Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/188/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112225699
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112225699.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľky: U.
E., narodená XX.X.XXXX, P. R. XXX, právne zastúpená: JUDr. Maroš Prosman, advokát, Hlavná 31,
Trnava, proti odporcovi: X. E., narodený X.XX.XXXX, P. R. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko,
advokát, Hlavná 23, Trnava, o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vylučuje odporcu z užívania rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra
„C“ č. XXX/X a priľahlého pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie, vo
výmere 576 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. R., v obci P. R., v okrese I., zapísané v
katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na Liste vlastníctva č. XXX, vydanom Katastrálnym úradom
v I., Správou katastra I..

II. Odporca je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 484,99 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.11.2012 doručeným súdu dňa 13.12.2012 v spojení s doplnením
návrhu urobeným ústne do zápisnice dňa 26.3.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
vylúčil odporcu z užívania rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/
X a priľahlého pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 576 m2,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. R., v obci P. R., v okrese I., zapísané v katastri nehnuteľností
Slovenskej republiky na Liste vlastníctva č. XXX, vydanom Katastrálnym úradom v I., Správou katastra I..

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 22.11.2012 v spojení s doplnením
návrhu zo dňa 26.3.2013, s Vyjadrením odporcu zo dňa 25.3.2013, s Vyjadrením navrhovateľky zo
dňa 27.3.2013, výsluchom navrhovateľky, odporcu, výsluchom svedka B. E., X. E., Q. U., U. B., X.
O., X. B., S. O., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Potvrdeniami o podaní trestného
oznámenia zo dňa 29.6.2011, zo dňa 30.11.2011, zo dňa 19.2.2012, zo dňa 27.3.2012, zo dňa
11.6.2012, zo dňa 5.8.2012, zo dňa 21.4.2013, s Upovedomením o začatí trestného stíhania zo dňa
4.6.2012, so Sobášnym listom účastníkov, s Výpisom z Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne
územie P. R. zo dňa 11.2.2013, so Vznesením obvinenia zo dňa 29.11.2012, s Potvrdením Obce
P. R. zo dňa 17.1.2013, s Výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 16.4.2013, s
Rozkazmi o uložení sankcie za priestupok zo dňa 29.9.2011, zo dňa 21.2.2012, zo dňa 30.3.2012, zo
dňa 24.9.2012, so Záznamami o odložení veci zo dňa 1.6.2013, zo dňa 26.6.2012, zo dňa 16.1.2013,

s Uznesením Okresnej prokuratúry Trnava číslo 1 Pv 364/12-34 zo dňa 7.6.2013, s Oznámením
Obvodného úradu Trnava zo dňa 30.10.2013, ako i s obsahom celého spisu, oboznámením sa s
obsahom spisov tunajšieho súdu spisová značka 9C/90/2012, 15C/9/2013, 8C/257/2013, s obsahom
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave číslo: ORP-305/1OVK-TT-2012
Cu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla v roku 2000, kedy jej svokor R. E. daroval
spoluvlastnícky podiel 1/2 na nehnuteľnostiach a tieto nehnuteľnosti užívali s odporcom od roku 1985.
Odporca neužíva nehnuteľnosti od 1.12.2012 z dôvodu vydania predbežného opatrenia. Z manželstva
s odporcom pochádzajú dve deti X. E., narodený XX.X.XXXX, a B. E., narodený XX.X.XXXX, ktoré deti
bývajú v rodinnom dome s navrhovateľkou. Manželstvo s odporcom bolo rozvedené v konaní vedenom
na tunajšom súde pod spisovou značkou 15C/9/2013 právoplatne ku dňu 24.4.2013. Odporca sa začal k
navrhovateľke nevhodne správať, keď stratil prácu v roku 2008, zostal doma a neustále hľadal zádrapky
na hádky. Nevhodné správania odporcu sa stupňovalo a vulgárne odporca nadával navrhovateľke a
ich synom skoro každý deň, vyhrážal sa im, že pôjdu z domu, že dom predá, že navrhovateľku zabije.
Odporca robil navrhovateľke napriek tak, že keď prala, odstrihol šnúru na prádlo, aby nemala kam veci
vešať, keď potrebovala bylinky so záhrady vytrhal ich a povedal jej, že nemá nič zo záhrady brať, lebo jej
doláme ruky. Odporca zakazoval navrhovateľke vyjsť z jej izby a hovoril jej, aby sa neopovážila vyjsť z
izby, lebo ju zabije kladivom. Keď odporca počul navrhovateľku telefonovať s mobilným telefónom, kopal
do dverí izby, vadilo mu to a vykrikoval, že navrhovateľku zabije. Odporca zničil dvere, zárubne a kľučky,
keď dverami búchal tak silno, že sa zničili, rozobral doma žmýkačku a odniesol ju do zberu, aby mal
peniaze. Stalo sa, že odporca navrhovateľku niekoľkokrát sotil, keď išla okolo neho, chytil ju pod krk a
pritlačil k stene. V roku 2012 zaútočil odporca na navrhovateľku kladivom. Navrhovateľka berie tabletky
na vysoký krvný tlak a keď sa odporca ku nej takto správal, mala problémy s vysokým krvným tlakom a
museli jej zvýšiť tabletky na vysoký krvný tlak. Navrhovateľka navštevovala psychiatričku od roku 2008,
aby to zvládla a berie lieky na ukľudnenie.

Odporca v konaní uviedol, že navrhovateľku nikdy fyzicky nenapadol, je pravdou, že navrhovateľke
veľakrát verbálne nadával. Odporca nadával navrhovateľke z dôvodu, že mu nedávala jesť, bol hladný
a hanbil sa to niekomu povedať. Všetko, čo robil odporca, bolo z hladu, niekedy nejedol aj šesť dní,
prípadne jedol granule pre psa. Syn X. E. dal odporcovi občas jesť, doniesol mu suchý chlieb. Odporca
nepracuje od roku 2012 a keď pracoval, celý príjem odovzdával navrhovateľke do roku 2011. Opravy
a údržbu rodinného domu platila navrhovateľka, avšak z peňazí, ktoré zarobil odporca, a ktoré boli na
knižkách, a z peňazí, ktoré získala navrhovateľka za predaj rodičovského domu.

Svedok B. E. v konaní uviedol, že účastníci sú jeho rodičia, v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti v
rodinnom dome s navrhovateľkou, s odporcom žili v spoločnej domácnosti až do decembra 2012, kedy
bol vykázaný z rodinného domu. Asi pred tromi rokmi začalo správanie odporcu voči navrhovateľke a
voči svedkovi, keď sa im vyhrážal, že ich zabije a nadával vulgárne svedkovi aj navrhovateľke. Svedok
ďalej uviedol, že keď sa zamkli pred odporcom v izbe, aby nerobil bordel, kopal im do dverí. Odporca
bol agresívny, nedalo sa s ním rozprávať. Stávalo sa, že odporca v noci vykrikoval, kopal do dverí izieb,
rušil nočný kľud, čím svedka a navrhovateľku budil a chcel od nich peniaze na cigarety. Odporca v tomto
období neprispieval na dom, staral sa iba o záhradu. Odporca odmietal jesť to, čo bolo doma pripravené,
hovoril, že z ruky navrhovateľky on nebude žrať. Keď odporca útočil na navrhovateľku, táto kričala, aby
ju nechal na pokoji, že zavolá políciu a keď už toho bolo veľa, tak aj ona povedala odporcovi svoje.

Svedok X. E. v konaní uviedol, že účastníci sú jeho rodičia, do konca roka 2012 žil v spoločnej
domácnosti s oboma účastníkmi a následne potom už len s navrhovateľkou a bratom. Asi od roku
2009 začalo negatívne správanie odporcu k navrhovateľke intenzívnejšieho charakteru. Odporca
navrhovateľke vyčítal, že neupratuje, že nie je poriadok v dome a podobne. Odporca sa vulgárne a
neslušne vyjadroval vo vzťahu k navrhovateľke. Najskôr navrhovateľka voči odporcovi nezasahovala,
ale asi po dvoch rokoch sa začala aj ona voči nemu agresívnejšie vyjadrovať, bola to jej reakcia na jeho
správanie. Odporca hučal na navrhovateľku, vždy jej niečo vytýkal a nadával jej. Navrhovateľka prestala
v dôsledku tohto správania odporcu variť, psychicky ju to trápilo a bolo z nej cítiť nespokojnosť. Podľa

vnímania svedka mala navrhovateľka strach z odporcu, bála sa vyhrážok zo strany odporcu, ktorý je
hovoril, že ju zabije, že ju zhodí zo schodov. Odporca ničil zariadenie, búchal do dverí, kopal do nich.

Svedkyňa Q. U. v konaní uviedla, účastníci sú jej susedia, domácnosť účastníkov konania
nenavštevovala. Asi dva alebo tri roky dozadu sa začal u nich v dome ozývať krik a neslušné a vulgárne
nadávky, kričal a nadával odporca a svedkyňa si myslí, že boli adresované navrhovateľke. Toto správanie
trvalo asi tri roky.

Svedkyňa U. B. v konaní uviedla, že pozná účastníkov, s odporcom vyrastali a navrovateľka je jeho
manželka. Svedkyňa bývala z kríža ulice od domu účastníkov, kde už šesť rokov nebýva a šesť
rokov domácnosť účastníkov nenavštívila. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k správaniu účastníkov za
posledných šesť rokov.

Svedkyňa X. O. v konaní uviedla, že pozná účastníkov ako občanov obce, kde pôsobí ako starostka,
domácnosť účastníkov nenavštevovala, nie je k nim v žiadnom bližšom vzťahu. Podľa svedkyne odporca
celý život pracoval, staral sa o chod domácnosti a navrhovateľka nepracovala, nemala príjem, pracovala
len krátkodobo. Keď bolo potrebné, odporca robil pre obec práce, napr. odhŕňal sneh, odviezol piesok na
ihrisko, murárske práce a podobne. Obec nikdy neriešila odporcu z dôvodu jeho hmotnej núdze Odporca
pracuje aj pre občanov obce, pomáha im v záhrade a podobne za príspevky. V zimnom období odporcu
živila pani B., ktorá mu teraz varí. Vo vzťahu k odporcovi nebol žiadny ústny alebo písomný podnet
riešený na obci komisiou verejného poriadku.

Svedkyňa X. B. v konaní uviedla, že účastníkov pozná, nakoľko bývajú šiesty dom od nej, nikdy ich
domácnosť nenavštevovala. Odporca býva u svedkyne od novembra minulého roka v garáži, keď ho
doviedol k nej jej syn, nakoľko bol hladný pred domom. Syn svedkyne prijal odporcu k nim do garáže a
svedkyňa mu dávala jesť. Počas toho jedného roka by svedkyňa charakterizovala odporcu ako človeka,
ktorý je robotný, nehreší, nepije, svedkyňa nepozorovala, že by bol agresívny alebo výbušný.

Svedok S. O. v konaní uviedol, že pozná odporcu, ktorý je jeho susedom a veľakrát sa videli cez záhradu.
Navrhovateľku poznám asi rok, keď bol u účastníkov pre drevo. Svedok bol pri komunikácií účastníkov
prítomný len raz, keď si bol odporca pre drevo v ich rodinnom dome. Pred rokom v lete videl svedok
odporcu u jeho bratranca, kde býval v garáži a bol vychudnutý a bledý.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 9C/90/2012 súd zistil, že uznesením číslo konania
9C/90/2012-44 zo dňa 19.11.2012 súd nariadil predbežné opatrenie tak, že nariadil odporcovi, aby
nevstupoval dočasne do rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/1
a na priľahlý pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., v
obci P., v okrese I., zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky na Liste vlastníctva č. XXX,
vydanom Katastrálnym úradom v I., Správou katastra I., a to až do právoplatnosti skončenia konania o
hospodárení so spoločnou vecou, navrhovateľke uložil v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať
návrh na začatie konania vo veci samej a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 132,63 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 15C/9/2013 súd zistil, že rozsudkom číslo konania
15C/9/2013-23 zo dňa 24.4.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a o náhrade trov konania
rozhodol súd tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 8C/257/2013 súd zistil, že odporca sa návrhom zo
dňa 15.3.2013 doručeným súdu dňa 18.3.2013 domáhal voči navrhovateľke zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území P. R.,
zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele registra „C“
číslo XXX/X, parcela registra „C“ číslo XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 576 m2, parcela
registra „C“ číslo XXX/X- záhrady, vo výmere 222 m2, Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave číslo: ORP-305/1OVK-TT-2012 Cu
súd zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave uznesením číslo ČVS ORP-305/1OVK-
TT-2012 Cu zo dňa 29.11.2012 vznieslo obvinenie voči odporcovi za zločin Týranie blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože na podklade zistených
skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že v období začínajúcom najneskôr od začiatku roku 2011
a pokračujúcom ďalej aj počas roku 2012, opakovane počas každého mesiaca, spravidla však počas
viacerých dní v každom týždni tohto obdobia, v obci P. R., v dome č. XXX, kde žil v spoločnej domácnosti
s jeho manželkou U. E. a ich dvoma synmi, svojej manželke verbálne vyčítal zle vykonávanie domácich
prác, najmä upratovanie a tiež varenie, pričom stravu, ktorú navarila osočoval slovami, že sa nedá žrať,
po čom túto často aj vyhadzoval alebo znehodnocoval tak, aby túto už nikto viac nejedol, svoju manželku
tiež opakovane ponižoval oplzlými a ďalšími nadávkami, že je špina, suka, sviňa, chudera, krivá a
hrbatá, v nočných hodinách alebo vo veľmi skorých ranných hodinách, vykrikoval a tým nedovoľoval
svoje manželke a iným členom domácnosti spať v čase na toto obvyklom, ďalej u nej vyvolával neistotu
a strach tým, že ju vyháňal z domu a vyhrážal sa jej, že keď pôjde von, tak ju zhodí zo schodov, že
všetkých, čo tam žijú, obesí na dvore na čerešne, kričal vyhrážky, že ju zabije alebo že zabije seba, že
ju podreže ako kačicu, že podpáli dom, aby skapala, zdochla a keď bude zdochýňať, ešte ju dokope,
pričom tiež búchal dverami a kopal do dverí, a to aj dňa 19.02.2012, kedy držal pritom v ruke asi 0,5
kg vážiace kladivo vo výške svojej hlavy, ďalej tiež v presne neustálenom čase, kedy ju chytil rukou
priamo pod krkom, a taktiež aj v inom presne neustálenom čase, kedy ju sácal rukami i napriek tomu,
že sa pohybuje len ťažko za pomoci dvoch francúzskych bariel, z dôvodu čoho sa U. E. v obave o jej
život a zdravie zamykala pred ním v izbe, ktorú užívala, a v čase, keď neboli doma ich synovia, sa zo
strachu pred ním snažila z tejto izby nevychádzať, čím týmto všetkým jeho konaním manželke U. E., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom P. R. č. XXX, invalidnej dôchodkyni, spôsobil úzkostné stavy, depresne ladenie,
zníženú frustračnú toleranciu, sociálnu izoláciu, stratu vlastného Ja a vlastnej sebaúcty s prežívaním
jeho správania voči nej ako bezcitného, bezohľadného a ako ťažkého príkoria, pre ktoré tiež musela
opakovane vyhľadať lekársku pomoc na poskytnutie lekárskeho ošetrenia a naordinovania liečiv, ktorými
sa liečila počas presne neustálenej doby.

Z Uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava číslo 1 Pv 364/12-34 zo dňa 7.6.2013 súd zistil, že
prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave v trestnej veci proti obvinenému X. E., pre prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona rozhodla, že
podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec obvineného X. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
P. R. č. XXX, prechodne bytom P. R. č. XXX, ktorý je uznesením vyšetrovateľa Odboru kriminálnej
polície Trnava sp. zn. ORP-305/1-OVK-TT-2012 stíhaný pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona postupuje Obvodnému úradu v Trnave, odboru
všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že
nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

Z Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 16.4.2013 súd zistil, že voči odporcovi
bolo vedených osem priestupkových konaní pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých
priestupkov sa odporca mal vždy dopustiť voči navrhovateľke vulgárnymi nadávkami, úmyselným
robením schválností, kopaním do dverí, vyhadzovaním navrhovateľky z domu s tým, že v jednom prípade
mu bolo uložené pokarhanie, v štyroch prípadoch mu bola uložená pokuta v sume 25 eur, v sume 40
eur, v sume 60 eur, v sume 30 eur, v troch prípadoch bola vec odložená,

Z oznámenia Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.10.2013 súd zistil,
že Priestupok číslo 1119/2013 nebol k dnešnému dňu právoplatne skončený.

Predmetom konania je nárok navrhovateľky na vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu súpisné
číslo XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X a pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X- zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere 576 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. R., zapísané v Liste vlastníctva
č. XXX.

Podľa článku 20 odseku 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického
násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa 8.2.1985, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava číslo konania
15C/9/2013-23 zo dňa 24.4.2013 s právoplatnosťou ku dňu 24.4.2013. Z manželstva účastníkov konania
pochádzajú dve plnoleté deti, a to X. E., narodený XX.X.XXXX, a B. E., narodený XX.X.XXXX. Účastníci
konania vlastnia v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
P. R., zapísané v J. vlastníctva číslo XXX ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo
XXX/X a parcelu registra „C“ číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 576 m2, keď
navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/2-ica titulom daru
a odporca nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/2-ica titulom dedičstva.
Predmetné nehnuteľnosti užívali do 22.11.2012 obaja účastníci konania so synmi a od 22.11.2012 užíva
predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka so synmi, keďže odporcovi bol predbežný opatrením nariadený
zákaz dočasne nevstupovať do rodinného domu a na priľahlý pozemok. Na tunajšom súde prebieha
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vedené
pod spisovou značkou 8C/257/2013. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave uznesením číslo
ČVS ORP-305/1OVK-TT-2012 Cu zo dňa 29.11.2012 vznieslo obvinenie voči odporcovi za zločin
Týranie blízkej osoby a zverenej osoby - navrhovateľky podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave v trestnej veci proti obvinenému - odporcovi pre prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona rozhodla
uznesením Okresnej prokuratúry Trnava číslo 1 Pv 364/12-34 zo dňa 7.6.2013, že podľa § 214 ods. 1
Trestného poriadku trestnú vec obvineného - odporcu, ktorý je stíhaný pre prečin nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona postupuje Obvodnému úradu v
Trnave, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku, pretože výsledky vyšetrovania
preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Uvedené
priestupkové konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Mimo tohto priestupkového konania bol

odporca päťkrát uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých
priestupkov sa odporca mal vždy dopustiť voči navrhovateľke vulgárnymi nadávkami, úmyselným
robením schválností, kopaním do dverí, vyhadzovaním navrhovateľky z domu s tým, že v jednom prípade
mu bolo uložené pokarhanie, v štyroch prípadoch mu bola uložená pokuta v sume 25 eur, v sume 40
eur, v sume 60 eur, v sume 30 eur.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala vylúčenia odporcu z užívania predmetných
nehnuteľností dôvodiac, že odporca spôsobom, akým užíva spoločnú vec, neoprávnene zasahuje
do ústavou zaručených práv navrhovateľky, zasahuje do jej práva na nedotknuteľnosť jej osoby a
súkromia, svojim konaním znižuje ľudskú dôstojnosť a osobnú česť navrhovateľky, čo priamo pôsobí
na zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že v prítomnosti odporcu
pociťuje strach o vlastnú existenciu počas dlhšieho obdobia, obavy o život, čo sa odráža na kvalite
jej života a jej zdravotnom stave a existuje tu reálna potreba dlhodobo riešiť ochranu jej života a
zdravia. Odporca považoval návrh navrhovateľky za nedôvodný, tvrdenia navrhovateľky za nepravdivé,
účelové a vykonštruované a uvádzal, že bol to práve on, kto sa cítil byť týraný, ponižovaný, fyzicky
a psychicky napádaný. Odporca poukazoval na to, že v dôsledku konania navrhovateľky a synov
účastníkov konania bol z rodinného domu vyštvaný a stal sa bezdomovcom. Odporca popieral, že
by navrhovateľku niekedy fyzicky napadol, či spôsobil jej akúkoľvek ujmu a nadávky smerujúce voči
navrhovateľke boli len prejavom zúfalstva z vlastnej situácie a jeho konanie nemožno objektívne vnímať
ako reálnu hrozbu pre navrhovateľku.

Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým
spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Okrem tejto
rámcovej úpravy niet v Občianskom zákonníku osobitných ustanovení o tom, ako majú spoluvlastníci
vec spoločne užívať. Je predovšetkým vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú užívať spoločnú
vec, sami dohodli a ak si nebudú vedieť sami upraviť užívanie spoločnej veci, o spôsobe spoločného
užívania rozhodne súd na základe citovaného ustanovenia. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú
do úvahy tri možnosti: a) rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im
vyčlenené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec, c) všetci spoluvlastníci
budú vec užívať striedavo v určitých intervaloch. Jednotlivé spôsoby užívania spoločnej veci možno
rozlične kombinovať a závisí od povahy veci a osobných pomerov účastníkov, aký spôsob spoločného
užívania je najviac vhodný.

Zo skutkových zistení v súdenom prípade vyplynulo, že účastníci konania vlastnia v podielovom
spoluvlastníctve nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P. R., zapísané v Liste vlastníctva
číslo XXX ako rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X a parcelu registra „C“ číslo
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 576 m2, každý v polovici. Ohľadne užívania
predmetných nehnuteľností sa nevedeli dohodnúť o užívaní spoločnej veci, a preto navrhovateľka podala
na súd návrh, aby rozhodol o spôsobe spoločného užívania tak, že žiadala odporcu vylúčiť z užívania
predmetných nehnuteľností. Nepochybne bolo v konaní zistené, že odporca sa voči navrhovateľke asi
pred tromi rokmi začal dopúšťať psychického a verbálneho násilia, ktorá skutočnosť bola jednoznačne
preukázaná svedeckými výpoveďami B. E., X. E., Q. U.. R. navrhovateľke vulgárne nadával, vyhrážal
sa zabitím navrhovateľky, v noci vykrikoval a rušil nočný kľud, kopal do dverí izieb, ktoré užívali
navrhovateľka so synmi účastníkov, rozhadzoval nábytok a ničil zariadenie v dome, bol agresívny.
Okolnosť, že odporca sa voči navrhovateľke dopúšťal opakovane psychického a verbálneho násilia,
bola dôvodom pre podanie viacerých trestných oznámení navrhovateľky na odporcu. Napokon odporca
sám toto svoje konanie nepopieral, bránil sa tým, že bol hladný, keďže mu navrhovateľka nedávala jesť.
Navrhovateľka odôvodňovala svoj návrh aj fyzickým násilím odporcu voči jej osobe, ktorá skutočnosť
nebola v konaní preukázaná, keď odporca toto tvrdenie odmietal a svedkovia B. E. a X. E. v konaní
nepotvrdili tvrdenia navrhovateľky o fyzických útokoch odporcu voči jej osobe. Všetky uvedené okolnosti
sú tak nesporne dôvodom, pre ktorý nie je možné spoločné užívanie predmetných nehnuteľností.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam tak bolo potrebné rozhodnúť o spôsobe užívania spoločnej
veci účastníkmi, resp. rozhodnúť, kto z účastníkov ako podielových spoluvlastníkov bude užívať celú
vec, teda predmetné nehnuteľnosti. Nezhody medzi účastníkmi neoprávňujú odporcu k tomu, aby tieto

riešil vyššie opísaným spôsobom, ktorý je ďaleko za hranicou spoločensky prípustného správania sa,
je v hrubom rozpore s dobými mravmi, a odôvodňuje minimálne podozrenie zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Ak odporca svoje správanie hájil tým, že bol hladný a navrhovateľka,
ako vtedy ešte jeho manželka mu neposkytovala stravu, je potrebné konštatovať, že uvedený dôvod v
žiadnom prípade nemôže byť ospravedlnením pre tak hrubé, vulgárne a ponižujúce správanie odporcu
nielen voči navrhovateľke, ale voči komukoľvek. Sociálna situácia, v ktorej sa odporca ocitol, teda že
bol bez práce a peňažných prostriedkov, neoprávňuje odporcu zasahovať do práva navrhovateľky na
ľudskú dôstojnosť, na ochranu súkromia, zdravia a osobnej integrity. Práve konanie odporcu evidentne
v rozpore s dobrými mravmi pri výkone jeho práv a povinností vyplývajúcich z vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam viedlo súd k presvedčeniu, že je potrebné odporcu úplne vylúčiť z užívania
predmetných nehnuteľností, aby sa zabránilo ďalším nedorozumeniam, konfliktom a incidentom medzi
účastníkmi s tým, že predmetné nehnuteľnosti bude v celom rozsahu užívať navrhovateľka.

Pri svojich úvahách o opodstatnenosti uplatneného nároku, keď považoval súd za preukázané psychické
násilie odporcu voči navrhovateľke ako vtedajšej manželke, vychádzal z presvedčenia, že je na
mieste v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka analogické použitie ustanovenia § 146 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je možné obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo
jedného z manželov k domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe. Pri určení
subjektu, na ktorý dopadá občianskoprávna sankcia vo forme obmedzenia užívacieho práva k domu
alebo vo forme vylúčenia z užívacieho práva k domu, je potrebné preukázanie s použitím analógie
legis podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka
splnenie stanovených predpokladov, ktorými súd existencia spoločného vlastníctva manželov k domu
(v prejednávanej veci podielového spoluvlastníctva k domu), existencia spolužitia oboch manželov v
dome, existencia fyzického alebo psychického násilia, prípadne hrozby takéhoto násilia, neznesiteľnosť
ďalšieho spolužitia. V súdenom spore za základ svojho rozhodnutia považoval súd preukázanie, že
odporca sa po dobu spolužitia s navrhovateľkou opakovane dopúšťal psychického a verbálneho násilia
voči navrhovateľke, keď ostatné vyššie uvedené predpoklady pre použitie tejto občianskoprávnej sankcie
neboli medzi účastníkmi sporné. Teda aj pri posudzovaní veci podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka
rozhodujúce skutkové istenia svedčili pre záver o opodstatnenosti uplatneného nároku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel považujúc
ho za opodstatnený.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 484,99
eura, a to za 2 úkony právnej služby á 58,69 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.10.2012,
písomné podanie na súd - návrh zo dňa 22.11.2012) a za 4 úkony právne služby á 60,07 eura (štyrikrát
účasť na pojednávaní dňa 26.3.2013, 16.5.2013, 24.9.2013, 3.12.2013) podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl.
č. 655/2004 Z. z., 2-krát režijný paušál á 7,63 eura a 4-krát režijný paušál á 7,81 eura podľa § 16 ods.
3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 80,83 eura (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z
režijných paušálov, t. j. 404,16 eura x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ktorú prisúdenú
náhradu trov konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť
právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.