Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/388/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217471
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovejškodyvsume125euranemajetkovejujmyvsume438,87eura,keďOkresnýsúdvLeviciach
o návrhu na vydanie poverenia rozhodol po 238 dňoch vo veci vedenej exekútorom pod exekučným
číslom EX 3986/2010.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané. Právny
zástupca navrhovateľa dňa 05.11.2013 ospravedlnil svoju neúčasť, žiadal pojednávanie odročiť, z

dôvodu kolízie s pojednávaním v senáte 7C na OS Nitra. Súd mal za to, že kolízia pojednávaní, nie
je dôvod, pre odročenie pojednávania (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 68/1998, uznesenie ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 94/2005). Právny zástupca navrhovateľa na pojednávania žiadne skutočnosti neuvádza,
postoj navrhovateľa je súdu známy. V spoločnosti, ktorá zastupuje navrhovateľa sú traja advokáti, traja
koncipienti, a teda kolízia s pojednávaním v jednom senáte nemôže byť ani relevantným dôvodom, pre
neúčasť na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : exekučným spisom sp. zn.
14Er/371/2010 OS Levice, vyjadrením odporcu doručeným dňa 23.04.2013, novinovým článkom, listom
európskej komisie, ospravedlnením navrhovateľa zo dňa 31.10.2013 doručeným dňa 05.11.2013,
ospravedlnením odporcu doručeným e-mailom dňa 31.10.2013 a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 438,87 eura. Navrhovateľ ako oprávnený

prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice na vykonanie exekúcie voči
povinnému: Z. W.. Príslušný okresný súd vydal poverenie po uplynutí zákonom stanovenej doby s
omeškaním viac ako 238 dní, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Majetková škoda predstavovala
náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej.Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne náklady v sume 15 eur.
Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k
strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu
za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z toho, že Ústavný
súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660 eur ročne a navrhovateľ sa domáhal sumy 55 eur
za každý mesiac.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej

navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na
vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade

posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., je treba tieto posudzovať aj
v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca
namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K

nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať
len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či
právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca
poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to,

že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia, vzhľadom
na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa
v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej
a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa odporcu nemožno

tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení v podobných veciach navrhovateľ uvádza, že nie je dôvod pre postup podľa § 43

O.s.p.. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný
postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd
k vydaniu rozhodnutia podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že
súd musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Samotné prekročenie
lehoty predstavuje bez ďalšieho zbytočný prieťah. Namietal, že príslušný súd nesplnil zákonnú lehotu

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút
ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa § 41
ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká
zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne

zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľa vydanie poverenia nie je po právnej a faktickej stránke
zložitou vecou. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by nebol všeobecný súd
oprávnený preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť
súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a
postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu dokladuje znaleckým posudkom, prípadne ju súd môže určiť

podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní
ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak
by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné
a neprerušené. Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonnéhorozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo
strany exekučného súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky bez toho, aby
o tom oprávneného alebo povinného upozornil.

Zo spisu sp. zn. 14Er/371/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania
o vydanie poverenia bol podaný dňa 10.05.2010. Súd uznesením zo dňa 14.10.2010 právoplatné
dňa 30.06.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému
uzneseniu oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Nitre odvolacie konanie pre späťvzatie zastavil.

Navrhovateľ ako oprávnený listom zo dňa 30.08.2010 podal sťažnosť na prieťah v konaní. Prípisom zo
dňa 03.06.2010 bol oprávnený vyzvaný na doplnenie návrhu, čo doplnil dňa 23.09.2010.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú

predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na

náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu

aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase do 31.05.2011 podľa

tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase do 31.05.2010 súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.
platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu

a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutie návrhu. Vzhľadom na to, exekúcia bola začatá v roku 2010 a navrhovateľ sa predbežného
prerokovania domáhal v roku 2012 návrh nebol premlčaný. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetné
exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 25.09.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal
uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu šesťmesačná lehota neuplynula, avšak

súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti odporcom, žalobu tak už
nemohol súd považovať za predčasnú. Odporca do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil
nárok navrhovateľa na náhradu škody. Žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhraduškodyprijalodporcaosobne.Ohľadnekaždéhonávrhubolapodanásamostatnážiadosťvktorej
bola špecifikovaná i keď nedokladovaná výška škody. Žiadosti boli podané hromadne a odporca ich

podanie potvrdil opečiatkovaním zoznamu podaných žiadosti. Tieto zoznamy sú založené na správe OS
Nitra pod Spr. 1001/2012. Odporca nijako existenciu žiadostí nespochybňoval, konštatoval, že v každej
je uvedená požadovaná suma. Navrhovateľa vyzýval na doplnenie žiadosti o ďalšie dokumenty ako
napr. príslušný exekučný titul, poverenie na vykonanie exekúcie, ale aj doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu navrhovateľa. Existencia žiadosti s žalovanou sumou nebola medzi účastníkmi v

každej jednej veci sporná. Dokazovanie v tomto smere súd považoval za nehospodárne, vedúce k
rovnakémuzdôvodneniurozhodnutiasúdu.Navrhovateľsadomáhalškodyvýlučnezanesprávnyúradný
postup z dôvodu, že k vydaniu poverení nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd v tomto prípade
neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého
dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.

2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať
poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom
boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Bola by
takáto novela nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia,na základe rozhodcovského rozsudku došlo, z dôvodu potreby preskúmavania písomností, pre prípad
neprípustnostiexekúcie.Novelač.144/2010Z.z.savzťahujeajnakonaniazačatépredúčinnosťoutohto
zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného

titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe
k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa by súd
musel vydávať poverenie, na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41

ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovský rozsudkoch hovorí § 41 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku, čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase rozhodovania
exekučného súdu o návrhu podania návrhu na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ
uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.
V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku
2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného

ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania
návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo vydané po 238 dňoch.
Súd zistil, že o zamietnutí žiadosti bolo rozhodnuté za 157 dní od doručenia návrhu uznesením. Z tejto

doby bolo potrebné 112 dní čakať na doplnenie návrhu oprávneným - navrhovateľom, pričom v tejto dobe
sa sťažoval na prieťahy v konaní. Navrhovateľ uvádzal minimálne štyri ďalšie urgencie vo veci vydania
poverenia, ktoré sa v exekučnom spise nenachádzajú a nekorešpondujú ani s časom rozhodovania o
návrhu. Údaje navrhovateľa sú nesprávne priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako
oprávnený nemal o veci prehľad, pristupoval k veci nesústredene na základe čoho vyznievajú jeho

vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne.
V konaní sp. zn. 25C/378/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z dôvodu, že o návrhu na
vydanie poverenia bolo rozhodnuté po 557 dňoch, pričom podľa exekučného spisu to bolo v lehote
desať dní. Aj táto skutočnosť podľa súdu nárok navrhovateľa vyvracia. Predmetné exekučné konanie je
právoplatne skončené. V exekučnej veci, z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, bol exekučný

titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom exekučného konania rozhodnutím v uvedenej lehote nevznikol
stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje
tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané ani v jednom prípade nijako
nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Je na navrhovateľovi,

aby spolu s návrhom predložil dôkazy. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných
tvrdení účastníkov konania. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia. Znalecké dokazovanie by bolo
nadbytočné. K znaleckému posudku je potrebné, aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich
nie je možné posudok vypracovať. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných
tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu by súd prípadný návrh na doplnenie dokazovania znaleckým

posudkom ako nehospodárny zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Súd sa
nestotožňuje ani s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej
lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní.
Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť

vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného
súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu
a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia

upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať
neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate
legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ ani nevedel špecifikovať včom konkrétne boli ohrozené jeho podnikateľské aktivity (sp. zn. 25C/52/2013). Súd však nevidel dôvod,
aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní, o ktorých ten ktorý súd v danom
čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného, i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov

lehotu na vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy
aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS SR sp.
zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002) za
týmto účelom žiadať dôkazy. Sťažnosť tak bola podľa tohto súdu nedôvodná. Sám navrhovateľ žiadal
v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo súdov

(exekučný spis OS Levice sp. zn. 8Er/40/2009 založený v spise sp. zn. 25C/352/2012 OS Nitra). V
konaní sp. zn. 25C/411/2012 ďalších sa právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil z dôvodu kolízie,
teda nie je schopný sa včas zúčastňovať pojednávaní vo veciach, ktoré podal v mene navrhovateľa.
Navrhovateľ v konaní sp. zn. 25C 319/2012 predložil vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa
17.01.2013 až po 210 dňoch! Ani exekútor navrhovateľa JUDr. K. nereaguje na prípisy súdu v určenej

lehote (napr. sp. zn.25C/332/2012). Zákon určoval lehotu na vydanie poverenia, nie na vydanie iného
rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V prípade, že súd ma za to, že nie je zákonný dôvod pre
vydanie poverenia návrh zamietne. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná
lehota neexistuje. Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj exekútor u ktorého oprávnený navrhovateľ
podal návrhy na začatie exekúcie nedodržiaval lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na

podanie návrhu na súd do 15 dní (napr. konanie sp. zn. 25C/378/2012, 25C/82/2013 a ďalšie, bolo to
niekedy aj viac ako tri mesiace), z čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery nevyvodzoval.
Exekučný súd vydal rozhodnutia v lehote 45 dní, neberúc do úvahy dobu počas ktorej navrhovateľ
nedoplnil návrh, pričom žiadna zákonná lehota na vydanie poverenia a ani na vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia v čase rozhodovania súdu o návrhu na vydanie poverenia

neexistovala.Išloorozhodnutievydanévprimeranejsúdnejlehote,časovozanedbateľnejpriamvýrazne
krátkej lehote na rozhodnutie. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci, v danej lehote, sa pre
skoršie rozhodnutie nepričinil, dokonca ho spôsobil. Súd nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby
navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Navrhovateľ poznal postupy a lehoty súdov v
jeho exekučných veciach. Ani nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu

škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002). Otázka je, či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované,
majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania
nedodržania zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení
konštatované, a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej
ujmy (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I ÚS 16/12). Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním

eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej
aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie je v súlade s dobrými mravmi. O návrhu na vydanie poverenia bolo
rozhodnuté. Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený
konštatovať. Neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu. Hromadná (opakovane
podaná do množstva konaní) sťažnosť z 30.08.2010 bola reakciou navrhovateľa na to, že exekučný súd

žiadalodoplnenienávrhunavydaniepovereniasktorýmoprávnenýnesúhlasil.Vzťahpríčinnejsúvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy ,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup

môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto
postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j.,
ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu , jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola
preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom

rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú
škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej priamu spojitosť s nedodržaním údajnej zákonnej lehoty na
vydanie poverenia, teda, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak.Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, aby
okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Navrhovateľ v

podstate napádal aj samotné zdôvodnenie predmetného rozhodnutia exekučného súdu pričom uvádzal,
že napáda nesprávny postup nie nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z.. Súd preto k veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný
titul nie je vydaný v súlade so zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi,
resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny

názor, nielen ohľadne navrhovateľa, napríklad zhodne rozhodoval Krajský súd v Nitre napr. vo veciach
sp. zn. 26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach
sp. zn.16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6CoE 167/2012,
Najvyšší súd SR vo veciach sp.zn. 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 2 Cdo 31/2013, 3 Cdo
46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, 6 Cdo 23/20132, 2 M Cdo 4/2012 (mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora) ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010. Podľa súdu navrhovateľ

sa nemôže domáhať nároku podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že podľa neho
exekučný súd nesprávne zdôvodnil rozhodnutie, resp. nesprávne aplikoval právne normy SR alebo
EÚ. Ak sa súd opiera vo svojom rozhodnutí o nesprávne právne normy, ktoré v rozhodnutí uvádza,
alebo svoje rozhodnutie opiera o dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom by išlo
o porušenie právnych noriem alebo porušenia postupu štátneho orgánu nemožno tieto považovať za

nesprávny úradný postup (v daných prípadoch išlo o správnu aplikáciu právnych noriem a dokazovanie
bolo vykonané v súlade so zákonom). Súdy pri zdôvodneniach odkazovali aj na smernice EHS v
zmysle ktorých návrhy na vydanie poverenia zamietali, resp. vyššie súdy tieto rozhodnutia potvrdzovali.
Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady

konania ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29.06.1999).
Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., čo však
navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné,
čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem vyjadria právny

názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za
splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol
zodpovednosť len v prípade, ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie dokazovania,
ktoré považuje účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka je protizákonné nepredstavuje
nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako

nesprávny úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009).

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti
veci ako sú neexistencia lehoty na vydanie poverenia v čase rozhodovania exekučného súdu
ohľadne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, neexistencia zákonnej lehoty na rozhodnutie

o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, nepravdivé - zavádzajúce údaje navrhovateľa o
dĺžke nedodržania lehoty, nedodržiavanie lehôt exekútorom navrhovateľa, nemožnosť samotného
navrhovateľa spĺňať lehoty súdu, reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v
konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup
oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,

exekučný titul v rozpore so zákonom viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu
návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.