Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/63/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201759
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201759.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Revúca, katastrálny odbor, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca za účasti: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX,bytomO.XXX,XXXXXO.opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaSprávykatastraRevúca
č. V-855/13 zo dňa 11.09.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Revúca č. V-855/13 zo dňa 11.09.2013

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca (ďalej aj
„správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-855/13 zo dňa 11.09.2013. Predmetným rozhodnutím správny
orgán zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh
na vklad záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR uzavretej

dňa 02.07.2013 medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom Y. S., O. v
zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. O.. Dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad podľa
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je odporcom zistený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom
a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zmysle § 22 ods. 2 OZ, čo

spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľkou Y. S. a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Odporca v odôvodnení poukázal na
to, že dohoda o splnomocnení priložená k návrhu na vklad je formulárovým typom zmluvy, kde je
splnomocnenec uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho výber.
Táto skutočnosť sa podľa odporcu javí ako skutočnosť majúca vplyv na obhajobu práv a záujmov
splnomocniteľa zo strany splnomocnenca a spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany

splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. V dohode o splnomocnení
je uvedené, že bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov
a to po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Odporca pri rozhodovaní o návrhu na vklad vychádzal aj z vyjadrenia účastníčky
konania spísanej do zápisnice na správe katastra dňa 09.09.2013, kedy ďalšia účastníčka uviedla,
že nepozná spoločnosť ProHelp a pri podpísaní úverovej zmluvy bola prítomná len zamestnankyňaspoločnosti Pohotovosť s.r.o. a jej svokor. Zo spoločnosti ProHelp nebol nikto prítomný. Ďalej uviedla,
že keď podpisovala pôžičku, musela podpísať aj dohodu o splnomocnení. Dohodu jej dala podpísať
zamestnankyňa spoločnosti Pohotovosť s.r.o.. Nikto jej nedal možnosť vybrať si zástupcu a o uzavretí

záložnej zmluvy nevedela a ani jej to nikto neoznámil. Jej vyjadrenie je preto v rozpore s bodom 1
dohody o splnomocnení, kde sa uvádza, že dohoda bola uzavretá na žiadosť splnomocniteľa. Odporca
poukázal na to, že záložný veriteľ opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dáva klientom podpisovať
takúto dohodu o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody figuruje ako splnomocnenec
stále rovnaký subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Aj táto skutočnosť vyvracia podľa

odporcu možnosť, že by išlo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Dohodu o splnomocnení
preto odporca vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. V
odôvodnení odporca ďalej uviedol, že podľa predloženej zmluvy pohľadávka záložného veriteľa vznikla
na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 27.01.2013 a to na istinu 350,- Eur a poplatok v sume
340,- Eur. Samotná zmluva o úvere je podľa odporcu neplatná s poukazom na § 39 OZ, pretože sa
prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi spočíva podľa odporcu v tom, že medzi samotným

úverom a hodnotou zakladaných nehnuteľností je veľký nepomer, keďže predmetom zálohu je rodinný
dom záložcu. Odporca poukázal na ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Odporca s poukazom na § 22 ods. 2, § 37
ods. 1 a § 39 OZ návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol v zmysle § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na

ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,

určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo splnomocnencovi
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil so záverom správneho orgánu,
podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal
možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca rovnako nesúhlasil

s tvrdením správneho orgánu, že plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Dohoda
bola podľa tvrdenia odvolateľa uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom
poučení. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami navrhovateľa musí podľa
odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o
samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa

je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ sa
na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou jeho zmluvnej
dokumentácie.Zospisusprávnehoorgánutiežnevyplýva,žebyveriteľzastúpeniezástupcomoddlžníka
požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Podľa odvolateľa predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislým od

veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho
úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohoda o splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa všetky
náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto
prejavu vôle zo strany záložcu. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom správneho orgánu o nepomere
medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, pričom tento nepomer následne

podľa názoru správneho orgánu je v rozpore s dobrými mravmi a má vplyv na platnosť zmluvy o
úvere. Takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nie je
odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nie je zrejmé, či
správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku. Naviac správny orgán
neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor

s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon v rozpore
s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku
skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému
súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere

za nezákonné.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení z 12.11.2013 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a žiada
ho potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2

O.s.p.,vspojenís§250lods.2O.s.p.avzmysle§244ods.1a§250lods.1O.s.p.preskúmalzákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,
preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, zmluvu o úvere, dohodu o splnomocnení, vyjadrenie ďalšej účastníčky konania a
napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval s okresným úradom na strane odporcu, ktorý v zmysle §
2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom
v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§250lanasl.O.s.p.vmedziachavýlučnezdôvodovuvedenýchvodvolanídospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Z overenej fotokópie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 27.01.2012 medzi spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a Y. S., O. ako dlžníčkou súd zistil, že mandatár spoločnosti p.

U. W. vypísal záhlavie uvedenej zmluvy o úvere, pričom písmo v záhlaví uvedeného mandatára veriteľa
je zhodné s písmom, ktoré je uvedené v záhlaví dohody o splnomocnení.

Z vyjadrenia ďalšej účastníčky konania v správnom konaní, ktoré je obsahom zápisnice z ústneho
vypočutia zo dňa 09.09.2013 (č.l. 11 správneho spisu) vyplýva, že pri uzatváraní úverovej zmluvy a
dohodyosplnomocneníbolprítomnýlenzamestnanecPohotovostis.r.o.ajejsvokor,niktoinýtamnebol.

Ďalšia účastníčka uviedla, že keď podpisovala pôžičku, musela podpísať aj dohodu so spoločnosťou
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom dohodu jej dala podpísať zamestnankyňa
spoločnosti Pohotovosť. Zo spoločnosti ProHelp nebol nikto prítomný. Uviedla, že nemala možnosť
vybrať si iného zástupcu. Ďalej uviedla, že o uzavretí záložnej zmluvy nevedela a spoločnosť ProHelp
ju o tom neinformovala. S uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva nesúhlasila, úver chcela splatiť

splátkami, pričom žiadala o menšie splátky, čo jej nebolo umožnené.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 16.07.2013 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
02.07.2013. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložcom Y. S., O. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. O.,
okr. H.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 27.01.2012. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie
o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi Y. S., O. a ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou (ďalšia účastníčka) dňa 27.01.2012 v Revúcej (s
overeným podpisom na Meste Revúca dňa 27.01.2012) vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom
naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere

uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX po prerokovaní a poučení oprávnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udeľuje
splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich
z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito

úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že
„splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552

OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy
o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku,
čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých
splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany

splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 28.01.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 27.01.2012 v Revúcej osobne prítomný pri podpise návrhu na
uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou. Samotná dlžníčka (ďalšia účastníčka) vo svojej výpovedi
v správnom konaní, ktorá je zaznamenaná do zápisnice a je súčasťou správneho spisu uviedla, že
pri podpise úverovej zmluvy a dohody o splnomocnení nebol okrem zamestnanca Pohotovosti s.r.o.

(veriteľa) a jej svokra, nikto iný prítomný, najmä tam nebol prítomný zástupca spoločnosti ProHelp a
dohodu jej dala podpísať zamestnankyňa spoločnosti Pohotovosť s.r.o.. Porovnaním písma uvedeného
v záhlaví zmluvy o úvere, ako aj dohody o splnomocnení je možné zistiť, že údaje uvedené v záhlaví
týkajúce sa dlžníčky, resp. splnomocniteľky sú vypísané tým istým typom písma, pričom zmluvu o úvere
vypisoval mandatár veriteľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. (navrhovateľ - odvolateľ a záložný veriteľ).

Ostatné údaje týkajúce sa nehnuteľností ako aj písma uvedeného v dohode o splnomocnení sú vyplnené
evidentne iným druhom písma.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť
dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie,
návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis
rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
(7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto

rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala,
v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom
rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne

konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne
konanie možno vykonať aj elektronicky.

Podľa § X ods. 1, 2, 3 a X X. poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné

postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je
osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa

osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym
orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť
rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do
katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods.

1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov
nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či
sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli

mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných
podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy
je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých
bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý.

Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 16.07.2013 na
Správe katastra Revúca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa Záložnej
zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 02.07.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom Pohotovosť s.r.o. ako
záložným veriteľom a Y. S., O. zastúpenou subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava ako záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu

podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp F. P.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu
o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je v nej označená Y. S., ktorá túto dohodu
podpísala v Revúcej dňa 27.01.2012, kedy bol overený aj jej podpis a ako splnomocnenec je označené
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení F. P. - predseda združenia, ktorý
predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal dňa 28.01.2012 v Bratislave.Správa katastra Revúca preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva na
základe predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom

práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové
konanieakonávrhovékonaniesazačínananávrhúčastníkakonania,pričomKatastrálnyzákonupravuje
jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo
prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a
2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení vyhl. č. 79/1996
Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje
rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených
písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli

mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o
povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade
s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých
zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené
zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto

zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie
plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej
dohodyosplnomocnení,pričomsprávnyorgánvychádzalajzoskúsenostízosvojejrozhodovacejpraxe.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka („OZ“) zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného

nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na
základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je

neplatný.

Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 anasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno

považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.Akniesúsplnenézákladnépodmienky(§37OZ),nemôžeísťoplatnýprávnyúkon.Následkom
neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)

nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so

spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Revúcej dňa
27.01.2012 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako
veriteľom a Y. S., O. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť
ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda
bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

Bratislava podpísaná až dňa 28.01.2012 v Bratislave, ako aj porovnaním listín - zmluvy o úvere a
dohody o splnomocnení, ktoré boli splnomocniteľkou podpísané v ten istý deň (dňa 27.01.2012) vyplýva,
že zástupca splnomocnenca ProHelp - F. P. nebol osobne prítomný pri podpise dohody v H. dňa
27.01.2012. Skutočnosť, že zástupca spoločnosti ProHelp - F. P. nebol prítomný pri podpísaní dohody
o splnomocnení, pričom túto jej dala podpísať zamestnankyňa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. (veriteľ -

odvolateľ), vyplýva z jej vyjadrenia pred správnym orgánom. Prejav vôle môže byť právnym úkonom
len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na
uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §
45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu
vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o

splnomocnení - zo strany splnomocniteľky Y. S. dňom 27.01.2012), preto nepostačuje písomná forma.
V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne
druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi
odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná
a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane,

alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala
dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, pričom vo výpovedi pred správnym orgánom uviedla, že uvedená dohoda jej bola predložená
pracovníčkou veriteľa - Pohotovosť s.r.o. súčasne s predložením tlačiva Zmluvy o úvere dňa 27.01.2012,
pričom si nemohla vybrať iného zástupcu a pri podpise dohody nebol prítomný zástupca spoločnosti

ProHelp. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, resp. jej štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu
o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi
ProHelp. Z vyjadrenia ďalšej účastníčky je evidentné, že dohodu jej dala podpísať zamestnankyňa
spoločnosti Pohotovosť a vyjadrila sa, že keď podpisovala pôžičku, musela podpísať aj dohodu so

spoločnosťou ProHelp, pričom nemala možnosť vybrať si iného zástupcu. Okolnosti uzavretia zmluvy
nasvedčujú tomu, že uvedené tlačivo jej bolo predložené pri podpise zmluvy o úvere zástupcom veriteľa.
Z uvedeného potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď dohodu o splnomocnení
predloženú odvolateľom k návrhu na vklad posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu, že v danom
prípade takýto právny úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Neplatnosť právneho

úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s
uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení
s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), bolo
podľa zistených okolností uzatvorenej zmluvy ďalšej účastníčke predložené zástupcom záložného

veriteľa, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri
podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) nasvedčujú tomu, že dlžníčka (záložca) ako
splnomocniteľka nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť
jej záujmy, keďže tlačivo dohody o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencombolo dlžníčke predložené zástupcom veriteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, pričom splnomocniteľka
si nemala možnosť vybrať zástupcu. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho zástupca
disponuje takýmto tlačivom a predložil ho dlžníčke pri podpise zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že

medzi ním a splnomocnencom je, alebo bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom
skutočne nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú
v rozpore so záujmami zastúpeného.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie

námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžníčka sa rozhodla pre
udelenie plnomocenstva sama, že zástupca splnomocnenie s dlžníčkou osobne prerokoval a poskytol jej
potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani zo správneho spisu a odvolateľ ich
ani inak nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná
v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, súd

zastáva názor, že pokiaľ by aj tieto odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy
katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe
neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť
návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť

povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad
už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval
za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospela správa katastra. Súd v tejto
súvislosti tiež poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs.
Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení
č. III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje
skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou a nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný

titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne zmocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie
posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím
argumentom odvolateľa.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 zmluvy o EÚ) v
spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Odporca ako príslušný
správny orgán podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
bola premietnutá do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odporca v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že podľa predloženej zmluvy pohľadávka záložného veriteľa

vznikla na základe zmluvy o úvere, pričom medzi výškou poskytnutého úveru a hodnotou zálohu je veľký
nepomer.Vpreskúmavanomprípademásúdzato,ženaprejednávanýprípadjepotrebnéaplikovaťajustanovenia
§§ 52-54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o
úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo

bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení
bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť
pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky

neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o
zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich
existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. V
takomto prípade je potrebné postupovať v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ,
ako aj Smernicou 93/13/EHS, pričom je potrebné prihliadnuť aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1

OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný
a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčkei bola odňatá možnosť
zvoliť si zástupcu, ktorého by si sama vybrala, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení
svojho rozhodnutia, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Keďže vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke

formou pripraveného formulára súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárom
veriteľa, nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku
spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníčku zastupovať jej vopred určený
zástupca, mimo jej slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku,
a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp -

združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu
v mene splnomocniteľa. Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na
zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.

10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k

ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.