Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713010680
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713010680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery

Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 10.6.2014, v trestnej veci proti obž. A. F.,
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. F.K., nar. X.X.XXXX Y. P., trvale bytom V. V., Ž. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

začiatkom novembra 2007 v Martine v reštaurácií G., G. K., X.. XX. XX. XXXX, prehovorila Z. F., X..

XX. XX. XXXX, aby šla ručiť svojím jednoizbovým bytom č. X, ktorý mala vo Vrútkach na Ul. X. Č.. XX,
na treťom nadzemnom podlaží bytového domu, a to za pôžičku vo výške cca 14.937,- € (450.000,- Sk),
ktorú si chcela zobrať zo spoločnosti M., R..K..S.., R. R. N.. Ž. Č.. X, V. V., IČO: 36435503, pričom dňa
16. 11. 2007 doviedla G. K. Z. F. za prítomnosti A. F. do notárskej kancelárie JUDr. Vladimíra Kostovčáka
v Martine, kde jej dal A. F. podpísať zmluvu, túto si neprečítala a bola v domnení, že sa jedná o zmluvu
o záložnom práve, v zmysle dohody s G. K., a teda, že svojim bytom bude ručiť za pôžičku, ktorá
mala byť poskytnutá G. K., pričom po niekoľkých dňoch sa dozvedela, že v kancelárii JUDr. Kostovčáka

nepodpísala zmluvu o záložnom práve, ale kúpnopredajnú zmluvu, ktorou predáva svoj jednoizbový byt
spoločnosti M., R..K..S.., v zastúpení konateľom spoločnosti A. F., ktorým bola tak uvedená do omylu,
následne na naliehanie obžalovaného sa musela z bytu vysťahovať a veci, ktoré sa v byte nachádzali,
vyhodil, čím svojím konaním spôsobil Z.G. F., nar. XX. XX. XXXX škodu vo výške 45.000 € za byt a
škodu vo výške 623,10 € na zariadení bytu,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu na 4 ( štyri ) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne
sa ospravedlniť poškodenej Z. F..

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenej Z. F., X..
XX.XX.XXXX, V. L. X. Č.. XX/X, Y., vo výške 623,10,-Eur ( slovom šesťstodvadsaťtri Eur a desať Euro
centov ).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 18.3.2013 na tunajšom súde obžalobu na obv. A.

F. pod sp. zn. 3 Pv 71/08 zo dňa 13.3.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený
vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom

obžalovaného A. F.; výsluchom svedkyne poškodenej Z. F. a svedkov A.. G. K., U. Z., K. F. C. U. H.;
prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov H. F., E.. E. Y., H.. H. M. a J. J. z prípravného konania, podľa
§ 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním odborného vyjadrenia zo
dňa 6.11.2012 vypracovaného spol. K. M., R..K..S.., H. a č. 61/12/S vypracovaného znalcom z odboru
bytové zariadenie, odvetvia nábytok a bytové doplnky E. G. podľa § 268 ods. 2 Tr. por., so súhlasom

obžalovaného a prokurátora; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/89/2008, podľa § 269 Tr. por.
Obžalovaný A. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo
spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Ďalej vypovedal, že niekedy v roku 2007 ho oslovila p. K.,

či nemá záujem o odkúpenie jednoizbového bytu, nakoľko vedela, že sa zaoberá aj kúpou a predajom
nehnuteľností. S predávajúcou F. sa prvýkrát stretol pri uzavretí kúpnej zmluvy na notárskom úrade u
JUDr. Kostovčáka. Predtým s F. nekomunikoval ani osobne, telefonicky, ani iným spôsobom. Z jeho
strany predávajúca v žiadnom prípade nebola uvedená do omylu. Nikdy nespomínal ani nemal záujem
uzavrieť zmluvu o pôžičke. Doklady týkajúce sa nehnuteľnosti - list vlastníctva mu predložila K.. Potom

akobolapodpísanákúpnazmluvapeniazevyplatilF.atátoichodovzdalaK.stým,žesajednáopôžičku,
čo následne podpísali aj nejakú zmluvu u právničky. Čo sa týka zariadenia bytu, jednalo sa o obývaciu
stenu, kde sa vtedy F. pýtal, či si túto zoberie, pričom ona povedala, že nie, lebo to nemá kde dať.
Preto bol byt vyprataný. On bol uvedený do omylu, lebo neskôr bolo v rámci znaleckého dokazovania
posúdené, že predávajúca v čase uzavretia zmluvy nebola spôsobilá na právne úkony. Na otázku prečo,

keď vypovedal, že mal záujem byt predať, podpísal s predávajúcou aj zmluvu o budúcej zmluve uviedol,
že ho požiadala, či do budúcnosti by sa dal ten byt odkúpiť naspäť, tak jej to umožnil s tým, že tam
už samozrejme bola nejaká marža. Čo sa týka predávajúcej, on vtedy pri jednaní s K. nevedel, kto je
vlastníkom predmetného bytu, dozvedel sa to až z predložených dokladov. Podklady na vypracovanie
kúpnej zmluvy mu dala K.. Čo sa týka dojednania kúpnej ceny, on dal nejaký návrh, ktorý povedal K. a

táto si to odkonzultovala s F.. Potom mu oznámila, že predávajúca s takouto cenou súhlasí. Keď bola
dohodnutá kúpna cena, išiel do realitnej kancelárii U., kde si prevzal kúpnu zmluvu a jednotlivé doklady
a s týmto išli k notárovi JUDr. Kostovčákovi overiť podpisy. Kúpnu zmluvu odovzdal predávajúcej, táto
si ju čítala na chodbe pred kanceláriou notára. Potom išli dnu, kúpnu zmluvu podpísala, preukázala sa
platným občianskym preukazom. Vkladové konanie bolo prerušené, lebo bolo potrebné opraviť nejakú

chybu. Boli potom osobne s F. na katastrálnom úrade, kde tú chybu opravili. Zmluva o budúcej zmluve
( č.l. 294 spisu ) je podľa neho bezpredmetná, nakoľko tam nie je termín dokedy má byť uzavretá kúpna
zmluva. Myslí, že táto musela byť uzavretá ešte pred podpísaním kúpnej zmluvy, v ten istý deň, ale pred
podpísaním kúpnej zmluvy. Podpis na zmluve je jeho. Na otázku či poškodenej dával nejakú peňažnú
sumu a z akého dôvodu, odpovedal, že áno, ale aká to bola suma si už nepamätá. Vtedy ho predávajúca

oslovila, že má nejaké problémy s bývaním a keďže videl, že vyzerá dosť zle a bolo mu jej ľúto, tak jej dalnejakú čiastku. Či s poškodenou F. uzatváral nejakú záložnú zmluvu si nespomína. Pokiaľ ide o zmluvu
nač.l.180-182spisu,jednásaojehopodpis.NazákladetejtozmluvyF.previedlasvojupohľadávkuvoči
K. na neho. Zrejme ho oslovila F. za účelom, aby jej pomohol s vymáhaním jej pohľadávky voči K.. K tejto

zmluve musí byť ešte ďalšia zmluva, ktorou odkúpil od F. ( pohľadávku pozn. ) voči K.. Takúto zmluvu
môže doložiť. On mal vedomosť, že bola podpísaná zmluva o pôžičke medzi K. a F.. Ide o sumu, za
ktorú pohľadávku odkúpil, táto musí byť uvedená v zmluve, sumu si nepamätá. Určite túto sumu vyplatil
v hotovosti. Po prečítaní výpovede z prípravného konania zo dňa 3.8.2008 ( č.l. 77 - 81 spisu ) podľa
§ 258 ods. 4 Tr. por. na odstránenie rozporov vo výpovediach uviedol, že pokiaľ vypovedal, že F. videl

