Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/430/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812211416
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8812211416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podané z dôvodu nerozhodnutia
o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 3Er/92/2005, 3Er/94/2005, 8Er/42/2006, 9Er/300/2005, 8Er/562/2006, 3Er/389/2003,

6Er/424/2004, 3Er/410/2005 a 3Er/191/2005 v zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu z a m
i e t a.

II. V časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. V časti žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podaných z dôvodu nerozhodnutia
o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou

pod spisovými značkami 9Er/327/2007, 6Er/572/2005 a 3Er/216/2005 v zákonom stanovenej lehote,
súd vec vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáhal
voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
995,76 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/859/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
5C/860/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/861/2012), náhrady majetkovej škody vo výške

175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
5C/862/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/863/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (pôvodná sp.
-X- XC/XXX/XXXX

zn. OS Vranov nad Topľou 5C/864/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/865/2012), náhrady
majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 5C/866/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/867/2012), náhradymajetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 5C/868/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/869/2012), náhrady

majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná
sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/870/2012), a to z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol
v zákonom stanovenom čase (v ním vedených exekučných konaniach špecifikovaných v jednotlivých
žalobách) o návrhoch žalobcu (ako oprávneného v príslušných exekučných konaniach) na zmenu
súdneho exekútora.

OS Vranov nad Topľou jednotlivé veci vedené ním pod vyššie uvedenými spisovými značkami
uznesením č.k. 5C/859/2012 - 7 zo dňa 9.10.2012 spojil na spoločné konanie, ktoré sa malo ďalej viesť
pod sp. zn. 5C/859/2012. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14NcC/28/2012 - 11
zo dňa 22.10.2012 boli sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
5C/859/2012 a uvedená vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

V jednotlivých samostatne podaných žalobách žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol
vykonať exekúciu, ďalej poukazoval na to, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej
súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu

exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, pričom zvýraznil to, že exekučný
súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia takéhoto
návrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase, a to podľa žalobcu napriek tomu, že tá-ktorá prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, pričom podľa
žalobcu v žiadnom z dotknutých prípadov neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako
nesprávny a v rozpore zo zákonom (Exekučným poriadkom), podľa žalobcu nečinnosť súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pričom žalobca sa podľa jeho tvrdení v jednotlivých samostatne podaných žalobách
dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a
spôsobenej škody, vždy až po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora -
skutkový dej bol podľa žalobcu zavŕšený doručením uznesenia o zmene exekútora.

Vkaždejzpôvodnepodanýchžalôbmajetkovúškodu,ktorejnáhradužalobcapožadoval,žalobcavyčíslil
vo výške po 175,- eur, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu
-X- XC/XXX/XXXX

súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom
prípade v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,- eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu po 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

súdnym exekútorom sumu po 50,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu po 15,- eur.

Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v podaných žalobách
poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase
( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.
Podľa žalobcu nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu riziku zánikupovinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného.
Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných

práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v

rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v

jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v
jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že všeobecný súd pri
realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
S poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej
ujmy alikvotným pomerom sumy 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu
s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v tom-ktorom

prípade. Poukázal tiež v každej žalobe na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

-X- XC/XXX/XXXX

a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,

žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila, podaním doručeným súdu 17.10.2013 navrhla žaloby v
celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov
konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu, na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu

škody vzhľadom na žalobcom namietané nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a zároveň namietaný nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov, poukazovala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej
6-mesačnej lehoty a teda predčasne, poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému

prerokovaniu nárokov na náhradu škody a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, poukazovala na to, že
v rozhodnutí o zmene exekútora súd zároveň poverí vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne vykonaním exekúcie povereného
exekútora - teda na nevyhnutnosť vykonať zo strany exekučného súdu aj iné úkony v dôsledku ktorých
nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny

úradný postup; vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní poukazovala na ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, a že existencia prieťahov v konaní nie je
preukázaná; vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku pri ktorom došlo
k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009
(t.j. tri roky pred tým, ako jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody); namietala vyčíslenie škody a to, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku materiálnej
škody;poukázalananepreukázanievznikunemajetkovejujmy,akoanitoho,žebysamalaposkytovaťjej
náhrada v peniazoch; poukazovala na negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík verejnosťou; uviedla,
že je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym
úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda

postupom okresného súdu.

Na pojednávanie nariadené na deň 25.10.2013 sa žalovaná nedostavila - o jeho odročenie nežiadala;
žalobca a jeho právny zástupca sa naň taktiež nedostavili - bez ospravedlnenia a bez žiadosti oodročenie pojednávania, preto súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby (vec pôvodne vedená na OS Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 5C/859/2012), uznesenia OS Vranov nad Topľou č.k. 5C/859/2012 - 7 z 9.10.2012,
podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 6.2.2013,
podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 9.8.2013,
správOSVranovnadTopľouvovzťahukpredloženiupožadovanýchexekučnýchspisov,ospravedlnenia

žalovanej z neúčasti na pojednávaní, vyjadrenia žalovanej k v tejto veci spojeným žalobným návrhom a
k nemu pripojených príloh, celého obsahu spisov vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp.
zn. 5C/860/2012, 5C/861/2012, 5C/862/2012, 5C/863/2012, 5C/864/2012, 5C/865/2012, 5C/866/2012,
5C/867/2012, 5C/868/2012, 5C/869/2012 a 5C/870/2012, obsahu spisu pôvodne vedeného na OS
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/217/2012 (t.č. súčasť spisu v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
1C/432/2012); oboznámením celého obsahu pripojených

-X- XC/XXX/XXXX

spisov OS Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/92/2005, 3Er/94/2005, 8Er/42/2006, 9Er/300/2005,
8Er/562/2006, 3Er/389/2003, 6Er/424/2004, 3Er/410/2005 a 3Er/191/2005, ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom
stanovenom čase v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách,
o návrhu na zmenu súdneho exekútora: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 995,76 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/859/2012, príslušné

exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/327/2007 - exekučný spis z
procesných dôvodov v danom konaní nebol tunajšiemu súdu predložený), náhrady majetkovej škody
vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 5C/860/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp.
zn. 6Er/572/2005 - exekučný spis tunajšiemu súdu nebol predložený vzhľadom na rozhodovanie o

dovolaní v danej veci na Najvyššom súde SR), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/861/2012, príslušné
exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/92/2005), náhrady majetkovej
škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 5C/862/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.

3Er/94/2005), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/863/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/42/2006), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/864/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/300/2005), náhrady

majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 eur (pôvodná
sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/865/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 8Er/562/2006), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/866/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/389/2003), náhrady majetkovej škody

vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 5C/867/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
6Er/424/2004), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/868/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/216/2005 - tunajší súd pri pojednávaní nemal spis k dispozícii

vzhľadom na rozhodovanie o odvolaní v danej veci), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 5C/869/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/410/2005), náhrady
majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 5C/870/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou

pod sp. zn. 3Er/191/2005).

V konaniach OS Vranov nad Topľou:-sp. zn. 3Er/92/2005 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, následne súd
uznesením z 18.1.2011 o návrhu rozhodol, medzitým sa žalobca podľa obsahu

-X- XC/XXX/XXXX

exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako
nezaujímal,
-sp. zn. 3Er/94/2005 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, následne súd

uznesením z 18.1.2011 o návrhu rozhodol; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav
konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,
-sp. zn. 8Er/42/2006 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, následne súd
uznesením z 18.1.2011 o návrhu rozhodol; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav
konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,
-sp. zn. 9Er/300/2005 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, následne súd

výzvou z 26.11.2010 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní, čo príslušný
súdny exekútor splnil 9.12.2010 a súd uznesením z 10.1.2011 rozhodol o zmene súdneho exekútora;
medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v danej veci nijako nezaujímal,

-sp. zn. 8Er/562/2006 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, súd výzvou z
10.12.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere pre posúdenie súladu exekučného titulu
so zákonom a po jej predložení rozhodol uznesením z 13.12.2011 o zastavení exekučného konania,
ktoré uznesenie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Prešove; medzitým sa žalobca podľa obsahu
exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako

nezaujímal - žalobca teda preukázateľne zavádza súd v príslušnej podanej žalobe (pôvodná sp. zn.
5C/865/2012) ak tvrdí, že mu bolo doručené rozhodnutie o zmene exekútora a tým sa dozvedel o vzniku
škody,
-sp. zn. 3Er/389/2003 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, výzvou z 15.7.2009
exekučný súd vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie

exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní, čo príslušný
súdny exekútor neurobil, následne súd uznesením z 28.5.2010 rozhodol o návrhu na zmenu exekútora;
medzitým žalobca elektronickou poštou exekučnému súdu dňa 24.5.2010 doručeným podaním žiadal
o informáciu o o stave konania o jeho návrhu,
-sp. zn. 6Er/424/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, exekučný súd

výzvou z 15.7.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní, čo príslušný
súdny exekútor splnil až po hrozbe poriadkovou pokutou 14.11.2011, súd rozhodol o návrhu na zmenu
exekútora uznesením z 28.5.2010 a o trovách pôvodného exekútora uznesením z 25.3.2011; medzitým
žalobca elektronickou poštou exekučnému súdu dňa 24.5.2010 doručeným podaním žiadal o informáciu

o o stave konania o jeho návrhu,
-sp. zn. 3Er/410/2005 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, následne súd
uznesením z 18.1.2011 o návrhu rozhodol; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav
konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,
-sp. zn. 3Er/191/2005 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010, následne súd

uznesením z 18.1.2011 o návrhu rozhodol; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav
konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal.

-X- XC/XXX/XXXX

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný

postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12013),
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

-X- XC/XXX/XXXX

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene
štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody

-X- XC/XXX/XXXX

zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo

škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.8.2005), ak oprávnený

požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do
30.11.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1.
septembra 2005), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006 doposiaľ),
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006),
konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky
2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Ustanovenie § 44 ods. 7 (pozn. súdu: v danom prípade ide o ustanovenie v znení „Ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem
náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na

-XX- XC/XXX/XXXX

náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.“) sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom
2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach
začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie

exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku
na žiadosť exekútora.
Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa
osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.

Pretože tunajší súd nemal k pojednávanie pripojené spisy OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/327/2007,

6Er/572/2005 a 3Er/216/2005 (z objektívnych procesných dôvodov v daných konaniach) súd postupom
podľa § 112 ods. 2 O.s.p. vec v časti žalôb náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podaných
z dôvodu nerozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom určenej lehote o návrhoch na
zmenu súdneho exekútora vo vyššie uvedených exekučných veciach, vylúčil na samostatné konanie.

Čo sa týka ostatných žalôb spojených uznesením OS Vranov nad Topľou na spoločné konanie v tejto
veci (t.j. žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podaných z dôvodu nerozhodnutia
Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom určenej lehote o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora vo veciach vedených na uvedenom súde pod spisovými značkami 3Er/92/2005, 3Er/94/2005,
8Er/42/2006, 9Er/300/2005, 8Er/562/2006, 3Er/389/2003, 6Er/424/2004, 3Er/410/2005 a 3Er/191/2005)

súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto žaloby nie sú dôvodné, a to napriek tomu, že
príslušný exekučný súd v daných veciach nerozhodol o návrhoch žalobcu na zmenu exekútora v 30-
dňových lehotách od doručenia jednotlivých návrhov súdu.

Exekučné konania vo veciach vedených OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/92/2005, 3Er/94/2005,

9Er/300/2005, 3Er/389/2003, 6Er/424/2004 a 3Er/191/2005 začali (viď k tomu § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku - teda zákona č. 233/1995 Z.z.) ako vyplýva z obsahu príslušných spisov pred 1.9.2005, teda
ani po zmene zákona č. 233/1995 Z.z. zákonom č. 341/2005 Z.z. nebol OS Vranov nad Topľou pri
rozhodovaní o návrhoch žalobcu ako oprávneného v tom-ktorom z týchto exekučných konaní výslovne
povinný rozhodnúť o týchto návrhoch v 30-dňovej lehote (k tomu viď cit. ustanovenia § 238 zákona

č. 233/1995 Z.z.), na čom sa nič nezmenilo ani novelou Exekučného poriadku v zmysle zákona č.
585/2006 Z.z. (k tomu viď citovaný § 240 zákona č. 233/1995 Z.z.). Súd týmto však v žiadnom prípade
nevyjadruje záver o tom, že príslušný exekučný súd mohol teda v daných konaniach konať o príslušných
návrhoch žalobcu akokoľvek dlho. Z obsahu uvedených spisov však nevyplývajú žiadne skutočnosti,
pre ktoré by bolo možné prijať záver o tom, že v uvedených konaniach exekučný súd nerozhodoval o

dotknutýchnávrhochvprimeranýchlehotách.Okremtohožalobcapodľaobsahuuvedenýchexekučných
spisov konanie o príslušných návrhoch v daných exekučných veciach nijako neurgoval - jedine vo
veciach 3Er/389/2003 a 6Er/424/2004 žiadal o informáciu o stave konania, pričom z obsahu uvedených
exekučných spisov vyplývajú dôvody, ktoré však neboli zavinené exekučným súdom, a pre ktoré v časežiadosti o podanie informácie v tom-ktorom z týchto konaní o návrhu na zmenu exekútora ešte nebolo
rozhodnuté. Je tiež súčasne potrebné poukázať na
-XX- XC/XXX/XXXX

to, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že o jeho návrhoch nebolo rozhodnuté v primeranej lehote, mal
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v príslušných konaniach napr. využitím inštitútu ústavnej
sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR, pričom však v tomto konaní nijako
nepreukázal, že by tento inštitút, resp. napr. sťažnosť na prieťahy v daných konaniach adresovanú

predsedovi exekučného súdu, v ktoromkoľvek vyššie uvedenom exekučnom konaní využil. Pritom
tunajší súd nemôže relevantne posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť o tom, či v uvedených
exekučných konaniach v dôsledku doby, po ktorú nebolo rozhodnuté o príslušných návrhoch žalobcu
(ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom práve s
poukazom na zbytočné prieťahy žalobca vyvodzuje záver o nesprávnom úradnom postupe exekučného

súdu v daných konaniach. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať tunajší súd
v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp.

predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca však ani o takýchto sťažnostiach
vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu žiadne
dôkazy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň,
pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný
záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu zbytočných

prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR.

Správnosť týchto záverov súdu je pritom (bez ohľadu na čas podania jednotlivých žalôb) podložená aj
vyššie tiež citovaným, v súčasnosti účinným, znením § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z..

Vyššie uvedené, čo sa týka oprávnenosti tunajšieho súdu posudzovať v tomto konaní otázku danosti
zbytočných prieťahov a otázku či postup exekučného súdu možno hodnotiť teda ako nesprávny úradný
postup, platí aj čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu OS Vranov nad Topľou
v konaniach vedených ním pod sp. zn. 8Er/42/2006, 8Er/562/2006 a 3Er/410/2005, kde v zásade
exekučný súd mal (vzhľadom na čas začatia týchto konaní) zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, na rozhodnutie o návrhoch žalobcu na zmenu
exekútora v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom
od 1.9.2005, resp. 1.12.2006) avšak ani v týchto prípadoch napriek tomu, že exekučný súd v danej
lehote nerozhodol, nemôže tunajší súd (najmä vzhľadom na okolnosti rozhodovania exekučného súdu
vyplývajúce z daných spisov) prijať záver o tom, že týmto bez všetkého išlo zo strany exekučného

súdu o nesprávny úradný postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch, a to nielen z vyššie uvedených
dôvodov ale minimálne aj s poukazom na z príslušných ustanovení § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. logicky
vyplývajúcu nutnosť zabezpečiť zo strany exekučného súdu
-XX- XC/XXX/XXXX

pred rozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučný spis od pôvodne povereného
súdneho exekútora a rozhodnúť aj o jeho trovách. Treba tiež zdôrazniť, že v konaniach 8Er/42/2006,
8Er/562/2006 a 3Er/410/2005, žalobca tiež nevyužíval žiadne prostriedky na urýchlenie rozhodnutia o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora.

Okrem toho treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120
ods. 4 O.s.p. (jednak v uznesení č.k. 1C/430/2012-18 zo dňa 22.7.2013, jednak bolo poučenie podľa
uvedeného § 120 ods. 4 dané aj na pojednávaní 25.10.2013, ktorého sa žalobca ani jeho právny
zástupca bezdôvodne nezúčastnili).Žalobcavšakvtomtokonanívžiadnomjednotlivomprípade(čosatýkažalôb,ktorébolitýmtorozsudkom
zamietnuté) nepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad Topľou v príslušných exekučných konaniach

skutočne vznikla majetková škoda, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca
podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,-

eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,- eur a na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu po 50,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu po 15,- eur. Žalobca však v žiadnom jednotlivom
prípade v tomto konaní nepreukázal skutočné vykonanie vyššie uvedených úkonov (ich vykonanie

nevyplýva ani zo žiadneho vyššie uvedeného exekučného spisu OS Vranov nad Topľou, a čo sa týka
vecí 3Er/389/2003 a 6Er/424/2004, kde žiadal raz o informáciu o stave konania, je nepredstaviteľné, aby
mu v súvislosti s týmito elektronicky podanými žiadosťami vznikli náklady s ich spracovaním a zaslaním
po 15,- eur) a už vôbec nie výšku ním uvádzaných nákladov s nimi spojených, ktoré by bolo možné
považovať za žalobcovi vzniknutú škodu. Zaujímavé je tiež to, že žalobcovi mala v každom jednotlivom

prípade vzniknúť majetková škoda v rovnakej výške (nielen celkovej, ale aj čo sa týka jednotlivých
ním proklamovaných „zložiek“ tejto škody) a to bez ohľadu na rôznu dĺžku ním uvádzanej nečinnosti
exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach. V danom konaní teda žalobca iba tvrdil, že mu
majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku v žiadnom jednotlivom prípade (čo
sa týka žalôb, ktoré boli týmto rozsudkom zamietnuté) nijako relevantne nepreukázal.

Žalobca taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania
OS Vranov nad Topľou vo vyššie uvedených exekučných veciach (čo sa týka žalôb, ktoré boli týmto
rozsudkom zamietnuté) vznikla nejaká nemajetková ujma. V príslušných exekučných konaniach bolo
už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané

riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty
kontaktu s povinným (nebolo preukázané, že by po podaní návrhov na zmenu exekútora ten-ktorý
pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor automaticky prestal vykonávať príslušné úkony), ako
aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby rozhodovania
exekučného súdu o návrhoch na zmenu súdneho exekútora. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami

žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku
-XX- XC/XXX/XXXX

nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u

neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu
ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov
žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov

žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu
predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha
sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú
podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež
nijako nepreukázal, že „časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu“ bolo úplne zbytočné a

právne nezdôvodniteľné a tunajší súd, ako je už uvedené vyššie, nie je kompetentný túto otázku (otázku
zbytočných prieťahov) v tomto konaní posudzovať v smere hodnotenia postupu exekučného súdu ako
nesprávneho, a tiež žalobca nijako nepreukázal, že by vyššie uvedené skutočne spôsobilo v súvislosti
s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a

vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj
jeho majiteľov - aj tu ide teda iba o ničím nepreukázané a za takého stavu len prosté tvrdenia žalobcu
nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným
zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli v tomto konanínijak preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu súdu je nemožné aby dĺžka doby
rozhodovania exekučného súdu v tom-ktorom exekučnom konaní o návrhu žalobcu v exekučnom konaní

na zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobcu, zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolala stratu zisku z „realizovaného obchodu“).
Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na
jeho strane, ale zároveň ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať
pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17

ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva
aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných
primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho
oddielu zákona č. 36/1993 Z.z., ako požadoval v podaných žalobách žalobca s poukazom na v
jednotlivých žalobách uvedené nálezy Ústavného súdu SR.

Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb)
nepreukázal nielen vznik majetkovej škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, nepreukázal
ani len to, že zo strany exekučného súdu v príslušných exekučných konaniach išlo o nesprávny úradný
postup spočívajúci v žalobcom uvádzaných zbytočných prieťahoch, nepreukázal taktiež ani príčinnú

súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadne žalobcovi
vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v tomto

-XX- XC/XXX/XXXX

konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť žalovanej podľa
zákona č. 514/2003 Z.z..

Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred

podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-
ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania
jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde. Dôkazy o
týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí tej-ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v súvislosti s tým-ktorým príslušným exekučným konaním) pritom žalobca bol povinný

predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej žaloby nevyplýva
žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Je síce pravdou, že v jednotlivých žalobách
bolo žalobcom zhodne uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody má byť založené v spise OS Vranov nad Topľou, ktorý spis žalobca špecifikoval
tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou

je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o
vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej P. W., nar. XX.X.XXXX
sp. zn. súdneho exekútora EX 3386/2010. Vyvstáva tu však jednak otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci tunajšieho súdu k žalobe o úplne inej

veci a nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní a ktorých sa mali týkať.
Tunajšiemu súdu bol však zapožičaný exekučný spis OS Vranov nad Topľou, kde je povinnou vyššie
uvedená P. W. a kde nie pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor ale práve žalobcom navrhnutý
nový exekútor vedie danú exekučnú vec pod svojou sp. značkou EX 3386/2010 (sp. zn. exekučného
súdu 7Er/82/2004) - tento spis je pripojený k veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 1C/432/2012 -

pričom z tohto spisu je súdu známe, že v súvislosti s vyššie uvedeným exekučným konaním sa žalobca
nemôže skutočne domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným
postupom pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia (ako uvádzal v jednotlivých žalobách), nakoľko
v danej veci exekučný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie už o dva dni po doručení žiadosti
pôvodného súdneho exekútora o jeho udelenie. Je však súdu tiež z konania vo veci 1C/432/2012

známe, že žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou 27.9.2012 (sp. zn. OS Vranov nad
Topľou 9C/217/2012, ktorý spis je súčasťou spisu tunajšieho súdu 1C/432/2012 a týka sa exekučného
konania vedeného na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/82/2004) sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pre nerozhodnutie o návrhuna zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, pričom však ani k žalobe podanej
pôvodne na OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9C/217/2012 žalobca nepripojil žiadne potvrdenie o prijatí
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (dokonca v uvedenej žalobe ani len

neuvádza k akej inej veci by takéto potvrdenie malo byť pripojené) ako ani takéto potvrdenia vo vzťahu
k žalobám, ktoré boli predmetom konania v tejto veci tunajšieho súdu (1C/430/2012). Žalobca teda v
žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie
zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia
žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne
potvrdila že išlo
-XX- XC/XXX/XXXX

o žiadosti týkajúce sa nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu. Dôkazné bremeno
ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé
žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom taktiež výlučne na žalobcovi.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, podané z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o návrhoch na zmenu súdneho

exekútora vo veciach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovými značkami
3Er/92/2005, 3Er/94/2005, 8Er/42/2006, 9Er/300/2005, 8Er/562/2006, 3Er/389/2003, 6Er/424/2004,
3Er/410/2005 a 3Er/191/2005, v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne

a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým žalobám obsiahnutými
v jej vyjadrení doručenom súdu 17.10.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie
uvedenými dôvodmi zamietnutia príslušných žalôb v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie
uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania v
prípade nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pred 23.4.2009 - v krátkosti: táto bola už

vzhľadom na čas podania jednotlivých návrhov na zmenu exekútora žalobcom v exekučných konaniach
zrejme nedôvodná, ďalej či skutočne došlo k predčasnosti podania žalôb - samotný žalobca nepreukázal
splneniezákonnýchpodmienokpodľavyššiecitovaných§15ods.1a§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.
pre samotné podanie dotknutých žalôb a túto námietku nebolo by možné relevantne posúdiť ani základe
všeobecného vyjadrenia žalovanej o podaní prvých žiadostí na prerokovanie nárokov na náhradu škody

bez predloženia dôkazu o skutočnom čase podania tej-ktorej žiadosti čo sa týka konkrétnych vecí v
týmto rozsudkom zamietnutých žalobách, zmätočnosti žalôb a pod.).

Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové

značky príslušných exekučných konaní na OS Vranov nad Topľou, avšak v podaných žalobách súčasne
poukazuje na to, že o všetkých okolnostiach deja, ktorý vyústil do „porušenia jeho práv“ sa „dozvedel po
doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora“ (je nepredstaviteľné, aby uznesenia
súdu neobsahovali súdne spisové značky).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo
sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej
veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné , aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovil kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

-XX- XC/XXX/XXXXPodľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní 25.10.2013 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol, že „v časti
zamietnutých žalôb je žalobca povinný nahradiť žalovanej trovy konania, v druhu a výške ako bude
uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ - žalovaná
však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila (pritom jej na ňou uvedenú
elektronickú poštovú adresu dňa 29.10.2013 bola zaslaná aj zápisnica z pojednávania), pričom z obsahu

celého spisového materiálu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto súd v
tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania v časti
týkajúcej sa zamietnutých žalôb nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
-XX- XC/XXX/XXXX

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.