Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711200506
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711200506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

W. súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu Y. Š.D., B.. XX.X.XXXX,
O. X. XXX XX G. B. C. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom
kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému CO.BE.R. spol. s r.o., so sídlom Michalovská 1,
073 01 Sobrance, IČO: 31704166, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce z 03. septembra 2012 č.k. 19C/10/2011-125 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom konanie v časti
týkajúcej sa LV č. XXXX W..Ú.. T. zastavil a ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

akéhokoľvek užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na
- LV č. XXXX W..Ú.. G. B. C., H. O. L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P. XXXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L.
C. P.T. XXXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P. XXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P. XXXX T., L..
G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P. XXXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P.T. XXXX T.,
- I. Č.. XXXX W..Ú.. T., H. O. L.. G.. Q. Č.. XXXX- C. L. C. P. XXXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P.
XXXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P. XXXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P. XXXX T., L.. G.. Q.
Č.. XXXX - C. L. C. P. XXXX T., L.. G.. Q. Č.. XXXX - C. L. C. P. XXXX T..

Zároveň súd prvého stupňa rozhodol, že trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Žalobca na pojednávaní konanom 15. augusta 2012 svoj návrh v časti týkajúcej sa LV č. XXXX W..Ú.. T.
zobral späť, preto súd so súhlasom žalovaného konanie podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. v tejto časti zastavil.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca Y. Š. je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, W..Ú.. G. B. C. a na LV XXXX W..Ú.. T. (čl.
12-16). Z výpovede žalobcu (čl.50), ako aj z listu správkyne konkurznej podstaty (čl. 18), bolo zistené, že
pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, boli predmetom nájmu zo strany G. J. G. B. C. a vlastníkmi
pôdy evidovaných na žalovaných listoch vlastníctva. Z výpovede žalovaného ako aj z uvedeného listu
správkyne konkurznej podstaty vyplýva, že na pozemky uzavrela správkyňa konkurznej podstaty dňa
3.1.2002 so žalovaným zmluvu o podnájme na dobu určitú do 31.12.2002, pričom dodatkom k tejto

zmluve bola upravená doba nájmu do 30.9.2003. Podľa vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty
termín30.9.2003boldohodnutýzdôvoduzosúladeniatrvanianájmusvlastníkmi,ktorýmohlasprávkyňa
vypovedať už iba k termínu 1.10.2003. Z výpovede žalobcu (čl. 50) súd zistil, že žalobca mal v minulosti
uzavretú zmluvu s G. J. G. B. C., posledné roky má uzavreté zmluvy s p. W.. K ukončeniu nájomnejzmluvy s G. J. G. B. C. uviedol, že si pamätá, že správkyňa konkurznej podstaty im zaslala nejaké
doklady, ale nevedel uviesť, či im bola doručená aj výpoveď zo zmluvy o nájme poľnohospodárskej
pôdy. P. Žalovaný mu niekoľkokrát ponúkol uzavretie nájomných zmlúv, avšak zmluvy nepodpísal preto,

lebo podľa jeho názoru sa to nerobí tak, že najprv sa zaberie niekoho pozemok a potom sa vyzýva na
rokovania. Uviedol, že žalovaný užíva pozemky, ktoré sa nachádzajú na pravej strane G. B. C., ak sa
prichádza smerom od T., a aj smerom od obce T.. Svedok N.. J. W. (čl. 71) vypovedal, že pre odstup času
si nepamätá, ale niekedy v roku 2003 alebo 2005 prvýkrát uzavrel zmluvu o nájme poľnohospodárskej
pôdy so žalobcom p. Y. Š., druhýkrát uzatváral zmluvu v roku 2008. Zmluvu, ktorú uzavreli v roku 2008,

bola na obdobie šiestich rokov. Uviedol, že užíva aj pozemky, ktoré sa nachádzajú v časti, ktorú užíva
žalovaný. Môže ísť o výmeru okolo 27 ha. K parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania uviedol,
že napriek uzatvoreným nájomným zmluvám ich neužíva ani čiastočne, pretože ich užíva spoločnosť
CO.BE.R. Uviedol, že po ukončení nájomných zmlúv s G. J. G. B. C. ho oslovili vlastníci pôdy, že majú
záujem pôdu prenechať jemu do užívania. Uviedol, že sa to malo uskutočniť prostredníctvom vydávania
pôdy cez Obvodný pozemkový úrad, avšak vydávanie pôdy niekedy pred rokom 2008 už nebolo možné,

pretopristúpilivroku2008kuzatvoreniuriadnychnájomnýchzmlúvužvsúladesoZákonomč.504/2003
Z.z.. Oslovil všetkých vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v katastrálnych územiach G. B. C. H. T. s tým,
že vlastníci mali záujem prenechať mu pôdu na účely poľnohospodárskej výroby, a to spoločnostiam,
ktorých je spoločníkom. Išlo väčšinou o ľudí vo vyššom veku a nerozumeli právnym vzťahom týkajúcim
sa užívania a vlastníckych práv. Všetci mu dali splnomocnenie, ktoré predložil aj súdu a splnomocnili

ho, aby ich zastupoval vo všetkých konaniach vedených podľa Zákona č. 504/2003 Z.z.. Zmluvy
sa uzatvárali so spoločnosťami TRIOSPOL družstvo a DK. AGRO spol. s r.o.. So žalovaným viedol
viacero rokovaní ohľadne užívania poľnohospodárskej pôdy, avšak k dohode o spôsobe alebo rozsahu
užívania poľnohospodárskej pôdy v týchto katastroch s CO.BE.R nikdy nedošlo. Pre pretrvávajúce
spory užívací stav ustálili tak, že žalovaný užíva pozemky na pravej strane obce a spoločnosti svedka

užívajú nehnuteľnosti na ľavej strane. Uviedol, že vlastníkom poľnohospodárskej pôdy platí iba za pôdu,
ktorú naozaj užíva. K užívaniu pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania žalovaný uviedol, že
žalovaný užíva pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, pretože je dennodenne na pozemkoch.
Deklarujú užívací stav aj pre účely dotácii od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, vedie sa veľa
sporov so spoločnosťou CO.BE.R, týkajúcich sa užívacieho stavu, čiže má vedomosť, že túto časť užíva

spoločnosť CO.BE.R.

