Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713220363.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Č..XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, zast. JUDr. Renátou
Matejovou, advokátkou, so sídlom ul. Voljanského 1368/14, Zvolen, adresa advokátskej kancelárie ul.
ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Stavebné bytové družstvo Hriňová, so sídlom Školská
1567/27, Hriňová, IČO: 00 648 736, zast. URBÁNI&Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 o zaplatenie 4.061,49 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.11.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 28.11.2013, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 4.06l,49 € spolu s 8,5% úrokom
z omeškania odo dňa 1.7.2013 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 243,50 € spolu s trovami
právneho zastúpenia vo výške 3l7,72 € za 2 úkony právnej služby, každý vo výške 151,05 € vrátane
dvoch režijných paušálov vo výške 7,81 €.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľovi vznikol pracovný pomer vo vzťahu k odporcovi na základe
pracovnej zmluvy zo dňa l5.5.1998 s vymedzením druhu práce -predseda SBD Hriňová. V tomto

pracovnoprávnom vzťahu mal dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas v rozsahu 30 hod.
týždenne rozvrhnutý na 5 pracovných dní. Navrhovateľ skončil tento pracovný pomer Dohodou o
skončení pracovného pomeru dňom 3l.5.2013 z dôvodu jeho odchodu do starobného dôchodku. U
navrhovateľa sa jednalo o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok,
takže mu vznikol nárok na odchodné. Okrem toho mu vznikol nárok na náhradu mzdy za dobu
nevyčerpanej dovolenky, ktorú si nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Následne
súčasná predsedníčka odporcu z pozície štatutárneho zástupcu odmietla uspokojiť pracovnoprávne

nároky navrhovateľa s odôvodnením, že na ne nemá právny nárok. Listom zo dňa 11.6.2013 ho
upovedomila, že pre výnimočnú situáciu pozastavuje vyplatenia odchodného vo výške 4-násobku
priemerného mesačného zárobku až do 3l.12.2013. Navrhovateľ doručil odporcovi svoj písomný prejav
zo dňa 11.6.2013, obsahujúci vysvetlenie opodstatnenosti jeho uplatnených nárokov. Nato reagoval
právny zástupca odporcu formou písomnej odpovede, v ktorej oznámili, že nárok navrhovateľa nie je
možné uspokojiť z dôvodu, že v jeho prípade mohol vzniknúť iba obchodnoprávny vzťah a nie pracovný
pomer, keďže navrhovateľ vykonával funkciu predsedu družstva ako štatutárny orgán. Navrhovateľ

sa s týmto právnym názorom nestotožnil, keďže síce vykonával aj funkciu štatutárneho orgánu a to
funkciu predsedu predstavenstva ale a zároveň bol aj predsedom družstva. V tejto súvislosti poukázal
na stanovy družstva, ktoré sú jediným relevantným dokumentom preukazujúcim kto bol štatutárnym
orgánom, pričom ako obligatórne náležitosti stanov sú aj orgány družstva s tým, že § 237 Obchodnéhozákonníka zakotvuje, ktoré orgány musia byť zriadené obligatórne, a ktoré je možné zriadiť fakultatívne.
Konkrétne zo stanov odporcu v 6.časti, článok 69 vyplýva, že boli zriadené tam uvedené orgány
družstva, okrem iného aj predseda. Tiež poukázal navrhovateľ na znenie článku 83 ods.1, článku

84 ods.1 a článku 89 stanov odporcu. Z uvedeného skutkového stavu vyvodil, že u odporcu bol
predseda družstva výkonným orgánom, na základe čoho bol v súlade so Zákonníkom práce uzavretý
pracovnoprávny vzťah. Navrhovateľ bol zároveň aj predsedom predstavenstva, na základe čoho bol
prípustný obchodnoprávny vzťah aj na základe zmluvy o výkone správy. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ
si oprávnene uplatňuje vo vzťahu k odporcovi pracovnoprávne nároky vyplývajúce mu z pracovného

pomeru vzniknutého na základe pracovnej zmluvy zo dňa l5.5.1998. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
skončil pracovný pomer po vzniku nároku na starobný dôchodok, vznikol mu s odkazom na ustanovenie
§ 76a Zákonníka práce, nárok na odchodné vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku,
keď tento nárok bol schválený štatutárnym orgánom družstva -predstavenstvom dňa 24.4.2013. Túto
skutočnosť má potvrdzovať aj dokument pod názvom vyplatenie odchodného z príležitosti odchodu do
starobného dôchodku, ktorým žiadal podpredseda družstva ekonomický úsek odporcu o vyplatenie tohto

odchodného. Pokiaľ ide o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku uviedol, že nielen navrhovateľ ale aj
ostatní zamestnanci odporcu viedli evidenciu pracovného času tým spôsobom, že každú jednu pracovnú
zmenu si zaevidovali v knihe dochádzky, v ktorej je obsiahnutý údaj o skutočných odpracovaných
hodinách, údaj o čerpaní riadnej dovolenky, a tiež údaj o náhradnom voľne, ak navrhovateľ pracoval
pre odporcu mimo rámca rozvrhu pracovných zmien s vedomím odporcu. Navrhovateľ odvodzoval

svoj nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dochádzkového lístka (mesačného) a nie
z knihy dochádzok z dôvodu, že dochádzkový lístok (mesačný) bol vyhotovovaný v závere každého
príslušného mesiaca, na základe evidencie knihy dochádzky kde je možno v niektorom dni uvedené,
že zamestnanec si čerpal dovolenku, ale v dochádzkovom lístku je uvedené, že si v uvedený deň
čerpal náhradné voľno, pričom tieto zmeny v evidencii sa uskutočnili na konci toho ktorého mesiaca,

pretože navrhovateľ nemal v zmysle v tom čase platnej a účinnej kolektívnej zmluvy nárok na zaplatenie
mzdového zvýhodnenia a mzdy za prácu nadčas, ale musel si vždy čerpať náhradné voľno, takže iba v
tejto súvislosti mohlo dôjsť k nesúladu v evidencii knihy dochádzky a v evidencii v dochádzkovom lístku
(mesačnom). Navrhovateľ si uplatnil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 23,5 dňa s
tým, že údaje o čerpanej dovolenke boli zistené z evidencie uvádzanej v mzdovom liste za rok 2012,

keď bolo konkrétne uvedené, v ktorých mesiacoch roku 2012 navrhovateľ čerpal dovolenku a v akom
rozsahu. V roku 2012 navrhovateľ zo svojho zákonného nároku 25 dní vyčerpal dovolenku v rozsahu
23 dní a okrem toho mal nárok na dovolenku v rozsahu 5 dní v zmysle kolektívnej zmluvy a zostatok
nevyčerpanej dovolenky z roku 2011 mal v rozsahu l4 dní, teda rozsah nevyčerpanej dovolenky za rok
2012je2ldní.Vroku2013čerpaldovolenkuvrozsahul0dní.Vzhľadomnato,ženavrhovateľnepracoval

pre odporcu v kalendárnom roku 2013 nepretržite počas celého roka, ale iba do 31.5.2013 vznikol mu
nárok na pomernú časť dovolenky v rozsahu 10,5 dňa v zmysle zákona a na pomernú časť dovolenky v
rozsahu 2 dní v zmysle kolektívnej zmluvy (celkovo 5 týždňov, resp. 5 dní). Navrhovateľ uviedol, že jeho
priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu 784,80€ a 4-násobok priemerného mesačného zárobku
teda predstavuje sumu 3.139,20 € a priemerný hodinový zárobok predstavoval sumu 6,541 €, čiže

výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru predstavuje
sumu 922,29 € ( 6,541 € x 6 hod.x 23,5 dňa ). Keďže odporca neuspokojil pracovnoprávne nároky
navrhovateľa riadne a včas, ktoré mali byť uspokojené v najbližšom výplatnom termíne po skončení
pracovného pomeru t.j. do 30.6.2013, dostal sa odporca do omeškania a z toho dôvodu si navrhovateľ
uplatnil aj ročný úrok z omeškania vo výške 8,5% od l.7.2013 do zaplatenia.

Dňa l7.3.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu zo dňa l2.3.2014, v ktorom uviedol, že
návrh navrhovateľa považujú za nedôvodný a žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť. Poukázali nato,
že odporca uzavrel dňa l5.5.1998 s navrhovateľom pracovnú zmluvu, kde bol ako druh práce uvedený
predseda SBD Hriňová. Dňa l.7.2002 bola uzavretá medzi účastníkmi zmluva o výkone funkcie, kde

sa v článku I bod 1 konštatuje, že navrhovateľ, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom bol zvolený
zhromaždením delegátov do funkcie predsedu družstva dňa 23.8.2000. Z úplného výpisu z Obchodného
registra SR vyplýva, že vykonával navrhovateľ funkciu predsedu družstva v období od 31.7.1991 do
22.11.2000 a v období od 23.11.2000 do l7.6.2013, pričom skončenie funkcie na poste predsedu
predstavenstva je datované ku dňu 23.5.2013, kedy navrhovateľ informoval zhromaždenie delegátov

o svojej abdikácii z funkcie predsedu predstavenstva a predsedu SBD Hriňová. Odporca poukázal
tiež na znenie § 243 ods.1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. V zmysle vyššie uvedených skutočností
vyjadril názor, že nakoľko navrhovateľ vykonával funkciu predsedu SBD Hriňová ako štatutárny orgán,
výkon funkcie štatutárneho orgánu -predsedu SBD Hriňová ako zamestnanca bol tento pracovnýpomer podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.5.1998 v tomto prípade neprípustný, keď poukázal tiež na
platnú judikatúru v tomto smere, ktorá má potvrdzovať premisu, že činnosť štatutárneho orgánu sa
v pracovnom pomere v žiadnom prípade vykonávať nemôže, nakoľko v takom prípade vzťah medzi

štatutárnym orgánom družstva a družstvom treba považovať za vzťah obchodnoprávny, ktorý sa riadi
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie Zákonníkom práce. Zmluva o výkone funkcie
bola s navrhovateľom uzavretá l.7.2002 a riadi sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka,
keďže bola uzavretá v zmysle § 66 ods.3 Obchodného zákonníka a teda ani pri tejto zmluve nemožno
uplatňovať nároky v zmysle Zákonníka práce. Nároky navrhovateľa odmietol ako nedôvodné, keďže

vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere, tento vzťah
nemožno skončiť niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 42 ods.1 Zákonníka práce a z týchto
dôvodov si nemožno preto uplatňovať zo strany navrhovateľa uvedené nároky vyplývajúce podľa tvrdení
z tejto pracovnej zmluvy (ani zo zmluvy o výkone funkcie konateľa), v zmysle Zákonníka práce, a preto
v rozsahu v akom ich navrhovateľ uplatnil ich považovali za nedôvodné. Žalobu žiadali zamietnuť a
navrhovateľa zaviazať zaplatiť odporcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia tak ako budú

vyčíslené v zákonnej lehote.

Dňa 7.4.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie odporcu zo dňa 4.4.2014, kde oznámil, že boli
zaslané požadované dokumenty, tiež uviedol, že navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedka a
zároveň poukázali na skutočnosť, že zápis č.5/29 zo dňa 24.4.2013, ktorým si navrhovateľ schválil 4-

mesačné odchodné bol zo strany C. K. podpísaný dodatočne, nakoľko tento sa podľa ručne písaného
zápisunavtedajšomzasadnutíaninezúčastnilatakistoboltentozápisdodatočnepodpísanýajzostrany
G. Y., resp. za neho ho podpísal p. T., ktorý síce v zápise písanom rukou p. I. J. uvedený je, avšak
p. T. nie je, ani nebol členom predstavenstva, ktorý mal zrejme zastupovať G. Y., avšak nie je zrejmé,
na základe čoho, keďže súčasťou zápisu 5/29 nie je žiadne predložené plnomocenstvo, ktoré by ho

na to oprávňovalo a nespomína sa ani v ručne písanom zápise. Nakoľko nebolo predmetné uznesenie
č.5/29/d z 24.4. prijaté platne, ale v rozpore so stanovami družstva ( článok 71 bod 3) a dodatočne sa
podpisovalo na základe telefonátu W.. Y. -ekonómky a účtovníčky, ktorá telefonicky obvolávala p.K. aby
ho prišiel dodatočne podpísať, čoho svedkom bola terajšia predsedníčka SBD Hriňová p. C., bolo toto
uznesenie následným uznesením č. 2/4/2013 zasadnutím predstavenstva zo dňa l9.6.2013 zrušené.

Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, z ktorých na dvoch vec meritórne prejednal a na pojednávaní
konanom dňa 29.9.2014 aj rozhodol. Na týchto pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, výsluchmi svedkov W.. Y., I. T., C. K., O.
Y., oboznámil sa s prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľa a odporcu, a tiež vykonal listinné

dôkazy, ktoré doložili do spisu účastníci a to : pracovnú zmluvu zo dňa 15.5.1998 z čl.7, dohodu o
skončení pracovného pomeru zo dňa 3l.5.2013 z čl. 8, vyplatenie odchodného z príležitosti prvého
odchodu do dôchodku z čl.9, žiadosť o preplatení nevyčerpanej dovolenky zo dňa 3l.5.2013 z čl.l0,
žiadosť o vyplatenie odchodného zo dňa 3l.5.2013 z čl.11, výňatok zo stanov SBD Hriňová z čl.l2-
l6, pozastavenie vyplatenia odchodného a nevyčerpanej dovolenky zo dňa 11.6.2013 z čl.l7, výzvu na

vyplatenie odchodného náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, posledný pokus o zmier zo dňa
17.9.2013 z čl.l8-l9, právne stanovisko odpoveď na výzvu na zaplatenie odchodného a náhrady mzdy zo
dňa 24.9.2013 z čl.20, mzdové listy navrhovateľa za rok 2013 z čl.22-23, mzdový list navrhovateľa za rok
2012 z čl.24-25, zmluvu o výkone funkcie zo dňa 1.7.2002 z čl.4l-42, pracovnú zmluvu uzavretú medzi
SBD Hriňová a J.. R. C. z čl.58, stanovy SBD Hriňová z čl.59-75, kolektívnu zmluvu zo dňa 8.10.2012

z čl.77-83, zápisnicu č.2/2013 z čl.84-87, odstúpenie z funkcie podpredsedu predstavenstva zo dňa
l9.6.2013 z čl.88, zápis č.5/29 zo zasadnutia predstavenstva bytového družstva Hriňová konaného dňa
24.4.2013 z čl.89-90, rukou písaný zápis 5/29 zo zasadnutia predstavenstva SBD zo dňa 24.4.2013
z čl.91-93, výňatok z knihy dochádzky, pracovnú zmluvu uzavretú medzi SBD Hriňová a I. J. zo
dňa l.l.2002, zoznam vydaných smerníc a interných predpisov, list I. J. adresovaný odporcovi zo dňa

27.11.2013,listI.J.odoslanýprávnemuzástupcoviodporcuzodňal7.3.2014,pričomzistiltentoskutkový
stav.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 15.5.1998 súd zistil, že bola uzavretá medzi odporcom a navrhovateľom
s tým, že pracovník mal nastúpiť do práce dňa l5.5.1998, ako druh práce je uvedené predseda SBD
Hriňová, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s tým, že sa jedná o 4 hod. pracovný úväzok.

Mzdové dojednanie 2.770 Sk brutto. Ako ďalšie dohodnuté podmienky je uvedené, že výkonom práce
je poverený v rámci sídliska Stred, sídliska C. ako aj porady na území SR -konané v rámci SZBD. Pri
pečiatke organizácie a podpis pracovníka oprávneného konať v jej mene sa nachádza čitateľný podpis
T. s uvedením podpredseda SBD.Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 3l.5.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi odporcom
ako zamestnávateľom, zast. podpredsedom družstva I. T. a navrhovateľom ako zamestnancom v zmysle
§ 60 Zákonníka práce, v ktorej je uvedené, že navrhovateľ, bývalý predseda SBD Hriňová oznámil dňa

23.5.2013, že z dôvodu abdikácie na funkciu predsedu odchádza 31.5.2013 do starobného dôchodku a
končí svoj pracovný pomer v SBD. V zmysle dohody sa pracovný pomer mal skončiť dňa 3l.5.2013.
Z dokladu vyplatenia odchodného z príležitosti odchodu do starobného dôchodku zo dňa 3l.5.2013 súd
zistil, že toto bolo adresované ekonomickému úseku SBD, za zamestnávateľa je tu podpis, ktorý je
zrejme totožný s podpisom podpredsedu družstva I. T., v ktorom je uvedené, že na základe rozhodnutia

predstavenstva SBD zo dňa 24.4.2013, ktoré uznesením č. 5/29/d rozhodlo o vyplatení odchodného
vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku žiada ekonomický úsek o vyplatenie tohto
odchodného pre I. J., bývalého predsedu SBD s tým, že odchodné sa má vyplatiť na účet menovaného
v najbližšom výplatnom termíne.
Zo žiadosti o preplatení nevyčerpanej dovolenky zo dňa 3l.5.2013 súd zistil, že navrhovateľ ako bývalý
predseda SBD týmto žiadal o preplatenie celého zostatku nevyčerpanej riadnej dovolenky, ktorú si z

dôvodov pracovnej zaneprázdnenosti a v súvislosti s odchodom do dôchodku nemohol ku dňu 3l.5.2013
vyčerpať. Za zamestnávateľa sa tu nachádza podpis zrejme totožný s podpisom podpredsedu družstva
I. T., v spodnej časti je rukou písané zostatok dovolenky k 3l.5.2013, 2l,5 dňa + 2 dni z dodatkovej
dovolenky.
Zo žiadosti o vyplatenie odchodného zo dňa 3l.5.2013 súd zistil, že navrhovateľ ako bývalý predseda

SBD Hriňová požiadal o vyplatenie odchodného pri príležitosti odchodu do riadneho starobného
dôchodku v zmysle kolektívnej zmluvy, časť IV-Odmeňovanie, článok 4 vo výške najmenej 3-násobku
priemernej mesačnej mzdy, nakoľko v organizácii odpracoval viac ako 5 rokov, resp. vo výške 4-
násobku priemernej mesačnej mzdy v zmysle uznesenia PSBD č. 5/29/d z 24.4.2013. Odchodné žiadal
vyplatiť na jeho osobný účet v najbližšom výplatnom termíne, v spodnej časti sa nachádza vyjadrenie

zamestnávateľa „ súhlasím dňa 3l.5.2013, I. T., podpredseda SBD Hriňová a nečitateľný podpis“.
Zo stanov SBD Hriňová schválené zhromaždením delegátov dňa 20.10.1992 v zmysle ustanovení
zákona č.42/1992 Zb. a novelizované na zhromaždení delegátov bytového družstva dňa 27.6.2002 súd
zistil, že v článku 83 Predstavenstvo bod 1 je uvedené, že predstavenstvo je štatutárnym orgánom
družstva. Riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom,

stanovami a rozhodnutím zhromaždeniu delegátov vyhradené inému orgánu družstva. Za svoju činnosť
zodpovedázhromaždenímdelegátov.Včlánku84ods.1jeuvedené,žezapredstavenstvokonánavonok
predseda a podpredseda družstva, alebo iný poverený člen predstavenstva. Predsedu počas jeho
neprítomnosti zastupuje podpredseda, ak ide o riadenie pracovného kolektívu, poverený pracovník
družstva. Právne úkony predstavenstva, pre ktoré je predpísaná písomná forma, podpisuje za družstvo

predseda ( prípadne podpredseda) a ďalší člen predstavenstva. V článku 85 ods.1 je uvedené, že
schôdze predstavenstva zvoláva a riadi predseda družstva/prípadne poverený člen predstavenstva/ na
základe schváleného plánu práce. V článku 89 Predseda družstva bod 1 je uvedené, že predseda najmä:
a) organizuje a riadi rokovanie predstavenstva a bežnú činnosť družstva,
b) zvoláva predstavenstvo a podľa potreby aj iných členov (nečlenov) družstva. Pripravuje podklady a

spracúva materiály na rokovaní predstavenstva a zhromaždenia delegátov,
c) plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku družstva, zabezpečuje plnenia vyplývajúce z vyhlášok
a zákonov a iných úroveň postavených noriem a nariadení,
d) riadi pracovný kolektív družstva v postavení vedúceho organizácie,
e) počas jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda. V otázkach pracovného kolektívu ho zastupuje

ním poverený pracovník družstva.
Z dokladu- Pozastavenie vyplatenia odchodného a nevyčerpanej dovolenky zo dňa 11.6.2013 vyplýva,
že odporca zastúpený predsedom SBD Hriňová R. C. oznámil W.. C. Y., ekonómke SBD Hriňová, že
na základe mimoriadneho zasadnutia kontrolnej komisie dňa 6.6.2013 a prijatých uznesení sa na dobu
určitú do 31.12.2013 pre výnimočnosť situácie, ktorá nastala po abdikácií p.J. pozastavuje vyplatenie

odchodného vo výške 4-násobku priemernej mesačnej mzdy a nevyčerpanej dovolenky pre dotyčného
s tým, že mu bude vyplatená len mzda za mesiac máj.
Z výzvy na zaplatenie odchodného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku -posledný pokus o
zmier zo dňa l7.9.2013 súd zistil, že toto adresovala právna zástupkyňa navrhovateľa odporcovi, v
ktorom uviedla okrem iného, že postup odporcu, na základe ktorého neboli navrhovateľovi vyplatené

peňažné plnenia ním požadované, považujú za postup v rozpore s článkom 2 Základných zásad
Zákonníka práce, v ktorom je zakotvené, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Taktiež sa vyjadrili k otázkenároku navrhovateľa na vyplatenie odchodného vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku,
ohľadne ktorého odkázali na ustanovenie § 76a ods.1 Zákonníka práce, ktorý umožňuje poskytnúť
zamestnancovi odchodné s tým, že pokiaľ ide o výšku škodného, určuje iba spodnú hranicu, teda

minimálnu sumu odchodného. Z uvedeného vyvodili aj s odkazom na § 1 ods. 6 Zákonníka práce,
v ktorom je uvedené, že v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a
pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny
predpis, ak tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich
ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, že zamestnávateľ mohol poskytnúť odchodné

aj v sume vyššej s tým, že zamestnávateľ tak môže urobiť nielen v rámci dojednaní pracovných
podmienok v pracovnej zmluve alebo úpravou jednotlivých práv a povinností v kolektívnej zmluve, ale že
zamestnávateľ mohol pristúpiť k schváleniu výšky odchodného aj odsúhlasením členov predstavenstva
na ich schôdzi dňa 24.4.2013, keďže sa jedná o prejav vôle štatutárneho orgánu, a teda z týchto dôvodov
považujú vyjadrenie odporcu o neplatnom schválení výšky odchodného ako argumentačne neúnosné
a nemajúce oporu v zákone.

Z dokladu-Právne stanovisko- odpoveď na výzvu na zaplatenie odchodného a náhrady mzdy zo dňa
24.9.2013 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca odporcu, právnej zástupkyni navrhovateľa, v
ktorom uviedli skutočnosti zhodné so skutočnosťami uvedenými v ich vyjadrení k žalobnému návrhu zo
dňa 12.3.2014.
Zo mzdových listov týkajúcich sa navrhovateľa za rok 2013 súd zistil, že ako prvý nástup je uvedené

l5.5.1998, pracovný pomer s kratším pracovným časom 30 hod., počet pracovných dní v týždni
5,dovolenka výmera v týždňoch 5, nároky v dňoch na zotavenie stará 21, nová 10,5, dodatková 2. Po
jednotlivých mesiacoch od mesiaca január až do mesiaca máj 2013 sú tu uvedené jednotlivé položky,
napr. hodiny odpracované, dovolenka, sviatky, neplatené voľno, mzda, odmeny a náhrady za dovolenku,
sviatky, poistné, čistý príjem za jednotlivé mesiace.

Zo mzdového listu týkajúceho sa navrhovateľa za rok 2012 súd zistil, že prvý nástup je uvedené
l5.5.1998, pracovný pomer kratší pracovný čas 30, počet pracovných dní v týždni 5, dovolenka, výmera
v týždňoch 5, nároky v dňoch na zotavenie stará l4, nová 30, dodatková 0, s tým, že ďalej sú podľa
jednotlivých mesiacoch uvedené konkrétne položky ako dni vykonávania práce, hodiny odpracované,
dovolenka, sviatky, mzda, odmeny, náhrady za dovolenku a sviatky, poistné, čistý príjem v jednotlivých

mesiacoch.
Zo zmluvy o výkone funkcie zo dňa 1.7.2002 súd zistil, že bola uzavretá v zmysle § 66 ods.3
Obchodného zákonníka medzi odporcom, zast. I.L. T., podpredsedom predstavenstva a C. K., členom
predstavenstva a navrhovateľom a vyplýva z nej, že navrhovateľ ktorý je zároveň štatutárnym orgánom
bol zvolený Zhromaždením delegátov do funkcie predsedu družstva dňa 23.8.2000. Zhromaždenie

delegátov konané dňa 27.6.2002 poverilo členov predstavenstva I. T. a C. K. uzavrieť s predsedom
družstva zmluvu o výkone funkcie. Predseda družstva I. J. bol zapísaný do obchodného registra ako
predseda predstavenstva. Účastníci tejto zmluvy prehlásili, že túto uzatvárajú v súlade s ustanovením §
66 ods.3 Obchodného zákonníka s použitím ustanovení Zákonníka práce č.311/2002 Z.z. s tým, že na
výkon funkcie predsedu sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce s výnimkou ustanovenia § 243a. Ako

predmet zmluvy je uvedené, že predseda družstva sa zaväzuje, že bude ako štatutárny orgán družstva
konať za družstvo a zaväzovať družstvo svojimi právnymi úkonmi vyplývajúcimi z organizátorskej a
riadiacej činnosti vyplývajúcej z pracovnej zmluvy v zmysle § 43 Zákonníka práce. Predseda družstva
je v súlade s §243a ods.1 Obchodného zákonníka povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva. V článku 3-Zodpovednosť za škodu bolo dojednané,

že predseda družstva a členovia predstavenstva za porušenie svojich povinností uvedených v § 243a
Obchodného zákonníka sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.
V článku IV.- Zodpovednosť za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch bolo dojednané, že ustanovenia
článku III tejto zmluvy nie je možné použiť pri náhrade škody, ku ktorej došlo konaním predsedu ako
štatutárneho orgánu družstva v otázkach a vzťahoch pracovnoprávnych, (napr. v konaniach,v ktorých

predseda vystupuje ako zamestnávateľ), v takýchto prípadoch sa na náhradu škody požijú príslušné
ustanovenia Zákonníka práce. V článku VI-Odmena predsedovi je uvedené, že výška odmeny a spôsob
jej vyplácania je dohodnutý v pracovnej zmluve. V článku VII-Ukončenie zmluvy je uvedené, že táto
zmluva končí skončením výkonu funkcie predsedu družstva, a tiež odstúpením predsedu z funkcie za
podmienok uvedených v § 66 ods.1 Obchodného zákonníka, a tiež odvolaním predsedu zhromaždením

delegátov.
Z pracovnej zmluvy uzavretej podľa § 43 Zákonníka práce súd zistil, že bola uzavretá medzi
odporcom ako zamestnávateľom, za ktorého konal I.L. T., podpredseda SBD Hriňová a C.. C. J.,
člen predstavenstva SBD Hriňová a J.. R. C. ako zamestnancom, z ktorej vyplýva, že zamestnávateľprijal zamestnanca do pracovného pomeru na pozíciu predseda SBD Hriňová s tým, že požiadavkou
zamestnávateľa na riadny výkon dojednaného druhu práce podľa tejto pracovnej zmluvy je zvolenie
zamestnanca za predsedu SBD v zmysle stanov a volebného poriadku a jeho zotrvania vo funkcii počas

celého funkčného obdobia. Ako stručná charakteristika práce a popis pracovných činností je uvedené,
že zastupuje družstvo v obchodných, právnych a iných vzťahoch ako štatutárny zástupca, ako riadiaci
pracovník zabezpečuje všetky činnosti potrebné na zaistenie plynulého chodu organizácie, okrem
činností, ktorým sú povinné iné osoby v zmysle pracovnej, mandátnej, príkaznej, obchodnej, prípadne
inej zmluvy; pracuje vo funkcii a riadi organizáciu ako riaditeľ, vo vzťahu k zamestnancom SBD Hriňová

v zmysle ustanovenia občianskoprávnych a ostatných ustanovení Zákonníka práce, Obchodného a
Občianskeho zákonníka, zastupuje zamestnancov SBD alebo zabezpečí ich zastupovanie; vo vzťahu k
ostatných členom SBD Hriňová ako predseda organizácie zabezpečuje činnosti pre orgány družstva v
zmysle stanov a rozhodnutí predstavenstva a zhromaždenia delegátov SBD Hriňová; pri svojej činnosti
je viazaný rozhodnutiami najvyššieho orgánu družstva zhromaždením delegátov ako aj rozhodnutiami
predstavenstva, ktoré sú v zmysle stanov SBD Hriňová, článok 69 a následných orgánmi družstva, a

ktorým zodpovedá za svoju činnosť. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s nástupom do práce
dňa 30.5.2013 s tým, že nezvolenie do funkcie predsedu po uplynutí funkčného obdobia, odvolanie
počas funkčného obdobia alebo vzdanie sa funkcie počas funkčného obdobia je výpovedným dôvodom
podľa § 53 ods.1 písm.d) Zákonníka práce. Ohľadne mzdy je uvedené, že mzdu za vykonanú prácu určí
predstavenstvo SBD Hriňová svojim uznesením na svojom prvom zasadnutí po zvolení zamestnanca

do funkcie.
Zo stanov Stavebného bytového družstva Hriňová schválené zhromaždením delegátov dňa 20.10.1992
v zmysle ustanovení zákona č.42/1992 Zb. novelizované na zhromaždení delegátov bytového družstva
dňa 27.6.2002, stanovy boli ďalej zhromaždením delegátov dňa 7.7.2009 upravené v článku 5, článku l5,
článku l8 a 39 tak, že údaje uvádzané v korunách sa po prepočte konverzným kurzom 30,126 nahradil

novou menou euro, súd zistil, že v 6.časti Orgány družstva v článku 69 sú ako orgány družstva uvedené:
a ) zhromaždenie delegátov,
b) predstavenstvo, c) kontrolná komisia, d) predseda, e) členská schôdza správy, f) výbor samosprávy.
V článku 83 Predstavenstvo v bode 5 je uvedené, že predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu.
V článku 84 bod 1 je uvedené, že za predstavenstvo družstva koná navonok predseda a podpredseda

družstva alebo iný poverený člen predstavenstva. Predsedu počas jeho neprítomnosti zastupuje
podpredseda, ak ide o riadenie pracovného kolektívu, poverený pracovník družstva. Právne úkony
predstavenstva, pre ktoré je predpísaná písomná forma, podpisuje za družstvo predseda ( prípadne
podpredseda) a ďalší člen predstavenstva.
Z článku 89 Predseda družstva vyplýva, že predseda najmä organizuje a riadi rokovanie predstavenstva

bežnú činnosť družstva. Zvoláva predstavenstvo a podľa potreby aj iných členov (nečlenov) družstva,
pripravuje podklady a spracúva materiály na rokovaní predstavenstva a zhromaždenia delegátov. Plní
ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku družstva, zabezpečuje plnenie a vyplývajúce z vyhlášok
a zákonov a iných im na úroveň postavených noriem a nariadení. Riadi pracovný kolektív družstva
v postavení vedúceho organizácie. Počas jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda, v otázkach

pracovného kolektívu ho zastupuje ním poverený pracovník družstva. V článku 79 bod 2 písm.l) je
uvedené, že na návrh predstavenstva zhromaždenie delegátov volí predsedu družstva aj predsedu
kontrolnej komisie.
Z kolektívnej zmluvy podpísanej v Hriňovej dňa 8.l0.2012 súd zistil, že bola uzatvorená po spoločnom
prerokovaní medzi zamestnávateľom-odporcom a odborovou organizáciou, základná organizácia

odborového zväzu KOVO pri SBD Hriňová, V článku 10 Časť III pracovnoprávne vzťahy je uvedené,
že základná výmera dovolenky je 4 týždne, dovolenka vo výmere 5 týždňov prislúcha zamestnancovi,
ktorý do konca kalendárneho roku dovŕši l5 rokov pracovného pomeru po l8.roku veku. Zamestnávateľ
a odborová organizácia sa dohodli na priznanie dodatkovej dovolenky pre zamestnancov SBD Hriňová
v rozsahu l týždeň. Pracovník môže na dovolenku nastúpiť len so súhlasom zamestnávateľa. V

časti IV -Odmeňovanie, v článku 4 je okrem iného uvedené, že pri skončení pracovného pomeru z
dôvodu odchodu do riadneho starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku má
zamestnanec nárok na výplatu odchodného vo výške najmenej 2-násobku priemernej mesačnej mzdy,
ak odpracoval v organizácií viac ako 3 roky, vo výške najmenej 3-násobku priemernej mesačnej mzdy, ak
odpracoval v organizácií viac ako 5 rokov (poznámka súdu: do spisu založené vyhotovenie kolektívnej

zmluvy nie je žiadnou zo zmluvných strán podpísané).
Zo zápisnice č.2/2013 zo zasadnutia predstavenstva SBD Hriňová zo dňa l9.6.2013 súd zistil, že v
bode 4 predseda (R. C.) informoval prítomných, že z dôvodu nespolupráce s odchádzajúcim predsedom
SBD I. J., ktorý neodovzdal agendu, bolo zvolané mimoriadne zasadnutie kontrolnej komisie, ktoráprijala opatrenia/uznesenia na riešenie problematiky. Predstavenstvo sa uznieslo, že pokiaľ sa nedorieši
problematika odovzdania -súhlasí s pozastavením vyplatenia odchodného pre pána I. J.. Členmi
predstavenstva bolo navrhnuté, aby vzhľadom na postoj, ktorý zaujal bývalý predseda SBD G.. J. dostal

len zákonom stanovené odchodné vo výške l mesačného platu. Predseda ďalej navrhol zrušiť uznesenie
č.5d zo dňa 24.4.2013 z dôvodu, že predstavenstvo, ktoré prijímalo predmetné uznesenie nebolo
zložené zo všetkých riadne zvolených členov, boli prítomné osoby, ktoré nie sú členmi predstavenstva,
alebo hlasovali bez udelenia plnomocenstva, čím prijaté uznesenie je možné považovať za neplatne
neprijaté v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov a Stanov SBD. V bode 5 je uvedené,

že predseda informoval prítomných, že pri príprave podkladov na výplatu za mesiac máj zistil, že p. J.
mal skrátený pracovný čas na 6 hod., ale v práci zostával 8 hod. s tým rozdielom, že za čas pôvodne
čerpal ako náhradné voľno. Za rok 2011 si vyčerpal 35 dní náhradného voľna, za rok 2012, 30 dní
náhradného voľna, uvedené bolo schválené na predstavenstve dňa 22.9.2010 v znení „ novozvolené
predstavenstvo schválilo s účinnosťou od 1.1.2011 požiadavku novozvoleného predsedu SBD Hriňová
na skrátenie denného pracovného úväzku o 2 hod. denne ( z 8 na 6 hod.) pri zachovaní všetkých

náležitostí spojených s výkonom funkcie ako aj odmenami za jej vykonávanie, pričom predseda nebude
svoje povinnosti presúvať na ekonómku, resp. majstra technickej údržby“. Členovia predstavenstva sa
zhodli, že čo sa týka nadčasov nepočítali s tým, že ich bude predseda čerpať/nárokovať si ich. Na
základe uvedeného predstavenstvo prijalo uznesenie, že v prípade vyplatenia nedočerpanej dovolenky
sa bude postupovať nasledovne: 2 členovia predstavenstva p. T. a p. J. sa pokúsia na základe Dohody

o nenárokovateľnosti na preplatení vyčerpanej dovolenky za rok 2012 dohodnúť s p. J. o nenárokovaní
na preplatení dovolenky, nakoľko čerpal náhradné voľno; v prípade, že sa nebude možné dohodnúť,
vec sa postúpi právnikovi na riešenie právnou cestou. V bode 11 je uvedené, že bolo prijaté uznesenie
č.2/3/2013, uznesenie č. 2/4/2013 a uznesenie č. 2/5/2013, v ktorých sú zhrnuté závery prerokované
v bodoch 4-5 na tomto zasadnutí. Ako dátum spísania zápisnice je uvedené l.7.2013. V prezenčnej

listine sú ako prítomní uvedení všetci členovia predstavenstva v počte 9 s výnimkou I. M.-člena, ktorý
je uvedený ako neprítomný.
Z dokladu Odstúpenie z funkcie podpredsedu predstavenstva zo dňa 19.6.2013 súd zistil, že I. T.P. dňom
l9.6.2013 podal rezignáciu na funkciu podpredsedu predstavenstva SBD Hriňová.
Zo zápisu č.5/29 zo zasadnutia predstavenstva Bytového družstva Hriňová zo dňa 24.4.2013 súd zistil,

že je tam uvedené, že zasadnutia sa zúčastnili a zápisnicu vlastnoručne podpísali I. T., O. Y., G. Y., I.
T. a C. K.. Nepodpísaní sú I. J., C. J., I. M. S. I. T.. V bode 5 je pod písm.c) uvedené, že predseda
SBD prečítal abdikačný list na odstúpenie z funkcie, ktorý predloží na ZD, zároveň poďakoval všetkým
členom predstavenstva za dlhoročnú spoluprácu pri správe bytových domov, ktoré družstvo spravuje,
nakoľko dnešné zasadnutie predstavenstva SBD je jeho posledné v tejto funkcii a s prítomnými sa

v tomto duchu rozlúčil. V bode 5 pod písm.d) je uvedené, že z príležitosti deklarovaného odchodu
do dôchodku terajšieho predsedu SBD prítomní členovia predstavenstva vzhľadom na jeho dlhodobý
23 rokov nepretržite trvajúci výkon funkcie mu navrhli a schválili tzv. odchodné vo výške 4-násobku
priemernéhomesačnéhozárobku.NakoncitohtodokladujeuvedenéI.L.J.,predsedaSBDanečitateľný
podpis.

Z rukou písaného zápisu 5/29 zo zasadnutia PSBD 24.4.2013 súd zistil, že ako prítomní sú tu uvedení :
J., T., T., Y. O., T.W.. V bode 5 je uvedené organizačné otázky-rôzne pod písm.a) abdikačný list predsedu
SBD, pod písm.b) odchodné predsedu SBD schválené na návrh P vo výške 4-násobku priemerného
zárobku ( poznámka súdu: číslovka 4 je zvýrazňovaná, viackrát obtiahnutá).
Z výňatku z knihy dochádzky v dňoch 8.7.2013 až l2.7.2013, resp. v dňoch 2.9. až 6.9.2013,resp. v

dňoch l6. až 20.9.2013 súd zistil, že sú tu zapisované 3 mená: Y., J. a C., sú uvedené časy príchodov a
väčšinou aj časy odchodov. Pri pánovi J. v dňoch l6.9. až 20.9.2013 je pri jeho mene poznámka RD.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2002 uzavretej medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom
súd zistil, že zamestnanec mal nastúpiť do práce l.l.2002, ako predseda SBD Hriňová, pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Ako popis pracovnej činnosti je uvedené, že

organizuje a riadi bežnú činnosť bytového družstva. V bode 6 odmena za vykonanú prácu je uvedené,
že za vykonanú prácu prináleží pracovníkovi v zmysle uznesenia predstavenstva z 23.l.2002 č.3/16/K
pri 8. hod. pracovnej dobe funkčný mesačný plat vo výške l2.000 Sk. Za odporcu ako zamestnávateľa
je uvedený ako konajúci I. T., podpredseda SBD Hriňová a C. K., člen predstavenstva.
Zo zoznamu vydaných smerníc a interných predpisov súd zistil, že sú tu jednotlivé smernice uvedené

s ich číslom, a tiež je uvedený ich stručný obsah.
Z listu I. J. zo dňa 27.11.2013 súd zistil, že ho adresoval odporcovi a vyslovil v ňom svoje stanovisko k
odovzdaniu všetkých náležitostí týkajúcich sa funkcie predsedu a zároveň vyzval, aby si určili termín
a čas stretnutia ohľadne prevzatia, resp. odovzdania funkcie. Z priloženého podacieho lístka vyplýva,že ako odosielateľ je tu uvedený navrhovateľ, ako adresát odporca. Dátum prijatia zásielky na prepravu
je 27.11.2013.
Z listu navrhovateľa adresovaného právnemu zástupcovi odporcu zo dňa 17.3.2014 súd zistil, že toto

obsahuje jeho stanovisko vo veci „ výzvy na vydanie veci zo dňa doručenej l2.3.2014“, v ktorom sa
navrhovateľ vyjadruje k vydaniu veci-agendy-účtovnej, mzdovej ekonomickej a personálnej týkajúcej sa
SBD. Z pripojeného podacieho lístka vyplýva, že ako odosielateľ je uvedený navrhovateľ, ako adresát
odporca, dátum prijatia zásielky na prepravu l8.3.2014.
Z výsluchu svedkyne W.. C. Y. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že bola zamestnancom

odporcu od roku 1992, konkrétne do 30.9.2013 tam pôsobila ako ekonómka. Uviedla, že vie, že
navrhovateľ ukončil svoj pracovný pomer ako predseda bytového družstva a zároveň odstúpil z
funkcie predsedu predstavenstva na zhromaždení delegátov v máji 2013. Na otázku súdu, na základe
čoho bol navrhovateľ ustanovený do funkcie predsedu predstavenstva, resp. predsedu družstva
uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť, pretože keď ona už nastúpila k odporcovi do zamestnania,
tak navrhovateľ v týchto funkciách už pôsobil a potom každých 5 rokov sa konali voľby a zrejme

takým spôsobom bol ustanovovaný, konkrétne zhromaždenie delegátov volilo členov predstavenstva
a volilo aj predsedu družstva. Na doplňujúcu otázku súdu, či niekto navrhovateľa volil ako predsedu
predstavenstva, svedkyňa uviedla, že to nevie presne uviesť, ale že má zato, že je to súčasť volieb
toho zhromaždenia delegátov. Trvala ale na tom, že navrhovateľ bol zamestnaný ako predseda družstva
na základe pracovnej zmluvy. Na otázku súdu, či má svedkyňa vedomosť o tom, či bol rozdiel pri

podpisovaní napr. nejakých písomných dokumentov, podľa toho či navrhovateľ mal vystupovať ako
predseda predstavenstva alebo ako predseda družstva uviedla, že v tom bol rozdiel, keď pôsobil
napr. v pracovnoprávnych vzťahoch, tak tam vystupoval ako predseda družstva a keď vystupoval v
pozícií pri podpisovaní obchodných zmlúv, tak vystupoval ako člen predstavenstva a bol aj rozdiel v
podpisovaní, keď si tam buď uvádzal štatutárny zástupca, keď podpisoval napr. obchodné zmluvy, alebo

si tam uvádzal predseda SBD, keď podpisoval napr. pracovné zmluvy. Na otázku právnej zástupkyne
navrhovateľa, či má vedomosť o tom, že navrhovateľ bol odmeňovaný ako člen predstavenstva, resp.
predseda predstavenstva a aj ako predseda družstva uviedla, že existovala na to aj smernica ohľadne
odmeňovaniačlenovpredstavenstva,vyplácalosatoasi2krátdorokaavroku2013asiužlenrazročne,
podklady jej k tomu dával navrhovateľ a hlavným kritériom bola účasť na schôdzach predstavenstva,

zasadaniach predstavenstva. Na otázku právnej zástupkyni navrhovateľa, či vie o tom, že by funkcia
predsedu družstva a predsedu predstavenstva mala byť podložená aj nejakými zmluvami uviedla, že
funkcia predsedu družstva vyplýva z pracovnej zmluvy a funkcia predsedu predstavenstva zo zmluvy
o výkone funkcie. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, kto vypracúval pracovnú zmluvu a zmluvu
o výkone funkcie týkajúcej sa navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že navrhovateľ. Na otázku právnej

zástupkyni odporcu, či má vedomosť o tom, že medzi navrhovateľom a odporcom boli uzavreté dve
pracovné zmluvy, a ak áno, na základe čoho bola prvá pracovná zmluva ukončená, resp. na základe
ktorej vykonával navrhovateľ pre odporcu prácu uviedla, po nahliadnutí do pracovnej zmluvy založenej
v spise na čl. 7 a pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2002, že zrejme tá novšia nahrádzala staršiu, keď v
tej staršej je dohodnutý pracovný pomer na pracovný úväzok 4 hod. a v novej na 8 hod. Na ďalšiu

otázku právnej zástupkyni odporcu, na základe čoho bola následne vypracovaná zmluva o výkone
funkcie pre navrhovateľa, svedkyňa uviedla, že o tom rozhodlo zhromaždenie delegátov. Svedkyňa sa
tiež vyjadrovala k tomu, že podľa jej názoru boli zo strany navrhovateľa splnené všetky podmienky a
povinnosti na to, aby mu boli vyplatené nároky týkajúce sa odchodného, ako i k skutočnostiam náhrady
mzdy za dovolenku, resp. faktického zapisovania ohľadne dochádzky u jednotlivých zamestnancov,

vrátane smernice, ktorá mala tieto náležitosti upravovať.
Z výsluchu svedka I. T. na pojednávaní súd zistil, že s navrhovateľom je v kamarátskom vzťahu, v
čase keď ešte pôsobil na SBD tak to bol zároveň aj jeho nadriadený. V máji 2014 na zhromaždení
delegátov abdikoval na funkciu člena predstavenstva, nevedel uviesť, či je to už oficiálne zaevidované.
Na otázku súdu, či on ako člen predstavenstva, resp. predstavenstvo ako také niekedy volilo predsedu

predstavenstva, nato svedok uviedol, že vie o tom, že predsedu družstva volilo zhromaždenie delegátov.
Na opätovný dotaz sudkyne, či volili predsedu predstavenstva, svedok uviedol, že určite volili, ale
nevie kedy to bolo. Na doplňujúcu otázku súdu, či má vedomosť o tom akým spôsobom bola voľba
predsedu družstva, resp. predsedu predstavenstva upravená v stanovách, či to bolo v kompetencii
zhromaždenia delegátov alebo predstavenstva, svedok uviedol, že si presne nepamätá. Na otázku

súdu, či v rámci činnosti družstva nejakým spôsobom rozlišovali činnosť navrhovateľa v tom zmysle, že
niečo vykonával ako predseda predstavenstva a niečo ako predseda družstva, svedok uviedol, že sa
nad tým takto nikdy nezamýšľal. Svedok sa tiež vyjadroval k otázke nároku navrhovateľa na vyplatenie
4-mesačného odchodného, ako i nároku vyplatenie náhrady mzdy za dovolenku, k otázke evidenciedochádzky zamestnancov odporcu, k otázke nadčasov a čerpania náhradného voľna, resp. priebehu
zasadnutí predstavenstva odporcu.
Z výsluchu svedka C. K. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že s navrhovateľom ako i s G.. C. sú v

kamarátskom vzťahu z titulu toho, že on pôsobil ako člen predstavenstva. Členom predstavenstva je od
počiatku ako vzniklo družstvo, keď sa ešte riešila otázka jeho delimitácie od SBD Zvolen. Na otázku súdu
adresovanúsvedkovi,akýmspôsobomalebokýmbolzvolenýdofunkciepredsedupredstavenstva,resp.
predsedu družstva navrhovateľ, uviedol, že normálnym spôsobom, teda zvolilo zhromaždenie delegátov
členov predstavenstva a tí medzi sebou zvolili predsedu. Na doplňujúcu otázku súdu predsedu čoho

svedok uviedol, že predsedu družstva. Na otázku súdu, či sa ešte volil aj predseda predstavenstva,
a ak áno, tak akým spôsobom svedok uviedol, že nie. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či vie
na základe akej zmluvy vykonával navrhovateľ funkciu predsedu družstva, keďže bol v tej pozícii od
3l.7.1991, svedok uviedol, že si myslí, že sa to robí buď na základe pracovnej zmluvy alebo dohody
o vykonaní práce. Svedok sa ďalej vyjadroval k otázke odchodného pre navrhovateľa a k otázke
nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku navrhovateľovi, ako aj k priebehu jednotlivých rokovaní, resp.

zasadnutí predstavenstva.
Z výsluchu svedka O. Y. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že k navrhovateľovi aj k p. C. má
vzťah ako bývalý, resp. terajší kolega. Na otázku súdu, na základe čoho, resp. kým a kedy bol
navrhovateľ ustanovený do svojej funkcie, resp. akú funkciu podľa svedka navrhovateľ vykonával,
uviedol svedok, že navrhovateľ bol predsedom bytového družstva. V tejto funkcii pôsobil už vtedy, keď

on do družstva prišiel s tým, že on tam bol v podstate od začiatku. Na otázku súdu, či navrhovateľa
volilo zhromaždenie delegátov alebo predstavenstvo uviedol, že sa nevie k tomu vyjadriť. Na doplňujúcu
otázkusúdu,ktojehosamotného,tedasvedkazvolilakočlenapredstavenstva,svedokuviedol,ženevie.
Na otázku súdu, či je svedkovi ako členovi predstavenstva známy obsah stanov SBD Hriňová, svedok
uviedol, že podrobnejšie s nimi nie je oboznámený. Svedok sa ďalej vyjadroval k priebehu jednotlivých

zasadaní predstavenstva, spôsobov zapisovania zúčastnených na týchto zasadaniach, počtu členov
predstavenstva.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že od založenia družstva pôsobil na družstve ako
predseda predstavenstva, v podstate družstvo zakladali od 1.1.1991 na ustanovujúcom zhromaždení
členov, resp. delegátov Bytového družstva Hriňová, keď sa odčlenili od Okresného stavebného bytového

družstva Zvolen. Na tomto ustanovujúcom zhromaždení bolo zvolené predstavenstvo a teda on ako jeho
súčasť bol zvolený ako jeho predseda. On bol v tom čase na plnom invalidnom dôchodku a ani nemohol
byť v pracovnom pomere a z toho dôvodu mu vyhovovalo, že bol len ako predseda predstavenstva s tým,
že pripravili všetky právne dokumenty pre Obchodný register v Banskej Bystrici a v tom čase poberal len
odmenu za výkon tejto funkcie. Asi v roku 1998 mu ekonómka družstva oznámila, že je stále viac práce

v súvislosti s predmetným družstvom a jemu zhodou okolností v tom čase odobrali invalidný dôchodok
a preto avizoval na družstve, že buď si zvolia nového predsedu predstavenstva a on si nájde iné
zamestnanie alebo sa zamestnaná tam na trvalý pracovný pomer. Z toho dôvodu sa s odporcom dohodli
na uzavretí pracovného pomeru a odvtedy pôsobil u odporcu jednak ako predseda predstavenstva,
kde vykonával činnosť vo vzťahu k zhromaždeniu delegátov, zvolával ho, pripravoval podklady k jeho

rokovaniu, pripravoval správy pre predstavenstvo, ktoré boli prezentované na tomto zhromaždení,
zvolával tiež predstavenstvo atď. a druhú časť jeho činnosti vo vzťahu k družstvu predstavovala práca
ako predsedu družstva, v rámci ktorej riadil činnosť družstva ako jeho riaditeľ, resp. vedúci organizácie.
Volebné obdobia u odporcu boli 5 ročné s tým, že on bol pravidelne každých 5 rokov volený za predsedu
predstavenstva. V roku 2010 sa už vyjadril, že by chcel skončiť s výkonom tejto funkcie zo zdravotných

dôvodov, avšak všetci ostatní kandidáti, ktorí v tom čase boli tak odstúpili, zostal iba on, z toho dôvodu
bol ešte v roku 2010 zvolený opätovne za predsedu s tým ale, že v decembri 2012 už odporcovi oznámil,
že zo zdravotných dôvodov chce abdikovať na najbližšom zhromaždení delegátov, čo sa aj stalo dňa
23.5.2013. Na otázku súdu, či aj po roku 1998 poberal odmenu ako predseda predstavenstva, ak áno,
na základe čoho, resp. či túto odmenu poberali aj ostatní členovia predstavenstva, navrhovateľ uviedol,

že odmenu poberal, mal zato, že to ustanovovala smernica družstva a určite sa tie odmeny schvaľovali
aj na predstavenstve. Tiež aj ostatní členovia predstavenstva poberali takúto odmenu, odmenu za výkon
funkcie predsedu predstavenstva poberal počas celého obdobia, počas ktorého pôsobil u odporcu.
Posledné odmeny boli ku koncu vyplácané asi vo výške 48 € v čistom, bolo to vyplácané za prvý aj
druhý pol rok, teda niekedy v júli a v januári príslušného kalendárneho roka. Suma 48 € zodpovedala

odmene za polročné obdobie. Na otázku súdu, aby ozrejmil akú konkrétnu činnosť u odporcu vykonával
do roku 1998 a po roku 1998, teda potom čo už mal uzavretú pracovnú zmluvu s odporcom, navrhovateľ
uviedol, že sa zúčastňoval do roku 1998 porád predsedov bytových družstiev celého Slovenska, ktoré
zvolával Slovenský zväz bytových družstiev. Zúčastňoval sa rôznych školení, seminárov v súvislostiso zmenou právnych predpisov súvisiacich s jeho činnosťou. Takisto zabezpečoval činnosť chodu
predstavenstva v zmysle rozhodnutí zhromaždenia delegátov, zabezpečoval podklady na rokovanie
zhromaždenia delegátov, koordinoval činnosť a spolupracoval s členmi samosprávy tzv. vchodovými

dôverníkmi, pripravoval podklady, materiály na zhromaždenie delegátov a na zasadnutí predstavenstva,
ktoré zvolával a riadil, upresnil, že sa nejednalo o vchodových dôverníkov, to boli nižšie orgány, ale
on spolupracoval s predsedami členských samospráv. Po roku 1998, keď začal pôsobiť ako predseda
družstva aj na základe pracovnej zmluvy, tak všetky vyššie uvedené činnosti, ktoré vykonával ako
predseda predstavenstva zostali a ďalej riadil činnosť družstva ako vedúci orgán, resp. riaditeľ s tým,

že riešil problémy členov družstva, zabezpečoval spoluprácu s rôznymi úradmi, orgánmi ako mestským
úradom, daňovým úradom, políciou, úradom práce, súdmi, obchodným registrom, živnostenským
úradom atď., a tiež že na družstve mali 3 úseky, úsek predsedu družstva, úsek ekonomický a úsek
technický s tým, že tieto úseky riadil a kontroloval, prípadne riešil veci, ktoré neboli v ich kompetencii,
resp. ktoré ony nevedeli riešiť, napr. s ekonómkou zabezpečovali prípravu zálohových výmerov a
podkladov k nim, prípravu na vyúčtovanie zálohových platieb jednotlivých členov bytových družstiev,

resp. osôb bývajúcich v týchto bytových družstvách, podklady týkajúce sa neplatičov tzv. nájomného,
teda platieb súvisiacich s bývaním. Pokiaľ ide o technický úsek tam zabezpečoval kontrolu povinností v
zmysle príslušných zákonov, teda podklady pre revízne prehliadky a kontroly, zabezpečovanie kontrol
elektrických a plynových zariadení, výťahov, zabezpečoval spoluprácu s revíznymi technikmi, riešil
sťažnosti na prípadné nesprávne ekonomické úkony vykonané zo strany ich ekonómky. Pokiaľ ide o

neplatičov bolo zabehnutý systém, že prvú upomienku posielala ekonómka a potom už to mal na starosti
on, čo sa týka nejakých pokusov o zmier, dohadovania splátkových kalendárov, resp. až po podávanie
žalôb na súd. Tiež pokiaľ nejaké úrady žiadali od nich informácie alebo podklady, to zabezpečoval on.
Z výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu R. C. ako predsedu predstavenstva na pojednávaní súd zistil,
že majú zato, že sa má vychádzať zo zmluvy o výkone funkcie, ktorá bola uzavretá a riadne podpísaná

zo strany družstva v zmysle konania za spoločnosť tak, ako to bolo v rozhodnom čase uvedené v
obchodnom registri; na rozdiel od pracovnej zmluvy kde trvajú na tom, že bol uvedený iba jeden podpis
s tým, že navyše tam bol uvedený ako druh práce iba predseda SBD a tento nebol podrobnejšie
špecifikovaný. Na otázku súdu, či bol navrhovateľ odmeňovaný jednak formou odmeny za výkon funkcie
predsedu predstavenstva, a tiež formou mzdy, uviedla, že áno. Pokiaľ ide o tú odmenu z titulu funkcie

predsedu predstavenstva, tá nebola vyplácaná mesačne ale polročne. Na otázku právnej zástupkyni
navrhovateľa, akú funkciu vykonáva ona v súčasnosti u odporcu, aké konkrétne činnosti tam vykonáva,
resp. na základe akej zmluvy uviedla, že vykonáva funkciu predsedu predstavenstva s tým, že do tejto
funkcie bola zvolená na zhromaždení delegátov dňa 23.5.2013 a má uzavretú pracovnú zmluvu, ktorú
uzatvárala ona a za odporcu uzatváral p. T. a p. J.. G.L. T. bol v tom čase podpredseda predstavenstva

a p. J. členom predstavenstva s tým, že túto zmluvu pripravovala W.. Y., v tom čase ekonómka, resp.
účtovníčka, mzdárka odporcu. Na doplňujúcu otázku súdu, aký druh práce má v tejto zmluve uvedený,
uviedla, že presne nevie, ale že sú tam zrejme vymedzené konkrétne činnosti, ktoré má vykonávať. Má
sa jednať o zmluvu zo dňa 31.5.2013.
Z prednesu právnej zástupkyni navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom

rozsahu pridržiava žalobného návrhu ako i ďalších skutočností uvedených v ich písomných vyjadreniach
doložených v priebehu konania. Mala zato, že podstatnou otázkou pre vyriešenie tohto sporu je,
či sa medzi účastníkmi jedná o obchodnoprávny alebo pracovnoprávny vzťah. Zotrvala na tom, že
navrhovateľ pôsobil u odporcu ako predseda predstavenstva, keď vykonával činnosť súvisiacu so
zhromaždením delegátov v zmysle stanov, ale zároveň vykonával aj funkciu predsedu družstva v

súvislosti s uzavretou pracovnou zmluvou. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 243 ods.7
Obchodného zákonníka s tým, že majú zato, že prácu, ktorú vykonával navrhovateľ v rámci družstva
ako jeho predseda má charakter závislej práce tak ako ju má na mysli Zákonník práce, čiže družstvo
bolo oprávnené s navrhovateľom uzavrieť pracovnú zmluvu, pričom druh práce, ktorú navrhovateľ
vykonával v zmysle tejto pracovnej zmluvy sa týkala bežnej činnosti družstva a bola odlišná od úkonov,

ktoré vykonával navrhovateľ ako predseda predstavenstva. Vyslovila názor, že žiaden právny predpis
nevylučuje, aby štatutárny orgán bol zároveň zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, akurát je
potrebné, aby druh práce bol odlišný, čiže trvajú na tom, že je prípustný súbeh výkonu štatutárneho
orgánu a súbeh pracovnej činnosti ako zamestnanca. Ešte k veci uviedla, že pokiaľ by aj bola pracovná
zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom neplatná s poukazom na skutočnosti tvrdené

odporcom prostredníctvom ich právnej zástupkyne na pojednávaní, trvala na tom, že pracovná zmluva
v zmysle Zákonníka práce nemusí byť písomná a pracovný pomer môže vzniknúť aj na základe
ústnej pracovnej zmluvy. Poukázala pritom na stanovy odporcu, z ktorých vyplývajú orgány, ktoré boli
kreované, konkrétne sa jednalo o predstavenstvo, a ako ďalší orgán bol uvedený predseda družstva,čiže vyjadrila presvedčenie, že činnosť, ktorú vykonával predseda družstva v zmysle toho, mohol túto
činnosť vykonávať v súlade s odkazom na pracovnoprávne predpisy. V záverečnej reči okrem iného
uviedla, že podľa ich názoru bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ pôsobil vo funkcii predsedu

predstavenstva v rámci obchodnoprávneho vzťahu, pričom do tejto funkcie bol zvolený zhromaždením
delegátov a zároveň vykonával aj funkciu predsedu družstva v pracovnoprávnom vzťahu.
Z prednesu právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavali ich
písomného vyjadrenia k podanému žalobnému návrhu a nad rámec toho uviedla, že podľa ich názoru
pracovná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa l5.5.1998 nie je pracovnou zmluvou,

nakoľko druh práce, ktorý je tu stanovený ako predseda družstva nie je podrobnejšie špecifikovaný a
majú zato, že to nie je vymedzenie druhu práce v zmysle pracovnej zmluvy. Podľa ich názoru predseda
družstva je totožný s predsedom predstavenstva, pričom z dokazovania nevyplynulo, že by sa malo
jednať o iný druh práce, pokiaľ ide o takéto vymedzenie. Navyše poukázali nato, že predmetná pracovná
zmluva bola podpísaná p. T., ktorý v tom čase pôsobil len ako člen predstavenstva, nie ako podpredseda
predstavenstva s poukazom na vtedy aktuálny výpis z obchodného registra, resp. spôsob konania za

družstvo, ktoré bolo v rozhodnom čase aktuálne, vyplývalo, že za družstvo nemal konať len jeden
člen predstavenstva a aj z tohto uhla pohľadu považujú predmetnú pracovnú zmluvu za neplatnú. Pre
prípad, že by si súd osvojil právny názor, že predmetná pracovná zmluva je zmluvou uzavretou v zmysle
Zákonníka práce, resp. že sa jedná o pracovnoprávny vzťah, v takom prípade by sa k jednotlivým
nárokom navrhovateľa vyjadrili následne. V záverečnej reči okrem iného uviedla, že pracovná zmluva aj

z roku 1998, aj z roku 2002 pokiaľ ide o druh práce uvádzajú iba predseda SBD s tým, že podrobnejšie
nie je tento druh práce, resp. pracovná náplň nijakým spôsobom konkretizovaný, z tohto vyplýva, že
zodpovednosť člena predstavenstva ako štatutárneho orgánu v zmysle výkonu tejto funkcie nie je možné
oddeliť od zodpovednosti v zmysle Zákonníka práce, čiže pracovnej zmluvy a z týchto dôvodov nie je
možné oddeliť ani samotný predmet činnosti, ktorý má byť vykonávaný navrhovateľom z titulu pracovnej

zmluvy a z titulu zmluvy o výkone funkcie. Poukázali na aktuálnu judikatúru i právnu teóriu v tom zmysle,
že z nej má vyplývať, že pokiaľ existuje súbežne zmluva o výkone funkcie a tiež pracovná zmluva,
tak pri posudzovaní zodpovednosti zo zariaďovania záležitostí sa má vychádzať z toho, že sa jedná
o obchodnoprávny vzťah. Taktiež poukázali na znenie stanov odporcu v tom zmysle, že podmienkou
členského vzťahu v družstve nebol pracovnoprávny vzťah. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že vzťah

medzi ich účastníkmi je pracovnoprávnym vzťahom namietli výšku odchodného s poukazom na to, že
uznesenie predstavenstva nie je platné z dôvodu, že na tomto zasadnutí nebola prítomná nadpolovičná
väčšina členov predstavenstva, a pokiaľ ide o nárok z titulu nevyplatenej náhrady mzdy za nevyčerpanú
dovolenku, poukázali na rozpory medzi mzdovou evidenciou a skutočnou dochádzkou týkajúcou sa
navrhovateľa s tým, že tieto skutočnosti boli zdokumentované aj v znaleckom posudku, ktorý žiadali

pripustiť, ako dôkaz s tým, že nárok navrhovateľovi z tohto titulu vzniknúť nemohol, pretože za rozhodné
obdobie, za ktoré si uplatňuje svoj nárok, mal dovolenku prečerpanú.
Z úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica na spoločnosť odporcu je
súdu známa skutočnosť, že štatutárnym orgánom je predstavenstvo od l8.6.2013 je ako predseda
predstavenstva uvedená R. C. od l6.8.2013 je ako podpredseda predstavenstva uvedený C.. C. J.,

od 3l.7.1991 do 22.11.2000 a od 23.11. do l7.6.2013 bol ako predseda uvedený I. J.. Od 3l.7.1991
do 22.11.2000 bol ako podpredseda uvedený I. J. a od 23.11.2000 do l5.8.2013 bol ako podpredseda
uvedený I.L. T.. Zvyšní sú uvedení ako členovia, resp. členovia predstavenstva. Konanie za spoločnosť
od 23.10.2010 je upravené tak, že družstvo zastupuje a zaň podpisuje člen predstavenstva spolu
s predsedom a v jeho neprítomnosti s podpredsedom a od 11.11.1993 do 22.10.2010 bolo konanie

upravené tak, že družstvo zastupuje a zaň podpisuje predseda a ďalší člen predstavenstva, v jeho
neprítomnosti podpredseda a ďalší člen predstavenstva. Z ďalších právnych skutočností vyplýva, že
družstvo vzniklo na ustanovujúcej členskej schôdzi konanej dňa 28.11.1990 prijatím stanov, vyčlenením
od SZBD Zvolen v zmysle zákona č. 176/90 Zb. Na zhromaždení delegátov konanom dňa 29.5.1991
boli schválené nové stanovy v zmysle zákona č. 176/90 Zb. o bytovom spotrebnom výrobnom a inom

družstevníctve. Zhromaždenie delegátov uskutočnené dňa 2l.10.1992 schválilo zmeny stanov v súlade
s ustanovením zákona č. 42/92 Zb. a § 765 zákona č. 513/91 Zb. Zhromaždenie delegátov konané dňa
16.6.1999 schválilo zmenu stanov. Zhromaždenie delegátov konané dňa 27.6.2002 schválilo zmenu
stanov a bolo vyhotovené ich úplné znenie.

Podľa § 66 ods.3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o
mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákonanevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí
ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky
spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena

predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Podľa § 261 ods.6 písm.a) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom
a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti
na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako
aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti a
záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
Podľa § 243 ods.1 Obchodného zákonníka predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.
Podľa § 243 ods.2 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.

Podľa § 243 ods.3 Obchodného zákonníka predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a
zodpovedá jej za svoju činnosť, ak zo Stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok
predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo predpísaná
písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.
Podľa § 243 ods.5 Obchodného zákonníka predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva

(predstavenstva), prípadne podpredsedu, pokiaľ Stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.
Podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší
členovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.
Podľa § 243 ods.6 Obchodného zákonníka predseda družstva organizuje a riadi rokovania
predstavenstva, ak tak určujú Stanovy, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

Podľa § 243 ods.7 Obchodného zákonníka Stanovy môžu určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje
a riadi riaditeľ vymenovaný a odvolávaný predstavenstvom.
Podľa § 7 ods.3 Zákonníka práce so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, dohode podmienky podľa § 43 ods.1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická
osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľ v rámci celého konania rozlišoval pojem predseda
predstavenstva a predseda družstva, pričom vychádzal z toho, že tieto pojmy sú obsahovo rozlišné v tom

zmysle, že u odporcu pôsobil ako predseda predstavenstva z titulu obchodnoprávneho vzťahu, a ako
člen štatutárneho orgánu a zároveň pôsobil u odporcu ako predseda družstva z titulu pracovnoprávneho
vzťahu. Súd však má zato, že pojem predseda družstva a predseda predstavenstva sú pojmy obsahovo
totožné, keď poukazuje vyslovene na znenie § 243 ods.5 Obchodného zákonníka, v ktorom je uvedené,
že „ predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva ( predstavenstva)“,a tiež s poukazom

na komentár k tomuto ustanoveniu, ktorý obsahuje vysvetlenie v tom zmysle, že v zásade predsedu,
prípadnepodpredsedupredstavenstvavolízosvojichčlenovsamopredstavenstvo,avšakStanovymôžu
určiť, že ich volí členská schôdza a v takom prípade sa zvyčajne označujú ako predseda (podpredseda)
družstva. Z uvedeného teda vyplýva, že bez ohľadu nato, či je dotyčná osoba označená ako predseda
predstavenstva alebo predseda družstva, jedná sa vždy o člena štatutárneho orgánu. Zo žiadneho

písomného dokladu doloženého účastníkmi v priebehu konania súd nezistil, že by navrhovateľ pôsobil
u odporcu ako predseda predstavenstva., resp. pod týmto označením a taktiež v konaní nebolo nijakým
spôsobom preukázané, že by navrhovateľa zvolilo predstavenstvo za predsedu predstavenstva. Súd
síce poukazuje na článok 83 stanov, kde v bode 5 je uvedené, že predstavenstvo volí zo svojich
členov predsedu, čo však považuje súd za rozpor s ustanovením článku 79 bod 2 písm.l) stanov, v

zmysle ktorého do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia delegátov patrí, že na návrh predstavenstva volí
predsedu družstva aj predsedu kontrolnej komisie. Súd tento rozpor však vyložil tým spôsobom, že
podľa jeho názoru má prednosť ustanovenie článku 79 ods.2 písm.l), teda že predsedu družstva malo
a mohlo voliť len zhromaždenie delegátov, a to aj s poukazom na ustanovenie § 243 ods.1 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého predstavenstvo rozhoduje o tých záležitostiach družstva, ktoré zákon alebo

stanovy nevyhradili inému orgánu, resp. v tom zmysle, že predstavenstvo malo zo svojich radov zvoliť
len osobu, ktorú navrhujú za predsedu družstva a o tomto návrhu malo v konečnom dôsledku rozhodnúť
zhromaždenie delegátov.Taktiež súd poukazuje na znenie článku 84 ods.1 Stanov, v ktorom je jednoznačne uvedené, že za
predstavenstvo družstva koná navonok predseda a podpredseda družstva alebo iný poverený člen
predstavenstva, to znamená, že za predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva mal konať v zásade

predseda družstva, a preto ani neprichádza do úvahy argumentácia navrhovateľa, že bol zároveň
predsedom predstavenstva, keďže vzhľadom k vyššie uvedenému ani nie je možné vyvodiť akú činnosť
by mal ako predseda predstavenstva vykonávať, keďže za predstavenstvo mal konať predseda, resp.
podpredseda družstva. Naopak zo zmluvy o výkone funkcie zo dňa 1.7.2002 vyplýva, že navrhovateľ bol
zhromaždením delegátov zvolený dňa 23.8.2000 do funkcie predsedu družstva, pričom zhromaždenie

delegátov dňa 27.6.2002 poverilo dvoch členov predstavenstva uzavrieť s predsedom družstva zmluvu
o výkone funkcie, a tiež je v článku 2 tejto zmluvy uvedené, že predseda družstva sa zaväzuje, že
bude ako štatutárny orgán družstva konať za družstvo a zaväzovať družstvo svojimi právnymi úkonmi
vyplývajúcimi z organizátorskej a riadiacej činnosti vyplývajúcej z pracovnej zmluvy v zmysle § 43
Zákonníka práce.Aj v tomto ustanovení je opäť vzájomný logický rozpor, keďže predseda družstva
sa tu jednoznačne definuje ako štatutárny orgán a ako taký má za družstvo konať a zároveň sa tu

odkazuje na uzavretú pracovnú zmluvu, resp. Zákonník práce. Súd však má jednoznačne zato, že
právny vzťah medzi navrhovateľom ako členom štatutárneho orgánu voči odporcovi je možné podradiť
len pod režim Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 261 ods.6 písm.a) Obchodného
zákonníka v platnom znení a nie je tu možné ani podporne odkazovať na Zákonník práce, resp. pracovnú
zmluvu. Z článku 89 Predseda družstva bod 1 Stanov, okrem iného vyplýva, že predseda družstva

organizuje a riadi rokovanie predstavenstva a bežnú činnosť družstva. Tiež je uvedené, že riadi pracovný
kolektív družstva v postavení vedúceho organizácie. Z uvedeného súd vyvodil, že táto časť stanov
je v súlade s ustanovením § 243 ods.6 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predseda družstva
organizuje a riadi rokovanie predstavenstva a ak, tak určujú stanovy, organizuje a riadi aj bežnú činnosť
družstva. Naopak v žiadnom z ustanovení Stanov súd nezistil, že by v nich bol zapracovaný § 243 ods.7

Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého stanovy môžu určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje a
riadi riaditeľ vymenovaný a odvolávaný predstavenstvom. Z uvedeného teda vyplýva, že riadenie bežnej
činnosti družstva môžu stanovy zveriť buď predsedovi družstva alebo riaditeľovi družstva, ktorého v
takom prípade vymenúva a odvoláva predstavenstvo družstva, pričom riaditeľ môže ale nemusí byť
členomdružstva,resp.členompredstavenstva.Zkomentárovktomutozákonnémuustanoveniuzároveň

vyplýva, že konanie riaditeľa v mene družstva je konaním v zmysle § l5 Obchodného zákonníka, pričom
riaditeľ je voči družstvu buď v pracovnom vzťahu v zmysle Zákonníka práce alebo s ním môže byť
uzavretá manažérska zmluva podľa ustanovení § 565 a nasledujúcich o mandátnej zmluve. V súdenej
veci však súd nedospel k záveru, že by sa jednalo o tento prípad, keďže súd má zato, že je nevyhnutné
rešpektovať vôľu zhromaždenia delegátov ako najvyššieho orgánu družstva, ktorá je preklopená v znení

Stanov družstva a súd trvá na tom, že ani pri extenzívnom výklade Stanov nie je možné dospieť k
záveru, že by navrhovateľ mal u odporcu vykonávať funkciu riaditeľa v zmysle § 243 ods.7 Obchodného
zákonníka, keďže by to bolo v rozpore so znením samotných Stanov, resp. by tým došlo k ich
obchádzaniu.
V súlade s § 7 ods.3 Zákonníka práce je síce potrebné prisvedčiť navrhovateľovi, že medzi členom

štatutárneho orgánu a zamestnávateľom môže byť založený aj pracovný pomer, pri ktorom však druhom
práce musí byť iná pracovná činnosť, než je výkon funkcie člena štatutárneho orgánu. V takom prípade
existujú vedľa seba dva právne vzťahy, z ktorých jeden je podradený pod ustanovenia Obchodného
zákonníka a druhý pod ustanovenia Zákonníka práce. V tomto konkrétnom prípade však súd poukazuje
na znenie tak pracovnej zmluvy zo dňa l5.5.1998, v ktorej je ako druh práce uvedené predseda SBD

Hriňová, a tiež pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2002, v ktorej je taktiež ako druh práce uvedené predseda
Stavebného bytového družstva Hriňová a navyše ako popis pracovnej činnosti je uvedené, že organizuje
ariadibežnúčinnosťbytovéhodružstva.Tento„druhpráce“všakvzmyslecitovanýchustanoveníStanov
družstva má jednoznačne vykonávať predseda družstva ( článok 89 ods.1 písm.a) Stanov ) , ktorý tak
ako už tiež bolo vyššie uvedené koná za predstavenstvo družstva.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k
záveru, že základ nároku navrhovateľa nie je daný, pretože medzi navrhovateľom a odporcom nebol
založený pracovnoprávny vzťah. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania súd nevykonával
dokazovanie, pokiaľ ide o výšku uplatnených nárokov navrhovateľa, či už z titulu odchodného alebo
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, keď z týchto dôvodov ani nepripustil návrh na doplnenie

dokazovania predložením smernice Organizačného poriadku SBD Hriňová, resp. písomným dôkazom
znaleckým posudkom č. 2/2013 vypracovaným W.. B. a podrobnejšie v tejto časti ani nevyhodnocoval
dôkazy vo forme svedeckých výpovedí.O trovách konania rozhodol súd v súlade s § l51 ods.3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1
prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)