Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214204011
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214204011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270 so sídlom Metodova 8, Bratislava zastúpený
advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, 821 02
Bratislava, proti odporcovi: G. T., F.. XX.XX.XXXX, T. E. E. X, Š., o návrhu na zaplatenie istiny 245,25
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 117,25 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy
117,25 € od 05.10.2012 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.01.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia pohľadávky vo výške

245,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.10.2012 až do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania odvolávajúc sa na povinnosti vyplývajúce odporcovi zo zmluvy o
pripojení, ktorú uzavrel odporca dňa XX.XX.XXXX H. Č.. I. XXXXXXX, na základe ktorej odporca obdŕžal
1 ks SIM karty, prostredníctvom ktorej umožnil navrhovateľ odporcovi využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom. Súčasne so zmluvou o pripojení bol medzi navrhovateľom a odporcom
uzatvorený Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého odkúpil odporca mobilný telefón zn. J.
G. E. T. za kúpnu cenu 9,- €. Odporca mal porušiť zmluvné podmienky v zmysle Dodatku k Zmluve

o pripojení, keď neuhradil faktúry za jednotlivé obdobia od mája 2012 do júla 2012 v sume 117,25
€, čím vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón škoda vo výške 128,- €. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, teda predstavuje
škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto služby
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.

Na základe novely O.s.p. zákona číslo 335/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p.

pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ak v priebehu konania dosiahne predmet
konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, súd rozhodol bez pojednávania a vyhlásil rozsudok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi a to

najmä so Zmluvou o pripojení č. I. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX, Dodatkom k Zmluve o pripojení
zo dňa XX.XX.XXXX, s faktúrami č.XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX I. XXXXXXXXXX, pokusom o pokonávku zo dňa 20.09.2012 ako aj so
všeobecnými podmienkami navrhovateľa a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z pripojenej zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že medzi navrhovateľom
a odporcom bola uzavretá zmluva o pripojení, na základe ktorej odporca obdŕžal 1 ks SIM karty,

prostredníctvom ktorej umožnil navrhovateľ odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované
navrhovateľom. Odporca mal poskytnuté mobilné telefónne číslo XXXXXXXXXX. Súčasne so zmluvou
o pripojení bol uzavretý Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého odkúpil odporca mobilný
telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu s tým, že v prípade porušenia zmluvy mu hrozil záväzok zaplatenia
zmluvnej pokuty. Poskytnutá zľava na mobilný telefón bola podmienená tým, že splní všetky podmienky

dojednané v bode 2 Dodatku k zmluve o pripojení, riadne a včas na základe faktúr uhradí kúpnu cenu
zakúpeného mobilného telefónu, zaplatí aktivačný poplatok za aktiváciu ním zakúpeného užívateľského
programu, zotrvá po celú dobu, na ktorú sa zaviazal v bode 2.3 ako aktívny užívateľ spoločnosti Orange
Slovensko. V prípade porušenia podmienok dojednaných v zmluve si účastníci konania dojednali v bode
2 pod bod 2.5 zmluvnú pokutu v celkovej výške 128,- €.

Navrhovateľ si uplatňoval zaplatenie ceny za poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 117,25 €.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 20.09.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie istiny 117,25
€ a zmluvnej pokuty 128,- €, ktorej nedoplatok vznikol za obdobie od mája 2012 do júla 2012 ako
nedoplatok za poskytnuté služby. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnym spôsobom.

Podľa bodu 2.5 Dodatkov k zmluvám o pripojení malo platiť dojednanie medzi účastníkmi, že v prípade

porušenia niektorej z povinností zo strany účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto
článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku

zmluvnú pokutu v celkovej výške 128,- €.

Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. 610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o pripojení medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, teda za účinnosti novely

Občianskeho zákonníka platnej od 1.1.2008. Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi
navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o pripojení je spotrebiteľským vzťahom, a predmetná
zmluva je spotrebiteľská zmluva. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V
dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných podmienok neplatením úhrad riadne a včas

podľa bodu 2.5 bola dojednaná zmluvná pokuta v celkovej výške 128,- €.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/l992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.l992 do 30.6.2007. Jeho ustanovenie § 23a s
účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 definovalo spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom

je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Vychádzal z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá

pocitovému prístupu v podnikaní, pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných podmienok a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. § 53 ods. 1 veta druhá,
predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa, aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej
neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 až 4 ).
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vyjadruje snahu,
aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako
zmluvných podmienok mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú
zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, a ich rozsiahlosť,
nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady
„právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,

ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať ich používania. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba v formulárových zmlúv. Ide o zmluvy uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý dodávateľ používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ z pravidla obsah zmluvy nemení. Obchodný
zákonník používa v § 273 pojem všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnosti od 1.1.2008, ak strany dojednajú
pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta slúži k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa pre prípad nesplnenia záväzku dlžníkom
riadne a včas. Tento zabezpečovací prostriedok ako je všetky ostatné majú len akcesorickú povahu, pri
svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.

Podľa článku 4 bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len „VP“) zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká

a) dohodou zmluvných strán,

b) odstúpením od zmluvy,

c) výpoveďou zmluvy,

d) smrťou alebo zánikom účastníka.Podľa bodu 4.2 VP obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť písomnou dohodou platnosť zmluvy k
obojstranne dohodnutému dátumu, ak zmluva alebo jej dodatok k nej neustanovuje inak.

Podľa bodu 4.3 VP účastník je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak mu spoločnosť Orange Slovensko:

a) oznámi podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac pred ich účinnosťou a
účastník tieto zmeny neakceptuje (právo na odstúpenie od zmluvy zaniká uplynutím jedného mesiaca
odo dňa oznámenia dotknutej podstatnej zmeny,

b) neoznámila podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník sa o podstatnej zmene podmienok
dozvedel a nesúhlasí s ňou; účastník má právo odstúpiť od zmluvy v takom prípade do jedného mesiaca,
odkedy sa o podstatnej zmene zmluvných podmienok dozvedel, najneskôr však do troch mesiacov odo

dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok),

c) ani po opakovane (dva- a viackrát) uznanej reklamácii neposkytuje službu podľa zmluvy alebo
ju neposkytuje v stanovenej kvalite (právo na odstúpenie zaniká uplynutím jedného mesiaca odo
dňa doručenia oznámenia o uznaní opakovanej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností sále
pretrváva),

d) neoznámi účastníkovi výsledok vybavenia reklamácie služby v lehote na oznámenie výsledku
vybavenia reklamácie služby ustanovenej v čl. 15 Všeobecných obchodných podmienok (práv na
odstúpenie zaniká uplynutím jedného mesiaca odo dňa márneho uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie).

Podľa bodu 4.4 VP spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak:

a) účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti,

b) účastník sa pripojí na sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov, alebo
požíva také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu spoločnosti Orange
Slovensko takéto zariadenie neodpojí vrátane prípadov podľa čl. 1 bodu 1.14 a/alebo čl. 10 bodu 10.2
písm. e),

c) účastník použije opakovane (dva- a viackrát) službu spôsobom, ktorý znemožňuje spoločnosti Orange
Slovensko kontrolu jej požívania, pričom znemožnením kontroly požívania služby je najmä, ak účastník
poskytne nepravdivé alebo neúplné identifikačné údaje súvisiace s poskytovaním služby,

d) účastník opakovane (dva- a viackrát) používa služby v rozpore so zmluvou a týmito všeobecnými
podmienkami; alebo iným protiprávnym spôsobom používa služby alebo ak opakovane ( dva- a viackrát)

porušuje podmienky zmluvy,

e) Účastník neuhradil aktivačný poplatok alebo neprevzal aktivovanú SIM kartu/SIM karty v lehote
dohodnutej pri uzatvorení zmluvy,

f) účastník opakovane (dva- a viackrát) neoprávnene zasahuje do zariadenia siete alebo takýto zásah
umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti.

Podľa bodu 4.6 VP účastník je oprávnený ukončiť platnosť zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu
neurčitú, písomnou výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu.

Podľa bodu 4.7 VP spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou
výpoveďou, ak nemôže poskytovať službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov
technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby. Ak spoločnosť Orange Slovensko vypovie

zmluvu z dôvodu modernizácie služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania služby podľa
uzavretej zmluvy, je povinná s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technickej
a cenovej blízkej služby s jej zvýhodneným zriadením.Podľa bodu 4.9 VP platnosť zmluvy zaniká smrťou účastníka, ktorý je fyzickou osobou, alebo jeho
právoplatným vyhlásením za mŕtveho a právoplatným zánikom účastníka, ktorý je právnickou osobou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik
ujmy/škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenia.
Podstata porušenia právnej povinnosti spočíva v rozpore úkonu s právom. Pritom nie je rozhodujúce,
či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu. Ujma môže

nastať buď v majetkovej alebo v nemajetkovej sfére poškodeného. Majetkovou ujmou sa rozumie
majetková strata vyjadriteľná v peniazoch. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére postihnutého.
Škoda sa prejavuje ako skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie majetku
poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nevznikla
škoda.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd v časti nároku na zaplatenie platieb za poskytovanie
služieb vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany navrhovateľa a neboli zaplatené odporcom, čo bolo
potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej
istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z
omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej

veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení
novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom
omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 0,75% + 8% = 8,75%. Čo sa týka nároku
navrhovateľa na náhradu škody vo výške 128,- €, súd má za to, že neboli splnené základné predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti navrhovateľ videl v porušení záväzku odporcu
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas za
poskytnuté služby. Odporca prestal platiť faktúry, ale zmluvný vzťah založený medzi navrhovateľom
a odporcom na základe zmluvy o pripojení nezanikol. Navrhovateľ nepredložil súdu listinný dôkaz
preukazujúci zánik zmluvného vzťahu, t.j. výpoveď príp. odstúpenie navrhovateľa od zmluvy ani dohodu

s odporcom o ukončení platnosti zmluvy. Navrhovateľom uplatnenú sumu ako rozdiel medzi trhovou
cenouaakciovoucenumobilnéhotelefónusúdnepovažovalzaškoduvzmysleObčianskehozákonníka.
Dodatok k zmluve o pripojení, ktorý sa týkal odkúpenia mobilného telefónu, je možné považovať za
kúpnu zmluvu v tejto časti. V týchto dodatkoch sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene mobilného
telefónu, ktorú síce nazvali ako tzv. akciovú cenu, ale podľa názoru súdu bola to dojednaná kúpna cena,

teda navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda, t.j. nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, keď neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, súd návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 128,- € zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal, keď prihliadol na čiastočný úspech a neúspech obidvoch účastníkov
konania v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručeniacestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).