodnutiavovzťahukvšetkýmparcelám,ktorýsatýkaajvtom,žeprvostupňovýsprávny

orgánnesprávneposúdilpodanénámietkypodľa§11zákonač.180/1995Z.z.Postupovalnesprávne,ak
odpoveď na výzvu, v ktorej účastníci žiadajú posúdiť námietku ako návrh podľa § 11 zákona posúdil ako
samostatný návrh podľa § 11 citovaného zákona a ako podaný oneskorene ho zamietol. Aj z judikatúry
vyplýva, že námietky sa majú posudzovať podľa ich obsahu aj ako návrh podľa § 11. Z obsahu podaných
námietok je zrejmé, že bolo namietané zníženie výmery s poukazom na to, že uvedené parcely považuje

žalobca za svoje a takto mal byť aj návrh podľa 11 citovaného zákona posúdený a za tým účelom malo
byť vykonané dokazovanie. V týchto prípadoch preto prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil
skutkový stav. Za nesprávne považovala napadnuté rozhodnutie v časti, podľa ktorej parcely registra
E KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 neboli predmetom námietky účastníkov konania. Parcely
boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3 v návrhu ROEP, voči ktorým námietky
uplatnené boli.

Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu,
vykonal dokazovanie listinami predloženými v spise a zistil tento skutkový stav:

Parcela E KN č. 1-123/1 a 123/101

Pozemkovoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31 v k.ú. D. v
prospech Bývalých urbárskych gazdov obce D. v celosti titulom kúpy číslom denníka 5301 z roku
1929. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa
zápisu v PKV č. 31 v k.ú. D., bola PVZ č. 107/93 na LV č. XXXX v k.ú. D. zapísaná okrem iných

aj parcela E KN č. 123/1 v prospech Bývalých urbárskych gazdov obce D. v celosti. Priebeh hraníc
pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na
mape určeného operátu na parcelu E KN č. 123/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového
spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObU-
práv.-96/03345-002 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v podiele 48/2176

okrem iných aj k parcele E KN č. 1-123/1 zapísanej na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v
k.ú. G.. ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k.ú. G. zo dňa 11.08.2011
bola parcela E KN č. 1-123/1 na LV č. XXXX v k.ú. G. zrušená a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39
ods. 2 katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov katastra je spochybnená,
pretože zápis žiadosti č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru D. - pozemkového spoločenstva o zápis členov

na LV č. XXXX v k.ú. G. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá
na zápis. Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 odboru
výstavby rady ONV v Prešove bola celá mpč. 123/1 o výmere 2018 m2 zapísaná v PKV č. 31 v
k.ú. D. vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov
na výstavbu skleníkov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 65/74. Geometrickým plánom

č. 191-17-25-57-920-405 vyhotoveným 29.05.1957 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej
parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč.
123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k.ú. D.. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 137/1 bol vykonaný PVZ č.
65/74 na LV č. XXX v k.ú. G. v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta
Prešov v celosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.1957. Pri tvorbe THM v k.ú. D. došlo k novému

zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer
odvodenéhozgeometrickéhoapolohovéhourčenia.PrečíslovanieparcielbolovykonanéPVZč.845/76.
Na základe toho bola parcela EN č. 137/1 prečíslovaná na parcelu EN č. 3043 na LV č. XXX (v súčasnosti
parcela registra C). PVZ č. 5/79 bol na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 53-ZPZ
419/78 vymazaný z LV č. XXX v k.ú. G. Hospodársky kombinát Mesta Prešov a na základe uznesenia

Mestského súdu v Košiciach č. PK 159-ZPU 418/78 a č. PK 159-ZPZ 449/78 bol na LV č. XXX v k.ú. G.
zapísaný Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov. PVZ č. 860/93 bola parcela EN č. 3043 zapísaná
na LV č. XXXX v k.ú. G. v prospech Mesta Prešov v celosti na základe žiadosti Mestského úradu v
Prešove, odboru správy majetku, privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101/93-Ad,
ktorej prílohou bol delimitačný protokol. Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom

operáte PVZ č. 81/94 a 356/94 došlo k rozdeleniu parcely C KN č. 3043. V návrhu ROEP v k.ú. G.
je mpč. 123/1 zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech Slovenskej
republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN č. 1-123/101 o výmere 88 m2 v
prospechSlovenskejrepublikyvcelostivspráveSlovenskéhovodohospodárskehopodniku,š.p.BanskáŠtiavnica a E KN č. 1-123/201 o výmere 1037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe
Slovenského pozemkového fondu. Rozdelenie parcely určeného operátu bolo vykonané z dôvodu, že
pôvodná nehnuteľnosť je delená vlastníckymi hranicami pozemkov, ktoré sú evidované v registri C a

vpísané do LV v zmysle § 7 ods. 8 Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie
pozemkov (MN 84.11.13.32.31.00-06). Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-123/1 a
1-123/101 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením daných
častí parcely mpč. 123/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami.

Parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1

Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 o výmere 1331 m2 a mpč. 459/1 o výmere 2742 m2 boli zapísané
v PKV č. 44 v k.ú. D. v prospech Urbárskych gazdov obce D. v celosti titulom pokonania číslom
denníka 532 z roku 1873. Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v
extravilánepodľazápisuvPKVč.44vk.ú.D.,boliPVZč.555/93naLVč.XXXXvk.ú.D.zapísanéokrem

iných aj parcely E KN č. 458 a 459/1 v prospech Urbárskych gazdov obce D. v celosti. Priebeh hraníc
mpč. 458 a 459/1 boli zidentifikované na priebeh hraníc parciel zobrazených na mape určeného operátu
na parcely E KN č. 458 a 459/1. Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV
č. Z 3903/2003 a potvrdenia Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002
bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu v podiele 48/2176 okrem iných aj k parcelám

E KN č. 1-458 a 1-459/1 zapísaným na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k.ú. G.. ČZ
920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k.ú. G. zo dňa 11.08.2011 boli parcely
E KN č. 1-458 a 1-459/1 na LV č. XXXX v k.ú. G. zrušené a v časti „C“ LV bola v zmysle § 39 ods.
2 Katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis
žiadosti č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru D. - pozemkového spoločenstva o zápis členov na LV č. XXXX v

k.ú. G. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. Rozhodnutím
Finančného odboru Okresného úradu v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968 H. zo dňa 05.11.1968 zapísaného
do operátu EN pod PVZ č. 49/73 prešlo vlastnícke právo predmetných nehnuteľností Urbárskych gazdov
obce D. na Československý štát. Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 a 459/1 boli zverené do správy
Štátneho majetku n.p. v Prešove. Podľa zákresu v pozemkovej mape je zrejmé, že mpč. 458 a 459/1

boli zlúčené do parcely EN č. 517/3, ktorá bola PVZ č. 184/91 zapísaná na LV č. XXX v k.ú. G. v
prospech Čs. štátu - ZVL - Závod na výrobu ložísk, n.p. Prešov v celosti. Pri THM v roku 1976 bola
parcela EN č. 517/3 prečíslovaná na parcelu č. 3138. V návrhu ROEP vk.ú. G. je zostatková časť
mpč. 458 zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-458 o výmere 17 m2 a zostatková časť mpč. 459/1
je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-459/1 o výmere 616 m2 v prospech Slovenskej republiky v

správe Obvodného úradu Prešov v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla
na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 348/1968 H. Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-458
a 1-459/1 je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti ROEP a identické so zobrazením parciel mpč.
458 a 459/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami.

Parcela E KN č. 1-603/2 a 1-603/102

Pozemkovoknižná parcela mpč. 603/2 o výmere 2159 m2 bola zapísaná v PKV č. 271 v k.ú. D. v
prospech Urbárskych gazdov obce D. v celosti na základe zámennej zmluvy číslom denníka 637 z
roku 1955. Geometrickým plánom č. 310-31-25-58-919-405 vyhotoveným 05.11.1958 bol zadefinovaný

priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 601/2, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „p“ z
mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271 v k.ú. D.. Dielom „p“ sa z mpč. 603/2 odčlenila časť o výmere 370 m2.
Zápis novovytvorenej parcely EN č. 601/2 bol vykonaný PVZ č. 112/68 v prospech Československého
štátu - Okresnej správy ciest, Prešov v celosti na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 8/1958. Na základe
rozhodnutia Finančného odboru Okresného úradu v Prešove č. Fin. Rp. 425/70 H. zo dňa 19.01.1970

zapísaného do operátu EN PVZ č. 61/70 prešlo vlastnícke právo aj k parcele mpč. 603/2 v jej zostatkovej
výmere z Urbárskych gazdov obce D. na Československý štát. Technickým podkladom k listine bola
identifikácia parciel č. 2498/1969, v ktorej je uvedené, že mpč. 603/2 zapísaná v PKV č. 271 v k.ú. D. je
zlúčená do honu štátnych majetkov č. 581. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 61/70 na LV č.
XXX v k.ú. D.. Pri tvorbe THM v k.ú. D. bola PVZ č. 845/76 parcela EN č. 581 prečíslovaná na parcelu EN

č. 3619 na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C). PVZ č. 1/87 bola parcela EN č. 3619 zapísaná na
LVč.XXXvk.ú.G.zrušená.Nazákladeúlohy,ktorejúčelombolozakladanieevidencieprávnychvzťahov
v extraviláne podľa zápisu v PKV č. 271 v k.ú. D. bola PVZ č. 887/93 na LV č. XXX v k.ú. G. zapísaná
okreminýchajparcelaEKNč.1-603/2vprospechČs.štátu-ŠtátnychmajetkovSolivarvcelosti.Priebehhraníc mpč. 603/2 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu
na parcelu E KN č. 1-603/2. V návrhu ROEP v k.ú. G. je parcela E KN č. 1-603/2 zapísaná na LV č. XXX
zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-603/2 o výmere 751 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe

Slovenského pozemkového fondu v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetnej parcele nadobudla na
základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 425/70 H a E KN č. 1-603/102 o výmere 56 m2 v prospech Mesta Prešov
v celosti, ktoré vlastnícke právo k tejto parcele nadobudlo na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/
INV-78. Zvyšná časť parcely E KN č. 1-603/2 zapísanej na LV č. XXX bola pričlenená k parcele EN č.
3627 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. G., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami pod PVZ č.

20/94 a 200/94 zmenená a k EN č. 3625 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. G., ktorá bola ďalšími právnymi
zmenami PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01
zmenená. Parcely boli predmetom nadobúdania vlastníckeho práva podľa týchto listín: Geometrickým
plánom č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh
hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3627, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „I2“ z mpč.
603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3627 bol vykonaný PVZ č. 76/79

na LV č. XXXX v k.ú. G. v prospech Československého štátu - Obchodu s nábytkom Prešov v celosti
na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 28.2.1979 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n.p. Prešov
ako odovzdávajúcou organizáciou a Obchodom s nábytkom, Prešov ako preberajúcou organizáciou.
Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte pod PVZ č. 20/94 a 200/94
bola parcela C KN č. 3627 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. G. zmenená.

