Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200197
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu DOBRO s.r.o. Prešov, so sídlom
Sekčovská 54, Prešov, právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a

rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/4666/2013, 1100305/1/4531/2013 a č. 1100305/1/4498/2013 zo
dňa 7. januára 2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/4666/2013, č. 1100305/1/4531/2013 a č.
1100305/1/4498/2013 zo dňa 7. januára 2013 v spojení s rozhodnutiami Daňového úradu Prešov č.
9700402/5/2840244/2012/Andr,č.9700402/5/2838216/2012/Andr,č.9700402/5/2837145/2012/Andrzo
dňa 5. októbra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 037,82 € v lehote 10 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu BENČÍK & PARTNERS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX vedený v V. L. a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/4666/2013 zo dňa 07.01.2013 žalovaný ako príslušný orgán
štátnej správy podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a
colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku vo veci odvolania žalobcu proti
rozhodnutiu Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 9700402/5/2840244/2012/Andr zo
dňa 05.10.2012, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku za zdaňovacie
obdobie november 2010 v sume 4 771,13 € rozhodol tak, že odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie správcu

dane potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom
namietal porušenie § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Odôvodnil to tým, že správca dane za
zdaňovacie obdobie január až december 2010 vyrubil daň z pridanej hodnoty dvanástimi samostatnými
rozhodnutiami datovanými dňa 05.10.2012, ktoré zaslal do vlastných rúk žalobcovi, ale iba v

štyroch poštových zásielkach pod číslom RU927562494 SK, RU927562503 SK, RU927562517 SK
a RU927562525 SK. Tým sa stalo, že správca dane má ako dôkaz o doručení rozhodnutí iba štyri
doručenky namiesto dvanástich doručeniek. Vyslovil názor, že správca dane mu mal dvanásť rozhodnutídoručiť poštou na doručenku dvanástimi samostatnými poštovými zásielkami. Poukázal na ust. § 24
ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V zmysle tohto ustanovenia

doručenie rozhodnutí v daňovom konaní, od ktorého začína plynúť 15-dňová lehota na odvolanie, možno
nesporne považovať za taký úkon. Bez doručenia rozhodnutia určujúceho rozdiel dane by sa daňový
subjekt nedozvedel o výške daňovej povinnosti a nemohol by podať odvolanie. Doručovanie písomností
je jedným z mála prípadov, keď dôkazná povinnosť zaťažuje správcu dane. V nadväznosti na postup
správcu dane, že dňa 10.08.2012 začal proces určovania dane podľa pomôcok a dňa 13.08.2012

vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok, namietal tvrdenie správcu dane, že nepredložil daňové
doklady pre výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za rok 2010; toto tvrdenie považuje za
nepravdivé. Uviedol, že správca dane sám v rozhodnutí priznal, že pri výkone daňovej kontroly dňa
24.04.2012 predložil časť dokladov, a to evidencie záznamov pre účely DPH za zdaniteľné obchody
uskutočnené v roku 2010, odberateľské faktúry a časť pokladničných dokladov. Dodal, že údajná
nespolupráca bola spôsobená splnomocneným zástupcom Ing. J. B., ktorý túto skutočnosť aj sám

priznal, čím mu spôsobil škodu, a ktorú aj uznal. Tento problém nie je u neho, ale v jeho zástupcovi, ktorý
si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zastúpenia daňového subjektu. Ďalej namietal, že ak správca dane
nevyužil ako pomôcky doručené účtovné doklady, porušil tým § 48 ods. 4 Daňového poriadku. Ako dôvod
uviedol skutočnosť, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012, čo potvrdil aj správca dane v
rozhodnutí, podľa ktorého dňa 24.08.2012 a 27.08.2012 tretie osoby predložili správcovi dane doklady

ku kontrole. Tretími osobami boli Ing. B., predchádzajúci zástupca a JUDr. D., nový splnomocnený
zástupca.Vtejtosúvislostipoznamenal,žesprávcadanepritomakceptovalJUDr.D.,pretožeprávejemu
doručoval napadnuté rozhodnutie. Neuznáva dôvody správcu dane, pre ktoré nepoužil tieto doklady ako
pomôcky (že správca dane ich môže a nemusí využiť ako pomôcky). Je toho názoru, že doklady mal
a mohol využiť ako pomôcky, pričom doručenie dokladov pre účely daňovej kontroly nie je podmienené

splnomocnením.Tietodokladymôžedoniesťktokoľvekdopodateľnesprávcudanealebopodaťnapošte
bez toho, aby musel mať splnomocnenie na tento úkon. Za principiálnu námietku považuje to, že správca
dane nemal vôbec v tomto prípade aktivizovať mechanizmus určenia dane podľa pomôcok podľa § 48
a § 49 Daňového poriadku. Správca dane ako jedinú pomôcku použil daňové priznanie za kontrolované
zdaňovacie obdobie. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 48 ods. 5 Daňového poriadku, podľa

ktorého je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre
daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť a nie oprávnenie
prihliadnuť na zistené okolnosti vyznievajúce v prospech daňového subjektu. Pozná najmenej tri ďalšie
pomôcky,ktorémalsprávcadanevyužiťvrámcivýkonukontroly,atosúúčtovnédokladypredloženédňa
24.08.2012, evidencia DPH na vstupe a výstupe za zdaňovacie obdobie rokov 2008 a 2009 a znalecký

posudok z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Pretože správca dane
nepoužil ani jednu z týchto pomôcok, porušil tak ustanovenie § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Citoval
ust. § 48 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane oprávnený použiť ako pomôcky aj
vlastnépoznatkyzozdaňovaniadotknutéhodaňovéhosubjektualeboúdajepodobnýchpodnikateľských
subjektov porovnateľných s kontrolovaným daňovým subjektom. Napriek tomu, že správca dane vedie

evidenciu žalobcu vrátane osobného účtu a mal informácie o obratoch, základe dane, DPH na vstupe a
navýstupeajzapredchádzajúceroky,tietoinformácienevyužil.Vyčísleniedanedoviedoldoabsurdného
štádia, pretože daň na vstupe vyčíslil v nulovej hodnote a daň na výstupe vyčíslil v 100 % výške
uvedenej v daňovom priznaní. V závere odvolania namietal, že správca dane pred použitím pomôcok
mohol uprednostniť vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. Tento postup je možný podľa

§ 25a Daňového poriadku, podľa ktorého pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne
určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného
stanoviska. Napriek tomu správca dane túto možnosť nevyužil.

Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 74 ods. 5 Daňového

poriadku a zistil tento skutkový stav:
Správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 20.03.2012 začal dňa
16.04.2012 výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január
až december 2010. Dňa 24.04.2012 žalobca predložil pre účely daňovej kontroly iba časť dokladov,
t.j. evidencie záznamov o dodaných tovaroch a službách a vystavené faktúry za zdaniteľné obchody v

roku 2010 a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez akejkoľvek evidencie. Doklady, z ktorých
bolo uplatnené právo na odpočítanie dane ku kontrole neboli predložené. Ide o evidenciu záznamov o
prijatýchslužbáchaprijatéfaktúry.Pretovýzvouzodňa07.05.2012doručenoužalobcovidňa14.05.2012
správca dane vyzval žalobcu na predloženie v nej uvedených účtovných dokladov v lehote do 8pracovných dní od doručenia tejto výzvy. V tomto prípade lehota uplynula dňa 24.05.2012. Pretože si
žalobca túto povinnosť v stanovenej lehote nesplnil aj napriek tomu, že to telefonicky sľúbil, správca
dane zaslal opakovanú výzvu na splnenie tejto povinnosti listom zo dňa 24.05.2012, ktorá bola doručená

žalobcovi dňa 29.05.2012. V tejto výzve určil lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od jej doručenia,
t.j do 19.06.2012. Až dňa 20.06.2012 sa dostavil k správcovi dane poverený zástupca žalobcu Ing. J.
B., no žiadne doklady za kontrolované zdaňovacie obdobia nepredložil a opäť prisľúbil, že ich predloží
nasledujúci deň. Nestalo sa tak. V telefonickom rozhovore dňa 21.06.2012 so správcom dane odôvodnil,
že to nestihol, ale dal ďalší prísľub, že sa tak stane dňa 25.06.2012. Vzhľadom na tieto skutočnosti

správca dane predvolal na deň 17.07.2012 na ústne pojednávanie konateľa žalobcu Ing. H. J., ktorého
tiež vyzval na predloženie daňových dokladov s upozornením, že ak si povinnosť vyplývajúcu z § 45
ods. 2 Daňového poriadku nesplní, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ani konateľ žalobcu v deň
pojednávania nepredložil žiadne doklady, ani sa k daným skutočnostiam nevyjadril.

Ďalej konštatoval, že správca dane podaním č. 9700402/5/1799795/2012/Andr, ktoré bolo doručené

konateľovi (dňa 09.08.2012) a poverenému zástupcovi (dňa 24.07.2012, v tento deň bola ukončená
daňová kontrola) oznámil žalobcovi, že dňa 10.08.2012 začne určovanie dane podľa pomôcok, pretože
nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, t.j. žalobca si nesplnil pri
preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku
čoho nemožno daň správne zistiť. Na základe výsledkov určovania dane podľa pomôcok správca

dane vyhotovil protokol č. 9700402/5/2164347/2012/Andr zo dňa 13.08.2012, ktorý spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 14.08.2012 žalobca fakticky prevzal dňa
07.09.2012, t.j. osemnásty deň od uloženia zásielky. Správca dane posúdil prevzatie tejto zásielky
podľa podmienok doručovania uvedených v § 31 ods. 3 Daňového poriadku, na základe čoho bola
zásielka prevzatá dňa 04.09.2012. Dňa 24.08.2012 sa dostavili na daňový úrad Ing. J. B. a JUDr. E.

D. za účelom predloženia dokladov, ktoré v priebehu výkonu kontroly neboli k dispozícii. Ich rozsah je
uvedenývzápisnicizústnehopojednávania.SplnomocnenýzástupcaJUDr.E.D.doručilnadaňovýúrad
vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok dňa 26.09.2012 a dňa 27.09.2012 bolo doručené
doplnenietohtovyjadrenia.Následnenatosprávcadanepodanímzodňa08.10.2012oznámilžalobcovi,
že uvedené vyjadrenia k protokolu nie sú účinné, pretože boli podané v čase, keď lehota určená v §

49 ods. 2 Daňového poriadku uplynula. V nadväznosti na to správca dane vydal rozhodnutie, ktorým
vyrubil rozdiel dane v sume 4 064,79 € (chyba v písaní, správne má byť 4 771,13 €) za zdaňovacie
obdobie január 2010.

Citoval ust. § 24 ods. 1, § 25a ods. 1, § 31 ods. 1 písm. b/, § 31 ods. 3, § 45 ods. 2 písm. d/, § 46 ods.

1, § 46 ods. 9 písm. b/, § 48 ods. 1 písm. c/, § 48 ods. 2, 3, 4 a 5, § 49 ods. 2 a 3, § 68 ods. 2 písm.
c/, § 68 ods. 5 a § 74 ods. 5 Daňového poriadku.

S poukázaním na citované zákonné ustanovenia dôvodil, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v
rozsahu § 74 ods. 5 Daňového poriadku so zameraním na dodržanie zákonných podmienok na použitie

§ 48 Daňového poriadku. Podľa tejto právnej úpravy na to, aby správca dane mohol aplikovať § 48
zákona, teda zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, musia byť splnené zákonné podmienky
uvedené v § 48 ods. 1 Daňového poriadku. Na základe preukázateľne vykonaných procesných úkonov
správcu dane a nevykonaných povinných procesných úkonov žalobcu bola v danom prípade splnená
zákonná podmienka na použitie § 48 Daňového poriadku, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. c/ tohto

ustanovenia. Zo spisového materiálu je preukázané, že žalobca nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods.
2 v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Je preto nedôvodné tvrdenie žalobcu, že správca
dane vôbec nemal aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň
podľa pomôcok, procesne postupoval v súlade so zákonom. Zdôraznil, že zásadnú právnu skutočnosť,
že pri určení dane podľa pomôcok správca dane a aj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného

charakteru, pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový
stav veci tak, ako v priebehu výkonu kontroly.

K námietke žalobcu k porušeniu § 24 ods. 3 Daňového poriadku uviedol, že túto námietku považuje
za neopodstatnenú. Zo spisového materiálu je preukázané, že rozhodnutie bolo doručené do vlastných

rúk dňa 11.10.2012 splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Obsah poštovej doručenky jasne identifikuje
číslo doručovaného rozhodnutia. Niet preto pochýb o tom, že správca dane preukázal jeho doručenie
spôsobom ustanoveným v § 31 ods. 1 Daňového poriadku. Spôsob doručovania každého rozhodnutia
osobitnou doručenkou, ktorého sa žalobca dožaduje, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona.K námietke žalobcu proti tvrdeniu správcu dane, že nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2010 taktiež uviedol, že táto námietka

je neopodstatnená. Žalobca síce predložil evidencie záznamov, ktoré však neboli totožné s údajmi
uvedenými v daňovom priznaní. Predložil faktúry za rôzne činnosti, dobropisy bez označenia odberateľa
a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez evidencie. Pre správne posúdenie zdaniteľných
obchodov, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v § 70 stanovil daňovému subjektu povinnosti a tie si

v danom prípade žalobca nesplnil. Nepredložil evidencie záznamov o dodaných a prijatých tovaroch
a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. Nestalo sa tak ani
napriek niekoľkým výzvam správcu dane, v ktorých boli identifikované účtovné doklady potrebné pre
výkonkontrolyaaninapriekneustálymprísľubomnasplnenietejtopovinnosti.Dokladynedoložilanisám
žalobca na ústnom pojednávaní dňa 17.07.2012. Oprávnene teda správca dane prijal záver, že žalobca
ako nositeľ tejto povinnosti v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním, daňové doklady

pre výkon daňovej kontroly nepredložil. Ak žalobca poukazuje na povereného zástupcu zodpovedného
za tento stav, táto skutočnosť je iba jeho vnútorný problém a nemá žiadny vplyv na to, že povinnosť je
uložená zákonom žalobcovi.

K námietke žalobcu voči vykonaným, ale najmä „nevykonaným“ procesným úkonom správcu dane už v

samotnom prebiehajúcom procese určovania dane podľa pomôcok zdôraznil, že tieto námietky hodnotí
ako námietky podané nad rozsah skúmania napadnutého rozhodnutia, aj nad rozsah účinnej možnosti
namietať samotným žalobcom. Odvolací orgán totiž na strane jednej, ak daň bola určená na základe
pomôcok vydaním procesného rozhodnutia, tak podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku je povinný zúžiť
rozsah skúmania takéhoto rozhodnutia oproti rozsahu skúmania iných rozhodnutí. Aj žalobca na strane

druhej, ak má účinne namietať, mal by namietať podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku iba v rozsahu,
v akom je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak teda žalobca
podal v odvolaní námietky aj iného charakteru, v zásade tieto nemôžu ovplyvniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Za námietky, ktoré neovplyvňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia považuje aj námietky, ktoré
smerovali proti rozsahu použitých pomôcok. Žalobca v odvolaní pomenúva jednotlivé druhy pomôcok,
ktoré mal správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok využiť. Za absurdné považuje
aj to, ak správca dane využil ako pomôcku jedine daňové priznanie a nevyužil najmenej tri jemu
známe pomôcky. Poukazuje aj na § 25a Daňového poriadku, kde je daná možnosť požiadať znalca o

vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. K týmto námietkam uviedol, že zákonodarca nijakým
spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 Daňového poriadku musia byť v
procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48 neboli splnené
zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 Daňového poriadku. K využitiu znaleckého posudku uviedol

iba toľko, že v daňovom konaní nikdy daň nie je možné určiť podľa znaleckého posudku. Táto právomoc
je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. Nesprávne si vysvetľuje toto ustanovenie aj v tom,
že za skutočnosť dôležitú pre správne určenie dane považuje samotnú daň. Nie je tomu tak. Ide o
inú skutočnosť, ktorá podmieňuje správnosť určenia dane. Žalobca argumentuje aj tým, že kompletné
účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012, a preto daňové doklady mal správca dane využiť

ako pomôcky. Ani tento argument žalobcu nepovažoval za právne účinný. Poukázal na ust. § 48 ods.
4 Daňového poriadku, ktorý upravuje správcovi dane možnosť použiť doklady ako pomôcky, ale nie
povinnosť ich použiť. V rozpore s uvedeným ustanovením práve týmto spôsobom žalobca nesprávne
povyšuje možnosť správcu dane na povinnosť správcu dane. Správca dane v konečnom dôsledku v
rozhodnutí uviedol dôvody, prečo tieto doklady ako pomôcky nevyužil.

K argumentácii žalobcu, aj keď nesúvisí s meritom veci, o možnosti kýmkoľvek doniesť doklady na
podateľňu správcu dane alebo doručiť poštou poznamenal, že teoreticky je to možné. Pri tomto spôsobe
doručenia dokladov je však identita osoby, ktorej sa doklady týkajú zrejmá z písomného podania tohto
subjektu, ktorým doklady takto doručuje. V danom prípade je však situácia úplne iná. Uvedené osoby

sa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného
konateľom žalobcu. Ak by mali tieto osoby konať v mene žalobcu, jednoznačne musia byť na túto činnosť
poverení žalobcom.K námietke žalobcu proti aplikácii § 48 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu dane, kedy
zdôrazňuje jeho povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový

subjekt, aj keď ním neboli uplatnené uviedol, že správca dane v rozhodnutí uvádza, že zistil skutočnosti,
ktoré považoval za výhody pre žalobcu. Preto v tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 Daňového
poriadku a aj ho aplikoval. Dodal, že uvedené ustanovenie pre splnenie povinnosti, ktorú tak zdôrazňuje
žalobca, vyžaduje, aby okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z tohto
ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadať.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/4531/2013 zo dňa 07.01.2013 žalovaný podľa § 74 ods.
5 Daňového poriadku vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov (správca
dane) č. 9700402/5/2838216/2012/Andr zo dňa 05.10.2012, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods.
1 písm. c/ Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 5 289,37 € rozhodol tak,

že odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia obsahujúce
odvolanie námietky žalobcu, skutkový stav, právne posúdenie, ako aj vyrovnanie sa žalovaného
s odvolacími námietkami sú totožné s odôvodnením uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí č.
1100305/1/4666/2013 zo dňa 07.01.2013 s rozdielom, že v danom prípade sa rozhodnutie týka
zdaňovacieho obdobia máj 2010. Konanie vo veci predmetného rozhodnutia sa viedlo na tunajšom súde

pod sp.zn. 5S 9/2013.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 1100305/1/4498/2013 zo dňa 07.01.2013 žalovaný podľa § 74 ods.
5 Daňového poriadku vo veci odvolania žalobcu poroti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov (správca
dane) č. 9700402/5/2837145/2012/Andr zo dňa 05.10.2012, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového

poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods.
1 písm. c/ Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 4 963,96 € rozhodol tak,
že odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia obsahujúce
odvolacie námietky žalobcu, skutkový stav, právne posúdenie, ako aj vyrovnanie sa žalovaného
s odvolacími námietkami sú totožné s odôvodnením uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí č.

1100305/1/4666/2013 zo dňa 07.01.2013 s rozdielom, že v danom prípade sa rozhodnutie týka
zdaňovacieho obdobia február 2010. Konanie vo veci predmetného rozhodnutia sa viedlo na tunajšom
súde pod sp.zh. 5S 10/2013.

Pretože všetky vyššie uvedené preskúmavané rozhodnutia sa tákali tých istých účastníkov konania a

skutkovo spolu súviseli, súd uznesením č.k. 5S 8/2013-44 zo dňa 11.09.2013 spojil veci na spoločné
konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. s tým, že sa budú pojednávať spoločne pod sp.zn. 5S 8/2013.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení
s rozhodnutiami Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“), v ktorej uviedol, že podľa jeho

názoru sú rozhodnutia žalovaného v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) a zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v platnom znení (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Žalovaný svojimi rozhodnutiami
a procesný postupom ho ukrátil na jeho právach v intenciách ust. § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného vidí v hmotnoprávnej a procesnoprávnej

rovine. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutia žalovaného majú síce 8 strán, ale z toho 6 strán sa
žalovaný zaoberá len rekapituláciou skutkového stavu veci a citáciou ustanovení zákona. Iba posledné
dve strany obsahujú odôvodnenie, v ktorom sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami
konkretizovanými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Na strane 4 napadnutých rozhodnutí sa
žalovaný dopustil chyby, keď tvrdí, že správca dane vydal rozhodnutia zo dňa 05.10.2012, ktorým mu

vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4 064,79 € za zdaňovacie obdobie 01/2010. Odôvodnenie
rozhodnutia v tejto časti nevykazuje nadväznosť na výrok rozhodnutia, pretože v danom prípade je
kontrolovaným zdaňovacím obdobím november, február a máj 2010 a vyrubený rozdiel dane je vyčíslený
v sume 4 771,13 €, 5 289,37 € a 4 963,96 €. Z uvedeného dôvodu vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov a je dôvod na jeho zrušenie.

Namietal, že správca dane mu vyrobil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 01 -
12/2010. Pretože je mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, správca dane mu DPH za rok 2010
vyrubil 12 samostatnými rozhodnutiami datovanými dňa 05.10.2012. Problém vidí v tom, že správcadane zaslal jeho vtedajšiemu splnomocnenému zástupcovi týchto 12 rozhodnutí poštou do vlastných
rúk, ale len v 4 poštových zásielkach číslo: RU927562494 SK, RU927562503 SK, RU927562517 SK
a RU927562525 SK. Podľa jeho názoru mal správca dane 12 rozhodnutí doručiť poštou na doručenku

12 samostatnými poštovými zásielkami. Správca dane takto má ako dôkaz o doručení rozhodnutí k
dispozícii 4 doručenky, namiesto 12 doručeniek. Poukázal na ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku,
podľa ktorého správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu,
ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Doručenie rozhodnutia v daňovom konaní, od ktorého
začína plynúť 15-dňová odvolacia lehota, možno nesporne považovať za úkon vykonaný vo vzťahu k

daňovému subjektu, ktorý je rozhodný pre správne určenie dane. Bez doručenia rozhodnutia určujúceho
rozdiel dane z pridanej hodnoty za konkrétne zdaňovacie obdobie by sa žalobca nedozvedel o výške
daňovej povinnosti a nemohol by ani podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Doručovanie písomnosti
v daňovom konaní je jedným z mála prípadov, kedy je otočená dôkazná povinnosť a dokazovanie
zaťažuje správcu dane. Správca dane preto porušil citované ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku.

Ďalejuviedol,žesprávcadanevdanomprípadeurčildaňpodľapomôcok,pričomprocesurčovaniadane
podľa pomôcok sa začal dňa 10.08.2012. Následne dňa 13.08.2012 správca dane vyhotovil protokol o
určení dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr. Správca dane odôvodnil vyrubenie dane
podľa pomôcok podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku tým, že žalobca ako daňový subjekt nepredložil
daňové doklady pre výkon daňovej kontroly za rok 2010. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Správca

dane na strane 2 rozhodnutí priznal, že pri výkone daňovej kontroly v sídle žalobcu dňa 24.04.2012
predložil žalobca časť dokladov, a to evidencie záznamov pre účely DPH na zdaniteľné plnenie roku
2010, odberateľské faktúry a časť pokladničných dokladov. Údajná nespolupráca bola zapríčinená
vtedajším splnomocneným zástupcom Ing. J. B.. To, že problém nie je u žalobcu, ale v splnomocnenom
zástupcovi si uvedomil aj správca dane, pretože kontaktoval priamo žalobcu a na ústne pojednávanie

dňa 17.07.2012 predvolal okrem splnomocneného zástupcu Ing. J. B. aj konateľa Ing. H. J.. Ing. J. B.
v čestnom prehlásení zo dňa 21.08.2012 priznal, že riadne a včas nedodal správcovi účtovné doklady,
pričom konateľovi spoločnosti tvrdil, že tieto doklady odovzdal. Ing. J. B. vyhlásil, že svojím nekonaním,
resp. vadným konaním spôsobil škodu vo vzťahu k správcovi dane vo veci daňovej kontroly DPH za
obdobie 01 - 12/2010. Ing. J. B. svoj záväzok zo vzniknutej škody uznal čo do dôvodu a výšky, pričom

škodu v čase podpísania vyhlásenia nebolo možné presne kvantifikovať. Z tohto dokumentu je zrejmé,
že to čo správca dane považoval za nespoluprácu je nedorozumením v komunikácii medzi správcom
dane a žalobcom zapríčineným flagrantným porušením povinností hraničiacim až s trestnoprávnou
zodpovednosťouvtedajšiehosplnomocnenéhozástupcužalobcuIng.J.B..Žalobcanakonieckompletné
účtovníctvo predložil správcovi dane dňa 24.08.2012, čo potvrdzuje zápisnica o ústnom pojednávaní z

uvedeného dňa č. 9700402/5/2316848/2012/Andr. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v odôvodnení
napadnutých rozhodnutí, podľa ktorých dňa 24.08.2012 a 27.08.2012 tretie osoby predložili správcovi
dane doklady ku kontrole bez akéhokoľvek splnomocnenia preukazujúceho konať za žalobcu. Zo
zápisnice o ústnom pojednávaní je však zrejmé, že týmito tzv. tretími osobami boli vlastne dve osoby,
a to predchádzajúci splnomocnený zástupca žalobcu Ing. J. B. a nový splnomocnený zástupca žalobcu

advokát JUDr. E. D.. To, že správca dane akceptoval JUDr. E. D. za splnomocneného zástupcu dokazuje
aj skutočnosť, že mu doručil prvostupňové rozhodnutia. Správca dane nevyužitie účtovných dokladov
ako pomôcok odôvodnil ustanovením § 48 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt v
priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca
dane ich môže, teda nemusí využiť ako pomôcky. Je toho názoru, že správca dane tieto účtovné doklady

využiť ako pomôcky mal a mohol. Navyše, doručenie účtovných dokladov nie je takým úkonom, na
ktorý sa vyžaduje plnomocenstvo v daňovom konaní. Účtovné doklady môže správcovi dane po začatí
daňovej kontroly doručiť v podstate ktokoľvek - ak by ich napríklad žalobca zaslal správcovi dane poštou
alebo doručil spolu so sprievodným listom do podateľne, správca dane by nevyžadoval predloženie
plnomocenstva. Túto skutočnosť priznáva aj žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Správca

dane preto nevyužitím účtovných dokladov žalobcu ako pomôcok porušil ustanovenie § 48 ods. 4
Daňového poriadku.

Za principiálnu námietku považuje skutočnosť, že správca dane nemal vôbec aktivizovať mechanizmus
určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku. Je absurdné, že správca dane v

rámci súpisu pomôcok, na základe ktorých určil daň, považuje len daňové priznanie pre daň z pridanej
hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane teda priznal, že použil len jednu jedinú
pomôcku. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboliuplatnené. Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť, nie oprávnenie správcu dane prihliadnuť aj na
okolnosti vyznievajúce v prospech daňového subjektu. Uviedol, že pozná minimálne 3 ďalšie pomôcky,
ktoré správca dane mal použiť v rámci výkonu daňovej kontroly, a to účtovné doklady predložené

dňa 24.08.2012, evidenciu DPH na vstupe a výstupe za predchádzajúce zdaňovacie obdobia rokov
2008 a 2009 a znalecký posudok znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo
a daňovníctvo. Pretože správca dane nepoužil ani jednu z týchto troch pomôcok porušil § 48 ods. 5
Daňového poriadku. Poukázal na ust. § 48 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane
je pri určení dane podľa pomôcok oprávnený použiť ako pomôcky aj vlastné poznatky správcu dane

zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov. Napriek tomu, že
správca dane vedie jeho evidenciu, vrátane osobného účtu žalobcu podľa § 56 Daňového poriadku a
mal informácie o obratoch, základe dane, DPH na vstupe a DPH na výstupe aj za dva predchádzajúce
roky, a to 2008, 2009, tieto informácie nevyužil. Správca dane priviedol vyčíslenie dane podľa pomôcok
do štádia „ad absurdum“, pretože daň na vstupe vyčíslil v nulovej výške a daň na výstupe vyčíslil v
100 % výške uvedenej v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane tak

nevyužitím interných informácii z daňovej evidencie porušil § 48 ods. 3 Daňového poriadku. Správca
dane mohol pred použitím pomôcok uprednostniť aj vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. V
rámci výkonu daňovej kontroly mohol prizvať do daňového konania súdneho znalca, aby tento vyhotovil
súdnoznalecký posudok z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, čo mu
umožňuje to § 25a Daňového poriadku, podľa ktorého pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre

správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo
odborného stanoviska. Napriek tomuto citovanému ustanoveniu správca dane túto možnosť nevyužil.

Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutých
rozhodnutí, ktorý k využitiu znaleckého posudku uviedol, že v daňovom konaní nie je nikdy možné

určiť daň podľa znaleckého posudku, ale táto právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím.
Akceptuje skutočnosť, že ukladať povinnosti v daňovom konaní alebo priznávať práva daňovým
subjektom možno výlučne na základe rozhodnutia. Správca dane má však právomoc privolať v rámci
výkonu daňovej kontroly znalca a jednou z jeho úloh môže byť aj kvantifikovať výšku daňovej povinnosti.
Znalecký posudok následne správca dane použije ako dôkaz alebo pomôcku v daňovom konaní, pričom

nazákladezáverovznaleckéhodokazovaniavyrubídaňovúpovinnosťvoformerozhodnutia.Vopačnom
prípade by bolo ustanovenie § 25a Daňového poriadku nevyužiteľné.

Namietal voči odôvodneniu žalovaného, že správca dane v rozhodnutiach uviedol, že zistil skutočnosti,
ktoré považoval za výhodu pre žalobcu v nadväznosti na ustanovenie § 48 ods. 5 Daňového poriadku.

Konštatoval, že správca dane ani žalovaný neaplikovali v daňovom konaní § 48 ods. 5 Daňového
poriadku a neprihliadli na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre neho. Je to evidentné zo
skutočnosti, že správca dane priznal odpočet dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie
obdobie v nulovej výške, ale určil mu daň na výstupe v 100 % výške podľa daňového priznania žalobcu
k dani z pridanej hodnoty za to - ktoré zdaňovacie obdobie. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté

rozhodnutiežalovanéhovspojenísrozhodnutiamisprávcudanezrušiťavrátiťvecžalovanémunaďalšie
konanie.

Kžalobesavyjadrilžalovanýpísomnýmpodanímzodňa07.05.2013,vktorompoukázalnaodôvodnenie
napadnutých rozhodnutí vzhľadom k totožnosti žalobných námietok s námietkami odvolacími a ktoré

považuje za neopodstatnené. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.Na nariadené pojednávanie dňa 16.10.2013 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil písomným podaním zo dňa 15.10.2013 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Preto súd konal v neprítomnosti žalovaného.

Predmetom preskúmania v danom prípade sú rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
dane, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok“)vyrubenýrozdieldanezpridanejhodnotyurčenýpodľapomôcok

podľa § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie február 2010, máj 2010 a
november 2010 v sume 4 771,13 €, 5 289,37 € a 4 963,96 €.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) na základe
oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9700402/1/537904/2012/Andr zo dňa 20.03.2012 začal dňa
16.04.2012 výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január

až december 2010.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je

povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku, pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne
určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného
stanoviska.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, ak je deň
doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené
s právnou ujmou.

Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe,

je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá
je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne

právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých

vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo
písomné vyjadrenia a e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.Podľa§46ods.9písm.b)Daňovéhoporiadku,daňovákontrolajeukončenádňomdoručeniaoznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa
pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich
zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.

Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa
pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa
pomôcok je deň uvedený v oznámení.

Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré
má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť

najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,
znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a
vyjadreniainýchsprávcovdane,štátnychorgánovaobcí,záujmovýchzdružení,výpisyzúčtovvedených
v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo
podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa
pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky.

Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný

prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu
zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.

5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu
o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku, určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový subjekt nevyjadrí
k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti
spíše úradný záznam.

Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, predpisov správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa

pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Žalobca v žalobe namietal, že zo strany správcu dane došlo k procesnému pochybeniu a to tým,
že rozhodnutia, ktorými mu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až

december 2010 doručoval v štyroch obálkach a teda mal k dispozícii iba štyri doručenky namiesto
dvanástich doručeniek, čím porušil ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku.

Túto námietku považuje súd zo strany žalobcu za neopodstatnenú. Doručovanie písomností je Daňovým
poriadkomupravenév§30až§35,nievust.§24ods.3,akotouvádzažalobca.Ustanovenie§24ods.1

až 3 Daňového poriadku upravuje dokazovanie v daňovom konaní. Zo žiadneho ustanovenia Daňového
poriadku vo vzťahu k doručovaniu písomností upraveného v § 30 až § 35 nevyplýva, žeby správca dane
nemohol doručiť niekoľko rozhodnutí daňovému subjektu v jednej obálke. Pre posúdenie skutočnosti či
bolo rozhodnutie doručené daňovému subjektu je rozhodujúce, aby z doručenky bolo zrejmé aká listina,rozhodnutie, výzva a podobne bola daňovému subjektu doručovaná. Obsahom administratívneho spisu
sú aj doručenky, z ktorých je nesporné aké listiny obsahovala obálka a teda aká listina bola doručovaná.
Preto námietka žalobcu na nezákonnosť postupu správcu dane v tomto prípade je právne irelevantná.

Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2010, máj 2010
a november 2010 neboli splnené podmienky na postup správcu dane podľa § 48 a § 49 Daňového
poriadku,ktoréupravujúpostupsprávcudanepriurčenídanepodľapomôcok.Zodôvodneniarozhodnutí
správcu dane a žalovaného je nesporné, že podmienky pre tento spôsob určenia dane boli splnené,

pretože podľa § 48 ods. 1 písm. c/ správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový
subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností,
v dôsledku čoho nemožno daň správne určiť. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca
nespolupracoval so správcom dane a jeho tvrdenie, že túto nespoluprácu zavinil jeho ekonóm Ing.
J. B. je neopodstatnená. Sám žalobca v odvolacích námietkach a v žalobe poukázal na to, že udelil
plnomocenstvo Ing. J. B. na predkladanie účtovných dokladov a teda preniesol svoje povinnosti na tohto

splnomocneného zástupcu.

Podľa § 9 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku, daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva
udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Žalobca ďalej namietal, že správca dane neakceptoval predloženie daňových dokladov dňa 24.08.2012
a 27.08.2012 Ing. J. B. ako predchádzajúcim splnomocneným zástupcom a JUDr. E. D. ako novým
splnomocneným zástupcom. Tieto osoby správca dane považoval za tretie osoby, ktoré predložili
doklady ku kontroly bez akéhokoľvek splnomocnenia. Zároveň namietal, že s poukázaním na ust. §

48 ods. 4 Daňového poriadku, že správca dane predložené účtovné doklady mal a mohol využiť ako
pomôcky.

Obsah administratívneho spisu žalovaného tvorí zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24.08.2012
č. 9700402/5/2316848/2012/Andr, ktorá bola spísaná správcom dane so žalobcom v priestoroch

Daňového úradu, kontaktné miesto Sabinov a z ktorej vyplýva, že ústneho pojednávania sa zúčastnili
za žalobcu Ing. J. B. a JUDr. E. D. a kontrolóri správcu dane. Správca dane v zápisnici uvádza, že
na Daňový úrad Prešov, kontaktné miesto Sabinov sa dostavil Ing. J. B. a JUDr. E. D., aby predložili
správcovi dane doklady, ktoré počas celého obdobia výkonu daňovej kontroly správca dane nemal k
dispozícii. Správca dane vysvetlil situáciu v akom procese výkonu daňovej kontroly sa daňový subjekt

nachádza, že dňom 10.08.2012 sa začal proces výkonu kontroly určenia podľa pomôcok. Zároveň, že
správca dane vyhotovil protokol o určovaní dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr zo
dňa 13.08.2012, ktorý dňa 16.08.2012 bol daňovému subjektu odovzdaný. JUDr. E. D. uviedol, že celé
nedodanie a nesúčinnosť daňovníka so správcom dane bola spôsobená zavádzaním Ing. J. Ing. B..
Listinné a iné veci odovzdané pri ústnom pojednávaní boli záznamy vedené v zmysle ust. § 70 zákona č.

222/2004 Z.z. za január, február úplne a za obdobie marec až december iba výstupné faktúry, vystavené
faktúry č. 100001-100189, prijaté faktúry od č. DF (10EU/001-014), DF 001-DF 735 bez evidencie,
výpisu z účtu vedeného v N. L. a Y., pokladničné doklady od č. V/XXX-V/XXX bez evidencie. JUDr.
E. D. ubezpečil správcu dane, že sa vo veci daňovej kontroly bude informovať u metodičky Ing. H. z
dôvodu, aby správca dane neporušil zákon a postupoval podľa platnej legislatívy. Návrhy alebo námietky

smerujúce proti obsahu zápisnice neboli.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj plnomocenstvo, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa
19.06.2012 zo dňa 06.06.2012 a ktorým Ing. H. J., konateľ žalobcu splnomocnil Ing. J. B., ekonóma
spoločnosti ku všetkým úkonom spojeným s daňovou kontrolou na DPH spoločnosti za rok 2010,

a to najmä na predkladanie dokladov, ich prípadné doplnenie podľa pokynov kontrolného orgánu,
zodpovedanie dotazov v zmysle uvedenej kontroly. Plná moc platí do jej písomného vypovedania,
najdlhšie však do prejednania záverečného protokolu, kde bude splnomocnenec brať účasť spolu s
konateľom. Ďalej zo spisu vyplýva, že toto plnomocenstvo pre Ing. B. bolo odvolané dňom 01.10.2012
a doručené správcovi dane pravdepodobne 23.10.2012 vzhľadom na nečitateľnosť pečiatky. V spise

sa nachádza aj list vystavený Advokátskou kanceláriou JUDr. E. D. zo dňa 08.10.2012, ktorý bol
správcovi dane doručený dňa 08.10.2012 a ktorým predložil plnomocenstvo vo veci zastupovania
žalobcu. Plnomocenstvo je datované 01.08.2012.Ak teda správca dane konštatoval, že Ing. B. je vo vzťahu k žalobcovi treťou osobou, s týmto názorom
sa súd nestotožňuje. Za tretiu osobu možno považovať iba JUDr. E. D.. Podľa § 9 ods. 4 Daňového
poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo

odo daň jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Ak teda dňa 08.10.2012 bolo správcovi dane
doručené plnomocenstvo, ktoré žalobca udeľuje Advokátskej kancelárii JUDr. E. D. v rozsahu ust. § 9
ods. 3, toto plnomocenstvo, aj keď je datované dňom 01.08.2012, je účinné voči správcovi dane až od
dátumu doručenia, t.j. 08.10.2012. Ako je uvedené vyššie, odvolanie plnomocenstva pre Ing. B. bolo
správcovi dane doručené pravdepodobne 23.10.2012. Podľa § 9 ods. 5 Daňového poriadku odvolanie

plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich
doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane. Z
uvedeného vyplýva, že v čase predkladania dokladov dňa 24.08.2012 tieto doklady boli predkladané
splnomocneným zástupcom žalobcu. Ak teda správca dane považoval Ing. B. za tretiu osobu nič mu
nebránilo v tom, aby mu podal informáciu o tom, že je treťou osobou, vyargumentoval tento svoj názor
a uviedol, že účtovné doklady mal predložiť splnomocnený zástupca alebo konateľ kontrolovaného

daňového subjektu, čo však správca dane vychádzajúc z obsahu zápisnice neurobil.

Je síce správny záver žalovaného, že podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na
použitie § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie

a napadnuté rozhodnutie potvrdí. Nie je možné sa však stotožniť s názorom žalovaného, že jeho
povinnosťou nebolo skúmať, či boli dodržané podmienky postupu správcu dane upravené v ust. § 48
ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže použiť ako pomôcky.
Napriek tomu, že žalobca v odvolaniach porušenie tohto ustanovenia namietal, odvolací orgán sa s touto

námietkou dostatočne a presvedčivo nevyrovnal. Rovnako sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného,
že Daňový poriadok správcovi dane neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť pomôcky, pretože
nevyužitie pomôcok, ktoré sú k dispozícii, správca dane musí odôvodniť, inak je postup správcu dane
nezákonný a nepreskúmateľný.

Daňový poriadok v ust. § 63 ods. 5 upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Ak sa teda správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným spôsobom nevyrovnal
a neuviedol prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho rozhodnutia sú
nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Skutočnosť, že ust. § 48 ods. 4 Daňového poriadku správcovi dane
neukladá povinnosť, ale iba možnosť využiť tieto pomôcky neznamená, že ich nevyužitie nie je povinný
aj odôvodniť.

Žalobca považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov odôvodnenie rozhodnutí žalovaného
na strane 4, kde je uvedená nesprávna suma určenej dane oproti dani, ktorá je určená vo výroku
rozhodnutia správcu dane. Túto námietku považuje súd za neopodstatnenú. Podľa ust. § 63 ods.
11 Daňového poriadku orgán, ktorý rozhodnutie vydal opraví na podnet účastníka konania alebo z

vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti
v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Chyby, ktoré namieta žalobca sú
zrejmými nesprávnosťami a teda chybami v písaní a ktoré je možné opraviť postupom podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 Daňového poriadku.

Z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že určenie dane podľa pomôcok je
nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového subjektu prostredníctvom riadneho
dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok musí postupovať o to precíznejšie,
aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane. Ak teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
akceptoval uvedený postup správcu dane, porušil ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku. S poukázaním na

vyššie uvedené dôvody považuje súd rozhodnutia žalovaného a správcu dane za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii ust. § 48 ods. 4 Daňového poriadku, a preto podľa § 250j ods.
2 písm. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutia správcu
dane zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.Úlohoužalovanéhovďalšomkonaníbudeopätovneposúdiťvec,pričomjepotrebnépostupovaťvsúlade
s právnym záverom vyslovenom v tomto rozsudku (§ 250j ods. 6 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech, preto súd
zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 3
x 70,- € a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o náhradách a odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 5 právnych úkonov -

prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie žaloby zo dňa 01.03.2013, 28.02.2013 a 27.02.2013
a účasť na pojednávaní dňa 16.10.2013 pri hodnote jedného právneho úkonu 130,16 € a v hodnote
režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon, čo predstavuje celkom sumu 689,85 € a ďalej pozostávajú trovy
právneho zastúpenia z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 689,85 €, t.j. 137,97 €. Trovy
právneho zastúpenia predstavujú celkom sumu, vrátane DPH 827,82 €.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.