Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Šebeň

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210926
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8811210926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny

Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, 92 122, Teplická 7434, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: E. J., nar. XX. X. XXXX, bytom
R. F. Q., XXX XX, R. XXX/XX, štátny občan SR, o zaplatenie 1.475,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/444/11 - 34 zo dňa 10. 5. 2012, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba
na zaplatenie 33,35 eur z titulu zmluvnej pokuty, ako aj vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky

týkajúcej sa úroku z omeškania a zmluvnej pokuty.

V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhradu trov konania,
rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Návrhu žalobcu na nepripustenie vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ Skalica
ako vedľajšieho účastníka na ochranu žalovaného nevyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine
965,95 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 8. 10. 2009 do zaplatenia a trovy konania v sume
27,40 eur, to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur počnúc mesiacom jún 2012 do zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol. Súčasne vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky v hlave 14, § 3, veta prvá

a druhá, ktorá znie:

V prípade omeškania úhrady splátok RÚ I, či RÚ II alebo ich časti alebo zmluvných pokút podľa Hlavy 7,
§ 6 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania alebo najmenej 100,- Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky
RÚ I, či RÚ II, alebo ich časti dlhšieho ako 7 dní, je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu
vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným 29. 1. 2007 zmluvu
o úvere na sumu 15.000,- Sk. Konečná výška úveru predstavovala sumu 23.364,- Sk, ktorú mal

žalovaný splatiť mesačnými splátkami po 649,- Sk po dobu 36 mesiacov pri RPMN 36,40 %. Predmetomžaloby je však nesplatený záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá zmluva bola uzavretá
súčasne s úverovou zmluvou. Podľa temer nečitateľného textu na titulnej strane zmluvy o úvere,
súčasne s jej uzavretím došlo aj k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. I. s úverovým rámcom

a pridelenými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 9 a 10 úverových podmienok
spoločnosti. Súčasne došlo aj k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere II., a to s úverovým rámcom a
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 13 Úverových podmienok spoločnosti
Home Credit a.s.. Na základe takto uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere II. vzniklo klientovi právo na
poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v Hlave

13 Úverových podmienok spoločnosti. Žalovaný potvrdil svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý nesplnil z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Telefonicky kontaktoval žalobcu a dohodli sa na splátkovom
kalendári s mesačnými splátkami po 20,- eur. Podľa súdu účastníci uzavreli v písomnej podobe iba
zmluvu o úvere. Zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá zákonom predpísaným spôsobom.
Chýbala jej písomná forma, v ktorej by boli uvedené základné náležitosti zmluvy. O tom, že žalobca
nemal v úmysle uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere rovnakým spôsobom ako úverovú zmluvu,

svedčí skutočnosť, že informácie o revolvingových zmluvách sú uvedené v temer nečitateľnom texte
pod hlavnými náležitosťami úverovej zmluvy, ktorému textu spotrebiteľ pri bežnom záujme o uzavretie
úverovej zmluvy nevenuje patričnú pozornosť, resp. ani text neprečíta. Odkaz na Úverové podmienky
nenahrádzapovinnúinformáciuoúverovomlimite,jehonákladochspojenýchstýmtoúverom,ospôsobe
výpočtu RPMN a podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o termíne skončenia zmluvného

vzťahu. Úverové podmienky majú typový charakter a ich obsah je vopred pripravený veriteľom. Dlžník
- spotrebiteľ do obsahu týchto podmienok nemôže aktívne zasiahnuť, lebo nemá potrebné odborné
vedomosti. Postavenie veriteľa a dlžníka tak nie je rovnaké, lebo veriteľ je vo výhodnejšom postavení.
Bolo v záujme žalobcu uzavrieť so záujemcom - spotrebiteľom nielen základnú úverovú zmluvu na
konkrétnu sumu, ale aj ďalšie úverové zmluvy vo forme revolvingových zmlúv, o uzavretí ktorých

spotrebiteľ nemal, resp. nemusel mať vedomosť. Žalovaný uznal dôvodnosť žaloby, a preto súd žalobu
v rozsahu priznanej sumy považoval za dôvodnú. Na splatnosť celého úveru bol žalovaný vyzvaný
žalobcom v stanovenej lehote, preto žalobcovi vznikol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
nárok na úrok z omeškania, ktorého začiatok stanovil súd zhodne so žalobou, lebo opak v konaní
preukázaný nebol.. Výška úroku zodpovedá úrokovej sadzbe ECB platnej v deň vzniku omeškania plus

8 percentuálnych bodov podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z.

