Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/235/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210711
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 3039,17 eura a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 607,83 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 3039,17 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 607,83
eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný
je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozozmluvyoúvereč.5580451dlžníkomY.G.,postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobu

odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na
vymoženie pohľadávky voči povinnej Y.M. G., U.. XX. X. XXXX. Súdny exekútor pridelil exekučnej veci
číslo EX 4532/2009. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol až dňa 16. 8. 2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 416 dní). Nesprávny úradný postup
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a

bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
jeho strane. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13047/08) spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď bez ďalších legálnych
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci

zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročilmieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil zásadu
legality. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo

veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska
princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k
zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú,
a to preto, že existujú na inom mieste a v inom čase, tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochranu
práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (§ 40 a nasl. zákona č.

244/2002 Z. z.), nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť,
a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd tým, že svojím
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a
to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje právne
relevantný exekučný titul, ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona č. 244/2002

Z. z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vykoná právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je
neodstrániteľnou vadou konania. Uvedený postup exekučného súdu je v rozpore s ustanovením §

44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej
príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Uplatnená majetková škoda vo výške 3039,17 eura

predstavuje náhraduistinyspríslušenstvom,ktoráviacnemôžebyťpriznanáprávoplatnýmrozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávnym úradný postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov,
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej

príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného
súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s
absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu,
resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty a nedôvery v právo a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu
na strane žalobcu ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie si uplatnil 20 % z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom, čo činí 607,83 eura. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

KrajskýsúdvŽilineuznesením,č.k.9NcC/303/2013-18,zodňa14.3.2013,rozhodol,že sudkyňaJUDr.

Gabriela Brišková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 10C/235/2012,
ostatní sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci.Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16. 12. 2013, navrhol podanú žalobu zamietnuť,
zdôvodunepreukázaniasplneniazákonnýchpodmienok,ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia povinných,

najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania, uvedenia relevantných údajov,
ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k
žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu

- prieťahov v konaní, a to ani v rámci vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
nároku. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom
konaní, nakoľko túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené

dňa 23. 4. 2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde predčasne. Na výzvu na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou
nedoplnil žiadané informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné pre posúdenie nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a

zmierov nimi schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim
autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady vzniku škôd, ktoré

sú vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Posúdenie veci a vyjadrenie
právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí,
ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale, za splnenia
ďalších zákonných podmienok, by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Na
úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímjevšaknevyhnutné

konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z
dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko sa

týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží z uvedených skutočností vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z

toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nekalou doložkou
viazaný. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo

vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní
o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za

preukázanú existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu
15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred
dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škodeuplatnenej žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je
možné považovať za hypotetické. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, právoplatného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí

iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde.
Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, napr. podaním návrhu na začatie konania, resp.
platobným rozkazom, čo nevykonal. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani jej výšku. K náhrade
nemajetkovej ujmy uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická
osoba. Žalovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená
žiadnymi reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Poukázal na to, že je potrebné prihliadať aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré

je okolo žalobcu v spojení s touto činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, o čom svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj predmetom záujmu
Európskej komisie. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä
v prípade návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil
z dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca, ani jeho

splnomocnený zástupca, svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými
dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu
a žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/551/2009, súd zistil, že dňa
24. 7. 2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 26. 6. 2009
proti povinnej Y. G., na vymoženie sumy 814,60 eura s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola

oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a. s. sp. zn. SR 13047/08 zo dňa 12. 5. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. 6. 2009 a vykonateľnosť
dňa 4. 6. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 3. 9. 2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie
zmluvy o úvere č. 5580451. Súdny exekútor uvedenú výzvu dňa 8. 9. 2009 postúpil oprávnenému.
Oprávnený súd dňa 8. 10. 2009 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere a dňa

2. 12. 2009 súdu predložil zmluvu o úvere. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 20. 1. 2010 pod
číslom 5505 019375 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 814,60 eura, úrok z omeškania vo výške 0,25
% denne zo sumy 492,62 eura od 19. 7. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo
výške 221,83 eura a trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 12. 2. 2010, č. k. 7Er/551/2009-16, v spojení s

dopĺňacím uznesením zo dňa 22. 9. 2010, č. k. 7Er/551/2009-32, bola exekúcia zastavená, nakoľko bola
vykonávaná na základe rozhodnutia, ktoré priznávalo zákonom nedovolené plnenie. Konanie o odvolaní
žalobcu proti uvedenému uzneseniu bolo uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 3. 2011, č. k.
7CoE/32/2011-42, zastavené, z dôvodu späťvzatia odvolania.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal

preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
3039,17 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 607,83 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku nerozhodnutia
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 24.
7. 2009, postupom v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho
vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe),
ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné
prieťahy v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal tvrdený nesprávny
úradný postup exekučného súdu (ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom), spočívajúci v postupe súdu pri rozhodovaní o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že exekučný súd konal vo veci,
vednej pod sp. zn. 7Er/551/2009, v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. 5. 2010, plynulo a bez zbytočných prieťahov. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do

15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16. 8. 2010, s omeškaním viac
ako 416 dní, formou uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Z pripojeného exekučného

spisu mal súd preukázané, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nezamietol,
naopak, dňa 20. 1. 2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril. V tejto súvislosti súd uvádza,
že v sporovom konaní je súd viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe. Žalobca teda v
konaní nepreukázal ani základné tvrdenie o spôsobe rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z pripojeného exekučného spisu mal súd
preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 24. 7. 2009 a poverenie bolo

súdnemu exekútorovi udelené dňa 20. 1. 2010. Je potrebné uviesť, že samotné nedodržanie zákonnom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 16/2002). Vzhľadom na to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský
rozsudok,rozhodovanieožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,najmäzhľadiskaposúdenia
zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu,

prihliadajúc ku skutočnosti, že medzi oprávneným a povinnou vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Na
uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca aj následnou právnou úpravou ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, keď vylúčil aplikáciu ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípadoch, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd mal v konaní
preukázané, že doba, uplynutá od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, zohľadniac najmä vyššie uvedený
charakter exekučného titulu, vzhľadom aj na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti
vedenej exekúcie (keď prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebol spis
príslušného rozhodcovského súdu, ani zmluva o úvere, ktorá bola následne exekučným súdom od
súdnehoexekútoražiadaná aažnáslednepredloženádospisu),najmäzákonnostipriznanéhoplneniaa

vykonateľnosti exekučného titulu, nie je takej povahy a rozsahu, aby bolo možné konštatovať žalobcom
tvrdené porušenie práva na rozhodnutie v zákonnom stanovenej dobe. Odhliadnuc od skutočnosti,
že žalobca v konaní nepreukázal základnú podmienku pre vznik zodpovednostného vzťahu (tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu), žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku
tvrdenej majetkovej škody v sume 3039,17 eura. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, z akých konkrétnych

položiek pozostáva uplatnená náhrada škody (v žalobe uviedol, že sa jedná o istinu s príslušenstvom
bez akejkoľvek bližšej špecifikácie). Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako
dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 607,83 eura. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal,
aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v
akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších

podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o
žalovaným uplatnenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe, nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou
hospodárnosti konania, prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto
smere nevykonával, nakoľko by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne

rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený
nárok v zmysle § 15 ods. l zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu
boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané informácie. Vzhľadom na

dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému teda ku
dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 16 ods. 1 zákona o
zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.