Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/238/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113227436

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113227436.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľky:
P. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Miloš Gero, advokát, so sídlom Ul.
Štefánika 217, Bytča, proti odporcovi: T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, N. - W., právne zastúpený

JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, o návrhu navrhovateľky o
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na navrhovateľku v sume 140 Eur mesačne vždy do
každého 20.teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám s účinnosťou od 1.9.2013.

Zameškané výživné za čas od 1.9.2013 do 26.6.2014 v sume 968,50 Eur sa odporcovi povoľuje splácať
v mesačných splátkach po 30 Eur, ktoré splátky budú splatné spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

Týmto dochádza k zmene rozsudku 13C/153/2002 Okresného súdu Žilina vo výroku o výživnom
navrhovateľky.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo sumy 43,15 eur na sumu 250
eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v r. 2002. Od tejto
doby sa na jej strane podstatne zmenili pomery. Na základe rozhodnutia SS. Vzhľadom aj na prijatie na

denné štúdium je podľa jej názoru zrejmé, že bude mať zvýšené náklady na štúdium. Ďalej poukázala
na to, že odporcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť, a to k jej bratovi. Na tohto platil výživné v sume
90 eur mesačne.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Bol ochotný platiť zvýšené výživné v sume 70 eur.
Priznal, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k synovi, na ktorého platil mesačne 90 eur. Z jeho
mesačného príjmu však nie je schopný platiť výživné ako požaduje navrhovateľka.Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Oboznámil sa so spisovým
materiálom Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C 153/2002, so spisovým materiálom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 21P 502/2010, so zárobkovými pomermi rodičov, s predloženými dokladmi o nákladoch

na živobytie účastníkov konania, potvrdením o návšteve školy, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil
nasledovné.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13C 153/2002-35 zo dňa 4.11.2003 bolo manželstvo rodičov terajšej
navrhovateľky rozvedené. Bol schválená rodičovská dohoda, kedy sa odporca zaviazal platiť v tom čase
na mal. P. sumu 1.300,-Sk a na mal. T. sumu 1.200,- Sk mesačne. Z tohto spisového materiálu ohľadne

zárobkových pomerov rodičov bolo preukázané, že Okresný úrad práce v Žiline 18.7.2002 z dôvodu
nespolupráce vyradil z evidencie nezamestnaných T. H., t.j. odporcu. V rozhodujúcom čase matka U. H.
bola zamestnaná v súkromnej firme, kde je mesačný zárobok dosahoval 4.866,- Sk. Okrem mal. P. mali
rodičia aj vyživovaciu povinnosť k mal. T., nar. XX.X.XXXX. Z pripojeného spisu vyplýva aj to, že mal.
P. v čase rozvodu manželstva bola žiačkou 6. ročníka ZŠ a mal. T. žiakom 2. ročníka ZŠ. Z vyjadrenia
Okresného úradu v Žiline, odbor sociálnych vecí, vyplýva, že T. H. nepodal žiadosť o priznanie sociálnej

pomoci.

Z pripojeného spisového materiálu sp. zn. 21P 502/2010 tunajšieho súdu mal súd zistené, že sa viedlo
konanie o zvýšenie výživného na mal. T.. Z rozsudku vyplýva, že bolo zvýšené výživné zo sumy 1.200,-
Sk mesačne na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2010. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10CoP 39/2011 mal súd preukázané a zistené, že bol zmenený rozsudok okresného súdu a

výživné sa zvýšilo zo sumy 39,83 eur mesačne na sumu 80 eur s účinnosťou od 1.9.2010. Zameškané
výživné bolo povolené odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 21.6.2011. V rozhodujúcom čase mal. T. nastúpil do 1. ročníka stredoškolského
štúdia, čo konštatoval krajský súd, s čím boli spojené jednoznačne vyššie výdavky. V tom čase otec
pracoval v spoločnosti X., s.r.o. ako strojník a jeho čistý mesačný príjem bol 320,50 eur. Privyrábal si aj

brigádnickou činnosťou. Býval v rodinnom dome svojho brata. Mesačne platil 10 eur za energie. Platil
aj úver mesačne vo výške 63 eur, ako aj ďalší úver vo výške 54,04 eur. Matka v rozhodujúcom období
pracovala ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z daňového úradu bolo zistené, že za zdaňovacie
obdobie r. 2009 podala príjem zo živnosti vo výške 3.680,69 eur a výdavky zo živnosti činili 1.472,28
eur. Základ dane bol teda vo výške 2.208,41 eur. Ako to bolo už vyššie konštatované, mal. T. v tomto

období bol žiakom 1. ročníka X. v Žiline, H. cesta, E.