Geometrickým plánom č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.08.1978 bol zadefinovaný okrem
iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 3625, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu
„n3“ z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3625 bol vykonaný
PVZ č. 2/80 na LV č. XXXX v k.ú. G. v prospech Stavby - výrobného družstva Prešov v celosti na

základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n.p. Prešov ako
odovzdávajúcou organizáciou a Stavbou - výrobné družstvo Prešov ako preberajúcou organizáciou.

Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte pod PVZ č. 23/93, 358/93,
367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 bola parcela C KN č. 3625

zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. G. zmenená.

Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 je v súlade s ich zobrazením v
grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením parcely mpč. 603/2 na pozemkovoknižnej mape i v
súlade s vyššie uvedenými zmenami.

Dôvodil, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že parcely uvedené v námietkach, ktorých sa týka
prvý a druhý výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia, sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s
listinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková
kniha) a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a

katastrálnej mapy. Výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995
Z.z. Geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle
platných predpisov. Priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného
operátu. Pokiaľ ide o výmery parciel, v celej histórii evidencie pozemkov neboli záväznými údajmi.
V minulosti sa výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich

výpočtu. V zmysle nariadenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č. 222 strana majetkovej
podstaty neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery parciel. V zmysle § 51 pozemkovoknižného
poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností účinný od 01.04.1964 do 31.12.1992 neupravoval záväznosť výmery a podľa § 40 zákona
č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (účinný od 01.01.1993 do 31.12.1995) záväzným údajom

katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Podľa § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona
(s účinnosťou od 01.01.1996) výmera parcely je hodnoverným a záväzným údajom katastra len vtedy,
ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po
účinnosti tohto zákona. Aj táto úprava (posledná veta v § 70 ods. 2) bola s účinnosťou od 01.09.2009
z katastrálneho zákona vypustená zmenou katastrálneho zákona pod č. 304/2009 Z. z. Výmery parciel

registra E prevzaté zo skorších evidencií sú preto nepresné, resp. informatívne a práve konaním o ROEP
vsúladesozákonomč.180/1995Z.z.vplatnomznenísaichvýmeraspresňujestým,žeichgeometrické
a polohové určenie je prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. Výmery parciel sú
v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Podľa§ 3 ods. 4 katastrálneho zákona geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa
rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. Podľa
ods. 5 polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v

zobrazovacom systéme. V zmysle ods. 7 veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového
určenia pozemku.

Ďalej dôvodil, že podľa Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov
sa uvádza výmera podľa určeného operátu, pričom sa táto kontroluje s grafickou výmerou získanou

skenovaním a digitalizáciou máp určeného operátu. Rozdiel výmer musí byť v dovolených odchýlkach,
ktoré sú stanovené podľa prílohy č. 3 Metodického návodu. Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v
závislosti od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich
určenie boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť
o prevzatí výmer z kartometrických súradníc. Podľa Metodického návodu ak krajná odchýlka nie je
splnená, zisťuje sa príčina, pričom správa katastra preverí, či na určenie kartometrických súradníc boli

použité vyhovujúce mapové podklady a či na ich určenie boli použité aj vyhovujúce prístroje, pomôcky a
metódy. V uvedenom prípade bolo šetrením zistené, že boli použité vyhovujúce mapové podklady a boli
použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. Bol zachovaný platný právny stav. Preto prvostupňový
správny orgán rozhodol, že sa prevezme grafická výmera parcely určeného operátu podľa zobrazenia
v grafickej časti návrhu ROEP. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané

z digitalizovaných naskenovaných máp.

Citoval ust. § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a dôvodil, že pri spracovaní ROEP sú pozemkovoknižné
parcely zidentifikované na parcely určeného operátu. Identifikácie parciel boli vyhotovené v zmysle
platných technických predpisov a uvádzala sa v nich výmera vedená v pozemkovej knihe, v určenom

operáte alebo v inej listine potvrdzujúcej vlastnícke právo, ktorá nebola údajom záväzným, ale
informatívnym. Právne vzťahy, geometrické a polohové určenie pôvodných parciel bolo prevzaté z
určeného operátu (pozemková kniha a pozemkový kataster).

Ďalej citoval ust. § 7 ods. 1 a 3, § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., § 3 ods. 1 a 4, § 32 ods. 1, § 46,

§ 47 ods. 2 a 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku.

Argumentoval, že žalobkyňa v dôvodoch odvolania vo vzťahu k parcelám č. 123/1 a 123/101 vyjadrila
názor, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv.
96/03345-002,ktorébolovydanévrámcireštitučnéhokonania,alepridržiavalsastanoviska,žepôvodná

mpč. parcela 123/1 bola celá vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho
kombinátu Mesta Prešov, predtým vykúpená na základe kúpnej zmluvy v prospech Československého
štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov a zapísaná v prospech Mesta Prešov na základe
žiadosti č. OSMPaMH/1101893-Ad. Podľa názoru žalobkyne prvostupňový správny orgán napriek
zrejmej nelogickosti týchto prevodov z uvedených listín pri zostavovaní ROEP vychádzal bez bližšieho

odôvodnenia. K týmto argumentom žalovaný zdôraznil, že správne orgány na úseku katastra sú povinné
rešpektovať listiny už zapísané v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností. V zbierke listín
pod PVZ č. 65/74 boli zapísané vo vzťahu k mpč. 123/1 z PKV č. 31 v k.ú. D. dve listiny potvrdzujúce
prechod, resp. prevod vlastníckeho práva na Československý štát - Hospodársky kombinát Mesta
Prešov, a to vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957, odbor výstavby rady

ONV v Prešove a kúpna zmluva zo dňa 26.07.1957, ktorej technickým podkladom bol geometrický plán
č. 191-17-25-57-920-405 vyhotovený dňa 29.05.1957, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovytvorenej
parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a“ z pozemkovoknižnej parcely mpč.
123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k.ú. D.. Ak žalobkyňa namieta logickú nezrozumiteľnosť považoval
za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán uviedol všetky listiny, na základe ktorých

bol vykonaný zápis vlastníckeho práva, v danom prípade v prospech bývalého Československého
štátu. Uvedené listiny boli zapísané v bývalej evidencii nehnuteľností a sú uložené v zbierke listín.
Posudzovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutí vydaných bývalými orgánmi štátnej správy citovanými
v odvolaní nepatrí do právomoci správneho orgánu na úseku katastra.

Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo 80/2007, sp.zn.
3Sžo/169/2010, z ktorej vyplýva, že správe katastra neprináleží oprávnenie posudzovať spôsobilosť
listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správa katastra nie je
oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny, pretože takýmtorozhodnutím by zasiahla do vlastníctva vlastníka už zapísaného na liste vlastníctva. Správny orgán
si nemôže otázky oprávnenia nakladania s neprideleným majetkom, platnosti prídelových listín, nulity
právneho aktu, vznik vlastníckeho práva a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na

aktuálnych listoch vlastníctva vyriešiť ani ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v
právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva,
vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je,
resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale do právomoci súdu.
Právnym dôsledkom na dosiahnutie zmeny zápisov evidovaných v katastri nehnuteľností tak, aby

zodpovedali právnemu stavu tvrdenému žalobcom, je určovacia žaloba.

K námietke žalobkyne vo vzťahu k spôsobilosti vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na
výstavbu tzv. Pionierskej železnice konštatoval, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené
vtedajšej Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 07.11.1975 s vyznačenou doložkou
právoplatnosti a bolo zapísané do evidencie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o

evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto
zákonu, podľa ktorých zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam mali len deklaratórny charakter.
Orgány evidencie nehnuteľností neboli povinné pred zápisom do evidencie nehnuteľností skúmať vecnú
stránku doručených listín, resp. overovať pravdivosť skutočností uvedených v listinách doručených na
zápis, teda ani tú skutočnosť, či náhrada za vyvlastnené pozemky, resp. časti pozemkov bola vlastníkom

aj vyplatená. Takáto povinnosť im zo zákona neprináležala. Predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie sa
naviac netýka parciel, ktoré sú predmetom tohto konania.

K námietke, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č.
ObÚ-práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania uviedol, že pokiaľ listina

nepreukazuje vznik, zmenu resp. zánik práva k nehnuteľnosti, nemôže byť podkladom k zápisu v katastri
nehnuteľností, a preto iba takéto potvrdenie prvostupňový správny orgán nemohol rešpektovať ako
listinu o zmene vlastníctva.

K námietke žalobkyne vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2, 603/102 s odôvodnením,

že na rozhodnutia finančného odboru ONV nie je možné prihliadať, keďže samé osebe nemali
konštitutívne, ale len deklaratórne účinky a nezohľadňovali skutočnosť, že zo zákona č. 49/1959
Zb. sa individuálne vlastníctvo bývalých urbárnikov obnovilo, pričom preukázal v konaní listinnými
dôkazmi, že družstvo v Obci D. nikdy nevzniklo žalovaný uviedol, že nesúhlasí s týmito námietkami,
pretože aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny, resp. zániku práv k

nehnuteľnostiam (napr. zápis rozhodnutia o dedičstve, ktoré je tiež deklaratórnym rozhodnutím). Posúdiť
v tomto administratívnom konaní tzv. ničotné správne akty neprináleží správnemu orgánu, ktorý nemá
oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na jej
vydanie. Prvostupňový správny orgán nie je oprávnený na základe úsudku posudzovať platnosť alebo
neplatnosť verejnej listiny. K námietke, že sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s argumentom,

že v Obci D. družstvo nikdy nevzniklo uviedol, že táto okolnosť nemá priamy vplyv na skutočnosť,
že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín, ktorých
neplatnosť nevyslovil predpísaným spôsobom žiadny orgán, preto aj spracovateľ ROEP z týchto zápisov
v evidencii nehnuteľností resp. katastri nehnuteľností pri spracovaní návrhu ROEP vychádzal.

K vytýkanému nesprávnemu posúdenia námietok podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. dôvodil, že
povinnosťou správneho orgánu je posúdiť obsah podaných námietok, každú osobitne a všetky v ich
vzájomnej súvislosti a vyzvať účastníka, aj v súlade s § 3 ods. 2 a § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku,
na spresnenie predložených námietok (návrhov), pričom má byť zrejmé, čoho sa námietky týkajú a čo
presne navrhovateľ navrhuje. Až potom je možné o námietkach, či návrhoch dostatočným a určitých

spôsobom rozhodnúť. Z podaných námietok vyplýva, že žalobkyňa podala námietky podľa ust. § 7 ods.
3 zákona č. 180/1995 Z.z., ale zároveň namietala aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami,
pričom v námietkach žiadala rozhodnúť podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona.

Citoval ust. § 12 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, 3, 4 a 6 zákona č. 180/1995 Z.z., v súvislosti s ktorými uviedol,

že ust. § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. predstavuje osobitnú právnu úpravu preukázania nadobudnutia
vlastníctva k pozemkom vydržaním. Konanie sa začína na návrh toho účastníka, v prospech koho má
byť rozhodnuté, že nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním, druhým účastníkom konania
by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe, resp. jeho právny nástupca. Návrhmusí byť podaný v lehote podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona. V tejto zákonnej lehote nebol komisii
podľa citovaného ustanovenia § 11 žalobcom podaný. Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa v konaní
nenamietali, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11

zákona č. 180/1995 Z.z. Túto skutočnosť nenamietali ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 25.10.2012 o nevyhovení námietkam. Až na základe výzvy prvostupňového
správneho orgánu na upresnenie návrhu na vydanie rozhodnutia podľa § 12 citovaného zákona právna
zástupkyňa oznámila listom, že vo vzťahu k namietaným parcelám je potrebné námietky posúdiť aj
ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. Pokiaľ právna zástupkyňa argumentuje, že účelom

konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri
nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie uviedol,
že tieto vzťahy možno usporiadať len na základe listín. Poukázal pritom na § 6 ods. 2 citovaného zákona
a dôvodil, že spracovaný návrh registra rešpektuje údaje k nehnuteľnostiam zapísané v katastrálnom
operáte. Bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať
vlastníctvo k nehnuteľnosti. Názor právnej zástupkyne, že parcely E KN č. 797/202, č. 797/302, č.

797/502 a č. 797/3 mali byť predmetom rozhodnutia, aj keď neboli v námietkach uvedené z dôvodu,
že boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel, voči ktorým námietky uplatnené boli, je v rozpore s
kogentnou úpravou § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. Predmetom rozhodnutia môžu byť iba parcely uvedené
v námietkach, ktoré boli podané včas. Na oneskorené námietky, ktoré neboli podané v zákonnej lehote,
správny orgán neprihliada. Žalobkyňou boli navyše uplatnené námietky aj proti parcelám neuvedeným

vo výpise z návrhu ROEP (napr. E KN č. 1-797/102, 1-797/402, ktoré boli v návrhu ROEP zidentifikované
v prospech Mesta Prešov), preto neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne, že sa námietka vzťahuje aj
na ďalšie parcely v námietkach neuvedené. Nebolo povinnosťou komisie či správneho orgánu skúmať,
ktoré ďalšie parcely mal v úmysle žalobkyňa namietať.

Poukázalnadôvodovúsprávukzákonuč.180/1995Z.z.,zktorejvyplýva,žeúčelomnavrhovanejúpravy
je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim,
úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s pozemkami. Zmyslom registra
obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bude zostavený a schválený ako výsledok konania vo forme
rozhodnutia, je sústrediť pokiaľ možno všetky údaje o pozemkoch v katastrálnom území a o právnych

vzťahoch k nim, aby po zapísaní do katastra nehnuteľností mohli byť využívané ako údaje katastra.
Preto, ak svedčí vlastnícke právo na základe verejných, či iných listín určitej osobe, pričom vo vzťahu
k danej osobe došlo k ďalším právnym zmenám, zapísaným v EN, či v KN, správny orgán zostavujúci
ROEP je povinný túto skutočnosť v plnom rozsahu rešpektovať. Ak niektorá iná, nezapísaná osoba
s týmito zápismi nesúhlasí, môže danú vec riešiť cestou súdu prostredníctvom určenia vlastníctva. V

závere konštatoval, že prvostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav a v odôvodnení náležite
zhodnotil vykonané dôkazy a reagoval na vyjadrenia žalobkyne. Preto odvolanie zamietol a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne a zákonné.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré

považovala za nezákonné a nepreskúmateľné čo do dôvodov, pretože žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav a nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní.
Dôvodila, že podľa napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pôvodná
pozemnoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31, k.ú. D. v prospech
Bývalých urbárskych gazdov obce D.. V návrhu ROEP je táto parcela riešená ako parcela E KN č.

1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového
fondu, EK - 4. (správne EKN č.) 1-123/101 o výmere 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v
správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica a E KN č. 1-123/201 o výmere
1 037 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Správne
orgány v napadnutých uzneseniach uviedli, že celá mpč. parcela č. 123/1 bola vyvlastnená na základe

vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 v prospech Československého
štátu - Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov. Ešte predtým mala byť uvedená parcela ako diel „a“
vykúpená na základe kúpnej zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami obce D. a Československým
štátom zo dňa 26.07.1957. Následne bola uvedená parcela na základe žiadosti MsÚ v Prešove, odbor
správy majetku privatizácie a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101893-Ad zapísaná v prospech

Mesta Prešov. Súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho
oddelenia č. ObÚ-práv-96/03345-002, na základe ktorého bol v roku 2003 pod ČZ 683/03 na LV č.
XXXX, k.ú. G. zapísaný žalobca ako podielový spoluvlastník uvedenej parcely. Prvostupňový správny
orgán v konaní o ROEP zrušil parcelu E KN č. 123/1 na LV č. XXXX, k.ú. G. s odôvodnením, že zápisčlenov urbáru nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá na zápis. K
jej námietke na takýto postup žalovaný poukázal na to, že takéto potvrdenie správny orgán nemohol
rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva. Tento postup, ako aj odôvodnenie nie je akceptovateľné,

keďže nevychádza z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. a nezodpovedá požiadavke riadneho a
zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia.

