Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112227556
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112227556.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa,

a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený BBH advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: I. I., K.. XX.X.XXXX, K. O.
I. Š. XX, V., t.č. na neznámom mieste, 2./ I. I., K.. X.X.XXXX, K. O. I. Š. XX, V., t.č. na neznámom mieste,
obaja žalovaní zastúpení opatrovníčkou U. X., W. I. R. W.Ú. B. K. I., v konaní o zaplatenie 4.979.06
EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 950,73 EUR spolu
s 8%-tným ročným úrokom z omeškania od 1.6.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 6.9.2012 navrhol žalobca zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 4.979,06 EUR spolu s 8%-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy
4.961,12 EUR od 1.6.2012 do zaplatenia a 10,10%-tným ročným úrokom zo sumy 4.129,04 EUR od

1.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že dlžná suma
predstavuje neuhradenú istinu úveru vo výške 4.129,04 EUR, riadny úrok vo výške 832,08 EUR a úrok
z omeškania vo výške 17,94 EUR.
Súd v predmetnej veci vydal dňa 19.11.12012 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Tento platobný
rozkaz sa žalovaným nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže nebol zistený ich súčasný pobyt, pričom
ani následným šetrením sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaných, preto im bol ustanovený opatrovník,
ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2005, všeobecných obchodných podmienok žalobcu, písomného vyjadrenia
žalobcu zo dňa 4.12. 2013, prehľadu transakcie na úverovom účte žalovaných od 1.1.2000 do 4.12.
2013, vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.1.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2005 vyplýva, že žalobca ako veriteľ
a žalovaní ako dlžníci uzavreli zmluvu na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver vo výške
150.000,- Sk, s výškou úrokovej sadzby 10,10% ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru 3.000,- EUR,s poplatkom za správu úveru 50 EUR mesačne, výškou splátky 2.573,- Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci,
so splatnosťou prvej splátky 20.4.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.3.2012.
Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ako aj predložených listinných dôkazov je nepochybné, že

žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 150.000,- t.j. 4.979,08 EUR.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.1.2014 vyplýva, že žalovaní doposiaľ uhradili žalobcovi sumu 4.028,36
EUR.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je upravená zákonom č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. V danom prípade bolo potrebné vychádzať zo znenia tohto zákona účinného
v čase uzavretia zmluvy t.j. 7.3.2005.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonazmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostíobsahujenajmä
a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f/ meno a adresu spotrebiteľa,

g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného

predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.V prejednávanej veci, je podľa názoru súdu, nesporné že sa jedná o typovo spotrebiteľskú zmluvu, na
ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) vyplýva,

že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN), pričom v prípade ak
táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. V prejednávanej
veci v časti I (predmet zmluvy) zmluvy o splátkovom úvere nie je uvedené RPMN. V časti IV (úročenie
úveru) je v bode 5 tejto časti uvedené, že dlžník a veriteľ sa dohodli, že RPMN je 6,26%, pričom je
vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je absurdné, aby sa dlžník a veriteľ mali „dohadovať“ na
výške RPMN, keďže toto tvorí fixný údaj, ktorý má pravdivo uviesť veriteľ a ktorý má dlžníkovi pomôcť
zorientovať sa na úverovom trhu. Zároveň je úplne absurdné aj to, že „dohodnutá“ výška RPMN 6,26%,
je nižšia ako úroková sadzba t.j. 10,10% a už z toho je nepochybné, že výška RPMN nezodpovedá
realite a takto zavádzajúce určenie RPMN súd vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
g) citovaného zákona tak, že RPMN ani nebola uvedená a preto sa spotrebiteľský úver považuje za

bezúročný a bezpoplatkový. Súd taktiež poukazuje na to, že ustanovenie časti IV bod 5 považuje za
neplatné a to s ohľadom na výšku RPMN, ktorá je nepochopiteľne nižšia ako je výška úrokovej sadzby
a taktiež aj s ohľadom na skutočnosť, že sa má jednať o „dohodnutú“ RPMN, pričom je nepochybné, že
sa jedná o údaj, ktorý nie je možné účastníkmi dohodnúť, ale jedná sa o údaj, ktorý musí veriteľ uviesť
v zmluve o úvere úplne jednoznačne a v správnej výške. V súvislosti so zakomponovaním RPMN v

zmluve, súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že považuje za prinajmenšom nevhodné a zavádzajúce
pokiaľ tento údaj nie je uvedený pri podstatných náležitostiach zmluvy v časti I označenej ako predmet
zmluvy, ale že RPMN je zakomponované v časti IV (úročenie úveru) a tento údaj nie je nijako oddelený
resp.zvýraznený,pričomsplývasostatnýmtextomzmluvyaprebežnéhospotrebiteľajetentoúdajpodľa
názoru súdu prehliadnuteľný, čo podľa názoru súdu možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.

Z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že žalovaní doposiaľ uhradili celkovo sumu 4.028,36 EUR a
žalobca im poskytol sumu 4.979,09 EUR, čo predstavuje rozdiel 950,73 EUR na zaplatenie ktorého súd,
vzhľadom na vyššie uvedené, zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd žalobcovi priznal uvedenú sumu aj s príslušným úrokom z omeškania, neidúc nad petit žaloby,
od 1.6.2012, keďže v tom čase už boli žalovaní nepochybne v omeškaní s plnením svojich zmluvných
povinností s poukazom na skutočnosť, že konečná splatnosť úveru bola k 20.3.2012. Súd zároveň,
neidúc nad petit žaloby, priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 8% ročne tak ako to požadoval

žalobca, aj keď zákonná sadzba k 1.6.2012 predstavovala 9% ročne.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne
neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a keďže pomerne úspešnejší žalovaní si

náhradu trov konania neuplatnili, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.