Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Vigaš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609010040
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3609010040.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Vigaša a prísediacich

Janky Pilátovej a Ing. Dagmar Beňuškovej, v trestnej veci obžalovaného A. P. na hlavnom pojednávaní
dňa 17.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. P., E.. XX.XX.XXXX K. E., trvale bytom G. Č.. XXX, okres Šaľa, t.č. v ÚVV Ilava, bez zamestnania

je vinný, že:

postupne od 16.12.2005 do 06.07.2006 presvedčil W. Š., E.. XX.XX.XXXX, aby pre neho zabezpečila
finančné prostriedky na dobu troch mesiacov, pre jeho osobnú potrebu, z ktorých časť dokáže výhodne
investovať do kúpy nehnuteľností so ziskom, ktorý si rozdelia, hoci vedel, že ich nebude môcť vrátiť
v dohodnutej lehote, a tak W. Š. postupne požiadala o poskytnutie úveru spoločnosť Unikredit Group,

s.r.o. Nové Mesto nad Váhom vo výške 23.235,74 EUR (700.000,- Sk), ďalej spoločnosť S.O.S. Finance,
s.r.o. Piešťany o poskytnutie úveru vo výške 66.387,83 EUR (2.000.000,- Sk), ktoré úvery mal splácať
obvinený, ale ich nesplácal, finančné prostriedky získané úvermi W. Š. viackrát obvinenému aj v
Partizánskom odovzdala, ďalšie finančné prostriedky získala W. Š. za predaj rodinného domu v Trnave,
z ktorých postupne sumu vo výške 113.855,14 EUR (3.430.000,-Sk) odovzdala obvinenému A. P. na
rôznych miestach v Trnave, v Nitre a naposledy 06.07.2006 po výbere z banky v Partizánskom, celkom
mu takto odovzdala sumu 164.716,19 EUR (4 962 240,- Sk), ktoré jej doteraz nevrátil a použil ich bližšie
nezisteným spôsobom,

teda
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
čím spáchal
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona
Za to sa odsudzuje:

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad na
18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú W. Š., E.. XX.XX.XXXX K. E., F. Š.W., trvale bytom A.

Q., Z. S. Č.. XXX/XX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 03.03.2009 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne pod sp. zn. č.k. 1Kv 2/07-82
obžalobunaobvinenéhoA.P.,prepokračovacíobzvlášťzávažnýzločinpodvodupodľa§221ods.1,ods.

4písm.a/Tr.zákonavzneníneskoršíchpredpisovnaskutkovomzáklade,žepostupneod16.12.2005do
06.07.2006 presvedčil W. Š., E.. XX.XX.XXXX, aby pre neho zabezpečila finančné prostriedky na dobu
troch mesiacov, ktoré dokáže výhodne investovať do kúpy nehnuteľností so ziskom, ktorý si rozdelia,
hoci vedel, že ich nebude môcť vrátiť v dohodnutej lehote, a tak W. Š. postupne požiadala o poskytnutie
úveru spoločnosť Unikredit Group, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom vo výške 23.235,74 EUR (700.000,-
Sk), ďalej spoločnosť S.O.S. Finance, s.r.o. Piešťany o poskytnutie úveru vo výške 66.387,83 EUR

(2.000.000,- Sk), ktoré úvery mal splácať obvinený, ale ich nesplácal, finančné prostriedky získané
úvermi W. Š. viackrát obvinenému aj v Partizánskom odovzdala, ďalšie finančné prostriedky získala W.
Š. za predaj rodinného domu v Trnave, z ktorých postupne sumu vo výške 113.855,14 EUR (3.430.000,-
Sk) odovzdala obvinenému A. P. na rôznych miestach v Trnave, v Nitre a naposledy 06.07.2006 po
výbere z banky v Partizánskom, celkom mu takto odovzdala sumu 203.478,72 EUR (6.130.000,- Sk),

ktoré jej doteraz nevrátil a použil ich bližšie nezisteným spôsobom,

Súd v konaní rozhodol, že proti obžalovanému bude ďalej konať podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku ako proti
ušlému. Vo veci samej rozhodol odsudzujúcim rozsudkom č.k. 2T/11/2009-388 z 21.04.2009. Na návrh
odsúdeného súd uznesením č.k. 2T/11/2009-575 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 2Tos/29/2014-594 z 13.03.2014 povolil opätovné prejednanie veci. Následne obžalovaného vzal do
väzby, pričom obžalovaný je vo výkone väzby od 13.03.2014 doposiaľ.

Súd po predbežnom prejednaní obžaloby dňa 28.05.2014, vo veci určil termín hlavného pojednávania

dňa 18.08.2014 a 17.09.2014 na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. P.,
poškodenej W. Š., svedkov Mgr. K. A., A. G., Ľ. Z., K. O., O. G., prečítal listinné dôkazy trestné
oznámenie, zápisnice o konfrontáciách, o vydaní veci, originály obžalovaným vydaných zmlúv, žiadosť
o právnu pomoc a výsledky vybavenia žiadosti o výsluch svedka A. G., fotokópie listín - zmlúv o
poskytnutých úveroch predložených poskytovateľmi úverov, ostatné listinné dôkazy k majetkovým

pomerom obžalovaného a poškodenej, správy o povesti na obžalovaného, odpis z registra trestov,
podania obžalovaného a rozhodnutia súvisiace s povolením opätovného prejednania veci.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa zoznámili
na zábave pre osamelých v Topoľčanoch niekedy v novembri 2005, ich vzťah časom prerástol do

ľúbostného pomeru. Poškodenej pri ich vzájomných rozhovoroch povedal, že sa zaoberá predajom
nehnuteľností a sprostredkovaním úverov. Táto mu povedala, že by mohli investovať spoločne z jej
prostriedkov, že za týmto účelom môže predať dom. Vedel, že ponúkala predaj domu v hodnote okolo
6 miliónov Sk, neskôr že dom by sa mohol založiť, vziať si úver, ktorý by sa vyplatil keď sa dom
predá. Ona tak mala zabezpečiť peniaze a on investovanie. Dohodli sa že časť peňazí obžalovaný

investuje , tak že bude investovať do nehnuteľností v Českej republike, prostredníctvom tretej osoby,
pričom návratnosť týchto peňazí bude dlhodobá 2 až tri roky, môže sa stať že aj skôr. Oslovili p. G.
zo spoločnosti Unikredit Group, s.r.o., za účelom pôžičky 1 milión Sk, reálne však bolo možné požičať
si len 700.000,-Sk. O podmienkach úveru bola poškodená informovaná, podpisovala zmluvy, prevzala
peniaze, bol obžalovaný bol prítomný. Za splácanie úveru ručila nehnuteľnosťami. Z týchto prostriedkov

po ich prevzatí zaplatila 24.000,-Sk za prvé splátky úrokov (2x12.000,-Sk). Obžalovaný mal staré auto
značky Mercedes, pričom sama poškodená mu navrhla, že by si mohol kúpiť nové, pričom z tohto úveru
mu darovala na kúpu vozidla sumu 300.000,-Sk. Na investovanie od nej dostal 250.000,-Sk. Tieto po
prevzatí investoval cez svojho priateľa A. G. a nadobudol aj automobil zn. Mercedes, o čom doložil
do spisu zmluvy. O splatnosti úveru poskytnutého poškodenej boli dohodnutí tak, že ho bude splácať

poškodená, on žiadne splátky neuhrádzal. Následne poškodená chcela navýšiť investovanie aby to
pokrylo úroky a preto zisťovali možnosť nového úveru. Keďže to už cez spoločnosť Unikredit Group,
s.r.o. nebolo možné, nakontaktovali sa na spoločnosť S.O.S. financ, spol. s.r.o.,, kde za jeho prítomnosti
poškodená po tom, čo bola informovaná o podmienkach úveru uzatvorila zmluvu na úver vo výške
1,5 milióna Sk. Zároveň poškodená požiadala o zosplatnenie prvého úveru. Po vyplatení pôvodného

úveru poškodenej zostala suma 611 tisíc Sk, z ktorej on dostal na investovanie ďalších 350 000,-Sk,ktoré použil rovnako na investíciu prostredníctvom A. G.. V sume 60 000,-Sk poškodená splatila prvú
splátku úveru. Neskôr poškodená požiadala o navýšenie úveru o ďalších 500 000,-Sk, z ktorých on
dostal 150.000,-Sk. Poškodená z tejto sumy zaplatila tri splátky v sume spolu okolo 240.000,-Sk. Z

úveru mala platiť splátky opäť poškodená. Neskôr ho poškodená požiadala o sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti, ktorá bola v jej spoluvlastníctve - išlo o rodičovský dom v Trnave. On sa nakontaktoval
na realitnú kanceláriu p. A., ktorý neskôr predaj rodinného domu sprostredkoval. Dom bol predaný za
sumu 4,800 000,-Sk, z ktorých poškodená dostala v hotovosti sumu 1 milión Sk a 3 milióny Sk na účet.
Hotovosť preratúval obžalovaný. Poškodená ho požiadala aby vyplatil províziu realitnej kancelárii. On

z peňazí vyplatených poškodenej od nej dostal 100.000,-Sk, ktorými platil vypratanie nehnuteľnosti a
jej okolia, platil ľudí, odvoz odpadu, peniaze minul na tento účel. Za účelom investície prevzal 2x po
1 milióne Sk a sumu 550.000,-Sk, ktorú investoval prostredníctvom A. G. o čom svedčia aj uzavreté
zmluvy. Išlo opäť o investície do nehnuteľností s dlhodobou návratnosťou dva až tri roky. Reálne teda
od poškodenej prevzal sumu 3.300.000,-Sk. Odmietol svoj úmysel podviesť poškodenú, išlo o dlhodobú
investíciu, s použitím prostriedkov bola poškodená uzrozumená, je jej ochotný túto sumu vrátiť. Uznanie

dlhu vo výške 4.850.000,-Sk podpísal po vzájomnej dohode s poškodenou, pričom táto naliehala, že
musí uhradiť aj dlžnú sumu za nezaplatené úroky, čo predstavuje rozdiel medzi požičanou a uznanou
sumou dlhu. Uviedol, že úvery mala splácať poškodená a z tohto dôvodu si aj ponechávala časť peňazí
z úverov. Poškodená nebola pasívna, nebola len osobou, ktorá len podpisovala zmluvy o úvere, naopak
bola oboznámená s ich podmienkami, sama zaplatila časť splátok. K dôvodu prečo poškodená zmenila

postoj k jeho osobe uviedol, že najskôr prišla o peniaze, lebo jej ich mal ukradnúť jej syn, ktorý ušiel s
priateľkou, nemala peniaze na splátky úveru, preto aj žiadali o odloženie splátok v auguste 2006, neskôr
vseptembri2006jejonoznámil,žesavraciaksvojejženeadeťom, čomuonanechcelauveriť,neskôrsa
mu začala vyhrážať trestným oznámením a svojimi známosťami. Vyhrážky a návšteva neznámych osôb
v jeho domácnosti bola dôvodom, prečo s rodinou odišiel do Anglicka. O investíciu u A. G. sa zaujímal,

v novembri 2006 mu volal ale tento sa neozýval, neskôr bol u neho osobne pričom sa od manželky A.
G. dozvedel, že tento zomrel. Pretože dedičské konanie po ňom neprebehlo, a ani jeho rodina nevedela
o jeho konkrétnych investíciách, nemal možnosť dostať sa k požičaným peniazom. Hoci mal kontakt aj
na istého pána „., s ktorým v realitách mal podnikať práve A. G., a toho neskôr aj vyhľadal, tento sa
vyhovoril, že peniaze z obchodu nemá k dispozícii, viac sa potom o investované peniaze nezaujímal,

a nedožadoval sa ich. Sám vlastné prostriedky do obchodovania s A. G. neinvestoval. Až na otázky
predsedu senátu, k výhodnosti zapožičania prostriedkov A. G. a obsahu obžalovaným predložených
zmlúv uviedol, že mimo úroku uvedeného na zmluvách boli dohodnutí na skutočnom úroku 8% mesačne
(aby A. G. predišiel daňovej povinnosti, s možnými zmenami odvíjajúcimi sa od požičanej sumy) s tým,
že 4% úrok pokryje zaplatené úroky z úverov poškodenej Š. a zvyšok si rozdelia. Až následne dodal, že

priebežne mali byť vyplácané výnosy, ktorými by sa kryli úroky.

Poškodená W. Š. vypovedala, že v roku 2005 sa zoznámila s obžalovaným na plese osamelých.
Nadviazali spoločnú známosť, začali sa intímne stýkať. Tvrdil, že je rozvedený. Následne ju obžalovaný
začal prosiť o finančnú pomoc, pre jeho osobnú potrebu, uvádzal, že potrebuje peniaze aby neprišiel o

strechu nad hlavou, ona v dobrej viere a dôverujúc mu začala vychádzať v ústrety. Spočiatku mu sľúbila
výpomoc až potom čo predá dom z pozostalosti, no on navrhol získanie prostriedkov tak, že poškodená
požiada o úver. Takto zabezpečil pôžičku od spoločnosti Unikredit group, s.r.o., pôžičku uzatvárala za
prítomnosti svedka G.. Zmluvy už boli pripravené a peniaze v sume 700 000,-€ prevzal obžalovaný.
Sľúbil, že splátky bude splácať on pričom pôžičku splatí do troch mesiacov. Peniaze potreboval pre

vlastnú potrebu. Ona nepotrebovala žiadne úvery. Zmluvy ani nečítala zmluvnými podmienkami sa
nezaoberala, spoliehala sa na obžalovaného, ktorý všetko vybavoval, ktorý o sebe tvrdil, že podniká
v oblasti realít a vlastní záložňu. Ona spočiatku nesúhlasila s tým že v súvislosti s touto pôžičkou sa
založia jej nehnuteľnosti no napokon súhlasila. Z poskytnutých prostriedkov všetky ostali obžalovanému,
ona nedostala nič, obžalovaný si jej pozornosť získaval, len drobnými darčekmi. Pretože obžalovaný

potreboval ďalšie peniaze, vybavil poskytnutie ďalšej pôžičky a to prostredníctvom spoločnosti S.O.S.
financ, spol. s.r.o.. Išlo o úver vo výške 1 500 000,-Sk, ktorý sa použil na vyplatenie nesplatného úveru
spoločnosti Unikredit group, s.r.o., pričom zvyšok si opäť ponechal obžalovaný s tým, že poškodená
nemala z toho úveru žiaden prospech. Okolnosti poskytnutia úveru boli obdobné, všetko vybavoval
obžalovaný pričom poškodená, hoci jej boli podmienky úveru oznámené pracovníkom poskytujúcim

úver, tomuto nevenovala pozornosť, pretože opäť išlo o úver v prospech obžalovaného, ktorý ho
mal splácať a do troch mesiacov poškodenej peniaze vrátiť. Tento úver bol následne navýšený o
500.000,-Sk pričom ona stále v dôvere akceptovala návrhy a riešenia situácie obžalovaným, aj tieto
peniaze zostali obžalovanému. Poškodená, keďže jej prezentoval obžalovaný, že jej realitný maklér, muzverila zaobstaranie predaja rodinného domu v Trnave, ktorého bola spolu so sestrou spoluvlastníčkou.
Nehnuteľnosť predala cez realitnú kanceláriu, ktorú vybavil obžalovaný. Dom predala za 4.800.000,-Sk,
z ktorých suma 800 000,-Sk bola vyplatená jej sestre. Ona obdržala na účet sumu 3 milióny Sk a 1

milión Sk bol v jej prítomnosti vyplatený obžalovanému. Ten si túto sumu ponechal. Tvrdil, že zaplatil
500 000,-Sk ako províziu pre realitnú kanceláriu zvyšok 500 000,-Sk si opäť vyžiadal ako pôžičku za
účelom kúpy motorového vozidla. Neskôr si on nej požičal, 1 milión Sk, pričom tvrdil, že má výhodnú
investíciu do kúpy pozemku, sľúbil jej z toho obchodu zisk, následne ďalší 1 milión Sk, ktorý si od nej
požičal z dôvodu, že ak ho nedostane, prídu aj o prvý požičaný milión. Neskôr ju požiadal ešte sumu

550000,-Sk, ktorý mu vyplatila ako doplatok za kúpu automobilu. Celkovo mu tak z predaja nehnuteľnosti
vyplatila sumu 3.430.000,-Sk. Neskôr sa dozvedela, že provízia za predaj nehnuteľnosti bola len zlomok
sumy ktorú jej oznámil obžalovaný, začali jej chodiť upomienky zo spoločnosti S.O.S. financ, pretože
obžalovaný úver nesplácal. Jej obžalovaný prestal dvíhať telefón. Dozvedela sa, že je ženatý, a v
spoločnosti S.O.S. financ, že sa zrejme stala obeťou jeho podvodu. Za obžalovaným sa vydala aj osobne
s kamarátkou no doma ho nenašli, od jeho dcéry, ktorej telefonovala do Anglicka sa dozvedela, že tento

si je dlhu vedomý a že sa ho pokúsi splatiť. Záležitosť sa rozhodla riešiť aj uznaním dlhu obžalovaným,
pričom ten jej dlh písomne uznal v sume 4.850.000,-Sk, pričom jej v skutočnosti vznikol vyšší dlh, aj
vzhľadom k narastajúcim úrokom, no obžalovaný s vyššou sumou nesúhlasil. Poškodená uviedla, že
peniaze poskytovala obžalovanému, lebo mu dôverovala, pre jeho osobnú potrebu, nechcela ani úroky
len aby ich včas teda do troch mesiacov ako sľúbil vrátil, ona si myslela, že mu pomôže, sama žiaden

úver nepotrebovala, bola v tom čase nezamestnaná, venovala sa deťom a rodine, no mala z čoho žiť,
bola dobre zabezpečená. Len v súvislosti s tvrdenou investíciou obžalovaného do kúpy nehnuteľnosti v
prípade prvej pôžičky v sume 1 milión Sk zo dňa 03.07.2006 a 1 milión Sk z 06.07.2006 - z prostriedkov
z predaja nehnuteľnosti jej sľúbil, že bude mať z toho prospech. Obžalovaný počas ich vzťahu často
krát ku nej chodil pre peniaze pričom ona dôverujúc mu a ich vzájomnému vzťahu ich požičiavala. Išlo

však o pôžičky, pričom ona mu neposkytla peniaze darom. Poškodená u neho v domácnosti nikdy
nebola, nechcel to. Nikdy jej neuviedol, s kým konkrétne podniká, ani jej nepredložil zmluvy týkajúce sa
jeho investícií s jej peniazmi. Dlh v spoločnosti S.O.S. financ vyrovnala až prostredníctvom spoločnosti
CENTROS, s.r.o. so sídlom Turčianske Teplice, ktorá dlh vo výške 2.670.000,-Sk vyplatila, no ona prišla
o nehnuteľnosti, v súčasnosti býva v byte, ktorý jej už nepatrí. . Počas vzťahu s obžalovaným o pôžičkách

sa svojej rodine nezdôverovala, pričom títo sa to dozvedeli až následne.

Svedkyňa obhajoby, O. G., manželka zosnulého A. G., na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný
sa s A. G. dobre poznal, v priebehu roku 2005-2006 ho navštevoval. Kšeftovali spolu, o predmete ich
činnosti nevedela viac uviesť, lebo sa jej muž o tom nezdôveroval. Jej bývalý manžel pracoval v tom čase

v Zetore Brno, mal nejaké obchody popri tejto činnosti. Hoci uvádzala spočiatku, že obžalovaný nosil
A. G. peniaze, na konkrétne otázky neskôr uviedla, že nevidela osobne žiadne peniaze, len jej mal o
tom povedať jej bývalý manžel. Z jeho obchodov nemali prospech, nevedela uviesť žiadne podrobnosti.
Nepamätala či ju obžalovaný po smrti jej manžela kontaktoval, alebo sa na neho informoval. A. G. podľa
jej výpovede zomrel v dôsledku následkov zranení po fyzickom napadnutí cudzími osobami.

Z výpovede A.. K. A. na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2014 súd zistil, že tento zotrval na výpovedi
z prípravného konania, zhruba v máji 2006 sa na neho obžalovaný nakontaktoval prostredníctvom
jeho známeho v Trnave. Z listu vlastníctva bolo zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti je poškodená a
jej sestra G. S.. Ešte pred podpisom zmlúv sa stretol s poškodenou a obžalovaným. On zabezpečil

kupujúceho - spoločnosť HAZA, s.r.o. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 09.06.2006 v Trnave, kúpna
cena bola 4.800.000,- Sk. G. S. bola kupujúcim vyplatená v hotovosti kúpna cena vo výške 800.000,- Sk.
Poškodenej bola dňa 09.06.2006 vyplatená na bankový účet suma 3 mil. Sk a 1 milión Sk uvedeného
dňa v hotovosti, ktorú sumu prepočítaval v ich prítomnosti obžalovaný. Nevedel uviesť kto mal hotovosť
pri sebe pri odchode. Z vystupovania obžalovaného a poškodenej nadobudol dojem, že sú to spolu

životní partneri. Za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti on obdržal províziu v sume 150.000,- Sk v
hotovosti dňa 09.06.2006, pričom peniaze mu odovzdal obžalovaný. Až následne dňa 22.06.2006 bolo
vyhotovené potvrdenie o prevzatí tejto sumy.

Z výpovede A.. A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2014 súd zistil, že tento zotrval na výpovedi z

prípravného konania, svedok uviedol , že bol konateľom spoločnosti Unikredit Group, s.r.o., so sídlom
Nové Mesto nad Váhom, Svätoplukova č. 7 s predmetom činnosti okrem iného poskytovanie úverov
fyzickým a právnickým osobám. Obžalovaného a poškodenú osobne nepoznal, prišiel s nimi prvý krát do
kontaktu telefonicky začiatkom decembra 2005 na základe inzercie v regionálnej tlači. Dňa 15.12.2005sa osobne s nimi stretol K. A. Q. v rodinnom dome poškodenej, pričom ho spoločne požiadali o
poskytnutie úveru v sume 700.000,- Sk. On požadoval zabezpečenie úveru dvoma nehnuteľnosťami v
vlastníctve poškodenej a to rodinným domom v Malých Uherciach a bytom v Partizánskom. Poškodenej

vysvetlil podmienky úveru a dňa 16.12.2005 boli podpísané u notára v Partizánskom s poškodenou
ako dlžníkom zmluvy o úvere č. 110/05 a č. 111/05, každá na sumu 350.000,- Sk. Poškodená mu
pripadala, akoby ju to ani nezaujímalo, hovorila mu, že obžalovaný je týchto vo veciach zbehlejší,
on ju však upozorňoval, že úver si berie ona. Vystupovali ako druh a družka. Úver 700.000,- Sk bol
poškodenej vyplatený ním osobne v hotovosti pri podpise zmluvy v rodinnom dome poškodenej v

Malých Uherciach. Prvá splátka z každej úverovej zmluvy (14 000,-Sk x 2 t.j. 28000,-Sk) sa zaplatila
ihneď, splátka sa mala zaplatiť na pobočke pošty. Z výpisu došlých platieb bolo zistené, že splátka
bola zaplatená. Pohľadávka bola zabezpečená nehnuteľnosťou, takže nezisťovali príjem poškodenej, tá
mala uviesť, že zdedila aj nejaký majetok. S týmito informáciami sa uspokojil, nezisťoval tak pravidelný
príjem poškodenej. Koncom mesiaca január 2006 ho poškodená opätovne kontaktovala s tým, že
žiadala ukončiť zmluvu a predčasne vyplatiť poskytnuté úvery, nespomína si či svoju žiadosť nejakým

spôsobomzdôvodnila.Poškodenápodpísaladňa01.02.2006dvedohodyoodstúpeníodzmluvyoúvere
a zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva. Pri tomto stretnutí sa dozvedel,
že poškodená hodlá ich pohľadávku vyplatiť tým, že jej spoločnosť S.O.S. financ, s.r.o. poskytne ďalší
úver. Poškodená vyplatila ich spoločnosti v plnej výške všetky pohľadávky ich spoločnosti voči nej a to
spolu vo výške 826.000,- Sk. Nevedel uviesť či ich vyplatila osobne.