deň pred uzavretím zmluvy v reštaurácii G., je to pravda, ale s ňou nekomunikoval. V prípravnom konaní
vypovedal, že chcel odovzdať peniaze F., ale F. povedala, že má peniaze odovzdať K., tak peniaze K.
odovzdal, jednalo sa o 458.000,-Sk. Čo sa týka odovzdania peňazí, tak nevie, či to bolo zle zapísané, ale
trvá na tom, že peniaze odovzdával F., ktorá ich následne odovzdala K.. Je pravdou, že K. ho požiadala o
poskytnutie nejakej pôžičky na podnikanie, na kúpu nejakého zariadenia do reštaurácie G.. V akej výške
to bolo si nepamätá. Tejto však hneď povedal, že pôžičky neposkytuje, ani nemá na to peniaze. Pokiaľ v

prípravnom konaní na otázku ohľadne provízie za predaj bytu pani F. odpovedal, že nemal mať žiadnu
províziu, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal, že byt by naspäť predal F. s nejakou maržou, tak
to bolo zrejme vyšetrovateľkou zle zaprotokolované. Trvá na tom, že by určite byt spätne nepredal bez
nejakej provízie, marže. Táto bola dojednaná ústne, hovoril to aj F..

Svedkyňa poškodená Z. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že na začiatku ju s K. skontaktoval pán
H., túto predtým nepoznala. K. jej povedala, či by nezaložila byt na tú G., že keby jej pomohla, tak tam
bude môcť potom brigádovať a bude tam môcť pracovať jej syn. Prvý krát sa stretla s K. a F. v reštaurácii
G.. Bol tam vtedy aj obž. F.. S ním sa však nerozprávala, rozprávala sa s ním iba K.. To ona všetko
zariadila. K. od nej pýtala zmluvu od bytu aj všetko ostatné. Potom sa s F. dohodla. Jej K. hovorila, že

byt má byť založený na tú reštauráciu. Potom ako podpisovali zmluvy, tak vonku pri aute dal F. peniaze
K., teda odovzdal jej všetky peniaze. Vie, že podpísala zmluvu o pôžičke s K.. Teda zmluva s tým, že
K. jej vráti 48.000,-Sk. Bol tam vtedy prítomný aj F. a prítomná advokátka ( H.. H. M. pozn. ). Na otázku
svedkyňa uviedla, že to nebolo 48 tisíc, ale to bolo okolo 480 tisíc korún. Vtedy keď boli v G. sa F. pýtala,
či jej ten byt potom vráti, na čo on odpovedal, že áno. O založení bytu sa s ním nikdy nerozprávala,

rozprávala sa o tom s K.. Teda oni dvaja, K. a F. sa dohodli. K. jej povedala, že jej ten byt vráti a ona
potom vráti peniaze, čo si požičala od F.. K. jej prisľúbila, že bude môcť brigádovať v reštaurácii, a že
syn ako vyučený kuchár tam bude mať stálu robotu. Tento sľub K. nesplnila, lebo keď dostala peniaze,
tak odišla do Žiliny. Pamätá si, že keď bola podpísaná tá prvá zmluva, vtedy bol F. pre papiere v P. vile,
potom išli niekde na Sever k notárovi. Bola tam aj K. a F., tieto čakali vonku. Ona išla hore len s F.. Tento

jej vtedy nepovedal nič čo ide podpisovať, len podpíšte to. Zmluvy si nečítala. K. jej predtým povedala, že
jej dáva byt do zálohy, aby to podpísala. Potom ako F. dal K. tie peniaze 480 tisíc korún si myslela, že ona
mu peniaze vráti a jej ich dá nazad. Peniaze dával F. priamo K.. Táto chcela peniaze na zariadenie tej G.,
zakúpenie nejakých strojov a zaradenia. Po podpísaní zmluvy jej F. žiadnu zmluvu nedal. Potom jej až
sestra povedala, že došlo k predaju bytu. Nevie či to zistila niekde na internete, alebo jej volali z bytového

družstva. Potom ešte raz bola s F. na Severe niečo podpisovať. Tiež nevie čo vtedy podpisovala, nedal
jej to prečítať. Ona vtedy ešte nevedela, že ten byt má ako pre seba, boli tam vtedy len oni dvaja, bol ju
vyzdvihnúť na aute. Bola tiež u advokátky podpísať nejakú zmluvu ohľadne toho, že K. vtedy prevzala
tie peniaze. Boli tam aj F., K. a F.. Pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní, že pokým robila v G. - do
konca decembra 2007 jej ešte obžalovaný hovoril, aby sa nebála, že o byt nepríde, je to pravda. Čo sa

týka zariadenia bytu, z tohto jej nezostalo vôbec nič. Mala tam napr. gauč, váľandu, televízor, koberec.
Obžalovaný všetko povyhadzoval a niečo dal cigánom. Povedali jej to susedia. Tiež je pravda, že keď
išli s obžalovaným druhý krát na kataster, tak mu dala kľúč od bytu. Povedal jej, aby mu kľúč dala,
nakoľko byt je už jeho. Ona si potom musela zohnať bývanie, asi tri týždne bývala na ubytovni a potom
išla k bývalému manželovi. Byt predať nechcela, lebo nemala ísť kam bývať. Myslí si, že obžalovaný ju

podviedol, aj s pani K.. Svedkyňa poškodená naviac vo svojej výpovedi v štádiu prípravného konania
uviedla ( zápisnica o výsluchu zo dňa 18.8.2008 na č.l. 82 - 89 spisu ), že F. jej po podpise na katastri
jednu listinu dal. Keď vyšli von, sadla si do auta pani K., pričom F. si zavolal K. do svojho auta a dal jej
obálku s peniazmi. Aspoň tak jej povedala K., keď sa vrátila od F. z auta, že má 458 tisíc v rukách. K. ju
potom odviezla do Vrútok pred jej byt, kde jej pri aute dala 10 tisíc korún a povedala, že jej peniaze dáva

preto, že jej zobrala pôžičku, ktorú potrebovala. Potom si doma čítala papier, ktorý jej dal na podpis F. v
notárskej kancelárii a na tomto doklade bolo napísané, že K. má do 17.1.2008 zaplatiť sumu 458.000,-
Sk, a že ak K. nezaplatí tú sumu v dohodnutý termín, tak sa jej byt stane vlastníctvom s.r.o. Turčianske
Teplice. Počas doby do konca decembra 2007 ona chodila do G. riadiť, pričom sa niekoľkokrát pýtalaK., či už vrátila peniaze, pričom ona povedala, aby sa nebála, že peniaze vráti. Niekoľkokrát tam prišiel
aj F., aj jeho sa pýtala ako je to s tou pôžičkou, na čo jej povedal, aby sa nebála, že o ten byt nepríde.
Začiatkom januára 2008 išla ku obvodnej doktorke, kedy prišiel za ňou do čakárne F. v doprovode jej

syna, ktorý mu ukázal, kde je. F. ju zavolal von, naliehal na ňu a povedal jej, že už má odblokovaný
byt, a že mu to má ísť podpísať na kataster. Ona s ním ísť musela, donútil ju, že musí ísť na kataster
a musí to ísť podpísať. Na kataster išli s F. na jeho aute. Na katastri jej predložil na podpísanie nejaké
písomnosti, ktoré jej ani nedal prečítať. Keď to podpísala, zobral ju na aute naspäť ku doktorke. Hovoril
vtedy, aby mu dala kľúčik od bytu, že to má všetko odblokované a tak mu kľúčik musí dať a preto mu

ho aj dala. Potom sa už do bytu nemohla dostať. Potom sestra dohodla stretnutie s právničkou pani M.,
kde sa stretli niekedy koncom novembra 2007 aj s F. a K.. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté, že K. do
17.1.2008 má vrátiť F. sumu 458.000,-Sk. Boli tam aj spísané zápisnice.

Svedkyňa A.. G. K. pred súdom vypovedala, že je pravdou, že s obžalovaným komunikovala ohľadom
predaja bytu poškodenej F.. Obžalovanému odovzdala podklady ako občiansky preukaz poškodenej a

nejaké ďalšie doklady. Keď ich obžalovanému odovzdávala, bola tam buď sama alebo s F., nakoľko
tieto veci vybavovali spoločne. Určite tam ale nebola F.. Kto zabezpečil list vlastníctva už nevie. Ďalšie
podklady na vypracovanie a uzavretie zmlúv si už zabezpečoval obžalovaný. Pokiaľ vie, tak obžalovaný
komunikoval s F. prvýkrát vtedy, keď sa bola podpisovať kúpna zmluva. Vtedy mu ju aj predstavila.
Prvýkrát keď išli podpisovať zmluvy prišla s poškodenou ona na aute. Bol tam aj U. a F.. F. mala

možnosť si kúpnu zmluvu prečítať, obžalovaný jej ju dal do ruky, mala ju u seba aj na chodbe pred
kanceláriou notára. Obžalovaný F. kúpnu cenu vyplatil hneď po podpise kúpnej zmluvy. Bolo to v aute,
ona bola prítomná pri tom vyplatení. Poškodená potom peniaze odovzdala jej ako pôžičku na podnikanie
v reštaurácii G.. Jednalo sa o sumu okolo 450.000,-Sk, presne si nepamätá, ale boli to všetky peniaze,
ktoré boli F. vyplatené za predaj bytu. Písomná zmluva o pôžičke sa uzatvorila následne, na základe

iniciatívy právničky a sestry pani F.. Ju na začiatku oslovila F., ktorá chcela podnikať, ale nemala
živnostenské oprávnenie. Našla vtedy priestory na prenájom a požiadala ju, či by ich nemohla prenajať
na svoju živnosť. Toto aj vybavila, pričom následne sa mala v týchto priestoroch otvoriť reštaurácia, už
na živnosť F., ktorá si medzitým živnostenské oprávnenie vybavila. F. hneď hovorila, že nebude mať
peniaze na platenie nájmu, pričom táto povedala, že vybaví nejakú pôžičku. Keď už bolo treba platiť

nájom tak pátrali po možnosti získať nejaké peniaze. F. vtedy priviedla jedného zamestnanca, volal sa
U. a tento tiež priviedol pani F.. Ona sa vtedy pýtala obžalovaného, ktorého poznala už predtým, či by
sa niečo nedalo. On povedal, že sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností, takže len pokiaľ by sa
dal nejaký predaj resp. kúpa nehnuteľnosti. Vtedy, keď sa bavili o tom ako by sa dali zohnať peniaze,
tak ten U. povedal, že F. má byt tam niekde ako býva aj on, že by sa to dalo riešiť predajom toho bytu.

Peniaze za predaj sa potom použijú ako pôžička. Pamätá si, že neskôr podpisovala u právničky zmluvu
o pôžičke. U. sa potom nejako dohodol s F. ohľadne toho, že sa predá jej byt. Ona pri rozhovoroch
medzi U. a F. prítomná nebola, takže ako presne sa dohodli povedať nevie. Na základe toho oslovila
obžalovaného s tým, že je na predaj byt pani F.. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, tak táto bola podpísaná až
následne v kancelárii u advokátky. Bolo to vo výške asi 450.000,-Sk. Prítomná tam bola aj sestra pani

F., asi i jej manžel. Bol tam prítomný aj obžalovaný, nevie za akým účelom, ale jednalo sa o riešenie tej
pôžičky. Zmluva o pôžičke bola pôvodne ústna s tým, že F. stále sľubovala, že zoženie pôžičku, z ktorej
sa potom peniaze vrátia F.. Termín vrátenia pôžičky si nepamätá. Bola s ňou i niekde v Olomouci, kde
sa snažila pôžičku vybaviť. Vtedy rozprávali aj o tom, že v prípade, ak by F. zohnala peniaze, tieto by
mohli byť vrátené F., ktorá by si do nejakého termínu mohla byt odkúpiť naspäť. Ale zrejme by to bolo

za nejakú maržu. Nevie sa vyjadriť, či to bolo nejako zmluvne podchytené. Nespomína si, či bola s F.
niečo podpisovať na bytovom družstve, je možné, že ak niečo potrebovala tak ju odviezla. Po prečítaní
výpovedí z prípravného konania zo dňa 18.2.2011 ( č.l. 153 až 154 a č.l. 158 spisu ) podľa § 264 ods. 1
Tr. por. na odstránenie rozporov vo výpovediach, v časti pokiaľ vypovedala, že byt F. mal byť založený
za účelom zabezpečenia pôžičky, ktorú mal poskytnúť obžalovaný uviedla, že pokiaľ by F. peniaze do

nejakých dvoch mesiacov zohnala, tak byt by sa predal F. naspäť. Byt mal teda slúžiť ako zabezpečenie
dlhu, čo sa teda uskutočnilo predajom. Čo sa týka pôžičky, jednalo sa o pôžičku pre ňu. Pôžička bola pre
účely prevádzky reštaurácie, ktorú mala F.. Na otázku prečo potom peniaze po podpísaní kúpnej zmluvy
neprevzala F., odpovedala, že táto bola v druhom aute, ale ona nič nevybavovala a povedala, aby to
vybavila za ňu. Na otázku, aby odstránila rozpor vo výpovediach, keď v prípravnom konaní vypovedala,

že peniaze jej vyplatil obžalovaný a na hlavnom pojednávaní zasa uviedla, že peniaze jej odovzdala
F. odpovedala, že sa všetko odohralo naraz v aute. Takže presne nevie. Čo sa týka použitia peňazí,
vie, že bol zaplatený nájom za reštauráciu, ďalej asi elektrina a kupovalo sa nejaké zariadenie. V tom
čase mala nájomnú zmluvu podpísanú ona. V prípravnom konaní naproti tomu vypovedala, že obž.F. im mohol požičať peniaze, ale tento požadoval ručiť nehnuteľnosťou. U. H. povedal, že pani F. by
mohla ručiť svojím bytom. Ona potom F. vysvetlila, že F. im môže požičať nejaké peniaze, že potrebujú
zabezpečiť pôžičku nehnuteľnosťou a ona súhlasila, že dá svoj byt ako zábezpeku na túto pôžičku. F.

oznámila, že majú možnosť ručiť nehnuteľnosťou, požadovala pôžičku 400.000,-Sk, na čo on povedal,
že to je v poriadku, že pripraví zmluvy a stretnú sa. Ona si potom všimla, že na zmluve je uvedené
"kúpna zmluva", pričom sa F. pýtala prečo to nie je zmluva o pôžičke so záložným právom na byt, na čo
on povedal, že je to v poriadku. Po podpise jej peniaze - 400.000,-Sk vo vozidle F. vyplatil. Tieto mala
splatiť do dvoch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Od notára išla zaviezť F. domov a vyplatila jej 10.000,-

Sk za vykonané práce v reštaurácii G.. Po nejakej dobe boli u advokátky M.V., u ktorej sa streli aj s
F., poškodenou, jej sestrou a manželom, pričom tam už bola pripravená zmluva, že pani F. jej požičala
peniaze a zmluva pre F., ktorá sa mala týkať záložného práva na byt. Mala za to, že je to správne,
keďže to spracovala advokátka. Peniaze z pôžičky boli použité na zaplatenie nájmu budovy - 2 nájmy
v celkovej sume 120.000,-Sk, nejaké peniaze vyplatili H. za robotu asi 10.000,-Sk a asi 65.000,-Sk išlo
na súkromné účely pani F..

Svedkyňa U. Z., sestra poškodenej vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že mala kontakt na bytové
družstvo, nakoľko predtým za svoju sestru uhrádzala podlžnosti. Stalo sa, že jej telefonovali z bytového
družstva, že sa niečo deje, nakoľko jej sestra s nejakou silnejšou pani chodia na bytové družstvo pýtať
sa, či sú nejaké nedoplatky. Neskôr jej sestra hovorila, že sa jednalo o K.. Keď sa ohľadom toho

informovala, tak zistila, že sestra už podpísala nejaké záložné právo k bytu. Keďže sa do toho nevyznali,
išla za advokátkou Mgr. Chorváthovou. Malo sa jednať o nejakú pani K., ktorá chcela vybaviť pôžičku
na reštauráciu a mal byť založený byt jej sestry. Pokiaľ si spomína, tak K. si požičala peniaze od F.Á.
a na zabezpečenie pôžičky bol založený ten byt. Pôžička mala byť splatená asi do 17. januára, čo
K. nesplnila. Po tom dátume F. vyhodil sestru na ulicu s jednou igelitkou a občianskym preukazom.

Všetky ostatné doklady museli nanovo vybavovať. Sestra potom bývala na rôznych ubytovniach. Sestra
jej hovorila, že nevedela čo podpisuje, že jej boli dané na podpis papiere, ale tieto si nemohla prečítať.
Sestra určite nerozumela tomu, že podpisuje kúpnopredajnú zmluvu, bola v tom, že sa má jednať o
založenie bytu. Podľa sestry jej za predaj bytu neboli vyplatené žiadne peniaze, tieto peniaze mal dať
obžalovaný priamo K.. Na sestru dal K. tip sused H.. Myslí si, že to celé iniciovala K., ktorá potrebovala

požičať peniaze. Potom sa skontaktovala s obžalovaným, pričom tento jej poskytol pôžičku, za ktorú
mala sestra založiť byt. Pri uzavretí zmluvy o pôžičke medzi K. a jej sestrou ona prítomná bola. Bolo to
v kancelárii u Mgr. Chorváthovej. Jednalo sa však o fiktívnu zmluvu, keďže sestra nemala ani byt, ani
peniaze. Byt v tom čase už vlastnil obžalovaný tak to bolo podpísané za účelom, aby ochránili aspoň ten
byt. V zmluve o pôžičke bola uvedená suma 458.000,-Sk. Vtedy tam boli prítomní aj obžalovaný a K.. Je

pravdou, že bola spisovaná aj nejaká záložná zmluva. Sestra žiadne peniaze za predaj bytu nedostala,
musela by o tom vedieť, keďže sa jednalo o takmer pol milióna korún. Podľa nej sestra určite nevedela
čo podpisuje, vôbec sa v tom nevyznala, myslela si, že sa jedná o „pôžičku bytu“, že byt požičiava na
tri mesiace.

Svedkyňa K. F. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdila, že chceli začať podnikať s pani K..
Nemali však peniaze, pričom pani K. tieto nakoniec zohnala. Spoznali sa s pánom H., ktorý ich zoznámil
s pani F.. Potom K. začala s F. jednať. Ona pri ich rozhovorov prítomná nebola. Vie len to, že nakoniec
K. prišla s tým, že F. jej požičala peniaze. Čo sa týka obžalovaného, tohto u nich videla možno 2-3
krát. Zastavil sa na kávu alebo so známymi. Jej obžalovaný nehovoril o tom, že im požičia peniaze.

Ako už uviedla, nebola pri jednaniach medzi obžalovaným a K.. To čo vypovedala vie v podstate od K..
Nepamätá si na to, že by u nich v reštaurácii obžalovaný F. jednal s pani F.. S F. jednala, chodila K.. Táto
si vybavovala v podstate všetko sama. K. hovorila, že F. predá byt a požičia im peniaze. Výška pôžičky
bola niečo cez 400.000,-Sk. Jednalo sa o peniaze, ktoré mali byť určené na podnikanie. Pamätá si, že K.
jej vtedy dala asi 60.000,-Sk s tým, že peniaze sa neskôr vrátia do spoločnej kasy. S ostatnými peniazmi

nakladala K.. Čo sa týka K., táto potom od nej stále žiadala splácanie tých peňazí, ktoré jej vtedy požičala
resp. dala. Hovorila, že tieto potrebuje, aby mohla zaplatiť právničke pani F.. Ona jej teda splácala koľko
sa dalo. Pamätá si, že raz išli na aute, ktoré viedla K., spolu s F. na nejaký úrad v Martine. Mohol to byť
kataster. Oni dve vystúpili a išli na ten úrad s papiermi. Či tam bol vtedy prítomný aj obžalovaný, to si
nepamätá. Potom K. hovorila, že F. byt predala a z tých peňazí jej požičala. Od nej K. žiadala, aby si na

svoje meno zobrala nejaký úver, lebo potrebuje tie peniaze. Teda žiadala vrátiť tie peniaze, čo jej vtedy
požičala. K. s ňou chodila, teda aj videla, že úver jej nikto nedá. Stále však na ňu naliehala. Boli s K. aj v
Čechách, v Olomouci. Bolo to tiež z jej iniciatívy, ale na mieste zistili, že z toho nebude nič. V prípravnom
konaní naviac vypovedala, že jej K. hovorila, že vybavila pôžičku od F., jednalo sa o sumu 400.000,-Sk.Ručenie pôžičky malo byť bytom pani F., teda takto jej to K. povedala. S F. komunikovala K., pričom ona
F. videla prvýkrát vtedy, keď išli s K. a F. k nejakému notárovi, kde F. išla s F. do kancelárie notára a ona
s K. zostali vonku vo vozidle. Ona zmluvu, ktorú išla F. podpísať nevidela. Keď sa F. s F. vrátili od notára,

tento K. vyplatil sumu 400.000,-Sk. Či z tejto sumy bolo niečo vyplatené aj F. nevie povedať. Vie, že K. F.
nejaké peniaze dávala, čo malo byť za prácu, ktorú vykonala. Z tejto sumy sa mali vyplatiť veci ohľadne
reštaurácie, uhradili sa dva nájmy v sume 59.500,-Sk za jeden, nejaký nábytok, poplašné zariadenie,
tovar a jej vyplatila K. 55.000,-Sk, tiež nejakú sumu dostali H. a F.. Zvyšok zostal K.. Pôžičku mali splatiť
asi do polovičky januára 2008. V priebehu tých dvoch mesiacov mala K. vybaviť úver a z tohto úveru

mali byť vrátené peniaze F. resp. F.. Úver ale K. nevybavila. Skúšala vybaviť pôžičku aj na ňu napr. cez
nejakú spoločnosť D. v Čechách, ale ani to sa nepodarilo.

Svedok U. H. vypovedal, že z toho obdobia si pamätá toľko, že asi mesiac pracoval pre pani K.. K čomu
konkrétne vypovedal na polícii, to si naozaj nepamätá. Jednalo sa o nejaký byt, ktorý patril jednej pani,
ktorá bola suseda o vchod ďalej. Teda riešilo sa niečo s bytom s pani K.. Vie, že sa brala nejaká pôžička,

kupovalo sa nejaké zariadenie z inej pizzérie, ale či to bolo na tú pôžičku, to nevie. Pokým tam on bol, tak
sa prevádzka neotvorila. Potom odišiel do ČR tak nevie, čo sa dialo ďalej. Obžalovaného nepozná, tohto
nevidel jednať ohľadne nejakej zmluvy s pani F.. Čo sa týka poskytnutia pôžičky, na túto možnosť sa ho
pýtala K.. Teda jeho konkrétne sa pýtala viackrát, opakovane či nevie zabezpečiť pôžičku na prevádzku.
Niečo ohľadne pôžičky K. riešila aj s F., konkrétne povedať nevie, ani sa o to nezaujímal, neriešil to, mal

iné problémy. Tie peniaze - pôžička sa poskytli, avšak od koho, k tomu sa nevie vyjadriť. V prípravnom
konaní ( výpoveď zo dňa 13.3.2008 na č.l. 202-205 a zo dňa 20.8.201 na č.l. 206-210 ) vypovedal,
pravdivo, obsah tých výpovedí si nepamätal, lebo je to pre neho už veľmi dávno.

Svedkyňa H.. H. M. v prípravnom konaní ( zápisnica zo dňa 22.9.2008 na č.l. 232- 236 spisu )

vypovedala, že 23.11.2007 sa do jej kancelárie dostavila Z. F. spolu so sestrou U. Z. s tým, že podpísala
nejakú zmluvu na Správe katastra v Martine a teraz sa bojí, že príde o byt. Povedala, že nevedela čo
podpisuje, že na katastri jej dali niečo podpísať a potom išla do auta, kde sedela K.. Druhá žena, nejaká
G. išla do auta ku F., ktorý tiež na katastri podpisoval tú zmluvu. Keď sa G. do auta vrátila, povedala, že
má peniaze a potom ju zaviezli na Vrútky pred panelák, kde jej dali v hotovosti 10.000,-Sk a odvtedy ich

nevidela. Povedala, že K., u ktorej pracovala v reštaurácii ju požiadala o pomoc pri podnikaní s tým, že
ak založí byt, dostanú peniaze a oni jej ich potom vrátia alebo bude mať podiel na podnikaní v reštaurácii
G.. Toto jej mal povedať U. H.. F. jej tiež predložila kúpnu zmluvu ako i návrh na vklad, na základe čoho
potom napísali odstúpenie od zmluvy a zaslali ho spol. M.. Reakciou zo spol. M. bolo zaslanie Zmluvy o
budúcej zmluve, na základe ktorej sa spol. M. zaväzuje predať byt Z. F. za sumu 458.000,-Sk najneskôr

do 17.1.2008. Táto zmluva jej bola doručená 6.12.2007. Následne sa telefonicky kontaktovala s F. a
požiadala ho o stretnutie v jej kancelárii, za prítomnosti K. a F., za účelom mimosúdneho vyriešenia veci.
Dňa 12.12.2007 sa do jej kancelárie dostavili F., K., F. C. Z.. Výsledkom jednania bolo, že K. podpísala
zmluvu o pôžičke, v ktorej sa zaviazala, že F. vráti sumu 458.000,-Sk do 17.1.2008, a tým vlastne
potvrdila,žekúpnucenuprevzalaona.F.súhlasilstým,žespol.M.založínehnuteľnosťnazabezpečenie

tejto pohľadávky a podpísal záložnú zmluvu. Návrh na vklad podávala svedkyňa 18.12.2007. Následne
dňa 17.1.2008 sa do jej kancelárie dostavila F. s advokátom JUDr. Vančom, doručila jej výpoveď plnej
moci a požiadala o vydanie všetkých dokladov. Tieto jej teda na druhý deň vydala. Neskôr sa dozvedela,
že F. odstránila na katastri nedostatky kúpnej zmluvy a návrh na vklad záložného práva zobrala späť.
Neskôr opätovne prebrala právne zastupovanie Z. F., pričom okrem podania trestného oznámenia sa

vec riešila i v občianskom súdnom konaní, tiež sa začalo konanie o návrhu na pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony poškodenej Z. F..

Svedok H. F. v prípravnom konaní ( zápisnica zo dňa 4.5.2011 na č.l. 218 - 221 spisu ) vypovedal, že
začiatkom februára 2008 sa dočítal v Živote Turca, že je v ponuke na predaj 1-izbový byt vo Vrútkach

na Ul. Nábrežnej vchod č. XX. Zavolal na tam uvedené telefónne číslo, pričom hovoril s A. F., ktorý mu
povedal, že cena bytu je 1.150.000,-Sk. Asi na druhý deň sa stretol s F. a išli byt ohliadnuť. Nebolo tam
žiadne zariadenie, tento bol v hroznom stave. Po ohliadke s navrhovanou cenou súhlasil. V priebehu
februára boli v realitnej kancelárii K. H., kde F. predložil LV, podľa ktorého bol byt vedený na firmu M.,
R..K..S.., ale mu povedal, že je konateľom firmy. Pracovník realitnej kancelárie pripravil kúpnu zmluvu

medzi predávajúcim M., R..K..S.. a ním s manželkou ako kupujúcimi. Po spísaní zmluvy išiel F. overiť
podpis k notárovi a v ten deň sa stretli pred SLSP Vrútky, kde mal uhradiť dohodnutú kúpnu cenu
1.150.000,-Sk. Je pravdou, že v článku 4 kúpnej zmluvy bola uvedená kúpna cena 500.000,-Sk, pretože
F. ho požiadal, aby sumu 650.000,-Sk uhradil na účet č. XXXXXXXX/XXXX a sumu 500.000,-Sk na účetč. XXXXXXXXXX/XXXX, s čím on súhlasil. F. mu však vystavil potvrdenie iba na sumu 650.000,-Sk.
Potom išli na Správu katastra Martin, kde podal návrh na vklad. Po spísaní zmluvy išiel do bytu a začal
tam už aj niečo prerábať, ale vtedy ho kontaktovali policajti, aby prišiel na výsluch. Dozvedel sa, že

ohľadom bytu bolo vydané predbežné opatrenie a byt je predmetom vyšetrovania. Potom sa spojil s F.,
aby mu vrátil vyplatené peniaze, čo aj urobil. Potom tiež zrušil návrh na vklad do katastra.

Na základe listinných dôkazov súd zistil, že medzi poškodenou Z. F. ako predávajúcou a spol.
M., R..K..S.., so sídlom Ul. Ž. Č.. X, V. V., IČO: 36435503 v zastúpení konateľom A. F. bola dňa

16.11.2007 podpísaná kúpna zmluva ohľadne 1-izbového bytu č. X na X. nadzemnom podlaží, vchod
č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX X. N.. X. Y. Y., postavenom na parcele č. XXX/X, zapísaného
na LV č. XXXX, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku, spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu. Kúpna cena podľa článku III bola dohodnutá na 458.000,-Sk. Návrh na
vklad vlastníckeho práva bol Správe katastra Martin doručený dňa 19.11.2007. Konanie o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo rozhodnutím zo dňa 21.1.2008 prerušené z dôvodu

nedostatkov návrhu - nesprávne uvedeného čísla listu vlastníctva a trvalého pobytu predávajúcej. Vklad
bol následne povolený 19.2.2008 po odstránení uvedených nedostatkov dňa 8.2.2008. Na podklade
odborného vyjadrenia zo dňa 6.11.2012 vypracovaného spol. K. M., R..K..S.., H. bola preukázaná
hodnota bytu poškodenej ku dňu spáchania činu vo výške 45.000,-Eur a podľa odborného vyjadrenia č.
61/12/S vypracovaného znalcom z odboru bytové zariadenie, odvetvia nábytok a bytové doplnky E. G.

bola stanovená hodnota bytového zariadenia ( obývacia stena, sedacia súprava, válenda, rozkladacie
kreslo, televízor zn. Orava, luster, sada krištáľových pohárov, záclona, posteľné prádlo, konferenčný
stolík, chladnička zn. Calex, plyšový koberec 4x3m, kuchynský stôl a 4 ks stoličky, obedová súprava,
hrncová súprava, sada príbor, sada šálky, práčka zn. Tatramat, kožuch, odevy ) v celkovej sume 623,10,-
Eur.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. F.Á. sa
dopustil trestného činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovejpodstatyzločinupodvodupodľa§221ods.1,ods.3písm.a/Tr.zák.,keďženaškoducudzieho

majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú
škodu. Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal. V podstate sa bránil tým, že išlo o štandardnú kúpno-
predajnú zmluvu, ktorú uzavrel ako konateľ spol. M., R..K..S.. s predávajúcou Z. F.. Táto kúpnu zmluvu
dobrovoľne podpísala, vedela čo podpisuje, nebola nijako uvedená z jeho strany do omylu, pričom jej
tiež vyplatil dohodnutú kúpnu cenu. S poškodenou pred uzavretím zmluvy ani nejednal, nakoľko predaj

sprostredkovala A.. K., on len dával vypracovať kúpnu zmluvu. Neplatnosť kúpnej zmluvy nebola súdom
vyhlásenázdôvodu,žebyuviedolpredávajúcuF.doomylu,aleztohodôvodu,ženazákladeznaleckého
posudku bola predávajúca následne pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Obhajoba obžalovaného bola bez pochybností vyvrátená dôkazmi vykonanými pred súdom. Zo

spáchania činu je usvedčovaný najmä výpoveďami svedkyne poškodenej Z. F., svedkyne U.Z. Z., A..
G. K., K. F., H.. H. M., čiastočne i U. H.K. a listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.
Svedkyňa poškodená Z. F. vypovedala, že bola oslovená A.. K., či by nezaložila jej byt na reštauráciu G.
s tým, že tam potom bude brigádovať a bude tam môcť pracovať jej syn. Ona s tým súhlasila. Prvý krát
sa stretla s K. a F. v reštaurácii G., bol tam prítomný aj obž. F.. S obžalovaným sa však nerozprávala,

s týmto sa dohadovala K.. Potom ako podpisovali zmluvy ohľadne bytu, tak obž. F. peniaze odovzdal
K.. Aké papiere podpísala nevie, nakoľko jej ich obžalovaný nedal prečítať, povedal jej len, aby ich
podpísala, tak to urobila. Myslela si, že dáva byt do zálohy, tak ako jej predtým hovorila K.. Až po nejakom
čase jej sestra U. Z. povedala, že došlo k predaju bytu. Neskôr podpisovali zmluvu o pôžičke, čo sa
udialo v kancelárii advokátky Mgr. Chorváthovej ( dňa 12.12.2007 ). Počas doby do konca decembra

2007 ešte chodila riadiť do reštaurácie G., niekoľkokrát sa pýtala K., či už vrátila peniaze, pričom ona
povedala, aby sa nebála, že peniaze vráti. Niekoľkokrát tam prišiel aj obž. F., aj jeho sa pýtala ako je to
s tou pôžičkou, na čo jej povedal, aby sa nebála, že o byt nepríde. Niekedy v januári 2008 keď bola v
čakárni u obvodnej lekárky prišiel za ňou obžalovaný F., ktorý na ňu začal naliehať, že má odblokovanýbyt, že mu to má ísť podpísať na kataster. Nakoniec s ním išla, pričom ju zobral na aute na kataster,
kde jej predložili na podpísanie nejaké písomnosti, ktoré jej nedali prečítať. Keď to podpísala, zobral
ju na aute naspäť ku doktorke a musela mu vydať kľúčik od bytu, nakoľko jej hovoril, že to má všetko

odblokované. Ona má za to, že ju F. a K. podviedli, pretože svoj byt nechcela predať, nemala ísť kde
bývať. Bola presvedčená, že ide len o ručenie a nie predaj bytu. Hoci výpovede svedkyne boli čiastočne
rozporné s jej výpoveďami v prípravnom konaní - najmä pokiaľ ide o výšku "pôžičky" resp. kúpnej ceny,
keď na hlavnom pojednávaní nevedela či išlo o 48 tisíc, 450 tisíc alebo 480 tisíc, taktiež čo sa týka
okolnosti, či jej obžalovaný po podpise odovzdal nejaké písomnosti alebo nie, súd jej výpoveď vyhodnotil

ako vierohodnú. Je potrebné poukázať, že svedkyňa poškodená bola rozsudkom OS Martin sp. zn.
20Ps 1/2008 zo dňa 10.2.2009 právoplatným 14.3.2009 obmedzená v spôsobilosti na právne úkony s
tým, že je spôsobilá nakladať s peňažnou hotovosťou do 33,-Eur týždenne. Rozsudkom OS Martin sp.
zn. 7 C 89/2008 zo dňa 30.6.2011 právoplatným dňom 23.4.2012 súd určil, že kúpna zmluva zo dňa
16.11.2007 je neplatná, a to s poukazom na ust. § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo
preukázané, že navrhovateľka ( predávajúca Z. F. ) v čase podpísania kúpnej zmluvy nebola spôsobilá

posúdiť následky svojho konania, pretože trpela duševnou poruchou. Svedkyňa poškodená teda zjavne
nie je a ani v čase činu nebola spôsobilá v plnom rozsahu porozumieť významu a následkom takýchto
právnych úkonov. Výpovede svedkyne poškodenej korešpondujú s výpoveďou jej sestry U. Z., ktorá
potvrdila, že o predaji bytu sa dozvedela na základe kontaktu bytového družstva. Sestra jej hovorila,
že nevedela čo podpisuje, že jej boli dané na podpis papiere, ale tieto si nemohla prečítať. Vôbec sa

v tom nevyznala, nerozumela tomu, že podpisuje kúpnopredajnú zmluvu, myslela si, že sa jedná o
„pôžičku bytu“, že byt požičiava na tri mesiace. Keďže sa do toho nevyznali, navštívili advokátku Mgr.
Chorváthovou. Zistili, že sa má jednať o nejakú K., ktorá chcela vybaviť pôžičku na reštauráciu. K. si
požičala peniaze od F. a na zabezpečenie pôžičky bol založený ten byt. Sestra hovorila, že jej za predaj
bytu neboli vyplatené žiadne peniaze, tieto mal dať obžalovaný priamo K.. Zmluva o pôžičke podpísaná

medzi K. a jej sestrou v kancelárii u Mgr. Chorváthovej bola len fiktívna, keďže sestra nemala ani byt,
ani peniaze. Svedkyňa K. F. vo svojich výpovediach potvrdila, že jej A.. K. povedala, že vybavila pôžičku
vo výške 400.000,-Sk. V prípravnom konaní vypovedala, že jej K. hovorila, že vybavila pôžičku od F. a
ručenie pôžičky malo byť bytom poškodenej F.. Naproti tomu pred súdom uviedla, že K. hovorila, že F.
predá byt a požičia im peniaze. Zároveň však zdôraznila, že ona má informácie iba od K., nakoľko pri

jednaniach medzi K., F. a F. nebola prítomná. Pamätá si, že raz išli na aute, ktoré viedla K., spolu s F.
na nejaký úrad v Martine. F. išla s F.Á. do kancelárie notára a ona s K. zostali vonku vo vozidle. Keď sa
F. s F. vrátili od notára, tento K. vyplatil sumu 400.000,-Sk. Svedok U. H. pred súdom uviedol, že si na
okolnosti skutku nepamätá, vie len, že K. riešila niečo ohľadne pôžičky a bytu s poškodenou F.. Vie, že sa
tie peniaze - pôžička poskytli, avšak od koho, k tomu sa vyjadriť nevie. Svedok vo svojich výpovediach v

prípravnom konaní potvrdil, že K. chcela pôžičku vo výške 450.000,-Sk na sprevádzkovanie reštaurácie
G.. Má vedomosť, že F. vtedy súhlasila, že bude ručiť svojím bytom, ktorý má na Ul. Nábrežnej vo
Vrútkach za pôžičku K.. Pri konkrétnych rozhovoroch on prítomný nebol, ale sám sa F. pýtal, či s tým
súhlasí, pričom ona povedala, že súhlasí so založením bytu. Asi K. zabezpečila nejakého pána, ktorý jej
požičal tých 450.000,-Sk. Svedkyňa H.. H. M. vypovedala, že 23.11.2007 sa do jej kancelárie dostavila

Z. F. spolu so sestrou U. Z. s tým, že podpísala nejakú zmluvu na Správe katastra v Martine a teraz sa
bojí, že príde o byt, nakoľko nevedela čo podpisuje. Po podpísaní ju nejaká G. zaviezla pred panelák na
Vrútky, kde jej dali v hotovosti 10.000,-Sk. Poškodená jej povedala, že K., u ktorej pracovala v reštaurácii
ju požiadala o pomoc pri podnikaní, aby založila byt, že dostanú peniaze, ktoré jej potom vrátia alebo
bude mať podiel na podnikaní v reštaurácii, to jej mal povedať U. H..

Výpovede svedkyne A.. G. K. súd považuje za nevierohodné, motivované snahou zbaviť sa svojho
dielu zodpovednosti za konanie, ktoré viedlo ku vzniku škody na strane vlastníčky bytu Z.Ý. F.. V
prípravnom konaní vypovedala, že obž. F. požadoval za poskytnutie pôžičky ručenie nehnuteľnosťou.
U. H. povedal, že pani F. by mohla ručiť svojím bytom. Ona potom F. vysvetlila, že F. im môže požičať

peniaze, pričom F. súhlasila, že dá svoj byt ako zábezpeku. F. teda oznámila, že majú možnosť ručiť
nehnuteľnosťou, na čo on povedal, že to je v poriadku, že pripraví zmluvy. Keď sa ho potom pýtala,
prečo je tam uvedené "kúpna zmluva", tento znovu povedal, že je to v poriadku. Po podpise zmluvy
jej F. vyplatil sumu 400.000,-Sk a tieto mala splatiť do dvoch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Naproti
tomu na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným komunikovala ohľadom predaja bytu

poškodenej F.. Odovzdala mu podklady ako občiansky preukaz poškodenej a nejaké ďalšie doklady.
Ostatné podklady na vypracovanie a uzavretie zmlúv si zabezpečoval obžalovaný. Obžalovaný F. kúpnu
cenu vyplatil hneď po podpise kúpnej zmluvy. Poškodená potom peniaze odovzdala jej ako pôžičku.
Jednalo sa o sumu okolo 450.000,-Sk, presne si nepamätá, ale boli to všetky peniaze, ktoré boli F.vyplatené za predaj bytu. Písomná zmluva o pôžičke sa uzatvorila následne, na základe iniciatívy
právničky a sestry pani F.. Zmluva o pôžičke bola pôvodne ústna. O poskytnutie pôžičky na začiatku
žiadala obžalovaného, ktorý jej povedal, že sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností, takže len pokiaľ

by sa dal nejaký predaj resp. kúpa nehnuteľnosti. U. H. hovoril, že F. má byt, že by sa to dalo riešiť
predajom toho bytu. F. sľubovala, že zoženie pôžičku, z ktorej sa potom peniaze vrátia F.. Rozprávali
aj o tom, že v prípade, ak by F. zohnala peniaze, tieto by mohli byť vrátené F., ktorá by si do nejakého
termínu mohla byt odkúpiť naspäť. Ale zrejme by to bolo za nejakú maržu, nevie sa vyjadriť, či to bolo
nejako zmluvne podchytené. Po prečítaní výpovedí z prípravného konania podľa § 264 ods. 1 Tr. por.

na odstránenie rozporov vo výpovediach uviedla, že pokiaľ by F. peniaze do nejakých dvoch mesiacov
zohnala,takbytbysapredalF.naspäť.Bytmaltedaslúžiťakozabezpečeniedlhu,čosatedauskutočnilo
predajom. Čo sa týka odovzdania peňazí, odohralo sa to naraz v aute, takže presne nevie, či peniaze
vyplatil F. jej alebo ich dal F. a táto jej ich následne odovzdala. I keď sa jedná o výpoveď rozpornú a
nevierohodnú, svedkyňa potvrdzuje, že jej motívom bolo získanie peňažných prostriedkov poskytnutím
pôžičky od obžalovaného, pričom v obidvoch verziách svojej výpovede uviedla, že byt poškodenej mal

slúžiť na zabezpečenie pôžičky a teda prioritne nemalo ísť o trvalý, štandardný prevod vlastníckeho
práva ako vypovedal obžalovaný. Rovnaký záver - použitie bytu poškodenej na zabezpečenie pôžičky,
či už to malo byť vo forme záložnej zmluvy príp. zabezpečovacieho prevodu práva vyplýva zo všetkých
svedeckých výpovedí. Neobstojí teda obrana obžalovaného, že v danom prípade sa jednalo o bežnú
kúpno-predajnú zmluvu, o čom poškodená mala vedomosť a nijako ním nebola uvedená do omylu. Z

hľadiska uvedenia poškodenej do omylu pritom nie je vôbec rozhodujúce, či obžalovaný s poškodenou
pred podpísaním kúpnej zmluvy osobne jednal, alebo tieto jednania boli iba sprostredkované cez A..
K.. O tom, že sa jednalo o podvodné konanie svedčia aj okolnosti uzavretia zmluvy a následné úkony.
Poškodená vypovedala, že po podpísaní listín vyplatil obžalovaný peniaze priamo K., čo potvrdila aj
svedkyňa F.. Obžalovaný F. a svedkyňa K. pri výsluchu v prípravnom konaní rovnako uviedli, že peniaze

boli vyplatené priamo K.. Svedkyňa K. pred súdom vypovedala, že obžalovaný kúpnu cenu vyplatil F.
a táto jej peniaze odovzdala ako pôžičku. Po upozornení na rozpor vo výpovediach zasa tvrdila, že
sa to odohralo naraz, takže presne nevie. Obdobne v tejto časti zmenil svoju výpoveď na hlavnom
pojednávaní aj obž. F.. Takýto spôsob vyplácania peňazí v hotovosti v motorovom vozidle, ihneď po
podpísaní kúpnej zmluvy však podľa názoru súdu znovu preukazuje podvodný úmysel obžalovaného.

Je celkom nelogické, za akým účelom mali byť na mieste prítomné svedkyne A.. K. a F., pokiaľ malo ísť
o podpísanie "bežnej" kúpnej zmluvy medzi obžalovaným a poškodenou. Ich prítomnosť len potvrdzuje,
že obžalovaný vedel, že im ( konkrétne A.. K. ) bude v prípade podpísania zmluvy vyplácať peňažné
prostriedky. Ďalej je potrebné poukázať, že zo strany obžalovaného nebol doložený žiaden dôkaz napr.
výdavkový pokladničný doklad, ktorý je navyše potrebný pre vedenie účtovníctva spol. M., R..K..S.. o

vyplatení kúpnej ceny. Naviac súd poukazuje aj na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného
súdu Martin sp. zn. 5 C 3/2011 zo dňa 16.6.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 312/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi Z. F. a A.. G. K. dňa 12.12.2007 na
sumu 458.000,-Sk bola fiktívnym právnym úkonom, ktorý mal „ošetriť“ situáciu, ktorá vnikla pri predaji

bytu vo vlastníctve Z. F.. Aj v danej veci súd dospel k záveru, že A.. K. mala záujem získať pôžičku
od A. F., ktorý chcel mať peniaze zabezpečené, avšak nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy k bytu
Z.Ý. F., ale táto podpísala kúpnu zmluvu. Ďalej bolo preukázané, že kúpna cena za byt nebola zo
strany F. predávajúcej vyplatená, ale finančné prostriedky boli vyplatené priamo A.. K.. Až následne bola
spísaná zmluva o pôžičke ako úkon, ktorý mal dokladovať prevzatie peňazí A.. K.. Zmluva o pôžičke bola

spísaná v prítomnosti opatrovníčky p. F. - U. Z., jej manžela a advokátky Mgr. Martiny Chorváthovej. Títo
svedkovia potvrdzovali, že pri podpisovaní zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu žiadnych peňažných
prostriedkov. Obhajoba obžalovaného je vyvrátená aj ďalšími dôkazmi. Napriek tomu, že od začiatku
tvrdil, že sa jednalo o bežnú kúpnu zmluvu, bez akéhokoľvek podvodného úmyslu, bez jeho vedomosti
o pôžičke pre K. a zabezpečení tejto pôžičky bytom, potvrdil, že podpísal aj zmluvu o budúcej zmluve

( č.l. 294 spisu ), a to v rovnaký deň ako bola podpísaná kúpna zmluva. Na otázku prečo takúto zmluvu s
predávajúcou uzavrel odpovedal, že ho požiadala, či do budúcnosti by sa dal byt odkúpiť naspäť, tak jej
to umožnil. V prípravnom konaní na otázku ohľadne provízie za spätný predaj bytu F. odpovedal, že by
nemal žiadnu províziu, naproti tomu na hlavnom pojednávaní zasa vypovedal, že byt by naspäť F. určite
nepredal bez provízie, marže. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď svedkyne, advokátky Mgr.

Chorváthovej, ktorá vypovedala, že až potom ako napísali odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré zaslali
spol. M., R..K..S.., reakciou z ich strany bolo zaslanie Zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej sa
R.. M. zaväzuje predať byt Z. F. za sumu 458.000,-Sk najneskôr do 17.1.2008. Táto zmluva jej bola
doručená 6.12.2007.Následne po predložení záložnej zmluvy ( č.l. 180 - 182 spisu ) obžalovaný potvrdil, že podpisoval aj túto
a uviedol, že na základe tejto zmluvy F. previedla svoju pohľadávku voči K. na neho. Zrejme ho oslovila

F. za účelom, aby jej pomohol s vymáhaním pohľadávky voči K.. K tejto zmluve musí byť ešte ďalšia
zmluva, ktorou odkúpil od F. pohľadávku voči K., pričom takúto zmluvu môže doložiť. On mal vedomosť,
žebolapodpísanázmluvaopôžičkemedziK.aF..Ideosumu,zaktorúpohľadávkuodkúpil,tátomusíbyť
uvedená v zmluve, sumu si nepamätá. Určite túto sumu vyplatil v hotovosti. Obžalovaný napriek týmto
tvrdeniam doposiaľ nepredložil žiadnu zmluvu o odkúpení pohľadávky ani doklad o vyplatení peňazí.

Ako ďalej vyplýva z výpovedí svedkýň H.. H. M. C. U. Z., pri jednaní dňa 12.12.2007 podpísala A..
K. zmluvu o pôžičke, v ktorej sa zaviazala, že F. vráti sumu 458.000,-Sk do 17.1.2008, a tým vlastne
potvrdila, že kúpnu cenu prevzala ona. Obž. F. súhlasil s tým, že spol. M. založí byt na zabezpečenie tejto
pohľadávky a podpísal záložnú zmluvu. Návrh na vklad záložného práva bol podávaný na kataster dňa
8.12.2007. Z listinných dôkazov je preukázané, že dňa 8.2.2008 podpísala poškodená F. a obžalovaný
F. dodatok č. 1 k záložnej zmluve, ktorým od záložnej zmluvy odstúpili, zároveň v ten istý deň návrh na

vklad záložného práva vzali späť a podpísali odovzdávací protokol bytu ako aj odstránili nedostatky v
kúpnej zmluve, kvôli ktorým bolo konanie o vklade vlastníckeho práva prerušené. Všetky tieto úkony
boli vykonané toho istého dňa 8.2.2008 a po odstránení nedostatkov bol vklad vlastníckeho práva k bytu
povolený Správou katastra Martin.

Vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach teda bez pochybností preukazujú, že
obžalovaný naplnil svojím konaním všetky zákonné znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. a preto ho súd uznal za vinného zo skutku podľa obžaloby.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých

trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ust. Tr. zák. vyplýva, že základnou
funkciou trestu je funkcia represívna, výchovná a preventívna, vo forme individuálnej a generálnej
prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.
Čo sa týka osoby páchateľa, súd mal preukázané, že obžalovaný A. F. má doposiaľ v odpise registra
trestov jeden záznam o odsúdení Okresným súdom Martin sp. zn. 1T/232/96 z 29.10.1996, a to pre
trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., avšak sa na neho musí
hľadieť ako keby nebol odsúdený. U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce

okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zák. Súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu a po vyhodnotení osoby
páchateľa dospel k záveru, že na jeho prevýchovu bude dostatočné uloženie trestu odňatia slobody
na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby tzn. vo výmere 3 roky s určením dlhšej
skúšobnej doby v trvaní 4 rokov a uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Zároveň v rámci probačného dohľadu súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze

osobne sa ospravedlniť poškodenej Z. F.. Podľa záveru súdu uložený podmienečný trest odňatia
slobody s probačným dohľadom je primeraný z hľadiska prevýchovného pôsobenia na páchateľa i
ochrany spoločnosti. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopúšťať sa
protiprávneho konania a splniť uloženú povinnosť, v opačnom prípade môže súd rozhodnúť, že uložený
trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej Z. F., nar.
XX.X.XXXX, a to vo výške 623,10,-Eur, ktorá jej bola spôsobená zničením resp. odstránením bytového
zariadenia. Náhrada škody bola zo strany poškodenej riadne uplatnená a stanovená na základe záverov
odborného vyjadrenia č. 61/12/S vypracovaného znalcom z odboru bytové zariadenie, odvetvia nábytok

a bytové doplnky E. G., L. X..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť.