Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200800
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3012200800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z

členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci
navrhovateľky: T. O., bytom O., Ul. M. W. č. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom
AK v Prievidzi, Podjavorinskej č. 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 12Sd/287/2012-38 zo dňa 4. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
12Sd/287/2012-38 zo dňa 4. júla 2013, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 4. júla 2013, č. k. 12Sd/287/2012-38 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 30. augusta 2012, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zamietla
žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidná, lebo podľa posudku
posudkového lekára príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nemá viac ako 40%-nú, ale iba 35%-nú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej
poisťovne, sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky považuje Dorzalgia C riešená

operačne - cervikobrachiálny syndróm, ktoré postihnutie je zaradené v kapitole XV, odd. E, položke
4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Stav navrhovateľky, ktorá pre
ľahkú herniu platničky C6 absolvovala pre neúspech konzervatívnej liečby v septembri 2011 operáciu,
bol doliečovaný ambulantne, pričom už v novembri pri rehabilitačnom vyšetrení bola dynamika krčnej
chrbtice obmedzená len minimálne. Pokiaľ ide o základné ochorenie navrhovateľky, k tomu pripomienky
zo strany navrhovateľky a jej právneho zástupcu neboli, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť súhlasili. Nesúhlas sa však týkal tej skutočnosti, že u navrhovateľky nebol hodnotený

aj pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% pre iné ochorenie podľa § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z., keďže táto je v trvalej starostlivosti psychiatra, pričom jej pracovný potenciál je
z tohto hľadiska limitovaný. V dôsledku doloženia nových lekárskych správ z psychiatrickej kontroly
zo dňa 23. októbra 2012, 18. marca 2013, lekárskeho vyšetrenia neurológom zo dňa 1. januára
2013 a ďalších lekárskych správ, zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na dožiadanie krajského
súdu opätovne dňa 23. mája 2013. Posudkový lekár ústredia po preštudovaní doplnenej zdravotnej
dokumentácie v posudku uviedol, že k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia - stavu po

operácii chrbtice, nedošlo. Všetky sprievodné vyšetrované neurologické veličiny sú v norme, pričomzodpovedajúcim posúdením je dolná hranica zákonom stanoveného rozmedzia. V iných ochoreniach
došlo podľa neho k evidentnému zlepšeniu neurotického ochorenia - anxiózne depresívnej poruchy i
agorafóbie a ani gastroenterologické vyšetrenie závažné zmeny na tráviacom aparáte nedokázalo, preto

navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia za odôvodnené nepovažoval. Krajský súd vyššie
uvedené skutočnosti a príslušné zákonné ustanovenia zhodnotil, pričom dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie. Rozsudok krajského súdu žiadala zmeniť
a napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že toto je nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, na

základe akých úvah dospeli posudkoví lekári k názoru, že na invalidný dôchodok jej nárok nevznikol.
Poukazovala na to, že jej ochorenia sa zhoršujú. Lekárske správy, ktoré predložila, sú podľa jej názoru
bezdôvodne hodnotené neobjektívne a postup odporkyne i krajského súdu považuje za rozporný so
zákonom, pretože nerešpektuje jednoznačný skutkový stav a jednoznačnú právnu úpravu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní za
opodstatnené nepovažuje. Na vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia trvá a navrhla preto, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. októbra 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o
invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil
dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.,poistenecjeinvalidný,akpredlhodobonepriaznivýzdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala priznania miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nad 40%.

Odvolací súd sa podrobne oboznámil s kompletným spisovým materiálom (vrátane posudkového

a dávkového spisu odporkyne) a zistil, že v lekárskych správach obsiahnuté odborné nálezy boli
vyhodnocované v rámci vyšetrení uskutočnených na účely posúdenia invalidity navrhovateľky a
posudkoví lekári sa v posudku vyjadrili ku všetkým navrhovateľkou udávaným ťažkostiam.

Nebolo sporné, že navrhovateľka je aj v psychiatrickej liečbe pre psychické problémy. Podľa
psychiatrických vyšetrení však u nej došlo k evidentnému zlepšeniu jej neurotického ochorenia, pretože

psychiater jednoznačne popisuje dlhodobú remisiu, pričom prognóza ochorenia zostáva otvorená.
Pokiaľ teda posudkový lekár konštatoval, že sa jedná o reaktívny, osobnostný stav bez posudkovej
závažnosti, pretože takéto ochorenia charakterizuje zvýšené subjektívne prežívanie ťažkostí bezobjektívneho korelátu, tento záver aj odvolací súd považoval s poukazom na predloženú zdravotnú
dokumentáciu navrhovateľky, za správny a logický a odvolaciu námietku navrhovateľky, že nie je zrejmé
na základe akých úvah dospeli posudkoví lekári k názoru, že u nej invalidita nevznikla, za nedôvodnú.

Rovnako odvolací súd ako dôvodnú nevyhodnotil námietku navrhovateľky, že ak jej za toho stavu,
keď trpí 16 ochoreniami, ktoré sama odporkyňa zadokumentovala v roku 2011 vo svojom odbornom
posudku o invalidite, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10% podľa §
71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. nebola, došlo k závažnému porušeniu právnych predpisov. Aplikácia
uvedeného ustanovenia v procese určovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je totiž fakultatívna, pričom zákonným predpokladom jeho použitia je tá skutočnosť, že závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za týchto
okolností je zvýšenie možné, najviac však o 10%. Pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je však rozhodujúce
množstvo či počet diagnostikovaných ochorení, ako sa navrhovateľka mylne domnieva. Posudkoví
lekári riadne zdôvodnili, z akých dôvodov u navrhovateľky uvedené ustanovenie neaplikovali, keď

poukázali na to, že okrem v remisii sa nachádzajúcej neorganickej insomnii, zmiernenej agorafobii,
z lekárskych správ vyplýva aj mierne zlepšenie stavu vo vzťahu k anxiozne depresívnej poruche na
reaktívnom podklade, pričom panické ataky úzkosti odoznievajú po podaní predpísanej liečby. Zvýšená
neurasténia, sociálna introverzia je bez známok depresívneho syndrómu, a tiež s poukázali na to, že ani
gastroenterologické vyšetrenie u navrhovateľky nepreukázalo závažné zmeny na tráviacom aparáte, v

dôsledku čoho navýšenie rozhodujúceho postihnutia za odôvodnené nepovažovali.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že keď jej nesporný nárok na invalidný dôchodok posudkoví
lekári nepriznali, namietala ich zaujatosť, resp. ich neschopnosť objektívne rozhodnúť, odvolací súd
poznamenáva, že uvedená skutočnosť v celom spisovom materiály zaznamenaná nie je a nevyplýva
ani z výpovede navrhovateľky v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom samotná skutočnosť, že

posudkoví lekári (resp. krajský súd) nedospeli k rovnakému právnemu názoru ako navrhovateľka, ich
zaujatosť či neobjektivitu nezakladá.

Ako účelové vyhodnotil odvolací súd dodatočné tvrdenie navrhovateľky, že rozhodujúce zdravotné
postihnutie u nej malo byť ustálené na 45% zákonného rozmedzia, pretože zo zápisnice o pojednávaní
krajského súdu ešte zo dňa 18. apríla 2013 vyplýva, že s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť základného ochorenia (35%), navrhovateľka súhlasí, avšak domáha sa pripočítania
10% pre iné ochorenia.

Tak ako krajský súd ani odvolací súd, nevzhliadol rozpor medzi závermi posudkových lekárov a nálezmi
odborných lekárskych vyšetrení. Mal za to, že posudkoví lekári dostatočne a presvedčivo odôvodnili,
prečonavrhovateľkapodmienkyprepriznanieinvaliditynespĺňaastotožnilsastvrdenímkrajskéhosúdu,

že nebolo preukázané, že by sa zdravotný stav navrhovateľky po 4. júli 2012 výrazne zhoršil, resp. nové
lekárske správy predložené navrhovateľkou nie sú takého charakteru, že by sa z nich dal jednoznačne
vyvodiť iný posudkový záver. Navrhovateľka v odvolacom konaní nepreukázala žiadne také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Jej presvedčenie, že zdravotné postihnutie zodpovedá
invalidite nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov

na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach
sociálneho zabezpečenia je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka zatiaľ nesplnila
podmienky invalidity pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.
augusta 2012 z toho dôvodu považoval za súladné so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského

súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k
ods. 1 O.s.p. a navrhovateľka vzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.