Súd umožnil žalovanému splatiť uloženú povinnosť v mesačných splátkach. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zmluva o revolvingovom úvere, ako spotrebiteľská

zmluva, nemala predpísanú formu a náležitostiuvedené v § 2 a násl. Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Nebola uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme, ktorá by umožňovala porovnať zmluvné

podmienky, za ktorých bola uzavretá. V uvedenom rozsahu považuje súd zmluvu za neplatnú. Postupom
podľa § 153 ods. 3 O.s.p. rozhodol súd o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Hlave 14, §
3, veta prvá a druhá Úverových podmienok. Tieto podmienky neboli zmluvnými stranami dojednané,
ale jednostranne boli stanovené veriteľom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
Porovnajúc pomer úspechu a neúspechu žalobcu priznal mu trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom

poplatku do výšky jeho úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal v posledný deň odvolacej lehoty odvolanie žalobca. V odvolaní zacitoval
celú výrokovú časť rozsudku súdu prvého stupňa a uviedol, že proti takto citovanému výroku rozsudku
podáva odvolanie.

Podaním došlým prvostupňovému súdu dňa 18. 7. 2012 konkretizoval odvolací petit svojho odvolania

tak, že navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvný
úrok vo výške 402,83 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,35 eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške
41,23 eur, mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 20,88 eur. Ako dôvod uviedol, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nesúhlasí s tvrdením
súdu o tom, že zmluva nebola uzavretá zákonom predpísaným spôsobom. Žiadny platný všeobecne

záväzný právny predpis nezakazuje, aby na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných
viacero úverov. Podstatné je, aby predmetná zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové
náležitosti. Žalovaný podpísaním úverovej zmluvy podpísal a súhlasil aj s tou časťou textu, ktorá sa
týkala dojednania o revolvingovom úvere. O tom žalobca informoval klienta na líci zmluvy a nejdeteda o „skrytie“ zmluvy do Úverových podmienok. Zmluva o revolvingovom úvere nadobudla platnosť
podpisom úverovej zmluvy. Má však odloženú účinnosť až na budúcnosť, a to uskutočnením aktivácie
karty. Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti žalovanému nevznikli, nakoľko

k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany žalovaného - k aktivovaniu
karty. K aktivovaniu karty nedošlo automaticky alebo konkludentne, či náhodne, ale slobodným prejavom
vôle, resp. priamym a zamýšľaným úkonom žalovaného, a to zavolaním na určené telefónne číslo a
aktivovaním karty prostredníctvom operátora. Samotná karta je ešte pred týmto úkonom spotrebiteľovi
zaslaná a spolu s kartou sú zasielané tiež: predzmluvný formulár, brožúrka obsahujúca informáciu o tom,

ako úver čerpať, ako karta funguje, spolu so Sadzobníkom služieb poplatkov. Žalovanému nevznikla
žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto
zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Žalobca zásadne odmieta tvrdenie, že podpisom jednej zmluvy
nanútil podpis ďalšej zmluvy. Zo skôr uvedeného vyplýva, že žalovaný mal evidentný záujem na tom,
aby platná revolvingová zmluva sa stala aj účinnou, pretože vykonal prejav vôle smerujúci k aktivovaniu
karty a úver začal čerpať, čo preukazujú platobné transakcie uvedené v prehľade o čerpaní a splácaní

úveru. To znamená, že metodickú príručku obsahujúcu informácie o tom, ako úver čerpať a ako karta
funguje evidentne obdŕžal a jej obsah mu bol dostatočne jasný a zrozumiteľný. Kompletné
podmienky viažuce sa

k revolvingovému úveru mal možnosť si naštudovať v pohodlí svojho domova a keďže všetkému
porozumel, realizoval právne úkony smerujúce k aktivovaniu karty. Tým nad všetky pochybnosti potvrdil

svoju slobodnú vôľu čerpať revolvingový úver. Pravdivosť týchto tvrdení potvrdzuje aj fakt, že žalovaný
uznal dôvodnosť žaloby. K tvrdeniu súdu, že ide o nedostatok vôle žalovaného vstúpiť do iného
zmluvného vzťahu so žalobcom, nie je dôvodný. Podmienkou platnosti právneho úkonu je existencia
vôle. Ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Žalobca je presvedčený, že pri podpise zmluvy nebolo voči
žalovanému vyvíjané žiadne násilie, ani nepríjemný nátlak na psychiku žalovaného. Preto požiadavka

platnosti právneho úkonu - existencia vôle - bola naplnená. Žalovaný zmluvy uzatváral ako osoba
plne spôsobilá na právne úkony, podpisoval ju dobrovoľne, nikto ho k tomu nenútil, čo znamená,
že si plne uvedomoval svoje záväzky voči žalobcovi. Je dôležité spomenúť, že úverová zmluva
je „telefónna pôžička“. V takých prípadoch prebieha vybavovanie úveru telefonicky prostredníctvom
bezplatnej zákazníckej linky. Po tom, čo je klientovi úver schválený a dôjde k podpisu úverovej zmluvy,

vybavuje sa korešpondenčne, zásielkami prepravovanými Slovenskou poštou. Z toho je zrejmé, že
sám žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu za účelom získania úveru. Pri telefonickom vybavovaní
žalovaný nadiktoval všetky potrebné osobné údaje a údaje o zamestnávateľovi, ktoré boli zapracované
do úverovej zmluvy, ktorá bola zástupcom žalobcu podpísaná dňa 29. 1. 2007 a odoslaná na podpis
žalovanému, ktorý ju podpísal dňa 6. 2. 2007. Žalovaný mal dostatok času na oboznámenie sa s

dotknutou úverovou zmluvou a Úverovými zmluvnými podmienkami a rozhodnúť sa, či s nimi prejaví
súhlas svojím podpisom a odoslaním späť žalobcovi, alebo nie, a to dokonca v pohodlí svojho domova.
Rovnakomaldostatokčasunarozhodnutiesa,činazákladeužplatnejúverovejzmluvysibudeaktivovať
kartu a tým nadobudne vykonateľnosť zmluva o revolvingovom úvere. K namietanej veľkosti písma
uviedol, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje veľkosť písma, ako má byť zmluva

aleboÚverové zmluvné podmienky napísané. Žalovaný podpísaním úverovej zmluvy podpísal a súhlasil
aj s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednaní o revolvingovom úvere. Čo sa týka dojednania o výške
úverového rámca, o výške splátok, o výške úrokov, dohode o zmluvnej pokute, sú niektoré z týchto
údajov rozpísané na lícnej strane úverovej zmluvy, ktorá odkazuje na Úverové zmluvné podmienky
žalobcu, ktoré sú nepopierateľne neoddeliteľnou súčasťou danej úverovej zmluvy. Písomná forma

právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Dôležité je, aby obsah
listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu. Vlastný text listiny môže byť vyrobený ľubovoľným spôsobom.
Písomnosť navonok musí predstavovať jeden celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými
časťami. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu
právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím

alebo zviazaním, nie je v takom prípade potrebné. Celistvosť listiny možno posudzovať z priebežného
číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok alebo z iného označenia,
ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na
listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. Princíp, že text písomný pod podpisom
nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa vzťahuje iba na niektoré úkony

- typicky na závet. Ohľadne iných súkromných listín neprevládajú tak prísne požiadavky, pretože je
potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred bezúčelnýmformalizmom; napr. súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v
rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného

textu, hoci neboli podpísané (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. 3. 2008 sp. zn.

26Cdo/2317/2006). Je teda zrejmé, že úverová zmluva nebola ani v rozpore so zákonom, ani zákon
neobchádzala a ani nebola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol so všetkými
ustanoveniamizmluvyoúvere,akoajsobsahommetodickejpríručky,aleajsadzobníkapoplatkovriadne
oboznámený pred uzatvorením zmluvy, a preto ich nie je možné v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka považovať za neprijateľné, a teda za neplatné. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že v danom

prípade zmluvné pokuty neboli dohodnuté. Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú zmluvu.
Dohodu o zmluvnej pokute možno uzavrieť buď samostatne alebo ako súčasť záväzkového právneho
vzťahu, ktorého sa zmluvná pokuta týka. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom
nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. To, že dojednanie zmluvnej
pokuty je upravené v Úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy, v nadväznosti na zákonnú úpravu zmluvnej pokuty preukazuje, že bola urobené písomne

a formou, ktorú predpokladá zákon. Celkovú výšku zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil, nie je možné
považovať za neprimeranú sankciu, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Primeranosť sankcie je treba vždy hodnotiť vo vzťahu k
porušovanej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie môže mať pre dodávateľa,
teda žalobcu. Zmluvná pokuta plní funkciu peňažnej náhrady. V tomto prípade žalobca požadoval od

žalovaného zmluvnú pokutu v celkovej výške 33,35 eur, ktorú vo vzťahu k výške celého dlhu 1.430,- eur
v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprimeranú a v žiadnom prípade za spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa Pri posudzovaní
primeranosti je potrebné prihliadnuť aj na niekoľkoročné omeškanie žalovaného. Pokiaľ ide o vyhlásenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok v napadnutom rozsudku, dal žalobca do pozornosti skutočnosť,

že z vlastnej iniciatívy uvedenú podmienku v Úverových zmluvných podmienkach nepoužíva.

Podaním došlým na súd dňa 21. 5. 2013 oznámilo svoj vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ Skalica. Súčasne si uplatnilo
nárok na náhradu trov konania. K veci samej nič neuviedlo. V prípade, že do konania už vstúpil iný
vedľajší účastník na strane žalovaného, netrvá na svojom vstupe do tohto konania a zároveň oznámil

súdu, že z tohto konania vystupuje.

Po doručení tohto oznámenia účastníkom konania žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Je toho názoru, že tento vedľajší účastník nezastupuje
záujmy spotrebiteľov v dobrej viere, ale iba zdanlivo. Dôkazom je samotné oznámenie o vstupe. Je toho
názoru, že účelom existencie Združenia na ochranu spotrebiteľa je chrániť záujmy a práva spotrebiteľov,

v dôsledku čoho by malo byť Združenie schopné tak urobiť prostredníctvom vlastných pracovníkov a
vlastného know how. Združenie nemá žiadne splnomocnenie či súhlas od žalovaného, nepozná jeho
konkrétne potreby a záujmy, pretože sa so žalovanými pri svojej činnosti vôbec nestretáva. Poukázal
v tejto súvislosti na návrh Okresného súdu Brezno podaný na Ústavný súd SR o vyslovenie nesúladu
§ 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR. Je toho názoru, že v prípadoch vstupu Združenia do konania ako

vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je

nevyhnutné vyžadovať od vedľajšieho účastníka konania, aby predložil súhlas spotrebiteľa

s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov, ako aj súhlas s jeho vstupom do konania.

Žalovaný, ani vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku o čiastočnom zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa

sankčného úroku vo výške 10,97 eur. Podobne nebol odvolaním napadnutý výrok o zamietnutí žaloby na
prisúdenie úrokov z omeškania presahujúcich výšku 8,75 % mesačne. V tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť, a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a §
206 ods. 2 O.s.p.). Tým, že odvolaním bol napadnutý výrok o zamietnutí žaloby za zaplatenie zmluvnejpokuty, bol napadnutý aj výrok o vyhlásení neprijateľných zmluvných podmienok. Nakoľko rozsudok vo
vecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,boltermínverejnéhovyhláseniarozsudkuuverejnenývzákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto
časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v značnej časti opodstatnené.

Žalobcapodalodvolanieprotirozsudkusúduprvéhostupňavposlednýdeňlehotynapodanieodvolania.
Išlo však len o tzv. blanketárne odvolanie, v ktorom žalobca uviedol len to, ktorý rozsudok odvolaním
napáda. Toto jeho odvolanie neobsahovalo žiadne dôvody. Tieto dôvody žalobca doplnil až podaním
zo dňa 16. 7. 2012. Vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26. 6. 2012 sp. zn.
6Cdo/30/2012 zaujal názor, že pokiaľ odvolateľ doplnil odvolanie do rozhodnutia odvolacieho súdu, je
bez právneho významu, že k tomu došlo až po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd musel preskúmať

napadnutý rozsudok, hoci šlo o dôvody odvolania podaného oneskorene.

Prvostupňový súd zamietavú časť rozhodnutia zdôvodnil tým, že zmluva o revolvingovom úvere nebola
uzavretá zákonom predpísaným spôsobom, keďže nebola uzavretá v písomnej forme. Za platne
uzavretú uznáva len Zmluvu o úvere č. 37011422953. Napriek tomu zaviazal právoplatne žalovaného
zaplatiť žalobcovi nezaplatený zostatok istiny z revolvingového úveru aj s úrokmi z omeškania. Takýto

právny záver o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, odvolací súd nepovažuje za správny.

Účastníciuzavrelidňa6.2.2007úverovúzmluvu,ktorousažalobcazaviazalposkytnúťžalovanémuúver
vo výške 15.000,- Sk, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkom 23.364,- Sk v 36. mesačných
splátkach po 649,- Sk. Vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že táto
časť úverovej zmluvy nie je predmetom sporu.

Ako výslovne vyplýva z textu tej istej listiny, na ktorej sa nachádza úverová zmluva, je na nej aj
prehlásenie žalobcu a žalovaného, že svojimi podpismi na tejto zmluve zároveň

uzatvárajú aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., a to s úverovým rámcom a pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8, 9 Úverových

podmienok žalobcu. Tieto Úverové podmienky sa nachádzajú na rube tej istej listiny (strana 1), na ktorej

sú v plnom rozsahu uvedené ustanovenia Hlavy 9, upravujúce čerpanie a splácanie revolvingového
úveru. Ďalšie dve strany Úverových podmienok, podľa textu zmluvy podpísaného účastníkmi, sa
mali nachádzať na samostatných listinách doručených žalovanému. Podobne prvá strana Úverových
zmluvných podmienok obsahuje dohodnuté sankcie za čerpanie nad rámec úveru, poplatky za
poskytnuté služby, dohodu o úročení úveru a podmienkach jeho zvyšovania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. - ďalej len ZoSÚ). Podmienka písomnej formy sa viaže na
ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka a teda všeobecných náležitostí zmluvy.

Zmluva vzniká na základe dvoch jednostranných právnych úkonov, ktoré sú jej stranami vzájomne
adresované, t. j. návrhu na uzavretie zmluvy a prijatie tohoto návrhu, pričom oba tieto jednostranné

právneúkonysúdosvojhoobsahuzhodné-tzv.konsenzus.Tietoprávneúkonymusiaspĺňaťpodmienky
stanovené v § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť
prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaná. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu
je jasné, čo je napr. predmetom zmluvy, ak to nie je spoznateľné z jej textu (rozsudok Najvyššieho súdu

ČR R 6/1998).Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Úverová zmluva, včítane zmluvy o revolvingovom úvere, patria medzi tzv. absolútny obchod, v dôsledku
čoho sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov (§ 261 ods. 3, písm. d)
Obchodného zákonníka). Preto sa Obchodný zákonník aplikuje vždy vtedy, keď lex specialis - Zákon o
spotrebiteľských úveroch, či Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., nemajú osobitnú úpravu.
Ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka obsahujú len obmedzenia pri konkrétnom formulovaní
obsahuspotrebiteľskýchzmlúvzhľadiskaochranyprávspotrebiteľa.Aksanejednáoprávo,čipovinnosť

upravené zmluvou, ani v lex specialis, aplikuje sa Obchodný zákonník.

Ten v § 273 ods. 1 pripúšťa, aby časť obsahu zmluvy bolo možné určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo sú k návrhu pripojené.

Zákon neurčuje, ktorú časť zmluvy možno takto určiť. Má sa jednať o podmienky, ktoré sa u takýchto
zmlúv opakujú. Tým, že zmluva na určité obchodné podmienky, ktoré sú k zmluve pripojené, hoc nie

neoddeliteľne, odkáže, stávajú sa súčasťou zmluvy.

„Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných
dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané“ (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 27.3.2008 sp. zn. 26 Cdo 2317/2006).

V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou. Je možné v tejto časti súhlasiť so žalobcom, že ani Občiansky zákonník a ani iný právny predpis
neobmedzujú počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve. Tak isto žiaden právny predpis
nestanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. Zásada, že
text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa
súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje iba na konkrétne úkony - napr. na závet. Preto skutočnosť,

že prvá časť Úverových podmienok, upravujúcich okrem iného v Hlave 8, 9 aj podmienky čerpania
revolvingového úveru, sa nachádza na rube úverovej listiny, nemá za následok nedodržanie písomnej
formy pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere. V konečnom dôsledku to výslovne vyplýva aj zo
skutočnosti, že prejav vôle o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere sa nachádza na prvej strane
úverovej listiny, ktorá bola účastníkmi podpísaná.

Hlava 8 Úverových zmluvných podmienok, nachádzajúcich sa na rube samotnej zmluvy, obsahuje
konkrétne podmienky, za splnenia ktorých dochádza k nadobudnutiu účinnosti tejto zmluvy. Podľa
Hlavy 8 § 3 sa zmluva o revolvingovom úvere I. stáva platnou samotným podpisom zmluvy a účinnou
okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a to až po jej
riadnej a včasnej aktivácii. Úverová karta je riadne a včas aktivovaná, ak je aktivovaná v súlade s

obsahom ustanovení úverových podmienok. Zmluvné strany si dohodli aj úverový rámec 15.000,- Sk
(Hlava 8, § 4).

Vychádzajúc zo spisových údajov je možné konštatovať, že účinnosť zmluvy o revolvingovom úvere
I. nastala až dňom 12. 11. 2007, kedy žalovaný po prvýkrát použil úverovú kartu na výber peňazí z
bankomatu. Platnosť a účinnosť tejto zmluvy o revolvingovom úvere uznal aj samotný žalovaný na

pojednávaní pred prvostupňovým súdom.

Dôvodom pre záver o neplatnosti tejto zmluvy nie je ani skutočnosť, že ďalšie dve strany Úverových
zmluvných podmienok žalobcu netvorili so samotnou zmluvou jednu listinu. Ako vyplýva z prvej strany
tejto úverovej zmluvy, jej neoddeliteľnou súčasťou sú práve tieto úverové podmienky nachádzajúce sajednak na rube listiny (strana 1), ako aj na samostatnom liste (strana 2 a 3). Žalovaný svojím podpisom
potvrdil oboznámenie sa s týmito úverovými podmienkami.

Tým, že žalobca pripojil k zmluve aj zostávajúce časti Úverových zmluvných podmienok, došlo k

platnému uzavretiu zmluvy aj ohľadne tých jej častí, ktoré sú upravené na tejto časti Úverových
zmluvných podmienok.

Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia zák. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Revolvingový úver znamená v doslovnom preklade „opakujúci sa úver“. Kým spravidla úver poskytnutý
na základe bežnej úverovej zmluvy býva jednorazový, pri revolvingovom úvere vzniká medzi

poskytovateľom a klientom dlhodobý vzťah. Ten klientovi umožňuje čerpať finančné prostriedky
kedykoľvek ich potrebuje, a to aj opakovane, až do výšky dohodnutého úverového rámca. V prípade
takéhoto čerpania platí mesačné splátky, ktoré po zohľadnení dohodnutého úroku a poplatku, napr. za
použitiebankomatu,čizasprávuúčtu,sapripočítavajúnajehoúčet.Čerpanieztakéhotorevolvingového
úverového účtu sa realizuje spravidla prostredníctvom platobnej úverovej karty.

Na rozdiel od bežných spotrebiteľských úverov, pri revolvingovom úvere nie je možné vopred stanoviť
ročnú percentuálnu mieru nákladov. V dôsledku toho musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvárania
zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od
doby, keď bola zmluva uzatvorená, podmienkach za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe
a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy (§ 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch). Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania možno mať za to, že žalovaný bol o
týchto podmienkach platného vzniku zmluvy o revolvingovom úvere včas a písomne informovaný. Preto
chýbajúci údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nemá za dôsledok sankciu upravenú v ust. § 4
ods. 3 posledná veta citovaného zákona. Naopak, v súvislosti s tým, že žalovaný ako spotrebiteľ tento
úver čerpal v období od 12. 11. 2007 do 29. 1. 2009, došlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy.

Za tohto stavu by sa žalovaný mohol domáhať určenia neplatnosti len tých zmluvných dojednaní, ktoré
v súlade s § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25. 11. 2004 a § 53
ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, je možné označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto za
podmienku neplatnú. V tejto súvislosti je však treba zdôrazniť, že tieto ustanovenia nie sú aplikovateľné
na predmet zmluvy a jej cenu (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Cenou úveru je úrok (§ 497, § 502

a § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka). V dôsledku toho mohol prvostupňový súd nepriznať žalobcovi
uplatnené úroky len za predpokladu, že by ich výška prevýšila výšku už stanovenú Nariadením vlády (§
3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z.) a aj to za podmienky, že by sa žalovaný ako spotrebiteľ dovolal takejto
neplatnosti, čo sa v preskúmavanej veci nestalo (§ 3 ods. 11 citovaného zákona).

Účastníci si v Úverových zmluvných podmienkach dohodli aj povinnosť žalovaného platiť v rámci

pravidelnej mesačnej splátky, okrem dohodnutých úrokov a príslušnej časti úveru, aj pravidelné poplatky,
napr. poplatok za výpis, ako aj nepravidelné poplatky, napr. poplatok za výber z bankomatu, či za
zablokovanie karty. Stalo sa tak v súlade s § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z.. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný nepochybne užíval platobnú kartu aj na výbery z bankomatu, zanikla by mu povinnosť
zaplatiť poplatky s tým spojené len v prípade, že by šlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. To isté platí

aj ohľadom mesačného poplatku za vedenie účtu.

Podaným odvolaním bol napadnutý rozsudok aj vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
uvedenej v Hlave 14 v § 3, veta prvá a druhá Úverových zmluvných podmienok

žalobcu. Primeranosť zmluvnej pokuty treba posudzovať po zohľadnení výšky v zmluve dohodnutých
úrokov z omeškania. Pri sadzbe 0,08 % denne sa jedná o ročný úrok z omeškania vo výške 29,2 %. Po

pripočítaní zmluvnej pokuty vo výške 8 % z dlžnej čiastky,je výška sankcie spojenej s omeškaním dlžníka 36,2 % ročne, čo možno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Na rozdiel od úrokov z omeškania, ktoré môže súd prisúdiť vo výške stanovenej v právnom predpise, nie

je možné neplatnú zmluvnú doložku o zmluvnej pokute nahradiť inou, primeranou. Moderácia v zmysle
§ 545a Občianskeho zákonníka je prípustná len u platne dohodnutej zmluvnej pokuty.

Z týchto dôvodov bol potvrdený výrok rozsudku o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 33,35 eur (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p. v spojení s § 53a Občianskeho zákonníka, ako aj vo výroku o
vyhlásení neprijateľných zmluvných podmienok (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V ostatnej napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie úroku vo výške 402,83 eur,

poplatku za výber z bankomatu vo výške 41,23 eur a poplatku za vedenie účtu vo výške 20,80 eur, sa
rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto časti prvostupňový súd vec
nesprávne právne posúdil a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p.).

Odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu na nepripustenie vstupu Občianskeho združenia slovenských

spotrebiteľov AZ so sídlom v Skalici, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Tento subjekt
zahlásil vstup do konania s odkazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa tvrdiac, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľov v zmysle § 3 ods. 4, 5 uvedeného zákona. Jedná sa teda o subjekt vstupujúci do súdneho
konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. O prípustnosti vstupu takéhoto subjektu, ako vedľajšieho účastníka

do súdneho konania, rozhoduje súd len na návrh niektorého z účastníkov konania, prípadne iného
vedľajšieho účastníka. Na rozdiel od subjektov vstupujúcich do konania ako vedľajší účastníci podľa
§ 93 ods. 1 O.s.p., ktorí v prípade námietok musia preukazovať právny záujem na výsledku konania,
subjekt vstupujúci do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. takúto povinnosť nemá. Postačí, aby spĺňal
podmienky uvedené v § 3 ods. 4, 5 a § 25 zák. č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa. Musí sa jednať o

združenie zaregistrované v súlade so zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov na Ministerstve vnútra
SR. Podľa výpisu z registra Ministerstva vnútra SR - sekcia verejnej správy vzniklo uvedené združenie
dňa 17. 8. 2012, pričom je zaregistrované ako spotrebiteľské združenie. Možno teda konštatovať, že
spĺňa podmienky uvedené v Zákone o ochrane spotrebiteľa. V dôsledku toho je oprávnené vstupovať
ako vedľajší účastník do súdnych konaní, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Ostatné dôvody uvádzané

v návrhu žalobcu sú bez právneho významu pre rozhodnutie súdu o návrhu na nepripustenie takéhoto
združenia ako vedľajšieho účastníka v tomto súdnom konaní.

V konečnom rozhodnutí o veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohoto odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.