Citovala ust. § 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 180/1995 Z.z., § 32 Správneho poriadku a uviedla, že v
zmysle citovaných ustanovení zákona je cieľom konania zistiť skutočný stav veci cez všetky dostupné

údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Podklady sa pritom zisťujú z rôznych dostupných
dôkazných prostriedkov. Žalovaný námietku žalobkyne, že mal vychádzať aj z potvrdenia Obvodného
úradu vydaného v reštitučnom konaní neakceptoval, poukazujúc na to, že nejde o listinu o zmene
vlastníctva. Takéto zdôvodnenie nekorešponduje s ust. § 6 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého
podkladmi nie sú len zápisy v katastri nehnuteľností, resp. listiny zo zbierky listín, ale podkladom pri
zostavovaní ROEP sú aj iné dôkazy zistené v procese dokazovania. Správny orgán má pritom zákonnú

povinnosť vyporiadať sa so všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôkazmi. Potvrdenie Obvodného úradu
bolo vydané štátnym orgánom po preverení skutočností v ňom uvedených v reštitučnom konaní a v
neposlednom rade v roku 2003 bolo katastrom akceptované ako listina spôsobilá na zápis vlastníckeho
práva právneho predchodcu žalobkyne. Bolo teda úlohou správneho orgánu sa touto listinou zaoberať
a pri svojom rozhodovaní na ňu prihliadať.

Ďalej uviedla, že žalovaný vychádzal z listín a zápisov, z ktorých je zrejmá nelogickosť vykonávaných
prevodov, keď pôvodne bola mpč. parcela 123/1 evidovaná s výmerou 1 433 m2, následne mala
byť celá parcela (už vo výmere 2 018 m2) vyvlastnená a ešte predtým kúpnou zmluvou uzatvorenou
medzi Urbárnymi gazdami a Hospodárskym kombinátom mesta Prešov mala byť v celosti ako diel „a“

prevedená na kupujúceho. Teda najskôr mala byť celá parcela predaná, potom následne vyvlastnená,
pričom vyvlastňovacie rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na liste vlastníctva. Preto
je toho názoru, že správny orgán nemôže nekriticky vychádzať z listín založených v evidencii
nehnuteľností, jeho úlohou je usporiadať vzťahy v katastrálnom území a to na základe všetkých
predložených dôkazov. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán napriek zrejmej nelogickosti

zapísaných prevodov z týchto pri zostavovaní ROEP vychádzal, a to bez bližšieho odôvodnenia, no
neakceptuje potvrdenie vydané v reštitučnom konaní štátnym orgánom, a to rovnako bez bližšieho
odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, a to v dôsledku nesprávnej aplikácie ust.
§ 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Je toho názoru, že nie je možné, aby v administratívnom konaní, bez

rozhodnutia súdu bol zmenený právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Správny orgán nemôže
v konaní o ROEP de facto vyvlastniť majetok vlastníka, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva. Takýto
postup je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

K parcelám mpč. 458, 459/1, 603/2 a 603/102 uviedla, že sú v návrhu ROEP zidentifikované v prospech

Slovenskej republiky, v správe Obvodného úradu, ktorá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam
nadobudla na základe rozhodnutí Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 348/1968H zo dňa
05.11.1968, Fin. Rp. 425/70H zo dňa 19.01.1970 a Fin. Rp. 425/70H zo dňa 12.05.1970. Považuje za
nesprávny názor žalovaného, podľa ktorého námietky žalobkyne, že na tieto rozhodnutia nie je možné
prihliadať,niesúdôvodné.Týmitorozhodnutiamisadeklarovalo,žedošlokprechoduvlastníckehopráva

k tam uvedeným nehnuteľnostiam, a to podľa § 1 zákona č. 81/1949 Sb., ktorým mal majetok bývalých
urbarialistov prejsť do vlastníctva JRD a pri vysporiadaní JRD mal prejsť v zmysle uznesenia vlády č.
997/1959 do vlastníctva Československého štátu. V konaní predložila celý rad dôkazov, z ktorých je
zrejmé, že k takémuto prechodu vlastníckeho práva na JRD nemohlo dôjsť, keďže v Obci D., ktorá v čase
od 15.03.1949 do 01.10.1959 bola samostatnou obcou, JRD nikdy nevzniklo. Napriek zákonu č. 69/1949

Zb. a zákonu č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov v obci D. jednotliví urbárnici hospodárili na svojich
pozemkoch, resp. pozemkoch v ich podielovom spoluvlastníctve samostatne až do roku 1959, keď pod
tlakom štátnej správy odovzdali pozemky do užívania Štátnym majetkom, n.p. Solivar. Z uvedeného je
zrejmé, že v dôsledku skutočnosti, že v obci D. nevzniklo jednotné roľnícke družstvo, nemohlo ex lege

dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na štát, naopak, zostalo zachované vlastnícke právo pôvodným
vlastníkom. Dôkazom týchto skutočností sú napokon aj prvostupňovým správnym orgánom zistené
fakty, že aj po roku 1948 sa uzatvárali kúpnopredajné zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami
obce D. a štátom. Štát teda odkupoval pozemky, ktoré podľa zákona mali prejsť na JRD, čo sa všaknestalo, pretože JRD v Obci D. nikdy nevzniklo. Ako ďalší dôvod prečo je potrebné konštatovať, že
rozhodnutia finančného odboru nie sú relevantné poukázal na právnu úpravu, ktorá bola prijímaná v
tomto období. Stav podľa zákona 81/1949 Zb., teda prechod vlastníckeho práva na JRD zriadené podľa

zákona 69/1949 Zb. tu existoval len v období od 15.03.1949 do 01.10.1959, kedy nadobudol účinnosť
zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a dochádza k obnove - priznaniu vlastníckeho
práva jednotlivým oprávneným osobám - pôvodným spoluvlastníkom k takýmto spoločným urbárskym
nehnuteľnostiam. Týmto zákonom došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva niekdajších
urbárnikov k pozemkom združeným v družstve, ktoré ich iba obhospodarovalo. Podľa § 24 ods. 1 zákona

č. 49/1959 Zb. vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu ostáva
zachované. Rozhodnutia finančného odboru, na ktoré sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán
odvoláva, neboli nikdy doručené adresátom a v čase ich vydania už zákon č. 81/1949 Zb., o ktorý sa
opierajú, ani neplatil, teda chýbal zákonný podklad pre ich vydanie.

