Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zdenka Saraková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213208775
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213208775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľa J. X., V..

XX.X.XXXX, B. P. D.. T. XX, XXX XX P., B..Č.. P. Ú. XXX, XXX XX T. V. Ú., Č.F. I., štátneho občana
Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou so sídlom Jilemnického č.
27, 915 01 Nové Mesto nad Váhom proti odporkyni D. X., I.. L.Q., V.. XX.X.XXXX, P. D.. T. XX, XXX
XX P., štátnej občianky Slovenskej republiky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletej T. X., V.. XX.X.XXXX, P. P. D.. T. Č.. XX, zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v P., takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov J. X., V.. XX.X.XXXX a D. X., I.. L., V.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa

XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu H., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX,
poradové číslo XX r o z v á d z a .

Maloletú T. X.Á., V.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otca J. X. z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej T. X. na čas po rozvode sumou 55.- eur
mesačne k rukám matky maloletej do 15. dňa v mesiaci vopred.

Styk otca s maloletou n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou
a na čas po rozvode, aby upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej T., ktorá sa im narodila

v manželstve. Návrh na rozvod manželstva odôvodňoval tým, že manželstvo účastníkov neplní si svoje
funkcie, ktoré má v zmysle Zákona o rodine plniť. Účastníci nežijú spolu. Navrhovateľ od roku 2002
trvalo žije v Českej republike, kde aj pracuje. S odporkyňou sa naposledy stretli pred približne 8 rokmi,
a nestýka sa ani s deťmi narodenými v manželstve. Navrhovateľ navrhoval na čas po rozvode maloletú
dcéru účastníkov, T. X., zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude aj zastupovať a spravovať
jej majetok a jeho zaviazať prispievať na jej výživu sumou 35,-- eur mesačne.Navrhovateľ na pojednávaní navrhoval svojmu návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovieť.

Odporkyňa ponechala rozhodnutie vo veci rozvodu manželstva na súd. Potvrdila, že s navrhovateľom
nežijú spolu 12 rokov a že ich manželstvo si neplní ani jednu zo svojich funkcií.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov,
rodného listu maloletej T., s obsahom potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov,
výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov o výške príjmov a výdavkov
účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Účastníci manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo. V manželstve sa im
narodili tri deti, z ktorých sú dve už plnoleté. Maloletá je už len T., nar. XX.X.XXXX, ktorá žije s matkou.

Účastníci nežijú spolu 12 rokov. Navrhovateľ odišiel pracovať do Českej republiky, kde pracoval v
turnusoch. Medzi účastníkmi začalo dochádzať postupne k citovému odcudzeniu a v roku 2002 došlo k
ukončeniu spolužitia. Maloletá T. mala vtedy 3 roky. Navrhovateľ zostal pracovať a žiť v Českej republike,
s odporkyňou ani deťmi nebol v kontakte. Účastníci sa naposledy osobne stretli pri pojednávaniach vo
veciach výživného v roku 2003. Navrhovateľ už 10 rokov žije s družkou. Ani jeden z účastníkov už nemá

záujem na obnovení spolužitia.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19, § 23.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne a trvale rozvrátené.
Ich manželstvo už po dobu 12 rokov si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Účastníci nežijú spolu, nie sú
ani v osobnom ani v inom kontakte, ich manželstvo je len formálnym zväzkom a nie je reálny predpoklad,
aby došlo k obnoveniu spolužitia a aby ich manželstvo plnilo ešte svoj účel a preto súd manželstvo
rozviedol.

Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená
súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Maloletá T. má 16 rokov, po celú dobu odkedy rodičia nežijú spolu, žije s matkou. Je študentkou

Gymnázia v P. a od 1.9.2014 nastupuje do 2. ročníka. Odôvodnené potreby maloletej zodpovedajú jej
veku, na výživu ošatenie, hygienické potreby. Jej zdravotný stav je dobrý. V súvislosti so štúdiom okrem
nákladov na bežné školské pomôcky a potreby sú náklady na zápisné na začiatku školského roku 40,--
eur ročne, na sporenie na náklady stužkovej slávnosti 40,-- eur ročne, náklady na zakúpenie kníh na
výučbu dvoch cudzích jazykov, platba do triedneho fondu 20,-- eur každé dva mesiace. Každý školský

rok absolvuje maloletá plavecký výcvik a v 2. ročníku majú absolvovať aj lyžiarsky výcvik. Na obedy do
školskej jedálne chodí maloletá sporadicky, v dni, kedy má najviac vyučovacích hodín, cena jedného
stravného lístka je 1,-- euro. Náklady na mestskú hromadnú dopravu sú 8,-- eur mesačne.

Matka maloletej je nezamestnaná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá iba dávku v
hmotnej núdzi. Náklady na bývanie má vo výške 152,-- eur mesačne, platby za odvoz komunálneho

odpadu a poistka za byt činia 70,-- eur ročne.

Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti X. T. s.r.o. s príjmom za dobu od októbra 2013 do apríla
2014 vo výške 8 256,-- Kč v priemere mesačne netto /čistá mzda + nemocenské dávky/, žije v spoločnej
domácnosti s družkou a jej dospelým synom, a svoje náklady na bývanie vyčíslil sumou 83,76 eur
mesačne a na výživu, oblečenie 54,62 eur mesačne, mobilný telefón 14,57 eur mesačne. Tvrdil, že platí

poistné na životné poistenie 29,13 eur mesačne a spláca za družku úver 2913 eur mesačne.

Obaja rodiča majú vyživovaciu povinnosť už len k maloletej T.. Dve staršie, plnoleté deti sú už schopné
samé sa živiť.

Kolízny opatrovník navrhoval maloletú T. na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky a
otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou zodpovedajúcou potrebám maloletej a schopnostiam a

možnostiam otca maloletej.

Súd maloletú T. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa aj doposiaľ o maloletú
riadnestarala. Otcazaviazalprispievaťnajejvýživusumou 55,--eurmesačne.Vychádzalzpríjmu,ktorý
malako čistúmzduanemocenskédávkyvykázanúotecmaloletejnaním predloženomopisemzdového
listu za dobu od októbra 2013 do apríla 2014. Aj keď potrebám maloletej by zodpovedala vyššie suma,

rozsah krytia potrieb maloletej povinným rodičom je závislý od schopností a možností povinného rodiča.
Nebolo preukázané, aby otec maloletej mal vyšší, než na mzdovom liste vykazovaný príjem. Plnenie
vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť,teda aj pred poistením, ktoré nie je nevyhnutné, aby ho otec maloletého a nemožno prihliadať ani na
splátky úveru na krytie nákladov právneho zastúpenia.

Styk otca s maloletou T. upravovaný nebol, pretože obaja rodičia žiadali styk neupravovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p.

V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa
15.8.2003 sp. zn. 1P/156/2003 a zo dňa 15.8.2003 sp.zn. 2Crod/93/2003 súd návrh zamietol. Ide o
rozhodnutia ktoré strácajú účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia(§ 251 O.s.p.)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.