Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216011
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211216011.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu : I.. L. L., Q. F. B.,
B. XX, zastúpený JUDr. Igorom Raábom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 37, proti
žalovanému : Miestny podnik služieb, s.r.o., Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 65, IČO:
31 687 067, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Užhorodská 21, v konaní o určenie, že pracovný pomer trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 22C/81/2011-293

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví určil,

že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca bol na základe výsledkov výberového konania
menovacím dekrétom starostu mestskej časti Košice-Juh zo dňa 10.12.1992 menovaný za riaditeľa
Miestneho podniku služieb mestskej časti Košice-Juh s účinnosťou od 1.1.1993, a to na základe
uznesenia 15. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Juh č. 55 z 19.11.1992.

Platovým dekrétom zo dňa 29.4.1993, vydaným starostom mestskej časti Košice-Juh, bol žalobcovi
určenýzavýkonfunkcieriaditeľafunkčnýplatsúčinnosťouod1.3.1993.Miestnypodnikslužiebmestskej
časti Košice-Juh bol zriadený zriaďovacou listinou s účinnosťou od 1.5.1992 na základe uznesenia
č. 39 z 11. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Juh. K zápisu tohto obecného
podniku do obchodného registra Obvodného súdu Košice I došlo dňom 2.3.1993. V zriaďovacej listine
bol určený ako štatutárny orgán obecného podniku žalobca s účinnosťou od 1.1.1993. Uznesením z
22. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Juh zo dňa 15.12.1993 bol schválený

projekt transformácie Miestneho podniku služieb na spoločnosť s ručením obmedzeným so 100 %
účasťou mestskej časti Košice-Juh s účinnosťou od 1.1.1994. Zakladateľskou listinou spísanou vo forme
notárskej zápisnice N 185/93, Nz 183/93 bola založená spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, na Južnej triede 115 na dobu neurčitú, ktorej jediným spoločníkom bola mestská
časť Košice-Juh a prvým a jediným konateľom spoločnosti sa stal žalobca. Uznesením Obvodného súdu
Košice I Pšn 169/V bol z obchodného registra vymazaný Miestny podnik služieb mestskej časti Košice-
Juhnazákladejehozrušeniabezlikvidáciepremenounaobchodnúspoločnosťpodľačl.IIIbod3zákona

č. 159/1993 Zb. uznesením z 22. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Juh zo dňa
15.12.1993 č. 86. Podľa tohto uznesenia miestneho zastupiteľstva všetky práva a záväzky zrušeného
podniku preberá spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o., Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda
115. Uvedené uznesenie je zo dňa 17.3.1994.Žalobca bol konateľom spoločnosti Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice od vzniku spoločnosti dňa
17.3.1994, kedy bola spoločnosť zapísaná do obchodného registra, až do 17.1.2011, kedy sa stal

jediným konateľom žalovaného JUDr. Jaroslav Kaifer na základe rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Košice-Juh. Žalobcovi ako konateľovi spoločnosti určovalo Miestne zastupiteľstvo
mestskej časti Košice-Juh plat, resp. odmeny, a to uzneseniami podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení a podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Obch. zák.. V uzneseniach za roky 1995 až
1998 bola schválená odmena, resp. prémie riaditeľovi Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, určená

percentom z hrubej mzdy, v roku 1996 uznesením zo 14. zasadnutia miestneho zastupiteľstva bol
schválený základný plat riaditeľovi Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice určením pevnou sumou s
účinnosťouod1.10.1996avostatnýchrokochbolauzneseniamiMiestnehozastupiteľstvamestskejčasti
Košice-Juh s odkazom na ust. § 11 ods. 4 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a na § 125
ods. 1 písm. b/ a f/ Obch. zák. schvaľovaná odmena konateľovi spoločnosti Miestny podnik služieb, s.r.o.
Košice. Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice mal aj svoj organizačný poriadok zo dňa 28.12.2007, kde

ako orgán spoločnosti bol okrem valného zhromaždenia, konateľa a dozornej rady uvedený aj riaditeľ
spoločnosti. Jeho postavenie bolo bližšie upravené v čl. 5 tak, že je výkonným orgánom spoločnosti a
zamestnancom spoločnosti, ktorého menuje konateľ.