Ďalej uviedla, že k jej námietkam vo vzťahu k týmto rozhodnutiam a predloženým dôkazom žalovaný

uviedol iba to, že aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny a zániku
práv k nehnuteľnostiam, a že nie je správny orgán oprávnený posúdiť ničotnosť správnych aktov ako aj
to, že okolnosť, že v obci D. družstvo nikdy nevzniklo, nemá vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej
evidencii nehnuteľností boli vykonané na základe právoplatných listín. Takéto odôvodnenie podľa názoru
žalobkyne nespĺňa požiadavku § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z neho nie je zrejmé, ako

sa vysporiadal s jeho námietkami a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Predovšetkým
sa nevysporiadal s námietkou zmeny právnej úpravy, ktorou sa obnovilo vlastnícke právo niekdajších
urbárnikov. Skutočnosť, že táto zmena právnej úpravy sa neodrazila v zápisoch v pozemkovej knihe
nemôže byť argumentom pre jej nerešpektovanie, pretože práve pre nedostatky v evidencii pozemkov
sa realizuje konanie o ROEP. Dôvodila, že argumentácia, že spracovateľ ROEP vychádzal zo zápisov

uvedených v katastri neobstojí, a to s poukazom na ust. § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Ak by mal správny
orgánvychádzaťlenzozápisovvkatastri,potombynebolopotrebnézriaďovaťkomisiu,ktorejjezverené
zhromažďovanie podkladov na zostavenie registra. Takáto argumentácia je tak v rozpore so zmyslom
a účelom celého zákona. Ak teda žalovaný nebral do úvahy dôkazy predložené žalobkyňou a ňou
uvádzané námietky, vychádza jeho rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutočného stavu a správny

orgán nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval ust. § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. a napadnuté
rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Tvrdila, že námietky, ktorými namietala zníženie výmery jej parciel bolo potrebné považovať za návrh
podľa§11ods.1zákonač.180/1995Z.z.azatýmúčelomvykonaťdokazovanie.Napadnutérozhodnutie

je nesprávne, a to vo vzťahu ku všetkým parcelám, ktorých sa týka aj v tom, že správny orgán nesprávne
posúdil podané námietky podľa § 11 citovaného zákona. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo 60/2010. Uviedla, že z obsahu námietok je pritom zrejmé, že
namietala zníženie výmery resp. ich úplné opomenutie s poukazom na to, že uvedené parcely považuje
za svoje a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru parciel v jej prospech. Podľa obsahu ide teda o návrh podľa

§ 11 a takto mal byť aj posúdený a za tým účelom malo byť vykonané dokazovanie, čo prvostupňový
správny orgán v dôsledku nesprávneho posúdenia námietok nerealizoval.

Vo vzťahu k parcelám E KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 uviedla, že žalovaný poukazuje na to,
že tieto parcely neboli predmetom námietok, a preto sa nimi nemôže zaoberať. Uvedené parcely bolo

vytvorené z pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3, voči ktorým žalobkyňa námietky uplatnila a
namietala zníženie ich výmery. Pre účastníka konania o návrhu ROEP je ťažké zorientovať sa v tom,
aké ďalšie parcely boli z jeho parciel v návrhu ROEP vytvorené a ani z výpisu nevyplýva, že pôvodná
mpč. parcela bola takýmto spôsobom rozdrobená. Je toho názoru, že správny orgán je povinný brať tieto
skutočnosti do úvahy a pokiaľ účastník namieta zníženie výmery pôvodnej parcely je zrejmé, že ide o

námietku týkajúcu sa práve rozčlenenia jeho parcely a teda aj námietku voči novovytvoreným parcelám.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 17.03.2014, v ktorom poukázal na dôvody
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako ajfyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právnu zástupkyňu žalobkyne,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

Žalobkyňa sa písomnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych
orgánov v celom rozsahu. Na pojednávaní petit žaloby upravila tak, že vzala žalobu späť vo vzťahu

k výroku rozhodnutí správnych orgánov, ktorých námietke bolo vyhovené, a o ktorých rozhodne v
samostatnom konaní.

Podľa § 250h ods. 1 a 2 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho
rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Až do rozhodnutia súdu môže žalobca

vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z dôvodu, že žalobkyňa vzala žalobu späť v uvedenom rozsahu, predmetom preskúmania boli iba
výroky rozhodnutí správnych orgánov, ktorými nebolo vyhovené námietkam žalobkyne podľa § 7 ods. 3

zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a vo vzťahu
k ostatným výrokom súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 18.12.2011, ktoré
bolo Správe katastra Prešov doručené dňa 04.01.2012, podala námietky proti všetkým parcelám vo

vzťahu, ku ktorým námietkam nebolo vyhovené, žiadala tieto parcely v príslušnom podiele zapísať ako
svoje podielové spoluvlastníctvo.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych
vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa

zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu
evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú
osobitné predpisy.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú

z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými
osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z
výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečízostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh
hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

Podľa § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na
verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky.
Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo
sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho
vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z

návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie
je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi
výpis z návrhu registra. Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho
práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so
svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a

o schválení registra je preskúmateľné súdom.