Navrhovateľka aj na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom návrhu. Ako to uviedla v písomnom
návrhu, je študentkou denného štúdia na X. N.. Spoločne žije v domácnosti so svojou matkou a so svojím
bratom T.. Súčasťou štúdia je aj odborná prax. Na odbornú prax si musela zakúpiť biele nohavice, tričko,
pretože sa bude pohybovať v nemocnici alebo kúpeľných zariadeniach. Toto oblečenie ju bude stáť asi

50 eur. Doprava do školy ju stojí týždenne 5 eur. Mesačne za mobilný telefón platí 20,99 eur, internet
ju stojí 10 eur, strava 5 eur na deň x 30, t.j. 150 eur, oblečenie, obuv 30 eur, dopravné, cestovné do
školy 20 eur, učebnice 30 eur, za ZRPŠ v škole mesačne platí 20 eur. Okrem toho finančné prostriedky
potrebuje aj pre osobnú hygienu - šampón, mydlo, hygienické potreby 20 eur mesačne. Mesačne svoje
náklady vyčíslila na sumu okolo 317,99 eur na mesiac.

Odporca zotrval na svojom písomnom vyjadrení a pojednávaní a dokazoval, že jeho mesačný príjem je
vo výške 345 eur. Platí úver vo výške 154 eur, ktorý si zobral za účelom rekonštrukcie strechy. Za telefón
mesačne priemerne minie 35 eur. Platí si poistku 24 eur mesačne, za elektriku mesačne platí 25,50
eur. Zároveň platí aj zákonné poistenie motorového vozidla, ktoré používa na dopravu do zamestnania.
Ročne poistné stojí 91 eur, čo predstavuje 8 eur mesačne.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd jednoznačne dospel k
záveru, že úprava vyživovacej povinnosti otca smerujúcej k zvýšeniu výživného na navrhovateľku je
opodstatnená. Súd to zdôvodňuje nasledovne:

Naposledy bolo určované výživné na navrhovateľku rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13C 153/2002,
ktorý nadobudol právoplatnosť ohľadne výchovy a výživy dňom 16.3.2004. Navrhovateľka podala návrh
na zvýšenie výživného dňom 26.8.2013, t.j. po viac ako 9 rokoch. V čase posledného rozhodnutia o
výživnom, ako to už bolo konštatované, bola žiačkou 6. triedy ZŠ. V súčasnej dobe opätovne študuje,
a to na základe rozhodnutia 1186/2013-28 zo dňa 26.6.2013 X. zT.e. Bola prijatá na denné vyššie

odbornéštúdiumvodboreT..2013/2014.Zpripojenéhopotvrdeniaonávšteveškolybolatátoskutočnosť
nepochybne preukázaná. Je nepochybné, že navrhovateľka sa aj ďalším štúdiom pripravuje na svoje
budúce povolanie. Chcela by pracovať ako fyzioterapeut buď v nemocnici alebo v nejakom kúpeľnom
zariadení. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva,
že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Je

nepochybné, že navrhovateľka momentálne počas štúdia nie je schopná sama sa živiť a je odkázaná
na vyživovaciu povinnosť samotných rodičov. V čase pôvodného rozhodnutia, keď okrem rozvodu
manželstva bolo určované aj výživné na navrhovateľku, bol odporca nezamestnaný, pre nespoluprácu
bol vylúčený z úradu práce, nepoberal v rozhodujúcom čase ani sociálne dávky. Od tohto času sa však
jeho pomery zmenili, zamestnal sa, pracuje v spoločnosti X., s.r.o. v S., kde jeho čistý mesačný príjem

dosahuje 345,36 eur mesačne. Pracuje v S. ako strojník, nepoberá cestovné náhrady na cestovné zo
Žiliny do S. a späť. Na tomto mieste súd vidí ďalšiu podstatnú zmenu pomerov na strane otca. Prvá
podstatná zmena nastala na strane navrhovateľky, ktorá momentálne študuje, pokračuje v štúdiu. Druhá
podstatná zmena je na strane otca, ktorý v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom nikde nepracoval,
nemal žiaden príjem. V súčasnosti pracuje a jeho príjem dosahuje už vyššie spomínanú čiastku.

Súd dáva na tomto mieste aj do pozornosti, že na strane otca došlo aj k ďalšej podstatnej zmene, a to
tým, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k svojmu synovi, na ktorého platil 80 eur mesačne. Výživné
na syna platil do 30.8.2013, kedy ukončil strednú školu.

Čo sa týka vyživovacej povinnosti samotnej matky, súd mal preukázané, že v čase určovania výživného
na navrhovateľku táto pracovala v súkromnej firme a jej mesačný zárobok bol 4.712,- Sk (156,40 eur)

mesačne. V súčasnej dobe pracuje ako živnostníčka. Z daného priznania za r. 2013 vyplýva, že mala
príjmy vo výške 2.620,21 eur za rok, výdavky činili 2.320,70 eur. Základ dane tvorila suma 299,51 eur.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že jej matka nemala prakticky žiaden príjem za r. 2013 z toho
dôvodu, že mala vážny úraz a z toho dôvodu dlhodobo nepodnikala, bola práceneschopná a poberala
len dávky v sociálnej odkázanosti. Z tohto dôvodu jej vyšiel taký príjem ohľadne daňového priznania, aký