Z pracovnej zmluvy medzi Miestnym podnikom služieb, s.r.o. Košice a žalobcom zo dňa 1.7.2002 súd

zistil, že táto pracovná zmluva bola uzavretá na funkciu riaditeľa s určeným dňom nástupu do práce
1.3.1993 na dobu neurčitú a túto zmluvu podpísal za zamestnanca i za zamestnávateľa žalobca. Z
pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2004, uzatvorenej ako dodatok k pracovnej zmluve, vzal za preukázané, že
bola uzavretá medzi žalovaným a žalobcom na druh práce prevádzkový a obchodný riaditeľ a opätovne
bola podpísaná za zamestnávateľa i za zamestnanca žalobcom. Z rozhodnutia konateľa žalovaného

zo dňa 18.1.2011 vzal súd za preukázané, že konateľ žalovaného T. B. rozhodol, že na právne úkony
v mene spoločnosti je oprávnený iba konateľ alebo ním splnomocnená osoba a riaditeľ je oprávnený
rozhodovať iba o nákupe drobného hnuteľného majetku do sumy 100 €. Listom zo dňa 24.1.2011,
označeným ako „Upozornenie konateľa“, bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a
na možnosť výpovede. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vzal za preukázané, že dňa 10.2.2011

konateľ spoločnosti žalobcu ústne vyzval, aby opustil pracovisko z dôvodu neplatnosti pracovného
pomeru. Žalobca v ten deň aj opustil pracovisko a následne písomne listom zo dňa 11.2.2011 požiadal
žalovaného, aby mu umožnil vykonávať pracovnú činnosť v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou.

Právne súd posudzoval vec podľa zák. č. 65/1965 Zb. (§ 9 ods. 1,3, § 29, § 27 ods. 4,5, § 42 ods. 1,5,

§ 65 ods. 1,2, § 68, § 249 ods. 4), podľa zák. č. 311/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov (§ 252 ods.
1, § 7 ods. 3, § 17 ods. 3, § 27 Z.z.), podľa zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení účinnom
do 31.12.1992 (§ 14 ods. 2), podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do
18.9.2004 (§ 11 ods. 3), podľa Obchodného zákonníka (§ 69 ods. 1,2), podľa zákona č. 567/1992 Zb.
o rozpočtových pravidlách (§ 32 ods. 2) a podľa zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom

záujme (§ 1 ods. 2 písm. b/ a § 4 až 14).

K námietke žalovaného ohľadne márneho uplynutia prekluzívnej lehoty podľa ust. § 77 ods. 1 Zák. práce
uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že pracovný pomer trvá, teda nedomáhal sa určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, a preto lehoty podľa § 77 Zák. práce v tomto prípade neplynú. Vyššie

uvedenú námietku preto vyhodnotil ako nedôvodnú.

K námietke nepreukázania naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe súd uviedol, že iba
touto určovacou žalobou môže žalobca dosiahnuť vyriešenie otázky, či trvá jeho pracovný pomer alebo
nie a bez takéhoto určenia sa nachádza v stave právnej neistoty. Jedine týmto určením je možné vykonať

administratívnyzáznamodobetrvaniapracovnéhopomerukžalovanémuvsociálnejpoisťovni,naúrade
práce a preukázať aj dôvodnosť plnení prijatých, ktoré mu z pracovnoprávneho vzťahu vyplynuli, a to
aj vzhľadom na prezentovaný postoj žalovaného, že sa bude domáhať žalobou vydania bezdôvodného
obohatenia - vyplatenej mzdy z titulu neplatného pracovného pomeru. Z týchto dôvodov považoval
naliehavý právny záujem na danom určení za daný a preukázaný.

Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým z listinných dôkazov a výpovedí svedkov T.. W. J.
T.. Q. súd uzavrel, že žalobcovi vznikol pracovný pomer nasledovne :1. k zamestnávateľovi mestskej časti Košice-Juh, ktorý bol založený konkludentne v súlade s ust. § 240
ods. 1 až 3 zákona č. 65/1965 Zb., keďže žiaden z účastníkov nepreukázal uzavretie písomnej pracovnej
zmluvy. Tento pracovný pomer vznikol dňa 1.1.1993 a trval do 28.2.1993, kedy došlo k jeho ukončeniu

dohodou. Z výpovede svedka T.. T. W. vzal za preukázané, že žalobca bol menovaný do funkcie riaditeľa
Miestneho podniku služieb mestskej časti Košice-Juh, obecný podnik, od 1.1.1993, avšak uvedené
nebolo možné zrealizovať vzhľadom na tú skutočnosť, že nebol vykonaný zápis obecného podniku v
obchodnom registri. Z tohto dôvodu žalobca bol zamestnancom mestskej časti Košice-Juh a v tom čase
jeho priamym nadriadeným bol prednosta úradu a starosta mestskej časti. Žalobca bol zamestnancom

mestskej časti Košice-Juh dva mesiace. Rovnako túto skutočnosť vzal za preukázanú aj z výpovede
svedkyne T.. Ľ. Q., ktorá potvrdila, že od 1.1.1993 do 28.2.1993 mestská časť Košice-Juh evidovala
žalobcu ako zamestnanca a vyplácala mu z tohto titulu aj mzdu. Túto skutočnosť vzal za preukázanú aj
z výplatných pások žalobcu za obdobie január a február 1993, zo mzdového listu žalobcu a z potvrdenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. K zániku pracovného pomeru medzi žalobcom a mestskou časťou
Košice-Juh došlo dohodou podľa ust. § 43 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. v nadväznosti na ust. § 240 ods.

2,3 citovaného zákona, pričom konaním žalobcu a mestskej časti bola zhodne prejavená vôľa tento
pracovný pomer ukončiť, čo sa aj uskutočnilo, keďže žalobca prestal vykonávať prácu pre mestskú časť
Košice-Juh a žiadna zo strán sa výkonu alebo ďalšieho trvania pracovného pomeru nedomáhala.
2. K zamestnávateľovi Miestnemu podniku služieb mestskej časti Košice-Juh, obecný podnik vznikol
pracovný pomer dňom 2.3.1993 na základe menovacieho dekrétu zo dňa 10.12.1992 potom, čo vznikol

tento obecný podnik zápisom do obchodného registra a pre takto založený pracovný pomer platí ust. §
68 zák. č. 65/1965 Zb. a prihliada sa na neho ako na pracovný pomer dojednaný pracovnou zmluvou.
Aj keď menovací dekrét obsahoval konštatovanie, že pracovný pomer vzniká medzi žalobcom a
mestskou časťou Košice-Juh, z vykonaného dokazovania tento záver nevyplynul. Žalobca bol riaditeľom
Miestneho podniku služieb mestskej časti Košice-Juh, bol štatutárnym orgánom tohto podniku a jeho

pracovný pomer vznikol k Miestnemu podnik služieb. Od tohto zamestnávateľa žalobca poberal aj mzdu
a bola s ním spísaná aj dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 2.3.1993. Tento pracovný pomer
žalobcu vznikol podľa ust. § 27 ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb. vymenovaním do funkcie riaditeľa na
základe uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Juh z 19.11.1992 a menovacieho
dekrétu zo dňa 10.12.1992 a obsahuje náležitosti podľa ust. § 29 ods. 1citovnaého zákona. Podľa ust. §

27ods.4zákonač.65/1965Zb.menovaniebolojednýmzospôsobovvznikupracovnéhopomeru.Keďže
Miestny podnik služieb neexistoval ku dňu 1.1.1993, začal žalobca vykonávať pre tohto zamestnávateľa
fakticky práce až dňom jeho zápisu do obchodného registra, t.j. dňom 2.3.1993. Na základe týchto
skutočností pracovný pomer žalobcu podľa menovacieho dekrétu zo dňa 10.12.1992 nemohol vzniknúť
dňom 1.1.1993, ale až dňom 2.3.1993. Žalobca bol u tohto zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu.

Miestny podnik služieb ako obecný podnik zanikol ku dňu 16.3.1994, a to premenou na Miestny podnik
služieb, s.r.o. Košice bez likvidácie podľa ust. § 69 ods. 1,2 Obch. zák.. Pri transformácii obecného
podniku na spoločnosť s ručením obmedzeným všetky práva a záväzky zrušeného podniku prevzala
spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 65. Vychádzajúc
z uvedeného prešli na žalovaného aj všetky práva a povinnosti týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov,

a to v súlade s ust. § 249 ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb. ako na preberajúcu organizáciu.
3. K zamestnávateľovi Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice vznikol pracovný pomer prechodom práv a
povinností z pracovnoprávnych vzťahov z právneho predchodcu Miestny podnik služieb mestskej časti
Košice-Juh, obecný podnik, dňom 17.3.1994 a následne žiadnym spôsobom nedošlo k zmene obsahu
tohto pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca aj po vzniku Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice naďalej

vykonával funkciu riaditeľa, o čom svedčí aj platový dekrét zo dňa 16.5.1994, vydaný starostom mestskej
časti Košice-Juh, keď za výkon funkcie riaditeľa bola na základe uznesenia Miestneho zastupiteľstva
mestskejčastiKošice-Juhschválenážalobcovimesačnáodmenavovýške9.500,-Skaosobnýpríplatok
vo výške 40 % mesačnej odmeny s účinnosťou od 1.1.1994. Z výpovede žalobcu vzal za preukázané,
že ako konateľ spoločnosti vystupoval navonok, pričom túto funkciu vykonával bezplatne, bola to čestná

funkcia a ako riaditeľ vykonával funkciu riadiacu vo vnútri spoločnosti, vo vzťahu k zamestnancom a
činnosti spoločnosti a za túto poberal mzdu.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobcovi súbežne s pracovným pomerom
vznikol aj obchodný vzťah, keď sa stal konateľom tejto spoločnosti a túto situáciu si neprivodil sám,

ale rozhodol o tom jediný spoločník žalovaného mestská časť Košice-Juh prostredníctvom miestneho
zastupiteľstva na svojom zasadnutí konanom dňa 15.12.1993 uznesením č. 86. Na základe týchto
skutočností došlo k súbehu pracovnoprávneho vzťahu, založeného menovaním do funkcie riaditeľa a
funkcie konateľa. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho menovaním do funkcie konateľazanikol jeho pracovný pomer k žalovanému, keďže toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom ustanovení
Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a ani v Zákonníku práce v súčasnosti platnom. Poukázal na to, že zákon
jednoznačne stanovuje spôsoby skončenia pracovného pomeru a uvedený pracovný pomer neskončil

ani konkludentne, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Dôkazom o trvaní pracovného pomeru
žalobcu a žalovaného bolo aj vyjadrenie sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého žalobca bol od 1.3.1993
do 16.1.2011 nepretržite evidovaný u zamestnávateľa Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice.

Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že žalobca vykonával v pracovnom

pomere pre žalovaného funkciu riaditeľa. V súlade s ust. § 252 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z.z. pracovný
pomer žalobcu založený menovacím dekrétom z 10.12.1992 sa ku dňu účinnosti zákona č. 311/2001
Z.z., t.j. ku dňu 1.4.2002 zmenil na pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou podľa tohto zákona a
tento pracovný pomer na základe žiadneho úkonu žalovaného nezanikol. Odvolaním žalobcu z funkcie
konateľa žalovaného zanikla jeho konateľská funkcia, avšak neskončil sa jeho pracovný pomer. Z týchto
dôvodov určil, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá.

Pokiaľ ide o pracovné zmluvy zo dňa 1.7.2002 a 1.8.2004, tieto považoval za neplatné z dôvodu, že
konanie žalobcu, ktorým sám sebe mienil založiť pracovný pomer k žalovanému, je v rozpore s § 7 ods.
3 zákona č. 65/1965 Zb., ako aj v rozpore s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 401/1990 Zb. a § 11 ods. 3 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Keďže tieto úkony boli v rozpore so zákonom, považoval ich za

absolútne neplatné.

Vzmysleust.§151ods.3O.s.p.rozhodol,žeotrováchkonaniarozhodnepoprávoplatnostirozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2

písm. a/,b/,d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
uviedol, že na základe menovacieho dekrétu vznikol dňom 1.1.1993 pracovný pomer medzi žalobcom
a mestskou časťou Košice-Juh. Dôkazom toho je aj nástup žalobcu do práce dňa 1.1.1993, výkon
práce pre mestskú časť Košice-Juh, kde pôsobil na pozícii riaditeľa Miestneho podniku služieb mestskej

časti Košice-Juh, ktorý v tom čase ešte nebol zapísaný do obchodného registra a vyplácanie mzdy
mestskou časťou Košice-Juh. Funkcia riaditeľa Miestneho podniku služieb mestskej časti Košice-Juh
teda vznikla na mestskej časti a žalobca ju aj pre mestskú časť vykonával do 28.2.1993. Platovým
dekrétom z 29.4.1993 bola určená mzda žalobcovi ako zamestnancovi mestskej časti Košice-Juh
za výkon funkcie riaditeľa od 1.3.1993, čo potvrdzuje, že pracovný pomer na základe menovacieho

dekrétu vznikol s mestskou časťou Košice-Juh. Zakladateľskou listinou Miestneho podniku služieb,
s.r.o. Košice bol ako konateľ spoločnosti určený žalobca. Vzhľadom na nemožnosť súbehu pracovného
pomeru spojeného s výkonom štatutárnych činností s výkonom funkcie konateľa ako štatutárneho
orgánu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak by aj existoval pracovný pomer žalobcu s Miestnym
podnikom služieb mestskej časti Košice-Juh, obecný podnik, bol by tento neplatný. Túto skutočnosť

súd nevyhodnotil. Uzneseniami Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Juh v rokoch 1995
až 2004 bola žalobcovi schvaľovaná odmena podľa ust. § 11 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990
Zb. a podľa § 125 ods. 1 Obch. zák., teda bola schvaľovaná odmena konateľa spoločnosti Miestny
podnik služieb, s.r.o. Košice. Túto skutočnosť opäť súd nezohľadnil. Namietal ďalej, že organizačný
poriadok žalovaného zo dňa 28.12.2007 prijal žalobca ako konateľ spoločnosti, a teda vyjadruje len

jeho vôľu, a nie skutočný stav, aký bol medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého dôvodu je účelový.
Funkcia riaditeľa v zmysle tohto organizačného poriadku je svojim obsahom výkonom funkcie konateľa
spoločnosti. Orgány spoločnosti s ručením obmedzeným uvádza Obchodný zákonník a medzi tieto
nepatrí riaditeľ spoločnosti, ako je to uvedené v organizačnom poriadku. Organizačný poriadok je z
tohto dôvodu neplatný. Vytýkal súdu, že nešpecifikoval, kedy presne mal pracovný pomer žalobcu k

žalovanému vzniknúť a v tej súvislosti je nepreskúmateľné aj aké právne predpisy, ktoré mali byť platné
v čase vzniku tohto pracovného pomeru, vlastne súd použil. Opätovne trval na námietke uplynutia
prekluzívnej lehoty podľa ust. § 77 ods. 1 Zák. práce. Považoval za nesprávny záver súdu, že žalobca
preukázal naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer trvá a namietal, že výrok rozsudku
neodkazuje na žiaden právny úkon, ktorý by mal zakladať pracovný pomer žalobcu k žalovanému.

Žalobca je od 17.10.2012 zamestnaný v spoločnosti TRI IX s.r.o., teda v čase vyhlásenia rozsudku je
v pracovnom pomere k inému subjektu, preto nemôže mať naliehavý právny záujem na tejto určovacej
žalobe. Za nesprávny považoval záver súdu, že žalobcovi vznikol pracovný pomer k trom subjektom na
základe jedného dokumentu. Menovacím dekrétom vznikol žalobcovi pracovný pomer len k mestskejčasti Košice-Juh a žalobca od nej aj poberal mzdu za obdobie január a február 1993. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by tento pracovný pomer zanikol dohodou, ako to uzavrel súd prvého
stupňa. Transformáciou obecného podniku na Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice nemohol prejsť

