Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108202326
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7108202326.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobkyne: V. R., X..: X.X.XXXX,

V., N.. F. XXXX/X právne zastúpenej: advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, AK Košice, ul.
Bajzova 2 proti žalovanému : SR - Ministerstvo spravodlivosti, Bratislava, Župné námestie 13 v konaní
o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I . Súd konanie čo do sumy 1 902,77 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 14 266,58 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 14 266,58 Eur od 1.10.2007 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 5 778,11 Eur
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 5 263,63 Eur a z iných trov vo výške 514,48 Eur,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne.

IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.1.2008 doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 30.1.2008 domáhala,

aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 182 353,- Sk
( 39 246,92 Eur ) a nahradil jej trovy konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že boli porušené jej osobnostné práva v dôsledku nesprávneho rozhodnutia
súdu, a to rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.9.2004 sp. zn.: 1T/5/2004, ktorým bola
uznaná za vinnú z trestného činu vraždy podľa § 219 ods.1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest
odňatiaslobodyvovýmere5rokovatentobolajnapriekpodanémuodvolaniupotvrdenýadňa15.2.2005

nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody. Na základe sťažnosti pre porušenie zákona Generálneho
prokurátora SR konal vo veci Najvyšší súd pod sp. zn.: 1Tzo V 7/2005, ktorý konštatoval porušenie
zákona v jej prospech ako aj neprospech, a vrátil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý
rozsudkom zo dňa 25.4.2006 oslobodil žalobkyňu spod obžaloby, pretože jej konanie bolo posúdené
ako nutná obrana. Žalobkyňa uviedla, že po celý čas trestného konania tvrdila, že svojho manžela
nezavraždila a k jeho usmrteniu došlo nešťastnou náhodou pri tom, ako seba ako aj dieťa bránila pred
fyzickými útokmi manžela a Najvyšší súd SR na základe podnetu Generálneho prokurátora mal za to,

že vo veci nebol zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, pretože okrem iného nebola
dostatočne objektivizovaná jej výpoveď do reálnej možnej miery. Uviedla, že v tomto konaní si uplatňuje
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 182 353,- Sk ako skutočnú škodu pozostávajúcu z : súdne trovy
vo výške 3 600,- Sk, trovy výkonu väzby vo výške 1 330,- Sk, nedoplatok na byte za obdobie od 02 až12/06 vo výške 61 493,- Sk, nedoplatok poplatku za komunálny odpad vo výške 2 200,- Sk, pôžičky na
cestu z ÚVT vo výške 250, -Sk, nevyplatenie vdovského dôchodku vo výške 72 930, -Sk za obdobie od
15.2.2005 do 28.7.2006, príspevok na dieťa vo výške 20 550, -Sk za obdobie od 15.2.2005 do 6.7.2005

a náklady spojené so starostlivosťou o maloletého syna, ktorý bol zverený do výchovy a opatery matke
žalobkyne vo výške 20 000,- Sk. Žalobkyňa poukázala na to, že celé trestné konanie zasiahlo do jej cti,
povesti ako aj do jej osobného života. Počas celého konania bola vykresľovaná v médiách ako vrahyňa,
čo sa vrylo do pamäti širokej verejnosti, pričom tento postoj verejnosti pociťuje dodnes, a to že bola
oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že sa bránila útokom manžela už medializované nebolo. Uviedla,

že má problém nájsť si zamestnanie. Ľudia ju odsudzujú a má len málo skutočných priateľov, ktorí pri nej
zostali. Pobyt vo väzbe ako aj vo výkone trestu odňatia slobody veľmi negatívne zasiahol jej psychiku, a
to nie len kvôli tomu, že v takomto prostredí je človek neustále ponižovaný ale táto skutočnosť spôsobila
aj dlhé odlúčenie od syna, ktorý mal v tom čase iba vyše roka a nevyhnutne potreboval starostlivosť
matky a jej blízkosť, čo mu ona dať nemohla. Túto skutočnosť znášala veľmi ťažko, syn bol v tom čase
zverený jej matke na Ukrajinu, bol teda nútený sa odsťahovať a žalobkyňa ho po celý čas nemohla ani

vidieť. O syna sa v tomto čase starala výlučne jej matka, synovi sa v tom čase zhoršil zdravotný stav
v dôsledku čoho sa musel podrobiť operácii a jej dôsledky sa odstraňovali po dlhú dobu. Vzhľadom
k tomu, že pobyt vo väzbe ako aj vo výkone trestu odňatia slobody zanechali na žalobkyni psychické
následky, uplatňuje si táto okrem náhrady škody aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000,- Sk.
Poukázala na to, že pasívna legitimácia žalovaného je daná v zmysle ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona

č. 514/2003 Z. z.. Pokiaľ ide o žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody táto bola
doručená žalovanému dňa 30.7.2007, ktorý do dňa podania žaloby na ňu nereagoval a preto je nútená
domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.5.2008 doručenom súdu dňa 20.6.2008 uviedol, že je toho

názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky podľa ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003
Z. z. nakoľko žalovaná na základe rozhodnutia o treste
( rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13.9.2004 sp. zn.: 1T 5/04-479 ) sčasti vykonala trest
( žalobkyňa strávila vo výkone trestu odňatia slobody obdobie od 15.2.2005 do 2.11.2005, t.j. 8 mesiacov
a 15 dní ) a v ďalšom konaní ( konanie vedené Krajským súdom Košice pod sp. zn.: 7T 2/06 ) bola

spod obžaloby oslobodená. Podľa žalovaného čo sa týka nárok na náhradu škody je nárok žalobkyne
dôvodný iba v časti dotýkajúcej sa sumy 50 608, -Sk a v rámci tejto sumy mal žalovaný preukázané
tieto časti škody : súdne trovy vo výške 3600,- Sk, trovy výkonu väzby vo výške 1 330,- Sk, nedoplatok
na byte počas výkonu trestu odňatia slobody od 02/2005 do 10/2005 vo výške 30 058,- Sk, nedoplatok
poplatku za komunálny odpad vo výške 880,- Sk, pohľadávka ZVJS - náhrada nákladov predvedenia a

liečebnej starostlivosti vo výške 250,- Sk, rodičovský príspevok za 3 mesiace ( 04/05 - 06/05 ) vo výške
12 300, -Sk, príspevok na dieťa za obdobie od 04/05 - 07/05 vo výške 2 160,- Sk. Vo zvyšku podľa
žalovaného žalobkyňa nepreukázala výšku škody, ktorú si uplatňuje a preto požiadal, aby súd žalobu
čo do sumy 131 745, -Sk zamietol, pokiaľ ide o sumu 50 608,- Sk túto žalovaný nerozporoval a pokiaľ
ide o zvyšok žalovanou požadovanej sumy, túto ponechal na úvahe súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom žalobkyne,
prednesom povereného zamestnanca žalovaného a prednesmi právnej zástupkyne žalobkyne,
pripojeným spisom Krajského súdu v Košiciach 7T 2/2006 a zistil tento skutkový stav :

Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7T 2/2006 je zrejmé, že uznesením
vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Košiciach zo dňa 1.9.2003 sp. zn.: 107/OVVK 2003
sa začalo trestné stíhanie proti navrhovateľke pre trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona
účinného v tom čase a to na tom skutkovom základe, že dňa 1.9.2003 navrhovateľka napadla svojho
manžela v úmysle usmrtiť ho kuchynským nožom. Na základe tohto sudca Okresného súdu Košice I

rozhodol o vzatí navrhovateľky do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených
v ustanovení § 67 ods. 2 Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňa 1.9.2003 o 14.20
hod a vykonala sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach. Proti tomuto podala navrhovateľka sťažnosť,
ktorej Krajský súd v Košiciach dňa 19.9.2003 vyhovel a prepustil navrhovateľku z väzby. Z potvrdenia o
prepustení z výkonu väzby zo dňa 19.9.2003 ( čl. 9 spisu ) je zrejmé, že navrhovateľka bola vo väzbe

od 1.9.2003 do 19.9.2003.Na základe podanej obžaloby bola navrhovateľka rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
13.9.2004 sp. zn.: 1T 5/2004 uznaná vinnou z trestného činu vraždy podľa ust. § 219 ods. 1 vtedy
platného a účinného Trestného zákona. ( čl. 26 spisu ).

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením
zo dňa 15.2.2005 sp. zn.: 2 To 70/2004 tak, že odvolanie zamietol
(uznesenie na čl. 21 spisu). V dôsledku toho nadobudol rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
13.9.2004 sp. zn.: 1T 5/2004 právoplatnosť dňa 15.2.2005 a tohto dňa navrhovateľka nastúpila výkon

trestu odňatia slobody, čo preukazuje aj potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa
2.11.2005 ( čl. 10 spisu ).

Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.11.2005 sp. zn.: 1 Tzo V 7/2005 ( čl. 16 spisu ) na základe
sťažnosti ministra spravodlivosti pre porušenie zákona vyslovil Najvyšší súd SR, že uznesením NS
SR zo dňa 15.2.2005 sp. zn.: 1T 5/2004 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v

prospech ako aj v neprospech žalobkyne ako obvinenej a súčasne bolo zrušené toto uznesenie ako aj
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.9.2204 sp. zn. :1T 5/2004 ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad a Krajskému súdu bolo uložené, aby vec v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Žalobkyňa bola na základe tejto skutočnosti dňa 2.11.2005 prepustená z výkonu trestu odňatia slobody,
čo vyplýva z potvrdenia o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
( čl. 10 spisu ).

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.4.2006 sp. zn.: 7T 2/2006 súd žalobkyňu ako

obžalovanú podľa ust. § 226 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie
je trestným činom ( čl. 30 spisu ). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2006.

Podaním zo dňa 27.3.2007 označeným ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a rozhodnutím o trestu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( čl. 11 spisu ) požiadala
navrhovateľka žalovaného o náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku väzby a nezákonného
rozhodnutia a to skutočnej škody vo výške 182 353,- Sk a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000
000, -Sk. Táto žiadosť bola žalovanému odoslaná dňa 30.3.2007, čo je zrejmé z fotokópie podacieho
lístku ( čl. 15 spisu ).

Rozhodnutím o výške trov väzby zo dňa 8.6.2005 ( čl. 35 spisu ) bolo navrhovateľke uložené, aby za
dobu trvania väzby od 1.9.2003 do 19.9.2003 nahradila trovy výkonu väzby vo výške 1 330,- Sk. Listom
zo dňa 4.2011 ( čl. 111 spisu ) bolo právnej zástupkyni žalobkyne z ústavu na výkon väzby v Bratislave
oznámené, že žalobkyňa pohľadávku v sume 1 300,- Sk ako trovy výkonu väzby vyplatila počas výkonu

trestu odňatia slobody a pokiaľ ide o pohľadávku vo výške 3 600,- Sk túto nemali evidovanú a preto na
túto ani neboli vykonávané zrážky zo mzdy.

Z oznámenia Krajského súdu v Bratislave - z Justičnej pokladnice zo dňa 6.12.2013
( čl. 245 spisu ) vyplýva, že pokiaľ ide o sumu 3 600,- Sk, dňa 26.2.2008 bol Justičnou pokladnicou

vykonaný účtovný odpis pohľadávky v tejto výške a to na základe prípisu Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 23.3.3006 v spojení s pripojeným uznesením NS SR zo dňa 2.11.2005 sp. zn.: 1Tzo V 7/2005,
ktorým požiadal o vyradenie pohľadávky z evidencie. Tým, že bol zrušený rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 13.9.2004 sp. zn. 1T 5/04 zanikla pohľadávka Krajského súdu v Košiciach vo výške 3
600,-Sk v plnej výške. Zároveň bolo oznámené, že od žalobkyne nebola prijatá žiadna úhrada na túto

sumu.

Z vyúčtovania Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 19.9.2003 ( čl. 36
spisu ) vyplýva, že tento evidoval voči žalobkyni pohľadávku vo výške 250,- Sk na stravnom a cestovnom
a túto bola povinná zaplatiť Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže SR Bratislava

do 15 dní. Fotokópiou poštového peňažného poukazu podaného na pošte Trebišov 1 dňa 30.9.2003
( čl. 37 ) mal súd preukázané, že žalovaná túto sumu 250,- Sk uhradila Zboru väzenskej a justičnej
stráže SR.ZvýzvyMestaTrebišovnazaplatenienedoplatkunakomunálnomodpadezodňa5.1.2007(čl.38spisu)
vyplýva, že žalobkyňa mala nedoplatok na komunálnom odpade za rok 2004 vo výške 440,- Sk, za rok
2005 vo výške 880,- Sk a za rok 2006 vo výške 880,- Sk, spolu vo výške 2 200,- Sk. Potvrdením z Mesta

Trebišov zo dňa 7.2.2011 doručeným právnej zástupkyni žalobkyne ( čl. 117 spisu ) bolo oznámené, že
žalobkyňazaplatilavhotovostidopokladnemestaTrebišovdňa26.2.207sumu500,-Skadňa25.5.2007
sumu 380,- Sk.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 31.3.2005 ( čl. 39 spisu ) bolo rozhodnuté,

že žalobkyni bola od 1.3.2005 odňatá výplata sociálnej dávky - rodičovského príspevku na dieťa E. R.
vo výške 4 110,- Sk mesačne z dôvodu, že táto dňa 15.2.2005 nastúpila na výkon trestu odňatia slobody
z čoho vyplýva, že nespĺňa podmienky nároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu. Z potvrdenia
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove zo dňa 1.8.2005 ( čl. 114 spisu ) je zrejmé, že
žalobkyňa poberala rodičovský príspevok na maloleté dieťa od 1.11.2002 do 1.2.2005.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 31.3.2005 ( čl. 40 spisu ) bola odňatá
žalobkyni výplata štátnej sociálnej dávky - prídavku na dieťa v sume 540, -Sk a to od 1.3.2005 z dôvodu,
že táto dňa 15.2.2005 nastúpila na výkon trestu odňatia slobody z čoho vyplýva, že nespĺňa podmienky
nároku na prídavku na dieťa a jeho výplatu. Z potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa
1.8.2005 ( čl. 114 ) je zrejmé, že žalobkyňa poberala prídavok na dieťa od 1.1.2004 do 1.2.2005.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 7.9.2005( čl. 41 spisu ) bola žalovanej zastavená
výplata vdovského dôchodku od 4.3.2005 z dôvodu, že nespĺňa ani jednu z podmienok trvania nároku na
výplatu tohto dôchodku. Z podania Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 8.3.2010 ( čl. 78 spisu ) vyplýva,
že žalobkyni bola zastavená výplata vdovského dôchodku z dôvodu, že jej maloletý syn bol zverený

do výchovy a opatery starej matke a výplata vdovského dôchodku bola znova uvoľnená rozhodnutím
od 15.8.2006 vo výške 4 199,- Sk mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2.10.2006 ( čl.
139 spisu ) vyplýva, že žalobkyni Sociálna poisťovňa opätovne začala vyplácať vdovský dôchodok. Z
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 8.3.2010 je zrejmé, že za dobu zastavenia výplaty dôchodku by
mala nárok na tento dôchodok : od 4.3.2005 do 3.7.2005 v sume 3 596, -Sk/mesačne, od 4.7.2005 do

30.6.2006 v sume 3 963,- Sk mesačne, od 1.7.2006 do 14.8.2006 v sume 4 199, -Sk mesačne.

Podaním zo dňa 4.12.2009 ( čl. 63 spisu ) oznámila žalobkyňa súdu, že za obdobie od 2/05 do 12/06
jej na byte v dôsledku toho, že bola toho času vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody a za ten
čas nemala nikoho, kto by jej platil tieto úhrady za byt, vznikol nedoplatok na byte vo výške 61 493,-

Sk a táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Bytového podniku Trebišov, s.r.o. zo dňa 15.2.2007 ( čl.
88 spisu ) s tým, že táto suma nebola zaplatená za obdobie od 02/05 do 12/06. Rozpis nedoplatkov
na obdobie od 02/05 do 12/06 vyplýva aj z konta Bytového podniku Trebišov, s.r.o. k bytu č. 54 na ulici
Komenského 2108/3 ( čl. 91 a 92 spisu ). Zároveň z predloženého uznesenia Okresného súdu Trebišov
zo dňa 27.4.2007 sp. zn.: Dnot 7D/968/2003 ( čl. 70 spisu ) ako aj z predloženého listu vlastníctva č.

5019 - čiastočný, okres Košice, obec Košice, katastrálne územie Trebišov je zrejmé, že byt po nebohom
manželovi nadobudla žalobkyňa spolu so synom. Potvrdenkou č. 520542 zo dňa 29.3.2007 vystavenou
Bytovým podnikom Trebišov, s.r.o. bolo preukázané, že žalobkyňa uhradila dlh na byte vo výške 30 000,-
Sk. ( čl. 118 ).

Listomzodňa14.3.2006vyzvalažalobkyňaKrajskýsúdvBratislave -Justičnúpokladnicu(čl.93spisu),
aby jej zaslala exekučný titul na sumu 3 600,- Sk, nakoľko takúto sumu už platila počas výkonu trestu
odňatia slobody v Nitre Chrenovej. Z výzvy Krajského súdu Bratislava - Justičná pokladnica dobrovoľné
plnenie ( nachádzajúceho sa v prílohovej obálke na čl. 95 spisu ) vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná
na zaplatenie sumy 3 600, -Sk , ktorá suma jej bola uložená rozhodnutím Krajského súdu Košice zo

dňa 17.3.2005 sp. zn.: 1T 5/04.

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 30.3.2005 sp. zn.: 8P/85/2005 bol maloletý E. R., X..:
X.X.XXXX ( v prílohovej obálke na čl. 95 ) zverený do výchovy a opatery starej matke H. A. F., X..:
XX.X.XXXX L. N., pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že matka maloletého ( žalobkyňa )

sa návrhom domáhala, aby bol maloletý Ján zverený do výchovy a opatery matky do toho času, kým
si odpyká nepodmienečný trest v trvaní 5 rokov pričom, do výkonu trestu nastúpila dňa 15.2.2005.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2005. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa28.7.2006 sp. zn.: 12P/67/2006 - 19 ( v prílohovej obálke na čl. 95 spisu ) bol maloletý Ján Sopata, nar.:
6.7.2002 zverený do starostlivosti matky - Tetyany Sopatovej.

ZosprávyCentrapedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencievTrebišovezodňa11.5.2012
( čl. 181 spisu ) je zrejmé, že maloletý E.X. R. absolvuje odborné vyšetrenia v tomto Centre a je tam
vedenýodjeho7rokov,nakoľkozačalmaťproblémyvškole, aneskôrajmedzideťmi,ktoréhoodmietali,
zhoršil sa v prospechu, utekal z domu. Vzhľadom na závažnosť problémov a ich opakovanie bol maloletý
E. umiestnený v Detskej psychiatrickej liečebni v Hrani, pričom po návrate sa jeho správanie zlepšilo.

Samotná psychologička v správe uviedla, že E. je dieťa s atypickým osobnostným vývinom v dôsledku
vonkajších negatívnych vplyvov nie sú však vylúčené ani genetické vplyvy. Na celkový psychický vývin
dieťaťa vplývalo to, že sa narodilo do disharmonického rodinného prostredia, došlo k prerušeniu väzby
medzi matkou a dieťaťom v dôsledku jej väzby, počas pobytu u starých rodičov boli nedostatočne
stanovené hranice a pravidlá v správaní, neskoršej nedostatočnej psychickej prítomnosti matky pre
dieťa, keď matka hoci fyzicky prítomná bola nadmerne ustarostená a zahĺbená vlastnými problémami

- najmä nemožnosťou sa zamestnať, s neistým obrazom matky, keď od detí počúval, že matka zabila
otca ale takisto aj chybou vo výchovnom postupe matky.

Zo záveru posudku PhDr. Evy Kitkovej, súdnej znalkyne z odboru psychológia, ktorý si zabezpečila
žalobkyňa na vlastné náklady ( čl. 183 a nasl. spisu ) vyplýva, že žalobkyňa prežité reprodukuje

autenticky, detailne, presne, bez sklonu ku skresľovaniu. Prežívanie stresu, nespravodlivého odsúdenia
u nej zanechalo dlhodobý, doživotný charakter, ktorý výhradne súvisí s jej obvinením, výkonom väzby,
odlúčenímoddieťaťakedydošlokzásahudopsychikyžalobkyneatedamorálnejujmeamožnohodnotiť
tento negatívny vplyv ako doživotný. V čase znaleckého vyšetrovania boli u žalobkyne identifikované
znaky posttraumatickej stresovej poruchy a tiež následky prežitého stresu - akútnej reakcie na stres ako

aj následky prežívania stresu z nespravodlivého odsúdenia.

V podaní zo dňa 18.2.2011 ( čl. 105 spisu ) žalobkyňa bližšie opísala skutočnosti rozhodujúce pre
priznanie nároku na náhradu škody. Uviedla, že nebohý manžel podnikal, pričom pri tejto podnikateľskej
činnosti mu ona pomáhala, keď spolu s ním predávala z auta formou pouličného predaja. Nebola

zamestnaná, pretože tak si to vyžadoval nebohý manžel, ktorý chcel, aby sa starala o domácnosť. Spolu
s ním chodila do spoločnosti, na večierky a posedenia a na návštevy priateľov a príbuzných. Bola veľmi
dobre prijatá okruhom priateľov a jeho príbuzných, ktorí sa k nej pekne správali a nadviazala s nimi
priateľstvá. Na manželstve však boli aj negatíva a to, že nebohý manžel keď si vypil ju fyzicky napadal,
bol na ňu agresívny a kričal na ňu a z tohto dôvodu vlastne došlo aj ku skutku, ktorý bol predmetom

trestného konania. Zadržanie aj väzba boli pre ňu strašné a ponižujúce, bola uzatvorená do cely, v ktorej
mala len malé okienko, cez ktoré sa na ňu chodili pozerať s tým, že to je tá vrahyňa. Psychicky na tom
bola veľmi zle a nevie na to zabudnúť a stále sa jej to vynára. Po návrate z väzby sa počas celého
súdneho konania zdržiavala v byte v Trebišove a bola nápomocná vyšetrovateľom. Susedia sa od nej
odvrátili, nepozerali na ňu a takisto aj známi, s ktorými dobre vychádzala sa od nej odvrátili a nikto s

ňou nerozprával, ba dokonca sa jej stalo, že predavačka v obchode od nej odmietla vziať peniaze a
zavolala inú predavačku, ktorá vzala od nej peniaze za nákup. V meste po nej pokrikovali s tým, že ide tá
vrahyňa, ukazovali na ňu prstom, nevedela sa nikde zamestnať. Mala finančné problémy, nakoľko platby
zo Sociálnej poisťovne jej boli pozastavené. V novinách o nej písali ako o Ukrajinke, ktorá zavraždila
manžela, pričom písali o nej samé nepravdy. Urobili z nej chladnú vrahyňu, ktorá zavraždila manžela

surovým spôsobom. Jej psychický stav sa zhoršil a objavili sa problémy s tlakom a so srdcom. Za svoju
nevinu bojovala v trestnom procese, avšak po tom, čo ju odsúdili sa psychicky zrútila. Nástup do výkonu
trestu odňatia slobody prežívala ťažko, od maloletého dieťaťa bola odlúčená od 15.2.2005 do 2.11.2005
a celú túto dobu ho nevidela. Syn bol zverený matke žalobkyne, ktorá s ním odišla na Ukrajinu a tejto
sociálka nevyplácala žiadne peniaze. Oslobodzujúci rozsudok bol pre ňu veľkým zadosťučinením. Po

návrate z výkonu trestu odňatia slobody musela vyrovnať nedoplatok na byte, vybavovala si vdovský
dôchodok a rodičovský príspevok, nemala žiaden majetok, len byt, ktorý zdedila spolu so synom v
rámci dedičského konania. Inú možnosť ako ostať v Trebišove nemala, nakoľko syn tu navštevuje školu.
Vrátenie sa do starých koľají bolo veľmi ťažké, synovi hovorili, že matka je vrahyňa a toto pretrváva až
podnes. Aj po tomto oslobodzujúcom rozsudku má stále konflikty s okolím, nemôže sa nikde zamestnať,

nakoľko ju okolie stále odsudzuje. So synom navštevuje psychologičku, pretože u syna sa objavuje
agresívne správanie súvisiace s tou udalosťou, že ju syn bráni pri obviňovaní pred ostatnými.Žalobkyňa na pojednávaniach zotrvala na podanej žalobe. Zároveň na pojednávaní konanom dňa
13.1.2011 žalobkyňa požiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby, tak, že žalobkyňa okrem žalovanej
sumy požaduje aj úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne od 1.10.2007 do zaplatenia, na ktorý má

nárok po 6 mesiacoch od podania žiadosti o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody - súd
rozhodol o pripustení žaloby na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013 a to tak, že : Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 39 246,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy
37 463,65 Eur od 1.10.2007 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania k rukám advokáta žalobkyne, to
všetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.Napojednávaníkonanomdňa7.4.2011žalobkyňaprisvojom

výsluchu potvrdila skutočnosti uvedené v podaní zo dňa 18.2.2011. Doplnila, že po návrate z výkonu
trestu odňatia slobody nasledovalo veľmi ťažké obdobie, nakoľko nemala žiadne peniaze. Nemala ani
zapojenú elektrinu v byte, pretože na byte boli nedoplatky a nemala ani vodu. Nemala žiadne peniaze
a hodnú chvíľu trvalo, kým si všetko vybavila. V V. nemá nikoho, všetci sa od nej odvrátili, susedia jej
nezdravia a pre všetkých je vrahyňou. Medzičasom jej zomreli aj rodičia. Pokiaľ ide o to, že si nemôže
nájsť prácu, je evidovaná na úrade práce avšak môže prijať len prácu cez deň a nie v noci, pretože

sa stará o syna. Súdu však nevie preukázať skutočnosti, že ju zamestnávatelia odmietli pre to, že bola
vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko dôvod, pre ktorý ju odmietli bol stále uvedený iný. Rodina
nebohého manžela jej znepríjemňovala život, vykopávali jej dvere na byte, ba dokonca ju aj fyzicky
napadli pri ceste z obchodu. Nebyť syna, tak by určite nebojovala. Nemá možnosť presťahovať sa do
iného mesta, pretože nemá peniaze a má aj problém predať by Y. V.. Súdu predložila potvrdenie o tom,

že so synom navštevuje psychológa. Poukázala na titulky z médii, ktoré aj súdu doložila do spisu, kde ju
vykreslili ako vrahyňu, pričom uviedla, že o tom, že bola spod obžaloby oslobodená sa už nepísalo. Celé
odlúčenie od syna znášala veľmi ťažko a to čo sa stalo mu povedala až pred rokom. Má aj zdravotné
problémy, ktoré sú dôsledkom absolvovaného výkonu trestu. Celá situácia na ňu doľahla a poukázala
na to, že vo väzbe sa k nej správali ponižujúco.

Výsluchom svedka E. Š. na pojednávaní konanom dňa 25.8.2011 súd zistil, že žalobkyňa sa po návrate
z výkonu trestu odňatia slobody zmenila a to v tom, že predtým to bola osoba veselá, a po návrate bola
zúfalá, často plakala. Potvrdil, že nemá veľa známych, takisto tú skutočnosť, že je nezamestnaná a aj
keď bola spod obžaloby oslobodená, každý na ňu pozerá ako na osobu, ktorá tento skutok spáchala,

nemôže si kvôli tomu nájsť zamestnanie. Všade ju len odsudzujú a ohovárajú. Jej nebohého manžela
poznal a uviedol, že to bol človek agresívny bol tyran.

Výsluchom svedka Y. F. na pojednávaní konanom dňa 25.8.2011 súd zistil, že nebohého manžela
žalobkyne nepoznal. Žalobkyňa pomáhala nebohému manželovi pri predaji tovaru. O celej udalosti sa

dozvedel len sprostredkovane. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa mu javí ako zatrpknutá
žena, uzavretá, ktorá sa bojí kamkoľvek ísť Je smutná, podráždená a keď sa jej niečo nedarí hneď
plače. Jej syn sa ho dokonca pýtal, či je pravdou, že mamka zabila ocka, nakoľko sa to dozvedel od
detí zo škôlky, pričom túto situáciu mu musel vysvetliť neutrálne. Bol svedkom udalosti, keď ľudia v
Trebišove poukazovali na žalobkyňu ako na vrahyňu. Svedok potvrdil, že žalobkyňa si nemôže nájsť

zamestnanie, nakoľko každý pri tom, ako sa prestaví zmení voči nej hneď svoj postoj. Takisto svedok
potvrdil tú skutočnosť, že žalobkyňa mala po návrate z výkonu trestu odňatia slobody finančné problémy
ako aj to, že syn žalobkyne má problémy s kamarátmi, že sa mu posmievajú aj ho bijú a že s ním
žalobkyňa navštevuje psychologičku. Takisto potvrdil tú skutočnosť, že žalobkyňa chcela zmeniť miesto
pobytu, avšak má problém predať byt a je bez peňazí.

Na pojednávaní konanom dňa 13.1.2011 žalovaný uviedol, že nárok uznáva v takom rozsahu, v akom
uviedol vo svojom podaní zo dňa 30.5.2008.

Podanímzodňa5.1.2012žalovanýuviedol,žepokiaľideonárokžalobkynenanáhraduskutočnejškody,

považuje viacero z týchto nárokov žalobkyne za nedôvodné, prinajmenšom však za sporné, pretože
nie je relevantne preukázaná ich výška resp. medzi rozhodnutím o treste a uplatnenou škodou nie je
príčinná súvislosť. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že podľa neho je zrejmé,
že následky, ktoré žalobkyňa vo svojom osobnom živote pociťuje a na ktoré sa pri zdôvodnení vzniku
nemajetkovej ujmy a výšky jej náhrad odvoláva, neboli a nie sú vyvolané tým, že došlo k jej odsúdeniu

a následne k čiastočnému výkonu trestu odňatia slobody, ale sa vzťahujú ku samotnému skutku, ktorý
sa stal a zároveň žalovaný považuje požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím
o treste za neadekvátnu a ničím neodôvodnenú.Následne však už na pojednávaní konanom dňa 6.3.2012 ako aj dňa 10.12.2013 žalovaný žiadal, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol, s tým, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody a nepreukázala
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda. Pokiaľ

ide o náhradu nemajetkovej ujmy, tak zotrval žalovaný na svojom vyjadrení zo dňa 5.1.2012, pričom
podľa žalovaného aj z výpovede svedkov vyplynulo, že žalobkyňu neodsudzujú za to, že bola vo výkone
väzby a trestu ale za samotný skutok, ktorý sa stal.

Právna zástupkyňa žalobcu na tomto pojednávaní poukázala na svoje vyjadrenie k podaniu žalovaného

zo dňa 5.1.2012 a zároveň uviedla, že to, čo žalovaný uviedol vo vyjadrení zo dňa 5.1.2012 je popretím
princípu zákona č. 514/2003, podľa ktorého účelom a zmyslom je, aby každá majetková aj nemajetková
ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Podľa
nej sú vyjadrenia žalovanej v príkrom rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôd,ktorýmáprednosťpredzákonomaktorývčl.5ods.5priznávanároknaodškodnenie
každému, kto sa stal obeťou zatknutia alebo zadržania a ak sa konečný rozsudok v trestnej veci zruší

alebo sa udelí milosť, pretože nová alebo novoodhalená skutočnosť dokazuje, že došlo k justičnému
omylu, je osoba, na ktorej bol vykonaný trest podľa rozsudku odškodnená podľa zákona alebo praxe
platných v príslušnom štáte, pokiaľ sa nepreukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti
nedošlo čiastočne alebo úplne vinou tejto osoby. Poukázala na to, že nakoľko je Dohovor podriadený
vnútroštátnym zákonom bol prijatý zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý by zodpovedal medzinárodnému

právu, poukázala aj na judikatúru ESĽP, podľa ktorej sa uhrádza škoda hmotná aj nehmotná, morálna,
poškodenie povesti, morálne utrpenie, stres, pocit nespravodlivosti a krivdy a preto podľa názoru
žalobkyne tu vzniká nie právo ale povinnosť žalovaného odškodniť žalobkyňu za vzniknutú ujmu a to
tzv. morálna povinnosť žalovaného, ktorá je zvýšená o to, že žalobkyňa v čase výkonu väzby a trestu
bola matkou maloletého dieťaťa o ktoré sa v čase, keď bola žalobkyňa vo výkone trestu odňatia slobody

starala matka žalobkyne a dávky zo Sociálnej poisťovne jej boli v tom čase pozastavené.

Na pojednávané konanom dňa 7.4.2011 zobrala žalobkyňa svoju žalobu späť čo do sumy 1 783,28 Eur
a na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 čo do sumy 119,49 Eur.

Podaním zo dňa 8.11.2013 ( čl. 232 spisu ) súdu žalobkyňa presne špecifikovala, ktorých položiek zo
žalovanej sumy sa dotýka späťvzatie a na ktorých položkách žalovanej sumy aj naďalej trvá. Uviedla,
že pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody trvá na:

- náhrade sumy 3 600,- Sk ako náhrady zaplatených trov,

- sumy 1330 ,- Sk ako náhrady trov výkonu väzby,
- sumy 30 811,- Sk ako zvyšku zo sumy 61 493,- Sk čo je nedoplatok na byte po odrátaní sumy 30 682,-
Sk, ktorej sa dotýka späťvzatie,
- sumy 880,- Sk ako zvyšok zo sumy 2 220,- Sk čo predstavuje nedoplatok na komunálnom odpade po
odrátaní sumy 1 320,- Sk, ktorej sa dotýka späťvzatie,

- sumy 250,- Sk ako náhrady sumy pôžičky z Ústavu na výkon väzby na cestu domov,
- sumy 66 139,- Sk ako zostatku zo sumy 72 930,- Sk, čo predstavuje nedoplatok na nevyplatenom
vdovskom dôchodku po odrátaní sumy 6 791,- Sk,
- sumy 25 620,- Sk + zvýšenie o sumu 5 070,- Sk, ktorá prestavuje sumu nevyplateného rodičovského
príspevku a nevyplatených prídavkov,

spolu teda pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy požaduje sumu 128 630,- Sk teda
4 269,- Eur.

Svoj nárok berie späť čo do sumy 53 723,- Sk, teda 1 783,27 Eur .

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, tu trvá na jej úhrade vo výške 37 463,65 Eur
ako aj na úhrade úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne.

Podaním zo dňa 3.12.2013 vzniesol žalovaný námietku premlčania vo vzťahu k žalobkyňou
uplatnenému nároku na náhradu trov výkonu väzby vo výške 1 330,- Sk teda 44,15 Eur ako aj vo

vzťahu k pôžičke z Ústavu na výkon väzby vo výške 250,- Sk teda 8,30 Eur a to z toho dôvodu, že
oba nároky a časovo a vecne vzťahujú k rozhodnutiu o väzbe a uznesenie o vzatí do väzby bolo
vydané dňa 3.9.2003, a podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 v spojení s čl. IV. zákona sa nároky
žalobkyne uplatnené v súvislosti s týmto rozhodnutím posudzujú podľa ustanovení zákona 58/1969Zb. a aj keď bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby rozsudkom KS v Košiciach zo dňa 25.4.2006
a žaloba bola podaná na súde dňa 30.1.2008 aj pri spočívaní premlčania počas 6 mesačnej lehoty
počas predbežného prerokovania je jej nárok podľa názoru žalovaného premlčaný. Pokiaľ ide o ďalšie

žalobkyňou uplatňované nárok na náhradu škody, žalovaný poukázal na rozhodnutie R 55/1971 ktoré
hovoríotom,čojetomajetkováujmaatakistoajnato,žečosapovažujezapríčinnúsúvislosť.Vzhľadom
k týmto skutočnostiam, pokiaľ ide o sumu 3 660,- Sk, mal žalovaný za to, že žalobkyňa žiadnym
spôsobom úhradu tejto sumy súdu nepreukázala. Pokiaľ ide o nedoplatok na platbách spojených s
užívaním bytu, poukázal žalovaný na to, že povinnosť úhrady dlhu pre žalobkyňu vyplýva pre ňu zo

zmluvného vzťahu medzi ňou a správcom bytového domu a rozhodnutie o treste ako aj samotný
výkon trestu na túto skutočnosť nemajú žiaden vplyv a plnenie zmluvných povinností podľa žalovaného
nezakladávznikškodyatedavtomtosmeretunebolažalobkyňoupreukázanépríčinnásúvislosť.Takisto
mal žalovaný za to, že tu nie je daná príčinná súvislosť medzi nedoplatkom na komunálnom odpade
vo výške 880,- Sk ( 29,21 Eur ), keďže tento takisto nevznikol v príčinnej súvislosti s výkonom trestu.
Za nepreukázaný a nedôvodný považuje žalovaný takisto nárok žalobkyne na vyplatenie nevyplateného

vdovského dôchodku, rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v súhrnnej výške 91 759,- Sk ( 3
045,84 Eur ), keďže tieto sa jej prestali vyplácať z dôvodu, že maloletý syn žalobkyne bol zverený do
starostlivosti jej matky a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 30.3.2005 sp. zn.: 8P/82/2005
v dôsledku čoho žalobkyňa prestala spĺňať podmienky nárok na tieto dávky a teda pokiaľ žalobkyňa túto
osobnú starostlivosť nevykonávala, nemohla poberať tieto dávky a nárok tu v zmysle zákona vznikol

osobe, ktorá sa starala o dieťa, keďže však touto osobou bola matka žalobkyne, ktorá má trvalý pobyt
mimo územia SR, nárok v tomto prípade nevznikol nikomu a podľa žalovaného len z tohto dôvodu
nevyplatená suma štátnych sociálnych dávok za obdobie, v ktorom žalobkyňa nespĺňala podmienku na
ich výplatu nemôže byť škodou spôsobenou žalobkyni rozhodnutím o treste a jeho výkonom. Pokiaľ
ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaný poukázal na to, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy

predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku tejto náhrady je oprávnený
ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť takto vzniknutej ujmy a k okolnostiam za ktorých došlo k
zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby. Podľa žalovaného z výsledkov vykonaného dokazovania je
zrejmé, že následky, ktoré žalovaná vo svojom osobnom živote pociťuje nie sú a vyvolané tým, že došlo k
jej odsúdeniu a následnému čiastočnému výkonu trestu odňatia slobody ale vzťahujú sa ku samotnému

skutku tak, ako sa stal. Podľa žalovaného ani oslobodzujúcim rozsudkom nebolo spochybnené, že
skutok sa stal a že ho vykonala žalobkyňa a dôvodom pre oslobodenie bola existencia okolností
vylučujúcich protiprávnosť skutku - konanie v sebaobrane. Všetky skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa
nesúvisia podľa žalovaného s tým, že bola pôvodným rozsudkom za svoje konanie odsúdená ale s
tým, že sa skutok stal a medzi následkami uvádzanými žalobkyňou a zrušeným rozhodnutím o treste

podľa žalovaného nie je daná príčinná súvislosť a žalovaný považuje žalobkyňou požadovanú náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o treste za neadekvátnu a ničím neodôvodnenú. Zároveň
žalovaný poukázal na to, že zákonom č. 412/2012 Z.z. bol novelizovaný § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z.,ktorýstanovilmaximálnuhranicu,ktoránesmiebyťprekročenápriodškodňovaní,pričomtátovýška
náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným

násilnými trestnými činmi, podľa osobitného predpisu - z. č. 215/2006 Z.z. - čo je päťdesiatnásobok
minimálnej mzdy - v súčasnosti je táto suma vo výške 16 885,- Eur a nakoľko zákon č. 514/2003
Z.z. neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia vzťahujúce sa k úprave vykonanej zákonom č.
412/2012, je potrebné prihliadať aj na túto úpravu. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, poukázal žalovaný
na to, že pokiaľ sa mal s plnením dostať do omeškania uplynutím 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti

o predbežné prerokovanie nárok, t.j. odo dňa 1.10.2007, je potrebné poukázať na to, že v tomto období
boli úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, čo v tom období predstavuje 9%.
Podľa žalovaného nakoľko žalobkyňa nepreukázala vznik škody ani priamu a bezprostrednú príčinnú
súvislosť medzi namietaným rozhodnutím o treste a tvrdenou škodou i nemajetkovou ujmou a v spojení
so vznesenou námietkou premlčania žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 k vznesenej námietke premlčania uviedla, že
zákon č. 514/2003 upravuje premlčaciu dobu ako objektívnu 10 - ročnú a subjektívnu 3 - ročnú, pričom
subjektívna začína plynúť dňom kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá
a pokiaľ ide o objektívnu táto začína plynúť doručením rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda,

avšak to neplatí pri škode na zdraví a pri rozhodnutiach uvedených v §7 a § 8 zákona a teda pri týchto
vyjadreniach sa možno domáhať náhrady škody aj po uplynutí 10 rokov a zároveň právna zástupkyňa
žalobkyne uviedla, že vznesenie námietky premlčania je podľa nej v rozpore so samotným účelom a
zmyslom zákon č. 514/2003. Zároveň poukázala na to, že je nezvyklé uznávať základ nároku a popieraťjeho výšku. Žiadala aby súd žalobe vyhovel s tým, že zároveň berie žalobu okrem už predtým uvedenej
sumy 1 723,- Eur späť aj čo do sumy 3 660,- Sk teda 121,48 Eur. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení
zo dňa 3.12.2013 a žiadal žalobu z tam uvedených dôvodov zamietnuť.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenej
pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenej pri výkone

verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa ust. § 8 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak
a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo
b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že

v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec
postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti
nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný

Podľa ust. § 8 ods.5 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod
obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ust. § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa ust. § 17 ods.3 zákona č . 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 17 ods.2 zákona č.514/2003 z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku

2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľaosobitnéhopredpisu (týmjezákonč.215/2006Z.z.oodškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnými
trestnými činmi ).

Podľa ust. § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa ust. § 19 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená

škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa ust. § 19 ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa ust. § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
( ďalej len Občiansky zákonník ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa ust. § 96 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len
Občiansky súdny poriadok ) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je

účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu
na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V tomto konaní si žalobkyňa uplatnila právo na náhradu skutočnej škody ako aj na náhradu nemajetkovej

ujmy, ktorá jej vznikla jej vznikla nezákonným rozhodnutím o treste - rozsudkom Krajského súdu v
Košiciachzodňa13.9.2004sp.zn.:1T/5/2004.Nakoľkoodsudzujúcirozsudokbolvydanýdňa13.9.2004
a je potrebné na náhradu škody ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy použiť zákona č. 514/2003 Z. z..Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je potrebné, aby boli splnené tieto predpoklady : základný
predpoklad ustanovený v § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a to zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a

nezákonným rozhodnutím. Tu podľa názoru súdu treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či
nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 6. decembra 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Ďalším predpokladom je aby tu bola škoda a aby existovala príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou zákon č. 514/2003 Z. z nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav

(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť
len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením

je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať

zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Pokiaľ ide o škodu, škodou sa rozumie škoda hmotná ako aj škoda nehmotná. Súd tu poukazuje aj na
judikatúru ESĽP, ktorá pod škodou rozumie tak škodu materiálnu ako aj škodu nemateriálnu a to i pri
výklade a aplikácii priamo nároku na náhradu škody podľa čl.5 ods.5 Európskeho dohovoru o ľudských
právach a slobodách. Samozrejmým predpokladom nároku je, že vznikla škoda, ktorá je v príčinnej

súvislosti s poručením článku 5 ods.1 až 4. Nahrádza sa tak škoda hmotná ako aj škoda nehmotná,
morálna, napr.: poškodenie povesti, morálna ujma, strata spoločenského uplatnenia a pod.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry má súd za to, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu
za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom

štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom
súdna judikatúra dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu
spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa bola odsúdená rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn: 1T/5/2004, ktorým jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5
rokov, ktorý vykonala v dĺžke od 15.2.2005 do 2.11.2005 kedy bol uznesením NS SR 1Tzo V 7/05
zo dňa 2.11.2005 zrušený tento rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Súd mal ďalej nesporne preukázané, že v

ďalšom konaní bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby podľa ust. § 226 písm. b/ Trestného poriadku
preto, že skutok nie je trestným činom.V konaní bolo ďalej preukázané, že následne si žalobkyňa postupom podľa ust. § 15 ods.1 zákona
č. 514/2003 Z. z. uplatnila nárok na náhradu škodu u žalovaného ako zodpovedného subjektu a to
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, ktorý bol zo strany žalobkyne žalovanému zaslaný dňa

30.7.2007 a na ktorú žalovaný nereagoval, preto si žalobkyňa uplatnila svoje práva na súde.

Žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 6 053,- Eur ( 182 353,- Sk ).
V priebehu konania zobrala žalobkyňa späť svoju žalobu čo do sumy 1 783,27 Eur a na poslednom
pojednávaní zobrala žalobkyňa späť žalobu čo do sumy 119,5 Eur ( 3 600,- Sk ) teda, spolu späťvzatie čo

do sumy 1902,77 Eur. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu s prihliadnutím na to, že žalovaný
nemal voči tomuto späťvzatiu žiadne výhrady, súd konanie čo do sumy 1 902,77 Eur podľa ust. § 96
Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Vykonaným dokazovaním po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti má
súd za to, že nárok žalobkyne je dôvodný pokiaľ ide o náhradu skutočnej škody čo do výšky 3 266,58

Eur a pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy čo do výšky 11 000, -Eur spolu čo do sumy 14 266,58
Eur s príslušenstvom.

Pokiaľ ide o náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla žalobkyne nesprávnym rozhodnutím, podľa názoru
súdu je táto dôvodná v týchto ňou uplatnených čiastkach :

- trovy výkonu väzby vo výške 44,14 Eur ( 1 330, -Sk ) a suma pôžičky vo výške 8,29
Eur ( 250,- Sk ). Tu súd považuje za potrebné vysporiadať sa so žalovaným vznesenou námietkou
premlčania ohľadne týchto nárokov. Žalovaný podaním zo dňa 3.12.2013 vzniesol námietky premlčania
týchto nárokov žalobkyne z dôvodu, že tieto boli ňou uplatnené až po uplynutí premlčacej lehoty, nakoľko

podľa žalovaného ide o nároky v súvislosti s rozhodnutím o väzbe o ktorej bolo rozhodnuté dňa 3.9.2003
a teda tieto je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 27 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s čl. IV
tohto zákona podľa zákona č. 58/1969 Zb., kde v ust. § 23 je uvedené, že právo na náhradu škody podľa
prvej hlavy druhej časti tohto zákona sa premlčí uplynutím jedného roka keď nadobudlo právoplatnosť
oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým

bolo trestné konanie zastavené. Súd mal však za to, že pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 44,14 Eur (1 330,- Sk ) bolo preukázané súdu preukázané, že táto suma bola žalovanej uložená
rozhodnutím zo dňa 8.6.2005 ( čl. 35 spisu ). Keďže ide o rozhodnutie, ktoré je bolo vydané za účinnosti
zákona č. 514/2003 Z. z. a svojou povahou je to rozhodnutie, ktorým jej bola spôsobená škoda v
súvislosti s väzbou ( § 8 zákona č. 514/2003 Z. z. ), mal súd za to, že v tomto prípade tu nemožno

hovoriť o premlčaní vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. kde pokiaľ ide
o sumu 8,29 Eur ( 250,- Sk ), tu mal súd za to, že žalobkyňa si ohľadne tejto sumy uplatnila svoj
nárok v zákonom stanovenej premlčacej dobe, nakoľko o tom, že jej ohľadne tejto sumy vznikla škoda
sa dozvedela dňom 25.4.2006, kedy bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 7T 2/2006
oslobodená spod obžaloby a teda týmto dňom začala v zmysle ust. § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.

z. plynúť 3 - ročná premlčacia lehota a žaloba bola podaná na súde dňa 30.1.2008, t.j. počas plynutia
tejto lehoty. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že námietka premlčania nie je namieste a
nároky žalobkyne ohľadne sumy 44,14 Eur a 8,29 Eur sú dôvodné.

- nevyplatený vdovský dôchodok vo výške 2 195,41 Eur ( 66 139, -Sk ) - v konaní

mal súd listinami preukázané, že žalobkyňa bola poberateľkou vdovského dôchodku od 1.9.2003 vo
výške3343,-Sk. Ajkeďžalovanýtvrdilvpriebehukonaniažetentonárokjenedôvodnýanepreukázaný,
súd mal za to, že nebyť tohto odsudzujúceho rozsudku, žalobkyňa by aj naďalej poberala vdovský
dôchodok a to za obdobie od 4.3.2005 do 3.7.2005 vo výške 3 596,- Sk mesačne, od 4.7.2005 do
30.6.2006 vo výške 3 963,- Sk mesačne, od 1.7.2006 do 14.8.2006 v sume 4 199, -Sk mesačne.

Akonáhle nastúpila žalobkyňa do výkonu trestu odňatia slobody, bol jej tento dôchodok odňatý ( pretože
sa nestarala o maloletého syna, čo ani v podmienkach Ústavu na výkon trestu odňatia slobody nie
je možné ) hoci ako to vyplýva aj z podania Sociálnej poisťovne zo dňa 14.11.2013 ( čl. 234 spisu )
vdovský dôchodok vyplácajú aj osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone
väzby. Žalobkyňu preto nemožno vychádzajúc z vyššie uvedeného oproti ostatným osobám poberajúcim

dôchodok, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, diskriminovať v tom, že by súd vyslovil, že to, že jej
Sociálna poisťovňa prestala vyplácať dôchodok nie je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím
o treste. A navyše po návrate z výkonu trestu jej dôchodok za obdobie od 4.3.2005 do 14.8.2006 neboldoplatený. Škoda tak predstavuje v tomto prípade sumu 66 139, -Sk čo je v prepočte suma 2 195,41
Eur čo mal súd preukázané z podania Sociálnej poisťovne zo dňa 8.3.2010 ( čl.

- nevyplatený rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v sume 1 018,72 Eur ( 30 690,
-Sk ) - súd mal v konaní listinnými dôkazmi ( potvrdenia z ÚPSVaR Trebišov zo dňa 1.8.2005 na čl.
114 spisu ako aj z rozhodnutí z ÚPSVaR Trebišov zo dňa 31.3.2005 na čl. 39 a 40 spisu ), ktorými jej
bola odňatá výplata týchto dávok dostatočne preukázané, že žalobkyňa bola poberateľkou rodičovského
príspevkuaprídavkovnadieťa.VychádzajúczodôvodneniarozhodnutiaÚPSVaRoodňatírodičovského

príspevku a odňatí rodinných prídavkov zo dňa 31.3.2005, kde je uvedené, že sú jej tieto dávky odňaté
z dôvodu, že nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody mal súd za to, že je tu daná príčinná súvislosť
medzi nevyplatením dávok ( škoda ) a nezákonným rozhodnutím, nakoľko nebyť tohto nezákonného
rozhodnutia, žalobkyňa by aj naďalej poberala tieto dávky a teda majetková ujmy by jej nebola vznikla.
Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného o tom, že tu nie je daná príčinná súvislosť, pretože
právevdôsledkunástupudovýkonutrestuodňatiaslobodyprestalažalobkyňaspĺňaťpodmienkynároku

na tieto dávky, keď sa nemohla starať o maloleté dieťa, a zároveň osobe, ktorej bol maloletý Ján zverený
nárok na tieto dávky vzniknúť nemohol, pretože táto bola osobou s trvalým bydliskom mimo územia
SR. Škoda v tomto prípade predstavuje sumu 1 018,72 Eur ( 30 690, - Sk ) čo mal súd dostatočne
preukázané z potvrdení z ÚPSVaR Trebišov o poberaní príspevku a prídavkov, keď dlžná suma na
rodičovskom príspevku za obdobie od 1.4.2005 a na prídavku na dieťa za obdobie do ich uvoľnenia t.j. so

15.8.2006 predstavuje sumu 1 018,72 Eur ( pokiaľ ide o rodičovský príspevok ako vyplýva z rozhodnutia
ÚPSVaR Trebišov na čl. 39 tento bol vo výške 4 110,- Sk a nárok na tento príspevok v zmysle zákona o
rodičovskom príspevku mala žalobkyňa za obdobie do 3 rokov veku dieťaťa, teda do 6.7.2005 a preto jej
vznikla škoda za obdobie 4 mesiacov vo výške 4 110, -Sk x 4 mesiace, teda v sume 16 440, -Sk, zvyšok
tvoria rodičovské prídavky tak, ako to aj žalobkyňa uviedla na pojednávaní konanom dňa 7.4.2011 a v

špecifikácii nároku zo dňa 8.11.2013 ).

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd priznal žalobkyni náhradu skutočnej škody vo výške 3 266,56 Eur
a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 000,- SK teda 33 193,91
Eur. Pokiaľ ide o túto náhradu nemajetkovej ujmy súd vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods.3 zákona
č. 543/2003 Z. z - s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie v ktorom žila ako aj na závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorých táto ujma vznikla, na závažnosť vzniknutých dôsledkov, ktoré
vznikli žalobkyni ako poškodenej v jej súkromnom živote ako aj na závažnosť následkov, ktoré žalobkyni

vznikli v spoločenskom uplatnení a vzhľadom na vykonané dôkazy mal za to, že táto je dôvodná
čo do sumy 11 000, - Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyni vznikla
výkonom trestu odňatia slobody, v ktorom bola od 15.2.2005 do 2.11.2005 uloženým jej nezákonným
rozsudkom Krajského súdu 1T 5/2004 najzávažnejšia ujma v súkromnom živote. Súd mal preukázané,
že pred tým, ako sa stal skutok dochádzalo v manželstve k agresii a napádaniu žalobkyne zo strany

jej nebohého manžela a táto zhoršená situácia vyústila do konfliktu dňa 1.9.2003. Túto skutočnosť
mal súd preukázanú jednak z výsluchu svedka Štefanka, jednak z výsluchu samotnej navrhovateľky.
Samotný výkon trestu odňatia slobody zanechal v súkromnom živote v psychike žalobkyne závažné
následky, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku súdnej znalkyne PhDr. Evy Kitkovej, ktorá potvrdila,
že u žalobkyne prežívanie stresu a nespravodlivého odsúdenia má dlhodobý a doživotný charakter

a výhradne súvisí s jej obvinením, výkonom väzby, odňatia slobody a odlúčenia od dieťaťa. Súd mal
túto skutočnosť aj potvrdenú výsluchom svedka F., ktorý potvrdil, že žalobkyňa je po návrate z výkonu
trestu odňatia slobody zatrpknutá, uzavretá, smutná a podráždená a keď sa jej niečo nepodarí hneď
plače. Takisto táto skutočnosť vyplýva aj zo záveru z potvrdenia Centra pedagogicko - psychologického
poradenstva a prevencie, ktoré navštevuje syn žalobkyne, kde psychologička sama uviedla, že na

výchovu syna negatívne vplýva nedostatočná psychologická prítomnosť matky , keď matka hoci fyzicky
prítomná, bola nadmerne ustarostená a zahĺbená vlastnými problémami. Závažnosť ujmy v súkromnom
živote žalobkyne je podstatné zhoršená aj tým, že v čase nástupu do výkonu trestu odňatia slobody
bol jej syn maloletý - mal cca 2 roky, potreboval jej neustálu prítomnosť, starostlivosť a výchovu, čo
sa taktiež odzrkadlilo na ďalšom psychickom vývoji dieťaťa, ktorý je nútený navštevovať psychológa

ako aj na vzťahu matky a syna, čo taktiež vyplýva z potvrdenia Centra pedagogicko - psychologického
poradenstva a prevencie, kde je uvedené, že samotné dieťa má nejasný a neistý ambivalentný obraz
o matke v dôsledku skutočnosti, ktorá sa stala ako aj samotná žalobkyňou prežitá udalosť má vplyv na
výchovu dieťaťa, keď v dôsledku prežitých udalostí je žalobkyňa ako matka pre dieťa často psychickyneprítomná a zároveň aj z jej strany je praktizovaná ochraňujúca až rozmaznávajúca výchova so
striedavým upozorňovaním, z čoho možno teda vyvodiť záver o tom, že neprítomnosť matky pri
dieťati počas doby výkonu trestu odňatia slobody mala negatívny vplyv na vzťah dieťaťa k matke, čo

konštatovala aj samotná psychologička v predmetnom potvrdení, keď uviedla, že aj táto skutočnosť mala
vplyv na psychický vývin dieťaťa. Dôsledky samotného výkonu trestu odňatia slobody sa u žalobkyne
prejavujú aj v ďalších sférach jej súkromného života, keď ako sama uviedla a vyplynulo to aj z výpovede
svedkaF.ostalojejmálopriateľov,ktoríprinejajpotomvšetkomzostali.Takistosadôsledkyodsúdeniaa
výkonu trestu prejavili u žalobkyne v oblasti jej spoločenského života, keď je odsudzovaná ako „vrahyňa“

obyvateľmi mesta v ktorom žije a musí znášať pokriky a posmešné tak ako to sama uviedla a ako to
aj uviedol svedok F., ktorí bol svedkom incidentu, keď na žalobkyňu v meste pokrikovali. Tu mal súd
za to, že v prípade oslobodenia spod obžaloby žalobkyne je potrebné vychádzať z toho, že občan
čin nespáchal, tak ako to bolo vyššie uvedené v zmysle súdnej judikatúry a preto tu nemožno z tohto
dôvodu súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že tieto skutočnosti - posmechy ako aj nemožnosť
žalobkyne sa zamestnať vyplývajú z toho, že sa skutok stal, a to aj napriek tomu, že bolo konštatované

v oslobodzujúcom rozsudku, že skutok nie je trestným činom. Preto mal súd za to, že aj argument
žalobkyne o tom, že nemá možnosť sa v dôsledku odsúdenia a následného výkonu trestu odňatia
slobody je tiež dôvodný pre úvahu súdu o závažnosti vzniknutej ujmy aj keď nie v takej miere ako
ujma, ktorá vznikla žalobkyni v jej súkromnom živote, nakoľko samotná žalobkyňa uviedla, že aj keď
žil jej nebohý manžel nepracovala a teda odsúdením a absolvovaním výkonu trestu nestratila pôvodné

zamestnanie, pretože ani predtým nepracovala a zároveň ani súdu žiadnym dokladom nepreukázala tú
skutočnosť, že si hľadá zamestnanie. Zároveň pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú ujmu, ktorá jej počas
konania vznikla tým, že celá vec bola medializovaná, tu súd sčasti musí prisvedčiť tvrdeniu žalovaného
o tom, že medializácii sa v takýchto prípadoch nemožno vyhnúť, no súd poukazuje na to, že v zmysle
judikatúry ESĽP tak ako bolo vyššie uvedené sa v rámci nemajetkovej ujmy odškodňuje aj morálna ujma,

ktorá fyzickej osobe vznikla. Súd mal za to, že medializáciou prípadu utrpela žalobkyňa morálnu ujmu,
ktorú je potrebné odškodniť, nakoľko bola vopred médiami označená za vrahyňu aj keď prípad nebol
skončený, pričom v prípade medializácie nebol rešpektovaný princíp prezumpcie neviny.

Súd preto vychádzajúc z týchto vyššie uvedených skutočností mal za to, že dôvodná je suma

nemajetkovej ujmy vo výške 11 000,- Eur na ktorej náhradu zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Aj keď si žalobkyňa uplatnila sumu náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 33 193,91 Eur ( 1 000 000,- Sk ), súd jej túto sumu nemohol priznať, pretože mal z vykonaného
dokazovania za to, že výška vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v
ust. § 17 ods. 4 zákona č. 543/2003 Z. z. nedosahuje túto sumu a zároveň bol súd pri rozhodovaní

obmedzený zákonom stanovenou hornou hranicou náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá predstavuje v
zmysle ust. 17 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnosti sumu 16 558,- Eur, pričom súd poukazuje na
to, že aj keď táto úprava ust. § 17 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. je v účinnosti od 1.1.2013, neobsahuje
takú zákonnú úpravu, ktorá by určovala že vo veciach skôr začatých sa uplatňovať nemôže a preto súd
pri rozhodovaní bral zreteľ aj na túto skutočnosť.

Nakoľko bol žalovaný s plnením náhrady škody v omeškaní, vznikol žalobkyni v zmysle ust. § 514 OZ
nárok na úroky z omeškania. Žalobkyňa si návrhom počas konania uplatnila úrok z omeškania vo výške
14,25 % ročne od 1.10.2007 do zaplatenia zo sumy 37 463,65 Eur. Súd mal za to, vychádzajúc zo
žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku, že tento bol žalovanému zaslaný dňa 30.3.2007 a

teda, že žalovaný je v omeškaní s plnením náhrady škody dňom 1.10.2007 t.j. po uplynutí 6 mesiacov od
doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o výšku úroku, táto
bola v čase omeškania žalovaného s plnením stanovená v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, t.j. v tom čase vo výške 9% ročne. Vzhľadom k tomu súd
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy priznanej sumy

( túto si v rámci celkovej sumy žalobkyňa uplatnila u žalovaného v rámci predbežného prerokovania
nároku a to tak skutočnú škodu ako aj nemajetkovú ujmu ) teda aj zo sumy skutočnej škody ako aj zo
sumy nemajetkovej ujmy.

Čo do zvyšku skutočnej škody po späťvzatí o sumu 1 902,77 Eur a po priznaní sumy 3 266,58 Eur teda

čo do sumy 1 693,65 Eur pokiaľ ide o náhradu skutočnej škody predstavujúcu žalobkyňou uplatnenú
náhradu nedoplatku na byte a nedoplatku komunálneho odpadu mal súd za to, že nárok žalobkyne na
zaplatenie týchto súm nie je dôvodný. Tu súd súhlasí so stanoviskom žalovaného o tom, že v tomto
prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nedoplatkom na byte a nakomunálnom odpade, pretože tieto povinnosti vyplývajú žalobkyni zo zmluvných vzťahov k správcovi
bytu ako aj k Mestu Trebišov a povinnosť úhrady týchto platieb nevplynula žalobkyni z rozhodnutia o
treste a ani z jeho výkonu. Argumentu žalobkyne o tom, že nemala nikoho, kto by za ňu tieto platby platil

ju nezbavovalo v tom čase jej povinností vyplývajúcich pre ňu zo zmluvy a takisto ani samotný výkon
trestu a odsúdenie jej neuložili túto povinnosť uhrádzať platby za byt a za komunálny odpad. Vzhľadom
k tomu, že tu nie je daná príčinná súvislosť medzi neplatením platieb za byt a za komunálny odpad a
nezákonným rozhodnutím mal súd za to, že tento nárok žalobkyni z titulu náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím nepatrí. Takisto mal súd za to, že nedôvodná je suma 20 000, -Sk, ktorú

si žalobkyňa uplatňovala ako sumu nákladov v súvislosti so starostlivosťou o maloletého syna, ktorá
nebola súdu preukázaná.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy nad súdom priznanú sumu 11 000,- Eur mal súd za to, že
žalobkyňa nepreukázala takú závažnosť ujmy, ktorá by odôvodňovala priznanie vyššej sumy ako sumy
11 000,- Eur a preto v prevyšujúcej časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nad sumu 11 000, -Eur

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Zamietajúci výrok sa dotýka aj nároku žalobkyne na úrok z omeškania nad súdom priznanú výšku 9%
ročneatoztohodôvodu,žeúroknadtútovýškuvčaseomeškaniažalovanéhosplnenímnebolzákonom
prípustný a stanovený.

Podľa ust. § 137 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného

predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

Podľa ust. § 142 ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu
súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie

o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Úspešná žalobkyňa si písomným podaním doručeným súdu dňa 27.12.2013 v konaní uplatnila náhradu
trov konania vo výške 6 614,20 Eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov v platnom znení pozostávajúcich z :

1. náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 5 961,13 Eur za :
- prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom v roku 2007 - 303,74 Eur
- žiadosť o prejednanie nárok v roku 2007 vo výške 303,74 Eur

- za podanie žaloby dňa 30.1.2008 vo výške 303,74 Eur
- za podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 7.12.2009 vo výške 303,74 Eur
- za podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 21.12.2009 - 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 13.1.2011 vo výške 303,74 Eur
- za podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 21.2.2011 vo výške 303,74 Eur

- za podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 21.2.2011 vo výške 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 7.4.2011 od 13.15 hod do 15.20 hod - 2 x 2 hodiny vo výške 607,48
Eur ( 2 x 303,74 Eur )
- za účasť na pojednávaní dňa 25.8.2011 vo výške 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 6.3.2012 vo výške 303,74 Eur

- za podanie vo veci samej dňa 2.3.2012 vo výške 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 17.10.2013 vo výške 303,74 Eur
- za vyjadrenie dňa 11.11.2013 vo výške 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 vo výške 303,74 Eur
spolu odmena za úkony právnej služby vo výške 4 859,84 Eur

k tomu režijný paušál :
- v roku 2007 - 2 x 5,91 Eur - 11,82 Eur
- v roku 2008 - 1 x 6,31 Eur- v roku 2009 - 2 x 6,95 Eur - 13,90 Eur
- v roku 2011 - 5 x 7,41 Eur - 37,05 Ezr
- v roku 2012 - 2 x 7,63 Eur - 15,26 Eur

- v roku 2013 - 3 x 7,81 Eur - 23,43 Eur
spolu režijný paušál vo výške 107,77 Eur

a vzhľadom k tomu, že je právna zástupkyňa platcom DPH ( podľa predloženého osvedčenia o registrácii
DPH je právna zástupkyňa platiteľkou dane od 18.7.2008 ) uplatňuje si aj náhradu 20% DPH a to zo

sumy 4 859,84 Eur + 107,77 Eur teda zo sumy 4 967,61 Eur + 20% DPH vo výške 993,52 Eur spolu 5
961,13 Eur. Tieto trovy žiada priznať na účet jej právnej zástupkyne vedený vo UniCredit Banka, a.s..

2. náhradu nevyhnutných výdavkov a to :
- za znalecký posudok PhDr. Kitekovej vo výške 484,72 Eur preukázaná účtom za znalecký posudok od
PhDr. Kitkovej vo výške 484,72 Eur zo dňa 16.5.2012

- za cestové prenajatým motorovým vozidlom značky S. F. X,XX D., ktorého vlastníkom je D. F. X..:
XX.X.XXXX L. Y. X. V. preukázané osvedčením o evidencii motorového vozidla -
a to za účasť na pojednávaní dňa 13.1.2011 pri počte km 2 x 49,4 km x spotreba 7/100 x náhrada PHM
1,382 t.j. 9,56 Eur
za účasť na pojednávaní dňa 7.4.2011 pri počte km 2 x 49,4 km x spotreba 7/100 x náhrada PHM 1,46

t.j. 10,10 Eur
za účasť na pojednávaní dňa 25.8.2011 pri počte km 2 x 49,4 km x spotreba 7/100 x náhrada PHM
1,451 t.j. 10,04 Eur
za účasť na pojednávaní dňa 6.3.2012 pri počte km 2 x 49,4 km x spotreba 7/100 x náhrada PHM 1,537
t.j. 10,63 Eur

za účasť na pojednávaní dňa 17.10.2013 pri počte km 2 x 49,4 km x spotreba 7/100 x náhrada PHM
1,468 t.j. 10,15 Eur
za účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 pri počte km 2 x 49,4 km x spotreba 7/100 x náhrada PHM
1,443 t.j. 9,98 Eur
k tomu plus amortizácia vo výške 6 x 2 6 49,4 teda 592,80 km x 0,182 t.j. 107,89 Eur

spolu cestovné vo výške 168,35 Eur .

Súd vychádzajúcu z ustanovení § 9, § 10, § 13a a § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z .
z. o odmenách a náhradách advokátov mal za to, že úspešnej žalobkyni možno priznať náhradu trov
konania takto :

1. náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 5263,63 Eur - súd vychádzal z toho, že základom pre
výpočet náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 9 a § 10 citovanej vyhlášky ako aj v zmysle
ust. § 142 ods.3 OSP, keď priznanie plnenia sčasti záviselo na úvahe súdu je súdom priznaná hodnota
sumy 14 266,- Eur a vzhľadom k tomu pri zvážení účelnosti trov potrebných na účelné uplatňovanie a

bránenie práva možno priznať odmenu za tieto účelné úkony právnej pomoci :

- prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom v roku 2007 - 303,74 Eur
- žiadosť o prejednanie nárok v roku 2007 vo výške 303,74 Eur
- za podanie žaloby dňa 30.1.2008 vo výške 303,74 Eur

- za podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 7.12.2009 vo výške 303,74 Eur
- za podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 21.12.2009 - 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 13.1.2011 vo výške 303,74 Eur
- za 1 podanie vyjadrenia vo veci samej dňa 21.2.2011 vo výške 303,74 Eur aj keď si žalobkyňa uplatnila
náhradu za 2 podania, avšak podľa názoru súdu, skutočnosti uvedené v týchto podaniach mohli byť

účelne zhrnuté do jedného podania ,
- za účasť na pojednávaní dňa 7.4.2011 od 13.15 hod do 15.20 hod - 2 x 2 hodiny vo výške 607,48
Eur ( 2 x 303,74 Eur )
- za účasť na pojednávaní dňa 25.8.2011 vo výške 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 6.3.2012 vo výške 303,74 Eur

- za podanie vo veci samej dňa 2.3.2012 vo výške 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 17.10.2013 vo výške 303,74 Eur
- za vyjadrenie dňa 11.11.2013 vo výške 303,74 Eur
- za účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013 vo výške 303,74 Eurspolu odmena za úkony právnej služby vo výške 4 286,10 Eur.

K tomu režijný paušál vo výške 100,36 Eur za úkony : v roku 2007 - 2 x 5,91 Eur - 11,82 Eur

- v roku 2008 - 1 x 6,31 Eur
- v roku 2009 - 2 x 6,95 Eur - 13,90 Eur
- v roku 2011 - 4 x 7,41 Eur - 29,64 Eur
- v roku 2012 - 2 x 7,63 Eur - 15,26 Eur
- v roku 2013 - 3 x 7,81 Eur - 23,43 Eur.

Spolu s režijným paušálom suma 4386,36 + 20% DPH, nakoľko právna zástupkyňa súdu preukázala,
že je platiteľkou DPH spolu tak odmena za úkony právnej služby vo výške 877,27 + 4386,36 t.j. suma
5 263,63 Eur.

Pokiaľ ide o ďalšie hotové výdavky vynaložené žalobkyňou v zmysle ust. § 137 Občianskeho súdneho

poriadku súd mal za to, že za účelné možno považovať výdavok žalobkyne na znalecký posudok PhDr.
Kittkovej z ktorého súd v tomto konaní vychádzal a to vo výške 484,72 Eur tak ako to preukázala
žalobkyňa účtom za znalecký posudok a náhrada cestovného avšak len vo výške cestovného vlakom na
trase Trebišov - Košice a späť, pretože má za to, že na trase Trebišov - Košice je dostatočná hromadná
doprava, a preto za účelnú náhradu cestovného považoval náhradu cestovného rýchlikom, čo činí podľa

cestovného poriadku 2,48 Eur x 2 ( tam a späť ) x 6 pojednávaní ( na pojednávanie dňa 13.1.2011,
7.4.2011, 25.8.2011, 6.3.2012, 17.10.2013, 10.12.2013 ) teda cestovné vo výške 29,76 Eur a z toho
dôvodu teda krátil žalobkyňou predložené vyúčtovanie trov.

Spolu tak súd priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 5 778,11 Eur.

Podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania na účet právneho
zástupcu žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd

Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).