Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205702
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113205702.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: X./. H. D., B.. X.X.XXXX,

X./. Y. D., B.G.. XX.X.XXXX, X./. Ľ. D., B.. XX.X.XXXX, P. X. W. XXX, W., všetci práv. zast.: Ochrana
spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, práv. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom, so sídlom Nemcovej 22, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej č. 41, Košice zo
dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C 2963/2012, 2C 2962/2012 a 2C 3019/2012,

návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo1/2012 pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.
zn. IIÚS 382/2013, Rvp5052/2012 zamieta,

žalovaný jepovinnýzaplatiťžalobcomv1.a3.radespoločneanerozdielnetrovykonaniapozostávajúce
z iných trov konania vo výške 3,80 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. až 3. rade žalobou doručenou súdu dňa 27. 02. 2013 domáhali zrušenia rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/3019/2012, sp .zn.: 2C/2962/2012 a sp.

zn.: 2C/2963/2012 zo dňa 19. 01. 2012 ako dokladu jeho vykonateľnosti s poukazom n neplatnosť
rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach a v osobitných zmluvných
dojednaniach v uzatvorených poistných zmluvách.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaním oboznámením rozhodcovských spisov 2 C 3019/2012, 2 C 2962/2012,

2 C 2963/2012 poistnými zmluvami, všeobecnými podmienkami, vyjadrením žalovaného ako aj ďalším
spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobcom v 1. rade dňa 29. 04. 2008 poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorá
zanikla 30. 06. 2009 na základe oznámenia žalovaného zo dňa 18. 05. 2009 v dôsledku neplatenia
poistného.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 41,16 Eur s príslušenstvom a návrhom
na splátkový kalendár zo dňa 02. 01. 2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach, uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 41,16 Eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovanéhovynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. bodu 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

RozsudkomArbitrážnehosúduvKošiciachpodsp.zn.2C3019/2012zodňa19.01.2012bolažalobcovi
v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
276,- Eur doručeného žalobcovi v 1. rade dňa 01. 02. 2013.

Žalovaný uzatvoril so žalobcom v 2. rade dňa 20. 06. 2007 poistnú zmluvu číslo 4376900097, ktorá bola

zrušená na základe oznámenia žalovaného zo dňa 17. 08. 2009 k 31. 12. 2008 z dôvodu neplatenia
poistného.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 168,40 Eur s príslušenstvom a návrhom
na splátkový kalendár zo dňa 02. 01. 2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 168,40 Eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného

vynaloženým na uzatvorenie poistnej zmluvy konkrétnej v zmysle článku XVII. bodu 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom Rozhodcovského arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2 C 2962/2012 zo dňa 19.
01. 2012 bola žalobcovi v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 168,40 Eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur doručeného žalobcovi v 2. rade dňa 07. 02. 2013.

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou v 3. rade dňa 30. 07. 2007 poistnú zmluvu číslo 4376900105, ktorá
zanikla k 31. 03. 2011 na základe žiadosti žalobkyni v 3. rade o zrušenie poistnej zmluvy.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 229,15 Eur s príslušenstvom a návrhom
na splátkový kalendár zo dňa 02. 01. 2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach, uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 229,15 Eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného
vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. bodu 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp.

zn. 2 C 2963/2012 zo dňa 19. 01. 2012 bola žalobkyni v 3. rade uložená povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu 229,15 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur, doručeného žalobkyni v 3. rade
dňa 08. 02. 2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne, aby
všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce
vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV v

časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení poukázali na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky boli dojednané
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých v uvedenom prípade a v

uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku tak, ako
to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Poukázali na konštantnú judikatúru NS SR, najmä na
rozhodnutie 6 Cdo 1/2010 v zmysle ktorého dojednania rozhodcovských doložiek spotrebiteľských úvah
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a sú považované za neprijateľné.

Napriek tomu, že podpísali osobitné zmluvné dojednania poistnej zmluvy obsahom ktorých bola
rozhodcovská doložka, túto nemožno považovať za individuálne dojednanú, nakoľko je aj súčasťou v
časti XV. všeobecných poistných podmienok. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená,
že by si žalobcovia sami niečo v poistnej zmluve vyjednali a druhá strana, teda žalovaný by to prijal. V

tomto prípade však k takému dojednaniu nedošlo.Išlo o využitie tzv. štandardnej formulárovej zmluvy a samotný žalovaný vo svojom žalobnom návrhu v
arbitrážnom konaní opakovanie zdôrazňuje, že časť XV. všeobecných poistných podmienok je súčasťou
poistenia a teda nemôže ísť o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky.

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom. Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti s
námietkou prípadného nepodania žalobného návrhu v prekluzívnej lehote, nakoľko v samotnej žalobe
absentuje uvedené právne významnej skutočnosti žalobného návrhu, t. j. deň, kedy bol žalobkyni

rozhodcovskýrozsudokdoručenývzhľadomna30-dňovúzákonnúlehotunapodaniepredmetnejžaloby.

Súčasne v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniesol námietku prednosti
kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, preto je namieste podľa
návrhu žalovaného zastaviť konanie o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konania z dôvodu,
že prejednávanie sporov si žalobkyňa a žalovaný dojednali rozhodcovskou doložkou.

Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku dojednanú v článku XV vo všeobecných poistných podmienkach ako
aj osobitných dojednaniach číslo 01/2007 poukázal na to, že žalobcovia mali možnosť spolu s podpisom
poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné
dojednania číslo 01/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijali alebo neprijali ustanovenie

XV. všeobecných poistných podmienok a prijatím či neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol dotknutý
ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka bola vysvetlená žalobcom sprostredkovateľom poistenia
ktorým bola v danom prípade daná H., a preto žalovaný považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do

poistného vzťahu so žalobcami ako informovanými spotrebiteľmi. Právny záver žalobcov o nedodržaní
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky neobstojí a je neudržateľný. Aj u žalobcov ako
spotrebiteľov je nutné vyžadovať primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za ich právne jednanie, t.j.
i za uzatváranie zmlúv a za preberanie svojich záväzkov a v tomto konaní žalovaný túto vedomosť
spotrebiteľov o dobrovoľnom pristúpení rozhodcovskej doložky je bez pochybností vie preukázať.

Na podporu svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré skutkovo v
obdobnej právnej veci v rámci vykonávacieho konania posúdili rozhodcovskú doložku oprávneného za
nepochybne individuálne dojednanú, konkrétne uznesenie KS PO pod sp. zn. 10 CoE 48/2011, KS v
Banskej Bystrici 17 CoE 209/2012 a KS PO pod sp. zn. 10 CoE 51/2011.

Zároveň poukázal na to, že z dôvodu neplatenia poistného u žalobcu v 1. rade na základe oznámenia
žalovaného zo dňa 18. 05. 2009 došlo k zániku poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX dňom 30. 06. 2009
s nedoplatkom poistného vo výške 22,52 Eur.

Na základe neplatenia poistného žalobcom v 2. rade za 2 poistné obdobia došlo k zrušeniu poistnej
zmluvy XXXXXXXXXX dňom 21. 06. 2009 a na základe žiadosti žalobkyne v 3. rade o zrušenie poistnej
zmluvy číslo XXXXXXXXXX došlo k zániku poistenia dňom 31. 03. 2011.

Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné ale osobitná pohľadávka vo

výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzatvorenie poistnej
zmluvy v súlade s článkom XVII. 7a všeobecných poistných podmienok. Existenciu pohľadávku
uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej
vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné, či iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú
výzvu.Príslušnéustanovenievšeobecnýchpoistnýchpodmienoktotižpresnevymedzujemomentvzniku

pohľadávku a o podstate a výške pohľadávky boli žalobcovia ako klienti upovedomení finančným
agentom.

Pri zániku poistenia žalovaný zaslal poistníkovi oznámenie o zániku poistenia obsahujúce bilanciu
poistenia. Vzhľadom na to, že predmetom rozhodcovského konania, ktorého sa toto stanovisko

žalovaného dotýka, nebola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo zaplatenie poistného, ale
samotná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku
poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke.Žalovaný zároveň vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že súd prijal do súdneho
konania vadný žalobný návrh, ktorý v zastúpení žalobcom podala a podpísala JUDr. Solárová, ktorá
navrhovateľmi nebola splnomocnená a legitímna na jeho podanie. V čase podania žalobného návrhu

bol štatutárnym zástupcom občianskeho združenia PaeDr. Juraj Solár a tento zrejme ďalej, bez súhlasu
žalobcov splnomocnil na zastupovanie v konaní JUDr. Darinu Solárovú, pričom zákon takéto zastúpenie
nepripúšťa.

V danom prípade súd vyhodnotil námietku žalovaného za nedôvodnú, keďže žalobcovia v 1. až v 3. rade

preukázateľne udelili plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom konaní občianskemu združeniu
Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, toho času Ochrana spotrebiteľov a vlastníkov bytov,
ktoré je oprávnené v súlade s ustanovením § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku za použitia
ustanovenia § 25 zákona č. 250/2007 zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi o
uplatňovaníjehopráv.UvedenieprávnehozastúpeniaobčianskehozdruženiaadvokátkouJUDr.Darinou
Solárovou je v danom prípade právne irelevantné, nakoľko tejto zo strany žalobcov ani občianskeho

združenia plná moc na zastupovanie v predmetnom konaní udelená nebola.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Poistné zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi účastníkmi konania, sú spotrebiteľskými zmluvami
podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako
poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra a žalobcovia sú

spotrebiteľmi, keďže uzatvorili zmluvu ako fyzické osoby. Z predložených poistných zmlúv z rozhodnutí
rozhodcovského súdu a ani z vyjadrení účastníkov konania nie je zrejmé, aby žalobcovia pri uzatváraní
zmluvy konali v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistné zmluvy boli vyplnené na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4
ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,

že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zároveň je nedôvodná námietka žalovaného na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi v

1. rade doručený dňa 01. 02. 2013, žalobcovi v 2. rade dňa 07. 02. 2013 a žalobkyni v 3. rade dňa 08.
02. 2013 a žaloba bola súdu doručená dňa 27. 02. 2013.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1

veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu

dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase

uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistnýchpodmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných

nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo

akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,

nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Rozhodcovskými doložkami žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami
pod sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s poukazom na tvrdenie

žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných
podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej

medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo

to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je

aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti

žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej

lehotepriznanejodporcovinapodanieodporuprotiplatobnémurozkazuvrámcisúdnehokonania,pričom
na odpor vrámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného
poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie vrámci

predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Súčasne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Mcdo9/2012, z

odôvodnenia ktorého vyplýva, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom
konaní vylučuje skúmanie právomoci súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.

Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než zo spotrebiteľského právneho vzťahu,

ustanovenia zákona v rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom
konaní s poukazom na klasickú rímsku zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo

nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých).

Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento
záver neplatí a to už s poukazom aj na vyššie citované rozhodnutia dovolacích súdov, zo záverov
ktorých vyplýva, že uvedený princíp v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje

dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim

neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Na základe uvedeného, preto súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1, 2 písmena c) a § 41 zák. č.
44/2002 Z. z. predmetné rozhodcovské rozsudky zrušil. O odklade ich vykonateľnosti súd rozhodol ešte
uznesením zo dňa 01. 07. 2013.

Podaním doručeným súdu dňa 27.12.2013 bol súdu zo strany žalovaného doručený návrh na prerušenie
konania podľa § 4 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku až do rozhodnutia Ústavného súdu
SR pod sp. zn. IIÚS 382/2013 Rvp5052/2012 o uznesení NS SR 6Cdo1/2012.Podľa § 109 ods. 2 písmena c) Občianskeho súdneho poriadku a do rozhodnutia Ústavného súdu SR
pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 Rvp 5052/2012 o uznesení NS SR 6 Cdo 1/2012.

Poukázal na nález Ústavného súdu pod sp. zn. IIÚS499/2002 z 10.7.2013, ktorým bolo konštatované
porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces a to postupom Najvyššieho súdu SR
v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo5/2012, ktoré bolo Ústavným súdom zrušené a je takmer
totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu pod sp. zn. 6Cdo1/2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V danom prípade súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012, ktoré sa malo
zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že v obdobnej veci
už Ústavný súd SR konkrétne nálezom zo dňa 10.7.2013 pod sp. zn. IIÚS49/2012 konštatoval porušenie
jeho základného práva na spravodlivý proces uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo5/2012.

V predmetnom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky iba konštatoval, že bolo porušené právo
žalovaného na spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na
kontradiktórne konanie, rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa poskytne primeraná
možnosť oboznámiť sa so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne predloženými inými osobami
alebo obstaranými súdom s možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou.

Vyčítal postupu Najvyššieho súdu SR, že napriek tomu, že mal efektívne prostriedky na nápravu
nesprávneho postupu Okresného aj Krajského súdu, tieto nevyužil a vykonal určitý dôkaz rozhodujúci
vo veci samej bez toho, aby žalovanému dal akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť. Z uvedeného

dôvodu je preto možné jednoznačne konštatovať, že Ústavný súd SR konštatoval iba porušenie práva na
spravodlivýprocespostupomNajvyššiehosúduSRodňatímprávažalovanémuvyjadriťsakokolnostiam
rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva nesprávnosť posúdenia Najvyššieho
súdu SR neplatnosti rozhodcovských doložiek v poistných zmluvách žalovaného uzatvorených so
spotrebiteľmi.

Na základe uvedeného preto súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu 6Cdo1/2012, v ktorom opätovne namieta iba
porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR, ktorým okrem
iného prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ani neargumentuje.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd
úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov vo výške cestovného
štatutárneho zástupcu občianskeho združenia verejným hromadným dopravným prostriedkom Prešov-
Košice a späť vo výške 3,80 Eur (jedna cesta 1,90 Eur autobusovou dopravou).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.