Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžf/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200762
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Závadská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5012200762.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom predsedníčky JUDr. Eleny Závadskej a členov
JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobkyne: V. PhD., so sídlom O. správkyňa
konkurznej podstaty Hausforyou, s.r.o. v konkurze, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Moyzesova č.
4358/9, IČO: 36 613 444, zastúpenej JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Gelnická č. 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2012, číslo
1020508/1/391143/2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2013,
č. k. 20S/101/2012-28, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2013, č.
k.20S/101/2012-28, p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. apríla 2013, č. k. 20S/101/2012-28, podľa § 250j ods. 1
OSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2012, číslo
1020508/1/391143/2012, ktorým zmenil dodatočný platobný rozkaz Daňového úradu Liptovský Mikuláš
z 1. decembra 2011 číslo 660/230/67821/11/Okol pre počítaciu chybu vo výške vyrubenej dane z pridanej
hodnoty, a to zo sumy 11 755,12 € na sumu 11 755,09 €. Uvedenú sumu vyrubil žalobkyni daňový úrad
podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a
poplatkov"), ako rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007. Žalobkyni nepriznal
náhradu trov konania, lebo nebola v konaní úspešná (§ 250k ods. 1 OSP).

Krajský súd zistil, že daňový subjekt Hausforyou, s.r.o., na ktorého majetok dňom 19. marca 2010 bol
uznesením Okresného súdu Žilina z 15. marca 2010, č.k. 4K 2/2010-424, vyhlásený konkurz, prijal 28.
mája 2007 na svoj účet platbu vo výške 2 218 000 Sk od objednávateľa Ing. S. ktorá uvedenú sumu
vo výške 40% z dohodnutej ceny za dielo zaplatila žalobcovi ako zhotoviteľovi diela podľa článku III.
zmluvy o dielo.

Krajský súd ďalej zistil, že v prílohe č. 1 zmluvy o dielo, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
je predmet plnenia určený konkrétnym spôsobom, a to nielen slovne a graficky ale aj podľa
platného stavebného povolenia, čím podľa názoru krajského súdu je týmto spôsobom stavba dostatočne
špecifikovaná. V zmluve o dielo je konkrétnym spôsobom špecifikované, načo bude preddavok slúžiť,

