Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201752
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513201752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou navrhovateľa BENEFIT GROUP

I, a.s., Braneckého 161/12, 911 01 Trenčín, IČO: 47 131 781, pr. zast. JUDr. Pavlom Čičmancom,
advokátom, Braneckého 161/12, 911 01 Trenčín proti odporcom 1/ Y. O., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX,
X. S. a 2/ X. O., nar. XX.XX.XXXX. bytom W. XX, X. S., odporcovia v 1. a 2. rade zastúpení opatrovníkom
pre toto konanie Mestom Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 3 270,91 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 910,31
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.8.009 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo
súdneho poplatku vo výške 196 eur na účet navrhovateľa vedený v C. a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/

XXXX, VS: XXXXXXXXXX, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia 7,49 % úroku z mimoriadneho medziúveru zo sumy 3
270,91 eur od 31.7.2009 do 6.8.2009, v časti zaplatenia 5 % zmluvne dojednaného sankčného úroku
zo sumy 3 270,91 eur od 31.7.2009 do 6.8.2009 a 9 % úroku z omeškania zo sumy 3 270,91 eur od
31.7.2009 do 6.8.2009.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh o zaplatenie 3 270,91 eur s odôvodnením, že právny predchodca
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len PSS) uzavrel s odporcami a v 1 a 2. rade zmluvu
o medziúvere a stavebnom úvere č. zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o medziúvere) dňa

25.9.2006, podľa ktorej poskytol odporkyni v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 100 000,-Sk, t.j.
3 319,39 eur. Odporca v 1. rade ako dlžník a odporca v 2. rade ako spoludlžník sa zaviazali
do pridelenia cieľovej sumy platiť úrok z úveru vo výške 7,49 % ročne a pravidelne mesačne platiť
splátky vo výške 20,74 eur do nasporenia 50 % cieľovej sumy o stavebnom sporení a vkladať na
účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 23,23 eur. Po pridelení cieľovej
sumy o stavebnom sporení odporcovia v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov
z úveru vo výške 4,70 % ročne pravidelnými splátkami vo výške 23,23 eur. Odporcovia v 1. a 2. rade si

neplnili riadne svoj záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, preto sa dostali
do omeškania. V dôsledku podstatného porušenia dojednaných zmluvných podmienok vyplývajúcich
z článku 6 a 7 zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere veriteľ - PSS odstúpil od tejto zmluvy listom
zo dňa 30.7.2009 a vyzval odporcov v 1. a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov. Odstúpením od zmluvy o úvere vznikla odporcom v 1. a 2. rade povinnosť vrátiť veriteľovi
poskytnuté úverové prostriedky s príslušným poplatkom a zmluvne dohodnutými sankciami. Odporcovia
doposiaľ neuhradili žiadne finančné prostriedky PSS. Právny predchodca navrhovateľa - PSS uzavrelzmluvu o postúpení pohľadávky dňa 1.10.2012 s navrhovateľom - spoločnosťou BENEFIT GROUP, a.s.,
so sídlom Hasičská 3855, Trenčín a ku dňu odstúpenia od zmluvy a na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky bola navrhovateľovi postúpená pohľadávka vo výške 3 270,91 eur s príslušenstvom, pričom

príslušenstvo pozostáva zo 7,49 % ročného úroku z mimoriadneho medziúveru v zmysle čl. 2 zmluvy
o úvere a zo zmluvne dojednaného 5 % sankčného ročného úroku v zmysle bodu 10 čl. 7 zmluvy o
úvere a z 9 % zákonného ročného úroku z omeškania, ktorý bol vypočítaný ku dňu 31.7.2009, teda k
nasledujúcemu dňu po odstúpení od zmluvy o úvere. Žiadal, aby súd návrhu vyhovel, uplatnil si trovy
konania.

Pobyt odporcov v 1. a 2. rade nebol známy, preto im súd ustanovil podľa § 49 O.s.p. opatrovníka pre
toto konanie Mesto Stará Ľubovňa, ktoré sa k návrhu nevyjadrilo.

Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. Na
pojednávanie dňa 25.2.2014 sa dostavil konateľ navrhovateľa, ktorý ospravedlnil neúčasť právneho
zástupcu navrhovateľa, nedostavil sa opatrovník odporcov, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a
nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitých dôvodov. Na základe uvedeného súd v zmysle § 101 ods. 2

O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti opatrovníka odporcov a právneho zástupcu navrhovateľa.

Konateľ navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu, poukázal na predložené dôkazy a na to, že ku dňu
odstúpenia od zmluvy bola navrhovateľovi postúpená pohľadávka vo výške 3 270,91 eur. Ku odstúpeniu
od zmluvy došlo doručením odstúpenia odporcom, resp. vrátením zásielky späť v zmysle bodu 7.7
zmluvy, pričom zásielka sa považuje za doručenú v deň, keď sa vrátila späť právnemu predchodcovi

navrhovateľa, a to dňom 6.8.2009. Na základe toho zobral návrh späť v časti 7,49 % ročného úroku z
medziúveru zo žalovanej sumy 3 270,91 eur od 31.7.2009 do 6.8.2009, tiež aj v časti 5 % zmluvného
sankčného úroku od 31.7.2009 do 6.8.2009 zo žalovanej sumy 3 270,91 eur a 9 % ročného úroku z
omeškania od 31.7.2009 do 6.8.2009 zo žalovanej sumy 3 270,91 eur, v tejto časti navrhol, aby súd
konanie zastavil. Uplatňoval si zo žalovanej sumy 3 270,91 eur 7,49 % ročný úrok z medziúveru od

7.8.2009 do zaplatenia, 5 % zmluvný sankčný úrok od 7.8.2009 do zaplatenia a 9 % ročný úrok z
omeškaniaod7.8.2009dozaplatenia.Tiežuviedol,žeručiteľkaP.O.zomrelaešte predpodaním návrhu
na súd. Zároveň uviedol, že ku dňu odstúpenia od zmluvy odporcovia v 1. a 2. rade uhradili včítane
čiastočného vyrovnania medziúveru sumu 893,99 eur, po odstúpení od zmluvy ešte uhradili sumu 20,75
eur a 23,24 eur, čiže spolu uhradili sumu 937,98 eur. Vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru u

odporkyne v 1. rade boli úroky z úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy vyčíslené na sumu 658,03 eur a
úrok z úveru za medziobdobie do 6.8.2009 bol vo výške 3,65 eur, teda spolu úrok z úveru bol vyčíslený
vo výške 661,68 eur. Pri žalovanej sume je zohľadnené aj čiastočné vyrovnanie medziúveru z účtu
stavebného sporenia, a to dňa 30.7.2009 vo výške 397,44 eur. Konateľ navrhovateľa tiež uviedol, že z
poskytnutého medziúveru boli odpočítané poplatky, a to poplatok za spracovanie úveru vo výške 116,18

eur, poplatok za vedenie účtu vo výške 11,95 eur a poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur. Odporkyni
v 1. rade bol vyplatený medziúver dňa 1.2.2006 vo výške 2 655,51 eur a dňa 10.1.2007 vo výške 531,10
eur, teda spolu vo výške 3 186,61 eur po odpočítaní poplatku za spracovanie úveru, poplatku za
zmenku a poplatku za vedenie účtu. Uviedol, že odporkyni v 1. rade boli účtované poplatky za vedenie
účtu a poplatky za upomienky tak, ako je to uvedené vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru. Trval

na podanom návrhu, navrhol, aby súd mu vyhovel a uplatnil si trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa navrhovateľa, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.9.2006, poslednou
výzvou na úhradu pred odstúpeniami od zmluvy odporkyni v 1. a v 2. rade, odstúpením od zmluvy
zo dňa 30.7.2009 a fotokópiami doručeniek, predžalobnými výzvami na zaplatenie žalovanej sumy

adresovanými odporkyni v 1. a 2. rade a fotokópiou doručeniek, zmluvou o postúpení pohľadávok z Prvej
stavebnej sporiteľne na BENEFIT GROUP, Hasičská, Trenčín dňa 1.10.2012, výpisom z obchodného
registra, návrhom navrhovateľa na pripustenie zámeny účastníkov na strane navrhovateľa, a to
namiesto navrhovateľa BENEFIT GROUP, Hasičská 3855, Trenčín, aby do konania vstúpil navrhovateľ
BENEFITGROUP,a.s.,sosídlomBraneckého161/12,Trenčín,zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa

15.4.2013, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, uznesením OS Stará Ľubovňa č.k. 5C/16/2013-50
zo dňa14.8.2013 o zámene účastníkov konania na strane navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcunavrhovateľa, ako aj obsahom celého spisu a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako uviedol
navrhovateľ a konateľ navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 11.9.2006 zmluvu o stavebnom

úvere č. XXXXXXX X XX a zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX (ďalej len zmluvu)
s tým, že odporkyňa v 1. rade uzavrela zmluvu ako dlžníčka, odporkyňa v 2. rade ako spoludlžníčka a
P. O. ako ručiteľka.

Podľa článku VI. bod 4. zmluvy V prípadoch uvedených v odseku 3 čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo
účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého

zostatku dlhu.

Podľa čl. VI. odsek 3 zmluvy V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou
splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa čl. II. zmluvy sa Dlžník zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku a výška úrokovej

sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá 7,49 % ku dňu uzavretia tejto zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že celkom mohol veriteľ od dlžníka v prípade jeho omeškania dlžníka s platením
viac ako 2 splátok alebo s platením 1 splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace žiadať úrok z úveru aj po
odstúpení od zmluvy z celej dlžnej sumy vo výške 7,49 % ročne a ešte aj úrok z omeškania z celej dlžnej
sumy vo výške 5 % ročne.

Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni v 1. rade medziúver na základe uzatvorenej zmluvy
o stavebnom sporení a zmluvy o medziúvere, tzv. preklenovací úver, t.j. do preklenutia obdobia do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom úvere, a to dňa 1.12.2006 vo výške 3 186,61 eur, ale
z tejto sumy hneď odpočítal poplatok za spracovanie úveru vo výške 116,18 eur, poplatok za vedenie
účtu vo výške 11,95 eur a poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur a v skutočnosti vyplatil odporkyni

v 1. rade medziúver vo výške 2 655,51 eur. Odporkyňa v 1. rade sa zaviazala splácať úroky z úveru
vo výške 7,49 % v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,74 eur a tiež sa zaviazala vkladať
na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 700,-Sk, t.j. 23,23 eur. Odporkyňa v 1. rade
prestala splácať dohodnuté mesačné splátky, preto ju právny predchodca navrhovateľa PSS vyzval dňa
12.6.2009 na úhradu omeškaných splátok vo výške 124,35 eur na účet mimoriadneho medziúveru a

vo výške 185,91 eur na účet stavebného sporenia do 20.6.2009 a zároveň ju upozornil, že ak dlžné
splátky neuhradí do tejto lehoty, odstúpi od zmluvy a bude požadovať zaplatenie celého zostatku úveru.
Keďže odporkyňa do tejto lehoty dlžné splátky neuhradila, PSS dňa 30.7.2009 odstúpila od zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a o stavebnom sporení a žiadala okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov a zároveň ju upozornila, že bude účtovať úrok z omeškania v zmysle úverovej zmluvy

a právnych predpisov nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Odstúpenie od zmluvy
PSS doručovala doporučenými zásielkami odporkyni v 1. a 2. rade, obidve zásielky sa vrátili späť dňa
6.8.2009 a keďže odporcovia, resp. ich opatrovník nenamietal doručenie týchto zásielok, súd považoval
tietozásielkyzadoručenédňom6.8.2009tak,akotvrdilnavrhovateľ,atovzmyslečl.VII.bodu7.zmluvy.
PSS zaslala odporkyni v 1. a 2. rade predžalobné výzvy na zaplatenie dlžnej sumy dňa 25.3.2010 a dňa

28.11.2012. Odporkyne v 1. a 2. rade dlžnú sumu doposiaľ neuhradili. Ručiteľka P. O. zomrela ešte pred
odstúpením od zmluvy a pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky.

Právny predchodca navrhovateľa PSS, Bratislava postúpila dlžnú pohľadávku zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretou dňa 1.10.2012 na Benefit Group, a.s., Hasičská 3855, Trenčín.

V priebehu konania tento navrhovateľ navrhol pripustiť zámenu účastníkov na strane navrhovateľov

z dôvodu, že navrhovateľ Benefit Group, a.s., Hasičská 3855, Trenčín, IČO: 43 874 851 postúpil
pohľadávku na Benefit Group I, a.s., Braneckého 161/12, Trenčín, IČO: 47 131 781 na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.4.2013. Zároveň predložil súdu súhlas Benefit Group I, a.s.,
Braneckého 161/12, Trenčín, IČO: 47 131 781 so vstupom do konania na strane navrhovateľa.OS v Starej Ľubovni uznesením č.k. 5C/16/2013-50 zo dňa 14.8.2013 pripustil navrhovanú zámenu
účastníkov na strane navrhovateľa.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu konateľa navrhovateľa súd konanie podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.

zastavil v časti späťvzatia návrhu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a s prihliadnutím
na to, že k späťvzatiu návrhu došlo pred pojednávaním vo veci samej a preto nie je potrebný súhlas
odporcov so späťvzatím návrhu.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu ostalo zaplatenie sumy 3 270,91 eur s 7,49
% ročným úrokom z mimoriadneho medziúveru od 7.8.2009 do zaplatenia, s 5 % ročným zmluvne
dohodnutým úrokom z omeškania od 7.8.2009 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania od

7.8.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný, preto mu v
časti vyhovel a zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi istinu 2
910,31 eur s 9 % zákonným ročným úrokom z omeškania od 7.8.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti súd návrh zamietol.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Zmluva o úvere je ako osobitný zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku. Použitie Obchodného
zákonníka vyplýva z absolútneho obchodnozáväzkového vzťahu.

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch.zák.) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy

a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V prejednávanom prípade podľa názoru súdu na tento záväzkovo právny vzťah je však nutné okrem
ustanovení Obch. zákonníka aplikovať aj ustanovenia Obč. zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv, a to s prihliadnutím na to, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa PSS ako dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporkyňou

v 1. rade ako dlžníčkou a odporkyňou v 2. rade ako spoludlžníčkou, ktoré nekonali v rámci svojej
podnikateľskej a ktoré nemali možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy, keďže išlo o typovú
formulárovú zmluvu.

Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvu, t.j.
ku dňu 11.9.2006 v § 2 stanovuje, že na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom - fyzická osoba,

ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre
seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Zmluvou o stavebnom úvere a medziúvere upravuje osobitný zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ cit. zákona dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná

sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely
stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnutépodmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len
sporia.

V prejednávanom prípade právny predchodca navrhovateľa poskytol tieto dočasne voľné zdroje z fondu

stavebného sporenia odporcom v 1. a 2. rade ako úver za komerčných podmienok, teda ide medzi
nimi o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod. Na predmetný vzťah z tohto dôvodu dopadajú
aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ale je potrebné naňho aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, pretože v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč. zákona. Tou
sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Predmetom činnosti navrhovateľa (v zmysle citovaného zákona) je prijímať vklady od stavebných
sporiteľov, poskytovať úvery stavebným sporiteľom, vykonávať platobný styk a zúčtovania so stavebným
sporením, poskytovať stavebné úvery na stavebné účely zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia a
tiež stavebné úvery z dočasných voľných zdrojov fondu stavebného sporenia za komerčných podmienok
stavebným sporiteľom. Odporkyni v 1. rade ako stavebnej sporiteľke navrhovateľ poskytol stavebný
účelový medziúver za komerčných podmienok a táto nemala v úmysle ho použiť na obchodnú alebo

inú podnikateľskú činnosť.

Z predloženej úverovej zmluvy o mimoriadnom medziúvere, ako aj z obsahu spisu, je možné urobiť
záver, že išlo o typovú zmluvu, ktorá nie je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok.
Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.

zmluvných ustanovení (interná štandardizácia, resp. vytvorenie vzorov; (K.Csach, Štandardné zmluvy,
Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že ide o formulárovú
zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie XXXXXXX X XX zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a číselné označenie XXXXXXX X XX zmluvy o stavebnom úvere. Je problematické individuálne
vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte. Toto potvrdzujú

aj poznatky z vlastnej činnosti súdu. Keďže išlo o typovú - formulárovú zmluvu a s prihliadnutím na
to, že neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ nepreukázal, aby zmluvné podmienky boli individuálne
vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd podrobil súdnej kontrole jej zmluvné ustanovenia
tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa

ustanovení Obchodného zákonníka a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či uvedená zmluva o mimoriadnom úvere a zmluvou
o stavebnom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky s poukazom na ust. § 52 Obč. zákonníka a
Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095 21/4/1993 (ďalej len Smernica).

Pri rozhodovaní súd vychádzal z európskej legislatívy, zo Smernice, z európskej judikatúry-z
Rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21.
júna 2006 č. k. 7 U 17/06), z judikatúry súdov SR (rozsudok KS Prešov sp. zn. 18Co 109/2011).

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika interalia aj záväzky náležite transponovať
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda

aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z
23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ
vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny
dvor vo fundamentálnom rozsudku OcéanoGrupoEditorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky
a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať
na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežneformulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa článku 5 Smernice V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník od 1.4.2004 (ďalej len OZ), bola
prebratá smernica Rady č. 93/13 a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť

z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu
spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď
bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah
jednotlivých ustanovení zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení zák. č. 150/2004 Z.z. účinného od 01.04.2004 a ku dňu uzavretia zmluvy

o medziúvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy,
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopredpripravenéhonávrhunauzavretiezmluvy.Podľaods.2Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváranía
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka)

Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 účinného v čase uzavretia zmluvy OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 OZ vyplýva jednoznačne záver o tom,
že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Obč. zák. v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Už uvedené potom následne vedie k tomu, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy) sú
v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ a v predpisoch vydaných na jeho základe, čo v praxi znamená, že

Obchodný zákonník sa môže uplatniť a aplikovať len v rozsahu a len tam, kde nenarazí na obmedzenia
v Obč. zák. a vo vykonávacích predpisoch účelovo chrániace práva spotrebiteľa, pričom neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné.

Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva medzi účastníkmi je uzatvorená ako zmluva medzi
podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá má podporu štandardnej formulárovej zmluvy, kedy spotrebiteľ jej

obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač a spotrebiteľ buď príjme podmienky uvedené v zmluve
alebo neprijme, ale v takom prípade zmluvný vzťah nevznikne. Spotrebiteľ je za takéhoto skutkového
stavu z hľadiska informovanosti a svojej vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ Ak sa dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 48 ods. 2 OZ Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania

neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 OZ zák. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa vykonávacej vyhl. k OZ č. 87/1995, a to podľa § 10 c/ Prechodné ustanovenia k úprave účinnej
od 1. februára 2013 Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhl. účinnej v čase vzniku omeškania Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti
jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre

toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok ďalej možná (cieľzakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). V rámci interpretačného pravidla súd vychádzal z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému
bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 OZ).

V konaní nebola sporná skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy o
mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a od zmluvy o stavebnou úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa
30.7.2009 v zmysle čl. VI. a VII. zmluvy o medziúvere z dôvodu porušenia povinností odporkyňou v 1.
rade, ktorá sa dostala do omeškania s viac ako dvoma vkladmi na účte stavebného sporenia po dobu
dlhšiu ako dva mesiace a s viac ako dvoma mesačnými splátkami na účte o mimoriadnom medziúvere.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ požadoval od odporkyne v 1. a 2. rade okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžnú sumu ku dňu 30.7.2009 vyčíslil vo výške 3 270,91 eur.
Odstúpenie bolo účinné dňom 6.8.2009.

Na odstúpenie od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu navrhovateľa adresovaného odporcom v
1. a 2. rade nie je možné aplikovať ustanovenia Obch. zákonníka, ale je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje.

Odstúpenie od zmluvy tiež upravuje článok VII. zmluvy.

Podľa bodu 1 Veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v
čl.XIX.Všeobecnýchpodmienok.Vprípadeodstúpeniaodúverovejzmluvyjeveriteľoprávnenýodstúpiť
súčasne aj od zmluvy o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie tohto úveru.

Podľa čl. VII bod 4 Pre mimoriadny medziúver platí navyše:

a/ Veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať
bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode
XIX. Všeobecných podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými
mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa čl. VII. bod 7 Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej
zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby
zásielky na pošte.

Odstúpenie od zmluvy je v zmysle čl. VII. bod 7 účinné dňom doručenia tohto oznámenia druhej
strane. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z toho dôvodu, že sa dlžník na adrese

nezdržiava, je odsťahovaný alebo je neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto
vrátila navrhovateľovi. V prejednávnom prípade odstúpenie od zmluvy bolo účinné dom 6.8.2009 a týmto
dňom s poukazom na ust. § 48 ods. 2 OZ sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc).

Neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorý znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods.
2 Obč. zákona je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo

veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Neprijateľnou, teda
nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po
odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú
úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu, t.j. spolu úrok z úveru vo výške 7,49 % ročne a ešte úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, teda spolu vo výške 12,49 % ročne. V tejto súvislosti

je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od
zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v
súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4
OZ absolútne neplatné.

V prípade platného odstúpenia od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje a podľa § 457 OZ každý

z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z uvedeného vyplýva, že dňom účinnosti odstúpenia od zmluvy sa zmluva o mimoriadnom medziúvere
zrušila od začiatku a navrhovateľ má právo na vrátenie dlžnej sumy - úveru s dohodnutým úrokom zúveru ku dňu odstúpenia od zmluvy a po účinnosti odstúpenia od zmluvy má však len právo na zákonný
úrok z omeškania z dlžnej sumy.

Podľa uvedeného čl. VII. bod 8 zmluvy aj po odstúpení od zmluvy navrhovateľ by odporcom mohol

účtovať jednak dohodnutý úrok z úveru vo výške 7,49 % a tiež aj ďalší úrok z omeškania vo výške 5 %,
teda spolu úrok vo výške 12,49 % a ešte aj zákonný úrok z omeškania, v prejednávanom prípade 9 %
ročne a preto sú tieto podmienky zmluvy neprijateľné a teda neplatné v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zákona a
vzmysleprílohySmernicebodu1písm.e/,atoneprijateľnoupodmienkouuvedenouvčlánku3Smernice
je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

kompenzáciu. Uplatnenie jednak úroku z úveru vo výške 7,49 % ročne z dlžnej sumy po odstúpení od
zmluvy a pri medziúvere uplatnenie aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne nad dohodnutú úrokovú
sadzbu z celého zostatku dlhu je neprijateľnou podmienkou zmluvy s prihliadnutím aj na navrhovateľom
uplatňovaný 9 % ročný zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 7.8.2009, teda navrhovateľ
si uplatňuje úrok z omeškania a z neho ešte ďalší úrok z omeškania, čo je v občianskom práve a pri
spotrebiteľských zmluvách neprípustné a je to v neprospech odporcov v 1. a 2. rade. Navrhovateľ má

nárok len na zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995, účinnej
v čase omeškania, podľa ktorej výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úroková sadzba ECB bola v čase omeškania 1 %, teda zákonný úrok z omeškania bol 9 % ročne (8 %
+ 1 %). Túto výšku úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 910,31 eur súd priznal navrhovateľovi od

prvého dňa omeškania - od 7.8.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po odstúpení zmluvy, keď sa odporkyne
v 1. a 2. rade dostali do omeškania so zaplatením celej dlžnej sumy, do zaplatenia uvedenej sumy.

Kneprijateľnejpodmienkezmluvysúddodáva,žezastávanázor,ženeprijateľnouzmluvnoupodmienkou
jepodmienka,ktorávyvolávavneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstranyhrubúnerovnováhu.
Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.

neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v
rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania
nad limit podľa nar. vlády 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v

súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Za neprijateľnú podmienku sa považuje
aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať poplatok za uzavretie zmluvy,
poplatok za vystavenie zmenky, poplatok za vedenie účtu už pri poskytnutí úveru, pričom o túto sumu
sa zníži výška poskytnutého úveru.

Podľa názoru súdu táto zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok, ktoré hrubým spôsobom

znevýhodňujú spotrebiteľa. Ide najmä o ustanovenia zmluvy, ktoré ukladajú odporkyni v 1. rade platiť
rôzne poplatky v čl. II. zmluvy, a to ukladajú jej uhradiť poplatok za spracovanie zmluvy o úvere vo výške
3 500,-Sk, poplatok za vystavenie zmenky vo výške 500,-Sk a prvý poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške 360,-Sk, ktorý je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov a v
ďalší rokoch poplatok za vedenie úverového účtu podľa platného Sadzobníka poplatkov. V zmluve je tiež

uvedené, že v prípade, že poplatok za vedenie úverového účtu dlžník neuhradí za každý prislúchajúci
rok,zvýšisamuosumuneuhradenýchpoplatkovpopridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporení
celková výška stavebného úveru a tým sa zároveň predĺži doba splatnosti stavebného úveru.

Ustanovenia zmluvy, ktoré umožňujú veriteľovi na začiatku odpočítať poplatky za spracovanie zmluvy o
úvere, za vydanie zmenky, za vedenie účtu a o túto sumu znížiť dlžníkovi úver, teda vyplatiť skutočne

nižšiu sumu, ako je uvedená v zmluve o mimoriadnom medziúvere, resp. ako bola priznaná, sú
neprijateľnými podmienkami zmluvy.

Tiež neprijateľnými podmienkami zmluvy sú aj poplatky za vedenie úverového účtu, za upomienky
uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru. Všetky tieto
poplatky sú podľa názoru súdu neprijateľné podmienky zmluvy a preto sú absolútne neplatné v zmysle

§ 53 ods. 4 Obč. zákonníka § 39 a 41 OZ.Súd sa stotožňuje a v tomto smere si aj osvojuje nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či
už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme
spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie

Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7 U 17/06: Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol
súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej
kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie

pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol,
že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná
a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi
(ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti
vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy.
Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového

súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri
posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho
výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej
platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie
poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za

vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy,
keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na
poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1‰ z hodnoty zapísaného
práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v
zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok

za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej
miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale práve
naopak sporiteľne.

Poplatoktaknemáanirozumnýekonomickýzáklad,ktorýbyopodstatňovaljehoznášaniespotrebiteľom.
Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti zmluvných podmienok obstáť ani

poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa, keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne
napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na
vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa zákona za takéto úkony sporiteľni odplata
nepatrí.

Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré

niet zákonného nároku a ktoré sporiteľni nemôžu patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu
náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania
neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani
sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena
spornýchzmluvnýchpodmienok,ničnemenínapretrvávaníhrozbyopakovanéhopoužitianeprijateľných

zmluvných klauzúl.

Naviac neprijateľnou podmienkou zmluvy v prejednávanom prípade je ustanovenie, podľa ktorého
neuhradené poplatky za vedenie účtu sa stávajú súčasťou úveru a teda aj z poplatkov za vedenie
úverového účtu má dlžník zaplatiť úrok z úveru, resp. aj úrok z úveru, aj úrok z omeškania.

Vprejednávanomprípade,akojeuvedenévyššie,predmetomzmluvyomimoriadnommedziúverepodľa

úvodného čl. I. zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 100 000,-Sk, t.j. 3 319,39 eur, za ktorý
má dlžník v deň poskytnutia úveru zaplatiť poplatok za uzavretie zmluvy 3 500,-Sk a tiež poplatok za
vystavenie zmenky 500,-Sk a poplatok za vedenie účtu vo výške 360,-Sk.

Poskytnutím úveru je odpísanie prostriedkov z účtu dodávateľa. Podľa názoru súdu skutočná výška
úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie zmluvy, bez poplatku

za vystavenie zmenky a bez poplatku za vedenie účtu. V návrhu navrhovateľ uvádza, že poskytol
odporkyni v 1. rade medziúver vo výške 100 000,-Sk, t.j. 3 319,39 eur (č.l. 1). Podľa vyjadrenia konateľa
navrhovateľa (č.l. 72), odporkyni v 1. rade bol skutočne poskytnutý medziúver vo výške 3 186,61 eur,
pričom vyplatil odporkyni najskôr sumu 2 655,51 eur, keďže zo sumy 3 319,39 eur jej bol odpočítanýpoplatok za spracovanie medziúveru 3 500,-Sk, t.j. 116,18 eur, poplatok za vystavenie zmenky 500,-
Sk, t.j. 16,60 eur a prvý poplatok za vedenie účtu 11,95 eur a neskôr jej ešte vyplatil medziúver vo
výške 531,10 eur. Právny predchodca navrhovateľa tieto poplatky zúčtoval odporkyni v 1. rade pri prvej

výplate medziúveru, teda o túto sumu odporkyni v 1. rade znížil medziúver a skutočne je najskôr vyplatil
medziúver len vo výške 2 655,51 eur a následne jej ešte vyplatil medziúver vo výške 531,10 eur.

Z predloženého výpisu z účtu odstúpeného medziúveru odporkyne v 1. rade vyplýva, že odporkyni
v 1. rade nebola poskytnutá suma 100 000,-Sk, čo je 3 319,39 eur, ale z priznaného medziúveru 3
319,39 eur bol dňa 1.12.2006 odporkyni vyplatený medziúver len vo výške 2 655,51 eur a dňa 10.1.2007

vo výške 531,10 eur, teda spolu vo výške 3 186,61 eur. Zo sumy 3 319,39 eur veriteľ jej ešte pred
vyplatením medziúveru odpočítal poplatok za spracovanie úveru vo výške 3 500,-Sk, t.j. 116,18 eur,
poplatok za zmenku vo výške 500,-Sk, t.j. 16,60 eur a prvý poplatok za vedenie účtu vo výške 360,-
Sk, t.j. 11,95 eur, teda spolu jej odpočítal sumu 144,73 eur a v skutočnosti odporkyni nebol poskytnutý
medziúver v takej výške, ako je uvedené v návrhu, resp. v zmluve o poskytnutí medziúveru. Poplatok za
spracovanie medziúveru, za zmenku, poplatky za vedenie úverového účtu a za upomienky predstavujú

podľa názoru súdu neprijateľné podmienky zmluvy, teda absolútne neplatné podmienky zmluvy. Na
základe uvedeného odporcovia v 1. a 2. rade neboli povinní tieto poplatky veriteľovi platiť.

Súd dodáva, že zmluvou o mimoriadnom medziúvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za zhodnotenie (úroky) ich poskytne niekomu, kto ich
potrebuje (dlžník). Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský
účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah.

V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ

zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda navrhovateľ
poskytol úver nižší, ako je uvedený v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa sume 4 360,-Sk (3 500 +
500 + 360), t.j. v sume 144,73 eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa
spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky z úveru sa pritom
počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky

spotrebiteľského úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru.
Konštrukcia o poskytnutí úveru v krátenej výške, t.j. odpísaním poplatkov z účtu veriteľa neospravedlní
záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia
predmetuúverovéhoprávnehoúkonu.Úver,ktorýnebolposkytnutýnajehoekonomickévyužitie,nedáva
žiadny zmysel ani logiku. Na základe uvedeného súd posúdil zmluvnú podmienku o započítaní poplatku

za spracovanie zmluvy vo výške 3 500,-Sk - 116,18 eur, poplatku za vystavenie zmenky 500,-
Sk, t.j. 16,60 eur, ale aj poplatku za vedenie úverového účtu vo výške 360,-Sk, t.j. 11,95 eur v okamihu
poskytnutia úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože, ako vyplýva z
vyššie uvedenej definície, takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru. Všetky tieto
poplatky súd posúdil ako neprijateľné podmienky zmluvy.

Súd ešte dopĺňa, že aj poplatok za spracovanie medziúveru, aj poplatok za zmenku je neprijateľný aj
z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Navrhovateľ
bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 3 500,-
Sk a 500,-Sk. Zákon o stavebnom úvere a medziúvere neupravuje žiadne poplatky za spracovanie
medziúveru a za zmenku a zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút

poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU), ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v
jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie
zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia,
súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré
si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie súd dáva do

pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (OberlandesgerichtKarlsruhe) z 3. mája
2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému
vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bolbankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa
vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze,
túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce.

Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či
si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých
mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej
spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za
spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva

banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok.
Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru
poskytne zadarmo. Podľa názoru súdu aj poplatok za vystavenie zmenky vyrubil navrhovateľ odporkyni
za činnosť, ktorá je vykonávaná v jeho vlastnom ekonomickom záujme za účelom minimalizácie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok, keďže okrem ručiteľov si zabezpečuje vymoženie pohľadávky
aj zmenkou. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že v zmysle judikatúry súdov ohľadom

spotrebiteľských zmlúv zabezpečenie pohľadávok pri úverových zmluvách zmenkou je tiež neprijateľnou
podmienkouzmluvy.Neprijateľnoupodmienkouzmluvysúajpoplatkyzavedenieúčtuuvedenévzmluve
- prvý poplatok a potom ďalšie poplatky uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý vydáva navrhovateľ.
Tento úverový účet navrhovateľ vedie vo svojom vlastnom záujme, ide o aktivity navrhovateľa, ktoré sú
v jeho prospech a týkajú sa napr. aj preverovania pohybov na účte, teda nie sú v záujme spotrebiteľa a

preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Poplatok za vedenie úverového
účtu navrhovateľovi nepatrí ani podľa zákona o stavebnom sporení a podľa názoru súdu je pokrytý už
v dohodnutom úroku (odplate) za úver. Neprijateľnými podmienkami sú aj ďalšie poplatky uvedené vo
výpisez účtu odstúpeného medziúveru,a to poplatky zaupomienky(za2. upomienku-5x16,60eur,
poplatok za predžalobnú upomienku - 1 x 24,80 eur), na ktoré právny predchodca navrhovateľa nemal

zákonný nárok, keďže si ich uplatňoval ako paušálnu náhradu ujmy za omeškanie, resp. ako paušálne
poplatky pri administratívnej agende navrhovateľa, resp. jeho pr. predchodcu PSS. Povinnosť odporkyne
v1.radeplatiťnavrhovateľoviuvedenépoplatkysúneprijateľnýmipodmienkamizmluvyajztohodôvodu,
že ide o podmienky, ktoré sú pre ňu ako spotrebiteľku podľa názoru súdu nejasné, nezrozumiteľné a
neurčité. V zmluve nebolo dohodnuté platenie žiadnych poplatkov za upomienky a okrem toho uvedené

poplatky navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca PSS, pripisoval ku dlžnej sume a ich úročil úrokom
z úveru 17,4 % ročne. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru nie je zrejmé, koľko zo žalovanej sumy
predstavuje istina, koľko úrok z úveru a koľko poplatky a tiež je neprípustné a odporuje to zásade ratio
legis, aby sa poplatky stali súčasťou úverovej sumy a aby sa úročili dohodnutou úrokovou sadzbou
tak, ako sa úročia poskytnuté úverové prostriedky. Tieto poplatky predstavujú neprijateľné zaťaženie

spotrebiteľa - odporkyne v l. rade, pretože navrhovateľ jej účtuje poplatok, bez toho, aby jej poskytoval
skutočné protiplnenie a naviac ho pripisuje k istine a ho úročí ročným úrokom z úveru vo výške 7,49 %
a v prípade nezaplatenia ešte ďalším sankčným úrokom vo výške 5 % ročne. Podľa názoru súdu, tieto
poplatky mali byť pokryté už v zmluvne dohodnutom úroku (odplate) za úver, t.j. v dohodnutej úrokovej
sadzbe 7,49 % ročne.

Všetky vyššie uvedené neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. absolútne
neplatné, pričom ide o čiastočnú neplatnosť zmluvy podľa § 39 a § 41 Obč. zák., podľa ktorého ak sa
dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Podľa názoru súdu tieto časti je možné oddeliť

od ostatného obsahu zmluvy, preto sú neplatné len uvedené časti zmluvy o mimoriadnom medziúvere.

Na základe uvedeného, súd odpočítal poplatky účtované navrhovateľom z vymáhanej pohľadávky
nasledovne:

Poskytnutý medziúver - celkom 3186,61 eur - (2 655,51 eur dňa 1.12.2006 a 531,10 eur dňa 10.1.2007).

Navrhovateľ uviedol účtované poplatky vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru ku dňu odstúpenia

od zmluvy vo výške spolu 254,1 eur, a to:

dňa 1.12. 2006 poplatky pri uzavretí zmluvy:1/ za spracovanie medziúveru - 116,18 eur

2/ za zmenku - 16,60 eur

3/ za vedenie účtu - 11,95 eur

Spolu poplatky pri uzavretí zmluvy: 144,73 eur

Ďalšie poplatky po uzavretí zmluvy o úvere:

4/ poplatky za vedenie účtu:

- dňa 1.1.2007 - 12,95 eur

- dňa 1.1. 2008 - 14,94 eur

- dňa 2.1.2009 - 14,90 eur

Spolu poplatky za vedenie účtu: 42,34 eur

5/ poplatky za upomienky

- dňa 31.7.2007 - za 2. upomienku - 16,60 eur

- dňa 30.11.2007 - za 2. upomienku - 16,60 eur

- dňa 30.4.2008 - za 2. upomienku - 16,6 0 eur

- dňa 31.7.2008 - za 2. upomienku - 16,60 eur

- dňa 31.12.2008 - za 2. upomienku - 16,60 eur

- dňa 31.8.2008 - za predžalobnú upomienku - 24,80 eur

Spolu poplatky za upomienky: 107 eur

Poplatky celkom 254,13 eur.

Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru odporkyne v 1. rade vyplýva, že táto uhradila do odstúpenia
od zmluvy o mimoriadnom medziúvere vklady vo výške 496,55 eur, čiastočné vyrovnanie medziúveru
dňa 30.7.2009 zrejme zo stavebného sporenia bolo vo výške 397,44 eur, teda do odstúpenia od
zmluvy odporkyňa v 1. rade uhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa PSS sumu 893,99 eur.
Po odstúpení od zmluvy uhradila 7.8.2009 sumu 20,75 eur a sumu 23,24 eur, takže spolu uhradila

právnemu predchodcovi navrhovateľa - PSS Bratislava sumu 937,98 eur. Úrok z úveru podľa výpisu z
účtu odstúpeného medziúveru bol do odstúpenia od zmluvy účtovaný odporkyni vo výške 658,03 eur a
dňa 6.8.2009 bol ešte doúčtovaný odporkyni v 1. rade úrok z medziúveru za medziobdobie od 30.7.2009
do 6.8.2009 vo výške 3,65 eur, teda celkom úrok z medziúveru jej bol účtovaný vo výške 661,68 eur.
Súd odpočítal od celkom uhradenej sumy 937,98 eur úrok z úveru vo výške 661,68 eur a dostal sumu

276,30 eur. Od sumy, ktorá bola skutočne poskytnutá odporkyni ako medziúver, t.j. od sumy 3 186,61
eur súd odpočítal sumu 276,30 eur uhradenú odporkyňou veriteľovi okrem úroku z úveru (661,68 eur)
a dostal sumu 2 910,31 eur, ktorú súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade uhradiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z tejto sumy 2 910,31 eur súd priznal navrhovateľovi aj 9 % ročný zákonný úrok z omeškania od 7.8.2009

do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy, kedy sa podľa názoru súdu dostali
odporcovia v 1. a 2. rade do omeškania. Tento úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 1 OZ a§ 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Zb., kedy úroková sadzba určená ECB ku prvému dňu omeškania bola 1 %
a zvýšená o 8 percentuálnych bodov, čo je 9 % ročný úrok z omeškania od 7. 8.2009 do zaplatenia.

V časti späťvzatia návrhu súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a v prevyšujúcej časti

súd návrh zamietol ako nedôvodný z dôvodu, že prevyšujúca časť uplatňovanej sumy sa týka vyššie
uvedených poplatkov - odpočítaných pri uzavretí zmluvy, poplatkov za vedenie účtu a poplatkov za
upomienky a v tejto časti ide o neprijateľnú podmienku zmluvy a teda absolútne neplatnú podmienku
zmluvy.

Súd návrh zamietol aj v časti uplatňovaného úroku z úveru vo výške 7,49 % ročne od 7.8.2009 do

zaplatenia z uplatňovanej sumy 3 770,91 eur, keďže si navrhovateľ uplatňoval tento úrok z úveru už po
odstúpení od zmluvy a tým, že odstúpením od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 OZ sa zmluva od začiatku
zrušuje, má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z úveru len do odstúpenia od zmluvy a v tejto
časti predstavujú ustanovenia zmluvy neprijateľnú podmienku zmluvy, teda absolútne neplatnú. Za
neprijateľnú podmienku zmluvy a teda absolútne neplatnú súd považuje aj ustanovenia zmluvy, podľa
ktorých môže veriteľ v prípade omeškania s platením splátok, účtovať dlžníkovi, t.j. odporcom v 1. a

2. rade úrok z omeškania vo výške 5 % nad dohodnutú úrokovú sadzbu, t.j. môže účtovať úrok spolu
12,49 % (7,49 + 5) a okrem toho si môže ešte uplatňovať aj zákonný úrok z omeškania, teda aj v tejto
časti ide o neprijateľnú podmienku zmluvy, teda absolútne neplatnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne

nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu. Podľa názoru súdu, navrhovateľ mal v konaní neúspech v nepatrnej časti, požadoval sumu 3
770,91 eur a priznaná suma je 2 910,31 eur s príslušenstvom a výsledok konania tiež závisel od úvahy
súdu. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 196 eur s
tým, že navrhovateľ a jeho právny zástupca v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia tieto

trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, preto mu súd ďalšie trovy konania nepriznal.
Súd postupoval pri rozhodnutí o trovách konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do
troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od

doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.