neexistujúci pracovný pomer žalobcu na žalovaného. Vytýkal súdu, že aj keď zistil súbeh funkcie
riaditeľa s výkonom práce v rozsahu štatutárnych činností a funkcie konateľa v spoločnosti s ručením
obmedzeným po 17.3.1994, nekonštatoval neplatnosť pracovného pomeru ako následok tohto súbehu.
Vzhľadom na nepreukázanie existencie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným navrhol
zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že jeho postavenie od počiatku, či už právne
alebo faktické, bolo postavením zamestnanca. Riaditeľom Miestneho podniku služieb mestskej časti
Košice-Juh sa stal vymenovaním podľa § 27 ods. 4 zák. č. 65/1965 Zb. v súlade s § 11 ods. 3 písm.
i/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo zriaďuje obecné

podniky a vymenováva ich vedúcich (riaditeľov). Žalobcovi vznikol pracovný pomer k žalovanému
na základe menovacieho dekrétu na podklade rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Košice-Juh. V zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. sa odvolaním z funkcie ani vzdaním
sa funkcie pracovný pomer nekončí. Mestská časť Košice-Juh ako zriaďovateľ obecného podniku
žiadnym relevantným právnym úkonom neukončila pracovný pomer so žalobcom. Z výpovede svedka

Andreja Hlinku vyplynulo, že po vzniku obecného podniku už žalobca nebol zamestnancom mestskej
časti Košice-Juh, ale bol zamestnancom obecného podniku a od tohto momentu mu žalovaný, resp.
jeho právny predchodca vyplácal mzdu. Takýto stav pretrvával takmer 20 rokov. Mzdu mu vyplácal
najprv právny predchodca žalovaného a následne žalovaný, pričom zriaďovateľ túto skutočnosť nikdy
nenamietal, rovnako ju nenamietalo ani miestne zastupiteľstvo v rámci kontroly fungovania obecného

podniku. Dňom účinnosti Zákonníka práce zák.č.311/2001 Z.z. od 1.4.2002 sa pracovné pomery
založené voľbou alebo vymenovaním podľa § 27 ods. 3 až 5 zákona č. 65/1965 Zb. pred dňom
nadobudnutia účinnosti nového Zákonníka práce považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou
zmluvou podľa tohto zákona. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovaný,
resp. jeho právny predchodca akýmkoľvek právne relevantným spôsobom ukončil pracovný pomer so

žalobcom. Tento pracovný pomer žalobcu u žalovaného z tohto dôvodu trvá. V tejto súvislosti poukázal
aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v uznesení zo dňa 28.9.2012 sp. zn.
4Co/9/2012, v zmysle ktorého bolo preukázané, že účastníci konania sa od roku 1993 do februára 2011
správali ako zamestnanec a zamestnávateľ. Žalobca žalovaného považuje za svojho zamestnávateľa ,
ktorýsiodroku1993riadneplnilvočižalobcovipovinnostizamestnávateľa,prideľovalmuprácu,vyplácal

mu mzdu, realizoval odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, udeľoval mu dovolenku a prerokovával
porušenie pracovnej disciplíny. Tieto práva a povinnosti sú priznané výlučne zamestnávateľovi, ktorým je
bezpochyby žalovaný. Vzniknutú situáciu si žalobca nezavinil, a preto mu nemôže byť na ujmu správanie
sa žalovaného a jeho zriaďovateľa. Z týchto dôvodov navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm.a/, b/,d/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. júna 2014 o 9.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 10. júna 2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156
ods. 1,3 O.s.p..

Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ s poukazom na ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/,d/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov knesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací dôvod v zmysle ust. § § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Žalovaným je namietané nesprávne právne posúdenie veci (ide
o samostatný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a odňatie možnosti konať pred
súdom, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Z obsahu odvolania však možno uzavrieť, že táto vada spočíva
v nepreskúmateľnosti rozsudku.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým
účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

O odňatie možnosti konať ide aj v prípade, že rozhodnutie súdu nemá náležitosti v zmysle ust. § 157
ods. 1,2 O.s.p., v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a takýmto postupom súdu je

znemožnená realizácia procesného práva účastníka účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný konkrétne neuvádza, o akú vadu sa
v tomto prípade jedná.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,

riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach v jeho uznesení č.k.
4Co/9/2012-134 zo dňa 28. septembra 2012.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého nedošlo zákonom predpokladaným spôsobom k skončeniu pracovného
pomeru medzi účastníkmi konania, z ktorých dôvodov tento pracovný pomer trvá.

Správne, podrobné, logické a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa,

ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri
rozhodovaní v danej veci.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva jeho úvaha, na základe ktorej
dospel k záveru o trvaní pracovného pomeru medzi účastníkmi konania aj s poukazom na príslušné
právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a nenáležitá je preto námietka žalovaného o

nepreskúmateľnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na predmet konania (určenie trvania pracovného pomeru) v prejednávanej veci rozhodujúcim
pre posúdenie dôvodnosti žaloby je vyriešenie otázky, či vznikol pracovný pomer medzi účastníkmi
konania a či existuje právny úkon, ktorým došlo k rozviazaniu pracovného pomeru účastníkov a kedy sa

tak stalo. S tým súvisí aj posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe.

Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ak
sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak na odstránenie neistoty slúžia osobitné
právne postupy upravené v príslušných predpisoch, napríklad v § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len

Zákonník práce).

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 77 Zák. práce).

V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru možno uplatniť iba v tých
prípadoch, ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo niektorým zo spôsobov vypočítaných v §
59 ods. 1 Zák. práce (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej
dobe). Prekluzívna lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle

ust. § 77 citovaného Zákonníka práce pri neexistencii niektorého z vyššie uvedených právnych
úkonov smerujúcich k rozviazaniu pracovného pomeru zamestnancovi vôbec neplynie (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/193/2005).

Uvedená lehota sa vôbec nevzťahuje na podanie žaloby o určenie, že pracovný pomer trvá.

Ak nedošlo k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov v zmysle ust. § 77 Zák. práce,
žalobca nemôže sa domáhať ochrany práv podľa § 77 Zák.práce, a teda má naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tento naliehavý právny záujem okrem iného vyplýva

aj z tej skutočnosti, že žalovaný opakovane v prebiehajúcom konaní deklaroval vôľu domáhať sa od
žalobcu vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho vo vyplatenej mzde žalovaným v období do
10.2.2011.

Súd prvého stupňa po vyriešení otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tejto

určovacej žalobe, ako aj po vyriešení otázky nemožnosti aplikovať prekluzívnu lehotu v zmysle ust. § 77
Zák. práce v prejednávanej veci, správne zameral dokazovanie na vyriešenie otázky vzniku pracovného
pomeru medzi účastníkmi konania a (ne)existencie právneho úkonu, ktorým došlo k rozviazaniu
pracovného pomeru účastníkov a zo zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru o trvaní
pracovného pomeru medzi účastníkmi konania.

Pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol dňom 2.3.1993, keď tento vznikol medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného (Miestny podnik služieb mestskej časti Košice-Juh) menovaním
žalobcu do funkcie riaditeľa Miestneho podniku služieb, obecný podnik, s určeným dňom nástupu dopráce 2.3.1993 ako dňom zápisu obecného podniku do obchodného registra, a teda dňom jeho vzniku,
podľa § 65 ods. 1 Zák. práce účinnom v tom čase, t.j. zákona č. 65/1965 Zb..

Transformáciou obecného podniku na spoločnosť s ručením obmedzeným prešli práva a povinnosti z
pracovnoprávneho vzťahu žalobcu a právneho predchodcu žalovaného na žalovaného dňom zápisu
Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice do obchodného registra, t.j. 17.3.1994 v zmysle ust. § 249
ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb.. Žalovaný od uvedenej doby až do rozhodnutia odvolacieho súdu právne
relevantným spôsobom neukončil pracovný pomer so žalobcom, z ktorého dôvodu tento doposiaľ trvá.

Keďže žalovaný si od 10.2.2011neplnil povinnosti zamestnávateľa voči žalobcovi, t.j. prideľovať mu
prácu a vyplácať mzdu za vykonanú prácu, pričom popieral existenciu pracovnoprávneho vzťahu
so žalobcom, nemal žalobca inú možnosť, ako touto žalobou domáhať sa ochrany svojich práv
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

Súd prvého stupňa správne vyriešil aj otázku existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a
mestskou časťou Košice-Juh v období od 1.1.1993 do 28.2.1993, ktorý vznikol konkludentne a rovnako
aj zanikol, keď od 2.3.1993 žalobca sa už nedožadoval prideľovania práce od mestskej časti Košice-
Juh a začal vykonávať funkciu riaditeľa vzniknutého Miestneho podniku služieb mestskej časti Košice-
Juh, obecný podnik.

VymenovanímžalobcuzariaditeľaMiestnehopodnikuslužiebmestskejčastiKošice-Juh,obecnýpodnik,
vznikol pracovný pomer žalobcu k obecnému podniku, a nie k jeho zriaďovateľovi mestskej časti Košice-
Juh, ako to nesprávne prezentuje žalovaný, a to bez ohľadu na nesprávnu formuláciu v menovacom
dekréte, že pracovný pomer vzniká medzi žalobcom a mestskou časťou.

Vymenovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov vymenovaných do funkcie podľa
osobitných predpisov. Ak je zamestnávateľ právnickou osobou, pracovný pomer sa môže založiť
vymenovaním u vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie vymenováva štatutárny orgán (§ 27 ods.
4 zákona č. 65/1965 Zb.).

V prejednávanej veci týmto osobitným predpisom je § 11 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení, v zmysle ktorého obecné zastupiteľstvo ako orgán obce vymenováva aj riaditeľov
obecných podnikov. Obec aj zakladá, zriaďuje a kontroluje obecné podniky.

Vymenovaním sa zakladá pracovný pomer riaditeľa obecného podniku, ktorý je vymenovaný
zakladateľom - zriaďovateľom (obec, mestská časť). Ide o tzv. vonkajšie vymenovanie do funkcie,
pre ktoré je charakteristické to, že pracovný pomer vymenovaním zakladá subjekt, ktorý nie je
zamestnávateľom, ani orgánom zamestnávateľa.

O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď miestne zastupiteľstvo vymenovalo za riaditeľa
obecnéhopodnikužalobcu,čímbolzaloženýjehopracovnýpomerkobecnémupodniku,aniekmestskej
časti ako zriaďovateľovi.

Keďže pracovný pomer žalobcu, ktorý vznikol k Miestnemu podniku služieb mestskej časti Košice-

Juh vymenovaním dňa 2.3.1993 ku dňu transformácie obecného podniku na spoločnosť s ručením
obmedzeným trval, prešli práva a povinnosti z tohto pracovného pomeru na žalovaného a týmto je
nepochybne kladne vyriešená otázka vzniku pracovného pomeru medzi účastníkmi konania.

Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania, táto otázka rovnako bola správne

vyriešená na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa tak, že účastníci
konania žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom pracovný pomer neskončili.

Spôsoby, ktorými možno rozviazať pracovný pomer, sú v Zákonníku práce uvedené taxatívne. Vzhľadom
na to, že ide o kogentnú úpravu, pracovný pomer nemožno rozviazať iným spôsobom, než pozná platný

Zákonník práce, inak by išlo o neplatný právny úkon.

Zákonník práce nepozná ani zánik pracovného pomeru spôsobom, ako to prezentuje žalovaný, t.j.
vymenovaním žalobcu do funkcie konateľa (štatutárneho zástupcu) spoločnosti s ručením obmedzenýmbez ohľadu na to, že s toto spoločnosťou je v pracovnom pomere. Správny je záver súdu prvého stupňa,
že vzťah spoločnosti a konateľa spoločnosti je vzťahom obchodnoprávnym a nemá žiaden vplyv na
existujúci pracovnoprávny vzťah žalobcu a žalovaného.

Pokiaľ žalobca v pracovnoprávnom vzťahu ako riaditeľ fakticky vykonával len funkciu konateľa, čo však z
vykonaného dokazovania jednoznačne nemožno uzavrieť, nemá to automaticky za následok neplatnosť
existujúcehopracovnéhopomeru,leboZákonníkpráceaaniinéprávnepredpisystakoutoskutočnosťou
nespájajú zánik pracovného pomeru, či neplatnosť existujúceho pracovného pomeru.

Iný právny dôvod skončenia pracovného pomeru tvrdený a ani preukázaný nebol, preto súd prvého
stupňa rozhodol vecne správne, ak určil, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá.

Vzhľadom na vyššie uvedené sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací
súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.