Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209941
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8212209941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Vec v časti o zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- € a nemajetkovej ujmy v sume 1.045,- € vo
vzťahu k exekúcií vedenej žalobcom voči povinnej Jane Chvaščákovej v y l u č u j e na
samostatné konanie.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

O trovách bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Svidník, č.k. 3C 333/2012-7 zo dňa 10.10.2012 súd spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C 333/2012, 3C 334/2012, 3C 335/2012
a 3C 336/2012, ktoré sa ďalej viedli pod sp. zn. 3C 333/2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012, č.k. 17Nc/71/2012-10 boli sudcovia
Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 3C
333/2012. Vec sa prikázala na konanie Okresnému súdu Bardejov. Na tunajšom súde je vec vedená
pod sp. zn. 1C 242/2012.

Žalobca sa podanými návrhmi na začatie konania doručenými súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 125,- eur ( teda 4 x po 125,- eur ) a nemajetkovej ujmy 1. v sume 330,- eur,

2. v sume 275,- eur, 3. v sume 330,- eur a 4. v sume 1.045,- eur vo vzťahu k namietaným zbytočným
prieťahom v exekučných konaniach vedených ním ako oprávneným proti povinným - 1. Derco Stanislav
pod sp. zn. EX 11169/08, 2. Ondrejovi Krajňákovi pod sp. zn. EX 2467/09, 3. Ivete Katriňákovej pod
sp. zn. EX 11192/08 a 4. Jana Chvaščáková pod sp. zn. EX 9225/2010.

Svoj návrh odôvodnil poukazom na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých

úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere
navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho :- zo zmluvy o úvere číslo 8402295, kde bol dlžník, povinný J. C., nar. XX.XX.XXXX ( EX 11169/2008 ),
- zo zmluvy o úvere číslo 8403028, kde bol dlžník, povinný D. B., F.. XX.XX.XXXX ( EX 9225/2010 )
- pozn. vec vylúčená na samostatné konanie,

- zo zmluvy o úvere číslo 8402317, kde bol dlžník, povinný Z. P., F.. XX.XX.XXXX ( EX 2467/09 ),
- zo zmluvy o úvere číslo 8640257, kde bol dlžník, povinný O. P., F.. XX.XX.XXXX ( EX 11192/08 ).

Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne,
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému

okresnému súdu (Okresný súd Svidník, ďalej len súd ) a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe.

Vzhľadom k zmenám právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o

udelení poverenia na vykonanie exekúcie a vplyvu tejto úpravy na práva a právom chránené záujmy
žalobcu, žalobca považuje za nutné uviesť, že :

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2011, súd skúma žiadosť o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o

exekučné konanie vykonané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.
z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa neskúma. Ak súd zistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor, žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do
31.05.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym

zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválený. Žalobca
upozorňuje, že disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v
zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a teda nejde o rozhodnutia rozhodcovskej
komisie ale rozsudky rozhodcovského súdu. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných
pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Žalobca poukázal taktiež na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do
31.05.2010 v zmysle ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor, žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby exekúciu vykonal. Ak zistí rozpor v žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. V exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel sa nerobil

rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti
bez ohľadu na to, aký exekučný titul bol predložený.Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniu arozhodnutiu (návrh,žiadosťspĺňalivšetkymateriálne

a formálne náležitosti predpokladané zákonom ), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia takto :
1. až dňa 22.01.2009 vo veci povinného Stanislav Derco ( EX 11169/2008 ), omeškanie viac ako 6
mesiacov,
2. až dňa 04.06.2009 vo veci povinného Ondrej Krajňák ( EX 2467/09 ), omeškanie viac ako 5
mesiacov

3. až dňa 19.01.2009 vo veci povinného Iveta Katriňáková ( EX 11192/08 ), omeškanie viac ako 6
mesiacov
4. až dňa 04.10.2011 vo veci povinného Jana Chvaščáková ( EX 9225/2010 ), omeškanie viac ako 19
mesiacov.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia

nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje účelne vynaložených nákladov - správa a vymáhanie
pohľadávok v období od doručenia žiadosti o udelenie poverenia po jeho rozhodnutie o nej - správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému - 70

eur, na udržanie a správu informačného systému 40 eur a administratívne náklady - urgencie, publikačné
náklady 15 eur, spolu 125,- eur ( v každej exekúcii ). Táto suma by ho nezaťažila, ak by súd postupoval
správne. Presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s ťažkosťami, preto ju paušalizoval.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv základných slobôd nie je dostatočných zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol takej intenzity, že spôsobil zbytočné prieťahy spojené
so zásahom do jeho majetkových práv.

Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu)

a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy:
a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnounemožnosťouvráteniastratenéhočasu,vyvolalaužalobcu,resp.učlenovriadiacichorgánov

spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti;
b. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaníexekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a j ej príslušenstvom zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj

na strane jeho majiteľov;
c. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu
súdnejochranydôjdelenvtedy,aksanazistenýstavvecipoužijeústavnesúladneinterpretovaná,platná
a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 77/02).

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12. mája 2010).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov
garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných

súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné
právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
III. ÚS 271/05).

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej, ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, že každý
rok poznačený prieťahmi sa vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, teda cca 660 eur. Poukázal na
rozhodnutia ÚS SR týkajúce sa priznania zadosťučinenia pri zbytočných prieťahoch v civilnom konaní.

Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky ( spôsobenej v priamej súčinnosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Uplatňuje si sumu po 55 eur za každý mesiac

prieťahov -omeškania exekučného súdu podľa doktríny ÚS SR - 660 eur za rok. Poukázal na vysoký
počet dní nečinnosti exekučného súdu.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný

však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie práva žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenom čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, deklarovať porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, nahradiť žalobcovi nemajetkovúujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho práv
uvedených vyššie. Zároveň žiadal aj o rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p..

Na pojednávanie vo veci konané dňa 22.10.2013 sa nedostavili účastníci konania ani právny zástupca
žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 18.10.2013, o odročenie
pojednávania nežiadal. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili
podaním zo dňa 22.10.2013, požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu kolízií pojednávaní. Súd v
tomto prípade uvedené nepovažoval za dostatočné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ani za

dostatočný dôvod pre odročenie pojednávania s prihliadnutím na to, že :
1/žalobcaajehoprávnyzástupcasúdužiadnymspôsobomnepreukázali,žedošlokukolíziipojednávaní
2/ žalobca a jeho právny zástupca si prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 13.09.2013, teda
viac ako jeden mesiac pred samotným termínom pojednávania a ospravedlnenie a žiadosť o odročenie
bola súdu doručená až dňa 21.10.2013 o 16.31 hod a mali dostatok času sa na pojednávanie dostaviť,
resp. žiadať o jeho odročenie v časovom predstihu, teda bez zbytočného odkladu. Pojednávanie bolo

vytýčené riadne a včas. Súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 68/98 kde je konštatované,
že kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je
akceptovateľným predpokladom uznania existencie ,, dôležitého dôvodu ,, na odročenie riadne a včas
vytýčeného pojednávania. Rovnako bol žalobca poučený podľa § 101 ods. 2 O.s.p., § 119 O.s.p. ako aj
§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.. Preto súd v zmysle § 119 O.s.p. posúdil žiadosť o odročenie pojednávania ako

nedôvodnú z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v citovanom ustanovení a preto vec v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov, tak ako boli

oboznamované na pojednávaní ( návrhom na začatie konania, uznesením o spojení veci na čl. 7,
uznesením na čl. 10, podaním žalobcu zo dňa 2.5.2013 na čl. 16 - 19, podaním žalovaného zo
dňa 6.5.2013 s prílohami na čl. 20 - 25, čl. 26 - 29, podaním Okresného súdu Svidník zo dňa
17.10.2013, pripojenými spismi Okresného súdu Svidník - 3C/334/2012, 3C/335/2012, 3C/336/2012 a
v nich podanými návrhmi na začatie konania, pripojenými spismi Okresného súdu Svidník - sp. zn.

4Er/52/2009: žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom,
poverením súdu, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, návrhom vedľajšieho účastníka, sp. zn.
4Er/254/2009: žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom, poverením súdu, žiadosťou o informáciu o stave konania zo dňa 23.9.2009, oznámením o
vstupevedľajšiehoúčastníka,návrhomvedľajšiehoúčastníka,sp.zn.2Er/47/2009:žiadosťououdelenie

poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, poverením súdu, oznámením o vstupe
vedľajšieho účastníka, návrhom vedľajšieho účastníka ) a zistil tento skutkový stav veci :

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu. V
žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani

len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti musí namietať, že žalobca nepriložil ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania,
vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje

na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno má znášať žalobca sám. Poukázal aj na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe

akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež
poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura
(každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom

rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Poukazuje tiež na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012

bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázal na znenie § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, zák. č. 514/2003
Z.z., Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že napriek

opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca
nepreukázalpožadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,dátumy,kedysažalobcadozvedelo
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy.

Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát

zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote
poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou

toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na množstvo nezákonných exekúcií. Urýchlené
konanie v takýchto prípadoch by viedlo k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu. Zmluvné
podmienkyjemožnéskúmaťajvexekučnomkonaní(rozsudokSúdnehodvoraEÚC-40/08). Uvedené

vyslovil aj ÚS SR vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 60/2011, rovnako NS SR - povinnosť ex offo skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, skúmanie
rozhodcovského konania ( ochrana spotrebiteľa ). Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie

vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ Ustanovenie §41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených“. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová
lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto

znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.
z., čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe
nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá
žiadnu oporu v zákone. Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľnýchrozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k
novelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuuvedené,žesprávnosťaplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým

výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do
formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v
interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Vo

všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 ktorá
konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré
sú uvedené v ústave alebo v zákone (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej

veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.
2 ústavy (I. ÚS 63/00).“ Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty,

neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú
právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K existencii prieťahov v konaní žalovaný poukázal na znenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2013.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,

ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Uviedol,že žalobcanepreukázal,abypodalsťažnosťnaprieťahy,resp.žiadosťoprešetrenievybavenia
sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom, konaní, právoplatné

rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci
v existencii prieťahov. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplýva z čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, pričom kompetentný o tom rozhodnúť je ÚS SR, ktorý v súlade s ustálenou judikatúrou
vždy skúma s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu podľa troch kritérií : zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu ( I. ÚS 41/02 ). Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je
podľa jeho názoru oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody, ale len ÚS SR na podklade
ústavnej sťažnosti., resp. predseda príslušného súdu na základe sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad
by znamenal, ženy existovalo viacero orgánov oprávnených preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. V uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre ( sp. zn. 9Co

285/2011).Došlobykabsurdnejsituácii,keďbyvšeobecnýsúdpreskúmavalpostupinéhovšeobecného
súdu. Mohlo by to smerovať aj k porušeniu inštančného princípu. Poukázal aj na § 53 ods. 1 zák. č.
38/1993 Zb. - využitie všetkých opravných prostriedkov na ochranu svojich práv. Ak by prieťahy v konaní
konštatoval
všeobecný súd a priznal nemajetkovú ujmu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ÚS SR by už o takom

nároku nemohol konať, aky by sa predtým poškodená osoba nedomáhala nároku podľa cit. zákona.
Keďže ústavný súd skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné
zadosťučineniepriznáva(bezskúmania,čibolnárokuplatnenýajpodľazák.č.514/2003Z.z.)jezrejmé,
že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne nemajetkovú ujmu.Žalobca preto nepreukázal existenciu prieťahov v konaní. Ako vyplýva zo skutkových okolností
uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo

dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Aktedamalažalobcovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto
nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku

premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady škody v paušálnej sume 125 eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného

nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Uplatnená škoda je vyčíslená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Škoda ho zaťažila v období od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej. Vyčísľuje
ju prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie,
správu systému, spracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné. Žalobca neuviedol, či sa domáha
skutočnej škody či ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca v tomto smere

neuniesol dôkazné bremeno. Paušalizácia vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku poškodeného ani za ušlý zisk, preto nie je možné sa domáhať ich náhrady podľa cit. zákona.
Žalobca by musel preukazovať vznik škody pri každej pohľadávke. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa
zaoberá spotrebiteľskými úvermi, využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov a tento
využíval nielen počas doby deklarovaných prieťahov, ale aj pred týmto aj po tomto období, na správu

pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale ajtakých pri ktorých exekúcie neprebehli. Ich uplatnenie
preto považuje za účelové. Vo vzťahu k udávanému spracovaniu urgencií súdom a
publikačné výdaje sú neprimerane vysoké. Tým viac, že sám žalobca pri predbežnom prerokovaní
nároku udával, že disponuje databázou návrhov v elektronickej forme a že súdom boli zaslané tiež
elektronicky. Suma 125 eur na každého dlžníka je neprimeraná a nepreukázaná. Od povinnosti riadne

preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácii,
teda skutočností, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostíjetohonázoru,ženemôženiesťzodpovednosťanahrádzať

žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 660,- eur
( výška, ktorú priznal ÚS SR za prieťahy za rok ) podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom

má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať každé
porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo podaním všetkých návrhov na
začatie občianskeho súdneho konania. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. V prvom rade je potrebné uviesť, že finančné zadosťučinenie nieje automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Priznanie sumy 660,- eur za
každý rok prieťahov je nesprávna voľba. ÚS SR pri rozhodovaní o prieťahoch vychádza aj z významu
sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípad esa jedná o veľkú spoločnosť poskytujúcu spotrebiteľské

úvery. Prihliada sa, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok
nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa žalobcom udávaných
nálezov ÚS SR, pokiaľ predseda súd nemohol zjednať prípadnú nápravu. V druhom rade, je potrebné
poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné, keďže

náhradu si uplatňuje právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú
bližšie konkretizované. Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupyžalobcu.“ Žalobcazároveňzjavneopomína,žepriuplatňovanínárokunanáhradunemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia,
ako aj ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. V tejto súvislosti nie je možné

opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri
zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto
podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju
pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.

Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. V tejto
súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s

podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal
Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Súdna moc musí pozornejšie

skúmať akékoľvek podanie žalobcu, najmä v prípade návrhov na vykonanie exekúcii, kde zvyčajne
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa - povinného. Uvedené má vplyv aj
na otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, kde súdy v prípade návrhov žalobcu na vykonanie
exekúcie musia opatrne zvažovať, či sa poverenie vydá alebo nevydá, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Vzhľadom na uvedené považuje konanie žalobcu za

konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu škody voči štátu, ke´dže
uplatnená náhrada škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Už aj samotné konštatovanie porušenia práv žalobcu musí byť považované za
dostačujúce. Vylučuje to priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Zastáva názor, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,

ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3
zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu
(ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnostiprípadnejujmyanásledky,ktoréžalobcovimoholnamietanýnesprávnyúradnýpostupspôsobiť,nemôže
byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho
úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden

jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako

priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal

vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že súd rozhodol o poverení
exekútorapouplynutí15dňovejlehoty)auplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Stav,v
ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri
obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené

a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.,považuježalobuzaprávneneopodstatnenúžiadajuzamietnuť.
Náhradu trov konania si uplatňuje. K podaniu predložil list Európskej komisie vo vzťahu k námietkam
voči žalobcovi a článok z denníka Sme.

Podaním zo dňa 02.05.2013 žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopismi návrhov na predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody podaného žalovanému, ktorý by obsahoval dátum podania.
Žalovaný potvrdil jeho prijatie na podateľni. Originály návrhom založil žalovaný do svojich spisov.
Navrhol, aby súd vykonal oboznámením s týmto spisom. Rovnopisy návrhov si nevyhotovil, aby nedošlo

k navýšeniu jeho materiálnej škody. Žiadaá úprava mu neukladá povinnosť zabezpečiť si rovnopisy
návrhov na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody. Uviedol, že disponuje databázou
návrhov v elektronickej forme ( spolu 43.597 ). Súdom boli predložené potvrdenia MS SR o prijatí
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Poukázal na § 121 O.s.p..

Podaním zo dňa 17.10.2013 Okresný súd Svidník súdu oznámil, že spis sp. zn. 6Er 539/2010 ( povinný
Jana Chvaščáková, EX 9225/2010 ) nemôže byť predložený, nakoľko vo veci je podané odvolanie a
spis bol predložený odvolaciemu súdu.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/52/2009 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie

vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému Derco Stanislav pod sp. zn. EX 11169/08 o vymoženie
34.345,- Sk s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 05.08.2008, sp. zn. SR 06876/08. Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie dňa 06.12.2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie
poverenia žiadosťou zo dňa 29.12.2008 ( v rozpore s lehotou stanovenou v sut. § 44 ods. 1 Ex. Por. ),

doručenou súdu dňa 09.01.2009. Dňa 22.01.2009 bol súdny exekútor JUDr. Krutý súdom poverený
na vykonanie exekúcie. Následne do konania vstúpil vedľajší účastník a podal návrh na zastavenie
exekúcie a vzniesol námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Er/254/2009 bolo zistené, že bolo vedené exekučné

konanie vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnému Ondrejovi Krajňákovi pod sp. zn. EX 2467/09
o vymoženie 413,26 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 13.01.2009, sp. zn. SR 13406/08.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 05.05.2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutýpožiadal súd o udelenie poverenia žiadosťou zo dňa 18.05.2009, doručenou súdu dňa 03.06.2009. Dňa
04.06.2009 bol súdny exekútor JUDr. Krutý súdom poverený na vykonanie exekúcie. Následne do
konania vstúpil vedľajší účastník a podal návrh na zastavenie exekúcie a vzniesol námietku zaujatosti

voči
súdnemu exekútorovi. Podaním zo dňa 23.09.2009 oprávnený - žalobca žiadal o informáciu o stave
konania a to že súdny exekútor neobdŕžal poverenie na vykonanie exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2Er/47/2009 bolo zistené, že bolo vedené exekučné konanie

vo veci oprávneného - žalobcu voči povinnej Ivete Katriňákovej pod sp. zn. EX 11192/08 o vymoženie
26.600,- Sk s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 09.09.2008, sp. zn. SR 08435/08. Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie dňa 06.12.2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie
poverenia žiadosťou zo dňa 29.12.2008 ( v rozpore s lehotou stanovenou v sut. § 44 ods. 1 Ex. Por. ),
doručenou súdu dňa 09.01.2009. Dňa 19.01.2009 bol súdny exekútor JUDr. Krutý súdom poverený

na vykonanie exekúcie. Následne do konania vstúpil vedľajší účastník a podal návrh na zastavenie
exekúcie a vzniesol námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. ( účinného od 01.01.2009 so zmenami účinnými od 01.01.2013
vyznačenými nižšie ) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 3 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1, 2 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 cit. zák účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu

NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskej
republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak ( zmena účinná od 01.01.2013 - škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak
škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu ),
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa 16 cit. zák. účinného od 01.01.2013 zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku

1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nárokualebojehočastinasúde.Akžiadosťužbolaprerokovaná,príslušnýorgántútoskutočnosťoznámi
žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán
ďalej neprihliada. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho
nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku,
ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o

náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Každý je povinný
bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v
lehote určenej príslušným orgánom.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 5 cit. zák uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.Podľa § 17 cit. zák. účinného od 01.01.2013 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

Podľa § 19 cit. zák právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia ( ods.
1 ). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 ( ods. 2 ). Lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však

počas šiestich mesiacov ( ods. 3 ).

Podľa § 19 ods. 1 cit. zák. účinného od 01.01.2013 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo

dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. Por. ( účinného v čase začatia exekučného konania ) súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia

alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.
Vzhľadom k tomu, že súdu nemohol byť predložený spis Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er 539/2010
( povinný Jana Chvaščáková, EX 9225/2010 ), súd v zmysle cit. ust. 112 ods. 2 O.s.p. vec v časti o
zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- € a nemajetkovej ujmy v sume 1.045,- € vo vzťahu k exekúcií

vedenej žalobcom voči povinnej Jane Chvaščákovej vylúčil na samostatné konanie.
Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou zostávajúcich uplatnených nárokov vyplývajúcich z exekúcii
vedených voči Ivete Katriňákovej pod sp. zn. EX 11192/08 o vymoženie 26.600,- Sk s prísl., Ondrejovi
Krajňákovi pod sp. zn. EX 2467/09 o vymoženie 413,26 eur s prísl. a Derco Stanislav pod sp. zn. EX
11169/08 o vymoženie 34.345,- Sk s prísl..

V tomto prípade sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ust. zák.
č. 514/2003 Z.z. ( ďalej aj Zákona ) dôvodiac, že súd nepoveril súdneho exekútora JUDr. Krutého, aby
vykonal exekúcie ( vyššie uvedené ) v lehote 15 dní od doručenia jeho žiadostí o udelenie poverenia
( teda v rozpore § 44 ods. 2 Ex. Por. ). Týmto konaním súdu, nesprávnym úradným postupom mu mala
byť spôsobená škoda, ktorú si uplatnil aj návrhom na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1

Zákona pred príslušným orgánom konajúcim za štát - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa vyjadrenia žalovaného však žalobca svoj predbežný návrh neodôvodnil čo do dôvodu a výšky,
teda uplatnenie nároku podľa § 15 ods. 1 Zákona potvrdil. Preto súd vychádzal z ich zhodných tvrdení,
že návrh na predbežné prejednanie nároku podaný bol. Lehota šiestich mesiacov už uplynula márne
( aj keď návrh na súd bol podaný pred jej uplynutím ). Žalobca namietal niekoľko mesačné zbytočné

prieťahy v konaní. Avšak ako vyplýva z predložených exekučných spisov Okresného súdu Svidník, v
prejednávaných exekučných veciach bol súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcii v zákonnej
15 - dňovej lehote od doručenia žiadosti o ich udelenie. Čo do dátumu vydania poverení, súd zistil
dátumy ich vydania totožne s tvrdeniami žalobcu. Teda zo strany súdu nedošlo k porušeniu zákonnejlehoty na udelenie poverenia, ani k žiadnym zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku čoho by došlo
k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky ( čl. 46 a čl. 48 ). Dokonca bolo
zistené porušenie lehoty uvedenej v § 44 ods. 1 Ex. Por. samotným súdnym exekútorom.

Vzhľadom k uvedenému sú tvrdenia žalobcu ohľadne dĺžky konania pred súdom o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v príkrom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Zo
strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tak ako to má na mysli ust. § 9 zák. č. 514/2003

Z.z.. Preto sa súd nezaoberal ďalšími námietkami účastníkov konania a návrh žalobcu v prevyšujúcej
časti zamietol ( teda vo vzťahu k nárokom uplatnených žalobcom vyplývajúcich z exekúcii vedených
voči Ivete Katriňákovej pod sp. zn. EX 11192/08 o vymoženie 26.600,- Sk s prísl., Ondrejovi Krajňákovi
pod sp. zn. EX 2467/09 o vymoženie 413,26 eur s prísl. a Derco Stanislav pod sp. zn. EX 11169/08 o
vymoženie 34.345,- Sk s prísl. ). K žiadosti žalobcu o vydanie medzitýmneho rozsudku je potrebné
uviesť, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie.

Na záver je potrebné uviesť, že aj napriek zisteným skutočnostiam, ak by súd teoreticky pripustil, že
došlovrámciexekučnýchkonaníknamietanýmprieťahom, súdbyžalobcovinemoholuplatnenénároky
priznať a to z dôvodov, že ani v jednom prípade nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to : 1/ nezákonné rozhodnutie,

resp. nesprávny úradný postup, z jeho žaloby nie je jasné v čom spočíva takýto postup súdu ( k čomu
nedošlo ako je konštatované vyššie ), najmä ale 2/ vznik škody ( neodôvodnená čo do základu a
výšky, súd nepovažuje za postačujúce žalobcovo odôvodnenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, rovnako žalobca nepreukázal, že nie je dostačujúce len konštatovanie porušenia práva, tiež
neodôvodnená ujmy, ktorá mu mala vzniknúť, keď exekúcia prebieha na základe poverenia súdu,

nesprávny postup nenamietal na súde a pod. ), 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, ktorú vôbec neodôvodnil a ktorá ani nebola
zistená.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.