Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913213837
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913213837.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: W. Q., C.. XX.XX.XXXX,

S. T. XXX, XXX XX T., korešpondenčná adresa M., P.. O. XXX, proti žalovanej Pohotovosť s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená JUDr. Barbora Korenecová, advokátka,
so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo 07.08.2013 číslo SR 02502/13 z dôvodov
podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z.

II. Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo 07.08.2013 číslo SR 02502/13 do dňa

právoplatnosti ukončenia konania vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/45/2014.

III. Žalovaný je povinný uhradiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov, súdny poplatok z návrhu na
začatie konania v sume 331,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, zo 07.08.2013 sp. zn. SR 02502/13. Návrh odôvodnil tým, že
rozhodcovskýsúdnemalprávomocnakonaniearozhodovanieonávrhužalovanéhonazaplateniesumy
1.017,73 Eur ako aj trov konania. Podľa žalobcu rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou Zmluvy o

úvere, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neprijateľnou podmienkou
tejto zmluvy a preto je v tej časti zmluva neplatná. Neplatnosť spočíva v tom, že ak rozhodcovské
konanie začne na návrh niektorého z účastníkov zmluvy na rozhodcovskom súde, nemožno sa už potom
domáhať nárokov voči druhej zmluvnej strane na všeobecnom súde.

Žalovaný žiadal zamietnuť návrh žalobcu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu. Tvrdil, že v
rozhodcovskej doložke je umožnené ktorejkoľvek strane uplatniť svoje nároky aj na všeobecnom
súde. Z uvedeného dôvodu nemožno kvalifikovať rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v
zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:Na návrh žalovaného Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, rozhodcovským rozsudkom zo 07.08.2013 sp. zn. SR 02502/13
uložil žalobcovi povinnosť uhradiť pre žalovaného 1.017,73 Eur, úroky z omeškania z tejto sumy ako aj

trovy konania vo výške 310,24 Eur. V dôvodoch tohto rozhodcovského rozsudku sa okrem iného uvádza,
že právomoc rozhodcovského súdu je daná rozhodcovskou doložkou, ktorú dohodli účastníci v Zmluve
o úvere. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi 28.08.2013. Dňa 11.09.2013 bolo doručené
Okresnému súdu Trebišov podanie žalobcu označené ako „ Žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku “ zo dňa 14.08.2013.

Dňa 26.04.2011 účastníci uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi úver a v článku II. zmluvy dohodli účastníci rozhodcovskú doložku. Je v nej uvedené, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným všeobecným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde Slovenskej republiky. V bode 2.
uvedeného článku sa však uvádza, že ak už bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde jednou zo

strán, nemôžu byť ani jednou zo strán uplatňované ďalšie nároky na všeobecnom súde.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z rozhodcovského rozsudku, zo Zmluvy o úvere, z návrhu na
začatie konania a z vyjadrenia k tomuto návrhu.

Podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

súdu, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnou alebo inom
právnou vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je
neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu.

Podľa § 2 ods. b) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 2 písm i ) zákona č. 250/2007 Z. z., sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť

alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými
predpismi.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 písm r ) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Súd poukazuje na to, že rozhodcovskú doložku si žalobca osobitne nevyjednal a teda nemal možnosť
ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky. Mohol len úverovú zmluvu akceptovať ako celok, alebo

neakceptovať, nakoľko obsah zmluvy vrátane obsahu rozhodcovskej doložky bol žalovaným vopred
pripravený. Rozhodcovská doložka vyžadovala od žalobcu, aby v prípade, že už sa začne rozhodcovské
konanie na návrh niektorého z účastníkov, mohol svoje nároky voči žalovanému z úverovej zmluvy
uplatniť výlučne iba v rozhodcovskom konaní. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka vyžaduje, aby
žalobca riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní potom, ak by sa už v akomkoľvek nároku

účastníkov rozhodcovské konanie začalo. Spotrebiteľ, v tomto prípade žalobca, by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd uzatvára, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
žalobcom vyjednaná ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda vo vzťahu fakticky nerovnovážneho a
za podmienok určených žalovaným, nemá potom už možnosť žalobca domáhať sa svojich nárokov voči
žalovanému na všeobecnom súde.

Vzhľadom k uvedenému, súd vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
kvalifikuje rozhodcovskú doložku ako neplatnú a tým aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na
konanie v uvedenej veci.

V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie Všeobecne záväzných predpisov na ochranu
spotrebiteľa a preto u žalobcu je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku

podľa § 40 ods. 1 písm j) zákona č. 244/2002 Z. z.

Nanávrhžalobcusúdpodľa§40ods.2zákonač.244/2002Z.z.odložilvykonateľnosťvyššiecitovaného
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je
právoplatne skončené a vo veci je rozhodnuté tak, že sa rozhodcovský rozsudok zrušuje.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.09.2014 č.

k. 13CoE/138/2014-61 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14 Er 1298/2010.V tejto veci súdy
rozhodovali o totožnom predmete konania, aj keď v exekučnej veci. Zároveň v tejto veci bol účastníkom
konania žalovaný v postavení oprávneného účastníka v exekučnom konaní.

Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.,
pretože ako spotrebiteľ sa domáha ochrany svojho práva na súde. Keďže žalobca bol v konaní úspešný

a žalovaný nemal v konaní úspech, súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 331,50 Eur.

Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Keďže žalovaný nemal v konaní úspech, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3

vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.