t.j. ktoré práce a dodávky zhotoviteľ na základe jeho úhrady vykoná. Krajský súd pokladal žalobné
dôvody v celom rozsahu za nedôvodné. Za právne irelevantné pokladal námietku zmien v projektovej
dokumentácie vykonané po zaplatení preddavku v máji 2007. Odôvodnil to tým, že ak boli zmeny
vykonané a zhrnuté do technickej špecifikácie diela po uzavretí zmluvy o dielo, boli v každom
prípade vykonané po zaplatení preddavku, preto na jeho použitie nemohli mať vplyv, keďže preddavok
mohol byť podľa zmluvy o dielo a jej prílohy č. 1 použitý len na práce, ktoré už boli pred jeho
zaplatením v týchto zmluvách špecifikované a na predmet plnenia, ktorý bol taktiež riadne špecifikovaný
v týchto zmluvách v stavebnom povolení z roku 2005 projektovou dokumentáciou. Krajský súd
neuznal za dôvodnú ani námietku žalobkyne o odňatí práva vyjadriť sa k argumentácii žalovaného k
stavebným povoleniam, k projektovej dokumentácii, k vlastníctvu pozemkov a k spôsobu ich zistenia
žalovaným s tým, že toto právo mohla využiť kedykoľvek počas daňového konania, lebo musela mať
vedomosť o jeho vydaní. Okrem toho stavebné povolenie je súčasťou správneho spisu. Použitie tohto
dôkazu zo strany žalovaného teda nemohlo byť pre žalobkyňu prekvapujúce a právna argumentácia
žalovaného týmto dôkazom nemohla pre žalobkyňu znamenať ani ukrátenie na procesných právach.
Krajský súd nepokladal za dôvodné ani za vecne správne námietky žalobkyne, ktorá poukázala na
rozsudok Súdneho dvora EÚ C-419/02 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 3Sžf/87/2009 s odôvodnením, že skutkové okolnosti, ktoré boli riešené v týchto rozhodnutiach boli
podstatne odlišné ako v prejednávanej veci. V čase poskytnutia preddavku nebol známy konkrétny
rozsah plnenia zo strany dodávateľa a tovary boli špecifikované len všeobecným spôsobom v zozname,
ktorý sa mohol kedykoľvek meniť na základe dohody kupujúceho a predávajúceho a z ktorého si kupujúci
mohol vybrať jednotlivé položky na základe dohody. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom
žalovaného v tom, že daňový subjekt v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „DPH") ku dňu zdaniteľného plnenia mal
povinnosť zdaniť aj preddavok. Z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Predovšetkým namietala, že samotné
stavebné povolenie na výstavbu 55 montovaných samostatne stojacích rodinných domov typu Kriváň
nie je tým dokumentom, ktorý by poskytoval celú relevantnú informáciu týkajúcu sa zdaniteľnej udalosti
a zdaniteľné plnenie bolo tak identifikované, aby mohlo byť reálne v tento moment uskutočnené.
Preddavky boli použité na účely uvedené v zmluvách, no nejednalo sa o predmet plnenia, ktorý
bol špecifikovaný pôvodnou projektovou dokumentáciou. Na základe zaplatených prvých preddavkov
boli v zmysle zmlúv vyhotovené nové architektonické štúdie, nové projektové dokumentácie a boli
vydané nové stavebné povolenia (rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením). Stavby sa začali
realizovať až na základe nových architektonických štúdií, novej projektovej dokumentácie a nového
stavebného povolenia. Po prijatí prvého preddavku a po dodaní novej architektonickej štúdie a
projektovej dokumentácie bola vyhotovená finálna technická špecifikácia a už celé zdaniteľné plnenie
bolo tak identifikované, aby mohlo byť reálne v tento moment uskutočnené. Ďalšie prijaté preddavkové
platby sa zdaňovali. Zdôraznila, že z toho nie je možné vyvodiť záver, že v momente vyplatenia prvého
preddavku bola známa celá relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľnej udalosti (stavby). Potom neboli
splnené ani podmienky uvedené v § 19 ods. 4 zákona o DPH a daňová povinnosť z týchto platieb
dňom prijatia platieb nevznikla. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
zruší rozhodnutie žalovaného ako aj dodatočný platobný výmer prvostupňového správneho orgánu a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadala rozhodnúť aj o trovách konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že v čase prijatia platby budúca dodávka rodinného domu v zmluve
o dielo bola dostatočne konkretizovaná. Následné zmeny v projektovej dokumentácie stavby z hľadiska
dane z pridanej hodnoty nemali vplyv na iné posúdenie predmetnej platby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
vetou prvou OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP), odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová
povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon o správe daní“) správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zák. o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Zo spisov vyplýva, že predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného z 19. marca 2012,
číslo 1020508/1/391143/2012, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty z príjmov
daňového subjektu za zdaňovacie obdobie máj 2007.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z pohľadu, či súd
prvého stupňa správne právne posúdil jeho zákonnosť.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd z obsahu spisov zistil, že žalovaný aj súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistili
skutkový stav veci, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a že dôvody odvolania sa neodlišovali od
dôvodov podanej žaloby, s ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku v plnom rozsahu
vyporiadal.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa dopĺňa nasledovné:

Daňová kontrola k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 (aj iných období) sa
začala 23. júla 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal protokol z 2. marca 2011 číslo
660/320/12480/2011/Ila. Protokol bol so žalobkyňou prerokovaný 23. marca 2011, ktorý deň podľa § 15
ods. 12 zákona o správe daní a poplatkov, sa považuje za deň jeho doručenia.

