Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/591/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205811
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613205811.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ V. K., nar. X.
XX. XXXX, bytom W., S. XX, v rade 2/ V. K., nar. XX. X. XXXX, bytom W., S. XX, zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, so sídlom M. B., M. XXX, s adresou na doručovanie W., S. X proti
odporcom: v rade 1/ Ing. K. K., nar. XX. X. XXXX, bytom A., B. XXX/XX, v rade 2/ Ing. Q. K., CSc., nar.
XX. X. XXXX, bytom B., V. XXX/XXA, v rade 3/ MUDr. M. A., nar. XX. X. XXXX, bytom K., Q. XXXX/XX,
v rade 4/ P. K., nar. XX. X. XXXX, bytom K., Q. XXXX/XX, zastúpená odporkyňou v rade 1/, o zriadenie
vecného bremena, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 8C/145/2013-128 zo dňa 13. 2. 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 8C/145/2013-150 zo dňa 11. 4. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením zo dňa 11. 4. 2014

p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia
domáhali zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu pešo a všetkými
dopravnými prostriedkami cez pozemky vo vlastníctve odporcov, špecifikovaných v návrhu a zapísaných
na LV č. XXX v kat. úz. M. A. v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. 34842471-32/2011 z
24. 2. 2011, overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 1. 3. 2011 pod č. 134/2011. Zároveň
žiadali určiť povinnosť spoločne a nerozdielne platiť odporcom v rade 1/ až 4/ čiastku 20,- eur ročne ako
finančnú náhradu za zriadené vecné bremeno, splatnú vždy k 31. 1. toho ktorého kalendárneho roka.
O zriadenie vecného bremena žiadali z dôvodu umožnenia vstupu na nehnuteľnosti v ich vlastníctve,
zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území M. A..

Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 151n, § 151o Občianskeho zákonníka konštatoval, že obe strany
sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, z čoho im vyplývajú určité práva a povinnosti. Jedná sa o kolíziu
ochrany vlastníckeho práva u oboch strán v spore. Prvostupňový súd tak posudzoval, či je nevyhnutné
pre realizáciu vlastníckeho práva navrhovateľov obmedziť vlastnícke právo odporcov zriadením vecného
bremena navrhnutým spôsobom a v uvedenom rozsahu. Dospel k záveru, že navrhovateľmi tvrdený
skutkový stav - možnosť prístupu k ich nehnuteľnostiam len cez označené pozemky odporcov, sa
nepreukázal. Už zo samotného správania navrhovateľov, ktorí pred vyvolaním sporu oslovili aj iných
spoluvlastníkov susediacich pozemkov, od ktorých mali získať prísľub na riešenie prístupu a tiež nimi
tvrdené skutočnosti boli vyvrátené pri ohliadke vykonanej súdom na mieste samom. Pri výstavbe

rodinného domu, ktorý je v súčasnej dobe v spoluvlastníctve navrhovateľov, bol navážaný stavebný
materiál zo zadnej časti od potoka, pričom prístup je možný aj z inej strany, cez parcely č. 401 až 404.
Navrhovatelia prechod cez pozemky odporcov odôvodňovali aj využívaním prísľubu v minulosti právnymi
predchodcami, pričom sa v inom konaní domáhali výkonu práva vecného bremena z titulu vydržania.
Takýto návrh však bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/288/2010-214 zamietnutý.
Pri zamietnutí návrhu prvostupňový súd prihliadal aj na oprávnené záujmy odporcov, tak aby v prípade
vyhovenia návrhu nevznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V tejto
súvislosti súd prihliadal na ochranu vlastníctva odporcov vzhľadom aj na podaný znalecký posudok, z
ktorého vyplynulo, že prejazd popri rodinnom dome odporcov by mohol narušiť statiku domu a taktiež
by bolo znemožnené parkovať ich osobnými motorovými vozidlami na nehnuteľnosti, čo využívajú
v súčasnej dobe a motorové vozidlá by parkovali na verejnej komunikácii, prípadne v inej časti ich
pozemku, ktorý slúži ako záhrada. Súd tiež prihliadal na predmet podnikateľskej činnosti odporcu v
rade 1/ - ubytovacie služby, ako aj skutočnosť, že bol zverejnený inzerát, ktorý tieto služby práve k
nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha prístupu, inzeroval. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti návrh
na zriadenie vecného bremena zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď náhradu trov priznal
úspešnej účastníčke v konaní - odporkyni v rade 1/ v sume 305,65 eur, k povinnosti zaplatenia
ktorých zaviazal solidárne navrhovateľov v rade 1/, 2/, pričom priznané trovy predstavujú náhradu
cestovného, resp. vypracovanie statického znaleckého posudku, predloženého súdu a poštovného.
Ostatným odporcom náhrada trov priznaná nebola, nakoľko si tieto nevyčíslili.

Uznesením zo dňa 11. 4. 2014 prvostupňový súd doplnil rozsudok súdu o výrok, ktorým zaviazal
navrhovateľov v rade 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 30,29 eur, spočívajúce
v nákladoch vykonanej ohliadky súdom na mieste samom v obci Vyšná Boca. O týchto trovách rozhodol
súd s poukazom na ust. § 148 O.s.p..

Proti rozsudku (aj uzneseniu o trovách štátu), v zákonom stanovenej lehote, podali prostredníctvom
zástupcu odvolanie navrhovatelia v rade 1/, 2/. Odvolanie odôvodnili s poukazom na ust. § 205 ods.
2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, písm.
f/ O.s.p. a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolatelia považovali rozsudok
prvostupňového súdu za nepreskúmateľný, pretože neobsahuje riadne odôvodnenie v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p.. Podľa ich názoru sa súd v odôvodnení rozsudku odvoláva na listiny, ktoré sa nachádzali v
pôvodnom spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/288/2010 a ktoré neboli oboznámené
zákonným spôsobom a k týmto listinným dôkazom nebolo možné sa vyjadriť. Rozsudok sa javí ako
nepreskúmateľný, pretože v rámci odôvodnenia nie je zrejmé, čo v skutočnosti súd považuje za
relevantný prístup k nehnuteľnosti, keď na jednej strane konštatuje, že k pozemku je možný prístup aj z
inej parcely ako je žiadaný navrhovateľmi v žalobe, na druhej strane poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1868/2000, v zmysle ktorého ak vlastník pozemku aj konkludentne
súhlasí so zriadením účelovej komunikácie, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou a vzťahuje
sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Súd v odôvodnení porovnáva závažnosť zásahu
do vzájomných vlastníckych práv navrhovateľov a odporcov, v odôvodnení rozsudku však absentuje
právne zdôvodnenie, z ktorého by bolo možné jednoznačne konštatovať, čo viedlo súd k rozhodnutiu,
že vlastnícke práva odporcov majú väčšiu váhu ako vlastnícke práva navrhovateľov a že zásah
navrhovateľov do vlastníckych práv odporcov by bol väčší tým, že by im bolo umožnené prechádzať cez
pozemky odporcov oproti znemožneniu využívania vlastníckeho práva navrhovateľov. Tiež nezdôvodnil,
prečo by zásah do vlastníckych práv iných vlastníkov pozemkov, cez ktoré má byť podľa súdu zriadený
prechod, bolo menej závažným zásahom ako u odporcov. Súd si osvojil tvrdenie odporcov v rade 1/
a 2/, že ich právni predchodcovia nesúhlasili s tým, aby prístup k parcele navrhovateľov bol zriadený
cez ich pozemok. Z neznámych dôvodov navrhovateľom uveril tvrdeniam odporcov, že už ich právni
predchodcovia nesúhlasili s tým, aby bol prechod zriadený cez ich parcelu. Súd tiež nezohľadnil
skutočnosť, že minimálne niektorí právni predchodcovia odporcov uzatvorili dohodu o práve prechodu. V
odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že prístup k parcele navrhovateľov je možný cez parcely č. 401 až

404, pričom skutočnosť, že z verejnej komunikácie k pozemku navrhovateľov existuje potencionálne aj
iné prepojenie, neznamená, že cez tieto body môže byť aj zriadený prístup. Práve listy vlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam poukazujú na to, že takýto proces je fakticky nezrealizovateľný vzhľadom na množstvo
spoluvlastníkov, z ktorých značná časť je na neznámom mieste, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že
cez tieto parcely nikdy žiadna komunikácia neviedla a napriek tomu súd konštatuje, že cez tieto parcely
je možné vytvoriť prístup, čo bolo jedným z dôvodov pre zamietnutie žaloby. Súd zrejme nevie, čo
znamená prístup k nehnuteľnosti, neznamená to akýkoľvek prístup, ale jestvovanie reálnej spojnice
verejnej komunikácie z pozemkov navrhovateľov, ktorá je technicky využiteľná ako cesta. Pri ponímaní
prístupu, tak ako to prezentuje súd, by existoval prístup k nehnuteľnosti navrhovateľov aj zo vzduchu
a nie je potom potrebné zriadiť akúkoľvek pozemnú prístupovú komunikáciu. Ďalej súd bez vykonania
akéhokoľvek dôkazu dospel k záveru, že navrhovatelia môžu prechádzať cez parcelu č. 412, ktorá je
však v súkromnom vlastníctve iných osôb, teda takýto záver je neodôvodnený a vyslovený súdom bez
akéhokoľvek dôkazu a takýto záver je nepreskúmateľný. Napriek vykonanej ohliadke a zisteniu, že iný
prístup na pozemok navrhovateľov nie je možný ako cez pozemky odporcov, súd žalobu zamietol s
odôvodnením, že prejazd cez pozemok odporcov po tej časti, ktorú aj oni používajú ako komunikáciu,
aj ako odstavnú plochu pre svoje motorové vozidlá, je väčším zásahom do vlastníckeho práva. Toto
konštatovanie je jednoznačne v rozpore s ust. § 151o Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov
žiadali napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Tiež si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia v rade 1/, 2/. Uviedli, že v odvolaní zástupca
navrhovateľov nevyvrátil ani jediný z dôvodov, pre ktoré okresný súd v celom rozsahu žalobu
navrhovateľov zamietol. Navrhovatelia prostredníctvom zástupcu už pri podaní žaloby, ako aj naďalej
v priebehu súdneho konania, zavádzali, keď zdôvodňujúc požiadavku, aby na parcely odporcov bolo
uvalené vecné bremeno, uvádzali nepravdivé informácie, že tieto sú jediným možným prechodom k
domu č. XX a že boli používané už v minulosti. Už v konaní sp. zn. 10C/288/2010 bolo hodnoverne
preukázané a výpoveďami svedkov potvrdené, že pri výstavbe domu č. XX sa používal na prechod
k pozemku iný pozemok popri potoku (verejný priestor, resp. obecný pozemok) a parcela č. 412. To
zrejme preto, že vtedy bolo použitie tohto prechodu najjednoduchšie, neboli s tým spojené prakticky
žiadne administratívne úkony. Všetky ostatné možné riešenia vyžadovali pripraviť a podpísať dohody
so spoluvlastníkmi daných záujmových pozemkov. Na parcele č. 407 stál pôvodný starý dom, ktorý
vlastnili rodičia odporcov, navyše priamo na stenu tohto domu bola pristavená dreváreň, ktorú používali
vlastníci parcely č. 406/3. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že prejazd autom medzi týmito domami
bol vtedy nemožný. Nová situácia vznikla v roku 1971, keď sa starý dom na parcele č. 407 zbúral
a začal sa stavať nový. Priestor medzi uvádzanými domami sa rozšíril a spoluvlastníci v záujme
nenarušovania susedských vzťahov nenamietali proti užívaniu pozemku na prechod peši, či pri nutnej
potrebe aj autom. Súčasní majitelia domu č. XX však žiadajú prechod a prejazd autom bez obmedzenia.
S týmto však odporcovia nemôžu súhlasiť. Odporcovia ďalej poukazovali na skutočnosť, že manželia
B. (právni predchodcovia navrhovateľov) kúpili pozemok, na ktorom plánovali postaviť rodinný dom
s vedomím, že prístup k domu bude viesť v súlade s územným rozhodnutím ONV, odboru výstavby
zo dňa 26. 5. 1969 cez obecný pozemok popri potoku a cez parcelu č. 412. Je to zrejmé zo snímky
pozemkovej mapy v prílohe „územného rozhodnutia“, ktoré súdu predložili navrhovatelia. Na tejto mapke
bola červenými čiarami vyznačená časť parcely č. 408, ktorá bola odňatá z poľnohospodárskej pôdy na
výstavbu rodinného domu manželov B.. V územnom rozhodnutí sa uvádza, že situačný plán je pripojený
k územnému rozhodnutiu a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Natíska sa otázka, prečo navrhovatelia
tento situačný plán nepredložili. K samotnému rozsudku prvostupňového súdu uviedli, že rozhodnutie
je podrobné, vecné, všetky závery sú korektné, logicky a vecne zdôvodnené. Rozhodnutím o zriadení
vecného bremena by boli odporcovia poškodení nielen tým, že nebudú môcť využívať svoje vlastnícke
práva (pozemok využívať na rekreačné účely), ale nebudú mať možnosť parkovať vedľa svojho domu
na svojom pozemku, hoci vo vzťahu k odporcom takýto stav ničím nezavinili. Navrhovatelia majú prístup
k svojmu rodinnému domu zabezpečený po pôvodnom pozemku, ktorý bol využívaný pri výstavbe
rodinného domu. Len na základe preukázania a zakreslenia prístupu mohli dostať stavebné povolenie
a bola im umožnená výstavba rodinného domu. Je predsa jasné, že bez dopredu zabezpečenej
príjazdovej cesty nie je možné získať povolenie na stavbu domu „na zelenej lúke“ za už stojacimi
domami. Tiež je možný prístup cez parcely č. 401 až 404, ktoré nie sú reálne využívané vlastníkmi a
nadväzujú na obecnú komunikáciu. Navrhovatelia uviedli, že cez pozemky č. 401 až 404 nikdy neviedla
žiadna komunikácia, ale táto predsa nikdy neviedla a ani nevedie cez pozemky odporcov. Pokiaľ v

odvolaní navrhovatelia tvrdili, že súd si nekriticky osvojil tvrdenia navrhovateľov, k záverom súd prišiel
najmä po vykonaní ohliadky na mieste samom, kde sa presvedčil o viacerých možnostiach prístupu k
nehnuteľnosti navrhovateľov. Z uvedených dôvodov žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v spojení s dopĺňacím
uznesením podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, mal i odvolací súd preukázané, že
navrhovatelia sa domáhali zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
cez pozemky odporcov k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov. Ako dôvod zriadenia vecného
bremena súdom tvrdili, že k ich nehnuteľnosti iný prístup možný nie je. Odvolávali sa tiež na skutočnosť,
že v minulosti prístup bol využívaný ich právnymi predchodcami, čo predchodcovia odporcov tolerovali.
Prvostupňový súd ďalej zistil, že na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa viedlo konanie pod sp.
zn. 10C/288/2010, v ktorom sa riešila otázka vydržania vecného bremena, resp. o zriadenie vecného
bremena. Konanie o zriadenie vecného bremena bolo zastavené a vo zvyšnej časti bola žaloba
zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 8. 2011. V tomto konaní tak súd jednoznačne
konštatoval, že navrhovatelia, ani ich právni predchodcovia nevydržali právo prechodu cez pozemky
odporcov, ktoré by zodpovedalo vecnému bremenu, na základe ktorého by odporcovia mali niečo trpieť
(právo prechodu a prejazdu cez ich nehnuteľnosti). V tomto konaní tak súd skúmal, či je možné zriadiť
vecné bremeno rozhodnutím súdu.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym
posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento
poukazuje. Prvostupňový súd postupoval správne, keď hodnotil jednotlivé oprávnenia spoluvlastníkov
nehnuteľností, ako aj možnosť obmedziť odporcov v prospech navrhovateľov zriadením vecného
bremena práva prechodu a prejazdu cez ich nehnuteľnosti k rodinnému domu navrhovateľov. Správne
tiež dospel k záveru, že prístup k nehnuteľnosti navrhovateľov je možné zriadiť aj cez iné nehnuteľnosti,
ktoré nie sú zastavané, resp. hospodársky využívané. Práve naopak zriadenie vecného bremena cez
nehnuteľnosti odporcov a jeho reálne využívanie navrhovateľmi by hrubým spôsobom zasiahlo do práv
spoluvlastníkov, keď by bol ohrozený ich rodinný dom s reálnou možnosťou narušenia statiky, ako aj
príjazd a parkovanie motorovými vozidlami pri rodinnom dome odporcov. Odvolatelia k veci samotnej
neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne na to vec inak právne posúdiť. Odvolanie navrhovateľov
nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Z rozhodnutia prvostupňového
súdu je zrejmé, ako dospel súd ku skutkovému stavu, akým spôsobom tento hodnotil a aké právne
závery prijal pri rozhodovaní o veci samej. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní poukazovali na to, že im
postupom súdu bolo znemožnené konanie pred súdom tým, že prvostupňový súd neoboznámil všetky
dôkazy, zo zápisnice zo dňa 13. 2. 2014 je zrejmé, ktoré dôkazy súd oboznámil na pojednávaní,
okrem iného aj obsah pripojeného spisu sp. zn. 10C/288/2010, pričom sú vymenované konkrétne
čísla listov, obsah ktorých súd oboznamoval. Pokiaľ poukazovali na nedostatočné vykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov, opäť z prednesu zástupcu navrhovateľov vyplynulo, že ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania neboli. Prvostupňový súd taktiež správne postupoval pri rozhodovaní o náhrade
trov prvostupňového konania, keď navrhovateľom neúspešným v konaní náhradu trov nepriznal, naopak
zaviazal ich k náhrade vzniknutých trov, či už odporkyni v rade 1/, resp. trov štátu. Správnosť vyčíslenia
týchto trov v odvolaní vytýkaná nebola.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p., resp. 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože navrhovatelia neboli úspešní v odvolacom konaní a odporcovia si trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.