Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/615/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206269.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 8C/132/2012-63 zo dňa 18.9.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okresného súdu vo výrokoch zamietnutia návrhu a vo výroku o náhrade
trov prvostupňového konania (výrok II, III).

N e d o t ý k a sa výroku, v ktorom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 12.9.2013 na
prerušenie konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 2.007,17 eur (nevymožiteľná pohľadávka) a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 401,43 eur (predstavuje 20% uvedenej pohľadávky) titulom nesprávneho
úradného postupu v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex/12864/2011 (povinná

U. F.). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, súd bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 135 dní. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký
postup, keď disponoval právne relevantným exekučným titulom - rozsudok rozhodcovského súdu,
pritom rozhodcovský rozsudok je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní, preto neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene so zbytočnými prieťahmi ex offo skúmať exekučný titul rozhodcovský
rozsudok. Súd k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil po veľmi dlhej dobe,
rovnako tak neexistovala okolnosť umožňujúca vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Uvedeným postupom on (navrhovateľ) utrpel
majetkovú škodu v celkovej výške 2.007,17 eur predstavujúcu náhradu škody s príslušenstvom, táto
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, nemôžepreto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného
súdu. Pri uplatnení aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ argumentoval tým, že
nesústredená činnosť exekučného súdu v exekučnom konaní nadobudla takú intenzitu, ktorá má za

následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva. Došlo k zmareniu jeho legitímneho
očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. V prípade
skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimo súdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Akúkoľvek

náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv, márnym uplynutím času došlo u neho aj k vyvolaniu zásahu do zákonných
nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva, čo vyvolalo u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti, vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva,

spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších podnikateľských
aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho podnikateľské postupy, spôsobila
neistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Základnárokunanáhradunemajetkovejujmy

videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu sp.
zn. 9Er/847/2011 zistil, že navrhovateľ pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave spísal návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.7.2011 proti povinnej

U. F., na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydané Slovenskou
rozhodcovskou a.s. pod č.k. SR 02048/11 dňa 7.4.2011, ktorým bola menovanej uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi čiastku 785,27 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil žiadosť súdu
o vydanie poverenia dňa 14.9.2011. Uznesením zo dňa 7.11.2011 č.k. 9Er/847/2011-15 okresný súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uvedenému

uzneseniu odvolanie účastníkmi exekučného konania (teda ani navrhovateľom) podané nebolo, čím sa
uzneseniestaloprávoplatnýmavykonateľným13.12.2011.Napokonuznesenímč.k.9Er/847/2011-25zo
dňa 13.3.2012 súd konanie zastavil a exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uznesenie opätovne
nebolonapadnutéodvolaním,vdôsledkučohonadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa11.4.2012.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia § 3, § 9 v znení účinnom do 31.12.2012, § 5,

§ 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov. Konštatoval, že pre vznik zodpovednosti štátu (ide o zodpovednosť
objektívnu) spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

Z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenie navrhovateľa, žeby postupom okresného súdu
v exekučnom konaní sp. zn. 9Er/847/2011 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Síce v čase podania žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia už bolo účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré určovalo povinnosť súdu

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, no
táto lehota neplatila v prípadoch, keď sa jednalo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku, teda o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, teda tak, ako v danom prípade. Preto
súd nemal povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na exekúciu do 15
dní, exekúcia bola navrhovaná na podklade rozhodcovského rozsudku a z exekučného spisu je zrejmé,

žeexekučnýsúdvzhľadomnapovahuvecikonalbezzbytočnýchprieťahov,keďpoobdŕžanísúvisiaceho
rozhodcovskéhospisu2.11.2011rozhodolozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zo dna 7.11.2011, právoplatne 13.12.2011. Uvedené uznesenie
právny zástupca navrhovateľa prevzal 25.11.2011. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa onezákonnom a nesprávnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak podľa navrhovateľa trpelo uznesenie exekučného súdu zo dňa 7.11.2011 (zamietajúce
žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie) vadou, táto by mohla byť posudzovaná z hľadiska

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. Zákona č. 514/2003
Z.z.). Na tieto prípady aj v exekučnom konaní ako špecifickej časti občianskeho súdneho konania
slúži systém opravných prostriedkov, ktorých účelom je preskúmanie a náprava skutkových či právnych
pochybení. Z exekučného spisu vyplynulo, že navrhovateľ preskúmanie uznesenia podaním odvolania
neinicioval. Súd tak v súdenej veci nemal preukázané, že by v dotknutom exekučnom konaní malo

dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu v rozsahu ako bol navrhovateľom charakterizovaný. Ak nebolo
preukázané splnenie prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti odporcu za škodu
spôsobenú nesprávnym postupom, logicky už nebolo potrebné sa zaoberať skúmaním ďalších dvoch
podmienok. V závere rozhodnutia okresný súd poznamenal, že považoval nárok uplatnený v súdnom
konaní za predbežne prerokovaný (§ 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z.), keďže z jeho rozhodovacej
činnosti je známe, že navrhovateľ ešte pred začatím súdneho konania podal najneskôr dňa 25.9.2012

na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov a v dôsledku
neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich navrhovateľ mohol domáhať na súde,
keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi ako
úspešnej procesnej strane nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslil a zo spisu

žiadne nevyplynuli.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola
odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, súd
nesprávne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Namietal porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, ale aj priame porušenie ustanovenia §
114 ods. 2 O.s.p., keďže ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením odporcu k návrhu, toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Porušením kontradiktórnosti konania navrhovateľ trpí zásadne tam, kde navyše vo vyjadrení k návrhu

odporca vzniesol námietku premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi možnosť akokoľvek
pred vyhlásením rozsudku reagovať. Ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise, k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť vyjadriť sa, nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k
týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odvolateľ tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii,
kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise (vykonať
dokazovanie týmto spôsobom navrhoval on) a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k návrhu,
mal súd mu umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným
samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Súd

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Odvolateľ namietal v posudzovanom prípade aj porušenie inštitútu zákonného sudcu, on uskutočnil
podanie (obsiahnuté v texte žaloby) ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,

že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa aj objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožnýchveciach.Tentojehoprávnynázorpotvrdzujú
i rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v totožných veciach, v ktorých boli vylúčení

všetci sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu kprincípu zachovania práva na nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným sudcom) poukazoval na
rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000.

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s

rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu, neobstojí;keď podal ( odvolateľ ) ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný
súd,ktorejvýsledkombudezrušenierozhodnutiakrajskéhosúdu;-neboloaniejeprípustné,abykonanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Odvolateľ vytýkal, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty
na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu

nenasvedčujú. Je nepochybné, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne
preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu
v zákonnej lehote. Nesprávny úradný postup exekučného súdu pritom spočíva hneď v niekoľkých
skutočnostiach nielen v jednej z nich, preto sa konajúci súd musí vysporiadať so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie

nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou

postupupodľa§156ods.3O.s.p.vspojenís§211ods.2a §214ods.2O.s.p.rozsudokokresnéhosúdu
vo výrokoch zamietnutia návrhu navrhovateľa a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového
konania potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. a nedotýkal sa výroku, v ktorom okresný súd zamietol návrh
navrhovateľa na prerušenie konania, keďže označený výrok odvolaním napadnutý nebol.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmanímspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňavprejednávanejveciustálilriadneskutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal aj z procesných
návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania.
Dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne aj
posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia

a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa
k odvolacím argumentáciám tak procesného charakteru, ako aj charakteru hmotnoprávneho vznesené
navrhovateľom v odvolaní.

Podľaustálenejsúdnejpraxepododňatímmožnostikonaťpredsúdomsarozumietakýnežiaducipostup
súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu

priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o
prípady, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecnými záväznými právnymi
predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby dosiahli účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.).

Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky

okolnosti ho mohol predpokladať.

Okresný súd za účelom vecného prejednania návrhu nariadil pojednávanie na deň 18.9.2013, na ktoré
predvolal účastníkov, právny zástupca navrhovateľa na pojednávanie bol súdom riadne predvolaný,
podľa obsahu súdnej doručenky predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 28.8.2013. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľ mal dostatok časového i procesného priestoru na prípravu na pojednávanie.

Písomné vyjadrenie odporcu súd prvého stupňa navrhovateľovi nedoručoval, keďže takéto vyjadrenie
odporcu aj okresný súd obdŕžal už po uskutočnení pojednávania. Napriek tomu, krajský súd bol
toho názoru, že navrhovateľ od podania návrhu na začatie konania mal vytvorený súdom patričný
procesný priestor aj na to, aby vecne argumentoval. Navrhovateľ už v návrhu na začatie konania uviedol
dôkazy, ktoré podľa neho majú zásadný význam. Prioritne žiadal vykonať dokazovanie pripojením
exekučného spisu vedeného u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex 12864/2011, vzhľadom na toto

označenie súd prvého stupňa vykonal šetrenie pod akým číslom sa predmetná exekúcia u exekučného
súdu vedie, pripojil označený exekučný spis ( u súdu vedený pod sp. zn. 9Er/847/2011), oboznámil sa s
obsahom spisu priamo na pojednávaní, oboznámil sa s rozhodujúcimi listinami, osobitne s tými, na ktoré
navrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania odkázal. Z toho je zrejmé, že okresný súd prioritne a
jedine vychádzal z dôkazov označených navrhovateľom priamo v návrhu na začatie konania, skutkové

zistenia súdu prvého stupňa uvádzané v odvolaním napadnutom rozsudku vychádzajú z existujúcej
procesnej situácie, ktoré v exekučnom spise vyvstali. Okresný súd mal splnené všetky zákonné
podmienky na to, aby vec v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a meritórne
rozhodol.

Neobstojí odvolacia argumentácia navrhovateľa, ktorým poukazuje na nestrannosť súdu a uskutočnenie

konania a rozhodovanie vo veci nestranným sudcom. Z obsahu spisu bezpochyby vyplynulo, že
uznesenie Krajského súdu v Žiline 10NcC/83/2013-12 zo dňa 19.2.2013 riešilo otázku vylúčenia/
nevylúčenia sudcov súdu prvého stupňa. Označeným uznesením Mgr. Martin Štubniak (posudzoval
predmetnú vec a vydal meritórne rozhodnutie) z prejednania a rozhodovania veci vylúčený nebol.
Neexistuje teda rozhodnutie, ktorým by zákonný sudca mal byť vylúčený z prejednania a rozhodovania

veci. Napokon sám navrhovateľ na písomnú výzvu okresného súdu zo dňa 23.4.2013 (č.l. 17 spisu)
písomne oznámil podaním zo dňa 7.5.2013 (č.l. 19 spisu), že on súdu námietku zaujatosti podľa §
15a ods. 1 O.s.p. nepodal. Vzhľadom aj na tento písomný a výslovný prejav navrhovateľa vyznie
kontroverzne jeho námietka v odvolacom konaní vytýkajúce nedodržanie princípu zákonného sudcu,
naviac táto námietka nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní.

Je zrejmé z obsahu spisu, že navrhovateľ svojim kontroverzným procesným postupom účelovo sledoval
odročenie a zmarenie pojednávania, sám sa dostal o možnosť zúčastniť sa ho, priamo na pojednávaní
argumentovať, prípadne predniesť svoje stanoviská. Súd prvého stupňa vytvoril účastníkom konania
priestor, aby prezentovali svoje skutkové tvrdenia, navrhovali, označili dôkazy, bolo na účastníkoch, či
tento procesný priestor v konaní využijú alebo nie. Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom konaní.

Skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie existencie/neexistencie základu právneho nároku zisťoval z
obsahu pripojeného spisu 9Er/847/2011, jeho skutkové zistenia korešpondujú s existujúcou procesnou
situáciou v predmetnom spise. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom konania
relevantné odpovede na skutkovo i právne významné otázky z ktorých vychádzal, ktoré ustanovenia
súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval. Nedôslednosti vytýkané navrhovateľom

vnávrhunazačatiekonaniazakladajúcetzv.nesprávnyúradnýpostupsúduprvéhostupňavexekučnom
konaní nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax
národných súdov, Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR v oblasti spotrebiteľskej
ochrany, ochrany práv spotrebiteľov je povinnosťou exekučného súdu i v štádiu exekučného konania
poskytnúť zákonom vyžadovanú ochranu spotrebiteľovi a z týchto atribútov vychádzal i exekučný súd pri

zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia exekútorovi. Uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia exekútorovi a uznesenie o zastavení exekúcie nadobudli právoplatnosť, proti
označeným uzneseniam oprávnený v exekučnom konaní (navrhovateľ v aktuálne prejednávanej veci)odvolanie nepodal. Je jednoznačné, že v exekučnej veci neexistuje rozhodnutie, ktoré by malo byť
zrušené, resp. konštatované jeho nesprávnosť alebo protiprávnosť so zákonom.

Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe tvrdeného

nesprávneho úradného postupu orgánu štátu (okresného súdu v exekučnom konaní). Na daný
prípad v celom rozsahu dopadajú aplikované ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ označeného právneho
predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci. Správne konštatuje súd prvého stupňa, že ide o tzv.

objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť, aby takáto zodpovednosť štátu existovala, musia
byť kumulatívne splnené zákonom stanovené tri podmienky. V posudzovanej veci nebola naplnená
prioritná ( prvá ) podmienka základu uplatneného nároku - existencia nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľom tvrdená skutková a napokon i podstatná otázka existencie nesprávneho úradného
postupunevyplynulazvykonanéhodokazovania,baprávenaopak,vnamietanejexekučnejveciokresný
súd konal priebežne, jeho úkony boli na seba nadväzujúce, účelné a viedli k uzavretiu prípadu. Odvolateľ

v súvislosti s touto vecnou otázkou uviedol v odvolaní jedine, že sa súd dopustil viacerých omylov,
v odvolaní však nekonkretizoval ktoré konkrétne omyly vecného charakteru namieta, ktoré konkrétne
ním namietané lehoty pri vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa boli nesprávne vyhodnotené. Ďalšie
odvolacie argumentácie navrhovateľa právny význam pri posúdení veci nemali.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu

v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca si však tieto trovy neuplatnil a ani z obsahu
spisu nevyplynulo, že by mu boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy v
odvolacom konaní. Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .