Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/290/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234235
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112234235.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručený súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej
škody vo výške 916,20 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 183,24 eur, ktorá vznikla ako následok
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina a) nevydaním rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; b) vykonaním

úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd vo veci EX 6622/2008
(24Er 2700/2008) proti dlžníkovi K. H. nar. X.X.XXXX rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (konanie začalo dňa 27.8.2008) a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 719 dní) a zamietnutím žiadosti o
vydanie poverenia exekučný súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie

rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľom tvrdený nesprávny
úradný postup exekučného súdu bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom
majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere, nemôže preto tiež nastať akceptácia

návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si navrhovateľ
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie a jej vyčíslenie predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.9.2013 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, nárok navrhovateľa
považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok. Vo všeobecnosti namietal, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o predbežnéprerokovanie nároku bola doručovaná 23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli podané žaloby na súd;
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám

požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený nebol. K uplatnenému nároku
na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho
v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ
doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku
§ 44 ods. 2 s účinnosťou pred a po 1.6.2011 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d),

z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok
navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok navrhovateľa je v
tejtočastineopodstatnený. Samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehoty, neznamenáautomaticky

prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností,
ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým exekučný súd

návrh na vydanie poverenia zamietol a skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalé
povahy rozhodcovskej doložky; uvedené rozhodnutia za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu a táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie namietaných navrhovateľov splnená. Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou
škody navrhovateľom „nesprávnym úradným postupom“ vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ ide k samotnej uplatnenej náhrady materiálnej škody

vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného, navrhovateľ v konaní na preukázanie vzniku
škody má produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke a pokiaľ ide o
uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto zo strany navrhovateľa nie je preukázaná.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi na predloženie písomného podania (návrhu na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom,
originál návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu a odporca potvrdil vo svojom vyjadrení
doručenia žiadosti v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 a predložil súdu dňa 12.6.2013 zoznam
žiadostí, v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina
a v danom prípade je vedený pod č. 3396. Tým mal súd splnenú podmienku právomoci vo veci konať

a rozhodnúť. Navrhovateľ si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok na
predbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a) kedy oprávneným za štát konať je Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Rozsudkom č.k. 17C 290/2012-73 zo dňa 13.11.2013 Okresný súd Žilina (v poradí prvý) návrh

navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Návrh navrhovateľa na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní
nebol preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný postup a ani nezákonné rozhodnutie
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

Uznesením č.k. 8Co 80/2014-281 zo dňa 28.2.2014 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania a vec mu vrátil
na ďalšie konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd v dôvodoch svojho

rozhodnutia uvádza také konkrétne skutočnosti a dátumy, ktoré nie sú zistiteľné z obsahu zápisnice
z pojednávania zo dňa 13. 11. 2013 a následne nevyplýva ani to, že dôkaz listinou vykonal spôsobom
ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok v § 129 ods. 1. Okrem toho z listín založených na č. l.
13-19 súdneho spisu nie je zistiteľné ani to aké úkony exekučný súd vykonával v čase od podaniažiadosti súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 17. 10. 2008 do právoplatného rozhodnutia
o zamietnutí tejto žiadosti dňa 22. 12. 2010 a prečo teda prvostupňový súd vzhľadom na lehotu,
ktorá od podania žiadosti do konečného rozhodnutia vo veci uplynula, považoval postup exekučného

súdu za správny. Odvolací súd ďalej dodáva, že okresný súd v rozhodnutí označeným exekučným
spisom zrejme disponoval (je zaznamenaný v zozname pripojených spisov od 03. 11 2012 -07. 11.
2012), avšak v zápisnici o pojednávaní chýba zaznamenanie vykonania všetkých listinných dôkazov
so zaznamenaním údajov, z ktorých okresný súd vyvodil svoje skutkové zistenia. Táto nedôslednosť
v postupe okresného súdu má potom za následok, že nebolo možné považovať vykonanie všetkých

dôkazov (súdom v konkrétnostiach nezaznamenaných v zápisnici zo dňa 13. 11. 2013) za uskutočnené
a následne nemohol odvolací súd ďalej konštatovať ani to, že odvolateľovi postupom súdu bolo
umožnené vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Exekučný spis nebol ani súčasťou spisu sp. zn.
17C/290/2012 predloženého odvolaciemu súdu spolu s odvolaním a preto je jeho rozhodnutie z tohto
hľadiska odvolacím súdom nepreskúmateľné. Na základe vyššie uvedeného musel potom odvolací súd
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.“

V zmysle intencií odvolacieho súdu súd v ďalšom konaní opätovne predvolal účastníkov konania, ktorí
sa na nariadené pojednávanie dňa 9.7.2014 nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané
( navrhovateľ dňa 16.6.2014, odporca dňa 16.6.2014). Navrhovateľ e-mailovým podaním dňa 4.7.2014
žiadal zrušenie nariadeného pojednávania až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a

otázke zákonného sudcu a zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania. Odporca ospravedlnil
svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania (zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu) posúdil v súvislosti s uplatňovaným

procesným právom, ktoré je jemu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a dospel
k záveru, že nie je daný dôležitý dôvod tohto návrhu na odročenie pojednávania. Súd nemá zákonnú
povinnosť (§ 119 O.s.p.) odročiť súdne pojednávania, a ak sa navrhovateľ na pojednávanie nedostavil a
nepresvedčil sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jeho žiadosti o odročenie (účasť účastníka konania
na pojednávaní je jeho právom) musí znášať sám aj následky svojej neprítomnosti. Súd považuje

za potrebné uviesť: právny zástupca navrhovateľa dňa 25.9.2013 prevzal uznesenie Krajského súdu v
Žiline 5NcC 347/2013-30 zo dňa 3.4.2013, ktorým sudca Okresného súdu Žilina JUDr. Peter Hrnčiar bol
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a ostatní sudcovia neboli vylúčení. Otázka zákonného
sudcu bola vyriešená citovaným rozhodnutím krajského súdu, ktorý o nevylúčení zákonného sudcu
rozhodoval a ktoré je rozhodnutím konečným (mimo inštančného postupu a proti takémuto rozhodnutiu

nie sú potom zákonom prípustné žiadne opravné prostriedky).

Pokiaľ ide o opätovný návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a
na nestranný súd v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľa

dňa 13.11.2013 a odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 8Co 80/2014-281 zo dňa 28.2.2014 v tejto
súvislosti uviedol, že výroku rozsudku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd zamietol
sa odvolacie konanie nedotýka, nakoľko z textu odvolania nevyplýva osobitné odvolanie aj v tejto časti

rozsudku. Rozhodnutie v tejto časti výroku nadobudlo právoplatnosť dňa 18.1.2014.

S poukazom na uvedené, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov pri aplikácií
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý predpokladá pre prejednanie v neprítomnosti takého účastníka
skutočnosť, že sa účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania k veci
sa vzťahujúcimi, prihliadnutím na obsah pripojeného spisu 24Er 2700/2008 a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

24Er 2700/2008 doručil prostredníctvom exekútora dňa 17.10.2008 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Je nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo
dňa 5.5.2008 sp. zn. SR 04074/8, právoplatný dňa 26.5.2008 a vykonateľný dňa 29.5.2008.Exekučný súd vo veci vykonával procesné úkony (výzva zo dňa 28.1.2009 súdnemu exekútorovi
o predloženie rozhodcovského spisu, výzva súdu zo dňa 13.3.2009 na Stály rozhodcovský súd

o predloženie zmluvy o úvere s rozhodcovskou doložkou, doručeniek potvrdzujúcich doručenie
rozhodnutia povinnému) keďže v exekučnom konaní exekučný súd je zo zákona oprávnený a povinný
preskúmavať exekučný titul z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 44 ods. 2 exekučného
poriadku a požadované doklady na výzvy súdu boli doručené dňa 27.3.2009.

Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 24Er 2700/2008, EX 6622/08 zo dňa 27.7.2009 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 7.5.2010 súd vzal za preukázané, že v exekúcii vedenej vo
veci oprávneného navrhovateľa proti povinnému Marta Hanuliaková, nar. 2.5.1980 súd uznesením
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.9.2008 doručenú
súdu dňa 17.10.2008 zamietol. Z odôvodnení rozhodnutia je nepochybné, že exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovskáa.s.sosídlomBratislavazodňa5.5.2008sp.zn.SR04074/08,právoplatnýdňa26.5.2008
a vykonateľný dňa 29.5.2008. Exekučný súd v rámci vedeného konania konštatoval, že rozhodcovský
rozsudok nebol povinnej riadne doručený a došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, nakoľko
povinnej sa neposkytla rovnaká možnosť na uplatnenie a ochranu jej práv. Nemohlo tak ani dôjsť
k účinnému doručeniu rozsudku a tým aj nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného

titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím
odvolacieho súdu Krajský súd Žilina sp. zn. 6 CoE 92/2010 zo dňa 28.10.2010.

Navrhovateľ na preukázanie vzniku majetkovej škody (e-mailové podanie zo dňa 16.6.2014) predložil
znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity

v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, (originál znaleckého
posudku č. 1/2014 zaevidovaný na tunajšom súde pod č. 1SprV 563/14) ktorým navrhovateľ žiadal
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutia okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene
súdnehoexekútora.Predmetomznaleckéhoposudkujeposúdeniečinnostiaichekonomickejnáročnosti
spojených s vymáhaním pohľadávok spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v závere znaleckého
posudku na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov (2.3.1.), nákladov na poštovné (2.3.2.),
telekomunikačné služby (2.3.3.), tlač a úpravu informačného systému (2.3.4., 2.3.5.) znalec realizoval

výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb
a to žaloby NZP a NP spolu suma na jednu žalobu 30,76 Eur a žaloby ZE spolu suma na jednu žalobu
31,68 Eur.

Odporcavosvojompísomnomvyjadrenízodňa4.7.2014záveryznaleckéhoposudkuč.1/2014namietal

z dôvodu, že vypracovaný znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľa
a v danej veci znalca neustanovil súd a navyše posudok je výrazne jednostranný, pri vypracovaní
znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Najpodstatnejším a najzávažnejším nedostatkom predmetného posudku je, že tento by
mal byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom v uvedenom kontexte

je nutné vziať v úvahu, že úradný postup exekučného súdu, ktorý je navrhovateľom namietaný, nie
je v jednotlivých konaniach identický. Rozdielnosť možno vidieť či už v spôsobe, akým exekučný
súd rozhodol, resp. nerozhodol, a takto má podľa názoru navrhovateľa učiniť ako i v lehotách, o
ktoré mali byť zákonné lehoty stanovené pre rozhodovanie exekučného súdu o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. o zmene súdneho exekútora prekročené, prípadne i v časovom horizonte,

v akom sa navrhovateľ obrátil na príslušný súd s predmetným žalobným návrhom. Vypracovanie
znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej konkrétnym exekučným súdom,
v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo t.j. pre každé exekučné konanie, v
ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho úradného postupu. Znalecký
posudok je len prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov, výstupov

navrhovateľa na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé jednoznačne určiť, ktorý konkrétny
nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu škodu; škoda je tak stále výlučne paušálnou
bez dopadu na konkrétne jednotlivo uplatnené nároky. Pokiaľ ide o časť posudku, ktorá sa zaoberá
výpočtom zvýšených mzdových nákladov, odporca spochybňuje skutočnosť, že k zvýšeniu počtuzamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú
skutočnosť posudok žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje. Predložený posudok žiadnym
spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku prirodzeného

hospodárskeho rastu navrhovateľa ako takého a vo výpočtoch týkajúcich sa zvýšenia mzdových
nákladov navrhovateľa sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s verejnosťou,
čo zároveň vylučuje akúkoľvek súvislosť s namietaným pochybením exekučného súdu. K činnosti,
v posudku označené ako „overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci“ by títo, resp.
navrhovateľ pristúpil bez ohľadu na prípadnú existenciu namietaného postupu exekučného súdu.

Taktiež agenda úhrady poplatkov je v predmetnej veci bezpredmetná, nakoľko žiadne iné poplatky,
ako poplatky za návrh na vykonanie exekúcie, ktoré by navrhovateľ musel uhradiť bez ohľadu na
existenciu namietaného postupu, neprichádzajú do úvahy. Odporca má za to, že vyššie prednesenou
argumentáciou jednoznačne spochybňuje závery vyplývajúce z predmetného posudku, ako i jeho
relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadne majetkovú škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súdu v exekučnom konaní. Naďalej preto

v celom rozsahu pridržiaval sa svojho písomného vyjadrenia k podanému návrhu a jeho staviska vo
vzťahu k navrhovateľom uplatneným nárokom a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012) ak tento zákon neustanovuje
inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.
514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomalebonezákonnýmrozhodnutímpodľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťou
a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010), podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osobav notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených,

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak,
písomnostisapovažujúzadoručené,akbolidoručenéadresátoviosobnealebodosídla,alebonamiesto
podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi

na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti,
písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu
podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý
umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z., doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľanávrhunavrhovateľavexekučnomkonanívedenompodľatýchtoprocesnýchpravidieljezaložená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu a v danom prípade nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávanianavrhovateľa,žesprávnymazákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky.

V danom prípade navrhovateľ odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním

zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávny úradný postup spočíval v nečinnosti prieťahov v konaní,
pretože poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale omeškanie viac ako 719
dní, nesprávnym úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie
poverenia na základe právoplatného exekučného titulu rozhodcovského rozsudku, ktorý je rovnocenný

s inými exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol, porušil tým zásadu právnej istoty a
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.

Zodpovednosť štátu (až na prípady hodné osobitného zreteľa) je podmienená využitím riadnych
opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti
ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. Základným
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle citovaného
ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Ďalej
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu
resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho

orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny
úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo
potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup smeruje.Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že navrhovateľ prostredníctvom exekútora podal žiadosť
o vydanie poverenia zo dňa 10.9.2008, doručená súdu dňa 17.10.2008; o tejto žiadosti o vydanie

povereniavexekúciibolorozhodnutédňa27.7.2009tak,žesúdžiadosťoudeleniepovereniazamietol.V
rámci vedeného exekučného konania súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol povinnej riadne
doručený a nemohlo tak ani dôjsť k účinnému doručeniu rozsudku a tým aj nadobudnutiu právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2010 v spojení s
potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu 6 CoE 92/2010 zo dňa 28.10.2010.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievsúladesosvojoupovinnosťou
preskúmať rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) v kontexte vyššie uvedených intencií. Za účelom
prieskumuajexekučnýsúdžiadaldotknutýrozhodcovskýsúdopredloženiedotknutéhorozhodcovského
spisu, resp. listín, ktoré nevyhnutne potreboval na svoj prieskum. Po tom ako mu boli tieto listiny

dotknutým rozhodcovským súdom doručené dňa 27.3.2009, exekučný súd svoj prieskum vykonal a
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Postup súdu sa prejavil
v samotnom rozhodnutí súdu, v konkrétnom veci zamietnutím žiadosti. Vzhľadom na to, že v čase
doručenia žiadosti o udelenie poverenia pre takéto rozhodnutie súd nemal k dispozícii všetky potrebné
podklady a vzhľadom aj na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej

ochrany spotrebiteľov, nie je možné dodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty pre udelenie
poverenia. Hoci je táto lehota daná zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom na zvýšenú
ochranu spotrebiteľa, prípadné jej nedodržanie nie je tak závažné, ako by závažné bolo porušenie
ochrany spotrebiteľa. Závažnejšie by tak bolo porušenie povinnosti chrániť spotrebiteľov.

Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval,
išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať
za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako
nesústredený a bez splnenia zákonných podmienok. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.06.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady

konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci

a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučnýchsúdov,ktorýmiboliskúmanéžiadostiovydaniepovereniaaskúmaniemateriálnejsprávnosti
rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu.

Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní, súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v
zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) t.j. ak je exekučným titulom

notárska zápisnica, d) t.j. ak je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovských komisií. Zákon upravuje
túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie.
Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku
zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010. V predmetnej veci tak, ako to

vyplýva z právoplatného rozhodnutia 24Er 2700/2008, EX 6622/08 zo dňa 27.7.2009 exekučným titulom
bol rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nenadobudol právoplatnosť, keďže nedošlo k účinnému
doručeniu rozsudku a rozsudok tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť; teda lehota
15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho

rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1. júnom 2010).

Súd poukazuje na nález US SR č. k. II. US 520/2012-39 zo dňa 10.07.2013, v ktorom Ústavný súd SR
výslovne konštatoval: „Z ustanovenia § 44 ods. 2 EP nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať
na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu
v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01.06.2010). ".
Ak teda súd rozhodol podľa právnej úpravy platnej v čase podania dotknutej žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučnom súde dňa 27.7.2009 o tejto žiadosti tak, že
túto uznesením zamietol, lehota 15 dní podľa citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
sa vo všeobecnosti na takéto rozhodnutie exekučného súdu nevzťahovala, a navyše v danom prípade

exekučnej veci bol teda podkladom exekúcie rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré nenadobudlo
právoplatnosť, neexistuje tu vykonateľný exekučný titul.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaného prípadu súd dospel k
záveru, že dĺžka konania od podania žiadosti na vydanie poverenia do vydania rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia, v trvaní cca 11 mesiacov (navrhovateľ nesprávne uvádzal viac ako 20
mesiacov) nemôže byť považovaná za neprimeranú, ktorú by vyhodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní,
keďže požadované doklady na výzvy súdu boli doručené až na opakované výzvy dňa 27.3.2009 a teda
postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v
konaní a nakoľko tento základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom - prieťahov v konaní, nebol naplnený, navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody z
takto uplatňovaného dôvodu.

Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 O.s.p. ale aj viazaný
skutkom t.j. žalobnými tvrdeniami ( § 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami ( § 101 ods. 1 O.s.p.) o

právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažné plnenie (majetkovú škodu v celkovej výške 916,20 eur a nemajetkovej ujmy 183,24 eur) na nim
tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, keď v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné
rozhodnutie. Je potrebné poznamenať, že navrhovateľ podal riadny opravný prostriedok, napadnuté
uznesenie odvolací súd svojim rozhodnutím 6 CoE 92/2010 zo dňa 28.10.2010 potvrdil a uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2010. Navrhovateľ nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu,

ktorým by bolo predmetné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a ktorým by bol
súd viazaný, tak ako predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do
31.12.2012). Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a
vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne
vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok.

Záverom len okrajovo k predloženému znaleckému posudku súd poznamenáva, že predmetný znalecký
posudok vychádza z tzv. zvýšených nákladov, pričom majetková ujma je vypočítaná všeobecne, bez
toho, aby sa pri uvedenom výpočte vychádzalo so špecifík každej jednotlivej veci. Bez individualizácie
nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec možno nárok navrhovateľa považovať

len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec t.j. náklady podnikateľa
súvisiace s podnikaním. V prípade, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa vznikne
škoda(napr.prispráveavymáhanípohľadávky),ktorúpodľatvrdenianavrhovateľamalzaviniťodporca,
navrhovateľ bol povinný vznik škody a jej výšku v konaní preukázať.

Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s §
151 ods. 1 veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a

zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého
zákonnéhoustanoveniaodpoplatkujeoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa § 2
ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,

zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol, a preto nezaviazal odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho
poplatku z podaného návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).