Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200110
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. Y., J. XX, B.
H., zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, Makovického 7, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za
účasti: Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Zdráhal,
advokát, Nad plážou 16/A, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
23961/2013/D622-SV/z.69204/Pek zo dňa 20.11.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

A/ Dôvody žaloby

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného (odboru štátnej stavebnej správy) č. 23961/2013/B622-SV/z.69204/Pek zo dňa
20.11.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, č. ObÚ-NR-ONBP2-2013/0090-018 zo dňa

22.07.2013 vo veci vyvlastnenia pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu v prospech navrhovateľa vyvlastnenia - Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
(ďalej len NDS) vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) v spojení s §
17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný
zákon), § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby
diaľnicaciestpremotorovévozidlávzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonč.129/1996Z.z.)a§9a

ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 669/2007 Z.z.), pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice -
Tekovské Nemce“, na ktorú bolo Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydané stavebné
povolenie č. 118542/2008-2331/z. 56559 dňa 10.12.2008 (právoplatné dňa 30.12.2008). Finančnú
náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu na vyvlastňovaných pozemkoch parc. XXXX/XXX, XXXX/
XX a XXXX/XXX v k.ú. O. F. obvodný úrad určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe

znaleckého posudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 vypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku A., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností.Žalobca v úvode žaloby poukázal na to, že v skutkovo totožnej veci Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č.k. 6S 96/2013-36 zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.
07535/2013/B622-SÚ/r. 02422/Pek zo dňa 19.03.2013 o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemkom v

k.ú. Čierne Kľačany za účelom realizácie vyššie uvedenej rýchlostnej komunikácie. Svoje námietky voči
napadnutému rozhodnutiu odôvodnil nasledovne:

I.
Právo na spravodlivé konanie

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nerešpektuje požiadavku na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a je nepostačujúce, tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom
konaní.

II.

Nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na uzatvorenie dohody v zákonom stanovenej
lehote

Žalobca tvrdil, že vyvlastniť možno až po tom, ako vlastník odmietol dohodu, ktorej predmetom musí byť
aj odplata za prevod vlastníckeho práva k požadovaným pozemkom minimálne vo výške ceny určenej

podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona. Toto ustanovenie však podľa žalobcu nie je možné vykladať
tak, ako to urobil žalovaný, teda že keď žalobca neakceptoval cenu navrhovateľa vyvlastnenia, došlo k
preukázaniu nemožnosti získania vlastníckeho práva dohodou. Žalobca tvrdil, že od počiatku deklaroval
záujem na doriešení majetkoprávneho vyporiadania dotknutých pozemkov cestou dohody a mal za to,
že bolo vecou strán nájsť spoločný konsenzus týkajúci sa výšky odplaty. Ten však nie je možný, pokiaľ

druhá strana trvá na ňou predložených podmienkach. Tvrdenie navrhovateľa vyvlastnenia, že išlo o
neprimerané nároky účastníkov, sú podľa názoru žalobcu nedôvodné a neakceptovateľné.

Žalobca ďalej tvrdil, že zákonná podmienka podania návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva tiež
predpokladá, že pokus získania vlastníckeho práva nie je možný aj iným spôsobom. Uviedol, že v

čase podania návrhu na vyvlastnenie bol podielovým spoluvlastníkom dotknutých pozemkov a preto
iný spôsob získania vlastníckeho práva znamená podľa jeho názoru aj postup podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zriadenie vecného
bremena, resp. uzatvorenie nájomnej zmluvy, nakoľko takéto postupy nie sú stavebným zákonom
vylúčené.

III.
Nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyvlastnenie a nepreukázanie vlastníckeho
práva v čase podania návrhu na kolaudačné konanie

Žalobca už v priebehu správneho konania tvrdil, že do zahájenie ústneho pojednávania nemal
možnosť overiť si oprávnenie splnomocnenca na podanie návrhu na vyvlastnenie v mene a v
zastúpení splnomocniteľa. Splnomocnenie tvoriace súčasť administratívneho spisu bolo časovo
obmedzené, pretože „... platí do skončenia platnosti mandátnej zmluvy č. 2/280/2010. Po uplynutí
doby platnosti plnomocenstva nie je splnomocnenec oprávnený uskutočňovať žiadne právne úkony v

mene splnomocniteľa podľa tohto plnomocenstva“. Žalobca tvrdil, že predmetné splnomocnenie zaniklo
momentom podania návrhu na kolaudačné konanie, ktorý bol podaný dňa 12.08.2011 a to bez ohľadu
na fakt, že na základe uvedeného návrhu došlo k vydaniu rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby.
Nasledujúci deň po dni podania návrhu na kolaudačné konanie teda zaniklo oprávnenie splnomocnenca
na konanie za splnomocniteľa vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov.

S poukazom na § 5 zákona č. 669/2007 Z.z. žalobca trval na tom, že posledným dňom preukázania
vlastníckeho práva k pozemkom bol dátum podania návrhu na kolaudačné konanie dňa 12.08.2011, i
keď správny orgán rozhodol o predčasnom užívaní stavby.

IV.
Neexistencia predmetu vyvlastneniaŽalobca uviedol, že predmetom vyvlastnenia podľa výpisu z listu vlastníctva sú pozemky vedené
ako ostatné plochy zaradené pod číselným kódom 37, podľa ktorého ide o pozemok, na ktorom
sú skaly, svahy, roklina, výmole a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Pôvodne išlo o ornú

pôdu, ktorá je v súčasnosti zastavaná rýchlostnou cestou odovzdanou do predčasného užívania.
Predmet vyvlastnenia musí byť podľa žalobcu zrozumiteľne a jasne definovaný a musí byť totožný
so skutkovým stavom. Vyvlastnením nie je možné dodatočne majetkoprávne vysporiadavať pozemky,
ktoré sú zastavané, nakoľko v zmysle zákona možno vyvlastniť iba do budúcna, teda „pre stavbu“ a
nie do minulosti „pod stavbou“. Názor žalovaného, že „zákon nerozlišuje stav pozemkov zastavaných

a nezastavaných stavbou, pre účely ktorej sa vyvlastňuje a rozhodujúcim momentom je existencia
právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej pred 26.07.2011“, je podľa
názoru žalobcu nesprávny.

V.
Neexistencia zákonného podkladu pre vyvlastnenie

V tejto súvislosti žalobca poukázal najmä na nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 19/09 vo veci nesúladu
niektorých ustanovení zákona č. 669/2007 Z.z. s Ústavou SR, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval
nesúlad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ slov „alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“, § 2 ods. 2
písm. a/ slov „inak doklady“ a § 2 ods. 2 písm. a/ prvého a druhého bodu uvedeného zákona s čl. 20 ods.

1, 2 a 4 Ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V súvislosti s obsahom uvedeného nálezu je podľa žalobcu nutné vykladať aj prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 01.03.2012 v § 9a zákona č. 669/2007 Z.z. S poukazom na § 9a ods.
3 uvedeného zákona žalobca tvrdil, že zákonnou povinnosťou navrhovateľa vyvlastnenia bolo získať
vlastnícke právo k pozemku dohodou do termínu 28.02.2013 a až uplynutím tejto zákonnej lehoty, teda

najskôrdňom01.03.2013,moholstavebníkpodaťnávrhnavyvlastnenie.Tým,ževdanomprípadepodal
stavebník návrh na vyvlastnenie pred uplynutím uvedenej zákonnej lehoty, nesplnil zákonom stanovenú
podmienku pre podanie návrhu na vyvlastnenie a konanie ako také bolo potrebné zastaviť.