Správca dane následne dodatočným platobným výmerom z 1. decembra 2011 číslo 660/230/67821/11/
Okol žalobkyni vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 11
755,12 €. Zistil, že v daňovom priznaní bola daň z pridanej hodnoty vyčíslená v sume - 412 105,00
SKK, daň zistená daňovým úradom bola v sume -57 970,00 SKK. Rozdiel z dane Daňový úrad Liptovský
Mikuláš vyčíslil v sume 354 135,00 SKK, t.j. 11 755,12 € (prepočítané podľa stanoveného konverzného
kurzu 1 euro = 30,126 Sk a zaokrúhlené podľa § 20 ods. 2 vyhlášky č.75/2008 Z z., ktorou sa ustanovujú
pravidlá vykazovania, prepočtu a zaokrúhľovania peňažných súm v súvislosti s prechodom na menu
Euro na účely účtovníctva, daní a colné účely). Správny daňový rozdiel je však suma 11 755,09 €, na
ktorú sumu upravil žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí.

Nepochybne bolo zistené, že daňový subjekt Hausforyou, s.r.o. Žilina 28. mája 2007 prijal na svoj účet
platbu od Ing. S., ktorá sa uskutočnila v zmysle uzavretej zmluvy o dielo z 20. apríla 2007 uzavretej s
objednávateľmi Ing. V. a Ing. S.. (V administratívnom spise je priložená zmluva o dielo v kópii a bez
dátumu jej uzavretia, ale súčasne je priložená aj kópia dodatku č. 3 z 22. októbra 2008, v ktorom je
uvedený dátum uzavretia zmluvy 20. apríla 2007). Žalobkyňa prijatie platieb potvrdila. Namietala, že
podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH daňová povinnosť za prijatú platbu nevznikla, pretože predmet plnenia
z uzavretej zmluvy o dielo v čase prijatia platby nebol presne vymedzený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu zmluvy o dielo zistil, že daňový subjekt ako zhotoviteľ
sa zaviazal vykonať dohodnutý rozsah prác a dodávok s tým, že dielo dodá riadne ukončené v zmysle
zmluvy v súlade so stavebným povolením a zmenou stavby pred dokončením. V zmluve sa zmluvné
strany dohodli na platobných podmienkach tak, že objednávateľ cenu diela zaplatí v dohodnutých
splátkach (článok III). Prvá splátka, ktoré bola nazvaná ako finančná zábezpeka 40% z dohodnutej ceny
v sume presne určenej, mal objednávateľ zaplatiť na v zmluve uvedený účet zhotoviteľa a v lehote v
zmluve určenej (do troch pracovných dní od podpísania zmluvy). V každej zmluve boli vymenované
práce a dodávky, ktoré budú vykonané následne za poskytnuté úhrady. Vo všetkých zmluvách o dielo
bolo dohodnuté platenie ceny za dielo v štyroch splátkach (40%, 35 %, 20% a 5% z dohodnutej ceny).

Z uvedeného je zrejmé, že daňový subjekt mal vedomosť o tom, z akého právneho dôvodu na jeho účet
došli peňažné prostriedky. Sám uvádza, že boli použité na účely uvedené v zmluvách.

Ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH upravuje daňovú povinnosť v prípade, ak daňový subjekt prijme
platbu pred dodaním tovaru alebo služby.

Ak v prejednávanej veci daňový subjekt Hausforyou, s.r.o. Žilina prijal platby ešte pred tým, než začal
plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, tak prijatím tejto platby v zmysle § 19 ods. 4 cit. zákona
mu vznikla daňová povinnosť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že
hľadiska tejto daňovej povinnosti sú námietky žalovanej týkajúce sa určitosti predmetu zmluvy o dielo,
ktorý podľa žalobkyne v čase platby nebol určitý, za irelevantné.

Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného nerozhodol svojvoľne ani protizákonne. Najvyšší súd
nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku a nezistil ani rozpor s daňovými predpismi
ani judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 224 ods. 1 OSP tak, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná, a preto
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok