Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010643
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

Ivety Müllnerovej a Veroniky Mikulcovej v trestnej veci proti obžalovanej D. S.ošovej pre zločin lúpeže
podľa 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
D. S. G. X. G. W. K. Š. K. T. Á., nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom M.
J., O. XXX/XXX

j e v i n n á , ž e :

dňa 7.1.2014 v čase medzi 19.45 hod a 19.55 hod. v M. J. v časti O., na bočnej ceste medzi ulicami R.a
a O., hmatom jednej ruky pod krk H. X., nar. XX.X.XXXX strhla na zem, kde ho svojim telom tlačila k
zemi, počas čoho mu prehľadávala vrecká na jeho oblečení, pričom poškodený si chránil vrecká rukami,

avšak obžalovanej sa podarilo poškodenému z vrecka nohavíc vytiahnuť peňaženku, ktorá obsahovala
finančnú hotovosť najmenej 70,- Eur, osobné doklady a rôzne karty vedené v banke a obchodných
reťazcoch, s touto peňaženkou obžalovaná z miesta činu ušla, čím poškodenému H. X. spôsobila škodu
najmenej vo výške 70,- Eur

t e d a :

proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchala na chránenej osobe (osoba

vyššieho veku)
t ý m s p á ch a l a :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 4
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá sa obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému H.

X. nar. XX.X.XXXX, bytom M. J., R. XXXX/XX škodu vo výške 70,- Eur. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej D. S. a vykonal
na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovanej, vypočutím svedka poškodeného H. X.,

prečítaním výpovede svedkov M. N., J. U., Š. U. a G. X., prečítaním znaleckého posudku, prečítaním na
vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.2T 26/1990..

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaná D. S., na začiatku hlavného pojednávania, po poučení podľa § 157 odsek 2, 5, 8 Trestného
poriadku vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu ale na všetky otázky v zmysel §
257 odsek 4 Trestného poriadku neodpovedala kladne, s tým, že ona nevie, čo do jej výpovede policajti
napísali, bola opitá, a preto súd jej vyhlásenie o vine neprijal a vykonal dokazovanie.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že sa s X. stretla v krčme, kde prišla
s U.. Mala niečo vypité a žiadala X. aby jej zaplatil vodku, ale on to odmietol s tým, že pôjde s ňou až
keď pôjde domov. Videla mu v ruke 10,- Eur bankovku ale nevidela peňaženku. Z krčmy X. odišiel s
kamarátom a ona za ním vyšla z krčmy s U.. Keď jeho kamarát išiel svojou cestou, X. pokračoval uličkou
a ona išla za ním. On bol opitý, stáli k sebe tvárou tvár, objali sa a keďže obaja boli opití, tak spadli.

Potom jej X. dal svoju peňaženku, aby si vybrala 20,- Eur a išla kúpiť víno. Keď ich vyrušil neznámy
na bicykli, Kováč ušiel späť do krčmy a ona išla k bratovi aj s peňaženkou, ktorú dala G. X. a táto ju
zobrala do krčmy. Za 20 min. za ňou prišli policajti a zobrali ju, ona bola stále opitá a keby mala peniaze
tak by ich u nej našli. Poškodeného X.Á. pozná, jeho vek nevedela a nevedela ani to že je dôchodca,
chodieval do krčmy, aj okolo ich domu. Podľa nej mohol mať 57 rokov, lebo vyzerá dobre.

V prípravnom konaní po tom, čo v dychu obžalovanej nebol nameraný žiadny alkohol, ku spáchaniu
skutku sa obžalovaná priznala s tým, že poškodeného nebila. Išla za ním už od krčmy, lebo chcela od
neho peniaze, aj ho odzadu chytila a zvalila sa na neho a potom obaja padli, ale určite ho nekopala ani
ho nebuchnátovala. Držala ho jednou rukou a druhou rukou mu zo zdaného vrecka vytiahla peňaženku,
ktorú si nechala. Poškodený bol starý, mohol mať okolo 70 rokov. V závere svojej výpovede uviedla, že

vypovedala dobrovoľne, ľutuje čo vykonala a nebola by to urobila, keby nebola mala vypité.
Rozpory medzi svojimi výpoveďami obžalovaná odôvodnila tým, že nevie čo vypovedala na polícii, lebo
bola opitá, ale čo je napísané to musela vypovedať, ale nie je pravda, že by poškodeného bila.

Svedok poškodený H. X. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dňa 7.1.2014

okolo 19.00 hod. išiel do krčmy v O.. Po príchode ho obžalovaná hneď žiadala, aby mu niečo zaplatila,
čo odmietol. Sadol si ku kamarátovi, s ktorým vypil asi po 3 poldeci a jedno alebo dve pivá. Z krčmy
odchádzal okolo 19.45 hod. s kamarátom, pričom po určitom úseku ulice každý z nich išiel svojou
cestou, on vošiel do tmavšej uličky, a zrazu na neho zozadu niekto skočil, chytil ho rukou okolo krku a
ťahal smerom dozadu, na to spadol na chrbát. Počul ženský aj mužský hlas. Po páde mu jedna osoba

prehľadávala vačky na nohaviciach a vetrovke. Po tom ako táto osoba našla peňaženku vytiahla ju z
vačku nohavíc. Počas prehľadávania v určitom okamihu vo svetle pouličnej lampy zazrel, že osoba,
ktorá ho prehľadáva je žena, ktorá mala rozpustené tmavé vlasy a spoznal v nej ženu, ktorá na neho
vykrikovala v krčme. Túto ženu nepoznal, v krčme ju videl prvý krát. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu,
či tá osoba, ktorá ho zvalila na zem kopla alebo udrela, lebo úder ani kopnutie necítil, iba ho bolel ľavý

kĺb keď sa postavil. Pripustil, že bolesť mohol mať v dôsledku pádu na nerovnú zem. V peňaženke
mohol mať okolo 70,- Eur, okrem toho v nej mal osobné doklady, technický preukaz od vozidla a rôzne
kartičky obchodných reťazcov a peňažných ústavov. Po prepadnutí priamo z miesta v čase o 19.54 hod.,
ktorý má zaznamenaný v mobilnom telefóne, telefonoval na políciu, a počkal hliadku na mieste, potom
spolu išli do krčmy zisťovať miesto bydliska osoby-rómky, ktorá na neho vykrikovala v krčme.

Svedok na svojich tvrdeniach zotrval aj v rámci konfrontácie s obžalovanou.

VrámcidokazovaniaboliprečítanévýpovedesvedkovM.N.,J.U.,Š.U.aG.X.aboliprečítanéjednotlivé
listinné dôkazy.
Svedkyňa M. N., krčmárka potvrdila, že poškodený, ktorého pozná iba z videnia a môže mať 62-65

rokov, chodieval do pohostinstva v O.. Potom ako do krčmy prišiel poškodený, D., ktorá stála pri bare,vykrikovala na neho, aby mu dal drobné, a ako poškodenému vydávala z úhrady za objednaný alkohol,
D. siahla po jeho 5,- eurovke. Poškodený si peniaze vzal a odložil ich do peňaženky. D. mala výrazne
čierne rozpustené vlasy.

Z výpovede svedka J. U. súd zistil, že spolu s obžalovanou išiel vo večerných hodinách do krčmy. Keď
ten starý ujo odišiel z krčmy, teta - obžalovaná ho ohlásila a spolu s ňou vyšli za tým ujom. Teta toho uja
chytila od chrbta obidvoma rukami, ako keby ho objala a ona sa na neho tak zvalila, že spadli obidvaja
na zem. Potom sa zodvihli teta ho držala už len ľavou rukou okolo jeho ruky a hrude a pravou mu vošla
do vačku nohavíc a vytiahla mu peňaženku a odsotila ho. Na to ten ujo vybral telefón a volal policajtov

a on s tetou rýchlo utekali domov. Následne u strýka tetu hľadali policajti a keď teta prišla k strýkovi
tomuto povedala, že okradla uja a strýko na ňu vykrikoval prečo to urobila.
Z výpovede svedka Š. U. súd zistil, že od neho odišla s J. do krčmy. Okolo 21.00 hod. až 22.00 hod.
policajti hľadali u neho D.. Po tom, čo od neho policajti odišli, prišla k nemu D. a bol u neho v tom čase
aj J.. Spýtal sa D., čo urobila, keď ju hľadali policajti a ona povedala, že zobrala nejakému starému
ujovi peniaze, preto jej vytýkal, že keď je opitá robí problémy. Aj J. mu povedal, že D. zobrala peniaze

nejakému starému ujovi.
Z výpovede svedkyne G. X. bolo zistené, že D. jej dala peňaženku s tým, aby ju zahodila pri krčme,
čo aj urobila.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite

a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v
ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako jeho vznik a priebeh je
uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pričom súd na základe výpovede poškodeného H. X. upravil výšku

odcudzenej peňažnej hotovosti.

Obžalovaná D. S. spáchanie skutku poprela. Na svoju obranu uviedla, že v kritický deň popíjala a večer
v krčme bola opitá. Poškodeného nebila, a tento jej dobrovoľne podal peňaženku, aby si z nej vybrala
hotovosť na víno, čo aj urobila. Podľa nej poškodený vyzerá dobre a mohol mať 57 rokov. Rozpory medzi

výpoveďou z prípravného konania a hlavného pojednávania odôvodnila tým, že na polícii vypovedala
pod vplyvom alkoholu. Toto jej tvrdenie bolo vyvrátené zápisom o dychovej skúške, ktorá bola vykonaná
8.1.2014 o 09:46 hod., kedy výsledok na alkohol v dychu bol negatívny (0,00 mg/l) a obžalovaná bola
vypočutá až o 19.20 hod. dňa 8.1.2014, pričom bola zadržaná od 7.1.2014 o 22.15 hod. do 8.1.2014
o 16.56 hod.

Vina obžalovanej bola jednoznačne preukázaná nielen výpoveďou priameho svedka poškodeného H.
X., ktorý o podstatných skutočnostiach vypovedal v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní a aj
pri konfrontácii s obžalovanou rovnako, ale aj výpoveďami ďalších svedkov M. N., J. U., Š. U. a G.
X.N., ktorých výpovede na hlavnom pojednávaní boli prečítané. Títo svedkovia popísali správanie sa
obžalovanej vočipoškodenémupopríchodedokrčmy,pojehoodchodezkrčmyanakoniecjejsprávanie

sa po príchode domov. Všetky tieto výpovede zapadajú do výpovede poškodeného, a preto súd nemal
žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná zažalovaný skutok spáchala tým spôsobom, že na spáchanie
trestného činu použila fyzické násilie keď po tom, čo zozadu napadla poškodeného tohto strhla na zem
a svojím telom ho tlačila k zemi, pričom prehľadávala jeho vrecká kým nenašla peňaženku.
Na rozdiel od výpovede z prípravného konania, kde obžalovaná osobu poškodeného popisovala ako uja,

ktorého pozná dlhšiu dobu, mohol mať okolo 70 rokov, chudý, asi 170 cm, na hlavnom pojednávaní
poprela to, že by mala vedomosť o veku poškodeného, a tento podľa nej vyzeral dobre a mohol mať
okolo 57 rokov. Obžalovaná, ako je to vyššie uvedené, rozpory medzi svojimi výpoveďami hodnoverne
neodôvodnila. Súd má za to, že obžalovaná, aj keď nemala vedomosť o presnom veku poškodeného
(v čase spáchania skutku mal 63 rokov), vzhľadom na jeho výzor (čo súd zistil, priamo na hlavnom

pojednávaní) už v prípravnom konaní ho opísala ako osobu vo veku okolo 70 rokov, využila práve túto
skutočnosť na spáchanie trestného činu.

Týmito dôkazmi mal súd preukázané, že tvrdenia obžalovanej nie sú pravdivé ale iba účelové v snahe
vyviniť sa zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.

Obžalovaná D. S. svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnila všetky zákonné znaky objektívnej
aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu činu lúpeže podľa § 188 odsek 1 odsek 2 písmeno
d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, pretože protikonkrétnej osobe staršej ako 60 rokov použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci - peňažnej
hotovosti,atýmtokonanímsvojúmyselajdosiahla.Súd anioexistenciipriamejpríčinnejsúvislostimedzi
týmto protiprávnym konaním obžalovanej a jej úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým

následkom na záujme chránenom ustanovením § 188 Trestného zákona (osobná sloboda v zmysle
slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chcel zmocniť) na strane druhej, nemal žiadne
pochybnosti.

Obžalovaná D. S. z miesta bydliska bližšie hodnotená nie je. V evidencii priestupkov nemá žiadny

záznam. Podľa odpisu registra trestov bola obžalovaná 13 krát súdne riešená, z toho 7 krát
jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v dvoch prípadoch sa na ňu hľadí, akoby
nebola odsúdená. Ostatný záznam má za odsúdenie rozhodnutím Okresného súdu Jihlava sp.zn.
13T/335/2007 z 2.6.2008, pre trestný čin krádeže podľa § 247 odsek 1 písmeno a/, b/, d/ e/ Trestného
zákona (zák.č. 140/1961 Zb.), ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov vo
väznici s ostrahou, trest vykonala 19.2.2011, okrem toho jej bol uložený aj trest vyhostenia na 5 rokov.

Podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej
únie v trestnom konaní sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo
vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
V zmysle tohto ustanovenia súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na odsúdenie
rozhodnutím Okresného súdu Jihlava sp.zn. 13/335/2007, keďže trestný čin krádeže je trestný aj podľa

Trestného zákona Slovenskej republiky.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanej trest,
zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru.

Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 188 odsek 2 Trestného
zákona (trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou sedem rokov až dvanásť rokov).
Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie,
pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovanej, jej osobné
pomery a možnosť nápravy.

Pri úvahe o výmere trestu súd prihliadol na to, že obžalovaná konala v priamom úmysle. Ďalej súd
prihliadol aj na spôsob spáchania trestného činu, útok vedený obžalovanou na osamelého poškodeného
vo večerných hodinách, za účelom získania majetkového prospechu, a na následne spôsobený
následok.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, predovšetkým na závažnosť spáchaného trestného
činu, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovanej dosiahnutý iba uložením trestu odňatia
slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby 8 rokov 8 mesiacov až 12 rokov po zvýšení dolnej hranice (7
rokov) o jednu tretinu pre prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúci, keď súd ako na priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písmeno m/ Trestného prihliadol na odsúdenie Okresným súdom Jihlava sp.zn.

23/335/2207 v zmysle ustanovenia § 7b odsek 2 Trestného zákona a keď súd žiadnu poľahčujúcu
okolnosť nezistil.
Preto bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov 8 mesiacov na samej dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby.

Podľa § 39a odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona (zák. č. 141/1961 Zb. účinný v ČR do 31.12.2012)
súd spravidla zaradí do väznice s ostrahou páchateľa, ktorému bol trest uložený za úmyselný trestný
čin a nie sú zároveň splnené podmienky pre umiestnenie do väznice s dozorom alebo so zvýšenou
ostrahou, a páchateľa, ktorý bol odsúdený pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti a nebol zaradený
do výkonu trestu odňatia slobody do väznice s dohľadom alebo s dozorom.

Obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody bola v prejednávanej veci zaradená do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona, aj s poukazom na ustanovenie § 7b odsek 2 Trestného zákona, keďže v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin,

pretože obžalovaná vykonala trest uložený súdom v Českej republike vo väznici s ostrahou dňa
19.2.2011.Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v
zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí

ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných
činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Poškodený H. X. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody za odcudzenú finančnú hotovosť,

ktorú na hlavnom pojednávaní zdôvodnil a upresnil na 70,- Eur, a preto bola obžalovaná zaviazaná
nahradiť mu škodu v uplatnenej výške.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a treste obžalovanej, a náhrade škody
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.