Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/572/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5400899809
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5400899809.42

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: G. G., rod.

G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, štátna občianska Slovenskej republiky, proti odporcovi: A. R., nar.
XX.XX.XXXX, občan F. A., toho času na neznámom mieste, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako navrhovateľka, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky G. G., rod. G.j a odporcu A. uzavreté dňa 12.06.1993 H. R., F. A.,
zapísané v osobitnej matrike Okresného úradu Bratislava vo zväzku OM/13, ročník 1993, na strane 191,
pod poradovým číslom 382 r o z v á d z a .

II. Maloletý G. R., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Toto dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.

III. Otec maloletého j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletého G. sumu vo výške 30 % mesačne zo
sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
aktuálnej pre daný mesiac, a to vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, súdu doručeným dňa 20.09.2000, sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol manželstvo,
ktoré s odporcom uzavrela dňa 12.06.1993 v R., H. F. A. stým, že u obidvoch účastníkov ide o prvé
manželstvo, ona je štátnou občiankou Slovenskej republiky so slovenskou národnosťou a odporca je

občanom F. A. s talianskou U. D.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v F. a navrhovateľka má od
narodenia trvalý pobyt v D. Č.. XX. Z manželstva pochádzajú dve deti, G. R., nar. XX.XX.XXXX a G. R.,
nar. XX.XX.XXXX. Okrem rozvodu manželstva navrhovateľka navrhla, aby tieto deti súd zveril na čas
po rozvode do jej výchovy a starostlivosti a odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu
sumou po 100,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V odôvodnení návrhu navrhovateľka uviedla, že pred uzavretím manželstva s odporcom poznala asi
6 mesiacov. Už počas tejto doby spolužitia v F. vznikali medzi nimi problémy, keď však otehotnela
uzavreli manželstvo. Po uzavretí manželstva bývali v F.. Problémy a nedorozumenia pretrvávali aj počas

manželstva. Boli rozdielnych pováh, často sa hádali, odporca jej nadával, rozbíjal zariadenie bytu a
niekedy ju aj zbil. Asi v roku 1994 prestal pracovať, pričom finančne rodinu zabezpečovala najmä onaprácou v bare, kde robila čašníčku. Odporca sa postupne čoraz menej zdržiaval doma, túlal sa, nestaral
o rodinu. V roku 1997 ho uväznili v Š., na čo ona po dvoch mesiacoch pricestovala na E., kde je doteraz
a kde má aj trvalý pobyt. Po príchode na E. sa jej narodil syn G.. V roku 1998 po prepustení z väzenia

odporcaprišielzaňoudoD.akeďsapotrochtýždňochpohádali,odišielnaspäťdoF..Niekedyzačiatkom
roka jej telefonoval z Z., že je uväznený vo väznici v G. za pašovanie drog, kde je údajne doteraz.
Manželstvo dlhšiu dobu neplní svoju spoločenskú funkciu a s manželom už nemieni obnoviť spolužitie.

Do zápisnice dňa 03.11.2000 navrhovateľka uviedla, že sa s odporcom spoznala prostredníctvom jej
brata, ktorý bol v F. a tento prišiel s ním v auguste 1992 na E. na dovolenku. V septembri s odporcom

odišla do F. a asi za 6 mesiacov otehotnela a to bol aj dôvod, prečo si odporcu zobrala. Odporca bol
slobodný. Už od začiatku zistila, že sa odporca ku nej nehodí, bol agresívny a brala som si ho len preto,
lebo zostala tehotná. Zistila, že je aj psychicky labilný, aspoň si to myslí. Odporca šňupal koku a keď bol
nadrogovaný, alebo keď si vypil, bol agresívny, čo sa prejavovalo tým, že po nej kričal a dal jej aj facku.
Spočiatku bývali v G. v byte. Odporca v G. podnikal ešte s jedným spoločníkom, neskôr svoj podiel
však predal a odišli k jeho matke do mesta R., kde mala odporcova matka bar, v ktorom navrhovateľka

pracovala. Žili z príjmu z tohto baru. Odporca vtedy už nikde nepracoval. Asi v r. 1995-1996 odporca
vyhral 20 miliónov v hre ako naša športka a išiel na dovolenku na L.. Tam začal zrejme obchodovať s
kokou a chytili ho v Š., kde bol vo väzení v G.. Potom ho pustili. Keď ho pustili, navrhovateľka bola už na
Slovensku. Na Slovensko odišla asi v apríli 1997. Potom jej volal, že išiel do U. J. a neskôr jej zavolal, že
je vo väznici v G. U. W., údajne tiež za pašovanie a v tejto base je asi necelý rok. Naposledy jej odporca

volal asi pred troma týždňami a vtedy mu povedala, že podala návrh na rozvod, na čo jej on povedal,
že jej nebude v ničom brániť. Odporcov otec už zomrel a jeho matka sa volá G. G. M. a táto býva na E..
Nevedela uviesť presnú adresu väznice, v ktorej sa nachádza odporca.

Navrhovateľka následne súdu oznámila adresu väznice, v ktorej sa mal nachádzať odporca (Z., G.). V
nadväznosti na to, súd podľa Haagskeho dohovoru o vykonávaní dôkazov a doručovaní písomností,

sa dožiadaním zo dňa 28.09.2001 obrátil na príslušný justičný orgán v USA o požiadal o výsluch
odporcu o doručenie súdnych písomností (návrh, predvolanie na pojednávanie, uznesenie o ustanovení
opatrovníka mal. deťom a zápisnica o výsluchu navrhovateľky). Justičný orgán USA podaním, ktoré bolo
tunajšiemu súdu doručené dňa 08.07.2003 súdu oznámil, že odporcovi skončil výkon trestu v Z. v
januári 2002 a v novembri 2002 mal byť deportovaný do F.. Po informovaní zo strany navrhovateľky, že

odporca sa má zdržiavať v F., u svojej sestry (E. R., bytom U., R.), bola dňa 21.03.2003 vypracovaná
žiadosť, ktorou bol príslušný justičný orgán v F. podľa Haagskeho dohovoru o vykonávaní dôkazov a
doručovanípísomnostípožiadanýo doručeniesúdnychpísomnostiaprotokolárnyvýsluchodporcu.Dňa
07.07.2003 bolo dožadujúcim orgánom v F. súdu oznámené, že súdne písomnosti odporcovi doručené
neboli z dôvodu, že na adrese bydliska sestry nebol zastihnutý, iná adresa jeho pobytu príslušným

dožiadaným orgánom zistená nebola, a tak dožiadaný súd výsluch odporcu nevykonal. Rovnako
neúspešný bol aj výsledok dožiadania o doručenie súdnych písomnosti a protokolárny výsluch odporcu
zo dňa 06.03.2006, ktorý bol zaslaný príslušnému súdu v F. dňa 06.03.2006 postupom podľa Nariadenia
Rady (ES) č. 1348/2000, keď dňa 31.05.2006 sa súdu vrátili všetky písomnosti s oznámením, že odporca
mal byť podľa vyhlásenia jeho sestry v tom čase vo väzení v štáte Venezuela. Na základe uvedeného

súd v nasledujúcom období prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR preveroval túto informáciu
dožiadaním Národnej ústredne Interpol, ako aj prostredníctvom talianskej pobočky Interpolu, avšak bez
úspechu z dôvodu ich nepríslušnosti v civilných veciach. Tunajší súd v nasledujúcom období (od apríla
2007) ohľadne zisťovania pobytu odporcu za účelom doručenia písomnosti, jeho výsluchu, prípadne
predvolania na pojednávanie vo veci pred tunajším súdom prostredníctvom medzinárodných dožiadaní

postupom podľa Haagského dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných
veciach zo dňa 18.03.1970, zisťoval pobyt odporcu priamo na príslušnom orgáne vo Venezuele -
Ministeriode Relaciones Exteriores (dožiadanie zo dňa 06.08.2007, zo dňa 17.07.2009) a následne aj
sprostredkovane, prostredníctvom zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky - Veľvyslanectva SR
v Brazílii, ktoré je akreditované pre Venezuelu (žiadosť zo dňa 18.10.2012), pričom žiadne informácie

touto cestou, napriek viacerým urgenciám zo strany tunajšieho súdu, ale aj zo strany Ministerstva
spravodlivosti SR a Ministerstva zahraničných vecí SR, súd nezískal. Medzitým súd zisťoval miesto
pobytu odporcu v tomto konaní aj formou dožiadaní o vykonanie dôkazov, adresovaných príslušným
súdom v Taliansku, a to výsluchom sestry odporcu (E.), matky odporcu (G. M. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. (U.) H. X, F.), brata (V. V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. (R.), H. XX, F.). Z dôvodu, že

súd mal z podania doručeného dňa 20.01.2004 od pána M. V., advokáta so sídlom v F. (R., R.),informáciu, že dňa 08.03.2003 prevzal zastupovanie A. R., na podanie návrhu na rozvod navrhovateľky
a odporcu a to na príslušnom súde v R. (v R. O. R. dňa 12.06.1993 uzavrel navrhovateľ a odporkyňa
manželstvo), požiadal aj o jeho vypočutie, postupom podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 o

vykonávaní dôkazov (dožiadania zo dňa 03.09.2008, 19.03.2009, 10.01.2012) výsledkom čoho bola
informácia poskytnutá dožiadaným súdom - F. R. zo dňa 20.03.2012, že ku dňu 13.10.2011 bol
odporca v zozname talianskych občanov žijúcich v zahraničí (A.I.R.E.) vedenom miestnym úradom v
E. (U.) zapísaný s pobytom v zahraničí na adrese: L., V., I. X, K.. U.. XX-XX, K.. XXX. Žiadosťou zo
dňa 18.10.2012 požiadal tunajší súd postupom podľa § 59 ods. 1 a 2 Zákona č. 97/1963 Zb. o

medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v spojení s ustanovením čl. 5 písm. j) Viedenského
dohovoru Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Brazílii, ktoré má diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť
aj pre územie Kolumbijskej republiky, o zabezpečenie doručenia súdnych písomnosti odporcovi (návrhu,
zápisníc z pojednávania a predvolania na pojednávanie na deň 19.12.2012). Na pojednávanie vo
veci dňa 19.12.2012 sa odporca nedostavil. Súd dopytom adresovaným Veľvyslanectvu SR v Brazílii
(dopyt zo dňa 16.01.2013, 21.01.2013, 18.02.2013) zisťoval doručenie súdnych písomnosti odporcovi.

Doposiaľ však súd od nášho zastupiteľského úradu v Brazílii ohľadne vybavenie uvedenej žiadosti
žiadnu informáciu, napriek viacerým urgenciám (10.07.2013, 23.07.2013, 20.09.2013), neobdržal.
Vyššie uvedené súdne písomnosti súd doručoval odporcovi aj priamo poštou, doporučene do vlastných
rúk, na vyššie uvedenú adresu v L., avšak zásielka sa súdu vrátila s oznámením pošty, že adresát
je na uvedenej adrese neznámy. Naposledy v predmetom konaní súd zisťoval bydlisko odporcu

dožiadaním zo dňa 20.03.2014 na príslušnom súde v F. - F. R., postupom podľa Nariadenia Rady (ES)
č. 1206/2001, formou výsluchu brata odporcu a advokáta, o ktorom mal súd vedomosť, že mu odporca
udelil splnomocnenie na zastupovanie. Okrem toho cieľom dožiadania bolo aj zistenie osoby, ktorá by
súhlasila s ustanovením za opatrovníka odporcovi. Dňa 04.07.2014 boli súdu doručené písomnosti z
dožiadaného súdu v F., z ktorých súd zistil, že ani bratovi odporcu, ani advokátovi M. V. pobyt odporcu

nie je známy. Uviedli, že posledné roky sa s ním nestretli a vykonávať funkciu opatrovníka odporcovi
z dôvodu nekontaktovania sa s odporcom odmietli. Pobyt odporcu, prípadne adresu, na ktorej preberá
poštové zásielky sa doposiaľ nepodarilo zistiť ani v konaní tunajšieho súdu č.k. 7P/259/2003, ktoré bolo
začaté na základe návrhu G. G. a jeho predmetom je zverenie detí G. R., nar. XX.XX.XXXX a G. R.,
nar. XX.XX.XXXX do jej výchovy a starostlivosti. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Taliansku bola

dňa 11.03.2014 vypočutá sestra odporcu E. R., ktorá uviedla, že nie je ochotná zastupovať svojho brata
v konaní, ani nemôže uviesť ďalšie osoby, ktoré by boli ochotné ho zastupovať. O pobyte brata nevie
nič, naposledy sa s ním stretla v roku 2010, keď prišiel z väzenia do U.. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd odporcovi, ako účastníkovi s neznámym pobytom, ktorému podľa ust. § 29 ods. 2
O.s.p. nemohol ustanoviť opatrovníka /súdom zistení príbuzní odporcu - sestra a brat- s ustanovením za

opatrovníka odporcovi vyslovili nesúhlas, u matky odporcu ustanovenie za opatrovníka vylučuje jej vek
(takmer 75 rokov) v spojení s jej bydliskom v Taliansku, advokát odporcu so sídlom v R. (F.), ktorému mal
odporca udeliť splnomocnenie na podanie návrhu na rozvod odporcu a navrhovateľky na príslušnom
súde v Taliansku z dôvodu nekontaktovania sa odporcu minimálne posledné štyri roky, sa necíti sa
byť zástupcom odporcu a s ustanovením za opatrovníka odporcovi nesúhlasil/, doručuje písomnosti

ukladaním v spise, a to na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 5C/572/2000-634 zo dňa 29.09.2014,
ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 01.10.2014.

Podľa § 48 ods. 4 posledná veta O.s.p písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú
za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.

Týmto spôsobom súd odporcovi doručil návrh, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky a zápisnice o

pojednávaní, ako aj predvolanie na pojednávanie na deň 20.10.2014 a uznesenie o zastavení
konania v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala úpravy práv a povinností rodičov voči G. R.,
nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode (uznesenie zo dňa 30.09.2014 č.k. 5C/572/2000-636). V zmysle
citovaného ustanovenia predvolanie na pojednávanie bolo odporcovi doručené dňa 07.10.2014, rovnako
ako aj uznesenie o čiastočnom zastavení konania.

V nadväznosti na uvedené, súd pojednávanie dňa 20.10.2014, ktoré nariadil na prejednanie veci,
vykonal v neprítomnosti odporcu a za prítomnosti navrhovateľky a kolízneho opatrovníka.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, stanoviskom kolízneho
opatrovníka, ako aj oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, rodnými listami detí
pochádzajúcich z manželstva a potvrdením o príjme navrhovateľky. Súčasne sa súd oboznámil s

obsahom spisu tunajšieho súdu č.k. 7P/259/2003.

Zo sobášneho listu vydaného Matričným úradom Okresného úradu Bratislava I dňa 05.03.1999 mal
súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 12.06.1993 v R., v F. A., navrhovateľka ako
štátna občianka Slovenskej republiky a odporca ako štátny občan Talianskej republiky. Z rodného listu
vydaného Matričným úradom Okresného úradu Bratislava I dňa 11.02.2000 mal súd preukázané, že z

manželstva sa dňa 20.11.1993 narodila G. R., ktorá je už tohto času plnoletá. Z rodného listu vydaného
Matričným úradom Okresného úradu Dolný Kubín dňa 26.11.1998 mal súd preukázané, že z manželstva
sa dňa 26.11.1998 narodil G. R., ktorý má toho času necelých 16 rokov.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na návrhu na rozvod manželstva, pretože svojho
manžela nevidela už viac ako 13 rokov. Naposledy ho videla, keď mal syn G. asi 1 rok. Odvtedy s ním
nebola v žiadnom kontakte. Stále býva u svojich rodičov, v rodinnom dome v D., takže výdavky spojené

s bývaním, ako sú náklady na plyn, elektriku a telefón uhrádzajú jej rodičia a ona to čo zarobí, to má
na stravu a na kúpu vecí, ktoré potrebuje ona alebo syn. G. navštevuje strednú odbornú školu obchodu
a služieb v Dolnom Kubíne, kde dochádza autobusom a cestovné ho vyjde okolo 20,- eur mesačne. V
škole sa nestravuje, obeduje doma a má s ním len bežné výdavky vrátane tých, ktoré sú zvýšené pri
začiatku každého školského roka. Dcéra G. je už samostatná, má už vlastný príjem. Pokiaľ ide o jej

výdavky, okrem bežných je to cestovné do práce, keď robí v Dolnom Kubíne a toto ju vyjde do 20,- eur
mesačne. Ešte si platí okolo 10,- eur mesačne jeden splátkový program.

Pokiaľ ide o výšku výživného pre syna G., navrhovateľka navrhla, aby odporcovi nebolo uložené žiadne
výživné, pretože takto to vlastne doteraz bolo a chce sa vyhnúť akýmkoľvek problémom.

Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu,

za žiadnych okolností nemieni obnoviť manželské spolužitie a ani svojho manžela viac ako 13 rokov
nevidela, navrhuje manželstvo rozviesť, maloletého G. zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať na
platenie výživného vo výške 30 % životného minima.

Vzhľadom na čas začatia súdneho konania (20.09.2000), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že F. a
Slovenská republika (resp. jej právny predchodca) nemali uzavretú dvojstrannú zmluvu, resp. neboli

zmluvnými stranami mnohostrannej zmluvy, ktorá by upravovala otázku právomoci rozhodovať o danom
type návrhu, ani otázku rozhodného práva, bolo na mieste postupovať podľa zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a to s poukazom na jeho ust. § 2, podľa ktorého
ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Pokiaľ ide o právomoc slovenského súdu konať vo veci, tá je daná podľa § 38 ods. 1 zmieňovaného
zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva
rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc
slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

V prejednávanej veci je navrhovateľka je od narodenia až doteraz slovenskou občiankou.

Pokiaľ ide o rozhodné právo, toto vymedzuje ust. § 22 ods. 1 zmieňovaného zákona. Podľa tohto
ustanovenia zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého
sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie
manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.Keďže v prejednávanej veci sú manželia príslušníkmi rôznych štátov (navrhovateľka Slovenskej
republiky, odporca podľa doposiaľ zistených údajov Talianskej republiky), zrušenie ich manželstva
sa spravuje slovenským právnym poriadkom a z neho, z pohľadu procesného Občianskym súdnym

poriadkom a z pohľadu hmotného práva Zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ako "Zákon o
rodine").

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa o spoločné deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

V prejednávanej veci súd dospel k k záveru, že manželstvo účastníkov konania je potrebné rozviesť,

pretože toto fakticky neexistuje viac než 13 rokov, keďže navrhovateľka odporcu takto dlho nevidela a
nebola s ním v žiadnom kontakte, rovnako ako deti pochádzajúce z manželstva. Je teda nepochybné, že
manželstvo dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií a neexistuje nádej na zmenu tohto stavu. Možno
konštatovať, že rozhodnutie o rozvode len deklaruje stav, v ktorom sa fakticky ocitol vzájomný vzťah
účastníkov konania. Príčinu rozvratu manželstva súd vidív nezáujme odporcu o rodinu.

Podľa čl. 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom znení
účinnom v čase začatia konania, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane výchovy a výživy, spravujú sa
právom štátu, príslušníkom ktorého je dieťa. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môžu sa tieto vzťahy
posudzovať podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

Keďže maloletý G. je príslušníkom Slovenskej republiky, vzťahy s jeho rodičmi (vrátane jeho výchovy a

výživy) sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

Podľa § 24 ods. 1/Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo účastníkov maloletých
detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3/ Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Ako už bolo uvedené z manželstva účastníkov pochádza toho času už len jedno maloleté dieťa - G.

R., nar. XX.XX.XXXX. Súd maloletého G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke,
ktorá ho vychováva bez odporcu od jeho narodenia a v jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky. Takétozverenienavrholajkolíznyopatrovník,pričomzverenieotcovi,prípadnedostriedavej
osobnej starostlivosti rodičov, vzhľadom na neznámy pobyt odporcu a neexistujúci doterajší kontakt
maloletého s otcom neprichádza do úvahy.

V súvislosti so zverením maloletého G. do osobnej starostlivosti matke, súd otca zaviazal platiť na jeho
výživu tzv. minimálne výživné podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý musí platiť každý rodič.Pri určovaní výživného vychádzal z toho, že matka svoje potreby a potreby maloletého uhrádza zo
svojho príjmu, ktorý má vo výške 294,98 eur v čistom (ide o priemerný čistý zárobok za obdobie od
03/2014 do 08/2014). Okrem bežných výdavkov , má matka i maloletý náklady na cestovné do práce a

do školy (obaja po cca 20,- eur mesačne). Náklady spojené s bývaním financujú rodičia matky. Matka
má vyživovaciu povinnosť len voči maloletému. Otec by mal mať podľa vyjadrenie jeho sestry E. R.,
ktoré urobila pred Civilným súdom v R. dňa 20.03.2012 (č.l. 430 spisu) otcom ďalšieho maloletého
dieťa, ktoré sa mu malo narodiť v roku 2004(výpoveď sestry odporcu pred Riadnym súdom v R. č.l.
392 spisu 7P/259/2003). Toto vyjadrenie telefonicky pred Civilným súdom v R. dňa 20.03.2012potvrdila

aj matka odporcu (č.l. 430 spisu). Majetkové pomery otca sú neznáme. Z tohto dôvodu súd určil na
maloletého minimálne výživné. Navrhovateľka síce vo výpovedi dňa 03.11.2000 uviedla, že odporca
vyhral 20 miliónov v hre ako je športka, a to v roku 1996-1997, túto skutočnosť však súd preukázanú
nijako nemal a tak z nej nemohol vychádzať.

Podľa § 62 Zákona o rodine ods.:

1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.

2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,.

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu
oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Okresný súd Dolný Kubín

dňa 20. októbra 2014

JUDr. Jana Veselá

samosudkyňa