Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711214846
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3711214846.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky: M.. E.

M., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX/XX, O. K., v zast. RNDr. Dušanom Marčekom, nar. 17.8.1971,
bytom Považská Bystrica, Stred 50/26, proti odporcovi: M.. M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Na C.
247/23, zast. JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 22, o
vydanie motorového vozidla a zaplatenie 140,52 eur s príl. a vzájomnom návrhu odporcu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu a zaplatenie 877,- eur, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov M.. M. M., nar. XX.X.XXXX a M.. E. M., nar. X.X.XXXX k
motorovému vozidlu P. M. K rok výroby 2000 , VIN Z Ev.č. PD-XXXCC v celom rozsahu.

Nariaďujepredajuvedenéhomotorovéhovozidlastým,ževýťažokzpredajasarozdelímedziúčastníkov
v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, t.j. u každého z účastníkov v rozsahu jednej polovice.

V prevyšujúcej časti vzájomný návrh odporcu zamieta.

Návrh navrhovateľky v časti o vydanie motorového vozidla P. M. K Ev. č. PD-XXXCC zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 20,08 eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od
16.10.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie zamieta.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa pôvodne podaným návrhom vo veci samej doručenom súdu 12.12.2011 domáhala

vydania motorového vozidlo zn. P. M. K ev. číslo PD 776 CC spolu s osvedčením o evidencii vozidla,
technickým preukazom a osvedčením o technickej kontrole stavu vozidla a kľúčmi od tohto vozidla od
odporcu s odôvodnením, že sa jedná o motorové vozidlo v jej výlučnom vlastníctve, ktoré neoprávnene
zadržiava odporca, s ktorým žila do júna 2011 ako s druhom. V tej súvislosti uviedla, že odporca nikdy
netvrdil, že auto je jeho. V priebehu konania zmenila - rozšírila podaný návrh písomným podaním
doručeným súdu 18.4.2013, v ktorom navrhla, aby súd uložil odporcovi zároveň zaplatiť jej sumu
140,52 eur s príslušným úrokom z omeškania z titulu uhradeného povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré navrhovateľka uhradila za
obdobie od 4.6.2010 do 9.12.2011 spolu v sume 281,05 eur, z ktorej sumy žiadala priznať jednu polovicu,
t.j.140,52eur.Vtejsúvislostiuviedla,žesapovažujenaďalejzavýlučnúvlastníčkupredmetnéhovozidla,
uvedený zmenený návrh však podala z dôvodu, ak by súd posúdil, že motorové vozidlo je v podielovomspoluvlastníctve účastníkov. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote
troch dní. Trovy konania si vyčíslila v podaní z 20.1.2014, a to z titulu cestovného spolu vo výške 107,83
eur.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že zastáva názor, že predmetné motorové vozidlo
je v jeho a navrhovateľkinom podielovom spoluvlastníctve, a to u každého v podiele jednej polovice,
preto s poukazom na uvedené podal v tomto konaní vzájomný návrh doručený súdu dňa 12.11.2012,
ktorým navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému motorovému

vozidluavyporiadaťtak,žebudeprikázanédovlastníctvanavrhovateľky,pričomnavrhovateľkamubude
zaviazaná vyplatiť polovicu trhovej ceny uvedeného motorového vozidla vo výške 1166,50 eur a zaplatiť
mu polovicu ním vynaložených nákladov na opravy a údržbu vozidla ako i polovicu zo zaplateného
poistného od roku 2006, spolu vo výške 887,- eur. Jedná sa o náklady vynaložené na opravu motorového
vozidla v období od 24.8.2006 do marca 2010 spolu v hodnote 1004,97 eur, plus 630,- eur z titulu
hradenia zákonnej poistky od roku 2006, plus 120,- eur z titulu nákladov za vynaložené technické

a emisné kontroly v rokoch 2006-2010, čo predstavuje spolu 1754,97 eur, z čoho jedna polovica
predstavuje po zaokrúhlení sumu vo výške 877,- eur, čo zástupca odporcu spresnil na pojednávaní dňa
12.11.2012.

V písomnom podaní z 8.3.2013 doručenom súdu 13.3.2013 odporca oznámil súdu, že navrhuje, aby

súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, a to tak, že
toto prikáže do vlastníctva navrhovateľky, keďže on o vozidlo nemá záujem s tým, že on je povinný
motorové vozidlo navrhovateľke odovzdať do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia oproti povinnosti
navrhovateľky zaplatiť mu sumu 2043,50 eur, t.j. 1166,50 z titulu výplaty hodnoty vyporiadavanej
hnuteľnej veci a 877,- eur z titulu náhrady vynaložených nákladov na opravy a zaplateného poistného.

Súd zmenu návrhu v zmysle uvedených zmenených návrhov v podaniach navrhovateľky z 15.4.2013 a
odporcu z 8.3.2013 pripustil na pojednávaní dňa 16.1.2014 v celom rozsahu.

Zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní poukázal na to, že navrhovateľka v čase prevzatia

a podpisu kúpnej zmluvy mala dostatok vlastných finančných prostriedkov na to, aby mohla uhradiť celú
kúpnu cenu vozidla a nebola odkázaná na to, či jej odporca poskytne nejaké finančné prostriedky na
uhradenie kúpnej ceny. Odporca v konaní nepreukázal, že by si niekedy od predávajúcej spoločnosti
vozidlo prevzal, uzatvoril s predávajúcou spoločnosťou kúpnu zmluvu, prípadne uhradil kúpnu cenu
za vozidlo a teda nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k hnuteľnej veci v zmysle Obč. zákonníka.

Poukázal na to, že odporca sám uviedol, že o kúpnej zmluve sa dozvedel až v lete 2011 a keby o
kúpnej zmluve vedel, tak by chcel na nej byť ako kupujúci. Zároveň uviedol, že sumu 50.000,- Sk
poskytol navrhovateľke ako pôžičku. Zástupca navrhovateľky poukázal na to, že odporca bol 8.3.2006
v čase prihlásenia vozidla v Prievidzi pred dopravným inšpektorátom, a ak si odporca myslí, že je
potrebné mať kúpnu zmluvu, musel si už teda 8.3.2006 myslieť, že kúpna zmluva existuje, a ak chcel

byť kupujúcim vozidla, mohol už vtedy túto záležitosť riešiť. Odporca ale nič nepodnikol a následne o 5
dní poskytol navrhovateľke pôžičku. Uviedol, že teoreticky by bolo možné, že navrhovateľka sa 6.3.2006
stala výlučnou vlastníčkou vozidla a 13.3.2006 sa polovičným vlastníkom stal odporca, keďže tento jej
na kúpu vyplatil 50.000,- Sk, pričom kúpna zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená
ústne resp. konkludentne tým, že navrhovateľka peniaze od odporcu prijala. Takúto konštrukciu ale

poprela navrhovateľka aj odporca. Poukázal na to, že odporca vo svojom písomnom návrhu na č.l.
81 spisu uvádza, že všetky opravy vozidla financovala jeho matka p. M. a táto ich požaduje vrátiť.
Toto potvrdil aj odporca i jeho rodičia, preto sa v tejto časti navrhovateľka nepovažuje za pasívne
vecne legitimovanú. Pre prípad, ak by súd posúdil, že predmetné motorové vozidlo je v podielovom
spoluvlastníkom účastníkov a zrušoval by podielové spoluvlastníctvo, ohľadom motorového vozidla

navrhol, aby bol nariadený jeho predaj, keďže navrhovateľka ani odporca nemajú o vozidlo v súčasnosti
záujem.

Zástupca odporcu po vykonanom dokazovaní uviedol, že kúpnu cenu za vozidlo uhradil odporca v
jednej polovici kúpnej ceny na základe dohody s navrhovateľkou na jej účet, pričom kúpnu cenu

predávajúcemu navrhovateľka uhradila až následne na účet predávajúceho. Uviedol, že kúpna zmluva
sa nenašla v žiadnych dokladoch na polícii ani v Prievidzi, na základe čoho odporca tvrdí, že bola
antidatovaná a dodatočne vyrobená. Nesúhlasil s tvrdením, že sa jednalo o pôžičku zo strany odporcu
voči navrhovateľke. Preto navrhol návrh navrhovateľky o vydanie motorového vozidla zamietnuť arozhodnúť v zmysle jeho vzájomného návrhu a v zmysle upraveného petitu v podaní z 8.3.2013.
Zástupca odporcu žiadal priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní.

Zástupca navrhovateľky v priebehu konania vzniesol námietku premlčania na všetky finančné nároky,
ktoré si uplatnil odporca vzájomným návrhom v písomnom podaní z 12.11.2012. Uviedol, že podľa neho
sú všetky tieto vynaložené náklady a nároky z nich vyplývajúce premlčané.

V priebehu konania návrhom doručeným súdu 1.3.2013 navrhovateľka navrhla vydať predbežné

opatrenie v zmysle § 102 O.s.p. v tom zmysle, že navrhovateľka alebo jej splnomocnený zástupca
je oprávnená každý piatok párny týždeň vizuálne skontrolovať motorové vozidlo, ktoré je predmetom
sporu a overiť jeho funkčnosť s tým, že odporca je povinný navrhovateľke najneskôr 24 hodín vopred
oznámiť, kde sa vozidlo bude v určenom čase nachádzať a umožniť jej v určenom čase vykonať kontrolu
sprístupnením vozidla. O uvedenom návrhu na vydanie predbežného opatrenia tunajší súd rozhodol
uznesením č.k. 16C 5/2012-227 z 27.3.2013, ktorým návrh navrhovateľky o nariadenie predbežného

opatrenia v celom rozsahu zamietol s tým, že navrhovateľka neozrejmila a nepreukázala v konaní
potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov a neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Proti citovanému rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský
súd v Trenčíne uznesením 17Co 220/2013-247 z 30.5.2013 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v
celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v odôvodnení okrem iného uviedol, že v prejedávanej veci je tu

nepochybne rozpor medzi účastníkmi konania pri hospodárení so spoločnou vecou, okrem návrhov čo
do veci samej, ktorých sa v konaní domáhajú. Tieto rozpory však nie je možné v prejednávanej veci
riešiť tak, že sa nariadi predbežné opatrenie tak, ako ho žiadala vydať navrhovateľka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C

5/2012, pripojenými spismi 10C 32/2012, Y. -U.-XXXX/PD-PD-XXXX, výsluchmi svedkov, a to B. C., B.
M., M. M., Z. M. a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka pri výsluchu pred súdom v tomto konaní do zápisnice 12.11.2012 uviedla, že v marci
2006 žila v družskom vzťahu s odporcom v byte, ktorý kúpili spoločne v roku 2004 a mali ho v podielovom

spoluvlastníctve, každý v jednej polovici. Uviedla, že bývali v Prievidzi, a keďže ona pochádza z
Považskej Bystrice a plánovali spolu s odporcom dieťa, chcela vlastniť motorové vozidlo, ktoré chcela
využívať spolu s odporcom i s jeho rodinou. Preto považovala za normálne, že keď si kúpi auto, bude ho
používať aj jeho rodina, čo považovali za normálne aj rodičia odporcu. Uviedla, že všetko do domácnosti
kupovala ona /nábytok/, ale využíval to aj odporca, pričom na účte mala dostatok v hotovosti finančných

prostriedkov na zakúpenie vozidla. Keďže rodičom odporcu bolo trápne, že aj oni budú využívať toto
motorové vozidlo, tak jej prispeli na účet, na kúpnu cenu motorového vozidla, sumou 50.000,- Sk.
Uviedla, že odporca nikdy nechcel figurovať na kúpnej zmluve. Brat navrhovateľky RNDr. V. M., ktorý
vozidlo predával sa ho pýtal, či ho má uviesť na kúpnej zmluve ako spoluvlastníka, čo odporca odmietol s
tým, že však vozidlo bude jej. Taktiež rodičia odporcu to brali tak, že auto je jej, aspoň sa tak vyjadrovali.

Uviedla, že v spoločnej domácnosti žili s odporcom do 26.6.2011, pričom posledné dva-tri roky ich
spolužitia využíval toto auto výlučne odporca. Toto vozidlo využívala ona pre seba i pre dcéru približne
do roku 2009, potom ho výlučne využíval odporca. V roku 2009 jej ponúkol k užívaniu motorové vozidlo
jej brat, a to Toyotu Q., ktorý jej zapožičal uvedené motor. Vozidlo. V súvislosti s nákladmi na opravu
motorového vozidla P. Megane, ktoré boli vynaložené od augusta 2006 do marca 2010 uviedla, že všetky

tieto náklady hradila ona z jej výlučných finančných prostriedkov, a tiež i zákonné poistky, ako aj poplatky
za emisné a STK kontroly. Doklady o tom, že ich hradila nemá, všetky listinné dôkazy ostali u odporcu
v spoločnom byte. Navrhovateľka uviedla, že z jej výpisu z osobného účtu z Istrobanky a.s. z 31.3.2006
vyplýva, že v deň podpisu kúpnej zmluvy 6.3.2006 mala dostatok finančných prostriedkov na tomto účte
na zaplatenie celej kúpnej ceny. Potvrdila, že na tento účet jej 14.3.2006 prišla suma 50.000,- Sk z účtu

odporcu a následne ona 16.3.2006 zaplatila z jej účtu spoločnosti Q. P., s.r.o. / predajcovi/ kúpu cenu
motorového vozidla vo výške 100.000,-Sk.
Z výsluchu odporcu na uvedenom pojednávaní súd zistil, že už na jeseň v roku 2005 uvažovali s
navrhovateľkou, že by chceli kúpiť spolu nejaké motorové vozidlo. Na jar 2006 ho navrhovateľka
informovala o tom, že by im predal motorové vozidlo P. M. jej brat, ktoré bolo písané v tom čase vo

vlastníctve spoločnosti Q. A., s.r.o., čo sa potom zrealizovalo. Uviedol, že celý čas od kúpy vozidla
od marca 2006 až do 30.6.2011 považovali toto auto za spoločné auto. Až od júna 2011 začala
navrhovateľka tvrdiť, že sa jedná výlučne o jej motorové vozidlo. Uviedol, že o tom, že v čase kúpy
bola vyhotovená nejaká kúpna zmluva, sa dozvedel až 3.11.2011 na polícii v Považskej Bystrici. Bolprekvapený, že na zmluve je už dátum z 6.3.2006, lebo auto bolo zapísané na Dopravnom inšpektoráte
v Prievidzi 8.3.2006 a poistka na auto bola uzatvorená 7.3.2006. S navrhovateľkou sa 7.3.2006 dohodol,
že nemá záujem figurovať v dokladoch ako držiteľ a vlastník z dôvodu, že sa kupuje auto od brata

navrhovateľky. Trval však na vyjadrení, že auto kúpili spolu s navrhovateľkou a zapísala sa do evidencie
ako držiteľka len navrhovateľka, lebo tam nemôžu byť uvedení dvaja. O tom, že bola vyhotovená kúpna
zmluva, vtedy vôbec nevedel, inak by určite v nej chcel figurovať aj preto, že poslal finančné prostriedky
na polovicu kúpnej ceny vozidla. Opakovane uviedol, že s navrhovateľkou sa v marci 2006 ústne
dohodol, že motorové vozidlo Renault Megane je ich spoločné vlastníctvo, oni to takto aj brali a zapísaná

ako držiteľka bude len ona. Uviedol, že pôvodne bola dohodnutá kúpna cena vozidla 80.000,- Sk, pričom
až 13.3.2006 sa dozvedel, že táto je 100.000,- Sk. Uviedol, že 13.3.2006 mu vložila na jeho účet sumu
40.000,-Sk jeho matka, pričom v ten istý deň, kedy sa aj dozvedel, že sa cena zvýšila, tak na účet
navrhovateľky previedol z jeho účtu sumu 50.000,- Sk. Preto si myslí, že uvedená zmluva z 6.3. 2006
bola urobená dodatočne. Uviedol, že nechápe, na čo poukazoval navrhovateľke polovicu kúpnej ceny,
keď teraz navrhovateľka tvrdí, že je to len jej výlučné vlastníctvo. Sumu 40.000, -Sk na kúpu tohto vozidla

mu darovala matka, a to iba jemu ako synovi a nie i navrhovateľke. Ďalej uviedol, že náklady na opravu
motorového vozidla v celkovej výške 1004,97 eur niekedy zaplatil zo svojho a následne mu to preplatila
jeho matka, alebo mu dala matka peniaze na opravu vopred. Jeho rodičia im chceli pomáhať, teda jemu
ako ich synovi a tým pomáhali i im ako rodine. Uviedol, že s navrhovateľkou ako družkou hospodárili tak,
že do spoločnej domácnosti pred narodením dcéry a aj v roku 2006 dávali každý na stravu po 1000,-

Sk a ostatné výdavky, ktoré boli naviac, hradil on z toho, čo zarobil. Všetky výdavky, poistky, emisné
kontrolyplatilonzosvojichvýlučnýchprostriedkov,uviedol,ženechápe,prečonavrhovateľkaznehorobí
zlodeja.Uviedol,žezákonnápoistkajenamenonavrhovateľky,zákonnúpoistkuvšakplatilonpoštovými
poukážkami z jeho finančných prostriedkov, čo viackrát videli aj jeho rodičia. Uviedol, že navrhovateľka
mu zobrala z bytu poštové poukážky o platení zákonného poistenia a aj iné doklady, ale zostali mu

zošity, kde viedol evidenciu, čo sa platilo z jeho príjmu a tiež tam zostali 4 poštové poukážky o zaplatení
zákonnej poistky za motorové vozidlo. Odporca uviedol, že keď sa bolo vozidlo prihlásiť na dopravnom
inšpektoráte dňa 8.3.2006, po prepise vozidla prevzala doklady od vozidla navrhovateľka, kľúče prevzal
on, pretože on i potom odšoféroval vozidlo do ich bydliska. Opakovane uviedol, že sa považuje za
spoluvlastníka tohto vozidla a obaja s navrhovateľkou sa považovali celé roky za spoluvlastníkov tohto

motorového vozidla. Potvrdil, že 6.3.2006 on nepreberal žiadne vozidlo od predávajúcej spoločnosti.
Na otázku zástupcu navrhovateľa, z akého titulu poskytol navrhovateľke sumu 50.000,-Sk, odporca
uviedol: aby mohli kúpiť spoločne motorové vozidlo. Na otázku, či sa jednalo o pôžičku alebo dar,
odporca uviedol, že tieto peniaze jej poskytol s tým, že sa bude jednať o ich motorové vozidlo na kúpu
vozidla, dar to určite nebol. Potom povedal, že podľa neho jej požičal tieto peniaze, aby si za ne mohli

kúpiť auto. Na otázku sudcu, kedy mala navrhovateľka potom vrátiť odporcovi tieto peniaze odporca
uviedol, že sa s navrhovateľkou dohodli, že keď sa niekedy vozidlo predá, že si tie peniaze rozdelia
na polovicu, lebo je to ich spoločné vozidlo, inak by jej nebol poskytol tých 50.000, -Sk. V žiadnom
prípade jej nedával peniaze s vedomím, že sa bude jednať o motorové vozidlo len v jej vlastníctve. On jej
peniaze požičiaval s vedomím, že sa bude jednať o ich spoločné motorové vozidlo s tým, že keď sa bude

niekedy auto predávať, tak si peniaze rozdelia. Odporca uviedol, že motorové vozidlo Renault Megane
je pripravené na vydanie navrhovateľke na bezpečnom mieste. Uviedol, že navrhovateľke doposiaľ
neumožnilpoužívaťtotomotorovévozidlo,keďžehonevyplatilazosumyhodnotynazákladeznaleckého
posudku. Potvrdil, že s navrhovateľkou mali aj spoločný sporožírový účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., na
ktorý on z jeho účtu posielal obvykle sumu 143, eur a navrhovateľka sumu 95,- eur, zo spoločného účtu

sa platili náklady za byt a inkasné poplatky, pričom ostatné náklady hradil podľa odporcu výlučne on.
Zo zápisnice o trestom oznámení z 30.6.2011 (č.l. 15 spisu) spísanej na OO PZ v Považskej Bystrici
s navrhovateľkou mal súd preukázané, že navrhovateľka vtedy uviedla, že motorové vozidlo Renault
Megane e.č. PD XXX-CC odkúpila dňa 6.3.2006 od brata V. M. za sumu 100.000,- Sk, pričom bratovi
vyplatila dohodnutú sumu. Z tejto sumy mala ušetrenú čiastku 50.000,-Sk, druhú polovicu jej poslala na

účet matka jej vtedajšieho druha M. M., pričom ona následne bratovi vyplatila dohodnutú kúpnu cenu.
Následne vozidlo prepísal na ňu a ona sa stala jediným vlastníkom uvedeného vozidla. Uviedla, že ona
je výlučnou vlastníčkou aj držiteľkou tohto vozidla. Vozidlo normálne používala a toto používal aj jej druh
M. M., používali ho spoločne, v poslednej dobe prevažne M. M.. Z. ohľadom uvedeného vozidla bolo
v poriadku až do júna 2011, kedy začali mať s druhom M. M., t.j. odporcom, osobné problémy, ktoré

vyvrcholili tým, že od neho odišla 26.6.2011. Následne jej odporca uvedené motorové vozidlo odmietol
vydať, uvedené vozidlo je podľa nej užívané protiprávne M. M., nakoľko je ona výlučná vlastníčka tohto
vozidla.Z výsluchu svedka B. C., nar. XX.X.XXXX, /č.l. 177 spisu/ súd zistil, že tento sa pozná s oboma
účastníkmi sporu, bližší kamarátsky vzťah má s odporcom. Uvedený svedok potvrdil, že v období,
keď účastníci kupovali motorové vozidlo P. M., bol svedkom skutočností, že odporca sa aj pred

navrhovateľkou v jeho prítomnosti vyjadroval, že si chcú zakúpiť auto. Uviedol, že najskôr si chceli kúpiť
iné auto, bol vtedy s nimi i v Bratislave, následne sa pred ním vyjadrili, že idú kupovať P. M., a keď
ho kúpili, tak sa vyjadrovali, že si ho kúpili na polovicu. Uviedol, že nemôže potvrdiť, že by sa takto
priamo vyjadrovala navrhovateľka, ale takto sa vyjadril pred navrhovateľkou odporca, ktorý hovoril, že
si auto kúpili spolu. Uvedené motorové vozidlo po kúpe používali obaja účastníci spoločne podľa toho,

kto ho potreboval. Uviedol, že si myslí, že aj navrhovateľka v nasledujúcom období hovorila o tomto
aute ako o spoločnom aute, takto o ňom hovoril aj odporca. Spor ohľadom tohto auta nastal až po
tom, keď sa rozišli. Keď ho potom odporca informoval o tom, že navrhovateľka začala tvrdiť, že nekúpili
auto spoločne, svedka toto tvrdenie navrhovateľky prekvapilo. Čo sa týka nákladov na údržbu, opravu
motorového vozidla, svedok uviedol, že pokiaľ vie, o auto sa zakaždým staral len odporca, kúpil do auta
nové gumy, staral sa o auto, aby bolo funkčné. Potvrdil, že mu odporca hovoril aj nejaké iné náklady,

ktoré na auto vynaložil, pre odstup času si ich však už nepamätá. Tiež sa pred ním odporca vyjadril, že
financuje opravy motorového vozidla, nevyjadroval sa, či to bolo na základe dohody s navrhovateľkou.

Z výsluchu svedkyne JQ. M. - matky odporcu, súd zistil, že v súvislosti s kúpou motorového vozidla
Renault Megane sa navrhovateľka pred ňou vyjadrila, že chcú kúpiť auto s odporcom od jej brata za

80.000,- Sk. Svedkyňa vtedy pred navrhovateľkou synovi, t.j. odporcovi povedala, že mu daruje 40.000,-
Sk na polovicu auta, pričom následne 13.3.2006 v pondelok vložila sumu 40.000,-Sk synovi ako dar
na jeho účet. Pri vkladaní peňazí jej syn povedal, že sa dozvedel, že auto bude stáť 100.000,- Sk,
preto začali uvažovať, či odporca do toho má vlastne ísť za takýchto okolností, nepáčilo sa im, že sa
za pochodu menili podmienky. Syn vtedy povedal, že keď bude spolumajiteľom auta, že tých 10.000,

-Sk doloží zo svojich. Vtedy sa ako rodina dohodli, že na účet navrhovateľky na kúpu auta pošle syn
ako polovičný spoluvlastník 50.000,-Sk. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka i odporca sa jednoznačne
vyjadrovali po kúpe ako o spoločnom aute, preto práve aj oni, t.j. svedkyňa i s manželom znášali náklady
na opravy tohto auta vo veľkej miere, resp. v 100% rozsahu. Všetci a aj navrhovateľka sa vyjadrovala o
tomto aute ako o spoločnom. Auto sa kupovalo hlavne kvôli tomu, lebo navrhovateľka pravidelne chodila

do Považskej Bystrice autobusom za rodičmi. Prvé dva roky po kúpe vozidla ho väčšinou používala
navrhovateľka, a keď bolo treba finančne investovať do opráv, súhlasila, že auto môže používať odporca
na cestu do práce, že jej bude nosiť obedy. V súvislosti s hradením nákladov na opravy a údržbu
motorového vozidla uviedla, že tieto náklady spojené s autom, ale i s bytom, znášala ona s manželom a
financovali ich v takej miere, že posielala synovi, t.j odporcovi, na účet sumy napríklad 15.000 a 20.000,

-Sk, z týchto peňazí hradil odporca potom náklady ako napríklad poistky na auto. Potvrdila, že i ona
niekedy hradila šeky, napríklad 23.2.2011 zaplatila 65,41 eur za tri šeky, o čom predložila súdu originál
zošitov, kde si všetky tieto výdavky zapisovala. Svedkyňa potvrdila, že takto synovi dala peniaze i na
opravu auta, napríklad na lambda sondu, a to sumu 3500,- Sk dňa 12.6.2008. Z peňazí, ktoré mu
posielala na účet a knižku hradil odporca i pneumatiky a všetky opravy, ktoré sa robili na aute. Tieto

náklady teda hradil odporca z finančných prostriedkov, ktoré mu dávali oni ako rodičia, ktoré mu darovali,
aby prežili. Svedkyňa upresnila, že to bol dar len synovi, lebo vedela, že je spolumajiteľ auta. Svedkyňa
uviedla, že nežiada od syna, aby jej vrátil peniaze, ktoré mu darovala na opravu auta a na zaplatenie
kúpnej ceny v sume 40.000,-Sk. Uviedla, že odporcovi dávala peniaze i na zaplatenie poistiek, on toto
poistné platil napriek tomu, že na šeku bolo napísané meno navrhovateľky. Svedkyňa potvrdila, že

motorové vozidlo Renault Megane sa nachádza na bezpečnom mieste, konkrétne kde uviesť nevedela.
Z výsluchu svedka M. M. - otca odporcu súd zistil, že začiatkom marca 2006 im odporca povedal, že
si majú s navrhovateľkou kúpiť auto každý v jednej polovici od brata navrhovateľky p. M.. Povedal, že
polovica bude stáť 40.000,-Sk, ale keď 13.3.2006 prišli do Tatra banky, a.s. aby vložila jeho manželka
na účet odporcu sumu 40.000,-Sk, vtedy im syn povedal, že to nebude stáť 40.000,-Sk, ale 50.000,-Sk,

lebo celková kúpna cena bola dohodnutá na 100.000,-Sk. Potom sa s odporcom rozprávali a po chvíli sa
dohodli, že keď už prišli, tak kúpia teda túto polovicu. Polovicu auta kúpil syn s tým, že manželka mu dala
na to 40.000,- Sk s tým, že on dá zo svojich peňazí z účtu 10.000,- Sk. Svedok potvrdil, že navrhovateľka
sa pred nimi vyjadrovala tak, že je to ich spoločné auto, nikdy nepovedala, že je to len jej. Po kúpe auto
používala výlučne navrhovateľka, lebo chodila s ním aj do roboty, odporca ho začal využívať až keď išla

navrhovateľka na materskú dovolenku a začal jej voziť odporca obedy z jeho práce, a to po dobu troch
rokov. Svedok potvrdil, že všetky náklady na opravy a údržby vozidla, ako i benzín, znášal zo svojich
peňazí, alebo z peňazí, ktoré mu darovala jeho manželka, t.j. matka odporcu, odporca. Potvrdil, že keď
išla navrhovateľka na materskú dovolenku, on sa dohodol i s manželkou, že všetky náklady na auto ajbenzín účastníkom budú hradiť oni, aby tieto rodina necítila, pokiaľ je navrhovateľka na materskej. Na
materskej bola navrhovateľka od marca 2007, zamestnala sa v septembri 2011. Svedok potvrdil, že má
vedomosť, že v roku 2008 keď chceli ísť na dovolenku, menili gumy, platil to odporca, tiež keď neprešli

technickou kontrolou, všetky náklady hradil odporca . Potvrdil, že sa tiež menili tlmiče na aute, batéria
do vozidla, čo hradil odporca, tiež zákonné poistky a poplatky za emisné kontroly platil odporca, a to z
peňazí, čo mu darovala matka. Svedok na otázku, či navrhovateľka súhlasila s týmito opravami vozidla,
uviedol, že navrhovateľka nenamietala tieto opravy vozidla, vozidlo by bolo nepojazdné, keby sa nebolo
opravilo. Uviedol, že peniaze, ktoré dávali synovi na opravy a údržbu vozidla, darovali len synovi, nie

obom účastníkom.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2006 /č.l. 72 spisu/ mal súd preukázané, že uvedenou kúpnou zmluvou
spoločnosť Q. P., s.r.o. so sídlom v E., zast. P.. V. M. /bratom navrhovateľky/ a M.. E. M., t.j.
navrhovateľka, uzavreli kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej uvedená spoločnosť predala navrhovateľke do
jej vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Sk motorové vozidlo zn. P. M. s tým, že kupujúca
zaplatí kúpnu cenu do 30 dní od podpísania tejto zmluvy. V článku IV. zmluvy sa konštatuje, že kupujúci

potvrdzuje, že motorové vozidlo prevzal pri podpísaní zmluvy a vyhlasuje, že sa s jeho stavom riadne
oboznámil s tým, že prevzatím motorového vozidla kupujúci nadobudol k nemu vlastnícke právo.
Zosvedčeniaev.číslaadržiteľamotorovéhovozidla/č.l.73spisu/malsúdpreukázané,ženaOkresnom
dopravnom inšpektoráte v Trenčíne 6.3.2006 bola zaznamenaná zmena držiteľa vozidla z Q. A., s.r.o.
na M.. M. E., t.j. navrhovateľku.

Z výpisu z účtu v ČSOB /čl. 74 spisu/ mal súd preukázané, že na účet predajcu motorového vozidla bola
17.3. 2006 pripísaná suma 100.000, -Sk od navrhovateľky. Z príkazu na úhradu v Tatra banke, a.s. z
13.3.2006 mal súd preukázané, že 13.3.2006 poukázal odporca na účet navrhovateľky sumu 50.000,-
Sk. Z výpisu z účtu navrhovateľky ku dňu 31.3.2006 /č.l. 76 spisu/ mal súd preukázané, že na účet
navrhovateľky 14.3.2006 prišla suma od odporcu vo výške 50.000,- Sk, pričom 16.3.2006 navrhovateľka

uhradila na účet predajcu motorového vozidla sumu 100.000,- Sk. Z potvrdenia o vklade hotovosti z
13.3.2006 / č.l. 98 spisu/ mal súd preukázané, že na účet odporcu bola v uvedený deň 13.3.2006 vložená
od matky odporcu suma 40.000, -Sk.
Z čestného vyhlásenia B.. M. K. z 5.11.2012 /č.l. 71 spisu/ mal súd preukázané, že na žiadosť
navrhovateľky ohľadom kúpnej zmluvy uviedol, že obchodná spoločnosť Q. P., s.r.o. mala záujem na

jar 2006 predať motorové vozidlo P. M. N. PD XXX CC, pričom na vedení spoločnosti sa spoločne
s druhým konateľom a spoločníkom P.. V. M. dohodli a odsúhlasili jeho odpredaj sestre P.. M., a to
M.. E. Marčekovej za cenu vtedajších 100.000, -Sk. Kúpna zmluva bola uzatvorená 6.3.2006, odkedy
je táto vedená a založená v účtovnej evidencii ich spoločnosti, nikým nebola menená ani upravovaná.
Na základe tejto zmluvy bol 6.3.2006 zmenený záznam o držiteľovi vozidla v dokladoch k vozidlu.

V zmysle článku V. kúpnej zmluvy si kupujúca dňa 6.3.2006 vozidlo prevzala a tým sa stala jeho
výhradnou vlastníčkou, pričom dohodnutá kúpna cena bola uhradená na účet predávajúceho 17.3.2006
jednorazovo z účtu p. M.j, t.j. navrhovateľky, čím boli splnené všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy.
Z výsluchu svedka Z. M. - otca navrhovateľky súd zistil, že v súvislosti s okolnosťami nadobudnutia
vlastníckehoprávamotorovéhovozidlaP.M.svedokuviedol,žeonnebolpriamopriaktepredajavozidla.

Potvrdil, že asi 6.3.2006, kedy bol pondelok, viezol dcéru svojím autom do Trenčína, nakoľko chcela
nadobudnúť nové auto. Pýtal sa jej, či má dosť peňazí, na čo povedala, že áno. On ju vtedy odviezol
do firmy Antares, kde si išla prevziať vozidlo a zároveň ho dať i poistiť. Uviedol, že nevie, čo sa dialo
vo firme, nebol ani pri platení poistného. Svedok ďalej uviedol, že o tom, že polovicu dohodnutej kúpnej
ceny poskytol na zaplatenie odporca, sa svedok dozvedel až potom, čo sa účastníci rozišli niekedy v

lete 2011, kedy sa odporca vyjadril, že niečo investoval do toho vozidla. Svedok uviedol, že to dovtedy
neriešil, motor. vozidlo automaticky považoval za dcérine. Svedok uviedol, že podľa neho sa účastníci
vyjadrovali o tomto aute počas ich spolužitia neurčito, on mal za to, že auto je navrhovateľky. Uviedol,
že nemá vedomosť, kto hradil náklady na údržbu a opravy auta, ani kto hradil poistné za toto auto. Prvé
dva roky po kúpe vozidla chodili k nim na návštevy spoločne na tomto motorovom vozidle, potom začali

chodiť na inom aute, na Toyote. Svedok potvrdil, že 6.3.2006 doviezol predmetné motorové vozidlo
Renault Megane z firmy Antares k nim domov do Považskej Bystrice, a potom 8.3.2006 toto auto viedol
do Prievidze i spolu s manželkou a navrhovateľkou. V ten deň navrhovateľka išla dať prepísať vozidlo na
dopravnom inšpektoráte, potom tam prišiel i odporca. Po prepise vozidla svedok viedol znovu toto auto
do Považskej Bystrice, navrhovateľka vtedy išla k nim. Svedok potvrdil, že 30.6.2011 bol v Prievidzi s

navrhovateľkou pre jej veci a chceli zobrať aj auto, odporca tam však vtedy nebol. Vtedy svedok povedal
jeho matke, že im ešte chýba auto, na čo matka odporcu povedala, že to auto je ich.
Zástupcaodporcunamietal,že30.6.2011,keďprišielsvedokisostatnýmiprevecinavrhovateľky,svedok
sa vyjadril pred oboma rodičmi odporcu po tom, čo videl doklady o úhrade 50.000, Sk, t.j. polovicekúpnej ceny za auto, že keď si auto zoberú, že zaplatia túto sumu. Svedok následne doplnil, že si
presne nepamätá, či po prepise vozidla 8.3.2006 išli z Prievidze do Považskej Bystrice, ale pokiaľ si
dobre pamätá, išli do Považskej Bystrice. Nepamätá si, že v ten deň išli aj hore na Sever v Prievidzi,

určite však v uvedený deň z DI vozidlo neviedol odporca. Pri konfrontácii svedkyne B. M. so Z. M.
matka odporcu uviedla, že 8.3.2006 určite v tento deň videla, ako syn prichádzal na tomto aute a
šoféroval toto auto na Severe v Prievidzi, vtedy v aute bola navrhovateľka, či tam boli prítomní aj
rodičia, k tomu sa vyjadriť nevedela. V súvislosti so stretnutím 30.6.2011 uviedla, že v ten deň bratovi
navrhovateľky V. M. ukazovala doklady o zaplatení sumy 40.000,- Sk z jej účtu a 50.000,- Sk z účtu

syna na účet navrhovateľky, pričom mu povedala, že ak chcú auto, nech dajú 50.000,- Sk. Toto počul
aj otec navrhovateľky i navrhovateľka, ktorá odpovedala, že nie, nedáme 50.000,-Sk. Až potom sa k
tomu vyjadril jej otec, ktorý povedal, ale dáme 50.000,- Sk. Svedkyňa uviedla, že otec navrhovateľky
nepovedal, že zaplatia toľko, koľko rozhodne súd, ale povedal dáme 50.000,- Sk, pričom akoby sa
uklonil. Svedok M. tvrdil, že sa vyjadril, že zaplatia sumu, ktorá bude rozhodnutá príslušným súdom.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že 8.3.2006 išla s jej rodičmi z Považskej Bystrice na vozidle

Renault Megane, šoféroval ho jej otec, po prepise vozidla na dopr. inšpektoráte išli všetci štyria, teda i s
odporcom na Sever, vtedy ich mohla zahliadnuť matka odporcu. Potom následne išli všetci i s odporcom
do Považskej Bystrice, boli prázdniny, zostali tam až do nedele. Založila do spisu i dôkaz o tom, že v tom
čase boli prázdniny. Tiež uviedla, že 30.6.2011 videla, ako matka odporcu tam máva nejakými papiermi,
pričom otec jej povedal niečo v tom zmysle, že ako rozhodne súd, tak sa vyrovnajú.

Z vyhlásenia M.. B. C., nar. X.X.XXXX, z XX.X.XXXX /č.l. 170 spisu/ mal súd preukázané, že menovaný
prehlásil na svoju česť, že navrhovateľka sa nikdy pred ním nevyjadrila, že motorové vozidlo zn. Renault
Megane je výlučne jej vlastníctvom, ale že ho zakúpili spoločne s M. M. od jej brata. Uvedené povedala
počas jeho návštevy v ich domácnosti, keď sa zaujímal, že majú novo zakúpené auto. O stretnutí doložil
i fotografiu z návštevy.

Z oznámenia od ORPZ v Trenčíne ODI Trenčín z 11.1.2013 /č.l. 152 spisu/ súd zistil, že motorové vozidlo
E bolo odhlásené z ich evidencie X.X.XXXX a po archivácii bol spis po piatich rokoch skartovaný. Z
evidenčnej karty vozidla z 11.1.2013 súd zistil, že ako vlastník a držiteľ motorového vozidla P. M. K je
zapísaná navrhovateľka, pričom osvedčenie o evidencii bolo vydané držiteľovi 8.3.2006. Z oznámenia
od OR PZ ODI Považská Bystrica z 23.8.2011/ č.l. 70/ mal súd preukázané, že ODI v Považskej Bystrici

potvrdilo, že navrhovateľka je držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla P. M. PD XXX CC
od X.X.XXXX.
Z poistkyč.XXXXXXXXXX z1.2.2011/č.l.136spisu/vystavenejspoločnosťouKooperativapoisťovňa,
a.s. Vienna Insturance Group, mal súd preukázané, že poistníkom poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla N. PD XXX CC bola so začiatkom poistenia 7.3.2006

navrhovateľka s tým, že lehotné poistné predstavovalo 40,15 eur so splatnosťou poistného k 7.3, 7.6.,
7.9. s 7.12. poštovou zloženkou .
Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX /č.l. 162 spisu/ v Kooperativa
poisťovňa, a.s. z 4.2.2013 mal súd preukázané, že v období od 9.3.2006 až 2.9.2011 bolo štvrťročné
poistné hradené poštovými poukazmi na meno E. M. s výnimkou úhrady z 1.3.2007, kedy poistné

bolo uhradené bankovým prevodom z účtu Dušana M. v sume 34,02 eur, pričom úhrada poistného v
sume 40,15 eur dňa 7.9.2011 a ďalšia úhrada z 8.12.2011 v sume 40,15 eur bola uhradená bankovým
prevodom z účtu navrhovateľky. V mesiaci september 2011, a to 2.9.2011, je evidovaná i úhrada
poistného v sume 40,15 eur poštovým poukazom na meno navrhovateľky, pričom dňa 9.3.2012 bola
vrátená platba navrhovateľke poštovým poukazom na adresu do Považskej Bystrice v sume 40,15 eur.

Odporca v konaní v súvislosti s hradením poistného za motor. vozidlo uviedol /č.l. 278 spisu/, že
navrhovateľka uhradila poslednú platbu poistného 9.12.2011 vo výške 40,15 eur a tiež platbu 7.9.2011,
ktorá jej však bola vrátená 9.3.2012, pričom všetky ostatné úhrady poistného uhrádzal odporca, a to i
v septembri 2011, a to konkrétne 2.9.2011 poštovou poukážkou, preto platba navrhovateľky z 7.9.2011
jej bola vrátená 9.3.2012.

Z prehľadu vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla P. Megane vystaveného odporcom /
č.l. 81 spisu/ a vyjadrenia odporcu / č.l.184 spisu/ mal súd preukázané, že podľa odporcu 24.8.2006
zakúpil zadný lapač a vrátane montáže zaplatil 39,33 eur, 11.10.2007 za výmenu vzduchového filtra
a klapky kúrenia zaplatil sumu 72,88 eur, 18.10.2007 za demontáž a montáž kúrenia zaplatil sumu
12,75 eur, 9.6.2008 za diagnostiku elektroniky zaplatil 23,- eur, 12.6.2008 za výmenu lambda sondy

a výmenu 4 ks sviečok zaplatil spolu 137,84 eur, 29.7.2008 zaplatil za kúpu a výmenu tlmičov 201,80
eur, 29.1.2010 za vykonaný servis - opravu pneumatiky zaplatil 11,94 eur, 2.7.2008 za servisnú kontrolu
cez prejazdovú linku zaplatil 425, -Sk, čo predstavuje 14,11 eur, 12.12.2008 za výmenu batérie zaplatil
2550,- Sk, čo predstavuje v prepočte 84,64 eur, 30.7.2008 za puklice a pneumatiky zaplatil 5439,- Sk, čopredstavuje v prepočte 180,54 eur, 7.5.2008 za kúpu a výmenu mechaniky okna zaplatil 3800,- Sk, čo
predstavuje 126,14 eur a v marci 2010 za výmenu výfuku zaplatil sumu 100,- eur. Spolu tieto vynaložené
náklady predstavujú 1004,97 eur, z ktorej sumy žiadal odporca zaplatiť od odporkyne jednu polovicu, a

to vzájomným návrhom doručeným súdu na pojednávaní 12.11.2012. Ďalej žiadal zaplatiť od odporkyne
jednu polovicu z vynaložených nákladov za tri technické a emisné kontroly v sume spolu 120,- eur v
rokoch 2006, 2008 a 2010 a jednu polovicu z úhrad poistného za motor. vozidlo za celé obdobie od
roku 2006 v sume 630, -eur, čo predstavuje spolu 750,- eur a z toho sumu 375,- eur žiadal zaplatiť od
navrhovateľky.

V súvislosti s nákladom na opravu vozidla z 29.1.2010 vo výške 11,94 eur, odporca uviedol /č.l. 185/, že
v januári 2010 zistil, že je poškodená pneumatika, čo musel dať opraviť. Za opravu zaplatil 11,94 eur,
uviedol, že navrhovateľka o tejto oprave vedela, súhlasila s ňou. Navrhovateľka uviedla, že v tom čase
auto používal výlučne odporca, bolo jej známe, že na aute je defekt, že to dal opraviť a tiež zaplatil za
túto opravu sumu 11,94 eur. Ona mu však vtedy povedala, že nesúhlasí s tou opravou, lebo vtedy auto
nepoužívala a z materskej dávky nemohla platiť aj takúto vec.

V súvislosti s vynaloženým nákladom v marci 2010 vo výške 100,- eur za výmenu výfuku odporca uviedol
(č.l. 186 spisu), že toto bola posledná oprava, ktorú dal robiť na tomto aute, lebo P. L. zistil pri prehliadke
auta, že výfuk bol prehrdzavený a doporučil mu ho vymeniť, doklad o tom nemá, môže to dosvedčiť
svedok L.. Odporca uviedol, že to hradil zo svojich peňazí a navrhovateľka vedela o tejto výmene.

Navrhovateľka uviedla, že o tejto výmene nevedela, nebolo jej v tom čase známe kde chodí odporca
s autom a za akým účelom.

V súvislosti s nákladmi na technické a emisné kontroly odporca uviedol, že platil všetky tri emisné a
technické kontroly v rokoch 2006, 2008 a 2010 zo svojich výlučných prostriedkov, mala to byť suma

spolu okolo 120,- eur. Navrhovateľka uviedla, že s týmto tvrdením nesúhlasí, všetky tieto STK a emisné
kontroly hradila ona zo svojich peňazí a tiež aj všetky zákonné poistky. V súvislosti s hradením zákonnej
poistky za motorové vozidlo odporca uviedol, že celé roky platil tieto zákonné poistky za auto on a aj
iné poistky, šeky však boli vystavené na meno navrhovateľky, lebo ona mala uzavretú poistnú zmluvu.
Teraz to navrhovateľka zneužíva, že tam figuruje ona, platil to však on. Navrhovateľka k tomu uviedla,

že sa vyjadrila, že všetky zákonné poistky hradila ona.

Z návrhu doručenému Okresnému súdu Prievidza 17.8.2011 v konaní 7C 131/2011 mal súd preukázané,
že v uvedenom konaní sa odporca ako navrhovateľ domáhal voči navrhovateľke ako odporkyni zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu P. M. K v ktorom konaní sa

navrhovateľka ako odporkyňa vyjadrila v podaní z 8.11.2011, v ktorom uviedla, že vlastníctvo vozidla
nadobudla podľa § 132 Obč. zákonníka písomnou kúpnou zmluvou ako jediný kupujúci a stala sa jeho
jedinou a výlučnou vlastníčkou od 6.3.2006, preto považuje návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva za bezpredmetný. Predmetná právna vec bola následne postúpená Okresnému súdu
Považská Bystrica, kde sa konanie viedlo pod spis. zn. 10C 32/2012, pričom konanie bolo z dôvodu

späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa M.. M. M. uznesením č.k. 10C 32/2012-82 z 20.3.2012
zastavené, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.4.2012. Uvedené mal súd preukázané i
z celého pripojeného spisu 10C 32/2012.
Z upovedomenia od GP SR z 10.1.2012 adresovaného navrhovateľke (č.l. 47 spisu) mal súd
preukázané, že Generálny prokurátor SR, v zastúpení B.. E. Z., riaditeľom trestného odboru, zaujal

v súvislosti s vecou trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla M.. M., právny názor v zmysle ktorého sa nestotožnil s
právnym posúdením vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré bolo doposiaľ
orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci riešenia predbežnej otázky vyhodnotené ako podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľky a M.. M.. V tej súvislosti uviedol, že výlučné vlastníctvo k predmetnému

vozidlu, ktoré navrhovateľka nadobudla v zmysle článku V. kúpnej zmluvy z 6.3.2006, jeho prevzatím
od predávajúceho. Skutočnosť, že podozrivý Mgr. M. je poskytol peniaze vo výške 50.000,-Sk na kúpu
vozidla, nezakladá jeho právny status ako spoluvlastníka vozidla a nemožno z toho titulu vyvodzovať
záver, že vozidlo bolo nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva. V tomto prípade sa môže jednať
o právny inštitút občianskeho práva, a to zmluvu o pôžičke resp. vypožičaní, ktoré vrátenie si M.. M.

môže od nej nárokovať. V uvedenom právnom vzťahu medzi oznamovateľkou a podozrivým vznikli
pochybnosti o oprávnenosti držby predmetného vozidla, o ktorej môže rozhodnúť súd v civilnom konaní.Súd v rámci konania 7C 160/2011 na návrh navrhovateľky vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi povinnosť pristaviť pred Dopravný inšpektorát v Považskej Bystrici osobné motorové vozidlo
Renault Megane a umožniť navrhovateľke jeho užívanie, v konaní pred Okresným súdom v Považskej

Bystrici, a to uznesením 7C 160/2011-10 z 25.10.2011/ č.l. 50 spisu/. Uvedené uznesenie bolo Krajským
súdom v Trenčíne uznesením č.k. 4Co 434/2011-61 z 28.12.2011 zmenené tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľka ničím neosvedčila,
že by jej nenariadením požadovaného predbežného opatrenia vznikla nenapraviteľná majetková alebo
nemajetková ujma s tým, že nie je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov / č.l. 99 spisu/.

Zo znaleckého posudku 162/2011 vypracovaného ku dňu 17.10.2011 znalcom T.. Z. W., O., znalcom
z odboru cestnej dopravy, mal súd preukázané, že všeobecná hodnota osobného motorového vozidla
Renault Megane EČ PD XXX CC ku dňu 17.10.2011 predstavovala vrátane DPH 2333,- eur.
Z potvrdení o vkladoch hotovosti od Tatra banky, a.s. /č.l. 209 až 213/ mal súd preukázané, že matka
odporcu vložila na účet odporcu v dňoch 4.1.2010 sumu 100,- eur, 3.2.2010 sumu 150,- eur, 29.5.2009
sumu 300,- eur, 29.5.2009 sumu 350,- eur, 11.8.2009 sumu 300,- eur, 12.3.2007 sumu 15.000,- Sk,

12.9.2007 sumu 16.000,- Sk, 16.1.2008 sumu 1000, -Sk.
Zo žiadosti o zapísanie motorového vozidla z 8.3.2006 /č.l. 220 spisu/ mal súd preukázané, že na OR
PZ ODI Prievidza doručila 8.3.2006 navrhovateľka žiadosť o zapísanie sporného motorového vozidla
s tým, že ako držiteľ vozidla / a teda aj vlastník, keďže v tej kolonke nebol uvedený nikto iný/ bola
uvedená navrhovateľka, predchádzajúci držiteľ vozidla Q. P., s.r.o. a k žiadosti bol pripojený doklad o

nadobudnutí vozidla kúpna zmluva, pričom údaje o vlastníkovi vozidla neboli vyplnené (bolo uvedené,
že je ich potrebné vyplniť, ak nie je totožný s držiteľom).
Z originálu poštových poukážok z 5.6.2009, 2.9.2011 a 4.3.2011, predložených odporcom, mal súd
preukázané, že uvedenými poštovými poukážkami bolo zaplatené v uvedených dňoch 3 x po 40,50
eur, Kooperative poisťovni a.s., pričom ako odosielateľ bolo na uvedených poštových poukážkach

predtlačené meno navrhovateľky.
Vo výzve z č.l. 196 spisu navrhovateľka ako vlastníčka vozidla vyzvala odporcu na okamžité vrátenie
vozidla dňa 10.7.2011. Listom z 27.7.2011 odporca navrhovateľke oznámil, že na jej výzvu na
vrátenie vozidla nereagoval, lebo auto bolo kúpené do podielového spoluvlastníctva a je v podielom
spoluvlastníctve. V liste z 25.8.2011 zástupca odporcu oznámil navrhovateľke, že v roku 2006 spoločne

kúpili s odporcom motorové vozidlo Renault Megane, na ktoré prispeli každý čiastkou 50.000, -Sk,
vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve u každého v jednej polovici, a keďže spoločné užívanie veci nie
je možné, odporca je ochotný vydať navrhovateľke vozidlo s tým, že navrhovateľka vyplatí jeho podiel
na vozidle za trhovú hodnotu, ktorú určí znalec. Zároveň si voči nej uplatňuje čiastku, ktorú vynaložil na
opravu vozidla a hradil ich výlučne odporca s tým, že tieto vydokladuje. V liste z 12.9.2011 navrhovateľka

oznámilazástupcoviodporcu,ževsúvislostislistomz25.8.2011nevyrozumela,čoodnejžiadajúačojej
ponúkajú. V liste z 5.10.2011 zástupca odporcu oznámil navrhovateľke, že pokiaľ má záujem o motorové
vozidlo, je ochotný odporca jej vozidlo vydať s tým, že vyplatí jeho podiel na vozidle za trhovú hodnotu,
ktorá podľa odhadu autobazáru predstavuje 2000,- eur. V liste z 14.10.2011 navrhovateľka oznámila
zástupcovi odporcu, že súhlasí s odpredajom spoločného bytu, ktorý mali v tom čase v podielovom

spoluvlastníctve, v súvislosti s televízorom uviedla, že televízor, ktorý si zobral odporca, si privlastnil a
odniesol, pričom bol platený v pomere 50:50.
Z uznesenia OR PZ v Považskej Bystrici ČVS ORP XXXX/PB-PB-XXXX z 20.12.2011 mal súd
preukázané, že v uvedenom uznesení príslušník PZ zastavil začaté trestné stíhanie za prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ktorého sa mal páchateľ zmocniť 16.8.2011,

ktorého jedinou vlastníčkou je podľa kúpnej zmluvy z 6.3.2006 M.. M.. V odôvodnení citovaného
uznesenia príslušník PZ zaujal názor, že predmetné vozidlo nadobudli spoločne M.. M. a M.. M. v rámci
vzťahu druh - družka, a že ho spoločne aj používali a je zrejmé, že M.. M. sa ho dňa 16.8.2011 nezmocnil
ako cudzieho motorového vozidla.
Z pripojeného spisu OO PZ Prievidza ČVS U. XXXX/PD-PD-XXXX mal súd preukázané, že dňa

30.6.2011 bola spísaná s navrhovateľkou zápisnica o trestnom oznámení pre podozrenie z prečinu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ktoré stíhanie bolo ukončené uznesením OR
PZ v O. ČVS ORP-XXXX/PD-PD-XXXX z 27.7.2011 tak, že trestné oznámenie navrhovateľky bolo v
celom rozsahu odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197ods.2Trestnéhoporiadku.Zodôvodeniacitovanéhorozhodnutiavyplýva,žepoverenýpríslušníkPZ

zaujal právny názor, že motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, a preto zo strany
odporcu nemôže ísť o neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. V oznámení z 2.8.2011
OkresnáprokuratúraPrievidzavrátilapredmetnývyšetrovacíspisstým,žeuznesenieoodmietnutíveciz27.7.2011 považuje za zákonné a opodstatnené. Uznesením Okresnej prokuratúry Prievidza z 5.9.2011
bola sťažnosť oznamovateľky M.. E. M., t.j. navrhovateľky zamietnutá z dôvodu, že nebola dôvodná.
Zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní navrhol urobiť dotaz na NCHZ, a.s. Nováky, v akom

čase bola svedkyňa JQ. M. 8.3.2006 v práci, kde mala miesto výkonu práce a taktiež aby urobil znalecký
posudok na aktuálnu cenu sporného auta z dôvodu, že majú pochybnosti o existencii tohto auta, pretože
od roku 2011 auto nikto nevidel. Zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie o výsluch rodičov
odporcu, ktorí môžu potvrdiť, že mu dávali peniaze na platenie poistného.
Podľa § 133 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.
Podľa § 137 ods. 1,2 Obč. zákonníka v platnom znení, podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1,2,3 cit. zákona, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. 2/ O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. (3) Ak ide o dôležitú zmenu
spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 142 ods. 1,2 cit. zákona, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.
Podľa § 451 ods. 1,2 cit. zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 cit. zákona, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 100 ods. 1 cit. zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa§101cit.zákona,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1,2 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel
súdkzáveru,ženávrhnavrhovateľkyovydanieveci-motorovéhovozidlajenedôvodný,vzájomnýnávrh
odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k motorovému vozidlu je

dôvodný, nárok navrhovateľky o zaplatenie je opodstatnený len sčasti a nárok odporcu o zaplatenie je
v prevažnej časti premlčaný a vo zvyšku nedôvodný.
V danej veci bolo medzi účastníkmi v prvom rade sporné, či motorové vozidlo Renault Megane
K EČ PD XXXCC je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, resp. v podielovom spoluvlastníctve
oboch účastníkov, a to najmä s prihliadnutím na spôsob nadobudnutia uvedenej hnuteľnej veci. V tej

súvislosti súd udáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že ohľadom predaja
motorového vozidla Renault Megane bola medzi pôvodným vlastníkom spoločnosťou Q. Risk, s.r.o.
a navrhovateľkou uzavretá kúpna zmluva zo dňa 6.3.2006, ktorou uvedená spoločnosť previedla na
navrhovateľku vlastnícke právo ku spornému motorovému vozidlu, pričom v kúpnej zmluve sa dohodlo,
že prevzatím motorového vozidla kupujúca nadobudla k nemu vlastnícke právo. I keď odporca v konaní

namietal, že uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená až dodatočne, a že o nej nemal žiadnu vedomosť,
zo žiadosti o zapísanie motorového vozidla z 8.3.2006 /č.l. 220 spisu/ jednoznačne vyplýva, že v
uvedenej žiadosti o zápis motorového vozidla do vlastníctva navrhovateľky bola pripojená i kúpna
zmluva, na základe ktorej bola ako držiteľka a vlastníčka motorového vozidla vyznačená na dopravnominšpektoráte navrhovateľka. Z uvedeného potom podľa názoru súdu možno jednoznačne vyvodiť, že
navrhovateľka platne nadobudla na základe uzavretej kúpnej zmluvy vlastnícke právo, a to odovzdaním
tohto motorového vozidla do dispozície navrhovateľky, k čomu došlo podľa vyjadrenia svedka Z. M.

- otca navrhovateľky dňa 6.3.2006. Z vykonaného dokazovania ďalej nesporne vyplýva, že v tom
období, t.j. v marci 2006 navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s odporcom ako druhom, pričom
napriek tomu, že podľa jej vyjadrení i doloženého listinného dôkazu / výpisu z jej účtu/ mala dostatok
finančných prostriedkov na zaplatenie celej dohodnutej kúpnej ceny za uvedené motorové vozidlo v
sume 100.000,- Sk, súhlasila s tým, že odporca sa bude podieľať na zaplatení kúpnej ceny jednou

polovicou, t.j. sumou 50.000,- Sk, ktorú nesporne dňa 13.3.2006 poukázal na účet navrhovateľky, čo
bolo medzi účastníkmi nesporné. S prihliadnutím i na výsledky ďalšieho dokazovania vo veci, a to
výpovede svedkov - oboch rodičov odporcu, ale i nestranného svedka JS. C. priateľa oboch účastníkov
a vyhlásenie ďalšej osoby, ktorá chodila do domácnosti účastníkov M.. B. C. z 13.2.2013, súd dospel k
záveru, že v období po tom, čo navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k uvedenému motorovému
vozidlu jeho odovzdaním od predávajúceho, došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k ústnej dohode o

zriadení podielového spoluvlastníctva k motor. vozidlu, t.j. o prevode jednej polovice spoluvlastníckeho
podielu od navrhovateľky na odporcu, v súvislosti s čím odporca poukázal dňa 13.3.2006 na jej účet
sumu 50.000,-Sk, na základe čoho vo vzťahu medzi účastníkmi došlo k platnému vzniku podielového
spoluvlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu, keďže podielové spoluvlastníctvo k hnuteľnej veci
môže vzniknúť aj na základe ústnej dohody resp. konkludentne. Uvedenej skutočnosti, a to, že medzi

účastníkmi vzniklo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, nasvedčujú i ďalšie
skutočnosti, a to že i viaceré ostatné veci, ktoré nadobudli spoločne účastníci počas ich družského
spolužitia, boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva, a to v rozsahu u každého z nich jednej
polovice, jedná sa napríklad o spoločný byt účastníkov, ako i ďalšie hnuteľné veci, televízor, ktorého
kúpna cena bola taktiež podľa navrhovateľky zaplatená zo strany každého v jednej polovici, o čom

svedčí jej list z 14.10.2011 / č.l. 35/ a list zást. odporcu z 25.8.2011 / č.l. 198/. Podľa názoru súdu je
nelogické, aby sa odporca podieľal na nadobudnutí uvedeného motorového vozidla zaplatením jednej
polovice kúpnej ceny bez dohody, že by sa stal spoluvlastníkom predmetnej hnuteľnej veci, keďže v
nasledujúcom období sa k uvedenému motorovému vozidlu správal ako k spoločnému vlastníctvu s
navrhovateľkou, staral sa o opravy a údržbu uvedeného vozidla a podľa jeho vyjadrenia i znášal všetky

náklady na jeho opravy a údržbu. Preto súd vyjadrenia navrhovateľky o tom, že uvedené motorové
vozidlo je jej výlučným vlastníctvom, považoval za účelové, keďže už v čase nadobúdania uvedenej
hnuteľnej veci mala vedomosť, že uvedené motorové vozidlo sa bude využívať i pre potreby odporcu a
jeho rodiny, kvôli čomu i rodičia odporcu finančne prispeli formou daru odporcovi na kúpu uvedeného
auta. Preto súd návrh navrhovateľky, ktorým žiadala vydať predmetné motorové vozidlo ako jej výlučné

vlastníctvo, v celom rozsahu zamietol.
Čo sa týka tvrdení zástupcu navrhovateľky, že odporca požičal v súvislosti s kúpou motorového vozidla
navrhovateľkesumu50.000,-Sk,takakosaodporcavyjadrilinapojednávaní,vtejsúvislostisúduvádza,
že síce samotný odporca uviedol, že tieto peniaze jej požičal avšak s navrhovateľkou sa dohodol, že
keď bude auto po určitom čase predané, že si peniaze získané z predaja vozidla rozdelia. Z uvedeného

nie je možné vyvodiť a právne posúdiť, že zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľke sa jednalo
o pôžičku, pretože medzi účastníkmi nešlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ako to
predpokladá ustanovenie § 657 Obč. zákonníka pre zmluvu o pôžičke. V tej súvislosti súd tiež udáva, že
takto odporca odpovedal na, podľa názoru súdu, sugestívne položenú otázku zástupcu navrhovateľky,
či sa jednalo o pôžičku alebo o dar, ktorú otázku zást. navrhovateľky položil už po vyjadrení odporcu,

že navrhovateľke poskytol sumu 50.000,- Sk , aby si mohli spoločne kúpiť motorové vozidlo. Odporca
sa tiež v konaní opakovane spontánne vyjadril, že peniaze jej poskytol za účelom nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu k motorovému vozidlu, preto sa javili súdu hodnovernejšie vyjadrenia odporcu
v tom smere, že peniaze jej poskytol za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k motorovému
vozidlu, čomu zodpovedá i vyjadrenie odporcu, že sa s navrhovateľkou dohodli, že keď časom motorové

vozidlo predajú, finančné prostriedky získané z predaja si rozdelia.
Keďže súd dospel k právnemu názoru, že uvedené motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov a odporca si v konaní vzájomným návrhom uplatnil nárok na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetnej hnuteľnej veci, a keďže spoločné užívanie uvedenej
hnuteľnejveciobomaúčastníkmijevsúčasnostiauždlhodobovylúčené,akeďžesaúčastnícinazrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedenej hnuteľnej veci nedohodli a nedokážu dohodnúť,
súd vzájomný návrh odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedenej
hnuteľnej veci považoval za dôvodný. Žiadneho z podielových spoluvlastníkov či už hnuteľnej alebo
nehnuteľnej veci nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, preto súd toto podielovéspoluvlastníctvo účastníkov v zmysle cit. ustanovenia § 142 ods. 1 Obč. zákonníka v celom rozsahu
zrušil. S prihliadnutím k tomu, že počas konania obaja účastníci jednoznačne vyhlásili, že žiadny z nich
už v súčasnosti nemá záujem o predmetnú hnuteľnú vec, súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo

účastníkov k motorovému vozidlu tretím spôsobom, ktorý stanovuje Obč. zákonník v § 142 ods. 1, a
to nariadením jeho predaja a rozdelením výťažkov medzi oboch účastníkov podľa výšky ich podielov.
Keďže sa odporca podieľal na zaplatení kúpnej ceny v rozsahu jednej polovice, podľa názoru súdu
jednoznačne medzi účastníkmi vzniklo podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlo v rozsahu
spoluvlastníckych podielov u oboch účastníkov o veľkosti jednej polovice, preto súd nariadil výťažok

rozdeliť vo vzťahu medzi účastníkmi v rozsahu jednej polovice s tým, že obaja účastníci sa v rovnakom
podiele budú podieľať i na znášaní nákladov v súvislosti s realizáciou predaja.
Čo sa týka uplatneného vzájomného návrhu odporcu vo vzťahu k navrhovateľke o zaplatenie 877,
-eur z titulu vynaložených nákladov na opravu, údržbu motorového vozidla, nákladov na emisné a
technické kontroly ako i na zaplatenie jednej polovice zo zaplateného poistného z titulu zákonného
poistenia motorového vozidla, v tej súvislosti súd udáva, že keďže voči uplatneným nárokom zástupca

navrhovateľky vzniesol námietku premlčania, súd sa musel ako prvoradou otázkou vysporiadať s
otázkou, či uvedené uplatnené nároky odporcu sú premlčané resp. nie. V tej súvislosti súd poukazuje
na to, že vzájomný návrh, ktorým si odporca uplatnil tieto nároky bol doručený súdu 12.11.2012.
Z judikatúry súdov SR, a to najmä NS SR vyplýva, že ak ide o náklady na nevyhnutné opravy či
údržbu spoločnej veci so súhlasom oboch spoluvlastníkov (stačí aj konkludentný súhlas), a ide o bežnú

a aj nie bežnú záležitosť, investujúci spoluvlastník sa môže už za trvania spoluvlastníctva domáhať
primeranej náhrady nákladov, v takom prípade ide o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, nie
o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy platí trojročná premlčacia doba od vynaloženia investícií. Ak
ide o náklady na nie nevyhnutnú opravu a údržbu veci so súhlasom spoluvlastníkov, záleží na dohode
medzi spoluvlastníkmi o úhrade týchto nákladov a ak úhrada nebola dohodnutá, môže sa investujúci

spoluvlastníkdomáhaťnáhradyvynaloženýchnákladovužzatrvaniaspoluvlastníctvaokremprípadu,ak
sadohodlo,žesatejtonáhradyvzdáva,premlčaciadobazačínaplynúťoddobyvynaloženia,pričomplatí
trojročná premlčacia doba. Ak ide o náklady na nevyhnutnú opravu a údržbu a nešlo o bežnú záležitosť a
nebol súhlas druhého spoluvlastníka, investujúci spoluvlastník má nárok len na vydanie bezdôvodného
obohatenia už za trvania spoluvlastníctva, pričom premlčacia doba začína plynúť od vynaloženia

nákladov. Ak ide o náklady na nie nevyhnutnú opravu a údržbu veci, je to vždy nie bežná záležitosť,
a ak bola vykonaná bez súhlasu resp. napriek nesúhlasu spoluvlastníka za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu, investujúci spoluvlastník nemá nárok na úhradu nákladov na takúto nie nevyhnutnú opravu resp.
údržbu veci. Až zánikom podielového spoluvlastníctva má investujúci spoluvlastník nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to vo výške zhodnotenia podielov, pričom dvojročná premlčacia doba

začína plynúť od zániku podielového spoluvlastníctva.
Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že čo sa týka vynaložených nákladov na opravu
a údržbu motorového vozidla vynaložených v období od 24.8.2006 do 29.7.2008 (24.8.2006 montáž
zadných lapačov 39,33 eur, 11.10.2007 výmena vzduchových filtrov a klapky kúrenia 72,88 eur,
18.10.2007 demontáž a montáž kúrenia 12,75 eur, 9.6.2008 diagnostika elektroniky 23,-eur, 12.6.2008

výmena lambda sónd a sviečok 137,84 eur, 29.7.2008 kúpa a výmena tlmičov 201,80 eur) podľa
názoru súdu u všetkých uvedených opráv išlo o nevyhnutné opravy v súvislosti s údržbu motorového
vozidla, pričom u nich platí potom trojročná premlčacia doba od vynaloženia investície ak s nimi
navrhovateľka súhlasila a dvojročná premlčacia doba od vynaloženia nákladov ak s nimi navrhovateľka
nesúhlasila. Keďže do podania vzájomného návrhu uplynula od vynaloženia týchto nákladov dvojročná

i trojročná premlčacia doba, uvedené nároky sú podľa názoru súdu premlčané. To isté sa týka i ďalších
vynaložených nákladov, ktoré podľa odporcu zaplatil odporca v období od 7.5.2008 do 12.12.2008
(7.5.2008 výmena mechaniky okna 3800,- Sk, 2.7.2008 prejazdová linka 425,- Sk, 30.7.2008 zakúpenie
pneumatík a puklíc 5439,- Sk a 12.12.2008 výmena batérie 2550,- Sk), u ktorých uplynula do podania
vzájomného návrhu dvojročná i trojročná premlčacia doba, preto i uvedené nároky na zaplatenie jednej

polovice z týchto vynaložených súm, súd považoval za premlčané.
Čo sa týka vynaloženého nákladu 100,- eur za výmenu výfuku, ktorý náklad údajne odporca zaplatil
P.i Letavayovi v marci 2010, podľa názoru súdu išlo o nevyhnutnú opravu, navrhovateľka sa však
vyjadrila, že o tejto výmene nevedela a teda nedala k nej súhlas, preto má odporca nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to od doby vynaloženia tohto nákladu, čiže platí u tohto nároku dvojročná

premlčacia doba, a keďže vzájomný návrh bol podaný 12.11.2012, i tento nárok je premlčaný.
Čo sa týka nákladu vynaloženého podľa odporcu dňa 29.1.2010, a to 11,94 eur, ktorý zaplatil odporca,
čo potvrdila i navrhovateľka, keďže sa jednalo o opravu poškodenej pneumatiky a uvedená oprava bola
vykonaná s vedomím a s konkludentným súhlasom navrhovateľky o oprave, podľa názoru súdu ideo majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, v ktorom prípade platí trojročná premlčacia doba od
vynaloženia investícií a nie o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok na zaplatenie,
bol potom uplatnený v trojročnej premlčacej dobe, teda včas. Avšak podľa názoru súdu odporca nemá

nárok na náhradu jednej polovice z tohto vynaloženého nákladu, a to z dôvodov, ktoré súd uvedie nižšie.
V tej súvislosti súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka,
o hospodárení s vecou a teda aj o vynakladaní nákladov na spoločnú vec, rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a v prípade pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Z výsledkov vykonaného

dokazovania v tejto veci nesporne vyplýva, že po tom, čo navrhovateľka zostala po narodení spoločného
dieťaťa na materskej a následne rodičovskej dovolenke, rodičia odporcu sa ponúkli, že budú financovať
náklady na opravy, údržbu a prevádzku predmetného motorového vozidla účastníkov, ktoré tvrdenia
rodičov odporcu sa súdu javia ako hodnoverné, keďže matka odporcu predložila viacero dokladov o
vkladoch v hotovosti na účet odporcu, ktorý podľa jeho tvrdení i podľa tvrdení jeho rodičov ako svedkov,
uhrádzal tieto náklady. Keďže v tom období až do leta 2011 účastníci žili v družskom vzťahu, starali sa

o spoločné dieťa, uhrádzali spoločne náklady s bývaním a na tieto náklady v súvislosti s motorovým
vozidlom sa im dobrovoľne zaviazali prispievať rodičia odporcu, čo aj nesporne robili, súd má za to,
že medzi účastníkmi bola uzavretá konkludentná dohoda o tom, že tieto náklady bude znášať odporca
za finančnej pomoci jeho rodičov, čomu nasvedčuje i tá skutočnosť, že v období od roku 2009 až do
2011 v prevažnej miere využíval predmetné motorové vozidlo odporca, keďže v uvádzanom období

mala navrhovateľka k dispozícii iné motorové vozidlo, a to Toyota Avensis, ktoré jej zapožičal jej brat.,
čomu nasvedčuje i skutočnosť, že odporca počas doby, kedy užíval toto motorové vozidlo, náhradu
týchto nákladov od navrhovateľky nikdy nežiadal a žiada ich až v súčasnosti, v súvislosti so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnému vozidlu. Keďže medzi spoluvlastníkmi
ohľadom úhrady nákladov so spoločnou vecou v prvom rade platí dohoda účastníkov, ktorá bola podľa

názoru dohodnutá tak ako je uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že odporca nemá nárok na úhradu
jednej polovice z vynaloženého nákladu dňa 29.1.2010 v sume 11,94 eur, a to za opravu pneumatiky
na uvedenom motorovom vozidle.
Čo sa týka ďalších uplatnených nárokov odporcu, a to na zaplatenie jednej polovice nákladov na
technické a emisné kontroly v rokoch 2006, 2008 a 2010, súd udáva, že vynaložené náklady na tieto

kontroly v rokoch 2006 a 2008, t.j. 2 x po 40,- eur sú podľa názoru súdu tiež premlčané (uplynula do
podania vzájomného návrhu dvojročná i trojročná premlčacia doba) a čo sa týka nároku na úhradu
polovice nákladov za emisnú kontrolu v roku 2010, v tej súvislosti súd udáva, že skutočnosť, že tento
náklad zaplatil odporca, tento ničím nepreukázal. Navrhovateľka tvrdila, že tento náklad uhradila ona,
o čom však súdu taktiež nepredložila žiaden dôkaz a pokiaľ teda tento nárok zaplatil odporca, podľa

názoru súdu platila medzi účastníkmi dohoda o tom, že tieto náklady bude znášať on, v zmysle vyššie
uvedeného, preto nemá nárok na úhradu jednej polovice tohto vynaloženého nákladu.
Čo sa týka uplatneného nároku odporcu na zaplatenie jednej polovice zo zaplateného poistného z titulu
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to od roku 2006 v
celkovej sume 630,- eur, z ktorej žiadal priznať odporca jednu polovicu, v tej súvislosti súd udáva, že

podľa názoru súdu išlo o nevyhnutné náklady vynaložené v súvislosti s prevádzkou tohto motorového
vozidla, ktoré boli s vedomím navrhovateľky s najväčšou pravdepodobnosťou platené odporcom, a
to prostredníctvom poštových poukážok, kde bolo predtlačené meno navrhovateľky, preto sú platby
evidované na meno navrhovateľky. Skutočnosť, že tieto úhrady platil odporca potvrdili obaja rodičia
odporcu, pričom keďže sa účastníci dohodli v zmysle vyššie uvedeného, že tieto náklady bude znášať

odporca, preto súd vzájomný návrh odporcu i v tejto časti ako neopodstatnený zamietol. V tej súvislosti
súd dodáva, že nárok na úhradu jednej polovice nákladov z titulu zaplateného poistného, ktoré boli
zaplatené tri roky pred podaním vzájomného návrhu 12.11.2012, t.j. zaplatené do 12.11.2009 sú tiež
premlčané. Uvedená dohoda medzi účastníkmi o hradení nákladov v súvislosti s opravou, údržbou a
prevádzkou tohto motorového vozidla, podľa názoru súdu platila až do doby, kedy sa ich spolužitie

narušilo a kedy sa definitívne rozišli, čo bolo v júni 2011, čo bolo medzi účastníkmi nesporné.
Čo sa týka rozšíreného návrhu navrhovateľky, a to o zaplatenie jednej polovice podľa nej z ňou
uhradeného poistného za uvedené motorové vozidlo v období od 4.6.2010 do 9.12.2011, t.j. 7x 40,15
eur, a to v dňoch 4.6.2010, 6.9.2010, 3.12.2010, 4.3.2011, 6.6.2011, 7.9.2011 a 9.12.2011, v tej súvislosti
súd udáva, že súd neuveril tvrdeniam navrhovateľky, že v období, kým spolu žili v spoločnej domácnosti

s odporcom do júna 2011, tieto náklady hradila navrhovateľka, čo sa súdu javí nepravdepodobné s
prihliadnutím na vyššie uvedené výsledky vykonaného dokazovania ako i skutočnosť, že v tomto období
podľa navrhovateľky výlučne využíval uvedené motorové vozidlo odporca, pričom navrhovateľka bola
tiež v tomto období na rodičovskej dovolenke a jej príjem bol teda nízky, preto súd neuveril jej tvrdeniam,že v uvádzanom období platila tieto úhrady navrhovateľka. Preto súd návrh v časti o zaplatenie jednej
polovice z úhrad poistného vykonaných v dňoch 4.6.2010, 6.9.2010, 3.12.2010, 4.3.2011 a 6.6.2011
zamietol. Čo sa týka úhrady poistného 7.9.2011 v sume 40,15 eur, z výpisu z inkasného účtu poistnej

zmluvy /z č.l. 162 spisu/ vyplýva, že 10.9.2011 bola vykonaná úhrada poistného v sume 40,15 eur
dvakrát, a to 2.9.2011 poštovou poukážkou, ktorú podľa názoru súdu uhradil odporca a 7.9.2011
bankovým prevodom z účtu navrhovateľky tiež v sume 40,15 eur, ktorá platba však bola navrhovateľke
vrátená 9.3.2012 poštovou poukážkou na adresu bydliska do Považskej Bystrice. Z uvedeného výpisu
z inkasného účtu poistnej zmluvy tiež vyplýva, že bankovým prevodom bola vykonaná i nasledujúca

úhrada poistného dňa 8.12.2011 v sume 40,15 eur, a to z účtu navrhovateľky, z čoho nepochybne
vyplýva, že uvedenú úhradu vykonala navrhovateľka. Keďže ide podľa názoru súdu o nevyhnutný náklad
v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ale bez súhlasu odporcu, keďže v tom období už boli
rozídení a medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o tom, kto bude hradiť poistné, súd zastáva názor,
že navrhovateľka má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže zaplatila poistné v rozsahu
väčšom ako pripadá na jej spoluvlastnícky podiel pripadajúci na tomto motorovom vozidle, preto súd

zaviazal odporcu k zaplateniu jednej polovice z uvedeného vynaloženého nákladu, čo zo sumy 40,15
eur predstavuje 20,075 eur a po zaokrúhlení 20,08 eur, v ktorej časti súd návrh navrhovateľky považoval
za dôvodný, a to v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka v spojení s § 454 Obč. zákonníka. Keďže
tento nárok si navrhovateľka uplatnila prvýkrát vo vzťahu k odporcovi písomným podaním doručeným
súdu18.4.2013,ktorépodaniebolodoručenézástupcoviodporcu15.10.2013,súdpriznalnavrhovateľke

počnúc 16.10.2013 i úrok z omeškania, a to v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka vo výške v súlade
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov až do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľky z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
Čo sa týka návrhu zástupcu navrhovateľa, aby súd doplnil dokazovanie a preveril, či dňa 8.3.2006 bola
svedkyňa B. M. v práci, súd dokazovanie v tomto smere nevykonal, pretože vykonanie takéhoto dôkazu

bolo pre právne posúdenie predmetnej veci právne irelevantné. Taktiež návrh zástupcu navrhovateľa,
aby súd dal vypracovať znalecký posudok na zistenie aktuálnej ceny vyššie uvedeného motorového
vozidla, súd tento návrh neakceptoval vzhľadom na to, že vo veci vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
spôsobom, že nariadil predaj motorového vozidla, a teda vykonanie znaleckého dokazovania v tomto
smere by bolo v tomto štádiu konania nadbytočné. Takéto rozhodnutie súdu, ktorým súd nariadil predaj

motorového vozidla, je exekučným titulom pre vykonanie exekúcie, v rámci ktorej súdny exekútor
bude zisťovať cenu motorového vozidla i prípadným znaleckým posudkom. Samotnú existenciu vozidla
potvrdili rodičia odporcu. Návrh zástupcu odporcu doplniť dokazovanie o výsluch rodičov odporcu, ktorí
môžu potvrdiť, že mu dávali peniaze na platenie poistného, súd považoval za nadbytočný, keďže obaja
rodičia odporcu boli vypočutí a k uvedeným skutočnostiam sa vyjadrili.

O trovách konania účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal, a to s prihliadnutím ku skutočnosti, že navrhovateľka bola
v konaní v prevažnej časti ohľadom jej uplatneného nároku neúspešná, pričom odporca bol v súvislosti
so vzájomným návrhom úspešný len čiastočne, a to v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctvaaneúspešnývčastiozaplateniesumy877,-eur,pretosúdotrováchkonaniaúčastníkov
rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p, tak že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.