Svedok Ľ. Z. zotrval na výpovedi z prípravného konania, v roku 2006 bol obchodným riaditeľom
S.O.S. financ, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, nám. Slobody, s predmetom činnosti najmä poskytovanie
úverov právnickým a fyzickým osobám. V mesiaci január 2006 sa s nimi telefonicky kontaktovala
poškodená a požiadala o poskytnutie úveru. Dňa 30.01.2006 sa osobne stretol s poškodenou v mieste

jej trvalého bydliska v Malých Uherciach, kde bol prítomný aj obžalovaný. Obžalovaného poznal z
videnia,zobchodnýchstretnutí,vtomzmysle,že obžalovanýsprostredkovalniekoľkozáujemcovoúver.
Poškodená mu predstavila obžalovaného ako jej blízkeho známeho s tým, že môže pred ním otvorene
rozprávať o všetkých podmienkach úveru. Uvedeného dňa poškodená podpísala písomnú žiadosť o
poskytnutie úveru vo výške 1,5 mil. Sk. Bol oboznámený s predchádzajúcim úverom poškodenej od

spoločnosti Unikredit Group, s.r.o., o zabezpečovacom práve na jej nehnuteľnosti, pričom poškodená
hodlala tento úver vyplatiť z úveru, ktorý jej mala poskytnúť ich spoločnosť. Poškodenej vysvetlil, že
po poskytnutí úveru budú nehnuteľnosti poškodenej prevedené zabezpečovacím prevodom na ich
spoločnosť. Dňa 01.02.2006 bola u notára v Piešťanoch podpísaná zmluva o úvere č. 348/06. Po
podpise zmluvy o zavkladovaní na katastri v Partizánskom bol poškodenej vyplatený úver 1,5 mil. Sk

v hotovosti do rúk poškodenej v pobočke VÚB . a.s. Partizánske. Pri jednaniach s poškodenou bol
prítomný aj obžalovaný. Z úveru poskytnutého ich spoločnosťou bol následne v Trenčíne splatený
predchádzajúci úver poskytnutý poškodenej spoločnosťou Unikredit Group, s.r.o. v sume 826.000,- Sk
- prevod uskutočňoval svedok, poškodenou bola zaplatená prvá splátka v sume 60.000,- Sk a poplatok
za poskytnutie úveru v sume 2.500,- Sk. Poškodenej z úveru zostalo 611.500,- Sk. Dňa 13.03.2006 bol

na základe žiadosti poškodenej o navŕšenie úveru uzatvorený dodatok č. 1 zmluvy o úvere č. 348/06 na
sumu 500.000,- Sk. Z tejto sumy poškodená uhradila poplatok za dodatok k úveru v sume 2000,- Sk, tri
splátky úveru a zmluvné pokuty v sume 252.260,- Sk. Vychádzal z výkazu došlých splátok. Poškodenej
zúveruzostalo245.740,-Sk.Dňa08.08.2006bolnazákladeopätovnejžiadostipoškodenejopredĺženie
úveru uzatvorený dodatok č. 2 k zmluve o úvere č. 348/06, ktorým bol uvedený úver predĺžený o 3

mesiace, teda splatnosť úveru bola dodatkom stanovená do 01.11.2006. Dňa 04.12.2006 poškodená ich
spoločnosti v hotovosti vyplatila celkovú pohľadávku a to zmluvné pokuty v sume 150.000,- Sk, zmluvný
poplatok za vrátenie do systému po lehote splatnosti v sume 200.000,- Sk a vyplatenie úveru č. 348/06
v sume 2.320.000,- Sk, teda ich spoločnosť už voči poškodenej nevystupuje ako veriteľ. Pri vyplatení
pohľadávky ich spoločnosti poškodenou už nebol prítomný obžalovaný.

Svedok K. O. zotrval na výpovedi z prípravného konania, bol v dobe skutku generálnym riaditeľom
S.O.S. financ, s.r.o, so sídlom v Piesťanoch, nám. Slobody, s predmetom činnosti najmä poskytovanie
úverov právnickým a fyzickým osobám. S poškodenou prišiel do osobného kontaktu dňa 13.03.2006 v
pobočke ich spoločnosti, kde prišla v sprievode obžalovaného, ktorého on už predtým osobne poznal,

pretože pre ich spoločnosť už v minulosti sprostredkoval viac úverov. uviedol, že žiadali peniaze za
účelom spoločného podnikania, spoločnej investície, pre prípad, že by sa úver nesplácal, vyplatil by
sa z dedičstva z Trnavy, tento účel uvádzal obžalovaný, no poškodená bola prítomná a neprotirečila
mu. Poškodená požiadala o navýšenie úveru od ich spoločnosti o 500.000,- Sk. V tomto obdobípoškodená pôvodný úver splácala v zmysle splátkového kalendára v dohodnutej výške včas. Navýšený
úver v sume 500.000,- Sk bol dňa 13.03.2006 vyplatený , z ktorého poškodená uhradila poplatok
za úver 2000,- Sk, za navŕšenie úveru 2.500,- Sk a tri splátky úveru dopredu, všetko spolu v sume

252.260,- Sk. Teda poškodenej z úveru zostalo 247.740,- Sk. Dňa 08.08.2006 poškodená opäť v sídle
ich spoločnosti požiadala o predĺženie splatnosti úveru o tri mesiace, v tomto období už bola v miernom
splátkovom omeškaní, čoho si bola vedomá a predĺženie úveru o tri mesiace bolo dohodnuté z dôvodu,
že reálne hrozilo, že príde o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zabezpečenia úveru. Poškodená spolu
s obžalovaným tvrdili, že majú spoločnú investíciu, ktorej návratnosť sa oneskoruje. Z toho dôvodu

podpísala poškodená dňa 08.08.2006 u notára v Piešťanoch dodatok č. 2 k zmluve o úvere č. 348/06,
poplatok za vypracovanie dodatku zmluvy vo výške 2.000,- Sk bol poškodenou zaplatený. V mesiaci
december 2006 prišla za ním poškodená, uviedla, že sa dozvedela, že obžalovaný má inú rodinu, klamal
ju, podviedol, že celé jeho správanie bolo hrou. Ďalej uviedol, že on sám za prítomnosti poškodenej volal
v uvedený deň obžalovanému, že sa úver nespláca, že mu poškodená tvrdila, že úver bude splácať
obžalovaný. Obžalovaný mu na to povedal, že ako náhle bude mať peniaze, uhradí maximálnu možnú

čiastku,oznámilmu,žepoškodenejuznaldlh.Poškodenámuuvádzala,žesplátkymalplatiťobžalovaný,
toto spomenul aj obžalovanému, ten to nepoprel. Obžalovaný však ich spoločnosť už nekontaktoval.
Úver nebol vyplatený, hľadali s poškodenou riešenie, pričom našla kupujúceho pre svoju nehnuteľnosť
a tak sa ich úver vyplatil predajom jej nehnuteľnosti tretiemu subjektu. Dňa 04.12.2006 poškodená
vyplatila v sídle ich spoločnosti v Piešťanoch v hotovosti zmluvné pokuty za zameškané splátky v sume

150.000,- Sk, zmluvný poplatok za vrátenie do systému v sume 200.000,- Sk a sumu 2.320.000,- Sk ,
čím bol úver č. 348/06 poškodenou v celosti vyplatený a ich spoločnosť už v ďalšom období ako veriteľ
voči poškodenej nevystupuje.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a poškodenou z 11.03.2008 (v spise na č.l. 33-45) je

zrejmé, že títo zotrvali na svojich výpovediach, pričom obvinený tvrdil, že finančné prostriedky získané
od poškodenej poskytol na základe zmlúv o pôžičke na ďalšie investovanie A. G. do Českej republiky
(č.l. 44). Zároveň uviedol, že ako ho svedok A. G. vyplatí, peniaze poškodenej vráti.

Zo zmluvy o úvere č. 110/05 zo dňa 16.12.2005 (v spise na č.l. 128-134) uzavretej medzi veriteľom

- Unikredit Group, s.r.o., Svätoplukova č. 7, Nové Mesto nad Váhom a dlžníkom - poškodenou W. Š.
okrem iného vyplýva, že veriteľ na základe žiadosti dlžníka poskytol dlžníkovi úver vo výške 350.000,-
Sk, ktorý činí s navŕšením pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 518.000,- Sk. Splatnosť úveru bola do
16.12.2006. Dlžník sa zaviazal na zabezpečenie splatenia úveru previesť v prospech veriteľa Zmluvou
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam (v spise na č.l. 135-139) - rodinný dom, s.č.

XXX, na parcele č. XXX/XXX, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2, nachádzajúci sa v
obci A. Q., kat.úz. A. Q., zapísaný na LV č. XXX a pozemok par.č. XXX/XXX ako záhrady o výmere
202 m2, nachádzajúci sa v obci A. Q., kat. úz. A. Q., zapísaný na LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti patrili
v celosti dlžníkovi - poškodenej. Úver vo výške 350.000,- Sk bol dlžníkovi vyplatený dňa 16.12.2005 v
hotovosti (č.l. 156).

Zo zmluvy o úvere č. 111/05 zo dňa 16.12.2005 (v spise na č.l. 140-146 )uzavretej medzi veriteľom
- Unikredit Group, s.r.o., Svätoplukova č. 7, Nové Mesto nad Váhom a dlžníkom - poškodenou W. Š.
okrem iného vyplýva, že veriteľ na základe žiadosti dlžníka poskytol dlžníkovi úver vo výške 350.000,-
Sk, ktorý činí s navŕšením pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 518.000,- Sk. Splatnosť úveru bola do

16.12.2006. Dlžník sa zaviazal na zabezpečenie splatenia úveru previesť v prospech veriteľa Zmluvou o
zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam (v spise na č.l. 147-151) - 3 -izbový byt č. 40,
vo výmere 76,47 m2, nachádzajúci sa na 7. poschodí vo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXX, na
parcele č. XXXX/XXX na Ulici G. K. Z., kat. úzm. Z., zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo
výške 77/10074 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu

s.č. 1314, ktoré nehnuteľnosti patrili dlžníkovi - poškodenej . Úver vo výške 350.000,- Sk bol dlžníkovi
vyplatený dňa 16.12.2005 v hotovosti (č.l. 157).

Z dohôd o odstúpení od zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom
vlastníckeho práva zo dňa 31.01.2006 (v spise na č.l. 152-155) uzavretých medzi veriteľom - Unikredit

Group, s.r.o. Svätoplukova č. 7, Nové Mesto nad Váhom a dlžníkom - poškodenou W. Š. okrem iného
vyplýva, že dňom 31.01.2006 zanikli všetky pohľadávky veriteľa vyplývajúce zo zmlúv o úvere č. 110/05
zo dňa 16.12.2005 a č. 111/05 zo dňa 16.12.2005 voči dlžníkovi - poškodenej po splatení pohľadávky v
celej výške a bol vykonaný spätný prevod vlastníckych práv na predošlého majiteľa nehnuteľností.Zo zmluvy o úvere č. 348/06 zo dňa 01.02.2006 (v spise na č.l. 163-169) uzavretej medzi veriteľom
- S.O.S. financ, spol. s.r.o. Námestie Slobody 10, Piešťany a dlžníkom - poškodenou W. Š. okrem

iného vyplýva, že veriteľ na základe žiadosti dlžníka poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.500.000,- Sk ,
ktorý činí s navŕšením pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 1.860.000,- Sk. Splatnosť úveru bola do
01.08.2006. Dlžník sa zaviazal na zabezpečenie splatenia úveru previesť v prospech veriteľa Zmluvou
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam - v kat. území Malé Uherce, zapísané na
Správe katastra Partizánske na LV č. XXX ako parcela č. XXX/XXX záhrady o výmere 202 m2, parcela

č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2 a rodinný dom , s.č. XXX na parc.č. XXX/
XX , ktoré nehnuteľnosti patrili v celosti dlžníkovi - poškodenej a k nehnuteľnostiam kat. úz. Z., zapísané
na SK Partizánske na LV č. XXXX ako byt č. XX, na 7. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu s.č.
XXXX, na parc.č. XXXX/XXX na ulici G. K. Z. v celosti a podiel vo výške 77/174 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu. Úver vo výške 1,5 mil. Sk bol dlžníkovi vyplatený dňa 1.2.2006 v
hotovosti ( čl. 178).

Z dodatku č. 1 zo dňa 13.03.2006 k zmluve o úvere č. 348/06 zo dňa 01.02.2006 (v spise na č.l. 171-173)
uzavretej medzi veriteľom - S.O.S. financ, spol. s.r.o., Námestie Slobody 10, Piešťany a dlžníkom -
poškodenou W. Š.Q. okrem iného vyplýva, že veriteľ po dohode s dlžníkom navŕšil úver o sumu vo výške
500.000,- Sk, čím sa pohľadávka dlžníka voči veriteľovi zmenila spolu s navŕšením a príslušenstvom

na pohľadávku vo výške 2.452.260,- Sk. Splatnosť úveru sa nezmenila, bola stanovená do 01.08.2006.
Úver vo výške 500.000,- Sk bol dlžníkovi vyplatený dňa 13.03.2006 v hotovosti (č.l. 179).

Z dodatku č. 2 zo dňa 08.08.2006 k zmluve o úvere č. 348/06 zo dňa 01.02.2006 (v spise na č.l. 175-177)
uzavretej medzi veriteľom - S.O.S. financ, spol. s.r.o., Námestie Slobody 10, Piešťany a dlžníkom -

poškodenou W. Š. okrem iného vyplýva, že veriteľ po dohode s dlžníkom dňa 01.08.2006 predĺžil lehotu
splatnosti úveru o 3 mesiace, t.j. do 01.11.2006, čím sa pohľadávka dlžníka voči veriteľovi zmenila spolu
s navŕšením a príslušenstvom na pohľadávku vo výške 2.692.260,- Sk. Dlžník zároveň uznal čo do
základu i výšky svoj záväzok voči veriteľovi. Dňa 04.12.2006 dlžník uhradil veriteľovi v hotovosti sumu
2.670.000,- Sk (č.l. 220).

Z výpisu z účtu spoločnosti S.O.S. financ, spol. s.r.o. Námestie Slobody 10, Piešťany vedenom vo VÚB ,
a.s. pobočka Piešťany (v spise na č.l. 180-181) vyplýva, že na účet spoločnosti S.O.S. financ, spol.
s.r.o. bola dňa 01.02.2006 zaplatená suma 60.000,- Sk a dňa 27.02.2006 suma 60.000,- Sk.

Z listu spoločnosti S.O.S. financ, spol. s.r.o., Námestie Slobody 10, Piešťany zo dňa 03.08.2006 (č.l. 189)
vyplýva,žedlžník-poškodenáW.Š.bolaupozornenánaúhradupohľadávkydefinitívnymnadobudnutím
predmetu zabezpečenia . Zároveň bola dlžníkovi zaslaná upomienka - výzva na úhradu omeškaných
splátok a príslušenstva zo dňa 04.09.2006 (č.l. 190), podľa ktorej celková výška nedoplatkov ku dňu
01.09.2006 bola 360.000,- Sk.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2006 (č.l. 193-202) uzavretej medzi poškodenou W. Š. W. G. S., E..
XX.XX.XXXX, bytom Z., K. Č.. XXXX/XX ako predávajúcimi a HAZA, spol. s.r.o. so sídlom Trnava,
Prechodná č. 1 ako kupujúcim vyplýva, že predávajúce ako výlučné vlastníčky nehnuteľností kat. úz. J.,
zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Trnava, Správa katastra Trnava a to rodinného

domu s.č. XXXX, na pozemku par.č. XXXX a pozemkov par.č. XXXX vo výmere 303 m2 ako zastavané
plochy a nádvoria , par.č. XXXX vo výmere 324 m2 ako záhrady a par.č. XXXX vo výmere 91 m2 ako
zastavané plochy a nádvoria, predali predmetné nehnuteľnosti kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu
4.800.000,- Sk. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 800.000,- Sk bola kupujúcim vyplatená predávajúcej G.
S. do rúk v hotovosti dňa 08.06.2006. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 4.000.000,- Sk bola predávajúcej

- poškodenej W. Š. uhradená kupujúcim a to následovne: suma 3.000.000,- Sk na bankový účet dňa
09.06.2006 (č.l. 203) a suma 1.000.000,- Sk dňa 09.06.2006 do rúk v hotovosti (č.l. 204).

Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.12.2006 ( č.l. 206-211 ) uzavretej medzi poškodenou W. Š. ako predávajúcou
a CENTROS, s.r.o. so sídlom Turčianske Teplice, Železničná č. 24/798 ako kupujúcim vyplýva, že

predávajúca ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti a to bytu č. XX, na 7. poschodí vo vchode č. XX
bytového domu s.č. XXXX, na parcele č. XXXX/XXX na Q. G. K. Z., spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 77/10074 - ín k
celku zapísané na Katastrálnom úrade Trenčín, Správa katastra Partizánske na LV č. XXXX, kat.úz. Z. arodinného domu s.č. XXX postaveného na par.č. XXX/XXX a prac. registra C evidované na katastrálnej
mape parc.č. XXX/XXX - záhrady o výmere 202 m2, parc.č. XXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 398 m2 v celosti zapísané na katastrálnom úrade Trenčín SK Partizánske na LV č. XXX D..Ú..

A. Q. predala kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 2.670.000,- Sk. Kúpna
cena bola kupujúcim uhradená v hotovosti predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy.

Zo zmlúv o pôžičke (v spise č.l. 93-104) uzatvorili medzi obžalovaným ako veriteľom a A. G. , E..
XX.XX.XXXX I. K. XXXX, I. ako dlžníkom a to dňa 20.12.2005, 3.2.2006, 15.2.2006, dňa 30.06.2006,

04.07.2006 a dňa 07.07.2006 vyplýva, že obžalovaný postupne požičal celkovú sumu 3.300.000,- Sk
na účel podnikania v realitnej činnosti (kúpa a predaj nehnuteľností, investovanie v realitnej oblasti) s
dohodnutým úrokom z peňažnej sumy vo výške 1% mesačne, s tým, že dlžník pôžičku splatí v hotovosti
k rukám veriteľa do 30. dní od doručenia výzvy veriteľa na vrátenie požičanej finančnej čiastky.

Z úmrtného listu ( č.l. 89) je zrejmé, že A. G. , E.. XX.XX.XXXX , naposledy trvale I. I., K. Č.. XXa ,

dňa 07.10.2006 zomrel.

Zo záznamu spísaného dňa 06.11.2006 AK JUDr. Gabriela Stanislavského, advokáta so sídlom v Trnave
( č.l. 226) a z uznania dlhu ( č.l. 227 a 228 ) je zrejmé, že obžalovaný uznal svoj dlh voči poškodenej
vo výške 2.000.000,- Sk z dôvodu pôžičky zo dňa 01.02.2006 a túto dlžnú sumu sa zaviazal zaplatiť

poškodenej do 01.02.2009 a dlho vo výške 2.580.000,- Sk z dôvodu pôžičky zo dňa 06.07.2006 a túto
dlžnú sumu sa zaviazal zaplatiť poškodenej do 06.07.2009.

Z výpisov účtov poškodenej vedených vo VÚB, a.s., pobočka Partizánske vyplýva, že dňa 20.06.2006
poškodená poukázala zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (t.j. na

účet obžalovaného č.l. 230) sumu 550.000,- Sk (č. l. 224, 235). Následne vybrala poškodená v hotovosti
ztermínovanéhovkladuč.XXXXXXXXXX/XXXXdňa03.07.2006sumu1.000.000,-Skadňa06.07.2006
taktiež sumu 1.000.000,- Sk ( č.l. 225).

Z oznámenia OTP Banky Slovensko, a.s. Bratislava ( č.l. 264 )je zrejmé, že obžalovaný mal v ich

peňažnom ústave zriadené OTP konto v Sk č. XXXXXXX/XXXX otvorené od 03.02.2005 a zrušené
31.03.2007 v pobočke Senec. Bol mu poskytnutý aj hypotekárny úver evidovaný pod č. zmluvy XXX/
XXXX/XXHU zo dňa 03.02.2005 vo výške 700.000,- Sk, so splatnosťou 05.02.2025 úverové účty č.
XXXXXXX/XXXX W. XXXXXXX/XXXX, pričom mu boli zaslané už 2 upomienky, delikvencia predstavuje
29.106,45 Sk.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX ( č.l. 294 ), obec G., D.. Ú.. G. vyplýva, že obžalovaný mal ku dňu
26.04.2007 v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou I. P. nehnuteľnosti a to parc.č. XXX/XX o
výmere 28 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/XX o výmere 24 m2 - zastavané plochy a
nádvoria , parc.č. XXX/XX o výmere 68 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 241

m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 54 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č.
XXX/X o výmere 157 m2 - zastavané plochy a nádvoria , parc.č. XXX/X o výmere 88 m2- zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 17 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom s.č.
XXX, na parc.č. XXX/X. Na predmetné nehnuteľnosti je však zriadené záložné právo v prospech OTP
Banky Slovensko, a.s., Bratislava Zmluvou o zriadení záložného práva podľa č. K. XXX/XX zo dňa

10.02.2005 - č.z . 21/05.

Podľa§272ods.2Tr.poriadkusúdodmietolnávrhynadoplneniedokazovaniaprednesenéobhajcomna
hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2014 a to dokazovanie vyžiadaním generálií detí poškodenej, lustrácii
GKÚ na majetok - nehnuteľnosti detí poškodenej a poškodenej, ako aj návrh na preskúmanie duševného

stavu poškodenej, návrh na výsluch svedka A. Š. a pripojením spisu tunajšieho súdu vo veci konania
o nehnuteľnosti poškodenej, ako aj návrh na vyžiadanie spisu Okresného súdu Galanta vo veci nároku
na náhradu škody týkajúcej sa totožného nároku ako v tomto konaní a zároveň opätovný výsluch
poškodenej. Hoci poškodená uviedla na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2014, v priebehu výsluchu,
že užíva nešpecifikované antidepresíva, užila malú dávku, táto samotná skutočnosť neodôvodňuje

preskúmavanie duševného stavu poškodenej. Poškodená výslovne uviedla, že je schopná vypovedať.
Z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali znalecké skúmanie
duševného stavu poškodenej. Užívanie liečiv, na rozdiel od návykových látok, smeruje obvykle k
zlepšeniu fyzického a psychického stavu človeka, niet teda dôvod predpokladať, že naopak zvyšujemieru konfabulácií, či oslabuje vôľu vypovedať pravdu v súlade s prísahou svedka. Je zrejmé,
že výpoveď poškodenej vzhľadom k vplyvu skutku na jej osobný život, bola poznačená emóciami
odrážajúcimi sa v jej prejave aj na hlavnom pojednávaní. Výpoveď poškodenej v konaní pred súdom

sa v podstatných okolnostiach nelíši od skutočností, ktoré uvádzala v trestnom oznámení či v priebehu
prípravného konania alebo v súvislosti s písomnými podaniami. Nepresnosti v uvádzaní konkrétnych
náležitostí zmlúv či okolností ich uzatvárania vyplývajú tiež z odstupu času od doby skutku a tiež
z toho, že ako súd ďalej uvedie, poškodená nebola osobou, ktorá by sa zaoberala ekonomickou a
administratívnou stránkou uzatváraných zmlúv, pretože plne dôverovala v tomto smere aktívnej osobe

obžalovaného. Súd nevykonal ani dôkazy smerujúce k zisťovaniu, ako mierou príbuzní poškodenej
sa podieľali na obhajobou predpokladanému prospechu poškodenej z pôžičiek, v tomto smere k
zabezpečeniu podkladov či výsluchu A. Š. - syna poškodenej. Jednak súd prihliadol k výpovedi
poškodenej o tom, že o pôžičkách nevedela ani jej rodina - to ostatne tvrdí aj obžalovaný, a potom ani v
prípade preukázania poskytnutia určitej sumy deťom poškodenej by nebolo možné preukázať, že tieto
prostriedky, vzhľadom k tomu, že poškodená bola preukázateľne majetná, pochádzajú práve zo súm,

ktoré mala k dispozícii z vyššie uvedených troch tranží pre vlastnú potrebu. Napokon je tiež zrejmé,
že aj v súvislosti s predajom nehnuteľnosti v Trnave, poškodenej ostali prostriedky v sume cca 450
000,-Sk. Zabezpečenie spisov, ktoré obhajca nešpecifikoval, ale mali sa týkať občianskeho súdneho
konania vo veci týkajúcej sa nešpecifikovanej nehnuteľnosti poškodenej ako aj uplatnenia nároku voči
obžalovanému, z totožného právneho titulu ako v tejto veci súd nevykonal, z dôvodu, že pre rozhodnutie

vo veci samej ich zabezpečenie nebolo nevyhnutné, nemajúc vzťah k rozhodovaniu o vine či treste,
pričom k rozhodnutiu k nároku na náhradu škody súd poukazuje na odôvodnenie nižšie.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to jednotlivo, tak i
v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného A. P. za nepochybne preukázanú.

Obžalovaný vinu zo spáchania skutku poprel, bránil sa tým, že poškodená mu dala z úveru poskytnutého
spoločnosťou Unikredit Group, s.r.o. sumu 300.000,- Sk na kúpu vozidla - išlo o dar z jej iniciatívy, sumu
250.000,- Sk na investovanie, z úveru poskytnutého spoločnosťou S.O.S. financ. s.r.o. sumu 150.000,-
Sk na ďalšie investovanie, z predaja rodinného domu, ktorého bola poškodená spoluvlastníčkou sumu

100.000,- Sk, dňa 03.07.2006 sumu 1.000.000,- Sk a dňa 06.07.2006 sumu 1.000.000,- Sk za účelom
navýšenia investícii. On si teda reálne z úverov, ktoré boli poškodenej poskytnuté požičal od poškodenej
spolu sumu 3.300.000,- Sk. Spoločné investovanie bola iniciatíva poškodenej, ktorá chcela, aby
obžalovaný len nesprostredkovával investície pre iné osoby, ale sám ako aj ona sama mali z investícií
prospech. Nebola len pasívnym „veriteľom“ obžalovaného, ale sama bola iniciatívna, platila splátky jej

poskytnutých úverov, bola o podmienkach každého úveru oboznámená, podpísala zmluvy, prevzala
peniaze. Bola obžalovaným vopred informovaná, že investície budú mať dlhodobú návratnosť asi 2-3
roky, vedela, že peniaze budú výhodne investované a o zisk sa spolu podelia. Popieral svoj úmysel
podviesť poškodenú, ako aj skutočnosť, že by mal po dohode s poškodenou úvery splácať on, povinnosť
úhrady splátok prevzala poškodená a aj časť sama uhradila, pričom obžalovaný neuhradil ani jednu

splátku. Je ochotný celý dlh poškodenej vyplatiť avšak len vo výške 3.300.000,-Sk. Uznanie dlhu
podpísal vo vyššej výške len preto, že poškodená chcela aby uhradil aj úroky.

Takto postavenú obranu obžalovaného však súd považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, ako aj vrátenia zvyšnej sumy, nad 3.300.000,- Sk poškodenej. Vykonaným dokazovaním

bolo nepochybne preukázané, že všetky finančné prostriedky, ktoré poškodená poskytla obžalovanému,
získala na základe úverových zmlúv a predajom nehnuteľnosti - rodičovského domu v celkovej
výške 203.478,72-€ (6.130.000,- Sk). Zároveň však bolo preukázané, na rozdiel od skutkového stavu
opísaného v skutkovej vete obžaloby, že nie celú sumu úverov poskytnutých poškodenej najskôr
spoločnosťou Unikredit Group, s.r.o. v celkovej výške úveru 700.000,-Sk a spoločnosťou S.O.S. financ,

spol. s.r.o. vo výške po navýšení spolu 2 000 000,-Sk, odovzdala poškodená obžalovanému na jeho
prospech, pretože z prvej tranže úveru zo spoločnosti S.O.S. financ, spol. s.r.o. v sume 1.500.000,-Sk,
bol vyplatený prvý úver veriteľa Unikredit Group, s.r.o. (826 000,-Sk, zaplatená prvá splátka v sume
60.000,- Sk a poplatok za poskytnutie úveru v sume 2.500,- Sk.), celovo tak zostalo poškodenej 611
500,-Sk. Z druhej tranže úveru zo spoločnosti S.O.S. financ, po zaplatení troch splátok a ostatných

poplatkov poskytnutého zlúčeného úveru, vychádzajúc z vyúčtovania svedka K. O., ktorý ozrejmil
vyplatené sumy, poškodenej zostala suma 247.740,-Sk. Z úveru poskytnutého spolčonsťou Unikredit
Group,s.r.o.,poškodenejzostalo672000,-Sk,vzhľadomkzaplatenýmsplátkamvsume28000,-Sk.Hoci
súd vychádzajúc z výpovede poškodenej má preukázané, že s finančnými prostriedkami po poskytnutíúverov manipuloval obžalovaný, v skutočnosti prevzal z poskytnutých úverov sumu 1 531 240,-Sk,s
pripočítaním sumy prevzatej z predanej nehnuteľnosti 3 430 000,-Sk, tak celková suma, ktorá mu bola
odovzdanáapoužitánezistenýmspôsobompredstavujesumu4961240,-Sk(164.716,19EUR).Vtomto

zmyslesúdupravilskutkovúveturozsudku.Zároveň,vychádzajúczvýpovedepoškodenej,ktoráuviedla,
že obžalovanému poskytla peniaze ako pôžičku aj pre jeho potrebu (kúpa auta, na financovanie jeho
nehnuteľnosti), ostatne túto skutočnosť uvádzal aj obžalovaný prezentujúc však poskytnuté peniaze v
sume 300 000,-Sk ako dar, upravil súd skutkovú vetu rozsudku, zohľadňujúc skutkový stav po vykonaní
dokazovania, pri zachovaní totožnosti skutku.

Obranu obžalovaného považuje súd jednoznačne vyvrátenú najmä výpoveďou poškodenej W. Š., ktorá
vierohodným spôsobom preukázala za akých okolností došlo k jej zoznámeniu s obžalovaným v mesiaci
november 2005, prehĺbeniu jej vzťahu k obžalovanému a k následnému uzatváraniu jednotlivých zmlúv
o úvere na základe žiadosti obžalovaného, ktorý ju ešte pred Vianocami roku 2005 požiadal o požičanie
finančných prostriedkov na dobu 3 mesiacov najskôr ako výpomoc pre osobnú potrebu obžalovaného,

či pôžičkou na kúpu auta, neskôr na výhodné investovanie do kúpy a predaja nehnuteľnosti.
Vypočutí svedkovia vypovedali, že poškodená bola pri prejednávaní a podpisovaní zmlúv v spoločnosti
obžalovaného,vystupovaliakopárpričomobžalovanýbolaktívnejšíapoškodenápôsobilapasívne.Sám
obžalovaný ako bolo preukázané, bol aktívny pri zabezpečovaní poskytovateľov úverov, aj svedkovia Z.
W. O. potvrdili, že im bol známy ako osoba, ktorá im vedela odporučiť budúceho klienta. Obžalovaný bol

vždy prítomný pri uzatváraní úverových zmlúv a odovzdávaní peňazí, bol osobou aktívnou prezentoval
spoločný záujem na poskytnutí úverov, pričom poškodená bola osobou, ktorá síce bola prítomná pri
oboznamovaní s podmienkami zmlúv no, neprejavovala ostražitosť či záujem o štúdium zmluvných
podmienok, naopak, prejavovala dôveru v schopnosti obžalovaného vychádzajúc z prejavovanej
náklonnosti k nemu v tom čase a obžalovaným prezentované skúsenosti s investovaním peňazí. Súd

nepovažuje za vierohodné tvrdenie obhajoby o aktívnom prístupe poškodenej pri zabezpečovaní a
financovaní úverov, najmä z dôvodu, že táto nemala žiadne skúsenosti s investovaním, bola osobou
materiálne zabezpečenou so stabilným príjmom, sama uviedla, že nemala dôvod investovať, pritom za
týmto účelom ešte úverovo sa zaťažiť či dokonca ručiť vlastnými nehnuteľnosťami a tak riskovať vysokú
stratu. Pokiaľ by tvrdene o investičných schopnostiach poškodenej boli pravdivé, bolo by nepochopiteľné

jej počínanie v tom zmysle, že sa úverovo zaťaží, pritom časť peňažných prostriedkov bezprostredne
na to daruje za účelom kúpy motorového vozidla obžalovanému, a zvyšok mu poskytne, pričom ani
nebude trvať na tom, aby vedela komu tento ďalej prostriedky poskytne, za akých podmienok, pričom
sa zaručí úver splatiť skôr ako je jej obžalovaným sľúbená návratnosť prostriedkov. Celé toto konanie
zopakuje aj so spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s.r.o. pričom úver ešte navýši, pri ešte kratšej splatnosti

úveru, a napokon uvedomujúc si že úvery nebude schopná splatiť ešte poskytne obžalovanému
ďalšie prostriedky z predaja nehnuteľnosti v Trnave so sľúbenou dlhodobou návratnosťou a neznámym
konečným príjemcom investovaných peňazí. Takého správanie je možné len za predpokladu absolútnej
dôvery k osobe obžalovaného - ktorá sa zrejme zakladala na ľúbostnom pomere, a osobnej prezentácii
obžalovaného ako profesionála v oblasti investovania. Hoci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

časť splátok úverov bola zaplatená, je zrejmé, že tieto skutočnosti vychádzajú z účtovníctva spoločností
poskytujúcich úvery, pričom je zrejmé, že splátky boli uhradené bezprostredne po poskytnutí úverov
teda opäť za prítomnosti obžalovaného v spoločnosti poškodenej, neskôr zrejme vkladom na účet
veriteľa. Svedok O. ako jediná nezainteresovaná osoba potvrdzuje pasívne správanie obžalovaného
- ani nie vyvracanie ani potvrdenie informácie, že splátky podľa poškodenej má platiť obžalovaný.

Súd spochybňuje aj vierohodnosť predložených zmlúv o pôžičke medzi obžalovaným a A. G.. Hoci
ako aj z výpovede svedkyne G. je zrejmé, že sa obžalovaný s A. G.Á. poznal a aj navštevoval,
nebolo preukázané, že by mu poskytol peňažné prostriedky poškodenej, svedkyňa mala vedomosť
len sprostredkovanú od svojho v súčasnosti zomrelého manžela, že obžalovaný mu nosil peniaze.
Obžalovaný poškodenej neoznámil totožnosť A. G., neuvádzal ju ani v prípravnom konaní dňa

10.09.2007 pričom sa o ňom vyjadroval ako o žijúcej osobe, rovnako tak pri konfrontácii s poškodenou
dňa 11.03.2008, napriek tomu, že tento už dňa 07.10.2006 zomrel. Napokon predmetné zmluvy
predložil až 11.03.2008. Obhajobu spočívajúcu vo výhodnom investovaní poskytnutých prostriedkov
poškodenej, a teda že nejde o trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, ale o záväzkový vzťah
a iba neschopnosť dlžníka plniť záväzok veriteľovi, spochybňuje aj absolútna nevýhodnosť investície

obžalovaného, ktorý ako v tom čase blízka osoba poškodenej za účelom spoločného prospechu,
zabezpečí - sprostredkuje či odporučí poškodenej „výhodný“ úver, pričom sa táto následne s podstatne
kratšou dobou splatnosti zaviaže splatiť úver príkladom spoločnosti Unikredit Group, s.r.o. s cenou
úveru - 48% ročne, pričom obžalovaný investuje peniaze poškodenej s ročným úrokom 12% (zmluvys A. G.). Až v konaní pred súdom, na priamu otázku predsedu senátu, obžalovaný uviedol, že v
skutočnosti bol úrok určený ústnou dohodou a podstatne vyšší cca 8% mesačne, pričom úroky sa
mali vyplácať priebežne tak aby mala možnosť poškodená svoje úvery riadne splácať. Súd takto

považuje obranu spočívajúcu v navodení dojmu o ďalšom investovaní prostriedkov treťou osobou,
(pričom obžalovaný je len akýmsi medzičlánkom a poskytnutie prostriedkov obžalovanému zmluvným
vzťahom, jeho konanie tak vylučujúce trestnoprávnu zodpovednosť) za vyvrátenú. Napokon o reálnej
výške peňažných prostriedkov poskytnutej obžalovanému svedčí aj uznanie dlhu obžalovaným vo výške
4.850.000,-Sk, hoci opäť uznanie dlhu neodzrkadľuje skutočný stav, pretože je zrejmé, že v listine o

uznaní dlhu sú uvedené sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré v uvedené dni neprevzal.
Tak ako okolnosti uzatvárania úverových zmlúv či poskytovania peňažných prostriedkov pod rôznymi
zámienkami obžalovanému, aj tento právny úkon, je tak spochybniteľný čo napokon využíva ako svoju
obranu aj obžalovaný, tvrdiac, že skutočný dlh je podstatne nižší. O skutočnom úmysle obžalovaného
napokon svedčí aj to, že po tom, čo sa mal dozvedieť o smrti A. G., prejavil len minimálnu aktivitu
vymôcť peňažné prostriedky, hoci ako sám tvrdí vedel, kto investíciu do kúpy nehnuteľností v Českej

republike realizoval. To napriek tomu, že poškodenú považoval za blízku osobu a ako uvádzal na
pojednávaní dobrého človeka, a tiež napriek tomu, že aj on sám prišiel o zisk z investície. O úmysle
obžalovaného svedčí aj skutočnosť, že obžalovaný aj napriek podmienkam uvedeným v zmluvách o
pôžičke uzavretých medzi obžalovaným ako veriteľom a A. G. ako dlžníkom dňa 20.12.2005, dňa
03.02.2006, dňa 15.02.2006, dňa 30.06.2006, dňa 04.07.2006 a dňa 07.07.2006, podľa ktorého dlžník

pôžičku splatí v hotovosti k rukám veriteľa do 30 dní od doručenia výzvy veriteľa na vrátenie požičanej
finančnej čiastky, obžalovaný ako veriteľ aj napriek finančným problémom poškodenej, dlžníka vôbec
nepožiadal o vrátenie požičanej finančnej čiastky, ani vyplatenie priebežných úrokov.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračovací obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona. Na základe všetkých opísaných
skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba,
nie teda len ako dlžník neschopný plniť svoje záväzky, vedomá si svojho konania na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol poškodenú do omylu, keď vzhľadom na spôsob
investovania už v čase poskytovania pôžičky poškodenej konal s vedomím, že peniaze nebude môcť v

dohodnutej lehote vrátiť a tak spôsobil škodu veľkého rozsahu. Pritom ne potrebné uviesť, že škodou
nie je len suma ktorá mu bola zverená a použil ju pre vlastnú potrebu, ale škodu je aj suma ktorá zaťažila
poškodenú v súvislosti s poskytnutými úvermi, pripočítajúc sumu úrokov, zmluvných pokút a poplatkov
v spojitosti s poskytnutými úvermi, pretože je zrejmé, že bez vytvorenia ilúzie o vrátení poskytnutých
prostriedkov by poškodená do úverového zmluvného vzťahu s veriteľmi nevstúpila. Poškodená konala

pod vplyvom svojho omylu, ako osoba plne dôverujúca svojmu v tom čase druhovi, ktorý využil
obžalovaný bez ohľadu na to, že poškodená nedokázala pochopiť následky a dosah svojho konania.
Bolo preukázané že obžalovaný sa vôbec nezaujímal „investované“ peniaze, účel ich použitia, výšku
zisku, ale hlavne o vrátenie požičaných prostriedkov poškodenej. Obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa §15 písm. a/ Tr. zák.. Porušil záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva, jeho motívom

bolo získať neoprávnený majetkový prospech.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, naposledy
Okresným súdom Galanta, sp.zn. 2T 100/05 18.08.2005 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.
1, 2 Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou

do 29.12.2006, osvedčenie sa 28.08.2007, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Podľa správy
Obvodného úradu v Šali , odboru všeobecnej vnútornej správy nebol doposiaľ prejednávaný za
priestupky. Podľa správy Obce Hájske je ženatý, zároveň bol ustanovený súdom za opatrovníka
nesvojprávnemu D. Š., pričom v 29. týždni r. 2008 sa nesvojprávny dostavil na obecný úrad a oznámil
im, že jeho opatrovník nie je doma, je v zahraničí , nechal ho samého a bez financií, pričom sa nemá

kto o neho postarať.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho

nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca ani
priťažujúca okolnosť, preto súd podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložilobžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 10 (desať) rokov.
Hoci obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu v tejto veci dvakrát súdne trestaný (OS Nitra sp. zn.
1T/186/86, OS Galanta 2T/100/2005) a to pre úmyselnú trestnú činnosť, v obidvoch veciach sa na neho

hľadí akoby nebol odsúdený, ako súd na túto skutočnosť nemohol hľadieť ako na priťažujúcu tak ani
na poľahčujúcu v zmysle vedenia riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti, lebo na hodnotenie
osoby obžalovaného ako osoby ktorá vedie dlhodobo riadny život fikcia zahladenia odsúdenia nemá
vplyv. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného,
dospel súd k záveru s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zákona, že iný, ako nepodmienečný trest u

obžalovaného neprichádza do úvahy a iný trest by neplnil svoj účel, a teda na prevýchovu a nápravu
obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti je potrebné
uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd zvažoval ukladanie trestu za použitia ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Hoci od doby spáchania trestnej činnosti uplynulo už
8 rokov, túto skutočnosť nemožno vykladať v prospech obžalovaného a to najmä z dôvodu, ako vyplýva
ostatne aj z rozhodnutia o väzbe v tejto veci, že sa vyhýbal trestnému stíhaniu dlhodobým pobytom v

cudzine.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona zaradil do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu, súd ani
v tomto prípade nemal preukázané odôvodnenie mimoriadnych zaradenia obžalovaného do ústavu na

výkon trestu s miernejším stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, že bol obžalovaný odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest
odňatia slobody, súd mu zároveň podľa § 76 ods. 1 Tr.zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil primeraný
ochranný dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.

V adhéznom konaní si uplatnila poškodená W. Š. nárok na náhradu škody vo výške 203.478,72€.
Nakoľko by však pre posúdenie výšky celkovej škody bolo potrebné ďalšie dokazovanie, keďže výška
sumy, ktorá bola vyplatená obžalovanému ako vyplýva zo skutkovej vety rozsudku, nedosahuje túto
výšku, ktorá zahrňuje aj úroky a to až do doby splatenia úverov, a tiež nie je presne špecifikovaná

(poukazujúc na odôvodnenie úpravy skutkovej vety súdom - jednoduché sčítanie sumy úverov),
prihliadnuc aj na tvrdenie obhajoby o prebiehajúcom občianskom súdnom konaní o totožnom nároku,
pričom predlžovanie súdneho konania vo väzobnej veci len za účelom posúdenia otázky litispendencie,
či prekážky veci rozhodnutej v adhéznom konaní, je v rozpore s účelom trestného konania, súd
poškodenú odkázal s celým uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.