Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Júlia Stuhlmann Podobová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 10Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200337
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3713200337.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová v právnej veci
navrhovateľa Nova Trade, spol. s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Orlové 217, IČO: 31 619 835, právne
zastúpenýJUDr.AnnouKubovičovou,advokátkou,AdvokátskakanceláriaPovažskáBystrica,Tatranská
300/8, proti odporcovi K. U., nar. X. X. XXXX, bytom Mesto L. X., právne zastúpený JUDr. Stanislavom
Rojkom, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Železničná 90/12, o určenie, že pracovný pomer

odporcu skončil 4. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil 04.októbra 2012.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 % a súd o ich výške
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer odporcu
u navrhovateľa skončil dňa 04. 10. 2012. V konaní uviedol, že odporca bol spoločníkom, konateľom a
zamestnancom navrhovateľa. Bol v pracovnom zaradení vodič, technický riaditeľ, zabezpečujúci chod

firmy od 1. 1. 1999 na základe pracovnej zmluvy v znení dodatkov č. 1/2002 a č. 1/2004. Keďže
medzi spoločníkmi navrhovateľa navzájom začali vznikať určité nezhody, po vzájomných rokovaniach
spoločníkov a ich právnych zástupcov boli dohodnuté podmienky, že odporca prevedie obchodný podiel
na zostávajúceho už vtedy majoritného spoločníka N.. Y. Š. za podmienok, ktoré si odporca určil, pričom
uviedol, že pokiaľ mu budú splnené, končí definitívne v spoločnosti, všetko odovzdá, do spoločností
už nevstúpi. Navrhovateľ tvrdil, že už počas rokovaní účastníkov bolo zistené, že odporca si založil
živnosť a podľa jeho vyjadrení naturálne plnenie formou prevzatých vozidiel chcel z dôvodu ďalšej

podnikateľskej činnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľa predchádzalo tomu také správanie odporcu,
že tento prestal chodiť do práce, robil úkony v rozpore so záujmami spoločnosti, navádzal ostatných
zamestnancov, aby odmietali vykonávať prácu, dával nedôvodné výpovede zamestnancom, zobral
vozidlá, ktoré zadržiaval alebo zobral kľúče od vozidiel. Nebolo možné sa na neho spoľahnúť, či vozidlá
vykonávajú objednané prepravy, ktoré navrhovateľ uskutočňoval. Do areálu navrhovateľa vodil cudzie
osoby, ktorým oznamoval interné skutočnosti spoločnosti, dokonca došlo aj k vyhrážkam na zdraví

druhému konateľovi. Podmienky, ktoré si odporca dal nielen na peňažné plnenie ale aj na naturálne
plnenie boli zo strany N.. Y. Š. splnené v záujme ukončiť akékoľvek vzťahy s odporcom a preto si
účastníci podľa vyjadrenia navrhovateľa dohodli na deň 04. 10. 2012 oficiálne zasadnutie valného
zhromaždeniaavšetkypripravovanépísomnostibolivopredzaslanénaposúdenieprávnemuzástupcovi
odporcu. Následne si účastníci pred notárom dohodli odovzdanie peňažných prostriedkov, overenie
podpisov na dokumentoch, vydanie hnuteľných vecí, ktoré sa fyzicky za prítomnosti oboch právnych
zástupcov účastníkov uskutočnilo 04. 10. 2012. Navrhovateľ poukázal na čestné vyhlásenie podpísané

odporcom, v ktorom vyhlásil, že vzťahy medzi ním, spoločnosťou Nova Trade s.r.o. a Ing. Y. Š.,konateľom spoločnosti, sú z titulu prevodu obchodného podielu s konečnou platnosťou vysporiadané.
Navrhovateľ tvrdil, že odporca pri tomto úkone prehlásil, že voči navrhovateľovi má vzťahy s konečnou
platnosťou vysporiadané, podpísal preberací protokol, v rámci ktorého odovzdal všetky doklady, ktoré pri

výkone svojej práce mal, kľúče od vozidiel, palivové karty, platobné karty, firemné pečiatky, firemné kľúče
a po týchto úkonoch si všetci prítomní podali ruky, zaželali si do budúcna všetko najlepšie. Dňom 04. 10.
2012 bol odporca odhlásený podľa tvrdenia navrhovateľa z poisťovní, kde na odhláškach bolo uvedené,
že pracovný pomer skončil dohodou. Od tejto doby odporca neprejavoval absolútne žiadny záujem o
prácu u navrhovateľa, nikdy sa s navrhovateľom už nekontaktoval v tejto súvislosti. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že následne bolo zistené, že pri podpisovaní dokumentov nedošlo k faktickému podpisu dohody
o skončení pracovného pomeru, na ktorej sa účastníci dohodli, na čo odporca prišiel až pri preverovaní
veci v poisťovni, kde si aj sám doplatil zameškané poistné, pretože zistil, že toto za neho nikto už neplatí.
V poisťovni uviedol, že svoje aktivity uberá tak, že pracuje v zahraničí, kde je aj poistený. Až 14. 11.
2012 sa navrhovateľovi ozval odporca listom cestou svojho právneho zástupcu, kde žiadal legitímne
skončenie pracovného pomeru a doplatenie mzdy od augusta 2012. Následne navrhovateľ dňa 26. 11.

2012 predložil odporcovi dohody o skončení pracovného pomeru s dátumom skončenia pracovného
pomeru dňa 04. 10. 2012, zápočtový list podpísaný navrhovateľom a právna zástupkyňa navrhovateľa
požiadala odporcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby uvedené podpísal v záujme ukončenia
veci tak, ako sa účastníci dohodli. Navrhovateľ zároveň cestou právnej zástupkyne požiadal odporcu,
aby v prípade, že dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpíše, doklady vrátil. Právna zástupkyňa

navrhovateľdo10.01.2013neobdržalažiadnuinformáciuaprávnyzástupcaodporcusavyjadril,žecelú
záležitosť bude musieť rozhodnúť súd. Navrhovateľ v konaní zdôrazňoval, že odporca si bol vedomý, že
účastníci sa dohodli na skončení pracovného pomeru, podľa toho sa správal, pretože prestal vykonávať
akúkoľvek činnosť pre navrhovateľa, nikdy sa o ňu nezaujímal a ani nepodal žalobu na príslušný súd
podľa § 77 Zák. práce, teda v lehote do 2 mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť, nedal

žalobu do 04. 12. 2012 o určenie, že pracovný pomer skončil neplatne. Odporca sa o prácu neuchádzal,
u odporcu nepracoval a nedomáhal sa pridelenia práce. Naopak podľa tvrdenia navrhovateľa vykonával
inú prácu, podnikal, pracoval v zahraničí a navrhovateľ bol od 04. 10. 2012 bol presvedčený, že pracovný
pomer s odporcom je skončený s konečnou platnosťou, pretože v tejto súvislosti aj podpísal odporca
čestné vyhlásenie. Navrhovateľ tvrdil, že odporca napriek tomu, že dostal zaplatené všetky peňažné

prostriedky z titulu prevodu obchodného podielu, ako aj ďalšie plnenia, ktoré si účastníci dohodli, v
podstate vydiera navrhovateľa tým, že nie je ochotný po formálnej stránke podpísať dohodu, na obsahu
ktorej sa účastníci dohodli a špekuluje ako získať ďalšie peniaze od navrhovateľa, pričom tento spôsob
je podľa navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi uvedenými v článku 2 Zák. práce, podľa ktorého
nikto nesmie práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu.

Navrhovateľjepresvedčený,žepracovnýpomerskončilajzo stranyodporcu4.102012dohodou,keďže
odporca si zobral dohodu o skončení pracovného pomeru a zápočtový list spracovaný ku dňu skončenia
pracovného pomeru, tieto doklady nevrátil späť, nežiadal ich prepracovať, nemal k nim pripomienky.
Navrhovateľ tvrdiac, že je nútený domáhať sa určenia, že pracovný pomer skončil, nakoľko uvedenú
dohodu si musí založiť do svojej evidencie a v záujme právnej istoty do budúcna je nutnosťou, aby súd

vyslovil, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľ skončil 04.10.2012.

Odporca tvrdiac, že jeho pracovný pomer u navrhovateľa naďalej trvá, považoval návrh za nedôvodný
a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Odporca uviedol, že skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol
v konaní nie sú pre posúdenie danej veci, najmä pre posúdenie prípadného zániku jeho pracovného
pomeru relevantnými dôvodmi. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu sa dotýkajú podľa

odporcu právneho postavenia odporcu ako spoločníka a konateľa navrhovateľa a predmetom tých
jednaní, na ktoré navrhovateľ poukazoval bola otázka riešenia postavenia spoločníka a konateľa
spoločnosti. Tvrdil, že v žiadnom prípade sa tieto skutočnosti nedotýkali právneho postavenia odporcu
ako zamestnanca podľa pracovnej zmluvy. Odporca poprel, že by sa s navrhovateľom dohodol o
skončení pracovného pomeru, tvrdil, že žiadne skončenie pracovného pomeru nebolo predmetom

ich spoločného jednania. Odporca poukázal na to, že právne postavenie spoločníka a konateľa v
spoločnosti má úplné odlišný právny režim než právne postavenie zamestnanca v spoločnosti. Právne
postavenie spoločníka a konateľa sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a právne postavenie
zamestnanca sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce a tieto právne režimy sa žiadnym spôsobom
neprelínajú, respektíve nenahradzujú a ani analogicky ich nemožno použiť, pretože obchodno-právny

režim je v tzv. horizontálnej rovine a pracovno-právny režim je v tzv. vertikálnej rovine. Postavenie
zamestnanca a zamestnávateľa je obligatórne upravené v Zákonníku práce a najmä práva a povinnostizamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru sú stanovené kogentne, teda nemožno ich nahradiť
nejakým iným právnym režimom a už vôbec nie je možné konštatovať, že k takým úkonom by
mohlo dôjsť konkludentne, pokiaľ Zákonník práce jednotlivé spôsoby skončenia pracovného pomeru

výslovne upravuje a pokiaľ k skončeniu pracovného pomeru nedošlo takým spôsobom, ktorý zodpovedá
ustanoveniam Zákonníka práce. Odporca poukazoval na § 59 Zák. práce, podľa ktorého je pracovný
pomer možné skončiť len spôsobmi v ňom uvedenými a bližšie definovanými v § 60 až 74 Zák. práce.
Podľa§60Zák.prácedohoduoskončenípracovnéhopomeruzamestnávateľazamestnanecuzatvárajú
písomne. Takáto dohoda nebola medzi účastníkmi uzatvorená, preto pracovný pomer nemohol podľa

odporcu skončiť dohodou. Pre ostatné formy skončenia pracovného pomeru sú stanovené obligátne
podmienky, navrhovateľ nepreukázal, že by splnil akúkoľvek podmienku ustanovenú v Zákonníku
práce. Odporca nepoprel, že medzi spoločníkmi navrhovateľa, teda N.. Y. Š. a odporcom vznikli určité
nezhody, ktoré sa vyriešili ukončením účasti odporcu a úkonmi, na ktoré poukazoval navrhovateľ.
Tvrdil, že ihneď oznamoval navrhovateľovi, že jeho pracovný pomer neskončil, nebol doriešený a
že má záujme na ďalšom výkone práce. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že do zamestnania nechodil,

toto podľa tvrdenia odporcu vyplývalo aj z toho, že druhý spoločník resp. spoločnosť mu zabránili
vstupu do priestorov zamestnávateľa, ba dokonca na neho bola privolaná polícia, preto rozhodne
nesúhlasil s tým, že by sa on mal správať takým spôsobom ako keby u navrhovateľa nepracoval a
nedomáhal sa prideľovania práce. Odporca tvrdil, že navrhovateľ ho bez jeho vedomia a bez toho,
že by preukázal k tomu relevantné dôvody odhlásil zo sociálnej aj zdravotnej poisťovne. Odporca bol

názoru, že doručovanie nejakých dokumentov od navrhovateľa ešte nezakladá skončenie pracovného
pomeru, pretože navrhovateľ vlastne neriešil otázku skončenia pracovného pomeru v súlade s právnymi
predpismi, iba chcel „nejakým spôsobom legalizovať“ svoj nezákonný postup. Odporca považoval za
nesprávne aj stanovisko navrhovateľa, že by sa mal domáhať žalobou podľa § 77 Zák. práce určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pretože odporca žiadny úkon ani žiadnu listinu preukazujúcu

skončenie pracovného pomeru od zamestnávateľa neobdržal. Čestné vyhlásenie zo dňa 04. 10. 2012,
o ktoré navrhovateľ oprel svoje tvrdenia, sa rozhodne nedotýkali skončenia pracovného pomeru a
vyslovene uvádzali vyriešenie vzťahov z titulu prevodu obchodného podielu a výplaty vyrovnacieho
podielu. Preto odporca tvrdil, že jeho pracovný pomer u navrhovateľa naďalej trvá a návrh ako
nedôvodný žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s dodatkom č.
1/2004 zo dňa 1.10.2004 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 1. 1999, dodatkom č. 1/2002 k pracovnej zmluve
zo dna 1. 1.1999, zo dňa 2. 4. 2002, čestným vyhlásením zo dňa 4. 10. 2012, preberacím protokolom
zo dňa 4. 10. 2012, prezenčnou listinou zo zasadnutia valného zhromaždenia navrhovateľa zo dňa 4.
10. 2012, zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa zo dňa 4. 10. 2012, zmluvou

o prevode obchodného podielu zo dňa 4. 10. 2012, odhláškou odporcu zo sociálnej poisťovne zo dňa
16. 10. 2012, listinami predloženými navrhovateľom - potvrdením o zamestnaní odporcu zo dňa 4. 10.
2012,dohodouoskončenípracovnéhopomeruzodňa4.10.2012podpísanúnavrhovateľom,prihláškou
odporcu do sociálnej poisťovne zo dňa 1. 1. 1999, výzvou navrhovateľa na zdokladovanie hotovostných
výberov zo dňa 19. 9. 2012, chybovým protokolom všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. zo dňa 19.

11. 2012, dohodami o skončení pracovného pomeru navrhovateľa s J. Z., Y. U., N.. T. Š., J. T., T. W.,
výzvou odporcu na usporiadanie jeho pracovno-právnych nárokov zo dňa 14. 11. 2012, správou ORPZ
Považská Bystrica zo dňa 6. 3. 2013, rozpisom pracovnej doby odporcu za obdobie august, september,
október 2012, výplatnou páskou odporcu za mesiace august, september, október 2012, mzdovým listom
odporcu za obdobie august až október 2012, oznámením Obvodného úradu Považská Bystrica odboru

všeobecnej vnútornej správy zo dňa 19. 3. 2013, oznámením sociálnej poisťovne zo dňa 19. 3. 2013,
oznámením ORPZ v Považskej Bystrici zo dňa 25. 3. 2013, záznamom o odložení veci zo dňa 20. 11.
2012, potvrdením Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. zo dňa 22. 3. 2013, oznámením Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a. s. zo dňa 24. 4. 2013, oznamom Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 9.
5. 2013, formulárom E104CZ zo dňa 23. 4. 2013, mailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami

navrhovateľa a odporcu zo dňa 2. 10 2012, 1. 10. 2012, 28. 9. 2012, 27. 9. 2012, 28. 11. 2012, výpisom
zo živnostenského registra Českej republiky na odporcu a zistil nasledovné:

Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 1. 1. 1999 pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa odporca stal
zamestnancom navrhovateľa a v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1 1999 a dodatkov č. 1/2002 a č.
1/2004 bol dohodnutý pre odporcu druh práce - vodič, technický riaditeľ zabezpečujúci chod firmy.Odporca bol zároveň spoločníkom a konateľom spoločnosti Nova Trade, spol. s .r. o. .

Dňa 4. 10. 2012 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti navrhovateľa, ktoré schválilo prevod
obchodného podielu z odporcu na N.. Y. Š.H. a odvolanie konateľa v osobe odporcu K. U. ku dňu 4.

10. 2012.

Dňa 4. 10. 2012 podpísali odporca a N.. Y. Š. zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti
navrhovateľa, na základe ktorej odporca previedol celý svoj obchodný podiel v uvedenej spoločnosti na
N.. Y. Š.. Nadobúdateľ sa zaviazal za prevod obchodného podielu zaplatiť 170.610 Eur.

Dňa 4. 10 2012 podpísali odporca a N.. Y. Š. ako konateľ spoločnosti navrhovateľa preberací protokol,
v ktorom bolo uvedené, že v zmysle uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti navrhovateľa, ktoré

sa konalo dňa 4. 10. 2012 bol odvolaný konateľ K. U. ku dňu 4. 10. 2012, rovnako v spoločnosti prestal
byť aj spoločníkom. V preberacom protokole je ďalej uvedené, že z toho dôvodu odovzdáva nasledovné
veci a doklady, ktoré mu boli počas trvania jeho účasti v spoločnosti zverené. Takto odovzdal originály
dokladov k motorovým vozidlám, palivové karty, platobné karty, originály daňových dokladov, firemnú
pečiatku, firemný kľúč, tankovacie karty a vyúčtovania PHN za september 2012.

Dňa 4. 10. 2012 odporca zároveň podpísal čestné vyhlásenie o tom, že prijal sumu 12.069,18 Eur
od N.. Y. Š. pri vyporiadaní jeho obchodného podielu v spoločnosti navrhovateľa. Z tejto sa zaviazal
vyporiadať pôžičku, ktorú spoločnosti Nova Trade s.r.o. poskytol jeho otec K. U.. Odporca zároveň
vyhlásil, že vzťahy medzi ním, spoločnosťou Nova Trade s.r.o. a N.. Y. Š., konateľom spoločnosti, sú
z titulu prevodu obchodného podielu s konečnou platnosťou vysporiadané. Vyrovnací podiel mu bol v

plnej výške vyplatený.

Navrhovateľ odhlásil odporcu ako zamestnanca zo sociálnej poisťovne s dátumom zániku poistenia 4.
10. 2012. Odhlášku vyplnil 16. 10. 2012.

Z poistenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. odhlásil navrhovateľ odporcu k dátumu 4. 10. 2012.
Odhlášku realizoval elektronickou formou.

Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica potvrdila, že odporca bol prihlásený do registra
poistencov sociálnej poisťovne od 1. 1. 1999 do 4. 10. 2012 ako zamestnanec - pravidelný príjem a od
1. 1. 2011 do 4. 10. 2012 ako zamestnanec - nepravidelný príjem v spoločnosti Nova Trade spol. s.r.o.
Menovaná spoločnosť zaslala elektronicky odhlášku odporcu dňa 16. 10. 2012 a odporca nie je od 5.
10. 2012 prihlásený do registra poistencov sociálnej poisťovne.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. pobočka Považská Bystrica oznámila, že navrhovateľ nahlásil
odporcovi elektronickou dávkou dňa 15. 10. 2012 začiatok neplateného voľna - absencie od 14. 9. 2012.
Dňa 16. 11. 2012 nahlásil zamestnávateľ elektronickou dávkou ukončenie neplateného voľna- absencie
a zároveň aj skončenie pracovného pomeru dňom 4. 10. 2012. V období od 5. 10. 2012 do 31. 10. 2012
si odporca zaplatil zdravotné poistenie sám z titulu SZČO a ako platiteľ definovaný v § 11 ods. 2 Zák.

o zdravotnom poistení č. 580/2004 Zb. zák.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. pobočka Považská Bystrica zároveň súdu oznámila, že odporca
sa dňa 16. 11. 2012 dostavil na pobočku VšZP a.s. za účelom odhlásenia sa zo zdravotného poistenia
na území SR, nakoľko je poistený vo VZP ČR od 1. 11. 2012. Ako dôvod odhlásenia uviedol vo formulári
E104CZ výkon samostatne zárobkovej činnosti v Českej republike.Odhlášku z poistenia odporcu, ktorá bola navrhovateľom doručená na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
a.s. pobočka Považská Bystrica dňa 19. 11. 2012, poisťovňa dňa 21. 11. 2012 vrátila navrhovateľovi s
tým, že zamestnanec - odporca je odhlásený dňom 31. 10. 2012 ako občan prihlásený v cudzine.

Z výpisu zo živnostenského registra ČR súd zistil, že od 8. 4. 2013 je odporca držiteľom živnostenského
oprávnenia v Českej republike.

Listom zo dňa 19. 9. 2012 vyzval navrhovateľ odporcu k plneniu si pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovnej zmluvy zo dňa 1. 1. 1999 a jej dodatkov ako aj zo spoločenskej zmluvy. Odporca
bol upozornený, že v prípade nezdôvodnenia a neospravedlnenia jeho neprítomnosti v práci bude
spoločnosť považovať jeho neprítomnosť za hrubé porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1

písm. b/ Zákonníka práce. Zároveň navrhovateľ vo výzve uviedol, že odporca sa dňa 13. 9. 2012 dostavil
k navrhovateľovi po 10-dňovej odmlke, nie však za účelom vykonávania činnosti v oblasti dopravy,
ale naopak, v uvedený deň dal výpovede všetkým administratívnym zamestnancom vrátane jedného
disponenta a vodiča. Dôvody rozviazania pracovného pomeru považoval navrhovateľ za neadekvátne
ohrozujúce chod spoločnosti.

Výzvu zo dňa 19. 9. 2012 si odporca neprevzal v odbernej lehote.

Ďalším listom zo dňa 19. 9. 2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zdokladovanie hotovostných výberov
peňažných prostriedkov z firemných účtov odo dňa 24. 8. 2012 a uviedol, že zdokladovanie žiada od
uvedeného dňa t. j. od obdobia neplnenia si pracovných povinností odporcu.

Listom zo dňa 14. 11. 2012 vyzval odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľa

na usporiadanie pracovno-právnych práv a nárokov odporcu u navrhovateľa. V liste odporca uviedol,
že jeho pracovný pomer v spoločnosti Nova Trade spol. s.r.o. nebol ukončený žiadnym relevantným
spôsobom, ktorý by bol v súlade so Zákonníkom práce a preto jeho pracovný pomer naďalej trvá. V
liste uviedol ďalej, že v súvislosti s riešením jeho postavenia v spoločnosti navrhovateľa, ktoré bolo v
zmysle Obchodného zákonníka ukončené k 04. 10. 2012, však nebol od 24. 8. 2012 do spoločnosti

pripustený k výkonu svojho pracovno-právneho pomeru a dodatočne zistil, že dňom 13. 9.2012 bol
bez jeho vedomia odhlásený zo zdravotnej poisťovne a dňom 4. 10. 2012 zo sociálnej poisťovne.
Takýto postup považoval v rozpore so zákonom. Odporca preto cestou svojho právneho zástupcu vyzval
navrhovateľa k usporiadaniu pracovno-právnych práv a nárokov predovšetkým tým, že by k ukončeniu
jeho pracovného pomeru došlo zákonným spôsobom, na základe toho by odporca obdržal všetku

dokumentáciu týkajúcu sa jeho osoby a tohto pracovného pomeru, aby mu bola doplatená náhrada
mzdy za obdobie do 24. 8. 2012 až do riadneho ukončenia jeho pracovného pomeru. Odporca zároveň
vyzval navrhovateľa, aby úkony v súvislosti s týmto usporiadaním vykonal najneskôr do konca mesiaca
november 2012, v prípade, že by k tomuto nedošlo, vyslovil zámer domáhať sa svojich nárokov súdnou
cestou a kvôli nesprávnemu postupu ohľadom jeho pracovného pomeru a odhlásenia zo zdravotnej a

sociálnej poisťovne sa obrátiť na príslušné inštitúcie.

Dňa 26. 11. 2012 predložil navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne odporcovi prostredníctvom
jeho právneho zástupcu dohody o skončení pracovného pomeru s dátumom ukončenia pracovného
pomeru 04. 10. 2012 ako aj zápočtový list o dobe zamestnania odporcu u navrhovateľa od 1.1.1999 do
4.10.2012. Oba dokumenty boli podpísané navrhovateľom.

Následne mailom zo dňa 28. 11. 2012 vyzval navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
právneho zástupcu odporcu, aby v prípade, ak dohodu o skončení pracovného pomeru odporca
nepodpíše, bola táto spolu aj so zápočtovým listom vrátená navrhovateľovi.

Odporca dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 4. 10. 2012 predloženú navrhovateľom
nepodpísal a ani jej vyhotovenie vrátane zápočtového listu nevrátil navrhovateľovi.Dňa 14. 1. 2013 podal navrhovateľ na súd návrh o určenie, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa
skončil dňa 04. 10. 2012.

Konateľ navrhovateľa N.. Y. Š. v konaní vypovedal, že odporca pracoval naposledy v spoločnosti

navrhovateľa vo štvrtok dňa 24. 8. 2012. Konateľ navrhovateľa N.. Y. Š. tvrdil, že s odporcom sa ústne
dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 04. 10. 2012. Poprel, že by odporcovi nebol umožnený
prístup k plneniu pracovných povinností. Ďalej uviedol, že sa odporca ani po 04. 10. 2012 nedomáhal
pridelenia práce.

Odporca nepoprel, že medzi ním a N.. Y. Š. ako spoločníkmi a konateľmi navrhovateľa došlo k určitým
nezhodám, ktoré viedli až k tomu, že odporca ukončil svoju účasť v spoločnosti navrhovateľa ako

spoločník a konateľ dňom 04. 10. 2012. Požiadavku na riešenie pracovno-právnych vzťahov, ktorú
právny zástupca odporcu zaslal navrhovateľovi vyplynula podľa odporcu z toho, že odporca zistil, že
je odhlásený zo zdravotného a sociálneho poistenia. Poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 28.
11. 2012, v ktorej navrhovateľ okrem iného uvádzal, že by malo dôjsť k podpisu dohody o skončení
pracovného pomeru a že pokiaľ odporca takúto dohodu nepodpíše, bude mu skončený pracovný pomer

pre absenciu. Odporca opätovne v konaní zdôraznil, že prvotný dôvod, pre ktorý prestal chodiť do
zamestnania ako zamestnanec bolo privolanie policajtov zo strany zamestnávateľa na neho, čím mu
bolo zabránené vstupu na pracovisko.

Odporca v konaní vypovedal, že dňa 27. 8. 2012 nastúpil dovolenku, a to po nezhodách s konateľom
navrhovateľa N.. Y. Š.. Na pojednávaní dňa 14. 5. 2013 tvrdil, že túto dovolenku čerpá stále a čerpá ju po

dohode s konateľom navrhovateľa N.. Y. Š.. Podľa vyjadrenia odporcu má nárok na dovolenku v rozsahu
3 roky. Odporca tvrdil, že dňa 13. 9. 2012 mu bol oznámený zákaz vstupu do firmy navrhovateľa, a to
prostredníctvom obchodného partnera navrhovateľa N.. Y. Ď..

K dovolenke odporca nevypísal dovolenkový lístok. Ďalej uviedol, že ako samoplatca sa zaregistroval
v Českej republike. Podľa jeho tvrdenia sa prihlásil ako samoplatca na zdravotné poistenie v Českej

republike, pretože v ČR je zdravotníctvo na lepšej úrovni a ako občan SR môže na základe dohôd
využívať zdravotníctvo aj na Slovensku. Poprel, že by niekedy pracoval v Českej republike.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ ho nevyzýval na ukončenie pracovného pomeru. Nebolo medzi nimi
výslovne dohodnuté ani to, kedy skončí čerpanie dovolenky odporcom. Dovolenka však bola dohodnutá
na dobu minimálne 3 roky. Uviedol, že z dôvodu čerpania dovolenky sa nedomáhal prideľovania práce.

Konateľ navrhovateľa poprel, že by navrhovateľ poskytol odporcovi dovolenku v rozsahu 3 roky.

Konateľ navrhovateľa tvrdil, že dňa 27. 8. 2012 /v pondelok/ žiadal odporcu, aby okamžite nastúpil do
práce, čo on odmietol. Odmietol tvrdenie odporcu, že by vydal zákaz vstupu do areálu spoločnosti pre
odporcu.

V konaní bola vypočutá svedkyňa N.. T. Š., zamestnaná v spoločnosti navrhovateľa od mája 2005 v

pracovnej pozícii ekonómka a účtovníčka. Je manželkou konateľa navrhovateľa N.. Y. Š.. Vo svedeckej
výpovedi uviedla, že od 13. 9. 2012 bolo u odporcu nahlásené na sociálnej a zdravotnej poisťovni
prerušenie poistenia pre absenciu odporcu až do 4. 10. 2012, kedy odporcu z poistenia odhlásila.
Odhlásenie vykonala na základe dokladov - čestného prehlásenia a dohody o prevode obchodného
podielu a na základe okolností, ktoré im predchádzali. Uviedla, že s manželom nemajú zrušené BSM,

musela preto s nakladaním s majetkom súhlasiť a spoločne s manželom riešili aj pôžičku, z ktorej boli
uspokojené nároky odporcu. Uviedla, že od 13. 9. 2012 odporca neprišiel do práce. Od 12. 9. 2012 s ním
nebola v žiadnom, ani osobnom ani telefonickom kontakte. Odhlásenie z poistenia svedkyňa realizovala
dňa 16. 10 2012 s dátumom odhlásenia 04. 10. 2012 a vysvetlila to tak, že po porade s daňovou
poradkyňou, či môže odhlásiť odporcu na základe čestného prehlásenia z poistenia, zrealizovala

odhlásenie 16. 10. 2012.Odporca si zdravotné poistenie v SR doplatil za obdobie od 14. 9.2012 a do 10. 10. 2012 zrušil poistenie
ako samoplatiteľ a 31. 10. 2012 oznámil, že odchádza pracovať do zahraničia. O trojročnej dovolenke
odporcu nemala žiadnu vedomosť. Uviedla, že odporca poznal systém schvaľovania dovoleniek v

spoločnosti navrhovateľa, ako konateľ organizoval dopravu a dával zamestnancom dovolenky. Systém
evidovania dovoleniek bol taký, že vodiči nahlásili dispečerovi, kedy chcú čerpať dovolenku, dispečer to
nahlásil konateľovi, v čase keď bol konateľom odporca, tak odporcovi, dovolenkové lístky sa vodičom
nevypisovali, vypisovali sa iba administratívnym zamestnancom a vypisovala ich svedkyňa na pokyn
odporcu ako konateľa. Dovolenkový lístok podpisovala zamestnancom ona a konateľ spoločnosti. Na

otázku, prečo bol odporca zo zdravotnej poisťovne odhlásený dňa 16. 11. 2011 svedkyňa uviedla,
že nevedeli, čo s odporcom, odporca navrhovateľa vyzval, že chce relevantným spôsobom ukončiť
pracovný pomer a preto mu navrhovateľ zaslal návrh dohody o skončení pracovného pomeru aj
zápočtový list. Dňa 19. 11. 2012 poisťovňa vyzvala navrhovateľa na opravu údajov o vzniku poistenia.

V konaní bol vypočutý svedok T. W., ktorý bol zamestnancom navrhovateľa od 12. 5. 2012 ako vodič
kamiónu.Odporcaboljehonadriadeným.Riadiljehoprácuasidoaugusta2012.Svedoknevedelpresne,

odkedy odporca do firmy nechodil, ale uviedol, že jeho prácu potom prevzala N.. T. Š.. Správanie
odporcu, ktorý z firmy stiahol troch vodičov a dispečera označil za akoby puč alebo povstanie voči
navrhovateľovi a na základe takejto situácie N.. T. Š. svedka požiadala, aby nasledujúce dva mesiace
robil dispečera. O dovolenke odporcu nemal žiadnu vedomosť. Nevedel ani o tom, že by mal odporca
zákaz vstupu do spoločnosti navrhovateľa. Odporca ho v súvislosti s prácou ďalej už nekontaktoval.

V konaní bola vypočutá svedkyňa J. T., ktorá je zamestnankyňou navrhovateľa od 1. 5. 2010 v pracovnej
pozícii účtovníčky. Odporca jej bol nadriadený. Vo firme vykonáva bežné účtovanie faktúr. Vo svojej
výpovedi uviedla, že po návrate z dovolenky ju Ing. T. Š. informovala, že odporca odmietol nastúpiť do
práce a na firme nebola žiadna osoba, ktorá by bola schopná organizovať dopravu. Následne začali
telefonovať obchodní partneri, na firme svedkyňa a N.. T. Š. nemali žiadne vedomosti o doprave,

nevedeli, kde sa nachádzajú vodiči. Z firmy DESMA dokonca svedkyňu informovali, že odporca podal
tejto firme informáciu, že vo veci dopravy sa majú obracať na J. T.. Svedkyňa uviedla, že v doprave nikdy
nepracovala, nemala o tom žiadne znalosti a napokon situáciu zvládli za pomoci bývalého zamestnanca,
ktorého oslovili, aby im pomohol zorientovať sa v systéme. Okrem toho im pomohol vodič T. W., ktorý bol
v tom čase zdravotne indisponovaný a nemohol jazdiť a spoločne sa im podarilo kontaktovať vodičov,

niektoré zákazky boli zrušené, pretože ich neboli schopní zabezpečiť. Svedkyňa ďalej vypovedala, že
dňa 13. 9. 2012 ju odporca požiadal, aby napísala výpoveď pre Ing. T. Š.. Svedkyňa toto odmietla
s tým, že k tomu nemá právomoc. Napokon odporca dal výpoveď aj svedkyni pre hrubé porušenie
pracovnej disciplíny. Túto skutočnosť svedkyňa následne oznámila N.. Y. Š., ktorý sa na základe tohto
oznámenia dostavil do kancelárie, výpovede zrušil, bola privolaná hliadka polície a prišiel tam aj Ing.

Y. Ď.. Svedkyňa ďalej uviedla, že dňa 4. 10. 2012 N.. Y. Š. oznámil, že došlo k vyporiadaniu podielu
odporcu, že odporca je vyplatený, že nie je viac konateľom a nie je viac vo firme. Podľa výpovede
svedkyne odporca sa od 27. 8.2012 zdržal vo firme asi štyrikrát po pol hodine. Svedkyňa ďalej uviedla,
že od 4. 10. 2012 mesiac vykonával práce, ktoré mal v pracovnej náplni odporca, zamestnanec T. W.
a v októbri 2012 potom nastúpil nový zamestnanec H., ktorý túto prácu naďalej vykonáva. Vo firme

videla odporcu naposledy 13. 9. 2012. Svedkyňa potvrdila, že dňa 13. 9. 2012 jej navrhovateľ diktoval
výzvu adresovanú odporcovi s tým, aby odporca nastúpil k plneniu pracovných povinností. Svedkyňa
mala vedomosť o tom, že odporca si výzvu neprevzal a zásielka sa vrátila nevyzdvihnutá. Svedkyňa
si nevedela presne spomenúť na dátum, kedy výzvu na plnenie pracovných povinností odporcu, ktorú
jej diktoval navrhovateľ, písala, podľa nej to mohlo byť aj 16. 9. 2012. Svedkyňa tiež uviedla, že od

ostatných zamestnancov navrhovateľa - od vodičov sa dozvedela, že ich odporca kontaktoval s tým, že
spoločnosť navrhovateľa končí činnosť a oslovil ich, či nechcú nastúpiť do jeho firmy. Takúto informáciu
mala od zamestnancov X. H. T..

Svedok Y. X., zamestnaný v spoločnosti navrhovateľa od 11. 10. 2011 ako vodič, v konaní vypovedal,
že jeho nadriadený bol odporca. Naposledy videl odporcu vo firme niekedy v septembri 2012, bolo to pri

jednom konflikte na vrátnici firmy, kde ho oslovil zamestnanec Z., aby sa konečne rozhodol, či zostane
pracovať v spoločnosti navrhovateľa alebo odíde k novej spoločnosti, ktorá mala patriť odporcovi. V
tom čase z firmy odišiel dispečer U. a dopravu začal riadiť T. W.. Svedok tiež vypovedal, že pred 13. 9.
2012 ho odporca vyzval, aby odovzdal kľúče a doklady od kamiónu, čo svedok odmietol, pretože beztýchto vecí by nemohol absolvovať plánovanú cestu. Potvrdil, že N.. Y. Š. informoval zamestnancov, že
sa s odporcom rozišiel a že sa vyporiadali. O zákaze vstupu odporcu do areálu nemal vedomosť. Vo
výpovedi uviedol, že po 13. 9. 2012 ho ešte kontaktoval bývalý zamestnanec navrhovateľa U. s tým, ako

sa rozhodol ohľadne prechodu do inej firmy.

V konaní bol vypočutý svedok Š. T., ktorý od 7. 5. 2010 pracuje v spoločnosti navrhovateľa ako vodič.
Odporca bol jeho nadriadený. Naposledy videl odporcu vo firme pred 24. 8. 2012 a v ten deň s ním
naposledy služobne telefonoval. Odvtedy ho na firme nevidel. Asi 10 až 14 dní po 24. 8. 2012 ho
telefonicky kontaktoval odporca, informoval sa, čo sa deje vo firme navrhovateľa. Svedok mu vtedy

povedal, že odporca vo firme chýba, načo mu odporca uviedol, že zakladá firmu a pýtal sa, či k nemu
príde pracovať. Odvtedy sa s odporcom nerozprával. Svedok ešte uviedol, že N.. T. Š. ho informovala,
že jediným konateľom firmy je N.. Y. Š., že odporca bol vyplatený a že majú len jediného nadriadeného.

V konaní bol ďalej vypočutý ako svedok Y. Š., ktorý od 30. 7. 2010 pracuje v spoločnosti navrhovateľa
akoúdržbár,informátor,pochôdzkár.Vypovedal,žejehonadriadenýmbolN..Y.Š.H.aodporca.Odporcu
naposledyvidelpodľavlastnejvýpovedevkritickomtýždni,keďnarobilnafirmezmätky.Podľasvedeckej

výpovedetoboloniekedyzačiatkomseptembra.Svedokvypovedal,žeododporcupočul,keďsavyjadril,
že spoločnosť navrhovateľa zničí. Počul, že odporca chcel skončiť prácu vo firme. Tiež počul od odporcu,
že zakladá novú firmu, že vybavuje prácu v Holandsku. Svedok tiež vypovedal, že odporca nemal nikdy
vydaný zákaz na vstup do firmy a vedel, kde sa nachádzajú kľúče, koľko ich je a vedel aj o kľúčoch
od kamiónov.

Svedok H. W., ktorý pracuje ako vrátnik a pochôdzkár v spoločnosti navrhovateľa uviedol, že pre odporcu
nebol vydaný žiadny zákaz pre vstup do areálu a naopak svedkovi bolo povedané, že odporca je
konateľ a spoločník a mohol si vziať kľúče. Naposledy ho videl vo firme 12. 9. 2012. Vtedy mal službu
a zaznamenal, že odporca odviezol ťahač. Pre svedka nebol vydaný žiadny pokyn, že nemá odporcu
vpustiť do firmy. Bolo mu oznámené, že sú s N.. Y. Š. vyrovnaní. Svedok vypovedal, že potom ako sa

spoločníci vyporiadali, nepočul, že by bol daný pokyn na zákaz vstupu odporcu do areálu navrhovateľa
Takýto pokyn svedok nedostal.

Svedok J. Z. v minulosti pracoval v spoločnosti navrhovateľa ako vodič. Potvrdil, že naposledy bol vo
firme 13. 9. 2012 a vtedy podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Uviedol, že mu bol pred
výpoveďou daný zákaz vstupu do areálu navrhovateľa. Mal vedomosť o tom, že takýto zákaz bol vydaný

okrem neho ešte zamestnancom U. H. Š.. Vypovedal, že zákaz mal aj odporca, ktorý síce mohol vstúpiť
do areálu, ale nie do svojej kancelárie, o čom sa svedok presvedčil deň pred výpoveďou, kedy bol
spoločne s odporcom o 17,00 hod vo firme a odporca sa nemohol dostať do svojej kancelárie. Podľa
výpovede svedka jeho skončenie pracovného pomeru bolo motivované tým, že dostal informáciu od
odporcu, že tento sa bude musieť rozísť s N.. Y. Š. a z toho dôvodu nemienil zostať vo firme ako

zamestnanec. Svedok vypovedal, že nemal sľúbenú prácu od odporcu a odporca nevedel, či bude
rozbiehať živnosť. Svedok ďalej vypovedal, že deň pred výpoveďou prišiel spoločne on a odporca do
firmy a vrátnik im oznámil, že majú zákaz vstupu. Nato sa osobne na vrátnicu dostavil N.. Y. Š. a osobne
svedkovi povedal, že má zákaz vstupu do firmy. Svedok potvrdil, že dňa 13. 9. 2013 spisoval dohodu
o skončení pracovného pomeru s odporcom v jeho kancelárii v areáli firmy navrhovateľa. Tvrdil, že sa

dostali do kancelárie, keď tam boli ostatní zamestnanci. Ďalej svedok uviedol, že dohodu o skončení
pracovného pomeru spisovali v kancelárii, ktorú mal odporca spoločnú s N.. Y. Š..

V konaní bol vypočutý svedok Y. I., ktorý sa so spoločnosťou navrhovateľa nie je v žiadnom vzťahu.
Pozná sa s odporcom. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri rozhovore N.. Y. Š. a
odporcu dňa 26. 8. 2012 v nedeľu na chate otca odporcu. Podľa výpovede svedka sa počas rozhovoru

obaja dohodli tak, že N.. Y. Š. vyplatí odporcovi 500.000 Eur a zvyšok do 1,6 milióna Eur do troch rokov.
Zároveň vypovedal, že N.. Y. Š. navrhol odporcovi, aby si vzal dovolenku a dohodli sa na jej trvaní
v rozsahu tri roky. Odporca podľa svedeckej výpovede pripomenul navrhovateľovi pri rozhovore, že
posledné tri roky N.. Y. Š. vo firme vôbec nevidel. Svedok vypovedal, že sa dohodli na trojročnej platenej
dovolenke pre odporcu a že počas tých troch rokov mu N.. Y. Š. doplatí do sumy 1,6 mil. Eur. O ďalších

rokovaniach medzi účastníkmi konania nemal svedok vedomosť. Svedok ďalej vypovedal, že v areálifirmy navrhovateľa bol vo štvrtok a piatok pred nedeľou 26. 8. 2012, robil tam disponenta na požiadanie
odporcu,ktorýhopožiadalozastupovanie.Žiadnupracovnúzmluvuanidohodusnavrhovateľomsvedok
nemal.

V konaní bol vypočutý svedok N.. Y. Ď., ktorý je konateľom a spolumajiteľom spoločnosti INC Slovakia,
s.r.o., v ktorej dodávateľom dopravy je spoločnosť navrhovateľa. Táto spoločnosť navrhovateľa zároveň
vykonáva správu areálu, v ktorej sídli INC Slovakia s.r.o. Spoločnosť INC Slovakia s.r.o. je v obchodnom
styku so spoločnosťou navrhovateľa. Svedok nikdy nebol zamestnancom spoločnosti Nova Trade
a nikdy nebol oprávnený konať za túto spoločnosť. S odporcom bol v obchodnom vzťahu v rámci

dojednávania dopravy. Svedok uviedol, že nikdy nezakázal odporcovi vstup do areálu. Areál, v ktorom
sídli spoločnosť navrhovateľa ako aj spoločnosť INC Slovakia s.r.o. je vlastníctvom viacerých subjektov
a o údržbu, komunikácie a strážnu službu sa stará spoločnosť navrhovateľa. Svedok uviedol, že nikdy
nebol prítomný pri tom, že by konateľ navrhovateľa N.. Y. Š. povedal odporcovi, že by nemal chodiť
do firmy a že by mal oddychovať. Nebol svedkom ani toho, že zamestnanec navrhovateľa Z. dostal
zákaz vstupu od N.. Y. Š.. Svedok uviedol, že spoločnosť INC Slovakia s.r.o. bola informovaná o tom,

že odporca nie je spoločníkom navrhovateľa a že tam viac nepracuje. Poslednýkrát komunikoval s
odporcom asi v októbri 2012, bolo to jeho posledné stretnutie v areáli spoločnosti a vtedy odporcovi
dohováral, aby nezväčšoval konflikt, pretože tým ohrozuje zamestnancov. Stalo sa, že bol od svojej
asistentky svedok informovaný, že do areálu bola privolaná polície. Keď prišiel k N.. Y. Š. a odporcovi,
ktorý boli v prítomnosti zamestnanca Z., hliadka polície už pri nich nebola. Vtedy odporca svedkovi

povedal, že chcel vybavovať personálne záležitosti zamestnanca Z.. Svedok uviedol, že do záležitostí
spoločnosti navrhovateľa nezasahoval a teda nezasahoval ani do uvedenej veci. Na bránu areálu išiel
preto, lebo mal informáciu, že bola privolaná polícia a keďže sa jedná o areál, v ktorom sídli aj firma
INC Slovakia s.r.o. prišiel na vrátnicu.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Zák. práce pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou,

okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 Zák. práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zák. práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to

zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods.
1 písm. a/ až c/.

Podľa § 17 ods. 2 Zák. práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne

ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 18 Zák. práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Vykonaným dokazovaním- výsluchom účastníkov bolo nesporne preukázané, že odporca uzatvoril s
navrhovateľom spoločnosťou Nova Trade s.r.o. pracovnú zmluvu od 1. 1. 1999 v pracovnom zaradení

vodič, technický riaditeľ zabezpečujúci chod firmy. Na základe pracovnej zmluvy a následne dodatkov
č. 1/2002 a č. 1/2004 odporca pracoval u navrhovateľa od 1.1.1999 v uvedenej pracovnej pozícii.
Okrem toho bol odporca konateľom a spoločníkom spoločnosti Nova Trade spol. s.r.o. Ako vyplynulo
z dokazovania odporca previedol svoj obchodný podiel zmluvou zo dňa 4. 10. 2012 na N.. Y. Š.H. a
zároveň bol v zmysle uznesenia Valného zhromaždenia spoločnosti Nova Trade, spol. s.r.o. odvolaný

ku dňu 4. 10. 2012 z funkcie konateľa spoločnosti.Navrhovateľ tvrdil, že účastníci konania sa zároveň ústne dohodli, že dňom 4. 10. 2012 skončil
aj pracovný pomer odporcu v spoločnosti navrhovateľa. Odporca uzatvorenie dohody o skončení
pracovného pomeru jednoznačne poprel tvrdiac, že účastníci konania nikdy neuzatvorili písomnou ani

ústnou formou dohodu o skončení pracovného pomeru odporcu.

Navrhovateľ trval na tom, že 4. 10. 2012 uzatvorili účastníci konania dohodu o skončení pracovného
pomeru, odporca sa ďalej výkonu práce ani nedomáhal, ďalej vo firme navrhovateľa už nepracoval,
odovzdal všetky doklady, ktoré pri výkone svojej práce mal, kľúče od vozidiel, palivové a platobné karty,
firemné pečiatky a firemné kľúče. Poukázal na to, že dňom 4. 10. 2012 odporcu odhlásil zo zdravotného

a sociálneho poistenia.

Odporca naopak tvrdil, že prácu nevykonával, nechodil do práce, a to z dôvodu, že dňa 27. 8 2012 po
dohode s konateľom spoločnosti navrhovateľa N.. Y. Š. nastúpil platenú dovolenku v rozsahu tri roky.
Okrem toho tvrdil, že nemal možnosť prísť do areálu navrhovateľa a mal zákaz vstupu do spoločnosti
navrhovateľa. Tento zákaz podľa výpovede odporcu na pojednávaní dňa 14. 5. 2013 mu vydal zástupca
najväčšieho obchodného partnera navrhovateľa N.. Y. Ď.. Odporca trval na tom, že medzi ním a N..

Y. Š. nebolo dohodnuté, kedy sa jeho dovolenka skončí, ale dovolenka bola dohodnutá minimálne na
dobu tri roky.

Nesporné medzi účastníkmi konania bolo aj to, že pred podpísaním zmluvy o prevode obchodného
podielu boli vzťahy medzi konateľom navrhovateľa N.. Y. Š. a odporcom zhoršené, dokonca dňa 4. 9.
2012 podal N.. Y. Š. na odporcu trestné oznámenie, ktoré dňa 13. 9. 2012 doplnil. Z výpovede svedkov

N.. T. Š., J. T., T. W. vyplynulo, že ešte pred podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu odporca
nenastúpil do práce, spôsobil tým organizačné problémy v spoločnosti navrhovateľa. Tieto svedecké
výpovede potvrdzujú aj obsah listu navrhovateľa zo dňa 19.9.2012, ktorým navrhovateľ vyzýval odporcu
k plneniu pracovných povinností. Z výpovedí svedkov Š. T., Y. X., vyplynulo, že odporca im ponúkal
pracovné pozície vo svojej firme a informoval sa na ich záujem ukončiť pracovný pomer u navrhovateľa

a prejsť do jeho novej firmy. Aj svedok Y. Š.H. U.. vypovedal, že od odporcu počul, že zakladá novú
firmu a vybavuje prácu v Holandsku.

Tak ako na vznik každej dvojstrannej zmluvy, aj na vznik dohody o rozviazaní pracovného pomeru
sú potrebné dva prejavy vôle zmluvných strán. Prvý prejav je návrhom a druhý nadväzujúci prejav, je
akceptáciou návrhu. Perfektnosť návrhu vzniká okamihom, keď sa dostane do sféry dispozície druhej

strany, teda toho, komu je určený. Od tohto okamihu je návrh vo vzťahu k navrhovateľovi záväzný.
Záväznosť návrhu spočíva v tom, že ho navrhovateľ nemôže jednostranne odvolať, ani s ním inak
disponovať. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru predpokladá, že obidve strany sa výslovne
dohodnú na termíne ukončenia pracovného pomeru. Zhoda v tejto náležitosti je podstatná z hľadiska
platnosti dohody. Na platnosť dohody však nemá vplyv nedodržanie písomnej formy. Návrh by sa mal

prijaťvakceptačnejlehote.Problémybymohlivzniknúťvtedy,keďbynavrhovateľvsvojomnávrhutakúto
lehotu neurčil. Zákonník práce sa uvedeným problémom nezaoberá. V prípade podporného použitia
Občianskeho zákonníka by podľa § 43 b/ ods. 1 písm. b/ bolo treba prijať návrh v primeranej dobe. Ak
adresát návrh v určenej lehote neodmietol, ale ani sa k nemu nevyjadril, z toho nemožno usudzovať,
že s návrhom súhlasí.

Na základe citovaných ustanovení Zákonníka práce je zrejmé, že dohodu o skončení pracovného
pomeru možno uzavrieť aj ústne bez následku neplatnosti takejto dohody. Navrhovateľ tvrdil, že
dohoda o skončení pracovného pomeru bola dohodnutá ústne, a keďže táto skutočnosť bola medzi
účastníkmi sporná, súd za daného stavu zameral dokazovanie na zistenie, či sa účastníci dohodli na
rozviazaní pracovného pomeru ústnou formou alebo nie. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru

je dvojstranný právny úkon vyžadujúci súhlasný prejav vôle zamestnanca a navrhovateľa skončiť
pracovný pomer k určitému dňu. Či existoval takýto dvojstranný právny úkon obsahujúci súhlasný
prejav vôle odporcu a navrhovateľa skončiť pracovný pomer odporcu k 4. 10. 2012 bol predmetom
dokazovania. Z dôvodu spornosti existencie dohody o rozviazaní pracovného pomeru súd zisťoval
všetky okolnosti, situáciu, za ktorej malo dôjsť k uzavretiu dohody o rozviazaní pracovného pomeru

s odporcom. Súd zistil, že bezprostredne pred podpísaním zmluvy o prevode obchodného podieludňa 4. 10. 2012 boli vzťahy medzi konateľmi spoločnosti navrhovateľa výrazne narušené a vyvrcholili
až privolaním hliadky polície do areálu spoločnosti navrhovateľa a podaním trestného oznámenia na
odporcu v septembri 2012. Je nesporné, že od konca augusta a v priebehu septembra vzťahy medzi

účastníkmi konania boli vyhrotené, odporca prestal vykonávať svoju prácu v spoločnosti navrhovateľa,
nechodil do práce, nerešpektoval písomné výzvy navrhovateľa na plnenie si pracovných povinností,
ktoré neakceptoval. Z výpovedí svedkyne N.. T. Š. H. J. T. vyplynulo, že navrhovateľ neplnením svojich
pracovných povinností, keďže mal na starostlivosti zabezpečovať chod firmy a bol jeho technickým
riaditeľom, spôsobil doprave, ktorú navrhovateľ vykonáva, organizačné problémy, ktoré navrhovateľ

musel improvizovane riešiť napríklad tak, že vykonával prácu odporcu pri riadení dopravy zamestnanec
T. W., ktorý bol vo firme zamestnaný ako vodič. Následne bol prijatý nový zamestnanec na plnenie
týchto pracovných úloh. Samotný odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že od 27. 8. 2012 nepracoval,
neplnilsisvojepracovnépovinnostiaodôvodňovaltočerpanímplatenejdovolenky.Tátomalapodľajeho
vyjadrenia trvať minimálne 3 roky a bol na nej dohodnutý s konateľom N.. Y. Š.. N.. Y. Š. jednoznačne
poprel, že by schválil odporcovi dovolenku v rozsahu 3 rokov.

Odporcavkonanínepreukázal,žebymalztitulupracovnéhopomeruunavrhovateľanároknadovolenku
v rozsahu 3 roky. Takýto rozsah dovolenky je v rozpore s § 100, § 101 a najmä § 103 Zák. práce.
Dohoda o dĺžke dovolenky v rozsahu 3 roky tak ako ju prezentoval odporca sa javí aj súdu vysoko
nepravdepodobná vzhľadom na jej neobvyklú dĺžku. Odporca preukazoval takúto dohodu o dĺžke
dovolenky s konateľom navrhovateľa N.. Y. Š. výsluchom svedka Y. I., ktorý vypovedal, že bol pri

rozhovore odporcu a konateľa N.. Y. Š., pri ktorom sa dohodli na trvaní dovolenky odporcom v rozsahu
3 roky a začiatku jej čerpania. Súd však neuveril svedkovi a neuveril ani odporcovi jeho tvrdenie o dĺžke
dovolenky 3 roky, pretože v rozpore s tvrdením o čerpaní dovolenky, zároveň odporca poukazoval na
to, že mal zákaz vstupu do areálu spoločnosti navrhovateľa a preto nemohol vykonávať prácu. Odporca
teda nevypovedal jednotne a sám uvádzal dva rôzne dôvody svojej neprítomnosti v práci. Jednak to

bola dovolenka, ktorú mal začať čerpať v rozsahu 3 roky od 27.8.2012 a na druhej strane to bol zákaz
vstupu na pracovisko . Bez povšimnutia súdu nezostalo ani to, že odporca sa listom zo dňa 14. 11. 2012
domáhal u navrhovateľa usporiadania pracovnoprávnych práv a nárokov a poukazoval pri tom na to,
že od 24. 8. 2012 nebol do spoločnosti pripustený k výkonu svojho pracovnoprávneho pomeru / aj tu
si odporca odporoval, keď v liste zo dňa 14.11.2012 uvádzal zákaz vstupu od 24.8.2013 a vo výpovedi

pred súdom dňa 14.5.2013 uvádzal, že zákaz vstupu mu bol daný 13.9.2012/. Odporca uvedeným listom
zo dňa 14.11.2012, ktorým sa domáhal usporiadania svojich pracovno-právnych práv a nárokov voči
navrhovateľovivôbecnespomínadovolenku,naopakpoukazujenato,žeod24.8.2012nebolpripustený
k výkonu pracovných povinností. Na základe takýchto rozporov vo výpovedi samotného odporcu, súd
neuveril jeho tvrdeniu, že by mal čerpať dovolenku v rozsahu 3 rokov počnúc od 27. 8. 2012. K takémuto

záveru nasvedčujú aj svedecké výpovede J. T. a najmä N.. T. Š., ktoré nemali vedomosť o čerpaní
dovolenky odporcom, a už vôbec nie o odporcom prezentovanej dĺžke dovolenky, pričom N.. T. Š.
je účtovníčkou spoločnosti a o čerpaní dovolenky by musela mať vedomosť. Táto svedkyňa zároveň
popísala spôsob čerpania a schvaľovania dovoleniek zamestnancov, evidenciu dovolenkových lístkov
a sama sa vyjadrila na pojednávaní, že o čerpaní takejto dovolenky zo strany odporcu počuje prvýkrát.

Za takýchto okolností súd neuveril odporcovi jeho tvrdenia o nároku a čerpaní dovolenky.

Konfliktná a vyhrotená situácia medzi N.. Y. Š., konateľom spoločnosti navrhovateľa a odporcu
vyústila k odchodu odporcu zo spoločnosti Nova Trade s.r.o. ako spoločníka a zároveň k jeho
odvolaniu z funkcie konateľa. Je nepochybné, že sa obaja dohodli na prevode obchodného podielu
a javí sa málo pravdepodobné, aby za tejto situácie mal navrhovateľ záujem na zotrvaní odporcu v

pracovnom pomere a zároveň, aby odporca mienil zotrvať v pracovnom pomere a vykonávať naďalej
v postavení zamestnanca prácu pre spoločnosť navrhovateľa. Keďže o rozviazaní pracovného pomeru
nebola uzavretá písomne, ale Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou uzavretie dohody o skončení
pracovného pomeru ústnou formou, bolo nevyhnutné vychádzať a dôkladne preskúmať okolnosti vzniku
dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Za situácie kedy odporca sa vyjadroval, že zničí firmu

navrhovateľa /výsluch Y. Š. U../, chcel zakladať novú firmu a verboval zamestnancov spoločnosti
navrhovateľa na svoju stranu /výpoveď Š. T., Y. X./, podpísal viaceré dohody o skončení pracovného
pomeru ku dňu 13. 9. 2012 /dohoda o skončení pracovného pomeru s J. Z.O., Y. U./, pripravil návrhy
dohôd o skončení pracovného pomeru pre zamestnancov N.. T. Š., J. T., T. W., vybavil si živnostenské
oprávnenie pre vlastné podnikanie, od 5. 10. 2012 do 31. 10. 2012 si sám zaplatil z titulu SZČO

zdravotné poistenie, ako to vyplýva, zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 22. 3. 2013,a už aj samotný rozpor v jeho výpovedi o dôvode neplnenia si pracovných povinností /dovolenka a
na druhej strane neumožnenie vykonávať prácu pre zákaz vstupu do areálu spoločnosti navrhovateľa/,
to sú všetko okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že odporca nepracoval u navrhovateľa po uzatvorení

zmluvy o prevode obchodného podielu, pretože týmto dňom sa účastníci konania dohodli aj na skončení
pracovného pomeru a rozišli sa ako konatelia, ale aj z pozície zamestnávateľa a zamestnanca. Nejaví
sa ani pravdepodobným, aby odporca na jednej strane mal záujem pracovať naďalej v spoločnosti
navrhovateľa, s ktorým mal kritické vzťahy a na druhej strane robil pred uzatvorením zmluvy o prevode
obchodného podielu úkony ohrozujúce chod spoločnosti navrhovateľa, ako sa nakoniec aj sám vyjadril

predsvedkomY.Š.st.,ženavrhovateľazničí,čovnijakomprípadenekorešpondujesozáujmomodporcu
plniť si pracovné povinnosti aj po 4. 10. 2012 vo vzťahu k navrhovateľovi a zostať s ním v pracovnom
pomere.JavísazatejtosituácieakologickávýpoveďkonateľanavrhovateľaN..Y.Š.,žezatejtosituácie,
kedy odporca sa správal takýmto spôsobom, aby podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu a
vyplatil odporcu značne vysokou sumou bez toho, aby sa s ním nedohodol na definitívnom skončení
nielen jeho účasti v spoločnosti ako konateľa a spoločníka ale aj ako zamestnanca.

Navrhovateľ až na základe výzvy odporcu zo dňa 14. 11. 2012 predložil odporcovi návrh písomnej
dohody o rozviazaní pracovného pomeru, aj v tomto návrhu bol ako deň ukončenia pracovného pomeru
uvedený deň 4. 10. 2012. To tiež nasvedčuje tomu, že dohoda medzi účastníkmi konania o rozviazaní
pracovného pomeru sa vzťahovala k termínu 4. 10. 2012. Iný dôvod sa nejaví pre uvedenie takéhoto
dátumu v návrhu dohody za logický, a korešponduje plne s tvrdením konateľa navrhovateľa N.. Y. Š.,

že došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 4. 10. 2012. Fakt, že navrhovateľ reagoval
na výzvu odporcu zo dňa 14. 11. 2012 a doručil mu návrh písomnej dohody o rozviazaní pracovného
pomeru a to, že odporca túto dohodu nepodpísal, nemá vplyv na to, že existovala vyplývajúc zo zhora
uvedených skutočností dohoda o rozviazaní pracovného pomeru odporcu ústnou formou.

Zákaz vstupu odporcu do areálu spoločnosti navrhovateľa, na ktorý poukazoval odporca v súvislosti

s nemožnosťou plnenia pracovných povinností, nebol preukázaný, pretože odporca uviedol, že mu ho
vydal N.. Y. Ď., ktorý však nie je zamestnancom spoločnosti navrhovateľa a nikdy nebol ani oprávnený za
spoločnosť navrhovateľa konať, zasahovať do jeho interných záležitostí a riešiť pracovnoprávne vzťahy
vo vnútri spoločnosti navrhovateľa. Preto aj v prípade, že by takýto zákaz N.. Y. Ď. vydal, čo však nebolo
preukázané, nebol by pre odporcu záväzný. Súd neuveril ani svedeckej výpovedi J. Z. v tom, že bol

prítomný pri tom, keď konateľ navrhovateľa N.. Y. Š. dal zákaz odporcovi na vstup do areálu, a to
preto, lebo jednak je tu rozpor s výpoveďou odporcu, ktorý uviedol, že zákaz vstupu mu dal N.. Ď. a
jednak preto, lebo svedok následne uviedol, že nasledujúci deň po tom, ako dostal odporca od konateľa
navrhovateľa N.. Š. zákaz vstupu, spisoval odporca so svedkom v kancelárii navrhovateľa dohodu o
skončení pracovného pomeru, čo je úplne v rozpore s tvrdením svedka o zákaze vstupu do areálu.

Aj ďalšie konanie navrhovateľa spočívajúce v tom, že sa prihlásil na zdravotné poistenie v Českej
republike od 1. 11. 2012 ako osoba samostatne zárobkovo činná, nasvedčuje tomu, že skončil pracovný
pomer u navrhovateľa, svoje podnikateľské aktivity nasmeroval do Českej republiky a tam sa prihlásil
ako podnikateľ k poisteniu. Aj v tomto smere súd poukazuje na rozpor medzi výpoveďou odporcu,
podľa ktorej sa prihlásil k zdravotnému poisteniu v Českej republike, pretože v Českej republike je

zdravotníctvo na vyššej úrovni a v rozpore s týmto vyplnil tlačivo pre zdravotnú poisťovňu, v ktorom
sa prihlásil na zdravotné poistenie v Českej republike z dôvodu vykonávania samostatne zárobkovej
činnosti. Vzhľadom na takéto rozpory vo výpovediach odporcu, týkajúcich sa motívu prihlásenia sa na
zdravotné poistenie v Českej republike, rozporných dôvodov nevykonávania pracovných povinností u
navrhovateľa /dovolenka a v rozpore s tým zákaz vstupu do areálu navrhovateľa/, súd neuveril odporcovi

jeho tvrdenie o neexistencii ústnej dohody o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 4. 10. 2013.

Podľa § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Keďže z dôkazov,
ktoré boli vykonané a zhora vyhodnotené vyplýva, že odporca a navrhovateľ rozviazali pracovný pomer

dohodou, teda jedným zo spôsobov uvedených v §-e 77, mohol odporca do 2 mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. od 4. 10. 2012, uplatniť na súde neplatnosť rozviazaniapracovného pomeru. Keďže mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna
dohoda o skončení pracovného pomeru ako úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru k určitému
dňu, t. j. k 4. 10. 2012, bol možný postup podľa § 77 Zák. práce a odporca sa mohol domáhať

neplatnostiskončeniapracovnéhopomerudohodou.§77Zák.prácepredpokladáuplatnenieneplatnosti
rozviazania pracovného pomeru len právnym úkonom, ktorý sa stal. Neplatným môže byť totiž len
jestvujúci právny úkon. Zároveň § 77 predpisuje postup a lehotu pre uplatnenie neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru len vtedy, ak k nemu došlo niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 ods. 1 Zák.
práce. Preto sa súd v prvom rade zaoberal tým, či existuje právny úkon, ktorý smeroval k rozviazaniu

pracovného pomeru odporcu a kedy na jeho základe pracovný pomer skončil a dospel k záveru, že bola
bol ukončený ústnou dohodou ku dňu 04.10.2012.

Pretože podľa § 77 Zák. práce nebola podaná žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, nemožno sa jeho neplatnosťou ďalej zaoberať a skončenie pracovného pomeru je účinné.
Dvojmesačná lehota má prekluzívny charakter, takže jej uplynutím právo účastníka zanikne.

Neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zák. práce sa musí dovolať ten účastník, ktorý

je ňou dotknutý, prípadne obaja účastníci dohody o skočení pracovného pomeru. Jedná sa preto o
relatívnu neplatnosť.

Keďže súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola ústnou formou uzavretá dohoda o
rozviazaní pracovného pomeru odporcu a odporca sa nedovolal neplatnosti dohody o rozviazaní
pracovného pomeru, a to v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť od 4. 10. 2012 a

uplynula 4. 12. 2012, považuje sa predmetný pracovnoprávny úkon za platný.

Podľa § 80 písm. c/ Osp návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Tento naliehavý
právny záujem musí existovať aj v dobe, kedy súd vyhlasuje rozsudok vo veci. V prejednávanej veci
bol podaný návrh na určenie, že pracovný pomer skončil dňom 4. 10. 2012. Podmienkou procesnej

prípustnosti takéhoto návrhu je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
podľa citovaného § 80 písm. c/ O.s.p. Tento záujem je daný len, ak požadované určenie je objektívne
spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa alebo ohrozenia jeho práva.

Súd pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu skúmal, či podaná žaloba je účinným
a správne zvoleným procesným prostriedkom ochrany práva navrhovateľa, či ňou možno odstrániť

spornosť práva a či bez tohto určenia je právne postavenie navrhovateľa neisté. Dospel k záveru, že
určovacia žaloba v tomto prípade vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu
a je prípustná, pretože navrhovateľ poukázal na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, že tu právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je a vysvetlil
a zdôvodnil, že takáto žaloba je vhodným nástrojom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov

konania. Týmito skutkovými okolnosťami vedúcimi k sporu medzi účastníkmi konania je uplatňovanie
nárokov odporcu na náhradu mzdy od 24. 8. 2012 do skončenia pracovného pomeru, o ktorom tvrdí, že
doposiaľ nebol skončený, tak ako to vyplýva z listu odporcu adresovanom navrhovateľovi zo dňa 14. 11.
2012. Navrhovateľom formulovaný určovací návrh bol opodstatnený. Určovacia žaloba predpokladaná
ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde možno pomocou nej

eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom v tomto prípade bola
dosiahnutáúpravatvoriacaurčitýprávnyrámec,ktorýjezárukouodvráteniabudúcichsporovúčastníkov,
ktoré by sa mohli týkať nárokov odporcu tak, ako si ich uplatnil v liste zo dňa 14. 11. 2012. Súd má

zato, že na vznik právneho záujmu navrhovateľa na určení stačí označené a preukázané správanie
odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle spôsobiť ujmu na právnom postavení navrhovateľa, keďže odporca
napriek tomu, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru, túto skutočnosť popiera a domáha sa u
navrhovateľa náhrady mzdy za obdobie, počas ktorého už pracovný pomer neexistoval. V tomto prípade
je u navrhovateľa daný naliehavý právny záujem, pretože sa uvedenou žalobou vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah účastníkov sporu a predíde sa prípadným ďalším žalobám na plnenie a tátožaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu.
Naliehavý právny záujem by nebol daný, ak vyriešenie určitej otázky by neznamenalo úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu a ak by požadované určenie malo povahu len predbežnej

otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

Neistotou v právnom postavení subjektu zakladá tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne
je toto popieranie práva nedôvodné /rozsudok NS ČR 22Cdo2162/99/.

Na základe zhora uvedených skutočností mal súd za preukázanú existenciu dohody o rozviazaní
pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa ústnou formou a preukázaný naliehavý právny záujem
navrhovateľa podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 7 Osp súd
o náhrade trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal účastníkovi náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli

uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.