Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612203183
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612203183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Q. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, X., zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie
SNP 7, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 47, o určenie, že úver je
bezúročný s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 09.04.2013
č.k. 4C 101/2012 - 113 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur a žalovaný je povinný ju
zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že úver zo zmluvy zo dňa 25.11.2002 č. 5111522963 je
bezúročný. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet jeho právneho
zástupcu vo výške 466,62 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v závislosti od vykonaného dokazovania bolo
potrebné žalobe vyhovieť. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzavretia zmluvy s tým, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
neobsahuje úrok, v položke 28 odchýlka od základnej úrokovej sadzby je 0 %. Ďalej neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré v
hlave 6, článku 9 obsahuje text, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške
aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba
uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je vedená
v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Hlava 6 bod 9 čo do výšky úroku odkazuje na aktuálny sadzobník
poplatkov a odmien úverovej YES karty, z ktorého vyplýva základná úroková sadzba 2,41 % za mesiac.
Podľa súdu prvého stupňa úverová zmluva mala obsahovať výšku úroku - úrokovú sadzbu a tejto

skutočnosti zodpovedná aj ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Postup, ktorý
zvolil žalovaný v čase uzavretia zmluvy ako veriteľ, je ťažko pochopiteľný pre priemerného občana,
najmä orientáciu v hľadaní úrokovej sadzby, keď celý text je písaný drobným písmom, pričom pretrvávajú
ťaživé ekonomické situácie, ktoré nútia občanov ako spotrebiteľov uzatvárať zmluvy, ktorí prevažne pri
čítaní ani nepochopia, resp. túto vôbec nečítajú, zmluvu podpíšu a následky z toho plynúce sa objavia
neskôr pri splácaní dlhu. Žalovaný poukazoval na to, že v úverových zmluvných podmienkach, ktoré
sú súčasťou zmluvy, bol úrok spomínaným spôsobom uvedený. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pokiaľžalovaný ako veriteľ žiada úrok, tento musí uviesť priamo v zmluve, nie v listinách tvoriacich súčasť
zmluvy. S poukazom na uvedené tak žalobe vyhovel a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa §
142 os. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. Poukazuje na to, že zmluva o poskytnutí úveru
z 25.11.2002 obsahovala všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti, teda aj špecifikáciu úrokov a
poplatkov,apretonevidídôvodnaurčeniebezúročnostinapadnutéhoúveru.Vytýkasúduprvéhostupňa,
že rozhodnutie neodôvodnil žiadnym relevantným, jasným a zrozumiteľným spôsobom, a to pokiaľ ide

o dôvod akceptácie stanoviska žalovaného a zároveň jeho negácie. Poukazuje ďalej na to, že je rozdiel
medziúrokomaúrokovousadzbou,pretožeúrokjepríjemplynúcizkapitálu,jezákladnouformouvýnosu
z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého a túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi,
inak povedané je to odmena - cena plnenia za poskytnutie úveru. Úroková sadzba je úrok vyjadrený ako
percenta z požičiavaného kapitálu. Z kvalitatívneho hľadiska sa úrok javí ako rozdiel medzi vypožičanou
a vrátenou čiastkou peňazí. Meritkom pre stanovenie výšky úrokovej čiastky je úroková miera. V praxi

sa častejšie používa termín úroková sadzba vo vzťahu k jednotlivým úrokovým transakciám. V zákone č.
258/2001Z.z.súčinnosťouod01.01.2008jezavedenádoprávnehoporiadkuSRakopovinnánáležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročná úroková sadzba, pričom pojem úrok, tak ako bol stanovený do
31.12.2007 zostal v platnosti. Vtedy platný zákon nevyžadoval, aby zmluvy o spotrebiteľských úveroch
obsahovali ročnú úrokovú sadzbu, preto neuvedenie ročnej úrokovej sadzby nemôže mať za následok,

že poskytnutý úver sa bude posudzovať ako úver bez úroku a poplatkov. Pokiaľ ide o úrok z úveru,
žalobca si musel byť vedomí toho, že žalovaný bude požadovať za poskytnutý úver aj úrok, čo bolo
uvedené v hlave 6 § 1 úverových zmluvných podmienok. V sadzobníka poplatkov, ktorý je súčasťou
Metodickej príručky je presne špecifikovaná základná úroková sadzba a to 2,41 % mesačne. Žalobca bol
oboznámený s touto Metodickou príručkou a sadzobníkom poplatkov pri podpise napadnutej úverovej

zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom. V tejto súvislosti poukázal na obsah článku hlava 6 § 7 úverových
podmienok. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-453/10, z obsahu ktorého
plynie tiež dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a
nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správnyauplatnilsináhradutrovodvolaciehokonania.Nesúhlasístým,žezákonodarcaajponovelizácii
zákona o spotrebiteľských úveroch ponechal obsah pôvodného ustanovenia bez zmeny v platnosti, z
čoho má plynúť, že do 31.12.2007 nebolo potrebné pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzať
úrokovú sadzbu. Zmyslom zakotvenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h/ do zákona nebola skutočnosť, aby
poskytovateľ úveru už priamo v zmluve uvádzal výšku ním požadovaného úroku, nakoľko táto povinnosť

vyplývala z už dovtedy platného § 4 ods. 5 zákona. Zmyslom novelizovaného ustanovenia bolo, aby pre
uľahčenie porovnania spotrebiteľských úverov boli úrokové sadzby uvádzané „per annum“, teda ročne
a nie napr. za mesiac, čo by mohlo spotrebiteľovi výrazne skresliť ponuku pri výbere najvhodnejšieho
úveru. V súvislosti s tým, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nepostačuje uviesť iba úrok ako taký, ale
jeho výšku, dáva žalobca do pozornosti definíciu pojmov úrok a úroková sadzba, na ktorú uvádza sám

žalovaný na webovom sídle a ktorá sa v podstate nelíši od definície uvádzaných v iných ekonomických
slovníkoch. Úrok je peňažná odmena, ktorú platí klient veriteľovi za požičanie peňazí. Veľkosť úroku
je závislá na výške istiny, na výške úrokovej sadzby a na dobe trvania úveru. Úroková sadzba je cena
požičaných peňazí, obvykle vyjadrená v percentách za rok. Z toho vyplýva, že úrok predstavuje určitú
sumu peňazí, jej výšku, ktorú má dlžník zaplatiť veriteľovi za požičanie peňazí. V zmluve sa však nikde

táto suma nenachádza, iba v § 9 úverových podmienok žalovaný uvádza spôsob jej výpočtu, ktorý ďalej
odkazujenaSadzobníkpoplatkov,ktorýjesúčasťouMetodickejpríručky.Akbysaakceptovaltentonázor
žalovaného, že v zmluve by nebolo potrebné uvádzať výšku úroku , ale iba úrok ako taký, dospelo by
sa k situácii, že dodávateľ by mohol skrývať skutočnú výšku úroku vo svojich Všeobecných obchodných
podmienkach alebo iných dokumentoch zneužívajúc fakt, že si spotrebiteľ tieto ustanovenia nevšimne.

Zmyslom ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch bolo, aby úrok bol uvedený priamo
v zmluve, takpovediac na očiach a nie skrytý v úverových podmienkach a iných listinách dodávateľa,
ako napr. Sadzobník poplatkov. Žalovaný v zmluve zavádzajúco uvádza odchýlku od základnej úrokovej
sadzby, ktorá predstavuje 0 % a ktorá je uvedená väčším písmom ako ostatný text, čím u spotrebiteľa
navodzuje dojem, že ide o poskytnutie úveru s nulovou úrokovou sadzbou.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s
konaním ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je.

Súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne
správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú podklad vo vykonanom dokazovaní.

Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania uzatvorili dňa 25.11.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingovéhoúveruavydaníapoužívaníplatobnejkartyYES.Výškaúverovéhorámcabolaúčastníkmi
dohodnutá sumou 30.000,- Sk (995,82 Eur) a výška mesačnej splátky predstavovala 1.200,- Sk (39,84
Eur), odchýlka od základnej úrokovej sadzby je určená rozsahom 0 %.

Podľa hlavy 6 § 9 úverových podmienok, klient mal povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške
aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku.
Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na
prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov mala byť uvedená v
aktuálnom sadzobníku poplatkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 25.11.2002, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. c/, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom k 25.11.2002, nikto nesmie klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné, alebo prehnané

údaje, alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb, alebo úrovni nákupných
podmienok.

Pokiaľ ide o kategóriu úroku, je potrebné uviesť, že tento predstavuje peňažnú odmenu, ktorú platí
klient veriteľovi za požičanie finančných prostriedkov. Význam výšky úroku za poskytnutý úver súvisís jednoduchým orientovaním sa konkrétneho spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Je pritom
nesporné, že žalobca v danom prípade v úverovej zmluve výšku úroku za poskytnutý úver neuviedol.
Táto výška úroku nie je uvedená dokonca ani v úverových podmienkach spoločnosti žalobcu, konkrétne

v hlave 6 § 9, keď toto ustanovenie len odkazuje ďalej na Sadzobník poplatkov, ktorý má byť súčasťou
Metodickej príručky.

Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že v úverovej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi nie je ani
zmienka o požadovanom úroku, naopak žalovaný v zmluve, a to v časti podstatných náležitostí zmluvy,
ako odchýlku od základnej úrokovej sadzby uviedol rozsah 0 %. Ako vyplýva z článku 6 ods. 1 Smernice

Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách, podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu,
obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá,
alebo akýmkoľvek spôsobom vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu, alebo je spôsobilá uviesť
do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému alebo viacerým prvkom vymenovaným v
tomto článku, pričom v oboch prípadoch zapríčiňuje, alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Pokiaľ Všeobecné obchodné podmienky sa

majú stať súčasťou zmluvy, môže sa tak stať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky.
Ako už bolo uvádzané, výška úroku za poskytnutý úver, nie je uvedená ani v obchodných podmienkach
spoločnosti žalovaného, v tejto súvislosti žalovaný odkazoval na aktuálny sadzobník poplatkov, pričom
nebolozistené,žebystýmtožalobcaboloboznámenýažebysatentostalsúčasťouzmluvyoposkytnutí
úveru, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne uzavrel, že v zmluve o poskytnutí úveru, tak ako bola
medzi účastníkmi konania uzatvorená, absentuje údaj o výške úroku za poskytnutý úver, v dôsledku
čoho je potrebné považovať úver zo zmluvy zo dňa 25.11.2002 za bezúročný. V súlade s ustanovením
§ 80 písm. b/ O.s.p., žalobca ako účastník úverovej zmluvy má naliehavý právny záujem na určení
skutočnej výšky dlhu z takto uzatvoreného právneho vzťahu, a preto bol správny postup súdu prvého

stupňa, pokiaľ so zreteľom na tieto dôvody žalobe vyhovel.

Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania účastníkov, odvolací súd poukazujúc na uvedené
dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa §219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobca ako úspešný účastník tohto štádia konania má nárok na náhradu vzniknutých trov, ktoré

pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Právnym zástupcom žalobcu
bol poskytnutý úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného, keď toto vyjadrenie je
zo dňa 26.06.2013. Za tento úkon patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov odmena vo výške 60,07 Eur, ku ktorej sa pripočítava aj
tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhl.) v sume 7,81 Eur. Po pripočítaní 20 % DPH v sume 13,58

Eur, celková výška trov odvolacieho konania na strane žalobcu predstavuje 81,46 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.