Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/164/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209761
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312209761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 378,02 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov( v lehote 15 dní od

doručenia žiadosti súdneho exekútora po udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) . Exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 24.2.2011 a to zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním viac ako 205 dní. Z procesných pravidiel ustanovenia § 44 ods. 2 EP v
znení platnom od 1.2.2002 do 31.5.2010 je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti .
V exekučných konaniach vedených podľa pravidiel uvádzaných vo vyššie citovaných ustanoveniach
sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovateľa vykonávala bolo
rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica.

Ďalej žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a to:

a) Dňa 2.7.2009 , 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 spísal žiadosť o informácie o stave konania,

b) dňa 30.8.2010 spísal a podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahy
v konaní

c) dňa 23.11.2010 , 25.5.2011 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní a to v nadväznosti na
nesprávny úradný postup súdu

V súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda ako aj nemajetková

ujma.Skutočná škoda (majetková škoda) vo výške 125 € bola spôsobená účelne vynaloženými nákladmi
spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia

o nej. V tomto období vynaložil náklady na: správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70.- €, na udržiavanie a správu informačného
systému 40.-€, administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
15.- € .

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu

dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k vyvolaniu rizík a to: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
k insolventnosti povinného, a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
zabezpečiť rad iných krokov smerujúcich k vymoženiu jeho pohľadávky a príslušenstva.

Výšku nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume 378,02.- € podľa výpočtu na základe doktríny ústavného

súdu - t.j. 660.- € za rok : 12 mesiacov= 55.- € za mesiac(omeškanie viac ako 205 dní) .

Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej
žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a

náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Žalovaná uviedla, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul nároku na náhradu škody.
Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by
sa mohlo považovať za namietanie nezákonného rozhodnutia , ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup z dôvodu prieťahov. Nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu

z dôvodu prieťahov , z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Ak z dôvodov prieťahov v konaní, v tomto prípade však žalobca neuvádza aké kroky podnikol na
odstránenie neželaného stavu, či podal žiadosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu alebo ústavnú
sťažnosť, nakoľko všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v

konaní.

Uviedla,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc
súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu
a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni

doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej v stanovenej
lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov
žalovaná nenahradila navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného
prejednania nároku.Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote
15 dní žalovaný uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby súdy objektívne posúdili zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska

zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1
písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na znenie ustanovenia §44 ods. 2
EP účinného od 1.6.2011, na základe ktorého ustanovenia lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Pokiaľ ide o žiadosti podané na súd pred
1.6.2011 kde v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d) EP je uvedené,, vykonateľných rozhodnutí európskych

komisií a zmierov nimi schválených,, v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods.
2 písm.d) EP je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodárny zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová,, rozhodnutí rozhodcovských súdov predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciam tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodárca je nefundovaná a nepravdivá a

§ 41 ods. 2 písm. d) EP sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Poukázal na
viacero rozhodnutí ústavného súdu v súvislosti s prieťahmi v konaní a to I.ÚS 16/02, II. ÚS 64/97, I.ÚS
63/00 z ktorých vyplýva, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní.

Pokiaľ ide o zamietnutie žiadosti na vydanie poverenia, posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru

súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd
zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia.

Ak žalobca udáva, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie
žalobcunazaplateniedlhupoukázalžalovanýnauznesenieIV.ÚS60/2011-13auznesenia Najvyššieho

súdu SR 3 Cdo 146/2011, 5 Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010 v ktorých bolo konštatované, že
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa ,
preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidla v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pokiaľ žalobca namieta prieťahy v konaní a od týchto odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej
ujmy a materiálnej škody poukázali na ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003. Súd konajúci o náhrade
škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať len z existencie prieťahov v
súdnom konaní , ak tieto boli konštatované predsedom súdu alebo ÚS. Ďalej žalovaný uviedol, že

žalobca v tomto konaní nepreukázal existenciu škody a nároky ktoré si uplatňuje sú hypotetické.
Nepreukázal existenciu: dlžníka, právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nespôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu , iba preukazuje nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res judicatae(viď. uznesenie

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10 CoE 308/2011, KS Žilian 20 CoE 94/2012 .

Pokiaľ si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy
pre fyzické osoby s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti , neistoty a nedôvery sú irelevantné v konaní
kde si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (viď. rozs.

NS ČR 30 Cdo 675/2011). Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil. Podmienkou je
preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami
a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k
ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne znemožnené. Pri
priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje
od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovaneporušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Pokiaľ si žaloba uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu , ktorá škoda mu mala
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu, je jeho konanie v

rozpore s dobrými mravmi. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu
škody.

Vo veci samej žalovaná navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal , že
nesprávnou činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody , ani prípadnej nemajetkovej ujmy a ani príčinnú. Zároveň si uplatnila aj nárok na

náhradu trov konania.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom . (Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania súdu
podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo preto
právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci súdu je

právne irelevantné, že žalobca neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku v stanovenej
lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo poškodeného
domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.“).
Na Okresný súd v Čadci žalobca doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní nárokov s dátumovou
pečiatkounadriadenéhoorgánu.Doručeniežiadostípotvrdilavosvojomvyjadreníajžalovaná.Súčasťou

žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú podmienku zo strany žalobcu
podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným
orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca

správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože bol
účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku
škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Na pojednávanie dňa 15.10.2014 sa žalobca, jeho právny zástupca a žalovaný nedostavili, napriek

tomu, že s poukazom na ustanovenie § 115 ods. 2 O.s.p. mali zachovanú zákonnú lehotu na prípravu
pred pojednávaním.

Žalobca predvolanie prevzal dňa 24.9.2014, právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa
24.9.2014, žalovaný predvolanie prevzal dňa 24.9.2014Právny zástupca žalovaného podal elektronicky dňa 10.10.2014 podanie, v ktorom uvádzal, že v prílohe
zasiela ústavnú sťažnosť a návrh na zrušenie pojednávania. V prílohe však súdu zaslal len sťažnosť
adresovanú ÚS SR , návrh na zrušenie pojednávania súdu nedoručil.

Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním došlým súdu dňa 24.9.2014 z dôvodu
zachovania hospodárnosti konania .Zotrval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť.

Návrh na zrušenie termínu pojednávania súdu žalobca nedoručil, pričom súd nezistil dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania a s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti účastníkov konania .Prihliadal pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy a to žaloby č.l. 1

až 4, vyjadrenie žalobcu č.l. 9, úradný záznam č.l. 10, predloženie veci č.l. 11, vyjadrenia sudcov č.l. 12,
13, uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 7NcC/58/2013 č.l. 16 až 19, návrh žalovanej na spojenie veci
č.l. 24, odpoveď na výzvu súdu č.l. 25, vyjadrenie žalovanej č.l. 27 až 32, vymáhanie dlhov č.l. 33, správa
Európskej komisie č.l. 34 až 36, záznamy kancelárie č.l. 37, 38, návrh na zrušenie pojednávania č.l. 41,
sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu č.l. 42 až 51, obsah spisu 11Er/642/2010 a to žiadosť o udelenie

poverenia č.l. 2, zápisnica č.l. 3, 3a), zmluva o úvere č.l. 5, všeobecné podmienky č.l. 5a, rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu č.l. 6,7, uznesenie Okresného súdu Čadca č.l. 9 až 12, doručenka č.l.
12 a), uznesenie č.l. 13, 13 a) a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z pripojeného exekučného spisu 11 Er 642/2010 mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril s povinným
Monika Lokšová zmluvu o úveru dňa 11.3.20099 vo výške 500 € poskytnutého úveru, zvýšeného

o poplatok 484.-.€, spolu 984.-€. Návrh na vydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
bol podaný dňa 10.3.2010, rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 11.5.2010, právoplatný dňa
14.6.2010 .Žiadosť o udelenie poverenia došla súdu dňa 13.10.2010 , súd rozhodol uznesením č.k.11
Er 642/2010-9 zo dňa 27.1.2011, ktorým žiadosť zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.2.2011 a uznesením č.k. 11 Er 642/2010-13 zo dňa 19.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

21.6.2011 exekučné konanie zastavil. Ani voči jednému uzneseniu žalobca odvolanie nepodal. Žaloba
o náhradu škody pre nesprávny úradný postup bola podaná dňa 27.9.2012.

Súd nemal preukázané, že žalobca zisťoval zadĺženosť povinného ku dňu poskytnutia úveru u iných
subjektov, jeho majetkové a finančné pomery, uvedené skutočnosti nemal preukázané ani zo strany
žalobcu žiadnym dôkazom, čo bolo povinnosťou žalobcu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť - prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v:

nezákonnom rozhodnutí,

nesprávnom úradnom postupe.

V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom
súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi, žiadosť
o vydanie poverenia zamietol. Rozhodol tak až dňa 24.2.2011. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby(omeškanie viac ako 205 dní, pričom o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal súd rozhodnúť do 15 dní

od doručenia takejto žiadosti ak exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 , 2 zák.č. 514/2003 Z.z.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právnom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.6.2010okremhoreuvedenéhozneniaboloznenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených).

a) Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že návrh na vykonanie exekúcie je zo dňa
3.8.2010 , žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 13.10.2010. Súd rozhodol dňa 27.1.2011. Nevydal
však poverenie, ale žiadosť zamietol, exekučné konanie zastavil. Súd má zato, že k prieťahom v tomto
konaní nedošlo, nakoľko zákonná 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje

len na prípad, keď súd poverenie vydá. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva
to z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

b) Súd má zato, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu
súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.

Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny

úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999). Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že
súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne
musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a
nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07

zo dňa 25.8.2009).

Preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie poverenia, súd nevyhodnotil
ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil ani procesný postup
exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydané rozhodnutie, preto procesný postup bol efektívny. Nešlo

o nesprávny úradný postup.

RozhodnutieNajvyššiehosúduSR4Cdo24/04konštatuje,ženesprávnyúradnýpostupmožnovymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento
postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia preto súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný
postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Nevyhodnotil tak ani procesný postup súdu, ktorý mu
predchádzal.Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003
Z.z. rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska
jeho nezákonnosti. Žalobca však nesplnil zákonné podmienky - nepodal riadny opravný prostriedok,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2011. Nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým
by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a ktorým by bol súd viazaný. Preto súd
ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia, je zákonné.

Pokiaľ žalobca udáva, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní
a primeľ porušovateľa k vydaniu rozhodnutia , toto jeho tvrdenie je nepravdivé a zavádzajúce,

nakoľko z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že vo veľkom množstve konaní , kde sa navrhovateľ
domáha náhrady škody a náhrady za nesprávny úradný postup , totožný skutkový stav uvádza vo
veľkom množstve návrhov, pričom jeho tvrdenia sa nezhodujú so skutkovým stavom v tej ktorej veci.
Nepravdivosť tvrdenia žalobcu o úkonoch, ktoré mal vykonať v dňoch 2.7.2009 , 23.9.2009, 13.11.2009,
25.2.2010- spísať žiadosť o informácie o stave konania, dňa 30.8.2010 spísal a podal sťažnosť a podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 , 25.5.2011 spísal a podal

sťažnosť na prieťahy v konaní a to v nadväznosti na nesprávny úradný postup súdu preukazuje aj tá
skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 3.8.2010 a žiadosť o udelenie poverenia došla súdu
dňa 13.10.2010 , t.z., že žalobca mal vykonávať vyššie uvedené úkony od 2.7.2009 do 25.2.2010 ešte
skôr, ako sa vôbec začalo exekučné konanie. Úkony odo dňa 30.8.2010 do 25.5.2011 nepreukázal.

Všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo

konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti . Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. Tým
nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd
poukazuje aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní.

Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00).

Zuvedenýchdôvodovmalsúdpreukázané,žežalobcanesplnilprvúpodmienkuzodpovednostizaškodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal nesprávny
úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení
čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a

nad rámec zákonnej povinnosti.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone osobitným predpisom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného

navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v

prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania žalobca nepreukázal vznik
škody (majetkovej ujmy) a ani jej výšku a ani nenavrhol žiadne relavantné dôkazy. Táto škoda nevyplýva
ani z pripojeného exekučného spisu. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody paušálnou

sumou 125.- € . Takéto paušalizovanie výšky škody nie je možné akceptovať- v zmysle zákona sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom paušálne sumy uvádzané žalobcom nepredstavujú ani
skutočnú škodu (tú by musel žalobca presne vyčísliť) ani ušlý zisk. Neobstojí skutkové tvrdenie, že
skutočnú škodu nie je možné vyčísliť, resp. len s nepomernými ťažkosťami. Ak mala byť žalovaná
zaviazaná k náhrade škody , musí byť výška tejto škody vyčíslená presne. Bolo povinnosťou žalobcu

doložiť alebo navrhnúť súdu dôkazy o konkrétnej škode a jej výške, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu v konkrétnom ním označenom konaní, Ak žalobca nepredložil
dôkazy k vyčísleniu skutočnej škody, resp. ušlého zisku, potom neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o
výšku ním tvrdenej škody. Rovnako žalobca nepredložil a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie
príčinnej súvislosti medzi omeškaním súdu a ním tvrdenou škodou. Nepreukázal, že práve v čase

medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti ,
a práve kvôli omeškaniu súdu s rozhodnutím o tejto žiadosti mu vznikla škoda práve vo výške 125.- €.
Nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanej.Nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu
nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval, prečo
samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca v návrhu vychádzal len

z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková
(morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom na subjekt žalobcu, ktorý je právnickou osobou, závažnosť
ujmy, závažnosť následkov. Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska žalobcu a jeho právneho
postavenia ako právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov
spoločnosti. Z úradnej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobca ako nebankový subjekt

poskytuje, výška zmluvných úrokov, pokút. Príjmy žalobcu z týchto úverov v porovnaní s občasným
neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na žalobcu
ajehoďalšiuexistenciu.Jepovinnosťoužalobcupreverovaťsolventnosťsubjektov(návratnosť),tak,ako
to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že žalobca poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez
preverenia, nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Tým dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal
podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z..

Podmienky podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona, písm. a), c), d), sa podľa názoru súdu nedajú vztiahnuť
na právnickú osobu, ale len na fyzickú osobu. Rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka videl súd na strane žalobcu a nie na strane žalovanej, resp. konajúceho súdu. Žalobca
opakovane v rozpore so zákonom poskytoval úvery neplatičom. Opakovane poskytoval úvery v rozpore
s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu

ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane žalobcu došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že
postupom súdu bolo poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym
spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Svoje obchodné meno si žalobca
poškodil sám. Obchodné meno žalobcu nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci, ktorý rozhodol v
súlade s platnými právnymi predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

V nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodov
už uvedených, škodu, pokiaľ vznikla, si spôsobil výlučne žalobca svojím zavinením. Žalobca uzatvára
spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi. Žalobca si návratnosť úveru
nepreveroval, ako to robia bankové subjekty. Bolo v konaní preukázané, že žalobca nezabezpečil
návratnosť úveru dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením, záložným právom na nehnuteľnosť a podobne.

Opakovane poskytoval úvery neplatičom.. Takýmto postupom samotný žalobca zhoršil svoju majetkovú
situáciu , sám znemožnil vymožiteľnosť dlhu.

Týmmalsúdpreukázané,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenonapreukázaniedruhejpodmienkypre
zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, a to vznik a existenciu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom súdu, podmienky pre

náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenú škodu si spôsobil svojím zavinením žalobca, pokiaľ vznikla.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Žalobca v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a

tvrdenou škodou.

Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenýmiprieťahmi.Žalobcanepreukázal,žebezvydaniarozhodnutiaexekučnéhosúdu,beztvrdených
prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať, že pred
rozhodnutím exekučného súdu, pred tvrdenými prieťahmi, bola majetková situácia povinného taká, že

by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že len
v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila žalobcovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila mu
škodu.Totodôkaznébremenoneuniesol,pretosúdkonštatoval,ženebolapreukázanápríčinnásúvislosť
medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.Tým zároveň súd ustálil, že žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon vyžaduje,
aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody
za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie voči odporkyni v celom rozsahu zamietol.

Príčinnú súvislosť súd zistil medzi postupom žalobcu a vzniknutou tvrdenou škodou. Jeho postup má
bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Bez takého konania by nebolo došlo k
vzniku tvrdenej škody.

Konanie žalobcu v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou súd videl v tom, že uzatváral úverové zmluvy s
nemajetnýmispotrebiteľmi,nepreverovalmajetkovúsituáciuspotrebiteľov,nepreveroval,čijespotrebiteľ
zamestnaný alebo bez príjmu, nepreveroval zadlženosť u iných subjektov, nepreveroval zaťaženosť

nehnuteľností spotrebiteľa, nezabezpečil návratnosť úveru zákonnými zabezpečovacími prostriedkami
- záložným právom, ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy a podobne.

Podobne súd nemohol priznať žalobcovi ani náhradu nemajetkovej ujmy a to jednak z dôvodu,
že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by samotné konštatovanie porušenia práv nebolo
dostatočným zadosťučinením, a najmä preto, že žalobca nepreukázal ani nemajetovú ujmu. Ani v tomto

prípade neobstojí paušalizovaná náhrada vo výške 660.- € za rok prieťahov, kedže je potrebné (najmä
u právnických osôb) prihliadať na význam sporu pre žalobcov( v tomto prípade je žalobca právnická
osoba poskytujúca veľké množstvo úverov) . Ak žalobca uvádzal, že márnym uplynutím času boli
ohrozené jeho očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík zániku povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a

insolventnostipovinného,aďalejuvádzal(bližšienešpecifikovanú)hospodárskustratunastranežalobcu
a na strane jeho majiteľov, súd k tomu uvádza, že žiadna z uvedených okolností, ak by ich aj žalobca bol
preukázal (čo však neurobil) , by nebola dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy, pretože všetky tieto
okolnosti predstavujú potenciálnu majetkovú škodu, ktorú je potrebné presne vyčísliť ( čo žalobca tak
isto neurobil) , nie nemajetkovú ujmu. Ani pocity členov riadiacich orgánov žalobcu (frustrácia, neistota,

nedôvera) , ako na ne odkazoval žaloba, nie sú relevantné pre konštatovanie nemajetkovej ujmy
právnickej osoby a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské
postupy a plány, toto žalobca nijako nekonkretizoval ani nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Nakoľko žaloba bola nedôvodná, nebol dôvod o právnom základe uplatneného nároku rozhodovať
medzitýmnym rozsudkom.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na pojednávaní súd o trovách rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania, ako bude uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Nakoľko si však žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,

rozhodol súd , že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. súd nie je
viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je žalovaná, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo na
náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.