vyšiel. Na strane matky teda súd zistil, že mala podstatne menší príjem ako v čase, keď sa rozhodovalo ovýživnom na navrhovateľku v r. 2003. Z pripojených dokladov, ktoré predložila navrhovateľka, je zrejmé,
že táto platí cestovné z Q. do Žiliny, čo ju mesačne vyjde na 20 eur. Z pripojeného potvrdenia spoločnosti
Orange Slovensko vyplýva, že mesačne telefón ju vyjde na 20,99 eur. Z potvrdenky vyplýva, že na

prax si musela zakúpiť odev v sume 12,60 eur a obuv na prax ju vyšla 20,50 eur. Na strane matky mal
súd zistené aj náklady za čerpanie žumpy, ktoré podľa vyjadrenia navrhovateľky musí byť realizované
dvakrát ročne, jeden takýto úkon čerpania žumpy, ako to vyplýva aj z potvrdenia X. Q. vyjde na 139,78
eur. Za rozhlas, televíziu platí matka 4,64 eur a plyn - záloha je 147,64 eur, elektrika a záloha na ňu
134 eur. Mesačne teda zálohovo platí za elektriku, plyn 281,94 eur. Ďalej platí za smeti a daň ročne

spolu 28,60 eur. Čo sa týka výdavkov na strane otca, ten preukazoval, že zo svojho príjmu musí platiť
mesačne platbu za úver vo výške 154 eur. Tento si zobral za účelom rekonštrukcie strechy, pretože táto
bola nevyhovujúca. Mesačnú platbu za elektriku má 25,50 eur, ako to už vyššie uvádzal, do zamestnania
chodí autom vzhľadom na vzdialenosť zo Žiliny do Turzovky, musí ročne platiť poistné za auto vo výške
91 eur ročne. Za telefón mesačne platí 35 eur.

Súd hodnotiacpríjmy a výdavky na strane účastníkov konania, ako aj na strane matky, dospel k takémuto

záveru. Za podstatné zmeny na strane navrhovateľky považoval tú skutočnosť, že sa naďalej pripravuje
štúdiom na budúce povolanie. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba viac ako 9 rokov,
kedy bolo naposledy určované výživné na navrhovateľku. Za ďalšiu podstatnú zmenu na strane odporcu
považoval tú skutočnosť, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k synovi T.. Na tohto prestal platiť výživné
dňa 30.8.2013. Výživné na neho platil 80 eur mesačne. Ďalšia podstatná zmena, ktorú súd zaregistroval

na strane odporcu bola tá skutočnosť, že v čase určovania výživného na mal. P. bol nezamestnaný,
v súčasnej dobe pracuje. Súdu neunikla ani tá skutočnosť, že keď sa zvyšovalo výživné na T. H.,
tak v tomto rozsudku bolo konštatované, že okrem svojho stáleho príjmu mal dohodu aj o vykonaní
práce uzatvorenou so spoločnosťou JK W., s.r.o. v N.. Za podstatnú zmenu pomerov považoval aj tú
skutočnosť, že došlo k rapídnemu zníženiu príjmu na strane matky. S. utrpela úraz, bolo dlhodobo

práceneschopná, bola odkázaná na sociálne dávky, preto z daňového priznania vyplýva, že základ dane
tvorila len suma niečo vyše 290 eur za rok.

Vzhľadomnatietovšetkypoukázanéskutočnostidospelsúdkzáveru,ženávrhnavrhovateľkyjevplnom
rozsahuopodstatnený.Priznaljejzvýšenévýživnévsume140eur,tedavýživnézvýšilzosumy43,15eur
na uvedenú sumu. Prihliadal predovšetkým na vyššie uvedené podstatné zmeny na strane rodičov, ako

aj zmeny na strane navrhovateľky. Odporcovi vznikol aj nedoplatok na zameškanom výživnom, pretože
zvýšené výživné súd určil od 1.9.2013. Jednak to bolo preto, pretože vtedy mu ubudla vyživovacia
povinnosť k synovi T., a jednak v tom čase nastúpila navrhovateľka na ďalšie štúdium. Zameškané
výživnérátalkudňu26.6.2014,kedybolovovecivynesenérozhodnutie.Zameškanévýživnéčinilosumu
968,50 eur. Toto povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur. Súd urobil tak vzhľadom

na jeho mesačný príjem, ktorý dosahuje minimálnu mzdu. Podľa názoru súdu je však v schopnostiach
a možnostiach odporcu dosahovať vyššie príjmy už aj vzhľadom na tú skutočnosť, že keď sa zvyšovalo
výživné na jeho syna T., pracoval aj v ďalšej firme, kde mal príjem.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľka bola úspešná v tomto
spore čiastočne, prináležali by jej trovy konania, avšak sama žiadala, aby súd rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takto zhodne postupoval aj odporca, ktorý nežiadal
úhradu trov konania. Preto rozhodol súd tak, že nemá žiadny z účastníkov právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).