Z nájomnej zmluvy (čl.22) súd zistil, že žalobca Y. Š. uzavrel so spoločnosťou DK.AGRO nájomnú
zmluvu, pričom nájomný vzťah trvá od 1.1.2008 do 30.9.2015. Z potvrdenia obce T. (čl. 58) bolo zistené,
že spoločnosť CO.BE.R hradí daň z nehnuteľnosti za ornú pôdu vo výmere 244,2 ha a za trvalé trávnaté

porasty 55,38 ha. Identifikovať parcely obec nevedela kvôli prebiehajúcim pozemkovým úpravám. Z
potvrdenia obce G. B. C. (čl. 59) bolo zistené, že spoločnosť CO.BE.R predložila zoznam parciel, ktoré
v katastri obhospodaruje, pričom deklaruje užívanie parcely X XXX,XX, X XXX, XXXX/XX,XXXX/X,XXX/
X,XXXX,XXXX/X,XXX/X,XXXX,XXXX/X H. XXXX/X. Z potvrdenia pôdohospodárskej platobnej agentúry
(čl. 56) bolo zistené, že agentúra poskytuje priame platby žiadateľom, ktorí užívajú poľnohospodársku

pôdu evidovanú v registri pôdnych blokov v zmysle § 2 písm. c), d) Zákona č. 543/2007 Z.z.. Žiadatelia
deklarujú užívané plochy v žiadostiach podľa LPISU to znamená, že uvádzajú názvy a kódy tzv.
Kultúrnych dielov, a nie parciel. Preto agentúra nevie poskytnúť požadovanú informáciu, ktoré parcely,
a v akej výmere v jednotlivých katastroch žalovaný užíva. Z predloženej katastrálnej mapy bolo zistené,
že žalované nehnuteľnosti sa nachádzajú na pravej strane obce G. B. C. od obce T. (prílohová obálka v

spise 19C/6/2011). Z tzv. ortofotomapy (čl. 101), ktorá slúži práve na mapovanie pozemkov k užívaniu
jednotlivých poľnohospodárskych spoločností pre účely poľnohospodárskej platobnej agentúry bolo
zistené, že parcely v katastrálnych územiach sú osobitne kódované a parcely sú súhrne zjednocované
do tzv. dielov tak, ako sú deklarované poľnohospodárskou platobnou agentúrou na čl. 59. Porovnaním
ortofotomapy a katastrálnej mapy bolo zistené, že pôda, ktorú deklaruje v užívaní spoločnosť CO.BE.R.

sa nachádza na pravej strane obce G. B. C. pri vstupe od obce T. tak, ako to vypovedali žalobca
a svedok v konaní, že túto časť užíva žalovaný. Porovnaním katastrálnej mapy a ortofotomapy bolo
zistené, že žalovaný užíva diely označené XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/
X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X. Z vyjadrenia žalovaného (čl. 80) vyplýva, že
na LV č. XXXX W..Ú.. G. B. C. D.Ž. L.. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a neužíva parc.č. XXXX H. XXXX,

L.. Q. B. I. Č.. XXXX B.Í., B. Z. B. I. Č.. XXXXk. Ú.. T. H. O., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, D.
H. L.. Č.. XXXX B..Ďalej súd z predložených nájomných zmlúv (čl.104) zistil, že na LV č. XXXX polovica podielových
spoluvlastníkov prenajala nehnuteľnosti spoločnostiam DK-AGRO a TRIOSPOL, na LV č. 1711 5/6
podielových spoluvlastníkov prenajalo nehnuteľnosti spoločnostiam DK-AGRO a TRIOSPOL.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 126 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), ďalej na ustanovenie § 1 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 3 Zákona č. 504/2003
Z.z., ako aj § 1 a § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z. a dospel k záveru, že návrh žalobcu
je dôvodný.

Súd poukázal na to, žalovaný nesúhlas s návrhom odôvodňoval tým, že dodatok k podnájomnej zmluve,
ktorý uzavrel ešte so správkyňou konkurznej podstaty je neplatný, pretože podľa nar. vlády č. 208/1994
Z.z. sa nájom uzatvára najmenej na dobu 5 rokov. Keďže zmluva bola uzavretá X.X.XXXX, podnájom
skončil až X.X.XXXX. Skončil teda už za účinnosti zák. č. 504/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 12 ods. 1
určoval,žeakprenajímateľrokpreduplynutímčasu,naktorýbolpodnájomdohodnutý,písomnenevyzve

druhú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na
určitý časť podľa § 8, teda na ďalších 5 rokov. Žalovaného nikto po ukončení podnájmu resp. rok pred
jeho ukončením, nevyzval na vrátenie a prevzatie pozemkov, preto sa nájom obnovil na ďalších 5 rokov,
t.j. do 3.1.2012. Preto je žalovaný oprávneným nájomcom uvedených pozemkov. Žalovaný ďalej dôvodil,
že medzi žalobcom a žalovaným vznikol riadny nájomný vzťah v zmysle platného zákona č. 504/2003

Z.z.,pretožežalovanýpredložilvlastníkomzmluvynauzatvorenienájmupoľnohospodárskejpôdy,avšak
vlastníci zmluvu odmietli popísať bez uvedenia dôvodu. Odmietnutím podpísania návrhu zmluvy sa
nájom neruší, trvá ďalej. Tiež tvrdil, že vrátenie pozemku sa riadi postupom, ktorý stanovilo ministerstvo
pôdohospodárstva a úkony vykonávajú obvodné pozemkové úrady v správnom konaní, a nie súdy vo
vzťahu k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Vlastník tiež nepreukázal, že vlastní

nadpolovičnúväčšinuvýmerypozemkov,čisanachádzajúnaprístupnommiestealebovovnútriucelenej
plochy. O vrátenie pozemku musia požiadať podieloví spoluvlastníci v súlade s ustanovením § 139 ods.
2 OZ, čo žalobca nepreukázal. Žalobca tiež neosvedčil, že žalovaný užíva všetky parcely uvedené v
žalobnom návrhu. Nájomná zmluva s DK.AGRO je neplatná, pretože nebol odovzdaný predmet nájmu
a ide o nulitný právny úkon, ktorý nepožíva ochranu. Ani jeden z dôvodov uvádzaných žalovaným podľa

názoru súdu neobstojí.

V prvom rade súd prvého stupňa zdôraznil, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva
podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie vrátenia a prevzatia prenajatého pozemku podľa §
12 zák. č. 504/2003 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvolával. O vrátenie a prevzatie pozemku by išlo v

tom prípade, ak by žalobca žiadal o vydanie nehnuteľností pre účely vlastného poľnohospodárskeho
využívania pôdy a v tom prípade by o takomto vydaní rozhodoval Obvodný pozemkový úrad podľa zák.
č. 331/1991 Zb. Žalobca nežiada ani vypratanie svojich pozemkov, ale žiada, aby sa žalovaný zdržal ich
užívania. Ide teda o žalobu vlastníka na ochranu vlastníckeho práva, ktorá nevylučuje okrem návrhu na
vypratanie nehnuteľností, domáhať sa ochrany vlastníctva aj iným spôsobom. V tomto prípade žalobca

tvrdí, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva jeho nehnuteľnosti, preto žiada, aby tieto nehnuteľnosti
neužíval, resp. zdržal sa ich užívania. V tomto kontexte je irelevantná aj požiadavka žalovaného na
presné vymeranie hraníc, geometrické plány, identifikáciu parciel, či nemožnosť reálneho vydania pre
ideálne spoluvlastníctvo. Z listov vlastníctva je preukázané, že parcely, ktoré sú predmetom tohto
konania, vlastní žalobca, resp. je ich podielovým spoluvlastníkom. Z predloženej katastrálnej mapy

je preukázané, kde sa predmetné parcely nachádzajú, to znamená na pravej strane obce. Správou
poľnohospodárskej platobnej agentúry, porovnaním ortofotomapy s touto správou, výpoveďou žalobcu,
svedka W., ale aj účastníkov v konaniach 19C/6,7,8,9/2012, je preukázané, že v tejto časti katastra
poľnohospodársku pôdu obhospodaruje žalovaný mimo pôdy, ktorú vyčlenil pri výpovedi svedok W..
Podstatouochranyvlastníckehoprávavtomtoprípadeje,abyžalovanýnepracovalnanehnuteľnostiach,

na užívanie ktorých nemá žiadny právny titul. Žalobca nežiada vydanie nehnuteľností, ani sa nechystá
pozemky sám obhospodarovať, preto nie je podstatné, či na pozemky je alebo nie je prístup, alebo či
sú v prírode podiely žalobcu reálne vyčlenené. Podstatným pre rozhodnutie vo veci je to, že žalovaný
užíva pozemky bez súhlasu ich vlastníkov a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Podľa názoru súdu,
žalobca ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania,

nebolnikdyvžiadnomprávnomvzťahusožalovaným,atoaninazákladezmluvy,aninazákladezákona,
preto ak žalovaný využíva nehnuteľností žalobcu na poľnohospodársku výrobu, robí tak v rozpore so
zákonom a preto je potrebné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu pred zásahom do jeho vlastníckeho
práva. Žalovaný povýšil nájomné, resp. podnájomné práva nad práva vlastníka s odôvodnením ochranypoľnohospodárskeho pôdneho fondu, resp. spoločenským záujmom na obrábaní pôdy. Je pravda, že
nájmom poľnohospodárskych pozemkov sa sleduje aj ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, a
je spoločenský záujem na tom, aby sa poľnohospodárska pôda obrábala (zák. č. 220/2004 Z.z., predtým

307/1992 Zb.). Tento dôvod však nemôže byť ospravedlnením alebo legalizáciou neoprávneného
užívania cudzieho pozemku na úkor vlastníka a bez jeho súhlasu.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nariadením vlády SR č. 208/1994 Z.z., a aj zákonom 504/2003 Z.z.,
sa iba podrobnejšie upravovali práva a povinnosti pri uzatváraní nájomných zmlúv, alebo nájomných

vzťahov, ktoré vznikli zo zákona, napr. podľa zák. č. 229/1991 Zb.. O nájme pozemkov platí všeobecná
úprava nájomného vzťahu podľa § 663 až 684 Občianskeho zákonníka so zohľadnením špecifík oboch
uvádzaných noriem. To platí aj pre podnájomné vzťahy (§ 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z.). Ide preto o
úpravu zmluvných vzťahov, a nie úpravu týkajúcu sa neoprávneného užívania cudzích vecí.

Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť podnájomnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej podstaty

úpadcu Roľnícke družstvo Rakovec nad Ondavou a žalovaným, súd prvého stupňa uviedol, že
nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. neurčovalo minimálnu dobu nájmu, iba v ustanovení § 3 ods. 1 sa
uvádzalo, že zmluva o nájme na dobu dlhšiu ako 5 rokov sa musí uzatvoriť písomne. Minimálna doba
nájmu 5 rokov bola zavedená ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý zrušil nariadenie
vlády č. 208/1994 Z.z.. V čase účinnosti tohto zákona mal žalovaný podnájom ukončený uplynutím doby,

a to dňa 30.9.2003. Od tohto dátumu žalovaný nemal na podnájomné pozemky žiadny právny nárok.
Nemohol si podnájom preto ani predĺžiť tak, ako do uvádzal, to znamená 5 rokov od uzavretia zmluvy o
podnájme 3.1.2002, a následne podľa § 12 ods. 1 zák. 504/2003 do 3.1.2007. Aj pre podnájomný vzťah
sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v ustanovení § 676 ods. 1 (resp. analogicky aj v
ustanovení § 719 ods. 3 OZ) stanovuje, že nájom, a teda aj podnájom, končí aj uplynutím doby.

Na žalovaného sa nevzťahuje ani ustanovenie § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., na ktoré sa odvolával,
a to, že nebol vyzvaný rok pred ukončením podnájmu na vrátenie pozemkov, preto sa nájom obnovil na
ďalších 5 rokov podľa § 8 citovaného zákona. Ak je prenajatá poľnohospodárska pôda, nie je vylúčené,
aby ju nájomca dal do podnájmu, ak to nevylučovali zmluvné dojednania medzi prenajímateľom a

nájomcom (§ 666 ods. 1 OZ). Ide teda o právny vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, z ktorého
pre prenajímateľa, resp. vlastníka neplynú žiadne práva a povinnosti. Z dokazovania vyplynulo, že
nájom poľnohospodárskych pozemkov medzi vlastníkmi a nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec
nad Ondavou bol ukončený ku dňu 30.9.2003, a z toho dôvodu bola aj dodatkom upravená doba
nájmu medzi roľníckym družstvom a žalovaným. Keďže bol ukončený nájomný vzťah ku dňu 30.9.2003,

nemoholpokračovaťanipodnájomnývzťah.Odporujetozmluvnejdohodemedzizúčastnenýmistranami
a odporuje to aj samotnej podstate podnájomného vzťahu upravenej v Občianskom zákonníku.
Podnájomný vzťah končí aj uplynutím doby (§ 676 ods. 1 OZ, resp. 719 ods. 3 OZ), čo sa v prípade
žalovaného aj stalo, jednak doba podnájmu nesmie presiahnuť dobu nájmu. Vyplýva to z konštrukcie
ustanovenia § 666 ods. 1 OZ, ktoré uvádza, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu,

ak zmluva neurčuje inak. Ak teda niekto nie je nájomcom, nemôže poskytovať podnájom a ak netrvá
nájom, nemôže trvať ani podnájom. Prípadná aplikácia ustanovenia § 676 ods. 2 OZ aj v nadväznosti na
ustanovenie § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. by prichádzala do úvahy v tom prípade, ak by nájom medzi
družstvom a vlastníkmi naďalej trval a nájomca by podnájomcu po ukončení doby podnájmu nevyzval na
vydanie pozemkov a podnájomca by ich riadne ďalej užíval. V prípade žalobcu, žalovaného a bývalého

nájomcu, bol nájom aj podnájom ukončený súčasne, a to ku dňu 30.9.2003, čomu zodpovedali právne
úkony zúčastnených strán. Žalovaný na tomto mieste namietal, že vlastníkom neboli doručené výpovede
z nájomnej zmluvy, resp., že sú neplatné. V tomto smere však nenavrhoval žiadne dôkazy, ani svoje
tvrdenia ničím nepreukázal. Súd vychádzal zo zhodného vyjadrenia žalobcu a zo správy správkyne
konkurznej podstaty, že nájomné zmluvy boli vypovedané ku dňu 30.9.2003 a súd nemal dôvod týmto

tvrdeniam neveriť.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenie § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003, na ktoré sa tiež žalovaný odvoláva,
toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 1.11.2009, teda po ukončení podnájmu. Je však pravda,
že v tom čase žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcu bez zmluvy. Preto je možné vychádzať z tohto

ustanovenia zákona, ktoré uvádza, že ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže,
že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval
užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah
podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľpozemku. Žalovaný uviedol, čo potvrdil aj žalobca, že mu navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, návrh
však časovo nešpecifikoval, ani návrh zmluvy nepredložil, preto nie je možné určiť, či tak urobil pred
alebo po 1.11.2009, kedy ustanovenie § 12 ods. 5 nadobudlo účinnosť. Postup podľa § 12 ods. 5 je

však vylúčený, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou ako je užívateľ. Žalobca preukázal,
že od roku 2008, teda pred 1.11.2009, má uzavretú nájomnú zmluvu so spoločnosťou DK.AGRO, preto
nedošlo zo zákona k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v zmysle ustanovenia §
12 ods. 5 zák. č. 504/2003 Z.z..

Žalovaný tvrdil, že žalobca neosvedčil, že užíva všetky pozemky, ktoré sú predmetom konania. Žalobca
tvrdí, že žalovaný užíva 12 parciel v katastroch obcí G. B. C. a T.. Žalovaný uznal, že zo žalovaných
parciel užíva deväť, tri parcely teda podľa jeho vyjadrenia neužíva. Porovnaním polohy užívaných a
neužívaných parciel v katastrálnej mape však bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nemá
užívať, sa nachádzajú na pravej strane obce G. B. C. po vchode zo smeru T., sú v blízkosti parciel, ktoré
užíva žalovaný a tvoria súčasť honov v katastri. Je preto nepravdepodobné, aby parcely, ktoré žalovaný

podľa vlastného tvrdenia neužíva, pri poľnohospodárskych prácach obchádzal, alebo vynechával, ak
tvoria súčasť honu. Žalovaný napriek tomu, že priznal užívanie 12 parciel, ktoré patria žalobcovi, za ich
využívanie žalobcovi nikdy neplatil ani neplatí žiadnu náhradu. Nedôvodné sú aj tvrdenia žalovaného
o tom, že žalobca nepreukázal, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom žalovaných parciel, a
teda či väčšinoví podieloví spoluvlastníci nenaložili s pozemkami inak, alebo ich neprenajali inej osobe

(§ 139 ods. 2 OZ). Žalobca predložil súdu nájomné zmluvy, z ktorých je preukázané, že podieloví
spoluvlastníci na všetkých listoch vlastníctva prenajali pozemky ako celok, alebo nadpolovičnú väčšinu
spoločnostiam TRIOSPOL alebo DK-Agro. Väčšinou hlasov alebo zhodne teda rozhodli o tom, že
pozemky prenajmú spomínaným spoločnostiam. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu
žalobcu a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností jemu patriacich.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to voči výroku, ktorý ukladá žalovanému zdržať sa
akéhokoľvek užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dôvodom pre podanie odvolania je skutočnosť, že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Súd uviedol, že ide o konanie o ochranu vlastníckeho práva. Žaloba však znela na vypratanie

nehnuteľnosti a i vo vyjadreniach podaných žalobcom sa uvádza, že ide o vypratanie nehnuteľností. V
priebehu konania nebol zmenený návrh žalobcu. Aj keď sa v návrhu uvádza § 126 Obč. zak., ten sa
vzťahujenanariadeniepredbežnéhoopatrenia.Tedanávrhžalobyipetitusúrozporuplné.Vpetitežaloby
nie je uvedené vypratanie nehnuteľnosti, ale povinnosť žalovaného zdržať sa akéhokoľvek užívania
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - čo je totožné s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Táto

žaloba je zmätočná a súd rozhodol nad rámec návrhu.

Odvolateľ poukazuje nato, že aj napriek predloženým dôkazom o užívaní pôdy, súd zaviazal žalovaného
zdržať sa užívania i pozemkov evidovaných na LV č. XXXX L..Č.. XXXX, XXXX, I. č. XXXX - L..Č.. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, ktoré žalovaný neužíva. Pri jednotlivých parcelách nie je uvedený spoluvlastnícky

podiel žalobcu, takže jeho výmera je neurčitá.

Na strane 4. rozsudku sa uvádza, že správkyňa konkurznej podstaty uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
podnájme, čo nie je pravdou. Žalovaný uzatvoril zmluvu so štatutárnymi orgánmi Roľníckeho družstva
3.1.2002 a v auguste 2008 po vyhlásení konkurzu bol podpísaný Dodatok k tejto podnájomnej zmluve

správkyňou konkurznej podstaty.

Odvolateľ poukazuje na § 14 zákona č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení noviel, podľa
ktorého prechádza na správcu oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty. Ako mala nakladať
s pôdou, ktorú mal úpadca v nájme, stanovuje § 67 ods. 4,5 cit. zákona. Nariadenie vlády SR

č. 95/1994 Z.z., § 7 určuje, že správca konkurznej podstaty v rámci svojich oprávnení je povinný
dbať o zachovanie nevyhnutného chodu poľnohospodárskej výroby úpadcu a to až do speňaženia
konkurznej podstaty. Podstatou osobitného režimu realizácie konkurzu u týchto úpadcov je potreba
zachovaniaplynulostíbiologickýchreprodukčnýchprocesov.Poľnohospodárskavýrobanieježivnosťou,teda vyhlásenie konkurzu - zrušenie družstva nemá priamy formálno-právny vplyv na vykonávanie tejto
poľnohospodárskej činnosti. Poľnohospodársky pôdny fond úpadcu je obhospodarovaný v nájomnom
vzťahu a teda nepatrí do konkurznej podstaty. V súvislosti s povinnosťou správcu dbať na plynulosť

reprodukčných procesov oprávnenie ukončiť nájom má využiť iba výnimočne.

Žalovanému Zmluva o podnájme pôdy skončila 30.9.2003. Od 1.10.2003 medzi ním a vlastníkmi pôdy,
teda i žalobcom, vznikol riadny nájomný vzťah podľa vtedy platného zákona č. 208/1994 Z.z. na dobu
neurčitú. Neexistencia písomnej formy nájomnej zmluvy podľa uvedeného zákona nemá za následok

neplatnosť tohto nájomného vzťahu. Žalovaný ako právnická osoba podnikajúca v poľnohospodárstve
v zmysle uvedeného zákona má v nájme pozemky najmenej na dobu piatich rokov z dôvodu stability
podnikania na pôde v rozsahu podľa EL č. XXX k.ú. G. B. C. H. Q. Č.. XXX W..Ú.. T., ktoré boli súčasťou
zmluvy o podnájme s úpadcom Roľnícke družstvo. Žalovaný v konkurze odkúpil hospodársky dvor v G.
B.C.apretoajSlovenskýpozemkovýfonduzatvorilsnímzmluvuonájmepoľnohospodárskejpôdyvk.ú.
G. B. C. H. T.. Vzhľadom k uvedenému výpoveď z nájmu správcom konkurznej podstaty, ktorú v konaní

predložil žalobca, je nulitný právny úkon, nakoľko medzi úpadcom a vlastníkmi už neexistoval nájomný
vzťah, družstvo bolo zrušené. Správkyňa konkurznej podstaty nezabezpečila chod poľnohospodárskej
výroby v zmysle nariadenia vlády SR č. 95/1994 Z.z. a účel nájmu medzi vlastníkmi pôdy a úpadcom
zanikol, teda aj zmluvy o nájme pôdy. Svedčí o tom aj skutočnosť, že SKP nepožiadala žalovaného o
vypratanie, a ani vlastníci.

Od 1.1.2004 vstúpil do platnosti zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorým bol
zrušený zákon č. 208/1994 Z.z. Žalovaný ako nájomca zisťoval, kto je vlastníkom parciel, uvedených na
EL č. 348 a 366. Žalobcovi predložil návrh nájomnej zmluvy na podpis, čo nepoprel. Žalobca na návrh
nereagoval a ani ho neodmietol, nájomný vzťah medzi žalovaným a žalobcom nezanikol. Teda o tom,

že žalovaný užíva jeho pozemky vedel. Žalovanému nebola doručená žiadna výzva od žalobcu a preto
neuniesol dôkazné bremeno.

I občiansky zákonník v § 665 ods. 2 pripúšťa, že nájomca je povinný vec užívať v prípade, že jej
ne-využívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním. Teda žalovaný poskytuje ochranu pôdy

podľa zákona č. 220/2004 Z.z.. Vlastníctvo žalobcu nijakým spôsobom nespochybňuje a neohrozuje,
preto záver súdu, že ide o ochranu jeho vlastníctva je vyvrátené predmetným zákonom o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Výkon vlastníckeho práva a jeho ochrana podľa § 126 Obč. zák.
požíva právnu ochranu, avšak táto nemôže byť neobmedzená. Je potrebné prihliadnuť aj na účelné
využitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podľa § 126 Obč. zák. rovnaké právo na ochranu podľa

ods. 2 má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Súd nesprávne alebo vôbec sa nezaoberal postavením a kompetenciou pozemkových obvodných
úradov pri vrátení pôdy podľa § 12 a 12a zák. č. 504/2003 Z.z.. Iba skonštatoval, že na žalovaného
sa nevzťahuje ani ustanovenie § 12 ods. 1 a ods. 5. Odôvodnil to tým, že príslušná novela zákona č.

396/2009 Z.z. nadobudla účinnosť až od 1.11.2009, teda po ukončení podnájmu. Dôvodil, že žalobca
uzatvoril zmluvu s družstvom D.K.AGRO s.r.o. Michalovce 1.1.2008, čo potvrdzuje záver žalobcu, že
predmetná zmluva nevznikla - nebol odovzdaný 6 rokov predmet nájmu. Ide o účelovú a antidatovanú
nájomnú zmluvu. Žaloba bola podaná 20.1.2011, teda v čase účinnosti novely predmetného zákona.
Predmetom konania nie je podnájomná zmluva žalovaného, a ani nájomná zmluva žalobcu so

spoločnosťou D.K.AGRO s.r.o Michalovce. Súd rozhoduje v konaní už za účinnosti zákona v čase
podania návrhu žalobcom, teda i ustanovenia § 12 a 12a zák. č. 504/2003 Z.z. a ich aplikáciu v danom
prípade mal odôvodniť.

O tom, kedy žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu so spoločnosťou D.K.AGRO s.r.o. sú rozporuplné

vyjadrenia tak žalobcu, ktorý vypovedal o roku 2002, vtedy ešte platila podnájomná zmluva alebo v
roku 2008, a nakoniec tvrdí, že v roku 2005. Nevedel sa ani vyjadriť, či dostal od správkyne konkurznej
podstaty výpoveď z nájmu a kedy. Vzhľadom na jeho vek je nepravdepodobné, aby žalobca skoncipoval
a napísal na počítači list, o ktorom tvrdí, že ho zaslal žalovanému a pritom nevie preukázať, že ho naozaj
zaslal. Ak uzatvoril zmluvu 1.1.2008, prečo podal žalobu až v roku 2011. Súd to neodôvodnil.

Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že aj on má uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi
pôdy v k.ú. G. B. C. H. T. a títo mu nikdy nespomenuli, že mali od správkyne konkurznej podstaty
výpoveď. Teda výpoveď z nájmu bola daná iba ojedinele pre tých, ktorí sa žalobou domáhajú vyprataniana súde, čo svedčí o vytvorení individuálnych dôkazov za účelom získať pôdu, ako aj antidatovanie
nájomnej zmluvy so spoločnosťou D.K.AGRO s.r.o, založenou v 12. 2007, ktorú žalovaný oprávnene
užíva a užíval po celý čas od roku 2003 doteraz. Spoločnosť D.K.AGRO s.r.o Michalovce nie je

účastníkom konania, predseda družstva vystupuje ako svedok, pričom neodôvodnil prečo uzatvoril
zmluvusožalobkyňouabolajespokojnýstým,žežalovanýparcelyužíva.Jesivedomý,žetátonájomná
zmluva je neplatná a preto sám nepodal žalobu, ale koná za vlastníkov. V prípade platnej nájomnej
zmluvy by mala spoločnosť D.K.AGRO s.r.o. Michalovce aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

Podľa názoru žalovaného súd nedostatočne odôvodnil to, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. a spoluvlastníci sa musia dohodnúť, s kým uzatvoria nájomnú zmluvu
vzhľadom na ideálne spoluvlastníctvo alebo požiadajú o vrátenie a prevzatie pozemku, aby ho mohli
odovzdať inému nájomcovi. Pri podielovom spoluvlastníctve je nutný súhlas všetkých spoluvlastníkov.
V žalobe nie sú uvedení spoluvlastníci a ani ich podiely. I v návrhu sa uvádza, že k dohode
medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Nepreukázal, že vlastní nadpolovičnú väčšinu výmery pozemkov, či

sa nachádzajú na prístupnom mieste alebo vnútri ucelenej plochy - parcely evidencie „C" a aká je
jej výmera podľa podielu na LV. O tom, že pozemky na uvedených listoch vlastníctva sú v nájme
rôznych právnických osôb svedčí aj skutočnosť, že žalovaný neužíva niektoré parcely vedené na listoch
vlastníctva, ktoré sú predmetom návrhu. I súd to v odôvodnení pripúšťa. Odvolateľ poukazuje aj na to,
že súd neodôvodnil svoje závery ohľadom dôkazov o zámene pozemkov, čo nespochybnil ani predseda

družstva TRIOSPOL a D.K.AGRO s.r.o. Michalovce.

Zároveň si žalovaný uplatnil trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku potvrdil ako vecne správny.

Podľa názoru žalobcu, súd prvého stupňa v rámci konania vykonal rozsiahle dokazovanie a správne
právne posúdil predmetnú vec. Čo sa týka námietky žalovaného, že návrh žaloby a znenie petitu sú
rozporuplné, nakoľko v úvode žaloby je uvedené „žaloba na vypratanie nehnuteľnosti“ a v petite sa

žalobca domáha voči žalovanému povinnosti zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností, v tejto
súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania je povinnosť žalovaného zdržať sa
akéhokoľvek užívania nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobu, nakoľko zo strany
žalovaného dochádza k užívaniu pozemkov bez súhlasu ich vlastníkov a bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Žalobca sa v konaní ako aktívne legitimovaný domáha toho. aby žalovaný nepracoval na

nehnuteľnostiach, na užívanie ktorých nemá žiadny právny titul.

Tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zdržať sa užívania aj tých pozemkov,
ktoré tento údajne neužíva, je účelové, nakoľko bolo preukázané účastníckou výpoveďou žalobcu na
pojednávaní07.12.2011,akoajsvedeckouvýpoveďouN..J.W.alistinnýmidôkazmi,ktoréboližalobcom

predložené v rámci konania (kópiou katastrálnej mapy kat. úz. G. B. C. H. T., ktorá tvorí obsah spisu
v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 19C 6/2011, písomnou odpoveďou
Poľnohospodárskej platobnej agentúry. z ktorej je zrejmé, že žalovaný deklaruje pre PPAh užívanie
pozemkov nachádzajúcich sa v lokalite B. V. (v predmetnej lokalite sa nachádzajú pozemky kat. uz. G. B.
C.) v počte 24 kódov dielov. tak aj ortofoto mapou kat. uz. G. B. C., v zmysle ktorých dôkazov je zrejmé,

že žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania. Porovnaním polohy parciel, o ktorých
žalovaný tvrdí, že ich užíva v počte 9 parciel a parciel. ktoré podľa jeho tvrdenia neužíva - 3 parcely, je
zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný podľa jeho tvrdenia údajne neužíva sa nachádzajú na pravej
strane obce G. B. C., G.. T. a všetky 3 parcely sú v blízkosti parciel, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich
užíva a tvoria spoločne s týmito parcelami súčasti honov v daných katastroch. Je prakticky nemožné,

aby parcely, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich neužíva, aby tieto aj reálne neužíval. nakoľko tvoria ucelený
hon s parcelami, ktoré užíva a ktoré obhospodaruje vcelku.

„Konšpiraćné teórie" právnej zástupkyne žalovaného, že výpoveď z nájmu bola daná iba ojedinele
pre tých, ktorí sa žalobou domáhajú vypratania na súde, čo malo svedčiť o vytvorení individuálnych

dôkazov za účelom získať pôdu, je nezmyselným tvrdením, čo je zrejmé z vykonaného dokazovania,
z listu správkyne konkurznej podstaty, ako aj zo samotného Dodatku č. 1 zo dňa 21.08.2002, ktorý bol
podpísaný samotným žalovaným. Je smutný celkový stav spoločnosti, ak nejaký subjekt užíva pôdu, kuktorej nemá žiadny právny titul, za užívanie ktorej pôdy tento dlhé roky neplatí žiadne nájomné, resp.
platby iného druhu pre vlastníkov pozemku a títo sa nemôžu domôcť svojho práva ako vlastníci.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Výrokrozsudku,ktorýmsúdprvéhostupňarozhodol,žeotrováchkonaniarozhodneažpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, odvolaním napadnutý nebol a v tejto časti nadobudol právoplatnosť podľa
§ 206 ods. 2 O.s.p.

Predmetom odvolacieho prieskumu bol len vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností označených vo výroku rozsudku. Uvedený výrok rozsudku

je vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28. augusta 2014 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 221, II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 211 ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 156 ods. 1,3 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Dôvody napadnutého rozsudku sú veľmi podrobné, presvedčivé, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací
súd s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V odvolaní žalovaný vyčíta súdu, že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.], súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam [§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.] a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.].

Vadami konania podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. sú vady spočívajúce v chybnom postupe súdu
napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom sú tieto vady len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré

mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolanie žalovaného z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.
nie je opodstatnené, lebo súd sa nedopustil chybného postupu pri dokazovaní, ani pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania, ktoré by neboli predmetom samostatného rozhodovania, ani v

chybnom poučovaní účastníkov, neboli zistené ani ďalšie nedostatky jeho činnosti, ku ktorým by v konaní
došlo alebo v súvislosti s rozhodovaním, ani takých porušení predpisov procesného práva, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s
§ 132 O.s.p., a to v dôsledku toho, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebokeď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 132 až § 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti a výsledok hodnotenia
dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto ani
tento odvolací dôvod nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie

omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené
v odvolaní.

Odvolacie námietky žalovaného už totiž boli predmetom dokazovania na súde prvého stupňa, pričom

s týmito sa súd prvého stupňa náležite vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, preto okolnosti
namietané žalovaným v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné :

Pokiaľ žalovaný namieta, že návrh žaloby i petitu sú rozporuplné, pretože v petite žaloby nie je uvedené
vypratanie nehnuteľnosti, ale povinnosť žalovaného zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu, a preto je táto žaloba zmätočná a súd rozhodol nad rámec návrhu, táto odvolacia
námietka neobstojí.

Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie vrátenia a prevzatia prenajatého pozemku podľa § 12 zák.
č. 504/2003 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvolával. O vrátenie a prevzatie pozemku by išlo v tom prípade,
ak by žalobca žiadal o vydanie nehnuteľností pre účely vlastného poľnohospodárskeho využívania pôdy
a v tom prípade by o takomto vydaní rozhodoval Obvodný pozemkový úrad podľa zák. č. 331/1991 Zb.

Žalobca nežiada ani vypratanie svojich pozemkov, ale žiada, aby sa žalovaný zdržal ich užívania. Ide
teda o žalobu vlastníka na ochranu vlastníckeho práva, ktorá nevylučuje okrem návrhu na vypratanie
nehnuteľností, domáhať sa ochrany vlastníctva aj iným spôsobom. V tomto prípade žalobca tvrdí, že
žalovaný bez právneho dôvodu užíva jeho nehnuteľnosti, preto žiada, aby tieto nehnuteľnosti neužíval,
resp. zdržal sa ich užívania. V tomto kontexte je irelevantná aj požiadavka žalovaného na presné

vymeranie hraníc, geometrické plány, identifikáciu parciel, či nemožnosť reálneho vydania pre ideálne
spoluvlastníctvo. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd plne stotožňuje.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za neopodstatnený aj názor žalovaného,
že pri ochrane vlastníckeho práva v prípade podielového spoluvlastníctva je nutný súhlas všetkých

spoluvlastníkov, pričom v žalobe nie sú uvedení spoluvlastníci a ani ich podiely.

Odvolací súd poukazuje na relevantnú judikatúru, v zmysle ktorej charakteru podielu ako výrazu
vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil
protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám

legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do
jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb).Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva
nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ). Realizácia tohto práva
žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu - § 137 ods. 1 OZ) nie je podmienená

dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s takýmto postupom). (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 69/2006)

Pokiaľ žalovaný svoje užívacie právo odvodzuje od podnájomnej zmluvy s Roľníckym družstvom
Rakovec nad Ondavou, jeho argumentácia neobstojí.

Vykonaným bolo jednoznačne preukázané, a účastníci konania to ani nespochybňujú, že žalovaný
uzavrel s Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou 3. januára 2002 zmluvu o podnájme, predmetom
ktorej bol podnájom pôdy vo vlastníctve známych vlastníkov pozemkov. Súd prvého stupňa správne
uzavrel, že pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť podnájomnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou konkurznej
podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Rakovec nad Ondavou a žalovaným, nariadenie vlády č. 208/1994

Z.z. neurčovalo minimálnu dobu nájmu, iba v ustanovení § 3 ods. 1 sa uvádzalo, že zmluva o nájme
na dobu dlhšiu ako 5 rokov sa musí uzatvoriť písomne. Minimálna doba nájmu 5 rokov bola zavedená
ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý zrušil nariadenie vlády č. 208/1994 Z.z. V
čase účinnosti tohto zákona mal žalovaný podnájom ukončený uplynutím doby, a to 30. septembra
2003. Správkyňa konkurznej podstaty Y.. H. Y. totiž po vyhlásení konkurzu uzatvorila so spoločnosťou

CO.BE.R., s.r.o. dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, ktorým bola doba nájmu stanovená do 30. septembra
2003. Tento termín bol dohodnutý v záujme zosúladenia trvania nájmu s vlastníkmi, ktorý mohla
správkyňa konkurznej podstaty vypovedať už iba k termínu 1. októbra 2003. Na základe tejto skutočnosti
zmluva so žalovaným zanikla uplynutím času, t.j. 30. septembra 2003. Od tohto dátumu žalovaný nemal
na podnájomné pozemky žiadny právny nárok. Nemohol si podnájom preto ani predĺžiť tak, ako to

uvádzal, to znamená 5 rokov od uzavretia zmluvy o podnájme 3. januára 2002, a následne podľa § 12
ods. 1 zák. 504/2003 do 3. januára 2007.

Podľa ustanovenia § 666 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva
neurčuje inak.

Podnájomný vzťah, z ktorého žalovaný odvodzoval svoje užívanie, je odvodený od hlavného vzťahu,
ktorý bol nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Pokiaľ je nájomný pomer časovo
obmedzený, najatú vec možno dať do podnájmu inému len na dobu, na ktorú je obmedzený nájomný
pomer. Obsah a trvanie podnájmu je determinované hlavným nájomným pomerom. Zánikom (hlavného)

nájomného vzťahu zaniká aj podnájom. Podnájomný vzťah je teda iba pomerom medzi nájomcom a
podnájomníkom, z čoho je zrejmé, že podnájomník nemá žiadne práva voči prenajímateľovi (a naopak).

Po skončení nájmu (a tým aj podnájmu), ak podnájomník vec ďalej užíva, prenajímateľ môže voči
nemu uplatniť všetky oprávnenia vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva, teda aj právo iné než

vyplývajúce zo samotného nájmu. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne
vyplynulo, že správkyňa konkurznej podstaty vypovedala v mene nájomcu nájomnú zmluvu vo vzťahu k
vlastníkom,tedaprenajímateľom,atakzozákonadošloajkzánikusubsidiárnehopodnájomnéhovzťahu
žalovaného. Žalobca ako vlastník pozemkov je oprávnený domáhať sa svojich vlastníckych nárokov
voči bývalému podnájomcovi (aj nájomcovi) vrátane práva zdržať sa užívania nehnuteľností, ktoré sú

predmetom tohto konania.

Skutočnosť, že došlo k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy medzi správkyňou konkurznej podstaty
a vlastníkmi pozemkov, teda aj žalobcom (resp. jeho právnou predchodkyňou) znamená, že pre
podnájomný vzťah so žalovaným nie je v žiadnom prípade aktuálna právna úprava podľa § 12 ods. 3

zákona č. 504/2003 Z.z.

Možnosť trvania podnájomného vzťahu nad rámec trvania nájomného vzťahu vylučuje § 666 OZ. Aj
naďalej totiž platí zásada, že nájomca nemôže na podnájomcu previesť viac práv ako má sám.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny.O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že o nich nerozhodoval ani súd
prvého stupňa. Preto o trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.