Správne orgány odôvodnenie rozhodnutí vo vzťahu k nevyhoveniu k námietkam žalobkyne založili svoj
názor na tom, že bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP zapísať
vlastníctvo k nehnuteľnosti. Takýto záver však odporuje ustanoveniam zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré

žalovaný cituje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

Správne orgány nepostupovali v súlade s ust. § 6 ods. 1, § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Obsahom
administratívneho spisu sú zápisnice z rokovania komisie ROEP zo dňa 11.08.2011, 09.02.2012 a
06.03.2012. Z týchto zápisníc nevyplýva, že by boli vypočutí v konaní svedkovia alebo vykonané iné

dôkazy. Návrh ROEP bol realizovaný podľa predložených listín, pričom s námietkami žalobkyne sa
žalovaný ani prvostupňový správny orgán dôsledne nevysporiadali.

Z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, že úkony, ktoré súvisia so zistením podkladov a
zostavením návrhu registra sa delia na úkony správneho orgánu, úkony komisie a úkony projektanta.

Návrh registra zostavuje na základe zmluvy so správnym orgánom projektant. Po zostavení návrhu
registra sa začína proces jeho posudzovania a do tejto fázy konania patrí aj posúdenie námietok, ktorý
sa končí rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra.

Ak v námietkach žalobkyňa tvrdí, že je podielovou spoluvlastníčkou konkrétnych nehnuteľností a podľa

§ 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. v spojení s § 19 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že podanie
sa posudzuje podľa jeho obsahu je podľa názoru súdu zrejmé, že podáva návrh na postup podľa § 11
ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.

Podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 180/1995 Z.z., správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím

potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky
ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa. Návrh musí
obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom, pričom

a) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu,

b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní
poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov
alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme.

Podľa názoru súdu žalobkyňa splnila aj podmienky uvedené v ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona, lebo

tvrdí, že k zániku vlastníckeho práva nedošlo. Je teda povinnosťou komisie, aby vykonala dokazovanie
podľa už vyššie citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z., aby bolo možné buď návrhu vyhovieť
alebo nevyhovieť.

Súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne v žalobe, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na

základe nedostatočne zisteného stavu veci, v rozpore s ust. § 46 Správneho poriadku. Správny orgán
napadnutý výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že akceptoval rozhodnutia orgánov štátnej správy a takto
aj bol spracovaný návrh ROEP vo vzťahu k vyvlastňovacím rozhodnutiam, rozhodnutiam finančného
odboru ONV, ktoré sú citované v odôvodneniach, na druhej strane zrušuje zápis na liste vlastníctva vprospech bývalých urbárskych vlastníkov gazdov na základe vydaného potvrdenia ONV a neakceptoval
rozhodnutie v konaní o dedičstve. Ak teda správny orgán tvrdí, že nemôže meniť vlastnícke právo a musí
akceptovať listiny, potom tak ako žalobkyňa namieta nemôže jedno rozhodnutie vydané orgánom štátnej

správy akceptovať a druhé rozhodnutie neakceptovať. Celý postup správnych orgánov nekorešponduje
ani s účelom zákona, pretože správnym orgánom nič nebráni v tom, aby námietky žalobkyne boli
posúdené nielen podľa § 12, ale aj podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.

Tak ako to uvádza žalobkyňa v žalobe, účelom konania o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva podľa zákona č. 180/1995 Z.z. nie je kontrolovať či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri
nehnuteľností resp. evidencii nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v ktorom sa
uskutočňuje konanie, čo vyplýva aj z ust. § 11 ods. 1 zákona. Postup popísaný správnym orgánom
je mechanickým opisovaním predložených listín bez náležitého odôvodnenia, akceptácie jedných
dôkazných prostriedkov vo forme listín, neakceptovanie ďalších listín. Z tohto dôvodu rozhodnutie
žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Rovnaký záver platí aj pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd v
tejto súvislosti poukazuje tak ako aj žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Sžo 60/2010.

Je potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 12/2010, z ktorého

vyplýva, že je treba použiť také výkladové pravidlá, ktoré sledujúc naplnenie účelu zákona, ako aj na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 206/2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že
základné právo na súdnu ochranu (spravodlivé súdne konanie) v demokratickej spoločnosti považované
za natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádzajú do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúce
výklady, ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené

(svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri

použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu
nespĺňa z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia základné kritériá upravené v ust. § 46 a § 47 ods. 3

Správneho poriadku, pretože nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci a z odôvodení rozhodnutí
nie je zrejmé ako sa žalovaný a prvostupňový správny orgán vyrovnal s námietkami žalobcu. Z
uvedeného dôvodu sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ich
krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a vrátil v rozsahu zrušenia vec žalovanému
na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude o odvolacích námietkach žalobkyne vo vzťahu k
zrušenému výroku rozhodnutia opätovne rozhodnúť a v odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne vyrovnať
s odvolacími námietkami žalobkyne tak, aby rozhodnutie spĺňalo kritériá uvedené v ust. § 46 a 47
Správneho poriadku. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu vysloveným

v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná,
preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 70,- € a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a to za tri právne úkony - prevzatie a príprava veci,
vrátane prvej porady s klientom (17.12.2012) v hodnote 127,16 €, písomné podanie žaloby (06.02.2014)v hodnote 134,- €, účasť na pojednávaní (22.10.2014) v hodnote 134,- € a režijného paušálu 1 x 7,63 €
(rok 2012) a 2 x 8,04 € (rok 2014), čo predstavuje spolu celkom 418,87 €.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.