Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/239/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211601
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5113211601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci navrhovateľa:

CD Constulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864
421, proti odporcovi: M. H., C. F. Z., Z. XXXX/XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 470 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 28. 3. 2013 návrh podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, ktorým sa domáhal vydania rozsudku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť zmenkovú
sumu 470 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne: zo sumy 470 eur od 31. 7. 2010 do zaplatenia, 6%
ročný úrok zo zmenkovej sumy 470 eur od 14. 10. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1,57 eur a
náhradytrovkonania.Návrhodôvodniltým,žejenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavil
odporca 7. 5. 2010 na zmenkovú sumu 470 eur, zaviazal sa k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne od 31. 7. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov o d vystavenia“. Zmenka bola vystavená 7. 5. 2010 na sumu 470 eur. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 7. 2013, č. konania 14Ncb/44/2013-27 súd určil, že
miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Liptovský Mikuláš. Právo voľby, na
ktorý súd podá navrhovateľ návrh patrí výlučne jemu. Môže sa preto obrátiť aj na iný, než miestne
príslušný súd, pričom účastník konania má právo nedostatok miestnej príslušnosti súdu namietať za
zákonom stanovených podmienok. V predmetnej veci ide o cezhraničný spor v zmysle čl. 3 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, žaloba bola podaná právnickou osobou
založenou podľa práva ČR s registrovaným sídlom v ČR, pričom uplatnená hodnota pohľadávky bez

úrokov, výdavkov a nákladov nepresahuje 2.000 eur.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vyzval navrhovateľa (tlačivo B), aby doplnil
skutkové tvrdenia na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená,
na základe akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol odporcovi záväzok,ktorý bol zabezpečený vystavenou zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej
časti.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu 13. 3. 2014

oznámil súdu, že návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplní. Uplatňuje si v konaní majetkové práva zo
zmenky a nie z pohľadávky. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych častí.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom spolu so žalobou bolo zistené, že vystaviteľ Q.. M. H., F. Z., Z.
XXXX/XX, zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava, sumu 470 eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 31. júla 2010, splatné: Pohotovosť, s.r.o.,

Bratislava, Pribinova 25, bez protestu, na plnenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia. Miesto
vystavenia zmenky Čadca, dátum vystavenia zmenky 7. mája 2010 na 470 eur (zmenková suma). Číslo
zmluvy 508500429.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/292/2011 bolo zistené, dňa
16. 3. 2011 podal na tunajší súd súdny exekútor návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti
povinnému Q.. M. H., C. F. Z., Z. XXXX/XX, na vymôženie sumy 470 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne zo sumy 470 eur od 31. 7. 2010 , zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 470
eur od 14. 10. 2010 do zaplatenia, trov konania, na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 30. 12. 2010, sp. zn. SR12971/10. Z rozhodcovského rozsudku bolo

zistené , že Q.. M. H. (odporcovi) bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi Pohotovosť, s.r.o.,
zmenkovú sumu vo výške 470 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 470 eur od 31. 7.
2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 470 eur od 14. 10. 2010 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Rozhodcovský súd zdôvodnil rozsudok tým, že účastníci konania zabezpečili
svoj iný záväzkový vzťah (zmluva o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 7. 5. 2010,

kde odporca vystupoval ako vystaviteľ, pričom si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového
vzťahu, čím sa stal dlh splatným. Podľa dohody vo vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vystavil vystaviteľ zmenku. Z dôvodu nesplnenia povinnosti
odporcu zaplatiť, veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo zmluvy o
úvere zo dňa 7. 5. 2010 bolo zistené, že Q.. M. H. uzavrel zmluvu č. 508500429 ako dlžník s veriteľom

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, na základe ktorej sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500 eur. Podľa všeobecných podmienok v zmysle čl. 14
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný. Uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, zo dňa 25. 5. 2011, č. k. 7Er/292/2011-14 exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. 8. 2011.

Podľa čl. 2 ods. 1, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez
ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek

úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo na nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 4 ods. 4, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Ak sa sú alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné

alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosťtlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom určené
doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodov 10, 13, 14 úvodnej časti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Na účely uľahčenia výpočtu hodnoty pohľadávky by sa nemali brať do úvahy žiadne úroky, výdavky a
náklady. To by nemalo mať vplyv na právomoc súdu alebo tribunálu prisúdiť ich vo svojom rozsudku ani

na vnútroštátne pravidlá výpočtu úrokov.

Pojmy„zjavneneopodstatnené“vkontextezamietnutiapohľadávkyaneprípustnévkontextezamietnutia
návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo byť písomné, pokiaľ súd alebo tribunál
nepovažuje za potrebné ústne pojednávanie, alebo ak o to nepožiada niektorá zo strán. Súd alebo

tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto
žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu:

Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa

riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku:

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto konania ide o drobný spor.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nákladov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jeho dôvodnosť. Navrhovateľ sa domáhal procesného
postupu podľa nariadenia komunitárneho práva, upravujúceho konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporov. Adekvátne tomu súd postupoval, aplikujúc osobitné ustanovenia pre európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporov a procesným právom SR, ako právom členského štátu, v ktorom

sa konanie vedie (čl. 19 Nariadenia). Podľa úvodných ustanovení Nariadenia európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporov malo zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj
náklady. Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, zníženie nákladov,
preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie,
ako primárny prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu

európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, na ochranu spotrebiteľa.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje, s poukazom na vyššie uvedené,
postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti
nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočné (jasné
alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,

poskytne navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o určené doplňujúce
informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup
súdu v prípade, ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil v rámci určenej lehoty,
a to tak, že súd návrh zamietne. V danom konaní súd tak učinil. Vychádzajúc z Nariadením preferovanej
zásady písomnosti konania, v súlade s vnútroštátnym právom (pojednávanie nie je potrebné nariaďovať

v drobných sporoch) súd bez pojednávania verejne vyhlásil rozsudok, keďže navrhovateľ tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky nedoplnil. Skutkové tvrdenia poskytnuté navrhovateľom boli nedostatočne
jasné, neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie, keďže vydanie
arbitrárneho rozhodnutia by bolo porušením právneho poriadku SR.

Navrhovateľ formálne preniesol zmenkové informácie do tlačiva návrhu a aj na výzvu súdu zdôraznil,

že si neuplatňuje akékoľvek iné majetkové právo, len právo zo zmenky a nie z pohľadávky. V zmysle
ústavnej zásady rovnosti strán v konaní, s poukazom na judikatúru vyšších súdov a Ústavného súdu
SR, nebolo možné v konaní vykonávať ďalšie dokazovanie, ale vec prejednať adekvátne návrhu
navrhovateľa (ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním
ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho nároku z iného dôvodu ako práva zo zmenky).Navrhovateľ predložil spolu s návrhom zmenku, z ktorej vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu
sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka (odporcu) zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmenkové
informácie, predovšetkým číslo zmluvy 508500429 korešpondujú s číslom zmluvy o úvere uzavretej

medzi odporcom ako dlžníkom a veriteľom Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, dňa 7. 5. 2010, ktorý záväzok podľa vyššie označeného Rozhodcovského súdu v exekučnom
konaní, bol zabezpečený zmenkou vystavenou 7. 5. 2010. Vzhľadom na uvedené, zamietnutím návrhu
nebol akceptovaný formalistický prístup navrhovateľa, ktorý odvodzoval svoj nárok výlučne z povahy
inštitútu uvedeného v návrhu (zmenka), keďže takýmto postupom navrhovateľa dochádza k zastieraniu

prvotného spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi.

Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k štátom Európskej únie má charakter medzinárodnej zmluvy
a má prednosť pred zákonmi. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú vnútroštátne súdy
povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov prameňov práva, ako
aj judikatúry Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu (priamy prameň práva). Ak inak použiteľná
norma vnútroštátneho práva pripúšťa výklad pre spotrebiteľa menej priaznivý, eurokonformným

výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc tak zabezpečenie vysokej úrovne
ochrany spotrebiteľov, podporu záujmov spotrebiteľov vrátane ich hospodárskych záujmov (napr.
Smernica 93/13/EHS článok 6 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, Smernica 2008/48/ES, bod 31, podľa ktorého

zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie,
aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré z nej vyplývajú, z účelu
právnej úpravy Smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez

toho, aby mohol vplývať na ich obsah). Podľa článku 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
93/13/EHS, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa Rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora v Luxemburgu Asturcom Telecomunicaciones C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo

skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editoriál a Salvat Editores, C-240/98
až C 20-44/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,

teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 smernice. Osobitne je potrebné poukázať na Uznesenie
Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16. 11. 2010, Pohotovosť, s.r.o., proti Iveta Kočkovská
C-76/10, ktorá obchodná spoločnosť bola označená aj na predmetnej zmenke ako veriteľ, v zmysle
ktorého je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať

za nekalú v zmysle článkov Smernice. V prípade kladnej odpovede je úlohou vnútroštátneho súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva. Právnická osoba označená
na predmetnej zmenke sa stala centrom pozornosti ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako
aj na úrovni príslušných orgánov Európskej únie. Podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých
boli vydávané exekučné tituly predstavujúce rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné

podmienky.

V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporov postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane
zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky
predkladádodávateľslužbybezmožnostikorekciespotrebiteľa)môžebyťkompenzovanýibapozitívnym

zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa, na
ktorých jednoznačne trval, nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu ex offo a skúmať
dodržanie právnych noriem spotrebiteľského práva s vyššie uvedeným cieľom. Súd bol povinný ex offo
posúdiť podmienky prípustnosti uplatneného nároku práve s ohľadom na odporcu ako spotrebiteľa. Ak
by súd v danom konaní vyhovel žalobe na základe predloženej zmenky, postupoval by rovnako ako

Rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie v exekučnom konaní bolo právoplatne súdom kvalifikované akorozhodnutie, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie (žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá). Legislatívne zmeny
noriem na ochranu spotrebiteľa (najmä zákon č. 102/2004 Z. z., zákon č. 106/2004 Z. z.), ukladajú

orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu a námietok
spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či žalovaný namieta, alebo nenamieta zmenkovoprávny vzťah je
bez právneho významu.

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu s poukazom na uvedené

nie je možné. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované (vo vzťahu
k spotrebiteľovi sa zakazuje splniť dlh zmenkou), s pripustením čiastočnej možnosti regulovanej
maximálnou výškou. Primárne tak bolo nevyhnutné zo strany navrhovateľa doplniť tvrdenia tak, aby
bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako
zabezpečovacieho inštitútu, čo navrhovateľ jednoznačne odmietol. Prelomeniu zásady zmenky ako
abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi nasvedčuje aj rozhodnutie Nemeckého

Najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965-II. Zaitschrift fűr das gesammte Handelsrecht und Wirtschaftrecht
191/62 Hamm. Ak Európsky súdny dvor v Luxembrugu (C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť
spotrebiteľom, o to skôr je daný povinný súdny prieskum postavenia spotrebiteľa, ak ide o samotného
dlžníka, ako je to v tomto prípade. Tým, že navrhovateľ napriek výzve súdu nedoplnil svoj návrh,
spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to

nepriamo vyplýva z predloženej zmenky a označenia jej prvotného zmenkového veriteľa Pohotovosť,
s.r.o., čím navrhovateľ znemožnil vykonať súdu ex offo súdu kontrolu zmluvných podmienok z hľadiska
ich prijateľnosti v spotrebiteľských zmluvách. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť
práv a povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov vyplýva aj z procesných pravidiel obsiahnutých
v Nariadení, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, stanovením

jednoznačného imperatívu, a to zamietnutím návrhu (nariadenie neupravuje možnosť zamietnutia
návrhu). Ďalšie vyzývanie a nútenie navhovateľa k produkovaniu skutkových tvrdení, umožňujúcich mu
byť úspešný, by bolo porušením komunitárneho práva a zásady kontradiktórnosti konania. Aj konanie
z nízkou hodnotou sporov je konaním sporovým, v ktorej má navrhovateľ povinnosť tvrdenia ako
aj dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia má vždy za následok zamietavé rozhodnutie

súdu. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky navrhovateľa, resp. pátrať, z čoho tieto nároky
pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013).

Snaha navrhovateľa o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je
v danom prípade v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej

ako aj úrovni európskeho práva. Neumožňuje ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a
prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, ako aj prípadné porušenie zákona spotrebiteľskej zmluve,
na základe ktorej zmenka vznikla. Zmluvné dojednanie v čl. 14 všeobecných obchodných podmienok k
úverovejzmluve,podľaktoréhozmenkovásumabudepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, je v rozpore s ust. § 4 ods.

6 Zákona č. 258/2001 Z. z. Umožňuje v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, jej obsah a
konkrétne znenie nebolo tak so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Zmluvné dojednanie preto môže
predstavovať neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú zo zákona považované

za neplatné. Nemožno prihliadať ani neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok
0,25% denne, t. j. 91,25% ročne. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru by tak bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon, konkrétne vyššie citované normy
na ochranu spotrebiteľa, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi
v konaní neúspešnému. Keďže odporca si náhradu trov konania nevyplýval, ako ani trovy konania
odporcovi nevyplývali z obsahu spisu, súd rozhodol tak, že odporcovi sa nepriznáva náhrada trov
konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.