Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/458/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228070
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513228070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zast. advokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi:
Y. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XX, X., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou
J. L., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. mája 2014, č.k. 41C 118/2014-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu
zaplatenia 50,70 eur na tom skutkovom základe, že odporca cestoval v Bratislave dňa 12.02.2012 v
dopravnom prostriedku navrhovateľa na linke MHD č. XX, pričom sa na výzvu revízora nepreukázal
platným cestovným lístkom, a žalovanú sumu nezaplatil ani na výzvu navrhovateľa. Svoje rozhodnutie
odôvodnil po právnej stránke ust. § 9 písm. b) a § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave,
Prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, § 100 ods. 1 a § 108 Obč. zák., keď
prihliadol na námietku premlčania, vznesenú opatrovníčkou odporcu, dôvodiac, že v danom prípade si
navrhovateľ uplatnil nárok z prepravy až po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Vyhodnotil, že právo z

prepravy, uplatňované v tomto konaní, bolo možné uplatniť prvý raz dňa 13.02.2012, a preto premlčacia
doba 1 rok uplynula dňom 12.02.2013. Keďže návrh navrhovateľa na začatie konania bol doručený
súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 19.08.2013, bol podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej
doby podľa ust. § 108 Obč. zák., a preto nebolo možné, s poukazom na dôvodnú námietku premlčania
opatrovníčky odporcu, navrhovateľovi právo priznať. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť,

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Uviedol, že povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 písm. b) v
spojení s § 11 ods. 1 písm. d) v spojení s § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej
doprave, pričom táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy
v zmysle § 760 Obč. zák.. Poukázal na to, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou premlčacou dobou, pričom uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva

nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Mal za to, ženakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní
bez cestovného lístka, je namieste použiť § 101 Obč. zák., a teda pohľadávka vo výške 50,- eur nebola
v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Do pozornosti odvolacieho súdu dal

rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co 67/2011 a sp. zn. 14Co 216/2011, v ktorých odvolací
súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd , ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pričom na zdôraznenie správnosti

jeho rozhodnutia považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v ust. § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a
obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo
rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje

špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky, týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom
zákonníku podrobnejšie. Preto ust. § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej
prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu
zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije

dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave

osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť
na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a
riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si
cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže

uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného
lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák.. Zmluva o preprave
v mestskej hromadnej doprave bola v danom prípade uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim
na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy
neformálnej spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje
nacelýrozsahposkytovanejslužby,mlčkypristupujeajnaďalšievšeobecneznámevedľajšiedojednania

zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava, a.s.. Cestujúcemu zároveň
vzniká povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý
je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku

mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za
takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán predstavujú obsah
zmluvy o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného navrhovateľom.

Podľa ust. § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu

škody pri preprave osôb.

V prejednávanej veci cestoval odporca dňa 12.02.2012 na linke MHD č. XX bez platného cestovného
lístka, a nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, bol na zaplatenie
cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom navrhovateľom prostredníctvom revízora
vyzvaný priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 12.02.2012. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka

teda začala plynúť dňa 13.02.2012 a uplynula dňom 13.02.2013. Navrhovateľ podal návrh na súd prvého
stupňa dňa 19.08.2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka odporcu sa premlčania dovolala, nebolo
možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Navrhovateľ
totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle čl. 6 ods. 3
Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia tarifných a

prepravných podmienok, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcom mať zakúpený lístok, t. j. dňom
12.02.2012. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa ustanovenia § 108 Obč. zák., z ktorého
vyplýva, že jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej
pečiatky až dňa 19.08.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.
Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že úhrada za nepreukázanie

sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur nepatrí medzi práva z prepravy a v jednoročnej lehote sa
nepremlčuje, nie je dôvodná, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, účtovanú pokutu resp. sankciu
nie je možné posudzovať samostatne. Čo sa týka poukazovania navrhovateľa na pre neho priaznivé
rozhodnutia, vydané inými senátmi Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd konštatuje, že právnym
názorom iných senátov nie je pri rozhodovaní viazaný.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvého stupňa o premlčaní nároku navrhovateľa, a preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. tak, že odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodal

návrh na ich priznanie, a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.