Žalobca ďalej tvrdil, že nakoľko stavebník nezískal práva k pozemkom v zákonnej lehote do 28.02.2013,

nemôže podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona, nakoľko tento pripúšťa vyvlastnenie
iba pre budúcu stavbu, to znamená do budúcna a nie vyvlastnenie za účelom majetkoprávneho
vysporiadania pod stavbou, teda do minulosti. Aj keď prechodné ustanovenia § 9a zákona č. 669/2007
Z.z. síce rieši existenciu stavebných povolení vydaných pred účinnosťou novely zákona, nevytvára však
priestor pre dodatočné vyvlastnenie. Žalobca poukázal na účel uvedeného zákona, ktorým je úprava

postupu správnych orgánov v územnom a stavebnom konaní na prípravu stavieb a ciest pre motorové
vozidlá a nie majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod existujúcu stavbu, ktorá bola na podklade
návrhu na kolaudáciu daná už aj do predčasného užívania.

VI.

Verejný záujem

Verejný záujem ako miestne a časovo premenný stav sa podľa žalobcu musí zo strany orgánu, ktorý
uskutočňuje vyvlastnenie, posudzovať v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a čase a je výsledkom
správnej úvahy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 96/2013 (str. 6) a

tvrdil, že nie je možné stotožňovať predmet a účel vyvlastnenia s verejným záujmom, teda že ak je
v podanom návrhu identifikovaný niektorý so zákonných účelov vyvlastnenia, má súčasne správny
orgán za preukázanú existenciu verejného záujmu. Povinnosťou správneho orgánu je podľa žalobcu
najskôr preskúmať, či účel, na ktorý sa mal vyvlastniť, je vymedzený zákonným ustanovením a následne
či naozaj existuje verejný záujem ako základ samotného vyvlastnenia. Bez skúmania tejto zákonnej

podmienky nie je možné rozhodnúť vo veci vyvlastnenia. Žalobca citoval z judikatúry ESLP (Sporrong
a Lonnrőth proti Švédsku, 1982) tvrdiac, že vo vyvlastňovacom konaní je potrebné skúmať splnenie
podmienky proporcionality zásahov do vlastníckeho práva a spravodlivej rovnováhy medzi záujmami
spoločnosti a záujmami jednotlivca.

Žalobca uviedol, že v zmysle projektu pre výstavbu rýchlostnej komunikácie boli pôvodne navrhované
dve trasy, ktoré sa napokon nerealizovali. Až v dôsledku neúspechu uvedených dvoch variant pristúpil
navrhovateľ vyvlastnenia k tretiemu variantu, ktorý je podľa žalobcu finančne najdrahší, s najväčšími
zásahmi do životného prostredia. O tomto variante bolo na viac rozhodnuté až v rámci územnéhokonania, bez zákonných podkladov, bez spätnej väzby príslušných verejno-právnych orgánov, ako aj
samotnej verejnosti a preto tento variant nemôže napĺňať znaky verejného záujmu. Splnenie ústavnej
podmienky pre preukázanie verejného záujmu sa podľa žalobcu musí skúmať aj vo vzťahu k finančnému

dopadu na verejnosť, nakoľko samotná realizácia stavby je uskutočňovaná formou PPP projektu.

VII.
Rozsah vyvlastnenia

Žalobca uviedol, že vyvlastnenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu (1/8) je uskutočňované v rozsahu
záberu rýchlostnej komunikácie, bez ochranných pásiem, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej

komunikácie a sú súčasťou predmetu vyvlastnenia. Stavba „R1 Beladice - Tekovské Nemce“ v k.ú.
O. F. je umiestnená priamo cez stred pozemkov, v dôsledku čoho vznikli parcely, ktoré sú od seba
trvalo oddelené líniovou hranicou v podobe rýchlostnej cesty R1 a ktoré vrátane ochranných pásiem
napĺňajú zákonnú podmienku neprimeraného užívania zostatkových parciel v zmysle § 110 ods. 3 veta
druhá stavebného zákona, pričom pred výstavbou tvorili predmetné pozemky jeden celok o rozlohe

21.781 m2. V zmysle uvedeného ustanovenia stavebného zákona ak vlastník požiada o vyvlastnenie
aj zostatkových parciel, stačí iba preukázanie, že výstavbou nastane stav, ktorý vyvolá obmedzenie
užívacieho práva účastníka; inak je stavebný úrad podľa žalobcu povinný tejto žiadosti vyhovieť.

VIII.

Primeraná náhrada za vyvlastnenie a nezákonnosť postupu pri jej stanovení znaleckým posudkom.

Pri vyvlastnení ako výnimočnom spôsobe zásahu do vlastníckeho práva musia byť splnené ústavné
podmienky (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) korešpondujúce s čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, medzi ktoré patrí aj stanovenie včasnej a spravodlivej náhrady

za vyvlastnenie. Na účely stavebného zákona sa určenie primeranosti náhrady odvíja od trhovej ceny
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite. Podľa žalobcu nie je akceptovateľné, aby správny orgán vychádzal z neaktuálneho znaleckého
posudku vypracovaného k 27.04.2012 na základe žiadosti navrhovateľa vyvlastnenia a už vôbec nie je
zákonom dovolené použitie metódy polohovej diferenciácie, ktorú v danom prípade použil znalec, ktorý

v znaleckom posudku uviedol, že výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonať,
pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal k dispozícii podklady pre porovnávanie. Primeranú náhradu
preto podľa názoru žalobcu nie je možné stotožňovať s ponúknutou odplatou stanovenou znaleckým
posudkom č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012, ktorá bola ponúknutá v rámci predložených návrhov na
uzatvorenie kúpnych zmlúv a ktorá bola aj súčasťou oznámenia o zahájení vyvlastňovacieho konania.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na absenciu splnomocňovacieho ustanovenia stavebného zákona,
ktoré by oprávňovalo určiť primeranú náhradu za odňatie vlastníctva podľa vyhlášky 492/2004 Z.z., ktorá
upravuje stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, ktorú je možné dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci konajú s patričnou informovanosťou i
opatrnosťouaspredpokladom,žecenaniejeovplyvnenáneprimeranoupohnútkou,čovdanomprípade

nie je podľa žalobcu splnené. Žalobca poukázal na to, že v procese vyvlastňovania viackrát namietal
určenie primeranej náhrady s poukazom na medzinárodný charakter stavby a teda aj na aplikáciu
medzinárodných štandardov. Mal za to, že vo svete platí stavebná axióma, že z celkovej investície
(100%) ide na kúpu pozemkov 20% a do stavby na pozemkoch 80%. V prípade pripravovaných úsekov
obchvatu D4 a cesty R7 sa vláda približuje k uvedenej axióme, čo však neplatí v prípade komunikácie

R1, kde z priemerných nákladov 76 mil. eur na jeden kilometer je na kúpu pozemkov určených cca 0,33
% z celkovej investície.

Žalobca uviedol, že už v pôvodnom zastavenom vyvlastňovacom konaní bola správnemu orgánu
predložená kúpna zmluva zo dňa 23.06.2011 uzatvorená priamo účastníkmi, ktorí porovnateľný

pozemok predali za 20 eur/m2. Na konci roka 2013 účastníci predali ornú pôdu v Zlatých Moravciach
(spádováoblasť)za50eur/m2.Tvrdenieznalcatýkajúcesaneexistenciepodkladov(kúpnychzmlúv)pre
postup v zmysle stavebného zákona (uplatnenie porovnávacej metódy) je preto podľa žalobcu účelové
a nezákonné.IX.
Existencia právoplatne rozhodnutej veci

Na záver žalobca poukázal na to, že ten istý správny orgán v tej istej veci vydal právoplatné
rozhodnutie č. KSÚNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012, ktorým zamietol návrh na vyvlastnenie.
Nakoľko predmetom opätovného vyvlastňovacieho konania je ten istý skutkový stav, existuje tu podľa
žalobcu prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

B/ Stanovisko žalovaného

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri
rozhodovaní vo veci vyvlastnenia podielového spoluvlastníctva žalobcu k pozemkom parc. č. XXXX/

XXX, XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. O. F. v prospech navrhovateľa vyvlastnenia (NDS) vychádzal
z právoplatného územného rozhodnutia č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007 vydaného na líniovú
stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“, ako aj stavebného povolenia č.
118542/2008-2331/z.56559 zo dňa 10.12.2008. Zohľadnil fakt, že stavebník v rámci stavebného konania
nepreukázalvlastníckeprávokpredmetnýmpozemkomvrozsahuuvedenomvovýrokuprvostupňového

vyvlastňovacieho rozhodnutia a pri jeho vydaní postupoval v súlade s § 9a ods. 3, 4 zákona č. 669/2007
Z.z.

Uviedol ďalej, že nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov posúdil obvodný úrad
na základe geometrického plánu č. 31628826-76/2008 zo dňa 26.05.2008 vyhotoveného spoločnosťou

Geopoz, s.r.o. Banská Bystrica a pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie zohľadnil v súlade s
§ 111 ods. 2 stavebného zákona trhovú cenu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 47/2012
zo dňa 27.04.2012 vypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku Ing. Petrom H., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.
Bezvýslednosť dohody preukázal navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní v súlade s § 112

ods. 4 stavebného zákona doručenkou k písomnej výzve na uzavretie dohody o prevode vlastníctva
predmetného majetku spolu s návrhom kúpnej zmluvy. Po neúspešnom pokuse o získanie vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam dohodou podal navrhovateľ vyvlastnenia na obvodný úrad návrh na
vyvlastnenie dňa 14.01.2013, ktorý doplnil dňa 27.02.2013.

K jednotlivým žalobným dôvodom žalovaný uviedol:

I.

V rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími

námietkami žalobcu, ktoré sú prakticky totožné s dôvodmi žaloby. Právo na spravodlivé konanie podľa
názoru žalovaného odňaté žalobcovi nebolo.

II.

Stavebný zákon v ustanovení § 112 ods. 4 stanovuje, akým spôsobom sa preukazuje bezvýslednosť
dohody, t.j. doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody. Spochybnenie tohto zákonom
stanoveného spôsobu preukázania bezvýslednosti dohody zo strany žalobcu je podľa žalovaného
neakceptovateľné.

III.

Podľa názoru žalovaného preskúmavanie platnosti mandátnej zmluvy uzavretej podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, priloženej k návrhu na vyvlastnenie, nie je v kompetencii správneho
orgánu. Žalovaný poukázal na § 17 ods. 3 veta druhá správneho poriadku, podľa ktorého možno

v nepochybných prípadoch dokonca od preukázania zastúpenia plnomocenstvom upustiť. Tvrdil, že
v danom prípade sa jednalo nielen o nepochybný prípad, ale v konaní bolo riadne preukázané
písomným plnomocenstvom splnomocnenie zástupcu na zastupovanie navrhovateľa vyvlastnenia vo
vyvlastňovacom konaní. K argumentácii žalobcu ohľadom zastúpenia v súvislosti s kolaudačnýmkonaním žalovaný uviedol, že kolaudačné konanie nemá súvis s vyvlastňovacím konaním a preto sa
k nemu nevyjadruje.

IV.

V náleze Ústavného súdu SR zn. PL.ÚS 19/09 zo dňa 26.01.2011 neboli podľa žalovaného stanovené
žiadne prechodné ustanovenia, ktorými by sa doriešilo dokončenie správnych konaní vedených podľa
stavebného zákona a začatých predo dňom 26.07.2011 podľa dovtedajšej právnej úpravy. Preto bol

zákonom č. 70/2012 Z.z. účinným od 01.03.2012 novelizovaný zákon č. 669/2007 Z.z., ktorý rieši
usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom pod stavbami, na ktoré už bolo vydané stavebné povolenie.
Ide o pozemky, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné právo pred vydaním stavebného
povolenia, čo umožňovala v tom čase platná právna úprava. Žalovaný uviedol, že z ustanovení § 9a ods.
3, 4, 5 novelizovaného zákona č. 669/2007 Z.z. vyplýva, že stavebník sa má pokúsiť dosiahnuť prechod
vlastníckeho práva prednostne formou dohody; pokiaľ však jeho ponuka na uzavretie dohody nie je

akceptovaná vlastníkom nehnuteľnosti, je možné vlastnícke právo k pozemkom vo verejnom záujme
vyvlastniť, pričom stavebník je povinný vlastnícke vzťahy vysporiadať najneskôr do podania návrhu na
začatie kolaudačného konania.

K tvrdeniu žalobu, že predmet vyvlastnenia nezodpovedá skutočnému stavu, žalovaný uviedol, že návrh

navyvlastneniemusíobsahovaťokreminéhoajvýpiszkatastranehnuteľností,pričomvzmysle§70ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z. sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. V
danom prípade navrhovateľ vyvlastnenia predložil takúto listinu, ktorú získal z príslušnej správy katastra.
Podľa žalovaného stavba síce reálne existuje, ale je užívaná iba na základe povolenia na predčasné
užívanie. V rámci návrhu na vyvlastnenie predmetných pozemkov boli tieto ako predmet vyvlastnenia

navrhovateľom správne vyšpecifikované.

V. a VI.

Verejný záujem ako podmienka vyvlastnenia je podľa žalovaného daný určením konkrétneho druhu a

účelu stavby alebo opatrenia, na ktoré sa využije vyvlastňovaný pozemok alebo stavba, ktorý je natoľko
významnýadôležitýprerozvojSlovenskejrepubliky,žejedefinovanýaustanovenýosobitnýmzákonom.
Vzájomnú previazanosť účelu a samotného verejného záujmu vyjadruje skutočnosť, že verejný záujem
možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka. Verejný
záujem sa teda musí posudzovať len v konkrétnej situácii, vo vzťahu ku konkrétnemu druhu stavby

alebo opatreniu, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Žalovaný poukázal na § 108 ods. 2 písm. f/
stavebného zákona a uviedol, že len na stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré sú uvedené v
prílohách zákona č. 129/1996 Z.z. a č. 669/2007 Z.z. je možné aplikovať osobitný postup oproti postupu
pri vyvlastnení, ktorý je upravený v stavebnom zákone, a len tieto stavby diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá zákonodarca z dôvodu ich dôležitosti a významu označil ako stavby, na účel ktorých je možné

vo verejnom záujme vyvlastniť. Obvodný úrad podľa žalovaného skúmal existenciu verejného záujmu
na vyvlastnení predmetných pozemkov v súlade s § 110 ods. 2 stavebného zákona a to vo vzťahu k
citovanými zákonmi vymedzenému účelu, pričom tiež zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu
bolo vydané územné rozhodnutie a bol tak preukázaný súlad stavby s cieľmi a zámermi územného
plánovania.

VII.

K tvrdeniu žalobcu, že vyvlastnenie len častí pôvodných pozemkov znehodnocuje ich zostatkové diely
žalovaný uviedol, že z údajov uvedených vo Výkaze výmer ku geometrickému plánu zo dňa 26.05.2008

vyplýva, že zostávajúce časti pozemkov po vyvlastnení ich častí tvoria v priemere cca 78% ich pôvodnej
výmery, čo vo vzťahu k vyvlastňovaním výmerám nie je možné považovať za zostatkové výmery.
Vyvlastnením preto nedôjde k obmedzeniu možnosti užívania zostávajúcich častí týchto pozemkov,
ktoré môžu byť aj naďalej bez obmedzení využívané na ich doterajší poľnohospodársky účel. To podľa
žalovaného platí aj s ohľadom na skutočnosť, že časti týchto pozemkov sú súčasťou ochranného pásma

predmetnej rýchlostnej cesty. V prípade, že by bolo vyvlastnené viac ako je nevyhnutné, došlo by podľa
žalovaného k porušeniu ústavného princípu vyvlastňovania, ako aj k porušeniu § 110 ods. 3 stavebného
zákona, podľa ktorých sa môže vyvlastnenie uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.VIII.

K námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranosti navrhnutej náhrady za vyvlastnenie žalovaný uviedol,

že obvodný úrad postupoval v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona. Poukázal na to, že pokiaľ
účastník konania nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v zmysle § 8 ods. 3
zákona č. 129/1996 Z.z. odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Obvodný úrad v danom
prípade postupoval podľa tohto ustanovenia a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na
súd bez prerušenia vyvlastňovacieho konania. Toto platí výlučne len pre stavby diaľnic a rýchlostných

ciest konkretizovaných v prílohách č. 1 a 2 zákona č. 129/1996 Z.z., medzi ktoré patrí aj stavba „R1
Beladice-TekovskéNemce“,prektorúbolivyvlastňovanépozemkyvspoluvlastníctvežalobcu.Žalovaný
zaujal názor, že správne orgány zo zákona nie sú oprávnené skúmať primeranosť náhrady určenú
znalcom v znaleckom posudku, resp. ju a priori spochybňovať len na základe názoru vyvlastňovaného,
ktorý navyše na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz (napr. iný znalecký
posudok vypracovaný iným znalcom). Žalovaný ďalej poukázal na metódy stanovenia všeobecnej

hodnoty majetku upravené vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. a uviedol, že za použitie ktorejkoľvek metódy je
zodpovedný výlučne znalec a správny orgán nie je oprávnený toto spochybňovať, či skúmať správnosť
výpočtu náhrady. Použitím ktorejkoľvek z uvedených metód, ktorých presné postupy a východiskové
tabuľky podkladov pre stanovenie všeobecnej hodnoty sú podrobne rozpracované v prílohe č. 3 vyhlášky
č. 492/2004 Z.z., znalec stanoví všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je znaleckým odhadom ich

najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, t.j. stanoviť trhovú cenu v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona. Všeobecná hodnota
nehnuteľností je teda ekvivalentom trhovej ceny ku dňu ohodnotenia nehnuteľnosti.

IX.

K námietke právoplatného rozhodnutia v tej istej veci žalovaný uviedol, že v čase konania a vydania
rozhodnutia č. KSÚNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012 vo veci vyvlastnenia predmetných pozemkov
platili iné legislatívne podmienky, než v čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 14.01.2013,
ktorým sa začalo nové konanie na základe nového návrhu podaného za účinnosti novely zákona

č. 669/2007 Z.z. vykonanej zákonom č. 70/2012 Z.z.. Účelom tejto právnej úpravy bolo práve
majetkoprávne dousporiadať prípady stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré bolo vydané stavebné
povolenie podľa predpisov účinných do 26.07.2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom, na ktorých sú uskutočnené.

Z uvedených dôvodov žalovaný trval na tom, že správne orgány oboch stupňov sa v predmetnom konaní
a rozhodovaní dôsledne riadili platnými zákonmi. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Účastníksprávnehoisúdnehokonaniaanavrhovateľvyvlastnenia-NDSvosvojompísomnomvyjadrení

k obsahu žaloby zaujal k jednotlivým žalobným dôvodom podobné stanovisko ako žalovaný. Takisto
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

C/ Skutkový stav

Z obsahu administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že líniová stavba
„Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“ bola právoplatne umiestnená rozhodnutím obce O.
F. ako príslušného stavebného úradu č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007. Dňa 30.12.2008 nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie ministerstva č. 118542/2008-2331/Z. 56559 zo dňa 10.12.2008, ktorým bola

stavebníkovi (NDS) povolená realizácia stavby stavebným povolením. V rámci stavebného konania
stavebník v súlade s vtedy platným právom nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom určeným na
zastavanie povoľovanou stavbou.

Bývalý Krajský stavebný úrad v Nitre rozhodnutím č. KSÚNR-2011-17-008 zo dňa 07.07.2011 vyvlastnil

spoluvlastnícke podiely žalobcu a ďalších spoluvlastníkov k pozemkom KN-C č. XXXX/XXX, KN-C č.
XXXX/XXX a KN-C č. XXXX/XXX pre účely stavby „K. cesta R1 L. - V. X.“. Toto rozhodnutie bolo
rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 27265/2011/SVBP-66360/To
zo dňa 10.12.2011 zrušené. Uverejnením nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 v Zbierkezákonov dňa 26.07.2011 stratili vyššie citované ustanovenia zákona č. 669/2007 Z.z. účinnosť pre ich
nesúlad s Ústavou SR a s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

S poukazom na uvedený nález Ústavného súdu SR vydal Krajský stavebný úrad v Nitre dňa 15.02.2012
rozhodnutie č. KSÚNR - 2012-183-002, ktorým zamietol návrh NDS na vyvlastnenie spoluvlastníckych
práv žalobcu a ďalších spoluvlastníkov k vyššie uvedeným pozemkom pre účely uskutočnenia
predmetnej stavby, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem spomenutého nálezu poukázal na

to, že postup umožnený zákonom č. 669/2007 Z.z. nezabezpečil správnu časovú postupnosť krokov,
nakoľko došlo k zámene poradia úkonov v procese prípravy a realizácie stavby (stavebného konania,
vyvlastňovacieho konania, realizácie stavby a kolaudačného rozhodnutia). Uviedol, že z dikcie § 108
stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebný zákon vymedzil použitie inštitútu vyvlastnenia
tak, že je ho možné využiť výlučne pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení, teda v štádiu, kedy
stavebníkmusípreukázaťvlastníckeprávoaleboinéprávokpozemkupotrebnéprezískaniestavebného

povolenia na stavbu podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona. Vzhľadom na to, že predmetná stavba je na
pozemkoch navrhovaných na vyvlastnenie už zrealizovaná, rozhodol stavebný úrad o zamietnutí návrhu
na vyvlastnenie.

Listom zo dňa 04.09.2012, doručeným žalobcovi dňa 18.09.2012, vyzvalo Ministerstvo dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja SR žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa pripojeného návrhu,
ktorého predmetom bol prevod vlastníctva spoluvlastníckeho podielu žalobcu k vyššie označeným
pozemkom v k.ú. Čierne Kľačany, na ktorých je vybudované teleso cesty a súvisiace objekty v súlade
s geometrickým plánom č. 31628826-76/2008 na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemku a
odňatie z poľnohospodárskej pôdy a zmenu druhu pozemku pre stavbu predmetnej rýchlostnej cesty,

vyhotoveným spoločnosťou Geopoz, s.r.o. Banská Bystrica a úradne overeným Správou katastra Zlaté
Moravce dňa 02.07.2008 pod číslom 286/08. Všeobecná hodnota pozemkov bola určená sumou 6,43
eur/m2 na základe znaleckého posudku A., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľnosti, vypracovaného ku dňu 27.04.2012 na žiadosť stavebníka. V zmysle § 6 zákona č.
669/2007 Z.z. bola žalobcovi ponúknutá náhrada vo výške 1,2 násobku uvedenej hodnoty, teda vo

výške 7,716 eur/m2 (spolu 4 551,48 eur). Vo výzve bol žalobca poučený, že ak v lehote 15 dní od
dňa doručenia výzvy nebude reagovať, bude sa predpokladať, že dohodu o uzatvorení kúpnej zmluvy
odmieta. Žalobca v písomnej reakcii na výzvu uviedol, že spoluvlastníci dotknutých pozemkov od
počiatku deklarovali záujem o majetkoprávne vysporiadanie, avšak za podmienky uzatvorenia zmlúv na
pozemky v celosti a za cenu, ktorú prezentovali v predchádzajúcich podaniach, ktorá bude zodpovedať

trhovej hodnote pozemkov v uvedenej lokalite. Ministerstvo v následnej replike žalobcovi oznámilo,
že návrh na uzavretie kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa kúpnej ceny je konečný, pričom navrhovaná
kúpna cena je porovnateľná s cenou, za ktorú doteraz bol, resp. stále je realizovaný celý rad prevodov
porovnateľných pozemkov v k.ú. Čierne F. a kopíruje stav na trhu s porovnateľnými pozemkami v
dotknutom území, vrátane susediacich pozemkov.

Dňa 18.01.2013 doručila NDS Obvodnému úradu Nitra návrh na vyvlastnenie pozemkov v k.ú. Čierne
F., ktorý sa týkal aj spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo veľkosti 1/8 na vyššie uvedených pozemkoch,
pre účely predmetnej cestnej stavby. Listom zo dňa 07.03.2013 oznámil správny orgán začatie
vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.05.2013.

Žalobca podal voči vyvlastneniu námietky aj písomne, navrhoval návrh na vyvlastnenie zamietnuť.

Rozhodnutím č. ObÚ-NR-OVBP2-2013/00090-018 zo dňa 22.07.2013 Obvodný úrad Nitra na základe
výsledku vyvlastňovacieho konania vyvlastnil spoluvlastnícke právo žalobcu k vyššie uvedeným
pozemkom vo verejnom záujme pre predmetnú cestnú stavbu, za náhradu vo výške 3 792,90 eur. Proti

tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody sa prakticky zhodujú s vyššie opísanými
dôvodmi žaloby.

Rozhodnutím č. 23961/2013/B622-SV/z 69204/Pek zo dňa 20.11.2013 žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu Nitra zo dňa 22.07.2013 potvrdil z dôvodov uvedených v

písomnom vyjadrení k obsahu žaloby.

D/ Aplikovaná právna úpravaPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke

práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").

Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a
správudiaľníc,ciestamiestnychkomunikáciívrátanezriadeniaichochrannýchpásiempodľaosobitných
predpisov.

Podľa § 108 ods. 3 veta prvá stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v
odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno

dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa ods. 2 vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a
zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa
vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného
plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa ods. 3 vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v
nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo

odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa
obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať
zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol
užívaťlensneprimeranýmiťažkosťami,rozšírisavyvlastnenieajnazostávajúcučasť,pokiaľotovlastník
alebo iný oprávnený požiada.

Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa ods. 2 ak sa
náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej
ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje
cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej

kvalite.

Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej
písomnejvýzvynauzavretiedohodyobsahujúcoupožiadavkužiadateľa,dôvodypožadovanéhoprevodu
práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a

upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a
stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú

všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 správny orgán v
konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na
vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky,
ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. Podľa ods. 3 ak v konaní nedôjde
medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení

určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z. ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov
účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je

stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže,
že pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo
uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona.
Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do
podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania

diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku
ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané. Podľa ods. 4 na účely podľa odseku 3 možno
vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné
povolenie vydané pred 26. júlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke
právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.

D/ Právne závery súdu

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) napadnuté rozhodnutie i

konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
potrebnézamietnuť,pretožepreskúmavanérozhodnutieipostupžalovanéhobolizhľadiskavymedzenia
žaloby v medziach zákona.

Krajský súd považuje za potrebné na úvod zvýrazniť, že zriadením stavby rýchlostnej komunikácie

„R1 Beladice - Tekovské Nemce“ na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu štát závažným spôsobom
zasiahol do vlastníckych oprávnení žalobcu, pretože bez jeho predchádzajúceho súhlasu a bez
akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu k pozemkom tieto zastaval prakticky neodstrániteľnou stavbou.
Uvedený zásah bol umožnený a z formálneho hľadiska právne dovolený zákonom č. 669/2007 Z.z.,
ktorého niektoré ustanovenia boli neskôr nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 19/09 vyhlásené za

nesúladné s článkom 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po nadobudnutí účinnosti tohto nálezu bola s účinnosťou
od 01.03.2012 prijatá novela zákona č. 669/2007 Z.z., ktorá vo vyššie citovaných prechodných
ustanoveniach upravila postup pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré
boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred

26.07.2011 (pred nálezom). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či proces vyvlastnenia
uskutočnený po prijatí uvedenej novely v prípade žalobcu prebehol v súlade s platnou právnou úpravou.

Vo všeobecnosti platí, že správny súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy zásadne len v medziach žaloby, to znamená z hľadiska tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil

v žalobe. Týmito dôvodmi je pri uplatňovaní svojej preskúmavanej právomoci viazaný, nemôže ich
rozširovať ani modifikovať. K prípadnému zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.
2 písm. a/ - e/, ods. 3 O.s.p. teda môžu viesť len tie dôvody jeho nezákonnosti, ktoré uviedol žalobca
v žalobe a súčasne len za predpokladu, že namietané rozpory rozhodnutia správneho orgánu alebo
postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, žalobcu ukracujú na jeho subjektívnych právach. To platí aj v

prípade, že by správny súd videl rozpor preskúmavaného rozhodnutia so zákonom z iných ako v žalobe
vymedzených dôvodov.

K jednotlivým žalobným dôvodom zaujal krajský súd nasledovné stanovisko:

Ad I.

Krajský súd je toho názoru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými
odvolacími námietkami žalobcu, svoj názor na zistený skutkový stav i spôsob aplikácie použitých
právnych noriem zdôvodnil a vysvetlil spôsobom, ktorý bol v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 správneho

poriadku a zároveň poskytol správnemu súdu dostatočný priestor pre preskúmanie rozhodnutí a postupu
správnychorgánovobochstupňovzhľadiskadôvodovvymedzenýchvžalobe.Nakoľkožalobcavžalobe
neuviedol, s ktorou jeho námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, čím mal podľa žaloby porušiť
právo žalobcu na spravodlivé konanie, nemohol ani súd okrem uvedených všeobecných konštatovanípodrobnejšie argumentovať k otázke namietanej nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí v dôsledku
ich tvrdeného nedostatočného odôvodnenia. Súd len dodáva, že také odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, ktoré je v rozpore s predstavami a záujmami žalobcu, nemôže byť len z tohto dôvodu

považované za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ dáva odpovede na všetky relevantné
otázky, ktoré boli pri rozhodovaní vo veci vzaté do úvahy.

Ad II.

Citovaná právna úprava jednoznačne priorizuje v súvislosti so získavaním práv k pozemkom
potrebným na uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme uzavretie dohody pred vyvlastnením. Proces
preukazovania bezvýslednosti dohody je podľa stavebného zákona prísne formalizovaný - ukladá
žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzavretie dohody so stanovenými náležitosťami
(vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného
bremena,návrhodplatynajmenej vovýškeurčenejpodľa§111ods.2stavebnéhozákonaaupozornenie

na následky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa považuje za bezvýsledný, ak vlastník
do 15 dní od doručenia výzvy dohodu výslovne odmietne alebo v uvedenej lehote na výzvu nereaguje.
Rovnako striktný je aj spôsob zisťovania všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných pozemkov pre účely
vyčíslenia primeranej náhrady za vyvlastnenie (ďalej v bode VIII).

V prejednávanej veci vyvlastňovací orgán zákonom stanovený postup pred vydaním rozhodnutia
dodržal, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu vyvlastňovaných pozemkov,
doručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu na
vyvlastňovanom majetku so všetkými predpísanými náležitosťami a po odmietnutí návrhu a podmienok
v ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam cestou vyvlastnenia.

V postupe správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedošlo v preskúmavaných
súvislostiach k žiadnemu rozporu so zákonom. Možno konštatovať, že pri rešpektovaní požiadavky
zákonnosti nemal navrhovateľ vyvlastnenia s ohľadom na vypracovaný znalecký odhad hodnoty
diaľničného pozemku prakticky žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadom výšky
odplaty za získanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával žalobca.

Pokiaľ ide o iné spôsoby naplnenia cieľa vyvlastnenia, na ktorých nevyužitie sa zrejme žalobca snažil
v žalobe poukázať (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k diaľničnému pozemku,
zriadenie vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto podľa názoru súdu neprichádzali
do úvahy, nakoľko pre daný typ stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva k zastavaným

pozemkom, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie prostriedkami verejného práva, ktoré sú zákonom
predvídané a podrobne regulované. Právny režim zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
resp. vyporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú primárne inštitútmi
súkromného práva. Ich použitie by bolo za daných skutkových a právnych okolností neúčelné a na
viac aj tieto inštitúty (rovnako ako pri vyvlastnení) predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán

alebo vyporiadanie rozhodnutím súdu na základe ceny vyporiadavaného majetku zistenej znaleckým
posudkom vypracovaným podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.

Ad III.

Námietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie NDS na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval
krajský súd za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Slovenská republika
konajúca v zastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR splnomocnila NDS
aj na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu
a následne NDS v rozsahu udeleného poverenia ďalej splnomocnila svojim zastupovaním advokáta

JUDr. Petra Zdráhala. Obe plnomocenstvá boli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej
zmluvy č. 2/280/2010 zo dňa 04.01.2010, čo malo podľa žalobcu nastať dňom 12.08.2011, kedy mal
byť podaný návrh na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe, ktorá bola uvedená do prevádzky na
základe rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby.

Z uvedenej mandátnej zmluvy podľa názoru súdu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie rozsahu
či trvania oprávnení splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom
konaní. Obsah administratívneho spisu taktiež nezakladá akúkoľvek pochybnosť o oprávnení NDS, či
jej ustanoveného právneho zástupcu, podať návrh na vyvlastnenie a ďalej v tomto konaní zastupovaťsplnomocniteľa. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní nebol povinný z úradnej povinnosti skúmať
platnosť vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia kolaudačného konania k predmetnej
líniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o tom, či zástupca navrhovateľa vyvlastnenia

skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného vo vyvlastňovacom konaní. V postupe správneho orgánu v
súvislosti so zastúpením navrhovateľa vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preto súd nevidel
akúkoľvek vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

Ad IV.

Predmet vyvlastnenia tvorili pozemky odčlenené overeným geometrickým plánom, ktoré boli podľa
výpisu z katastra nehnuteľností ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania v katastri zapísané ako
ostatné plochy. Vyvlastňovací orgán mohol z hľadiska identifikácie predmetu vyvlastnenia vychádzať
len z toho stavu, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností a to aj napriek tomu, že vyvlastňované
pozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou komunikáciou

zhotovenou na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej
pred 26.07.2011 a dokonca uvedenou do predčasného užívania. Súd si je plne vedomý v právnom
štáte nežiaducej výnimočnosti danej situácie, keď sa vyvlastňujú pozemky už fakticky zastavené
stavbou uvedenou do užívania. Faktom však zostáva, že z hľadiska druhového určenia budú predmetné
pozemky zapísané do katastra nehnuteľností ako zastavané až potom, keď sa predmetná líniová

stavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k
už zastavaným pozemkom, čomu má slúžiť práve vyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu
stanoveného v § 9a novelizovaného zákona č. 669/2007 Z.z..

V súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade medzi identifikáciou predmetu vyvlastnenia vo vydaných

vyvlastňovacích rozhodnutiach a skutočným stavom považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že
žalobca v žalobe neuvádza, ako sa táto konkrétna skutočnosť premietla do jeho právneho postavenia
a akým spôsobom bol v tejto súvislosti ukrátený na svojich právach. Práve tvrdenie o ukrátení žalobcu
na jeho subjektívnych právach tvrdeným rozporom postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu
so zákonom je zákonnou podmienkou pre uplatnenie preskúmavacej právomoci súdu v správnom

súdnictve.

Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že štát v súlade s v tom čase platným právom zastaval
neskôr vyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného stavebného
povolenia, nemôže byť vo vyvlastňovacom konaní vzatá do úvahy ako faktor, ktorý mohol mať vplyv

pre zvýšenie alebo zníženie hodnoty vyvlastňovaných pozemkov. Až kolaudačné rozhodnutie spolu
s geometrickým plánom môžu byť tými právnymi skutočnosťami, na základe ktorých príslušný orgán
správy katastra v záznamovom konaní zmení druh predmetných pozemkov z ostatných plôch na
zastavané plochy.

Ad V.

Ústavný súd sa vo vyššie uvedenom náleze vyjadril predovšetkým k neústavnosti tzv. nepriameho
vyvlastnenia, teda právneho režimu umožňujúceho realizáciu výstavby trvalej stavby bez
hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorého preukázanie bolo odložené až na okamih kolaudácie stavby.

Novela zákona č. 669/2007 Z.z. prijatá po nadobudnutí účinnosti uvedeného nálezu ústavného súdu (§
9atohtozákona)vytvárazákonnýpodkladprevysporiadanievlastníctvakpozemkompodtýmistavbami,
ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných
pred 26.07.2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaným
cestnými stavbami dohodou najneskôr do 28.02.2013 s tým, že ak zostane pokus stavebníka o získanie

týchto práv dohodou bezvýsledný, alebo ak stavebník tieto práva v stanovenej lehote z akéhokoľvek
dôvodu nezíska, musí podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Uvedený právny režim
teda umožňuje aj dodatočné vyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných cestnými stavbami. To
platí aj napriek skutočnosti, že primárnym účelom zákona č. 669/2007 Z.z. je úprava postupu správnych
orgánov v územnom stavebnom konaní pri príprave stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Iné

riešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného trvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane
a štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby, pokiaľ nedôjde k dohode medzi oboma stranami,
prakticky neprichádza do úvahy.Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesplnení zákonom stanovenej podmienky pre podanie
návrhu na vyvlastnenie tým, že stavebník podal tento návrh predo dňom 28.02.2013, teda predčasne.
Je totiž nepochybné, že stavebník urobil zákonom predpokladaný pokus o odkúpenie spoluvlastníckeho

podielu žalobcu na predmetných pozemkoch, ktorý zostal bezvýsledný. Žalobca síce deklaroval ochotu
sa dohodnúť, avšak len na predaji 100% pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované
pozemky odčlenené a za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu všeobecnú cenu týchto pozemkov určenú
znaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedený postoj žalobcu k prípadnej dohode so stavebníkom podľa
názoru súdu nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 669/2003 Z.z. podať návrh na

vyvlastnenie. Z uvedeného zákona nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný predo dňom 28.02.2013
nemalo prihliadať, či dokonca že by sa malo konanie začaté na základe takéhoto návrhu zastaviť.
Zákon ukladá stavebníkovi pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody
musí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku. Pokiaľ bol teda pokus o dohodu urobený v dobe od
nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy do 28.02.2013 a takýto pokus zostal z akýchkoľvek
dôvodov bezvýsledný, bol stavebník legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie.

Súd považuje za potrebné podotknúť, že aj pri akceptovaní takého výkladu zákona, že predo dňom
01.03.2013 nemohol stavebník za žiadnych okolností podať návrh na vyvlastnenie pozemkov, splnil
by takýto predčasne podaný návrh požiadavky zákona dňom 01.03.2013 a bolo by potrebné o ňom
meritórne rozhodnúť.

Ad VI.

Pri posudzovaní otázky verejného záujmu na vyvlastnení vychádzal správny orgán zo zákona č.
669/2007 Z.z., ktorý stanovuje zoznam stavieb, na ktorý sa vzťahujú jednorazové mimoriadne opatrenia;

verejný záujem na realizácii predmetnej stavby teda vyplýval priamo z uvedeného zákona, ktorý je
vo vzťahu ku stavebnému zákonu osobitným predpisom majúcim prednosť pred všeobecnou úpravou
vyvlastnenia v stavebnom zákone.

Uvedený prístup je nutné považovať za rozporný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pretože

„... ak je daný expropriačný titul - výstavba diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo
verejnom záujem...“ (bod 55 nálezu Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 19/09).

Krajský súd súhlasí so žalobcom, že nie je možné zamieňať predmet a účel vyvlastnenia s verejným
záujmom. Verejný záujem na vyvlastnení pozemkov pre účely výstavby diaľnic a rýchlostných

komunikácií sa v zmysle stavebného zákona preukazuje vo vyvlastňovacom konaní. Skúmanie
existencie verejného záujmu by malo dať odpoveď na otázku, či všeobecný záujem na uskutočnení
stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti verejnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym
záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušenom užívaní. O tom, či je daný
verejný záujem na vyvlastnení pre potreby určitej stavby, teda nemôže rozhodovať zákonodarca, ale

vyvlastňovací orgán v rámci vyvlastňovacieho konania, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
V tomto zmysle sa senát stotožnil s názorom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 6S 96/2013, ktorá
sa týkala vyvlastnenia pozemkov iného vlastníka pre potreby tej istej stavby, že „verejný záujem je
predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu vyvlastňovacieho konania na základe zváženia
najrôznejších partikulárnych záujmov“. Neosvojil si však záver rozsudku v uvedenej veci, z ktorého

vyplýva, že nedostatočné individuálne skúmanie verejného záujmu by malo byť dôvodom pre zrušenie
vyvlastňovacieho rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Senát krajského súdu je toho názoru, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov pre
potreby daného úseku rýchlostnej komunikácie ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula z podkladov

zhromaždených vyvlastňovacím správnym orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom
pomenovaný a zdôvodnený a nemožno poprieť, že sa čiastočne prekrýva s účelom výstavby rýchlostnej
komunikácie,ktorýboldefinovanýrozhodnutímoumiestnenípredmetnejstavby.Týmbolopredovšetkým
prepojenie Bratislavy so stredným Slovenskom, vyriešenie problematickej dopravy na danom úseku a
zníženie alarmujúcej nehodovosti. Podľa názoru súdu pokiaľ existuje verejný záujem na diaľničnom

dopravnom prepojení Bratislavy s Banskou Bystricou rýchlostnou komunikáciou, ktorá potenciálne
prináša vyššiu dopravnú bezpečnosť, mnohostranný rozvoj stredoslovenského regiónu, vytvára
predpoklady pre prílev investícií a vznik nových pracovných príležitostí, potom je daný verejný záujem
na vyvlastnení pozemkov zastavaných predmetnou rýchlostnou komunikáciou.Je faktom, že správne orgány oboch stupňov sa otázke verejného záujmu z naznačených hľadísk v
potrebnej miere nevenovali a napadnuté rozhodnutie je z tohto pohľadu nedostatočne odôvodnené.

Krajský súd je však toho názoru, že zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na
ďalšie konanie, v ktorom by len doplnil odôvodnenie rozhodnutia v uvedenom smere, by bolo neúčelné,
pretože by viedlo len k formálnemu zopakovaniu konania a neprinieslo by v otázke existencie verejného
záujmu na vyvlastnení žiadnu zmenu.

Senát je tiež toho názoru, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný záujem na vyvlastnení
vo väzbe na možné alternatívy trasovania rýchlostnej komunikácie. Súdu totiž neprináleží v súvislosti
so skúmaním verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov viesť polemiku o tom, ktorá z do úvahy
prichádzajúcich variant trasy komunikácie R1 sa mala realizovať, prípadne aké by boli dopady ostatných
variant trasovania na štátny rozpočet. Rozhodnutia v týchto otázkach patria do kompetencií orgánov
vládnej moci. Pri posudzovaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery

o tom, či realizácia predmetnej cestnej stavby je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v
záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný záujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do
individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy na pokojnom užívaní majetku. Súd je toho názoru,
že o existencii verejného záujmu na vyvlastnení spoluvlastníckeho podielu žalobcu na pozemkoch
zastavaných cestnou stavbou niet žiadnych relevantných pochybností.

Ad VII.

Z citovanej ústavnej i zákonnej úpravy vyplýva, že vyvlastnenie pozemkov pre účely verejno-
prospešných stavieb vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je zásadne možné len v nevyhnutnej

miere a v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný zákon umožňuje
výnimku z uvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti
pozemku a vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku, alebo
len s neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku,
pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

V prejednávanej veci boli geometrickým plánom odčlenené a novovytvorené pozemky tvoriace predmet
vyvlastňovacieho konania o celkovej výmere 4 719 m2, pričom zostávajúca výmera pôvodných
pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu, z ktorých vznikli vyvlastňované parcely, predstavuje výmeru 17
062 m2. Je faktom, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne

v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely. Tento
fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel, napr. skomplikovať prístup
minimálne na jednu z dvoch častí rozdelených pozemkov. Žalobca však v priebehu vyvlastňovacieho
konania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol užívať vôbec alebo len s
neprimeranýmiťažkosťami.Bezuvedeniakonkrétnychdôvodovnavrholvyvlastniťcelézvyšnépozemky,

ktoré zostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania.

Krajský súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod pre rozšírenie
vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú vyvlastňované pozemky, nakoľko v rámci
vyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako spoluvlastník zostávajúcej výmery (78%)

z pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na poľnohospodárske či iné účely, prípadne
že by bolo ich užívanie neprimerane sťažené.

Na dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na
cestné ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie (§ 1 ods.

3, 4 zák. č. 135/1961 Zb.). V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť,
ktorá by mohla ohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna úprava ochranných pásiem
však nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely. Z
uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia rozsahu vyvlastnenia boli postup
správnych orgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona.

Ad VIII.Vo vyvlastňovacom konaní sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť podľa stavebného zákona
určuje vo výške zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom, pričom trhovou cenou
nehnuteľnosti sa rozumie cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom

istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Za pravdivé je možné považovať tvrdenie žalobcu, že stavebný
zákon neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by sa pri zisťovaní trhovej ceny
vyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom malo postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Treba však zároveň konštatovať, že podľa uvedenej vyhlášky sa
postupuje vždy v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku (vrátane nehnuteľností)

na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomoci (§ 1 ods. 2 cit. vyhl.), pričom za všeobecnú
hodnotu majetku sa považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase (§ 2
písm. g/ cit. vyhl.). Žiaden iný právny predpis, na základe ktorého by mohol znalec určiť trhovú cenu
vyvlastňovaných nehnuteľností, neprichádza do úvahy.

Vo vyvlastňovacom konaní vedenom podľa stavebného zákona a subsidiárne podľa správneho poriadku
zhromažďuje podklady rozhodnutia navrhovateľ vyvlastnenia, ktorý ich predkladá správnemu orgánu a
preukazuje nimi skutočnosti dôležité pre konanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z takýchto podkladov je
aj znalecký posudok na určenie ceny vyvlastňovaných nehnuteľností. Skutočnosť, že v prejednávanej
veci bol znalecký posudok znalca Ing. Petra Martišíka vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľa

vyvlastnenia, nediskvalifikuje takýto doklad z podkladov rozhodnutia, nakoľko znalec zapísaný v
zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR je nezávislou osobou, ktorá je povinná
vykonávať odbornú znaleckú činnosť riadne a v súlade s právnymi predpismi, pričom za porušenie
povinností pri výkone znaleckej činnosti zodpovedá ministerstvu; dokonca za vedome nepravdivý
znalecký posudok možno znalca trestne stíhať. Znalca môže pre potreby konania ustanoviť aj správny

orgán a poveriť ho vypracovaním znaleckého posudku, ak je to potrebné pre odborné posúdenie
skutočností dôležitých pre rozhodnutie, napr. ak bol znalecký posudok predložený účastníkom konania
hodnoverne spochybnený iným relevantným dôkazom - iným znaleckým posudkom alebo stanoviskom
odborne spôsobilej osoby.

Pokiaľ ide o zisťovanie všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných nehnuteľností, túto je v zmysle
vyhlášky č. 492/2004 Z.z. možné určiť zásadne buď porovnávacou metódou, alebo metódou polohovej
diferenciácie (výnosová metóda v predmetnej veci neprichádzala do úvahy), ktoré by obe mali viesť
k podobnému výsledku, pričom výber metódy je na znalcovi. Súdny znalec Ing. Peter Martišík
pri vypracovávaní znaleckého posudku v predmetnej veci použil metódu polohovej diferenciácie,

nakoľko nemal k dispozícii porovnávací materiál, ktorý by tvorili najmä zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľného majetku v k.ú. Čierne Kľačany v porovnateľnom čase. Znalecký posudok i jeho závery sú
podľa názoru súdu konzistentné, posudku nemožno vytknúť vnútornú rozpornosť či nelogickosť, ktoré
by spochybňovali vyvodené závery. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali
na nesprávnosť či neaktuálnosť záverov znalca, napr. potvrdenie obce Čierne Kľačany o cenách

pri nedávnych prevodoch vlastníctva porovnateľných pozemkov, stanoviská realitných kancelárií a
podobne. V konaní nevyšlo najavo nič, čo by podporilo tvrdenia žalobcu, že vyvlastňované pozemky
majú vyššiu cenu, ako ju určil znalec. Za takýto dôkaz nemožno považovať zmluvy o prevode vlastníctva
pozemkov v k.ú. Zlaté Moravce či v iných lokalitách, na ktoré sa odvolával žalobca, nakoľko tieto doklady
nemajú pre daný účel žiadnu dôkaznú hodnotu. Preto tvrdenie žalobcu, že za vyvlastnený majetok mu

nebola poskytnutá spravodlivá náhrada, považoval súd za subjektívne a nepodložené a je toho názoru,
že v procese vyvlastňovania je potrebné v zmysle zákona postupovať podľa exaktných podkladov a to
aj so zreteľom na skutočnosť, že proces vyvlastňovania pre potreby rýchlostnej komunikácie sa týka
mnohých vlastníkov pozemkov.

Postup pri zisťovaní trhovej ceny vyvlastňovaných nehnuteľností bol podľa názoru súdu v súlade so
zákonom. Pokiaľ mal žalobca za to, že určená náhrada za vyvlastnenie jeho spoluvlastníckeho podielu
nezodpovedá trhovej cene, mohol sa obrátiť s požiadavkou na vyššiu náhradu na príslušný súd (§ 8
ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z.).

Ad IX.

Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci, ktorú malo
tvoriť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č.: KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012,ktorým bol návrh NDS na vyvlastnenie tých istých pozemkov totožných vlastníkov a pre rovnakú stavbu
právoplatne zamietnutý. Je pravdou, že právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci bráni tomu, aby sa
o tej istej veci konalo a rozhodovalo znova. Totožnosť veci však nie je daná len okruhom účastníkov

konaniaajehopredmetom,aleajdôvodmi,oktorýchsarozhodovalo.SpomenutérozhodnutieKrajského
stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 sa síce týkalo vyvlastnenia spoluvlastníckeho podielu
žalobcu na tých istých pozemkoch a pre tú istú stavbu, avšak skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ
vyvlastnenia odôvodnil svoj návrh, sa zmenili. Bol totiž vykonaný nový pokus o dohodu so žalobcom
na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu a žalobcovi bola tiež ponúknutá vyššia kúpna cena.

Identita veci bola tiež narušená zmenou právnej úpravy, nakoľko posledný návrh NDS na vyvlastnenie
bol opretý o novelizované znenie zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 9a), ktoré nanovo upravilo postup
pri majetkoprávnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod realizovanou cestnou stavbou. Uvedené
zmeny skutkového a právneho stavu odlišujú posledné vyvlastňovacie konanie od skoršieho konania
ukončeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 a preto uvedené
rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú by bolo potrebné vyvlastňovacie konanie

zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku).

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány
v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery

aj náležite odôvodnili. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia,
postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nebolo priznané právo na
náhradu trov konania, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému ani pribratému účastníkovi

vkonaníopreskúmaniezákonnostiprávoplatnéhorozhodnutiaorgánuverenejsprávytotoprávonepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.