Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/141/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216918
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713216918.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku samosudkyňou v právnej veci navrhovateľa Y. F., O. B. P. W.,
K. K. XXXX/XX, proti odporkyni F. F. , O. B. P. J. X/XXX , o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2013 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči odporkyni určenej rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XXP XXX/XXXX-XXX, z dôvodu, že
odporkyňa ukončila stredoškolské štúdium a príležitostne brigáduje.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomne nevyjadrila.Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu : rodný list odporkyne, rozsudok Okresného
súdu Pezinok XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.1.2011.

Navrhovateľ mal voči odporcovi určenú vyživovaciu povinnosť naposledy rozsudkom Okresného súdu
Pezinok, č.k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.1.2009 na sumu 110 eur mesačne. Odporkyňa ukončila
štúdium na strednej škole maturitnou skúškou dňa 04.06.2013.

Podľa vyjadrenia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre zo dňa 26.8.2013, odporkyňa navštevuje
1. Ročník bakalárskeho štúdijného programu v dennej forme štúdia na Fakulte sociálnych vied a
zdravotníctva UKF v Nitre.

Na pojednávaní navrhovateľ namietal, že pri bakalárskej forme štúdia, odporkyňa nemá nárok na
výživné. Spochybnil potvrdenie vystavené školou.

Odporkyňa uviedla, že do školy chodí a chodiť bude i naďalej a to napriek tomu, že by si jej otec želal
opak. Do budúcnosti uvažuje tak, že prejde na externú formu štúdia, aby sa mohla zamestnať.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá).

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

R 100/1967: Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo, nie je závislá na dosiahnutí určitej vekovej hranice;
nie je teda dôvodom na to, aby sa plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu obmedzovalo
vopred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti).

R 74/1969: Schopnosť maloletého dieťaťa samo sa živiť nemožno posudzovať len so zreteľom na
dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, ale aj so zreteľom na to, ako je maloleté dieťa
po mravnej a charakterovej stránke pripravené menovite výchovným pôsobením

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť),
a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy,
kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť (napr. počas prípravy na budúce
povolanie ) a podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci.

Odporca ukončil prípravu na svoje budúce povolanie formou denného štúdia na strednej škole maturitou
a dňa 05.9.2013 uzavrel pracovnú zmluvu, na základe ktorého bol prijatý do pracovného pomeru.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné
samostatne sa živiť. Kedy nastane takýto moment, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom
rozhodujúcimi faktormi sú vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať a podobne. Len
samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k
zániku vyživovacej povinnosti. Dôležitým faktorom je i to, či existuje reálna možnosť zamestnať sa vo
vyštudovanom odbore. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samostatne sa živiť vtedy, keď
je schopné zabezpečovať si svoje potreby.

V danom prípade boli splnené všetky podmienky na to, aby vyživovacia povinnosť otca naďalej trvala,
nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa sa naďalej študuje na vysokej škole,
dennou formou a teda sa stále pripravuje štúdiom na svoje povolanie.

Nie je dôvodnou námietka navrhovateľa, že odporkyňa študuje bakalárske štúdium a teda nemá nárok na
výživné. Pre trvanie vyživovacej povinnosti nie je dôležité, či ide o formu bakalárskeho, magisterského,
alebo inžinierskeho štúdia, ale skutočnosť, či ide o dennú, alebo externú formu štúdia. Skutočnosť, že
v danom prípade ide o dennú formu štúdia , bola na v konaní riadne preukázaná.

Návrh navrhovateľa bo, preto pre jeho nedôvodnosť zamietnutý.

Odporkyňa bola v konaní úspešná, avšak právo na náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej súd
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.